Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/180/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223201390
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223201390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu

Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci manželky: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. B. X, XXX XX D. a manžela: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX
D., zastúpeného JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, o
rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu:
C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX D., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, 811 07 Bratislava, na odvolanie otca proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 07.05.2024, č.k. 11P/22/2023-331, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., a V. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11P/22/2023-331 zo dňa 07.05.2024 vo výroku I. rozviedol
manželstvo účastníkov konania. II. Maloletého C. B. na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matku oprávnil a uložil
jej povinnosť zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, s výnimkou jarných, veľkonočných,
letných a zimných školských prázdnin, od nedele 15.00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa

do nasledujúcej nedele párneho kalendárneho týždňa do 15.00 hod., počas zimných prázdnin každý
párny kalendárny rok od 25.12. od 15.00 hod. do 2.1. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka do
15.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od 15.00
hod. do 25.12. do 15.00 hod. a tiež od 2.1. nasledujúceho párneho kalendárneho roka od 15.00 hod.
do prvého dňa nasledujúceho po zimných prázdninách do 15.00 hod., počas jarných prázdnin každý
párny kalendárny rok odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od 15.00 hod. do prvého dňa
nasledujúceho po prázdninách do 15.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny

rok odo dňa predchádzajúceho jarným prázdninám od 15.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po
veľkonočných prázdninách do 15.00 hod. a počas letných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od
30.6. od 15.00 hod. do 15.07. do 15.00 hod. a od 01.08. od 15.00 hod. do 16.08. do 15.00 hod. a každý
párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 15.07. od 15.00 hod. do 01.08. do 15.00 hod. a od
16.08. od 15.00 hod. do 01.09. do 15.00 hod., otca oprávnil a uložil mu povinnosť zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletého, s výnimkou jarných, veľkonočných, letných a zimných školských prázdnin,
od nedele 15.00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa do nasledujúcej nedele nepárneho

kalendárneho týždňa do 15.00 hod., počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od
15.00hod.do2.1.nasledujúcehonepárnehokalendárnehorokado15.00hod.akaždýpárnykalendárny
rok odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od 15.00 hod. do 25.12. do 15.00 hod. a tiež
od 2.1. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka od 15.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho pozimných prázdninách do 15.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok odo dňa
predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od 15.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po prázdninách
do 15.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok odo dňa predchádzajúceho

jarným prázdninám od 15.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po veľkonočných prázdninách do 15.00
hod., počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od 30.6. od 15.00 hod. do 15.07. do 15.00
hod. a od 01.08. od 15.00 hod. do 16.08. do 15.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok počas letných
prázdnin od 15.07. od 15.00 hod. do 01.08. do 15.00 hod. a od 16.08. od 15.00 hod. do 01.09. do 15.00
hod.. III. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa určil školské zariadenie, ktoré maloletý

navštevuje a v prípade neprítomnosti maloletého v školskom zariadení určil miesto odovzdania a
prevzatia maloletého bydlisko odovzdávajúceho rodiča. IV. Oboch rodičov oprávnil a uložil im povinnosť
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. V. Rozhodol, že výživné sa neurčuje. VI. Žiadnemu
z účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, 6,

§ 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 37, § 100 zák.č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporového poriadku (ďalej aj len „CMP“). Na základe vykonaného dokazovania dospel
kzáveru,ževzťahymedzimanželmisúvážnenarušenéatrvalorozvrátené,manželstvojelenformálnym
zväzkom, neplní si ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie, manželia spolu nežijú, nevedú
spoločnú domácnosť a sú citovo odcudzení. Vzhľadom na priebeh manželstva, intenzitu rozvratu

vzťahov a vyjadrenia účastníkov uzavrel, že v budúcnosti nemožno očakávať reparáciu ich vzťahu,
obnovenie spolužitia, preto manželstvo rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva ustálil v povahových a
názorových nezhodách manželov, pričom manželka po odchode zo spoločnej domácnosti a podaní
návrhu na rozvod porušila aj povinnosť manželskej vernosti (§ 18 Zákona o rodine). Mal za to, že rozvod
manželstva nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a jeho ďalšej výchovy.

