Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319203239
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4319203239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu

JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXX,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Peter Ďurica s.r.o., SNP 25/711, Veľký Krtíš, IČO: 55 792 677,
proti žalovaným: 1/ E. F. G., nar. XX. XX. XXXX, A. XXX/X, H., 2/ I. G., nar. XX. XX. XXXX, A. XXX/
X, H. a 3/ F. G., nar. XX. XX. XXXX, A. XXX/X, H., všetci žalovaní zastúpení JUDr. Ľudovítom Didim,
advokátom, Hontianska cesta 4, Šahy, IČO: 37 868 250, o neplatnosť závetu a listiny o vydedení,
o odvolaní žalovaných proti výroku II. a III. rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 8C/45/2019 - 370 zo
dňa 15. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (II.) a vo výroku
o trovách konania (III.) p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej len súd prvej inštancie) v spore o neplatnosť
závetu a listiny o vydedení rozhodol tak, že konanie v časti určenia, že závet poručiteľa J. G., K. G., nar.
XX. XX. XXXX, posledne bytom A. XXX/X H., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, spísaný formou notárskej

zápisnice na Notárskom úrade so sídlom Hontianska cesta 4, Šahy, notárkou JUDr. Janou Kuchárikovou
dňa 12. 07. 2001 pod sp. zn. N/137/2001, NZ/137/2001, ktorým poručiteľ vylúčil žalobkyňu z dedičstva
po ňom je v rozsahu, ktorý zodpovedá 1-ci dedičského podielu zo zákona a v časti, ktorým vylúčil syna
žalobkyne z dedičstva v rozsahu, ktorý zodpovedá dedičskému podielu zo zákona je neplatný zastavil
(výrok I.), určil, že dôvody vydedenia žalobkyne A. B., uvedené v listine o vydedení zo strany poručiteľa
J. G., K. G., nar. XX. XX. XXXX, posledne bytom A. XXX/X H., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, spísaný
formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade so sídlom Hontianska cesta 4, Šahy, notárkou JUDr.

Janou Kuchárikovou dňa 12. 07. 2001 pod sp. zn. N/137/2001, NZ/137/2001 nie sú dané (výrok II.) a
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až v 3. rade v rozsahu 100 %.

2. Po právnej stránke odôvodnil rozhodnutie s poukazom na ust. § 461 ods. 1, 2, § 469a ods. 1
písm. b/, § 476 ods. 1, § 477, § 479 Občianskeho zákonníka a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, § 137
písm. d/, § 144 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015Z. z. Civilný sporový poriadok
a ust. § 137, § 194 ods. 1, 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že považoval žalobu za dôvodne
podanú. Preskúmaním povinných náležitostí žaloby zistil, že je správne určená aktívna ako aj pasívna
vecná legitimácia strán sporu. Naliehavý právny záujem neskúmal, keďže je v zmysle judikatúrynajvyšších súdnych autorít prezumovaný, respektíve ho v sebe obsahuje ustanovenie § 194 CMP,
posudzoval druh žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, kedy žalobkyňa správne určila druh žaloby, ako
aj správne formulovala žalobný petit, nakoľko neplatnosť právneho úkonu vydedenia môže nastať len

z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 37 až 40a Občianskeho zákonníka. V prípade, že dôvody
vydedenia nie sú dané (neexistujú), následkom nie je neplatnosť, ale neúčinnosť právneho úkonu
vydedenia.

4. Následkom platného vydedenia je skutočnosť, že potomok dediča ako neopomenuteľný dedič

sa nestane dedičom. Poručiteľ ako dôvod vydedenia uviedol § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka, kedy tvrdil, že potomok trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal
prejavovať. Tento dôvod vydedenia by bol naplnený, ak by poručiteľ stál o blízky príbuzenský vzťah so
svojou dcérou, ak by sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýkal a ak by mu táto situácia vadila.
Dôležitým hľadiskom, ktoré sa vždy skúma je to, či potomok mal reálnu možnosť prejavovať o poručiteľa
záujem. Z vykonaného dokazovania - najmä z výsluchu samotnej žalobkyne, jej matky, žalovanej v 2.

a 3. rade, z výpovede J. L. mal súd preukázané, že zo strany žalobkyne nedošlo k takému správaniu,
ktoré by predstavovalo zavinené a kvalifikované správanie zo strany potomka, nemala objektívnu a
reálnu možnosť aktívne prejavovať záujem o svojho otca. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že
medzi rodičmi boli rozpory, ktoré smerovali k rozvratu manželstva. V tom čase bola žalobkyňa maloletá,
tieto skutočnosti nemohla vzhľadom na svoj vek chápať ani nijak ovplyvniť. Matka žalobkyne, ako aj

