Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122456990
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122456990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej
veci žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92
Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 64 948 242, organizačná zložka UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, Slovenská
republika, IČO: 47 251 336, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XX, XXX
XX D., občanovi Slovenskej republiky, zastúpenému JUDr. Milanom Barkáčom, advokátom so sídlom
J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 53 773 071, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7Odi/17/2022-280 zo dňa 14. marca
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7Odi/17/2022-280 zo dňa 14. marca
2024 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom I. výrokovou vetou zrušil oddlženie žalovaného, ktorý
bol oddlžený rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica spisová značka 5OdK/500/2021 zo dňa 10.

01. 2022, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 12/2022 dňa 19. 01. 2022, pre nepoctivý zámer. II.
výrokovou vetou žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 166f ods. 1, § 166g ods.
1, 2 písm. h), ods. 3, ods. 5 a podľa Obchodného zákonníka § 135 ods. 1 a § 135a ods. 1.

3. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žalobu založil na tvrdeniach, že žalovaný
pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR,
t. j. že zo správania žalovaného ako dlžníka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu možno
usudzovať, že mal snahu poškodiť žalobcu ako svojho veriteľa. Žalobca nepoctivý zámer žalovaného
odôvodňoval tým, že žalovaný zaťažil svoj majetok vecným bremenom, čím znížil jeho hodnotu, sťažil
jeho speňaženie a v konečnom dôsledku znemožnil v tomto rozsahu uspokojenie pohľadávky žalobcu
a následne sa bezodplatne zbavil všetkého svojho exekvovateľného majetku v čase, keď si už mal byť

vedomý toho, že žalobca bude žiadať plnenie práve od neho ako ručiteľa. Svoje tvrdenie preukazoval
poukazom na časovú postupnosť jednotlivých krokov žalovaného uskutočnených po tom, čo spoločnosť
ForDom, s.r.o. ako dlžník stratila výhodu splátok a nastala splatnosť jej záväzkov zo zmlúv o úvere. V
dôsledku žalobcom namietaných právnych úkonov žalovaného došlo k zmenšeniu majetku žalovanéhos následkom v podobe nemožnosti dosiahnuť uspokojenie pohľadávky z majetku žalovaného, pričom
pokiaľ by žalovaný namietané úkony nevykonal, žalobca ako veriteľ by sa z majetku žalovaného aspoň
čiastočne uspokojil v rámci vedenej exekúcie na jeho majetok. Na základe uvedeného okresný súd

považoval za preukázané, že v dôsledku namietaných úkonov žalovaného došlo k poškodeniu žalobcu,
pretože jednak zriadením vecného bremena na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného
došlo k zníženiu hodnoty nehnuteľností a taktiež, pokiaľ by nehnuteľnosti ostali v dispozičnej sfére
žalovaného, bolo by ich možné speňažiť v exekúcii vedenej na návrh žalobcu ako oprávneného voči
žalovanému ako povinnému. Aj žalovaný upriamil pozornosť na chronológiu jednotlivých okolností,

pričom predovšetkým tvrdil, že v čase uzavretia namietaných úkonov (zmluva o zriadení vecného
bremena zo dňa 24. 09. 2018, dohoda o vyporiadaní BSM a zmluva o vyporiadaní vlastníckych práv
k bytu a nebytovému priestoru zo dňa 25. 10. 2018) neexistovala voči žalovanému žiadna pohľadávka
žalobcu (k výzve žalobcu na zaplatenie dotknutej pohľadávky došlo až dňa 08. 03. 2019) a žalovaný
nemohol predpovedať, aké okolnosti v budúcnosti nastanú. V tomto smere však okresný súd dal do
pozornosti, že v tom čase už došlo k spísaniu Notárskej zápisnice zo dňa 09. 05. 2018. Z Notárskej

zápisnice pritom jednoznačne vyplýva, že Úver 1 sa stal splatným dňa 15. 06. 2017
na základe Oznámenia o predčasnej splatnosti úveru a výzvy na úhradu celého zostatku úveru a
Úver 2 sa stal splatným dňa 20. 07. 2017 na základe Oznámenia o výpovedi úverového limitu, a teda
žalovaný ako spoločník a konateľ spoločnosti ForDom, s.r.o. musel mať už v tom čase vedomosť o
problémoch s úhradami záväzkov spoločnosti ForDom, s.r.o. zo zmlúv o úvere. V Notárskej zápisnici

pritom žalovaný uznal svoj záväzok vyplývajúci z Dohody o ručení čo do právneho dôvodu a čo do
výšky v celom rozsahu a zaviazal sa ho zaplatiť žalobcovi v prípade, že ho nesplní dlžník. Žalovaný
v pozícii ručiteľa bol ako tzv. náhradný dlžník už od vzniku ručenia zaviazaný uspokojiť veriteľa pre
prípad, že ho neuspokojí hlavný dlžník, ktorého záväzku si musel byť vzhľadom na podpis notárskej
zápisnice vedomý. Samotný žalovaný počas výsluchu potvrdil, že mal vedomosť o určitých finančných

problémoch spoločnosti ForDom, s.r.o., keďže v rámci výkonu svojej kompetencie výrobného riaditeľa
bol zo strany dodávateľov informovaný o neuhradení faktúr spoločnosťou ForDom, s.r.o. Žalovaný
taktiež počas výsluchu vo vzťahu k neuhradenej splátke v júli 2018 nepoprel, že by mal vedomosť o
omeškanísplátok.Pokiaľžalovanýnamietal,ževčaseuzavretianamietanýchúkonovnebolaspoločnosť
ForDom, s.r.o. ani v reštrukturalizácii, nakoľko reštrukturalizácia začala až dňa 02. 11. 2018, okresný

súd konštatoval, že v tom čase už bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 4K/10/2018 zo dňa 02. 07. 2018 o začatí konkurzného konania voči spoločnosti ForDom, s.r.o. ako
dlžníkovi (zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 09. 07. 2018). Okresný súd sa teda vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti nestotožnil s obranou žalovaného, že v čase uzavretia namietaných úkonov
nemohol predpovedať, aké okolnosti v budúcnosti nastanú. Žalovaný na svoju obranu taktiež uviedol,