3. Pri rozhodovaní o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov poukázal na
ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine a podmienky určujúce takúto formu starostlivosti. Konštatoval, že
matka aj otec pôvodne žiadali o zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, pričom otec rovnako
dôvodil tým, že matka nemá vytvorené ideálne podmienky pre zdravý vývoj maloletého. Na pojednávaní

dňa 22.6.2023 otec uviedol, že maloletého si doteraz striedali viac-menej na polovicu mesiaca (15
dní) a zároveň argumentoval, že v prípade striedavej starostlivosti by nestíhal syna vodiť a vyberať
z materskej školy a poukazoval na to, že matka nezvládla výchovu staršej dcéry maloletej F.. Vo
vyjadrení na informatívnom stretnutí rodičov konanom dňa 6.9.2023 otec navrhol zverenie maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s poukazom na spokojnosť maloletého počas striedavej

starostlivosti realizovanej cez letné prázdniny 2023. Konštatoval, že matka dňa 10.9.2024 informovala
koordinátora pre rodinnú agendu, že so striedavou starostlivosťou o dieťa v zmysle návrhu otca súhlasí
a v podaní zo dňa 18.10.2023 potvrdila, že medzi rodičmi došlo k dohode o striedavej starostlivosti
o maloletého v týždňových intervaloch s tým, že na sviatkoch sa vždy dohodnú vopred tak, aby
boli rozdelené spravodlivo. Rodičia zabezpečili, že maloletý môže počas pobytu u matky navštevovať

materskú školu v mieste jej bydliska v G. F. H. (I. C. B.) a počas pobytu u otca materskú školu v mieste
jeho bydliska v C. D. (I. J.). V písomnom vyjadrení zo dňa 27.10.2023, otec zmenil postoj, so striedavou
starostlivosťou nesúhlasil a žiadal zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti a upraviť styk matky
s maloletým počas víkendov.

4. S prihliadnutím na špecifiká danej veci, pri jej individuálnom posúdení vyhodnocoval všetky dôkazy
a porovnával vyjadrenia rodičov vo vzájomných súvislostiach zaoberajúc sa otázkou, či sú splnené
kumulatívne (súčasne) všetky predpoklady na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, t.j. záujem
dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb
dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov,

spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa, záujem rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, súhlas
aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Prihliadal na to,
že so striedavou starostlivosťou súhlasila v priebehu konania nielen matka, ale aj otec (pôvodne v
týždňových intervaloch, následne so starostlivosťou matky v rozsahu od štvrtka do nedele), pričom
túto formu starostlivosti dlhodobo rodičia realizujú. Vzal do úvahy zhodné vyjadrenia rodičov, že

realizovali režim podobný striedavej starostlivosti ešte počas spolužitia v spoločnej domácnosti, v
období, keď obaja pracovali v gastrosektore v režime krátky/dlhý týždeň. Zohľadnil vyjadrenie otca
na pojednávaní dňa 22.6.2023, že maloletého si doteraz striedali na polovicu mesiaca a kladné
hodnotenie (spokojnosť maloletého) realizácie striedavej starostlivosti počas letných prázdnin 2023otcom (dňa 6.9.2024), na následne na pojednávaní dňa 31.10.2023 uzavretú dočasnú rodičovskú
dohodu o striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch s odovzdávaním v nedeľu o 15.00
hod. v bydlisku odovzdávajúceho rodiča, ktorú (s menšími odchýlkami na základe vzájomného konsenzu

na príležitostnú žiadosť každého z rodičov) realizujú až dosiaľ. So zameraním sa na skúmanie, či
bude striedavá osobná starostlivosť i naďalej v záujme dieťaťa, na základe vykonaného dokazovania,
berúc do úvahy nielen vyjadrenia rodičov, ale aj správu a vyjadrenia kolízneho opatrovníka, vyjadrenia
oboch materských škôl a pediatričky a správu detskej psychologičky zo dňa 29.4.2024 dospel súd
k záveru, že striedavá osobná starostlivosť je v prospech dieťaťa. Zo správy zo šetrenia pomerov a