žalobkyňa boli vypočuté v konaní a ich výpovede sa zhodujú, preto súd vyhodnotil výpoveď matky
žalobkyne za dôveryhodnú a to aj s poukazom na to, že majú ako matka a dcéra pekný a dobrý vzťah.
Matka žalobkyne súdu potvrdila, že žalobkyňa ako dieťa prejavovala záujem o pozornosť otca, pričom
táto jej snaha, napriek pre ňu vnímaného nezáujmu otca, smerovala k snahe pozvať otca na svoju
svadbu. Zhodne s výpoveďou žalobkyne popísala skutočnosť, že otec nejavil záujem o stretávanie sa

so svojou dcérou, hoci táto po tom túžila. Žalobkyňa podrobne popísala svoju snahu ako dieťa poznať
svojho otca po rozvode rodičov. Súd prvej inštancie ustálil, že z jej výpovede nie je možné vyvodiť žiadne
zavinené správanie na vytvorenie si akéhokoľvek vzťahu s otcom, keď potom, čo ona po rozvode rodičov
zostala pri matke, otec o ňu nejavil žiadny záujem, hoci to vo svojej mladosti stále dúfala. Žalobkyňa
skutočne nemala reálnu možnosť kontaktovať sa s otcom ako malé dieťa, mladé dievča či mladá žena.

To, že otec napriek pozvaniu neprišiel na jej svadbu, bolo pochopiteľne pre ňu veľkým sklamaním. Ako
vyplynulozvýpovedebratamatkyžalobkyne-svedkaM.H.,poručiteľmalsúdomurčené,žesižalobkyňu
môže brávať, avšak nikdy to neurobil. Z výpovede svedka J. L. bolo preukázané, že poručiteľ po rozvode
mal záujem o žalobkyňu, ale po 3 - 4 pokusoch, kedy mu to nebolo umožnené, to vzdal, považoval to
za zbytočné. Svedok uviedol, že poručiteľ sa nesnažil si vytvoriť väzbu so svojou maloletou dcérou.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že práve poručiteľ neprejavoval
dostatočný záujem a nevyvíjal maximálne úsilie preto, aby sa mohol so žalobkyňou stretnúť a osobne
viac zblížiť, keďže sa poručiteľ k svojej prvej dcére správal ako k cudzej osobe. Nevyužil možnosť súdnej
ochrany úpravy styku, inak ako bolo rozhodnutím súdu určené, nevyužil následne výkon rozhodnutia pri

úprave styku s maloletými a neprejavoval fakticky žiadny záujem zo svojej strany. Neposielal žalobkyni
poštu, pozdravy ani darčeky pri príležitosti osláv alebo iných udalostiach alebo len tak bežne. Poručiteľ
sa dcére nevenoval pri bežných činnostiach, neučil ju napríklad bicyklovať, plávať, nepripravoval sa s
ňou do školy, nezaujímal sa o zdravotný stav svojej maloletej dcéry prostredníctvom matky ani lekárky,
ako osoba povinná platiť, iba prispieval na jej výživu a aj to iba vo výške určenej súdom. Ďalej nevyužil

svojou prítomnosťou možnosť zúčastniť sa na svätom prijímaní žalobkyne, ako i svadby, hoci bol riadne
pozvaný. Súd toto považoval za preukázané zhodným tvrdením žalobkyne a jej matky.

6. Svojim nekonaním, respektíve opomínaním svojich povinností, ktoré mu vyplývali zo zákona o rodine,
tak naplnil dôvod, pre ktorý NS SR rozhodnutím sp. zn. 4Cdo/32/2014 zo dňa 27. 05. 2014 jednoznačne

vyslovil, že neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa vyvolané samotným poručiteľom, nie je
naplnením zákonného dôvodu vydedenia. Vyššie popísaným konaním tak nebola naplnená obsahová
náležitosť dôvodu vydedenia. Vzťah medzi rodičom a potomkom má byť skutočným vnútorným vzťahom
a nielen len vzťahom predstieraným alebo striktne formálnym. Súd pri posudzovaní dôvodu vydedenia
hodnotil aj možnosti poručiteľa prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo

a to najmä objektívne okolnosti, ktoré mohli viesť k tomu, že by bolo nemožné zo strany poručiteľa sa
zaujímať o žalobkyňu. Avšak takéto dôvody pri ich vzťahu nevzhliadol.7. Výpoveďou žalovanej 2/ bolo preukázané, že poručiteľ bol dobrý, láskavý a starostlivý otec, avšak
súd konštatoval, že iba vo vzťahu k dcéram z druhého manželstva. Nebol preukázaný žiadny objektívny
dôvod, prečo poručiteľ nebol takým otcom aj pre žalobkyňu. Žalobkyňa nemala možnosť ani len

príležitosť prejaviť o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejaviť mohla. Ak by poručiteľ
vyvinul maximálne možné úsilie aspoň na bežné príbuzenské vzťahy, tak vtedy by prichádzala do úvahy
danosť dôvodu vydedenia. Súd upriamil pozornosť aj na to, že skúmal dôvody vydedenia v čase, kedy
bola listina o vydedení poručiteľom spísaná, t. j. 12. 07. 2001. Poukázal tiež na výpoveď žalovanej
2/, ktorá uviedla, že otec bol v dobrej kondícii a 50. narodeniny oslavoval so svojou rodinou a na jej

narodeniny XX. XX. XXXX bol ešte v poriadku. Jeho choroba mala rýchly spád, zomrel XX. XX. XXXX.

8. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v roku 2001, keď spísal poručiteľ listinu o vydedení, nebolo
preukázané, že by potreboval starostlivosť v chorobe alebo v starobe od žalobkyne (mal 50 rokov a
bol v dobrej životnej kondícii). Žalované zhodne uviedli, že ochorenie poručiteľa nabralo rýchly spád až
v roku 2015. Z takto zisteného skutkového stavu so zhodnotením všetkých dôkazov samostatne, aj v

ich vzájomnej súvislosti mal súd za to, že poručiteľ nestál o blízky príbuzenský vzťah so žalobkyňou,
nevidel ju od jej 5 rokov veku, tento stav mu po 3 - 4 pokusoch bol ľahostajný, teda k tomuto sám prispel
a preto neprejavovanie záujmu žalobkyne o poručiteľa nebolo žalobkyňou zavinené a dôvod vydedenia
žalobkyne nebol daný.

9. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti určenia, že závet poručiteľa J.
G., K. G., nar. XX. XX. XXXX, posledne bytom A. XXX/X, H., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, spísaný
formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade so sídlom Hontianska cesta 4, Šahy, notárkou JUDr.
Janou Kuchárikovou dňa 12. 07. 2001 pod sp. zn. N/137/2001, NZ/137/2001, ktorým poručiteľ vylúčil
žalobkyňu z dedičstva po ňom je v rozsahu, ktorý zodpovedá 1-ci dedičského podielu zo zákona a v

časti, ktorým vylúčil syna žalobkyne z dedičstva v rozsahu, ktorý zodpovedá dedičskému podielu zo
zákona je neplatný, zastavil.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni,
ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní cestou svojho právneho zástupcu, a to
proti výrokom II. a III. napadnutého rozhodnutia. Uviedli, že poručiteľ sa nedomáhal súdnou cestou
úpravy styku s maloletou, ako aj výkonu rozhodnutia, nakoľko to považoval, vzhľadom na správanie

matky, za zbytočné, keďže s matkou žalobkyne mal nepríjemné dlhoročné súdne spory, čo do rozvodu
manželstva, vyporiadania BSM, či neustáleho zvyšovania výživného na maloletú dcéru. Tiež nechcel do
sporu zaťahovať svoju maloletú dcéru, ktorá by to ťažko psychicky znášala, lebo zo strany matky jej bolo
úmyselne bránené sa stýkať s otcom. Súd sa v konaní nezaoberal neprejavovaním opravdivého záujmu
žalobkyne o poručiteľa vyvolané matkou žalobkyne. Práve matka žalobkyne neuniesla skutočnosť, že si

poručiteľzaložilnovúrodinu,oktorúsapríkladnestaral,pričomzosvojejmaloletejdcérysiurobilanástroj
hnevu a pomsty voči svojmu bývalému manželovi. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď žalovanej
3/, ktorú súd dostatočne nevyhodnotil, iba sa priklonil k výpovedi žalobkyne, jej matky a svedka M. H.,
ktorých výpovede vyhodnotil ako vierohodné a pravdivé. Výpovede svedkov svedčiacich v prospech
žalobkyne považovali za účelové, nepravdivé a zavádzajúce, keďže sa jedná o blízkych príbuzných. Už

len to, že matka žalobkyne vracala výživné na maloletú dcéru otcovi dieťaťa naspäť svedčí o tom, že
s otcom dieťaťa nechcela mať nič spoločné.

12. V ďalšej časti odvolania poukázali na to, že žalobkyňa otca hospitalizovaného v šahanskej
nemocnici ani raz nenavštívila, hoci mala vedomosť od známych, že sa tam lieči na závažné onkologické

ochorenie, čo dokazuje bezcharakternosť, nedostatok empatie, súcitu a úcty z jej strany. V čase spísanie
závetu a listiny bola žalobkyňa plnoletá, svojprávna a nič jej nebránilo sa skontaktovať so svojim otcom,
aby sa dozvedela, čo bolo príčinou rozpadu manželstva jej rodičov, keď za rozpad manželstva sú
zodpovední obidvaja manželia. Žalobkyňa bola pod silným výchovným vplyvom svojej matky. Popreli
tvrdenie žalobkyne, že otca pozvala na svadbu, čo nepreukázala žiadnym dôkazom. Nikto z otcovej

strany nebol na jej svadbu pozvaný. Tiež nedala vedieť otcovi, že skončila základnú a strednú školu a že
má 18 ročného vnuka. Úplne ho ignorovala, bol pre ňu cudzí človek, vymazala ho zo života. Odcudzenie
žalobkyne voči otcovi spočívajúce v neprejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa bolo vyvolané jejmatkou, nesprávnou výchovou zameranou voči otcovi, ako aj nedostatkom úcty k svojmu otcovi. Mali
za to, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení sú dané.

13. V závere odvolania vyjadrili názor, že žalobkyňa sa snaží získať neoprávnený majetkový prospech
na ich úkor. Jej konanie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto by nemalo požívať súdnu ochranu.
Mali za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoky, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Rozhodnutie súdu považujú za zmätočné, nepreskúmateľné, riadne a dostatočne
neodôvodnené, rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a navrhli
napadnutérozhodnutiezrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšieprejednaniearozhodnutie,alebo
ho zmeniť tak, že návrh žalobkyne zamietne v celom rozsahu.