že o zrušení BSM s manželkou uvažovali už dlhšie časové obdobie, prakticky od začatia podnikania
manželky žalovaného v roku 2013, avšak ani z vykonaného dokazovania - výsluchu žalovaného a
jeho manželky ako svedkyne nevyplýva dôvod, prečo k tomuto kroku došlo až v septembri roku 2018
(podľa vyjadrenia žalovaného bol návrh na zrušenie BSM zo strany žalovaného podaný na súde dňa
28. 09. 2018). Na základe uvedených skutočností vrátane výsluchu samotného žalovaného okresný

súd považoval za preukázané, že žalovaný v čase zriadenia vecného bremena na nehnuteľnostiach
vo výlučnom vlastníctve žalovaného a následne v čase podpísania dohody o vyporiadaní BSM a
zmluvy o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému priestoru mal vedomosť o nepriaznivej
finančnej situácii dlžníka ForDom, s.r.o. Za tejto situácie nebola v konaní zo strany žalovaného ani jeho
manželky tvrdená taká zmena pomerov okrem uvedeného, ktorá by odôvodňovala akútnu potrebu zrušiť

a vyporiadať BSM práve v tomto období. Okresný súd dal za pravdu žalobcovi, že o nepoctivom zámere
žalovaného svedčí aj konkrétne rozdelenie vecí v rámci vyporiadania BSM, nakoľko jednak žalobcovi
nepripadli žiadne majetkové hodnoty, z ktorých by následne došlo k uspokojeniu žalobcu ako veriteľa v
rámci vedenej exekúcie, ako aj skutočnosť, že dôvodom zrušenia BSM malo byť podnikanie manželky
žalovaného (keďže žalovaný v zmysle výpisu zo živnostenského registra ukončil podnikateľskú činnosť

vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 08. 02. 2012) a s tým súvisiace riziko vo vzťahu k majetku
v BSM, napriek tomu jej na základe dohody o vyporiadaní BSM pripadli nehnuteľnosti bez protihodnoty.
Obrana žalovaného, že mu pripadli zostatky na účtoch a obchodný podiel v spoločnosti ForDom,
s.r.o. neobstojí vzhľadom na skutočnosť, že v tom čase už bolo začaté konkurzné konanie voči tejto
spoločnostiakoúpadcoviavneskôrvedenejexekúciisanepodarilvymôcťodžalovanéhoakopovinného

žiadne finančné prostriedky prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Vo vzťahu k zriadeniu vecného
bremena a zmluve o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného zhodne
vypovedali žalovaný a ním navrhnutý svedkovia E. C. B. a C. F., že účelom mala byť pomoc sestre
manželky žalovaného, ktorá po rozvode manželstva ocitla v nepriaznivej životnej situácii, nakoľko bývalýmanžel bol alkoholik, ani po rozvode manželstva sa neodsťahoval zo spoločnej domácnosti, kde bývali
aj s (v tom čase) maloletými deťmi, pričom sestra manželky žalovaného brala úver, aby ho vyplatila;
byt neužívala stále, ale striedavo podľa situácie. Okresný súd sa vo vzťahu k namietaným právnym

úkonom žalovaného vo vzťahu k bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného stotožnil s argumentáciou
žalovaného, že bezodplatné zriadenie vecného bremena k bytu s právom doživotného užívania pre
rodinného príslušníka, ktorý dovtedy nemal k predmetnému bytu žiadny právny vzťah, sa javí ako
neadekvátne a nadbytočné, v danej situácii nad rámec nevyhnutne potrebnej pomoci rodine, keďže
pomôcť rodinnému príslušníkovi s bývaním sa dá aj prenechaním bytu do bezplatného užívania alebo

do nájmu, pričom ani z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, ako mal sestre manželky žalovaného
po zriadení bezodplatného vecného bremena pomôcť bezodplatný prevod bytu z výlučného vlastníctva
žalovaného do výlučného vlastníctva jeho manželky.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia tiež uviedol, že pri hodnotení dôvodov poukazujúcich
na poctivý resp. nepoctivý zámer dlžníka zákon v ustanoveniach § 166g ods. 3 a ods. 4 ZKR prikazuje

súdu prihliadnuť aj na osobu dlžníka. Okresný súd v súlade s ustanovením § 166g ods. 3 ZKR teda
prihliadal prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u žalovaného ako dlžníka, pretože má
skúsenosti s podnikaním (v zmysle výpisu zo živnostenského registra vykonával podnikateľskú činnosť
od 18. 07. 1997 do 08. 02. 2012) a zároveň pôsobil v orgánoch právnickej osoby (bol konateľom
spoločnosti ForDom, s.r.o.), čo ho predurčuje na to, aby vedel posúdiť následky svojho konania. Pokiaľ

sa žalovaný bránil skutočnosťou, že nemal vedomosť o finančných problémoch spoločnosti ForDom,
s.r.o., nakoľko bol jej výrobným riaditeľom, okresný súd dal do pozornosti ustanovenie § 135 ods.
1 v spojení s ustanovením § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých bol žalovaný
ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným povinný vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou
starostlivosťou a zabezpečiť si všetky dostupné informácie. Neobstojí preto tvrdenie, že žalovaný bol

výrobným riaditeľom a nezaujímal sa o finančné záležitosti, ktoré mal na starosti iný spoločník. Súd sa
preto s poukazom na uvedené ustanovenia nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že žalovaný nemohol
predpokladať vývoj udalostí, ktoré nastanú pri spoločnosti ForDom, s.r.o., pretože žalovaný mal na
základe dohody o ručení v prípade nezaplatenia záväzku spoločnosťou ForDom, s.r.o. počítať s tým, že
bude ako ručiteľ vyzvaný na plnenie, prípadne exekvovaný.