vyjadrenia kolízneho opatrovníka mal preukázané, že dieťa má u oboch rodičov vhodné podmienky na
bývanie, hoci vlastné bývanie nemajú, ich domácnosti sú prispôsobené potrebám dieťaťa, vedené v
čistote a poriadku. Zo správy klinického psychológa I. K. zo dňa 29.4.2024 bez pochybností vyplynulo,
že "dieťa percipuje oboch rodičov rovnako, udáva, že má k nim rovnako kladný vzťah; keď je u matky
chýba mu otec, keď je u otca chýba mu matka", a že má vytvorenú citovú väzbu k obom rodičom.
Výhrady otca, že matka nemá vytvorené ideálne podmienky pre zdravý vývoj maloletého, o ktorého

sa nestará dostatočne, nevenuje sa mu, je pre dieťa príliš dynamická, jej prioritou nie je maloletý,
ktorého odkladá po celej rodine, nevytvára mu stabilné miesto na hranie, spánok a učenie, maloletý
nemá u nej režim (spánok, stravovanie, pobyt vonku), vyhodnotil ako nepreukázané. Konštatoval,
že matka na dané tvrdenia otca reagovala, tieto poprela a v konaní popisovala ako sa maloletému
venuje, aký má režim, v akom čase ho ukladá na spánok. Uzavrel, že v konaní nebolo preukázané,

že by matka neposkytovala maloletému náležitú starostlivosť primeranú jeho veku, pričom režim
dieťaťa nemusí byť totožný s režimom aký má u otca a ani objektívne horší. K argumentom otca,
ktorý poukazoval na vyjadrenia maloletého, že chce zostať u neho, kde má kľud a od matky chodí
vystresovaný, prihliadol na správu klinického psychológa I. K. zo dňa 29.04.2024 konštatujúcu, že
maloletý kontroluje svoje správanie podľa toho, s ktorým rodičom je aktuálne v prítomnosti. Správanie,

prežívanie a súčasnú situáciu dieťaťa vyhodnotil v súlade so správou psychológa tak, že maloletý má
strach zo straty každého z rodičov, v dôsledku čoho sa prejavuje úzkostne. Za príznačné považoval,
že práve otec spočiatku nesúhlasil s poskytnutím správy psychologičky, ktorá vyznieva v prospech
starostlivosti oboch rodičov. Ďalšie výhrady otca voči matke spočívali v tvrdeniach, že žije promiskuitne,
mení miesta bydliska, režim maloletého, neumožňovala mu pravidelný kontakt, uviedla ho do omylu vo

veci starostlivosti o maloletého, klame, zavádza, komunikuje nemiestne, manipuluje, maloletý je matkou
a jej okolím vystavovaný psychickému utrpeniu prameniacemu z nútenia k neprirodzenej voľbe medzi
matkou a otcom formou zastrašovania a degradácie, umiestnením do detského domova, ak nebude
potvrdzovať to, čo chce matka a jej okolie, citovým vydieraním, tvrdeniami, že matka prehliada potreby
maloletého, vrátane oblečenia, stravy, vhodného ubytovania, zdravotnej starostlivosti, jeho duševných,

psychických a emočných potrieb a absentuje u nej emocionálna starostlivosť, ktoré tvrdenia vyhodnotil
ako nepreukázané. Konštatoval, že niektoré tieto argumenty boli vyvrátené samotným otcom. Mal za
to, že ak by boli uvedené tvrdenia pravdivé, nenavrhol by otec striedavú starostlivosť v režime 10/14
dní. K vyjadreniu otca, ktorý v závere konania uznal, že bazálna starostlivosť o dieťa je zabezpečená
s potrebou preskúmať, či postačuje pre potreby a osobu dieťaťa, poukázal na správu MŠ C. B. zo

dňa 15.01.2024, z ktorej vyplýva, že starostlivosť zo strany matky je vzorná. Tiež zohľadnil správy
materskej školy zo dňa 16.05.2023 a 17.04.2024, správy kolíznej opatrovníčky zo dňa 02.02.2024,
jej vyjadrenie na pojednávaniach a správy pediatričky, z ktorých nevyplynuli žiadne také skutočnosti,
ktoré by preukazovali tvrdenia otca o neschopnosti matky zabezpečiť náležitú starostlivosť o maloletého,
vrátane vhodných podmienok na bývanie, skôr naopak. V súvislosti so zabezpečením zdravotnej