14.Žalobkyňa podalakodvolaniužalovanýchvyjadrenie,vktoromuviedla,žežalovanízrejmenamietajú
porušenie práva na spravodlivý proces. Mala za to, že súd prvej inštancie sa veľmi podrobne venoval
dokazovaniu, až nad rámec koncentračnej zásady a vo svojom rozhodnutí podrobne opísal dôvody
a úvahy, ktorými sa pri svojom rozhodovaní spravoval. S jeho závermi sa stotožnila. Pokiaľ žalované

poukazujú na to, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, poukázala na to, že z obsahu odvolania
vôbec nevyplýva, ktorú otázku a ktoré dôkazy v rámci sporového konania a vyhodnocovania dôkazov
žalované nedostali odpoveď, resp. ich súd nevyhodnotil.

15. Zdôraznila, že je potrebné vychádzať z predmetu sporu, pretože tento predstavoval v rámci konania

aj rozsah dokazovania. Súd prvej inštancie správne aplikoval vo svojich záveroch a odôvodnení ust. §
469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka - skutočnosť vydedenia žalobkyne, a to z dôvodu, že o
poručiteľa trvalo neprejavovala opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

16. Podkladom pre posudzovanie dôvodnosti obsahu materiálnej a formálnej platnosti závetu

predstavovala listina o vydedení a to Notárskej zápisnice zo dňa 12. 07. 2001 napísanej na Notárskom
úrade JUDr. Jany Kuchárikovej. V tejto listine je zaznamenané vydedenie žalobkyne, ako aj dôvod
vydedenia. Predmetom dokazovania boli teda dôvody vydedenia ustálené ku dňu 12. 07. 2001.

17. Mala za to, že argumentácia uvedená v odvolaní spočíva len v emočných vyjadreniach o

nejakej bezcharakternosti, nedostatku empatie, súcitu a úcty. Argumentácia v označení príčin rozpadu
manželstva rodičov a iné tvrdenia, na ktoré sa poukazuje, nemajú vplyv a nemohli mať vplyv na závery
súdu v rozhodovaní o merite veci. Žalobkyňa zopakovala, že mala vedomosť o konfliktoch rodičov, ale
nepoznala detaily a nerobila ich spornými, kto z nich zapríčinil rozvrat manželstva. Zmätočná sa javí
argumentácia (uvedená na strane 2. odvolania) o obštrukciách matky vo vzťahu k svojej dcére, ktoré

sa mali týkať styku s jej otcom, ako aj výchovného zamerania matky na žalobkyňu. Poukázala najmä
na výpoveď svedka M. H. a J. L., ktorého navrhli žalované (svedka J. L.). Z ich záverov vyplýva, že
poručiteľ nejavil záujem o to, aby si vytvoril dobré predpoklady na pravidelné stretávanie sa so svojou
dcérou. Pričom jasný obraz v danej veci uvádza svedok J. L., keď uviedol, že otec žalobkyne po troch -
štyroch pokusoch prestal kontaktovať žalobkyňu ako maloletú za účelom styku. Jeho aktivita trvala dva

mesiace po rozvode.

18. Argumentácia žalovaných s poukazom na inštitút dobrých mravov je účelová a nedôvodná. Tak, ako
konštatuje súd prvej inštancie, samotná realizácia práva tzv. neopomenuteľného dediča domáhať sa
svojich práv žalobou vyplýva jednak z ust. § 479 Občianskeho zákonníka a ust. § 137 písm. d) CSP.

Pokiaľ sa domáha svojich subjektívnych práv zákonom predvídateľným spôsobom, nie je možné túto
skutočnosť vyhodnocovať a označiť ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

19. Čo sa týka skutkových tvrdení, ktoré ale neboli preukázané vo vzťahu k momentu, kedy sa mala
žalobkyňa dozvedieť o hospitalizácii svojho nebohého otca, uviedla, že táto skutočnosť nemala vplyv

na rozsah dokazovania, ktorý sa vzťahoval k momentu vymedzeného v notárskej zápisnici, teda k 12.
07. 2001 (vymedzené dôvody vydedenia).20. V závere zdôraznila, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa
nemala možnosť objektívne si vytvoriť akékoľvek vzťahové väzby, ktoré by boli spôsobilé vytvárať
obojstranný záujem medzi otcom a dcérou. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval závery aj

s odkazom na príslušnú judikatúru, konštatovaním, že neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa
vyvolané samotným poručiteľom nie je naplnením zákonného dôvodu vydedenia. Vzhľadom na uvedené
preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal
trovy odvolacieho konania.

21. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že súhlasia s argumentáciou súdu, ako aj
žalobkyne, že predmetom dokazovania v súdnom spore o neplatnosť závetu a listiny o vydedení boli
dôvody vydedenia ustálené ku dňu 12. 07. 2001, kedy bola spísaná Notárska zápisnica notárkou
JUDr. Janou Kuchárikovou. Zásadne nesúhlasili s argumentáciou žalobkyne, že nebohý poručiteľ nejavil
záujem o to, aby si vytvoril dobré predpoklady na pravidelné stretávanie sa so svojou dcérou. Aj nimi
navrhnutí svedkovia, či už išlo o M. H. a J. L. potvrdili, že otcovi bolo vedome a úmyselne bránené sa

stýkať so svojou dcérou zo strany matky žalobkyne, ktorá neuniesla rozvod a svojou pomstychtivosťou
až nenávisťou robila peklo svojmu bývalému manželovi.