5. Okresný súd na základe posúdenia všetkých uvedených skutočností vo vzájomných súvislostiach
považoval za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného
bremena, dohody o vyporiadaní BSM a zmluvy o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému
priestoru mal snahu poškodiť žalobcu, a teda jeho správanie sa pred podaním návrhu je potrebné

kvalifikovať ako nepoctivý zámer. Popísané správanie žalovaného pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu hodnotené okresným súdom v časových súvislostiach je možné subsumovať pod skutkovú
podstatu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR, keď k inému logickému záveru, prečo
sa žalovaný po prebratí ručiteľského záväzku, po splatnosti záväzkov pôvodného dlžníka v dôsledku
straty výhody splátok dohodnutých v Notárskej zápisnici a začatí konkurzného konania proti spoločnosti

ForDom, s.r.o. ako pôvodnému dlžníkovi vzdal svojho majetku bez adekvátnej protihodnoty, dospieť
nemožno.

6. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalovaný v konaní preukazoval svoj poctivý
zámer s poukazom na spoluprácu so správcom. Keďže uvedené správanie žalovaného nastalo až po

vyhlásení konkurzu na jeho majetok a jeho oddlžení, okresný súd to v súvislosti s vyššie uvedenými
skutočnosťami nepovažoval za dostatočné pre záver o nedôvodnosti žaloby o zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer. Jednak snaha žalovaného riešiť svoj dlh prišla až v konkurznom konaní, pričom
počas dva roky prebiehajúcej exekúcie nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu či dobrovoľnej úhrade
pohľadávky v prospech žalobcu ako oprávneného. Taktiež okresný súd prihliadol na výšku sumy

15.078,68 Eur poukázanú po poskytnutí súčinnosti správcovi zo strany žalobcu, ktorá je v nepomere
k hodnote nehnuteľností ako majetku, ktorý bezodplatne odišiel z dispozičnej sféry žalovaného na
základe jeho úkonov, a k výške jeho pohľadávky. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že
sa do tejto situácie nedostal vlastnou vinou, okresný súd konštatoval, že dôvody, pre ktoré sa dlžník
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu dostal do ťažkej finančnej situácie, nie sú z pohľadu

rozhodovania o zrušení oddlženia relevantné. K tvrdeniu žalovaného, že návrh žalobcu na zrušenie
oddlženia je nadbytočný a zároveň šikanózny, keďže zároveň žalobca ako jediný veriteľ žalovaného
využil právo odporovať právnym úkonom žalovaného, kde právne účinky prípadného vyhovenia jeho
žalobe by nastali iba vo vzťahu k nemu ako veriteľovi, kým prípadné vyhovenie žalobe o zrušenieoddlženia by malo v zmysle §166f ods. 2 ZKR právne účinky erga omnes, okresný súd konštatoval,
že právne predpisy nevylučujú súčasne podať odporovaciu žalobu a žalobu o zrušenie oddlženia pre
nepoctivýzámer,pričomtakútorealizáciuprávažalobcunemožnopodľanázorusúduhodnotiťzašikanu,

resp. vzhľadom na rozdielne účinky za nadbytočnú. Ako uviedol žalobca, žalobou o zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer sa okrem neúčinnosti dotknutých právnych úkonov voči nemu snažil dosiahnuť
pôvodnú vymáhateľnosť a splatnosť jeho pohľadávky v neuspokojenom rozsahu v zmysle § 166f ods.
4 ZKR.

7. Zo strany žalovaného bol okresnému súdu navrhnutý ako dôkaz výsluch svedka E. E. B. - finančného
riaditeľa spoločnosti ForDom, s.r.o., ktorého potrebu žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na
pojednávaní odôvodnil tým, že ako jediná osoba mal na starosti finančné spravovanie spoločnosti
ForDom, s.r.o. a potrebou ozrejmiť, do akej miery žalovaný disponoval informáciami o hospodárení a
finančnom stave spoločnosti, o dojednávanom úvere a o nadväzných úkonoch týkajúcich sa úveru,
vzhľadom na striktné rozdelenie funkcií v spoločnosti. Okresný súd však vykonanie predmetného

výsluchu nepovažoval za hospodárne, keďže by si vyžadovalo odročenie pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov. Skutočnosť, že žalovaný ako výrobný riaditeľ nemal na starosti hospodárenie, ale
činnosti spojené s praktickou výrobou, ako tvrdí žalovaný, už boli preukázané ním predloženým
dodatkom k pracovnej zmluve. Zároveň okresný súd považoval vykonanie výsluchu žalovaného za
nadbytočné aj s poukazom na to, že samotný žalovaný počas svojho výsluchu tvrdil, že stavu účtov

spoločnosti ForDom, s.r.o. nevenoval pozornosť a taktiež uviedol, že zo strany dodávateľov bol
informovaný o nedostatku peňazí na nákup materiálu. Taktiež z Notárskej zápisnice vyplýva, že táto
bola spísaná po tom, čo došlo k predčasnej splatnosti úveru poskytnutého spoločnosti ForDom, s.r.o.
Napokon žalovaný ako konateľ spoločnosti ForDom, s.r.o. sa s poukazom na ustanovenie § 135a
ods. 1 Obchodného zákonníka mal zaujímať o hospodárenie a finančný stav spoločnosti. Okresný súd

preto návrh žalobcu na výsluch svedka E. E. B. zamietol. Na základe vykonaného dokazovania a po
komplexnom posúdení jednotlivých okolností a úkonov žalovaného okresný súd dospel k záveru, že zo
správania žalovaného pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu možno usudzovať, že mal snahu
poškodiť žalobcu, čím bolo preukázané, že žalovaný nemal poctivý zámer. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto jej vyhovel

a zrušil oddlženie žalovaného. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa
zásady pomeru úspechu v konaní tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní

žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie ignoroval skutočné postavenie žalovaného v spoločnosti
ForDom, s.r.o., jeho pracovnú náplň, rozloženie zodpovednosti a kompetencie vo firme ForDom, s.r.o.
ako aj skutočnosť, kto reálne úver vybavoval a prakticky komunikoval s bankou a riešil okolnosti
splácania splátok. Hoci bolo opakovane uvedené kto mal na starosti poskytnutý úver (pán B.), a že
žalovaný nemal objektívne vedomosti o splácaní úveru, okresný súd si z celej autentickej výpovede

žalovaného osvojil iba niekoľko tvrdení. Keby sa okresný súd zaoberal dôsledne výsluchom žalovaného
v spojení s výsluchmi svedkov, dospel by k záveru, že žalovanému informácie o finančnom stave
a záväzkoch neboli poskytované, resp. boli poskytované neurčito, v minimálnom rozsahu, spätne
a sporadicky. Napriek uvedenému okresný súd prijal záver, že žalovaný mal vedomosť o nepriaznivej
finančnej situácii dlžníka ForDom, s.r.o. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď odmietol

žalovaným navrhovaný dôkaz a to výsluch pána B., pretože dokazovaním mohlo byť preukázané do akej
miery a či vôbec žalovaný disponoval informáciami o hospodárení a ekonomickom stave spoločnosti
ForDom, s.r.o., keďže v štruktúrach firmy nepôsobil v oblasti financií a hospodárenia. Žalovaný
v skutočnosti nemal objektívne vedomosti o finančnej situácii spoločnosti ForDom, s.r.o. preto nemohli
mať vplyv na žalobcom namietané úkony, ktoré žalovaný urobil a tým pádom už len z toho dôvodu

nemožno hovoriť o nepoctivom zámere žalovaného, resp. o správaní, na základe ktorého mala byť
preukázaná snaha poškodiť veriteľa. Žalovaný zároveň predložil aj Dodatok č. 12 k pracovnej zmluve,
v ktorom bola uvedená špecifikácia činnosti žalovaného ako výrobného riaditeľa. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný nemal na starosti hospodárenie spoločnosti ForDom, s.r.o., ale jeho pracovnou náplňou boli
od vzniku spoločnosti úplne odlišné činnosti spojené s praktickou výrobou a nie ekonomickým stavom

spoločnosti. Spoločnosť ForDom, s.r.o. rozširovala výrobu, z čoho možno vyvodiť, že prosperovala,
nemal žalovaný pochybnosti o tom, že úver bude v zmysle dohody o splácaní záväzku zo strany
spoločnostiForDom,s.r.o.riadnesplácaný.Skutočnosť,žetomutaknebudenemoholpredvídaťabolato
pre neho neočakávaná životná situácia. Žalovaný uskutočňoval právne úkony s ohľadom na svoj rodinnýa súkromný život výlučne dobromyseľne, čo tiež definuje jeho správanie. Z vykonaného dokazovania
nevyplynul žiadny vecný súvis, či motivácia žalovaného urobiť žalobcom namietané úkony so zámerom
poškodiť žalobcu. Práve naopak, z výsluchov žalovaného a svedkov vyplynul opak, konkrétne, že

žiadne prepojenie medzi žalobcom namietanými úkonmi, úverom, ktorý bol poskytnutý spoločnosti
ForDom, s.r.o. a osobným bankrotom žalovaného reálne neexistoval. Z toho dôvodu nemožno hovoriť
o nepoctivom zámere žalobcu, resp. o správaní, na základe ktorého mala byť preukázaná snaha
poškodiť veriteľa. Spoločnosť ForDom, s.r.o. bola v čase, keď si brala úver od žalobcu úspešnou
spoločnosťou a žiadne iné úvery nemala. Úverom z roku 2016 malo byť financované rozšírenie aktivít

spoločnosti postavením novej výrobnej haly vo Vígľaši s cieľom rozšíriť výrobu. Spoločnosť fungovala
nepretržite od roku 2006 a zo strany spoločnosti nebol dôvodný predpoklad, keďže dochádzalo
k rozširovaniu výroby, že by nemala byť schopná splácať svoje záväzky z úveru. V čase uzavretia
Dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 24.09.2018 a Dohody o vyporiadaní BSM a vlastníckych
práv k bytu zo dňa 25.10.2018 neexistovala voči žalovanému žiadna pohľadávka žalobcu. Pretože
takáto pohľadávka voči žalovanému neexistovala a v tom čase riešil primárne svoje rodinné záležitosti,