starostlivosti mal za to, že vzhľadom na sídlo pediatra, ktoré je v blízkosti bydliska otca, častejšie
navštevoval s maloletým lekárku otec. Prihliadol na to, že otec nerozporoval tvrdenia matky, že od
odchodu zo spoločnej domácnosti, keď bol maloletý chorý, bola na OČR (napr, v októbri 2023 po
dobu dvoch týždňov), s čím otec súhlasil. Podmienky matky na bývanie boli kolíznym opatrovníkom
prešetrené a neboli zistené žiadne nedostatky. Za nepreukázané vyhodnotil tvrdenia otca, že matka,

t.č. trvalo býva s priateľom I. C., kde maloleté deti matky spia v nevhodných podmienkach. Uviedol,
že ak by aj matka bývala u priateľa, táto okolnosť by nebola dôvodom pre zverenie maloletého do
osobnej starostlivosti otca. Matka okolnosti bývania v byte na adrese L. L. XX H. G. F. H. dôveryhodne
vysvetlila s tým, že od 01.08.2023 až dosiaľ tam fakticky s deťmi býva, čo potvrdilo i šetrenie kolíznej
opatrovníčky dňa 12.01.2024 a 15.04.2024. Skutočnosť, že matka nemala riadne uzatvorenú nájomnú

zmluvu na bývanie v predmetnom byte nevyhodnotil ako neschopnosť zabezpečiť dieťaťu bývanie.
Nevzal do úvahy tvrdenia otca o zmenách bydliska matky, ktorá zmenu podnájmu logicky zdôvodnila
(nižšia platba za bývanie). Podľa názoru súdu neobstojí ani výhrada otca, že matka menila bydlisko 11
krát, keď je zrejmé, že v predchádzajúcich 10 prípadoch musela meniť bydlisko buď aj s otcom (kýmnemal poskytnuté bezodkladné bývanie rodinným príslušníkom (teta) v byte na A. H. D.) alebo kým
začali žiť spolu s otcom, pričom musel mať o častých zmenách bydliska svojej partnerky vedomosť,
keď s ňou uzavrel manželstvo a vybral si ju pre spoločné rodičovstvo. K otcom namietaným zmenám

práce matky uviedol, že akceptoval vysvetlenia matky na pojednávaní dňa 08.02.2024 a 07.05.2024
o ukončení pracovného pomeru u toho ktorého zamestnávateľa v období od februára 2023, považujúc
ich za presvedčivé. V súčasnosti má matka (vyjadrenie na pojednávaní dňa 07.05.2024, ktoré otec
nesporoval) pracovnúdobu(od8.00hod.domaximálne15.00hod.),ktorájejumožňujemaloletéhovodiť
a vyzdvihovať z materskej školy. Uviedol, že matka si vždy, v prípade ukončenia pracovného pomeru,

našla novú prácu a po finančnej stránke je schopná prevziať zodpovednosť za dieťa a zabezpečovanie
jeho potrieb, čo je zrejmé aj zo správy materskej školy o pravidelných úhradách potrieb maloletého
a o tom, že dieťa chodí čisté a upravené. V súvislosti s argumentami otca, že matka mala dlhú pracovnú
dobu u zamestnávateľa M. M. a služobné cesty v spol. I. N.&N. O. a z materskej školy maloletého
vyzdvihuje stará matka, resp. priateľ matky poukázal na to, že aj otcovi pomáhala so starostlivosťou o
maloletého teta M. P., ktorá podľa správy MŠ J. zo dňa 25.01.2024 maloletého vodí z/do materskej