22. Súd prvej inštancie nebral do úvahy výpoveď žalovanej 3/, ktorá vierohodne a pravdivo dosvedčila,
že otcovi zo strany jej bývalej manželky bolo bránené stýkať sa so svojou dcérou. Namietali, že súd

nevyhodnotil výpoveď svedkyne A. N. ako účelovú a zavádzajúcu, vzhľadom na príbuzenský vzťah
matky a dcéry - žalobkyne. Otec sa snažil vytvoriť dobré predpoklady na pravidelné stretávanie sa
so svojou dcérou, lenže mu to nebolo umožnené zo strany matky žalobkyne. Zo strany matky neboli
vytvorené žiadne predpoklady na pravidelné stretávanie sa otca so svojou dcérou, najmä pre jej
obštrukcie v stretávaní sa otca s dcérou.

23. V čase spísania listiny o vydedení bola žalobkyňa plnoletá, svojprávna a mala možnosť si vytvoriť
dobré predpoklady na pravidelné sa stretávanie so svojim otcom. Nič jej nebránilo, aby ho mohla
navštevovať a zistiť príčinu rozvratu manželstva jej rodičov a ako aj skutočnosť, prečo ju nemohol
navštevovať, keď bola malá a bezbranná, keď o všetkom rozhodovala jej matka ako generál. Žalobkyňa

mala možnosť a príležitosť objektívne - bez vplyvu matky - si vytvoriť akékoľvek vzťahové väzby, ktoré by
boli spôsobilé vytvárať obojstranný záujem medzi otcom a dcérou v čase jej plnoletosti a svojprávnosti,
ktorá podľa ich názoru bola značne determinovaná negatívnym vplyvom jej matky najmä vo vzťahu k
jej bývalému manželovi a otcovi žalobkyne.

24. Žalobkyňa vo svojej duplike k odvolaniu žalovaných 1/ až 3/ uviedla, že vo vyjadrení žalovaných
absentuje akákoľvek právna argumentácia, ktorá by súvisela alebo spochybňovala závery súdu alebo
argumentáciu žalobkyne. Práve skutkové závery, na ktoré poukazujú žalovaní 1/ až 3/ musia mať svoju
relevanciu na sledovaný výsledok pre spochybnenie argumentácie žalobkyne.

25. Žalobkyňa opätovne poukázala na skutočnosť, že zákonný dôvod vydedenia uvedený v ust. §
469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo
potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal
prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ
je skutočnosť, že potomok neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ

neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu
potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu, pričom poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo 239/2009). Samotná judikatúra právnej úpravy vychádza z rímsko-právnej zásady,
že v pochybnostiach sa nemajú podporovať vydedenia. Konštatovala, že je smutné, že nebohý otec
nevyvinul aktívnejšiu iniciatívu v snahe stretávať sa so svojou dcérou a vytvoriť si tak väzbu potrebnú

medzi otcom a dieťaťom. Preto potom, aj na základe postoja otca, nedošlo k vytvoreniu objektívneho
stavu, keď maloletá a následne plnoletá nemohla pre túto prekážku reálne prejavovať objektívny záujem
o svojho otca. Skutkové tvrdenia v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaných 1/ až 3/ by mali
smerovať na predpoklady uvedené v hmotnoprávnej norme, podľa ktorej došlo k vydedeniu žalobkyne.
Tieto tvrdenia však zo strany žalovaných jednak neboli dostatočne produkované a neboli preukázané v

rámci vykonaného dokazovania. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobkyni trovy odvolacieho konania.26. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku –
ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom–
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f,/ g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom

viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

27. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že v zmysle ust. § 363 CSP (náležitosti odvolania) sa
v odvolaní popri všeobecných náležitostí podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody uvedené v odvolaní poukazujú na ust. § 365
ods. 1 písm. e/, f/, g/, h/ CSP.

29. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti
žaloby žalobkyne v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje.
Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať
tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov
vzťahujúcich sa na tento prípad. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných viazaný
(§ 379 CSP, § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaných uvedenými
v odvolaní, t. j. námietkami týkajúcimi sa námietok nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na
zistenie rozhodujúcich skutočností, a tiež ohľadom zisteného skutkového stavu, ktorý podľa odvolateľov

neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym posúdením.

30. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorého prejav vôle smeruje k vylúčeniu
svojho potomka ako neopomenuteľného dediča z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne

uvedených v ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na platnosť právneho úkonu o
vydedení, rovnako ako pri závete, sa vyžaduje písomná forma. Poručiteľ môže prejav o vydedení urobiť
aj vlastnoručne (musí dodržať podmienky uvedené v § 476 OZ) alebo ho môže zriadiť vo forme notárskej
zápisnice. Okrem formálnych náležitostí musí vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa
spĺňať aj materiálne náležitosti, medzi ktoré okrem iného patrí uvedenie dôvodu vydedenia v súlade