žalovaný nemohol predpovedať a predpokladať, že v budúcnosti mu takáto pohľadávka vznikne, aj
napriek tomu, že mal podpísanú dohodu o ručení. Žalovaný v čase realizácie sporných právnych úkonov
nemohol mať úmysel poškodiť žalobcu, keďže žiadny dlh voči nemu neexistoval a nemožno tieto úkony
nasilu dávať za každú cenu do roviny, že malo ísť o úmyselné konanie žalovaného poškodiť veriteľa.
Pri takomto posudzovaní obdobných vecí by nikto, kto je ručiteľom nemohol voľne disponovať so svojím

majetkom a riešiť v dobrej viere svoje rodinné záležitosti, pretože by išlo o úmysel poškodiť veriteľa,
čo je právne neudržateľné posudzovanie takejto situácie. Žalovaný poukázal na to, že pod pojmom
správanie sa je potrebné rozumieť súhrn všetkých objektívne pozorovateľných aktivít konkrétnej osoby
a v kontexte prejednávanej veci nemôže byť pojem správanie stotožňovaný len s právnymi úkonmi, ktoré
boli namietané žalobcom. Žalovaný v konaní dôsledne vysvetlil objektívne okolnosti, ako aj subjektívne

vnímanie jednotlivých krokov v jeho živote pred podaním návrhu, ako aj po podaní návrhu na konkurz.
Žalovaný trvá na skutočnosti, že medzi úkonmi Dohoda o vyporiadaní bezpodieľového spoluvlastníctva
manželov po zrušení BSM súdom za trvania manželstva a Zmluva o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu
zo dňa 25.10.2018, Zmluva o vzniku vecného bremena „impersonam“ – práva bezplatného doživotného
bývania a užívania nehnuteľnosti zo dňa 24.09.2018, úverom poskytnutým žalobcom a návrhom na

vyhlásenie osobného bankrotu nie je príčinná súvislosť, tak ako sa snaží tvrdiť žalobca a nemožno
hovoriť o nepoctivom zámere tak, ako to má na mysli § 166g ods. 2 písm. h) zákona o konkurze
a reštrukturalizácii.

9. V podanom odvolaní žalovaný argumentuje, že okresný súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, a to tým, že okresný súd v prejednávanej veci pochybil, pretože sa
nezaoberal všetkými podstatnými skutočnosťami, ale iba selektívne vyberal, ktorým skutočnostiam
prizná relevanciu, a ktorým nie, pričom bližšie sa v odôvodnení rozsudku neuvádzajú dôvody, pre
ktoré tak urobil, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný a nepresvedčivý. Súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pretože zamietol návrh
na vykonanie výsluchu pána B., nakoľko tento bol spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové
zistenia. Uvedeným postupom okresný súd sťažil dôkaznú situáciu žalovaného, pretože nemohlo dôjsť
k riadnemu objasneniu skutkovej okolnosti správania žalovaného v rozhodnom čase. Podľa názoru
žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam o údajnej vedomosti žalovaného o finančnej situácii spoločnosti ForDom, s.r.o., ako aj
o úmyselnom rozdelení majetku tak, aby poškodil veriteľa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože okresný súd nesprávne aplikoval § 166g ods. 2 písm.
h) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď neposudzoval reálne objektívne správanie a pohnútky,
či dôvody žalovaného k tomuto správaniu, ktoré vyústili do takej životnej situácie, ktorá si vyžadovala

riešenie inštitútu osobného bankrotu. Snaha poškodiť veriteľa zo strany žalovaného nebola preukázané,
ale ostala iba v rovine hypotetickej. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nespochybňuje právo každého platobne

neschopného dlžníka, ktorý je fyzickou osobou domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým
kalendárom, za predpokladu splnenia zákonných podmienok, vrátane poctivého zámeru dlžníka. Pokiaľ
by žalovaný namietané právne úkony nevykonal, žalobca ako veriteľ by sa aspoň čiastočne uspokojil
z majetku, ktorý namietanými právnymi úkonmi už nie je vo vlastníctve žalovaného a to v exekúciivedenej na majetok žalovaného. V dôsledku povolenia oddlženia a vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovaného došlo ex lege k zastaveniu dovtedy prebiehajúcej exekúcie na majetok žalovaného, čo malo
opätovne za následok nemožnosť dosiahnutia uspokojenia pohľadávky. Pokiaľ by žalovaný nepodal

návrhy na konkurz a svoje oddlženie, žalobca ako veriteľ by sa aspoň čiastočne uspokojil z majetku,
ktorý odporovateľnými úkonmi ušiel z majetku žalovaného, v rámci exekúcie vedenej voči žalovanému.
Oddlžením žalovaného teda reálne došlo k poškodeniu žalobcu ako veriteľa a k reálnemu zmenšeniu
uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný podal návrh na konkurz a svoje oddlženie už
v roku 2019. Ako vyplýva z verejne dostupnej internetovej stránky Obchodného vestníka Slovenskej

republiky, v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 2Odk/1212/2019, v právnej
veci navrhovateľa – žalovaného, zastúpeného Centrom právnej pomoci v Rimavskej Sobote, o návrhu
na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o zastavení tohto
konania. Predmetné uznesenie o zastavení konania o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného zo
dňa 20.12.2019 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 250/2019, K 112157 dňa 31.12.2019. Je
zrejmé, že ak bolo konanie o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného zastavené, musel byť predtým

podanýnávrhnajehozačatie,pričomnavrhovateľompodľauzneseniaozastaveníkonaniabolžalovaný.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný podal návrh na konkurz a svoje oddlženie už v roku 2019, takže
žalovaný zjavne o možnosti konkurzu na svoj majetok uvažoval už v roku 2019 a nielenže o takejto
možnosti uvažoval, ale túto možnosť aj využil a návrh na konkurz na svoj majetok podal už v roku
2019, nie až koncom roku 2021, tak ako vypovedal na pojednávaní. Samotná skutočnosť, že žalovaný