školy, keďže otec má skorý začiatok pracovnej doby, pričom túto výpomoc vyhodnotil ako bežnú a
pre rodičov vítanú. Prihliadol na kolíznou opatrovníčkou prešetrené pomery dňa 19.04.2024 u starej
matky, ktoré boli posúdené ako vyhovujúce. Za nepreukázané považoval tvrdenia otca, že maloletého z
materskej školy vyzdvihuje priateľ matky, berúc do úvahy poslednú správu MŠ C. B. zo dňa 17.04.2024,
z ktorej vyplýva opak. Nepovažoval za presvedčivé otcom predkladané dôkazy o odkladaní dieťaťa

matkou ku starej matke, keď zoznam vyhotovený otcom, ktorý si mal viesť od odchodu matky zo
spoločnej domácnosti a informácie v ňom čerpané z telefonických hovorov s maloletým považoval za
nereálny. Keďže v písomnom vyjadrení z 30.04.2024 otec uviedol, že v poslednom vyjadrení s maloletým
telefonuje 1-2 krát týždenne, daný dôkaz vyhodnotil ako nepresvedčivý a nedôveryhodný. Ako účelové
vyhodnotil námietky otca, že matka chce mať dieťa pri sebe z dôvodu poberania rodinných prídavkov

a dnového bonusu s poukazom na ust. § 2 ods. 5 zák. č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa v znení
neskoršíchpredpisovvprípadochstriedavejosobnejstarostlivostiazák.č.595/2003Z.z.odanizpríjmov
v znení neskorších predpisov (§ 33 ods. 4). Neprihliadal na tvrdenia o promiskuitnom spôsobe živote
matky, považujúc ich nepreukázané, účelové s cieľom vykresliť matku negatívne, keď nebolo zrejmé,
odkiaľ má otec tieto informácie. K námietkam otca o sebaprezentácii matky na sociálnych sieťach a jej

vyzývavom správaní, vzal do úvahy vyjadrenie matky, že štýl obliekania, líčenia a správania nezmenila
a skutočnosť, že rodičia uzavreli manželstvo po trojročnej známosti a museli poznať svoje charakterové,
osobnostné vybavenie a životný štýl. Konštatoval, že po odchode matky sa otec pokúšal o záchranu
manželstva, sám potvrdil, že žili bežný rodinný život, nevnímal v manželstve problémy a nesporoval ani
vyjadrenie matky, že ju stále kontaktuje v snahe, aby sa k nemu vrátila. Neprihliadal na tvrdenia otca, že

striedavá starostlivosť neprichádza do úvahy z dôvodu vzdialenosti bydlísk rodičov, keď mal preukázané
(zdroj B.), že nejde o neprekonateľnú vzdialenosť a pri dobrej vôli rodičov, napr. pri vhodnom výbere
základnej školy, nie je vzdialenosť prekážkou. Za nedôvodné vyhodnotil aj argumenty otca, že matka
nezvládla výchovu svojej dcéry F.. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II
č.k. 27P/14/2021-53 zo dňa 18.10.2021, z ktorého vyplýva, že výchovné problémy maloletej boli už v tom

čase a zjavne súviseli s diagnózou maloletej (ADHD, dyslexia, dysgrafia), pričom maloletá mala stabilný
domov. Otec príčinu problému matkinej dcéry videl v absentujúcom otcovskom vzor, avšak zanedbaná
výchova maloletej nebola v konaní preukázaná. Obe maloleté deti majú vytvorený súrodenecký vzťah,
čo svedčí v prospech rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V tejto súvislosti
dal do pozornosti vyjadrenie otca na pojednávaní dňa 31.10.2023, keď uviedol, že maloletá F. sa

ho pýtala, čo robia a bolo jej ľúto, že netrávi čas s maloletým. Mal za to, že neobstoja tvrdenia otca,
že matka ho neakceptuje ako rovnocenného rodiča, že je jej konaním degradovaný, že prehliada
potreby maloletého pri zabezpečení jeho starostlivosti, vrátane oblečenia, jedla, vhodného ubytovania,
zdravotnej starostlivosti a pokrytia jeho duševných, psychických a emočných potrieb. Poukázal na
pretrvávajúcu ochotu matky dohodnúť sa s otcom na rovnocennej striedavej osobnej starostlivosti a

tiež na to, že v priebehu konania takmer výlučne otec spochybňoval rodičovské kompetencie matky.
Vyjadrenie otca, že stratil dôveru k matke, cíti sa oklamaný jej odchodom, sklamaný jej správaním,
vyhodnotil ako nespracovaný rozchod u otca, ktorý po pojednávaní dňa 31.10.2024 si nenašiel čas na
poradenstvo pre rodičov zamerané na ich rodičovskú spoluprácu a následne poradenstvo obnovené
na jar tohto roku ukončil predčasne, pričom tiež zmenil od 28.02.2024 trvalý pobyt dieťaťa bez