s taxatívnym vymedzením v zmysle § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre vylúčenie potomka z
okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod, ktorý tu existoval už
v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. To znamená, že prejav o vylúčení dediča možno urobiť len
vtedy, keď už dedič spĺňal niektorú zákonnú podmienku na vydedenie. Rozhodovacia prax najvyšších
súdnych autorít je jednotná v tom, že dôvod vydedenia uvedený poručiteľom v listine o vydedení musí

byť daný už v čase spísania takejto listiny. Pre všetky zákonom stanovené dôvody vydedenia je totiž
charakteristické určité negatívne správanie sa potomka. Aby poručiteľ mohol niektoré z nich uviesť ako
dôvod vydedenia v listine o vydedení, musí dôjsť k takémuto správaniu potomka ešte pred spísaním
listiny o vydedení. Poručiteľ nemôže ako dôvod vydedenia uviesť konanie potomka, ktorého by samal dopustiť v budúcnosti. Poručiteľ musí teda dôvod vydedenia poznať ešte pred spísaním listiny o
vydedení. Z uvedeného následne možno vyvodiť, že pre záver o tom, či sú alebo nie sú dané dôvody
vydedenia uvedené v listine o vydedení, sú rozhodujúce len skutočnosti, včítane správania sa potomka

poručiteľa, ku ktorým došlo v čase, kedy bol tento právny úkon urobený, resp. v čase, ktorý predchádzal
spísaniu listiny o vydedení.
31. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že poručiteľ formou notárskej zápisnice N 137/2001, Nz
137/2001 dňa 12. 07. 2001 spísal závet a listinu o vydedení, ktorým pre prípad jeho smrti testoval
všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok v prospech svojich dcér - I. G. v pomere 1 k celku a F. G.,

v pomere 1 k celku (žalované 1/ a 2/). Zároveň vydedil svoju dcéru A. G. (žalobkyňu), nakoľko táto o neho
neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala, nestará sa o neho, nevidel ju od
5. rokov jej veku, keď sa vydala, nedala mu túto skutočnosť ani na vedomie. Rozhodujúcim obdobím
pre posúdenie existencie dôvodu vydedenia je 12. 07. 2001, resp. obdobie predchádzajúce uvedeného
dátumu, kedy bola spísaná listina o vydedení žalobkyne, keďže dôvod vydedenia musí existovať už v
čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení a teda pri posúdení, či sú dané dôvody pre

vydedenie sú rozhodujúce len okolnosti, ku ktorým došlo v čase pred spísaním listiny o vydedení.

32. V konaní bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Leviciach č. k. 5C/44/83-23 zo dňa
13. 04. 1983, právoplatný 31. 05. 1983, bolo manželstvo A. G. (matky žalobkyne) a poručiteľa – J. G.,
uzavreté dňa 16. 10. 1976, rozvedené. Maloletá A. (žalobkyňa), nar. XX. XX. XXXX, bola na čas po

rozvode zverená do výchovy a opatery matky, otcovi bolo určené platiť výživné 450,- Kčs mesačne.
V čase rozvodu rodičov mala žalobkyňa 5 rokov. Z výpovede svedkov – J. L. a M. H. vyplynulo, že otec
žalobkyne - poručiteľ po rozvode manželstva prejavil snahu o stretnutie s maloletou dcérou, ale po 3
- 4 pokusoch to vzdal z dôvodu, že mu v tom bránila matka žalobkyne. Poručiteľ spísal závet a listinu
o vydedení v roku 2001, v tom čase mal 42 rokov, žalobkyňa dovŕšila vek 23 rokov v čase, kedy bola

otcom vydedená. V konaní bolo preukázané, že v období od rozvodu manželstva, t. j. od mája 1983
do spísania listiny o vydedení, t. j. 12. 07. 2001 nedošlo k žiadnemu kontaktu medzi otcom a dcérou,
a to nielen osobnému, ale ani písomnému, resp. žiadna zo strán sporu netvrdila, že by sa bol otec
o dcéru zaujímal iným spôsobom, ako snahou o osobný kontakt. Bez ohľadu na to, či bolo zo strany
matky žalobkyne bránené styku otca s dcérou, bolo v období ranného detstva žalobkyne predovšetkým

na otcovi, aby sa snažil budovať vzťah so svojim potomkom, a to aj za cenu riešenia styku súdnou
cestou a prípadným výkonom rozhodnutia v prípade, ak by dochádzalo k bráneniu tohto styku. Pokiaľ
otec žalobkyne vzdal svoju snahu o stretávanie po 3 - 4 neúspešných pokusoch o stretnutie (v priebehu
dvoch mesiacov) a žiadnym iným spôsobom nedal svojej maloletej dcére najavo, že má o ňu záujem
(napríklad písomným stykom v čase, kedy bola školopovinná, darčekom), potom za odcudzenie, ktoré

nastalovďalšomobdobícelkomlogickynemôženiesťzodpovednosťžalobkyňa.Rovnako,akouvádzajú
žalované, že v čase dospelosti mohla žalobkyňa prejaviť záujem o svojho otca, mohol tak urobiť aj
otec, keďže v tom čase by už nemohol kontaktu s ňou nikto brániť. Pri posudzovaní záujmu, ktorý mala
žalobkyňa ako potomok poručiteľa voči nemu prejavovať, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti
dedičaprejavovaťtakýtozáujemabolopotrebnéprihliadnuťajkokolnostiamkonkrétnejveci.Žalobkyňa,

ako vyplynulo z jej výpovede, vedela, že poručiteľ má novú rodinu, deti, ktoré nepoznala, poručiteľ
ju s novou rodinou nikdy nezoznámil, a preto by bolo pre žalobkyňu nepochybne oveľa náročnejšie
kontaktovať otca v okruhu jeho novej rodiny.