podal prvý návrh na konkurz na svoj majetok už v roku 2019, krátko po začatí exekúcie v prospech
žalobcu, zapadá medzi jednotlivé udalosti a úkony žalovaného, ktorými sa tento snažil vyhnúť plnením
svojich záväzkov voči žalobcovi. Jednotlivé úvery spoločnosti ForDom, s.r.o. sa stali splatnými dňa
15.06.2017 a 20.07.2017, pričom tieto skutočnosti celkom jednoznačne vyplývajú z uznania záväzku
a Dohody o splácaní záväzku zo dňa 09.05.2018 a tiež Notárskej zápisnice zo dňa 09.05.2018, ktoré

obidva dokumenty podpisovali za spoločnosť ForDom, s.r.o. všetci konatelia, vrátane žalovaného,
pričom notársku zápisnicu podpisoval žalovaný aj sám za seba ako ručiteľ. Žalovaný ako spoločník
a konateľ spoločnosti ForDom, s.r.o. konajúci pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou
a zároveň ako ručiteľ, ktorý ručí celým svojím majetkom, teda musel mať najneskôr v čase podpisu
uznania záväzku a dohody o splácaní záväzku a tiež notárskej zápisnice (dňa 09.05.2018) vedomosť

o problémoch s úhradami záväzkov spoločnosti ForDom, s.r.o. zo zmlúv o úvere, keďže tieto záväzky
boli v tom čase už skoro rok po splatnosti. Uvedené dokumenty sa podpisovali práve za účelom dohody
o postupnom splatení dlhodobo splatných záväzkov spoločnosti ForDom, s.r.o. V notárskej zápisnici
potom žalovaný uznal svoj záväzok vyplývajúci z Dohody o ručení zo dňa 09.05.2018, čo do právneho
dôvodu a čo do výšky v celom rozsahu a zaviazal sa ho zaplatiť žalobcovi v prípade, že ho nesplní

spoločnosť ForDom, s.r.o. Žalovaný v pozícii ručiteľa bol ako takzvaný náhradný dlžník už od vzniku
ručenia zaviazaný uspokojiť žalobcu pre prípad, že ho neuspokojí spoločnosť ForDom, s.r.o., ktorej
záväzkov si musel byť vzhľadom na podpis uznania záväzku a dohody o splácaní záväzku a tiež
notárskej zápisnice vedomý. Žalovaný bol spoločníkom a konateľom spoločnosti, ktorý mal v prípade
riadneho plnenia si svojich povinností z titulu funkcie konateľa široké možnosti, ako si informácie o stave

účtovasplácanízáväzkovspoločnostizískať.Tvrdeniažalovanéhootom,ževdruhejpoloviciroku2018,
kedy urobil odporovateľné úkony, ktorými ukrátil uspokojenie pohľadávky žalobcu, nemal vedomosť
o zlej finančnej situácií spoločnosti ForDom, s.r.o., a že následná výzva na zaplatenie záväzkov
z titulu ručenia ho prekvapila, považuje žalobca vzhľadom na postavenie žalovaného v spoločnosti
za ničím nepodložené a nezakladajúce sa na pravde. V prípade uzatvorenia Dohody o vyporiadaní

BSM zo dňa 25.10.2018 a Zmluvy o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému priestoru
zo dňa 25.10.2018 išlo jednoznačne o právne úkony žalovaného, ktorými došlo k zmenšeniu majetku
žalovaného, v dôsledku čoho došlo k ukráteniu a poškodeniu žalobcu ako veriteľa žalovaného, keďže
žalobca už následne nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku žalovaného, hoci
nebyť týchto úkonov, tak by sa žalobca z majetku žalovaného uspokojil. Je zrejmé, že každý ručiteľ,

ktorý prevezme na seba ručiteľský záväzok, by mal počítať s tým a byť pripravený na to, že môže
nastať situácia, kedy svoj ručiteľský záväzok bude musieť splniť. Obzvlášť za situácie, kedy je hlavný
dlžník v omeškaní so splácaním svojich záväzkov a je voči nemu iniciované začatie konkurzného
konania. V takejto situácii je obzvlášť dôležité, aby ručiteľ disponoval svojím majetkom len takým
spôsobom, ktorý by neviedol k zníženiu hodnoty tohto majetku, resp. k zmenšeniu tohto majetku, čo

by mohlo mať za následok poškodenie jeho veriteľov. Každá dispozícia s majetkom v prípade ručenia
by preto v prvom rade mala byť urobená za primeranú protihodnotu. V prípade žalovaného však
najprv bez akejkoľvek protihodnoty došlo k zníženiu hodnoty majetku žalovaného na základe zmluvy
o zriadení vecného bremena a následne opäť v podstate bez akejkoľvek reálnej protihodnoty došlok prevodu celého hodnotného majetku žalovaného, vo výlučnom vlastníctve žalovaného aj majetku
patriaceho do BSM, na jeho manželku. Vyššie uvedené dispozície s majetkom sú samozrejme dovolené,
ale len za predpokladu, že nimi nedochádza k ukracovaniu a poškodzovaniu veriteľov, prípadnému

porušeniu právnych predpisov. V prejednávanom prípade však výsledkom uvedených právnych úkonov
žalovaného bolo reálne ukrátenie a poškodenie žalobcu ako veriteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§379, § 380 ods. 1, § 383 CSP), prejednal
odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie
považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

12. Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý
oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči
dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového

kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

13. Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní
návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností

a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať
zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia,
daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na
uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa
do spoločnosti opätovne zaradil.

14. Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa
dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť
niektorého veriteľa.