33. K jednotlivým námietkam žalovaných, ktoré sú obsahom podaného odvolania, súd uvádza, že ide

o totožné námietky, ako boli produkované pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie
vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia a odvolací súd sa so spôsobom ich vysporiadanie
stotožňuje.

34. Odvolací súd na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za potrebné

zdôrazniť, že pokiaľ sa poručiteľ nedomáhal súdnou cestou úpravy styku s maloletou, ako aj výkonu
rozhodnutia, lebo to považoval vzhľadom na správanie matky za zbytočné, keďže s ňou mal dlhoročné
spory, bolo to rozhodnutie samotného poručiteľa, ktoré v tom čase maloletá žalobkyňa nemohla žiadny
spôsobom ovplyvniť. Pokiaľ by aj matka žalobkyne bránila styku s maloletou, existujú právne nástroje,
ako tomu zabrániť. Tvrdenie žalovaných, že poručiteľ nechcel do sporu zaťahovať svoju maloletú

dcéru, lebo by to ťažko psychicky znášala, je len v rovine hypotetickej. Poručiteľ, keďže sa nestretával
s maloletou dcérou - žalobkyňou, nevedel, ako psychicky znáša práve jeho nezáujem o ňu. Zodpovedá
skutočnosti, že pokiaľ sa rodičia nevedia dohodnúť na styku s maloletým dieťaťom a jeden z rodičov
tomu bráni, môže to mať negatívny vplyv na psychiku dieťaťa, ale i rodiča, ktorému je v styku bránené.V konaní nebolo preukázané, že matka v styku bránila. Pokusy poručiteľa o stretnutie sa s dcérou
v škôlke, alebo škole (ako to popísal v konaní vypočutý svedok) nepreukazujú odmietanie, alebo zákaz
matky na stretnutie s otcom. Otec nebol zbavený ani obmedzený na svojich rodičovských právach, preto

nebol dôvod, aby predškolské zariadenie odmietlo umožniť stretnutie s rodičom, pokiaľ tomu nebránil
nastavený režim v zariadení. Odvolaciemu súdu sa javí, že poručiteľ - otec žalobkyne zvolil jednoduchšiu
cestu, nedomáhal sa zákonnou cestou umožnenia styku (ak mu v ňom bolo bránené) a veľmi rýchlo
rezignoval na svoje právo stretávať sa so svojou dcérou. Bolo to rozhodnutie poručiteľa, nemôže však
následne viniť z nezáujmu o jeho osobu žalobkyňu, ak si s ňou v detstve nevytvoril žiadny vzťah.

35. Pokiaľ žalované poukazujú na to, že práve matka žalobkyne neuniesla skutočnosť, že si otec
založil novú rodinu a zo svojej dcéry urobila nástroj hnevu a pomsty voči svojmu bývalému manželovi -
poručiteľovi, vracala mu uhradené výživné, na jej nesprávnu výchovu zameranú voči otcovi, uvedená
námietkajevovzťahukžalobkynibezprávnehovýznamu.Poukazujenavzťahmatkyksvojmubývalému
manželovi, za ktorý žalobkyňa ako ich dcéra nemôže niesť žiadnu zodpovednosť a teda nemôže byť

za ňu ani sankcionovaná formou vydedenia. Neprejavovanie záujmu žalobkyne o poručiteľa nebolo
tak zavinené žalobkyňou, ale sa na tom podieľal významnou mierou sám poručiteľ. Za tejto situácie
nemožno, podľa odvolacieho súdu, od žalobkyne spravodlivo žiadať, aby niesla zákonné dôsledky
vydedenia. Odvolací súd sa stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade
nebolidanézákonnédôvodyvydedeniažalobkynepodľa§469aods.1písm.b)Občianskehozákonníka.

Dospel preto k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie.

36. K námietkam, ktoré sú obsiahnuté v podanom odvolaní a ktoré sa vzťahujú na čas, kedy bol poručiteľ
hospitalizovaný, kedy ho žalobkyňa ani raz nenavštívila, hoci mala vedomosť o jeho onkologickom
ochorení, k tomu odvolací súd uvádza, a zhodne so súdom prvej inštancie vychádza z právneho

názoru, že dôvody vydedenia musia existovať v čase pred prejavom poručiteľovej vôle urobenej v listine
o vydedení a teda, že existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním
listiny o vydedení. Listina o vydedení spolu so závetom boli spísané v roku 2001, pričom hospitalizácia
poručiteľa bola krátko pred jeho smrťou (zomrel XX. XX. XXXX), teda namietané skutočnosti o návšteve
žalobkyne poručiteľa v nemocnici krátko pred jeho smrťou sú právne irelevantné, pričom odvolací

súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalované ani neoznámili vážny stav poručiteľa žalobkyni, ale
ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobkyňa sa o jeho stave dozvedela od známeho. Pokiaľ
preto odvolatelia v odvolaní argumentovali a poukazovali na skutočnosti, ktoré sa medzi žalobkyňou a
poručiteľom udiali po dátume spísania listiny o vydedení, na tieto odvolací súd neprihliadol.
37. Napokon, k námietke žalovaných, že žalobkyňa sa snaží podanou žalobou získať neoprávnený

majetkový prospech na ich úkor, jej správanie je v rozpore s dobrými mravmi odvolací súd uvádza, že
uvedenú námietku považuje za nedôvodnú. Žalobkyňa sa domáha svojho práva právom aprobovaným
spôsobom, v konaní nebolo preukázané žiadne správanie sa žalobkyne, ktoré by bolo v rozpore
s dobrými mravmi.