15. Podľa ustanovenia § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý
zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním,
pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby
alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

16. Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu
na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového
kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

17. Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), konatelia sú povinný zabezpečiť riadne
vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o
záležitostiach spoločnosti.

18. Podľa ustanovenia § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju

pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa
predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých
prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy
jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len

niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

19. Po preštudovaní obsahu predloženého súdneho spisu a obsahu odvolaním napadnutého
rozhodnutiadospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvejinštancie dostatočnezistilskutkovýstav,správnevyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom
rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že zákonodarca v §
166g ZKR vymedzil v odseku 1 poctivý zámer dlžníka a v odseku 2 nepoctivý zámer dlžníka. Odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že je nutné rozlišovať ako zákon definuje poctivý zámer a nepoctivý

zámer, pretože každý z nich je v ZKR vymedzený aj s ohľadom na časový úsek jeho skúmania
inak. Zatiaľ čo zákon určuje poctivý zámer len na základe správania dlžníka po podaní návrhu na
vyhlásenieoddlžovaciehokonkurzualebonaurčeniesplátkovéhokalendára,taktakmervšetkyskutkové
podstaty uvedené v § 166g ods. 2 ZKR sa zameriavajú (bez časového obmedzenia) na správanie
dlžníka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo na obdobie počas konkurzu, pričom
dôkazné bremeno preukázania nepoctivého zámeru dlžníka podľa § 166f ZKR vo vzťahu k jednotlivým

príkladmo vymenovaným skutkovým podstatám nepoctivého zámeru v § 166g ods. 2 zákona zaťažuje
veriteľa – žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obdo/35/2022). Na
druhej strane dôkazné bremeno preukázania, že dlžník poctivý zámer pri oddlžení podľa § 166g ods.
1 ZKR mal, zaťažuje žalovaného dlžníka a vzťahuje sa na obdobie po podaní návrhu na oddlženie
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo/74/2021). Nie je teda daná ucelená

a konečná definícia nepoctivého zámeru, pričom okrem príkladmo vymenovaných správaní za správanie
s nepoctivým zámerom možno vo všeobecnosti považovať také správanie dlžníka, z ktorého nie je
možné vyvodiť jeho úprimnú snahu riešiť svoj dlh (dlhy) podľa svojich možností a schopností, a ktorého
dopadom je neuspokojenie pohľadávky veriteľa (veriteľov) bez vážneho, akceptovateľného dôvodu
(takým dôvodom by mohol byť napríklad vážny zdravotný stav, pre ktorý nemôže vykonávať zárobkovú

činnosť a nevlastní majetok dostatočnej hodnoty, pričom sa predtým účelovo nezbavil svojho iného
majetku). Skúmajú sa teda okolnosti a správanie dlžníka, ktoré nastali nielen po oddlžení dlžníka, ale
aj tie, ktoré nastali pred podaním takéhoto návrhu, teda do minulosti. Je nepochybné a zároveň aj
s poukazom na posúdenie doterajšieho správania sa dlžníka vo vzťahu k jeho platobnej disciplíne
až nevyhnutné, aby súd preskúmaval všetky okolnosti, ktoré preukazujú nepoctivý zámer dlžníka.

Povinnosť tvrdenia v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer má veriteľ, t.j. žalobca,
ktorý musí uviesť konkrétne tvrdenie, prečo má za to, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer,
súčasne musí tieto tvrdenia podoprieť dôkazmi, teda preukázať ich.

21. Odvolací súd tiež konštatuje, že dlžník môže využiť zákonom danú možnosť zbaviť sa svojich dlhov,

avšak z jeho konania pred a po podaní návrhu musí byť zrejmé, že cieľ zbaviť sa dlhov realizoval
a využil aj s ohľadom na oprávnené záujmy a práva veriteľov, t.j. poctivým zámerom, teda s vynaložením
maximálneho úsilia vyrovnania existujúcich záväzkov voči veriteľom, so snahou predísť ich poškodeniu,
bez primárnej kalkulácie zbavenia sa záväzkov oddlžením. Len takéto oddlženie dlžníka možno označiť
za legitímne a zákonné.

22. Zo skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie
vyplýva časová chronológia žalobcom namietaných úkonov žalovaného (zmluva o zriadení vecného
bremena zo dňa 24. 09. 2018, dohoda o vyporiadaní BSM a zmluva o vyporiadaní vlastníckych práv
k bytu a nebytovému priestoru zo dňa 25. 10. 2018), pričom podstata procesnej obrany žalovaného

a zároveň jeho odvolacia námietka je založená na tvrdení, že v čase realizácie označených právnych
úkonov neexistovala voči žalovanému žiadna pohľadávka žalobcu (k výzve žalobcu na zaplatenie
dotknutej pohľadávky došlo až dňa 08. 03. 2019), a preto žalovaný nemohol predpovedať, aké okolnosti
v budúcnosti nastanú.