38. K odvolacím dôvodom, ktoré právny zástupca žalovaných uviedol vo svojom odvolaní odvolací súd
uvádza, že okrem toho, že tieto boli v odvolaní citované, žiadnym spôsobom nebolo tvrdené, v čom
spočíva nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie. Rovnako tak nešpecifikoval
a nekonkretizoval, ktoré navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykonal. Odvolatelia odvodzovali
dôvodnosť podaného odvolania z nesplnenia požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu prvej

inštancie, že rozhodnutie je zmätočné. Odvolací súd uvádza, že pre záver o dôvodnosti odvolania nie je
významný subjektívny názor odvolateľov tvrdiacich, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;
rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) odvolacieho súdu, že k odvolateľmi vymedzenému dôvodu
zmätočnosti skutočne došlo. Za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv odvolateľov, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne

uspokojivým spôsobom, čo podľa odvolacieho súdu nie je tento prípad.

39. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením odvolateľov, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací dôvod v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku sa týka chyby v zisťovaní skutkového

stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil
po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť
chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom

hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy správne vyhodnotil a z hodnotenia
dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd konštatuje, že po

preskúmaní veci nezistil skutkové vady preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie a odvolací súd
nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na mysli ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového
poriadku. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav,

dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. V preskúmavanej veci odvolatelia – žalovaní v odvolaní síce uviedli,
že uplatňujú odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale neuviedli, v čom vzhliadli
nesprávne právne posúdenie veci súdom.

40. Možno teda naproti námietkam žalovaných uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaných, teda súd

prvej inštancie nerozhodol v súlade s ich právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu
ich základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu
totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné
právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. S ohľadom
na uvedené odvolací súd po prejednaní veci posúdil odvolanie žalovaných ako neopodstatnené a z

uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie (§ 387 ods. 2 CSP).

41. S ostatnými námietkami žalovaných sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

42. Odvolanie žalovaných smerovalo aj proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd
priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ - 3/ v rozsahu 100 %. Obsah
odvolania však postráda dôvody, pre ktoré žalovaní považovali rozsudok súdu prvej inštancie čo do

rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania za nesprávny. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa
titulom rovnakého skutkového základu vymedzila predmet sporu jednak určenie, že dôvody vydedenia
nie sú dané a aj určenie, že závet poručiteľa, ktorým vylúčil žalobkyňu z dedičstva po ňom v rozsahu,
ktorý zodpovedá 1 dedičského podielu zo zákona a v časti, ktorým vylúčil syna žalobkyne z dedičstva
v rozsahu, ktorý zodpovedá dedičskému podielu zo zákona, je neplatný. Podľa skutkového vymedzenia

základu žaloby ale nejde v prejednávanej veci o dve samostatné veci v právnom zmysle slova, pretože z
obsahu všetkých procesných úkonov žalobkyne je zrejmé, že sporným v konaní bolo to, či je žalobkyňa
neopomenuteľným dedičom, keď tvrdila, že dôvody, pre ktoré ju poručiteľ vydedil, nie sú dané, ktoré
skutkové tvrdenie obsahovo v žalobe vyjadrila dvomi žalobnými petitmi, pričom v priebehu konania vzala
petit, ktorým žiadala určiť závet v časti týkajúcej sa jej a jej potomka, za neplatný.

43. Pri zohľadnení jedného skutkového základu a kontextu celej veci je potom súdená vec založená na
takej vecnej pluralite uplatnených nárokov, v ktorej pre vyhodnotenie úspechu vo veci je, podľa názoru
odvolacieho súdu, potrebné vziať do úvahy výlučne len konečný úspech žalobkyne. Skutočnosť, žežalobkyňa vzala žalobu v časti určenia neplatnosti závetu poručiteľa (z procesného pohľadu zavinila
zastavenie konania) nie je možné v daných súvislostiach, z hľadiska nároku na náhradu trov konania,
prisúdiť rovnaký význam, ako úspešnému návrhu na určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané,

pretože späťvzatá časť žalobného petitu bola vyjadrením totožného skutkového základu, na ktorom bola
založená aj časť žalobného petitu, vo vzťahu ku ktorému bola žalobkyňa plne úspešná. Späťvzatím časti
žaloby totiž neodpadol predmet sporu o tvrdenom skutkovom stave. Z uvedených dôvodov považoval
odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok III.)
za vecne správne a preto ho potvrdil.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná priznal voči žalovaným 1/,
2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

45. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).