23. Odvolací súd v zhode s konštatovaním uvedeným súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
uvádza,žekspísaniuNotárskejzápisnicedošlodňa09.05.2018.ZobsahuNotárskejzápisnicevyplýva,
že záväzky spoločnosti ForDom, s.r.o. a to Úver 1 sa stal splatným dňa 15. 06. 2017 na základe
Oznámenia o predčasnej splatnosti úveru a výzvy na úhradu celého zostatku úveru a Úver 2 sa stal
splatným dňa 20. 07. 2017 na základe Oznámenia o výpovedi úverového limitu, a teda žalovaný ako

spoločník a konateľ spoločnosti ForDom, s.r.o. musel mať už v tom čase vedomosť o problémoch
s úhradami záväzkov spoločnosti ForDom, s.r.o. zo zmlúv o úvere. V Notárskej zápisnici žalovaný
uznal svoj záväzok vyplývajúci z Dohody o ručení čo do právneho dôvodu a čo do výšky v celom
rozsahu a zaviazal sa ho zaplatiť žalobcovi v prípade, že ho nesplní dlžník. Žalovaný v pozícii ručiteľabol už od vzniku ručenia zaviazaný uspokojiť veriteľa pre prípad, že ho neuspokojí hlavný dlžník,
ktorého záväzku a porušenia platobnej disciplíny si musel byť vzhľadom na podpis notárskej zápisnice
vedomý. Preto nie je možné dôjsť k inému záveru ako k tomu, že žalovaný v čase zriadenia vecného

bremena na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného a následne v čase podpísania
dohody o vyporiadaní BSM a zmluvy o vyporiadaní vlastníckych práv k bytu a nebytovému priestoru
mal vedomosť o nepriaznivej finančnej situácii dlžníka ForDom, s.r.o., a preto vedel, že ako ručiteľ
bude musieť uspokojiť pohľadávky veriteľa v prípade neplnenia dlžníkom. Pokiaľ žalovaný v podanom
odvolaní namieta, že nemal vedomosť o finančných problémoch spoločnosti ForDom, s.r.o., nakoľko bol

jej výrobným riaditeľom, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný ako konateľ spoločnosti
ForDom, s.r.o. bol povinný vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a mal objektívne
možnosť zabezpečiť si všetky dostupné informácie o hospodárení spoločnosti (§ 135a Obchodného
zákonníka). Výkon funkcie s odbornou starostlivosťou je objektívnym hľadiskom a vzťahuje sa na
všetky povinnosti uložené žalovanému ako konateľovi spoločnosti zákonom, spoločenskou zmluvou,
stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Z uvedeného dôvodu nie je možné prisvedčiť

procesnej obrane žalovaného, ktorú založil na tvrdení, že žalovaný nemal na starosti hospodárenie
spoločnosti ForDom, s.r.o., ale jeho pracovnou náplňou boli od vzniku spoločnosti úplne odlišné činnosti
spojené s praktickou výrobou a nie ekonomickým stavom spoločnosti. Tvrdené zanedbávanie plnenia
si zákonných povinnosti štatutára spoločnosti nie je spôsobilé založiť poctivosť konania žalovaného
na úkor oprávnených záujmov veriteľa, pričom v týchto súvislostiach by predmetné konštatovanie

nemohol spochybniť ani výsluch žalovaným navrhnutého svedka Ing. Kuzmu (druhého konateľa
a zároveň finančného riaditeľa spoločnosti), ktorý súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti konania
nevykonal. Bez právneho významu ostáva aj odvolacia námietka žalovaného o tom, že informácie
o finančnom stave a záväzkoch spoločnosti mu neboli poskytované, resp. boli poskytované neurčito,
v minimálnom rozsahu, spätne a sporadicky. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že subjektívne

rozhodnutie žalovaného neplniť si zákonné povinnosti konateľa a zároveň spoločníka spoločnosti
s ručením obmedzeným nemôže legitimizovať právne úkony žalovaného vedúce k poškodeniu práv
veriteľa.

24. Odvolací súd sa plne stotožňuje aj s hodnotením okresného súdu o nepoctivom zámere žalovaného

pri rozdelení vecí v rámci vyporiadania BSM, pretože žalovanému nepripadli žiadne majetkové hodnoty,
z ktorých by následne došlo k uspokojeniu žalobcu ako veriteľa v rámci vedenej exekúcie. Dôvodom
zrušenia BSM malo byť podnikanie manželky žalovaného a s tým súvisiace riziko vo vzťahu k majetku
v BSM. Napriek tomu manželke na základe dohody o vyporiadaní BSM pripadli nehnuteľnosti bez
protihodnoty. Obrana žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie, že mu pripadli zostatky na

účtoch a obchodný podiel v spoločnosti ForDom, s.r.o. neobstojí tiež, pretože v tom čase už bolo
začaté konkurzné konanie voči spoločnosti ForDom, s.r.o. ako úpadcovi a v neskôr vedenej exekúcii sa
nepodarilo vymôcť od žalovaného ako povinného žiadne finančné prostriedky prikázaním pohľadávky
z účtu v banke. Počas dva roky prebiehajúcej exekúcie voči žalovanému ako povinnému nedošlo ani
k čiastočnému vymoženiu, či dobrovoľnej úhrade pohľadávky v prospech žalobcu ako oprávneného.

Súd prvej inštancie sa správne zaoberal aj výškou sumy 15.078,68 Eur, ktorú žalovaný poukázal
pri poskytnutí súčinnosti správcovi, keď vyhodnotil, že uvedená suma je v nepomere k výške jeho
pohľadávky a k hodnote nehnuteľností ako majetku, ktorý bezodplatne odišiel z dispozičnej sféry
žalovaného na základe jeho úkonov.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd uzatvára, že opísané správanie žalovaného pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu v časových súvislostiach je možné subsumovať pod skutkovú podstatu
nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR, pretože žalovaný sa po prebratí ručiteľského
záväzku, po splatnosti záväzkov pôvodného dlžníka v dôsledku straty výhody splátok dohodnutých
v Notárskej zápisnici a začatí konkurzného konania proti spoločnosti ForDom, s.r.o. ako pôvodnému

dlžníkovi vzdal svojho majetku bez adekvátnej protihodnoty, ktorým konaním poškodil žalobcu ako
veriteľa.

26. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,
preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným

v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené ( § 380 ods. 2 CSP ), odvolací súd v konaní
nezistil.27. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

28. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom
konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

29. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).