akejkoľvek komunikácie s matkou. S prihliadnutím na správu psychologičky, podľa ktorej dieťa percipuje
oboch rodičov rovnako, má k nim kladný vzťah, zdôraznil úlohu každého z rodičov prinášať do života
dieťaťa svoj vlastný, osobitý vklad a obohatenie jeho života, ktorá úloha je nezastupiteľná. Uviedol,
že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosťdruhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič môže byť dobrým rodičom.
Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho
usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na jeho

výchove podieľali obaja rodičia. Otec ničím konkrétnym nepreukázal relevantný dôvod, prečo matke
nemožno dôverovať, cíti sa byť oklamaný, obavy sú pochopiteľné, ale dieťa má oboch rodičov, matka
zanedbávala starostlivosť o dieťa, resp. že by práve u nej dieťa strádalo, či už emocionálne alebo
inak. Otec formálne deklaroval, že podporuje rolu matky v živote dieťaťa, avšak jeho vyjadrenia na
adresu matky v priebehu konania svedčia skôr o jeho opačnom postoji. Uviedol, že otec si matku vybral

a je jeho povinnosťou ju akceptovať takú, aká je. Uzavrel, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že obaja rodičia majú predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloletého, ktorý má vytvorený
pozitívnyvzťahkotcovi,ajkmatke.Rešpektujúcprávomaloletéhonazachovaniejehovzťahukobidvom
rodičom prihliadal na jeho záujem, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom, rešpektoval právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na

udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného vzťahu s obidvoma rodičmi. Po
komplexnom posúdení prejednávanej veci, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, prihliadajúc na
záverysprávydetskejpsychologičky,zktorýchvyplývapozitívnyvzťahmaloletéhosrodičmi,skutočnosť,
že obaja rodičia sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, na strane otca ani matky neboli
zistené nedostatky, ktoré by ich diskvalifikovali z výkonu tohto rodičovského práva, pričom obaja majú

záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletého a majú vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý
vývin,dospelkzáveru,žezvereniemaloletéhodostriedavejstarostlivostiobochrodičovjevjehozáujme.
Vykonaným dokazovaním a vyjadreniami rodičov mal preukázané, že obom záleží na zdraví a výchove
maloletého dieťaťa. Schopnosť komunikovať, ako jeden z predpokladov striedavej osobnej starostlivosti,
mal preukázanú napr. v schopnosti rodičov dohodnúť sa na čase a mieste odovzdávania si dieťaťa, a

to aj odchylne od dočasnej rodičovskej dohody zo dňa 31.10.2023. Nakoľko ani jeden z rodičov nebol
obmedzený, či pozbavený v rodičovských právach, obom patrí oprávnenie podieľať sa na výchove
maloletého rovnomerne počas bežného roka, aj počas prázdnin. V časti úpravy starostlivosti rodičov o
maloleté dieťa počas bežného roka sa priklonil k doteraz realizovanému režimu striedavej starostlivosti
v týždňových intervaloch a v čase prázdnin k rovnomernému rozdelenie prázdninového času, čo vytvorí

priestor pre každého z rodičov (a ich rodinných príslušníkov) na trávenie času s maloletým a prispeje
k upevneniu vzájomných citových väzieb.

5. Oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok ako súčasť ich základných
rodičovských práv konštatujúc, že v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného

z rodičov rodičovských práv a povinností.

6. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z návrhov oboch rodičov a ako determinujúcu skutočnosť
zohľadnil, že maloletý bol zverený do rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Mal
za preukázané, že obaja rodičia sú zamestnaní, matka poberá prídavky na dieťa (60 eur mesačne) a

uplatňuje si daňový bonus, v súčasnosti si uplatňuje daňový bonus otec, čo je v rozpore s ust. § 33
ods. 4 zák. č. 559/2003 Z.z. o dani z príjmov, nakoľko bez dohody rodičov má prednostné právo na
daňový bonus matka. Konštatoval, že žiadny z rodičov nemá zdravotné problémy, ktoré by obmedzovali
jeho pracovnú schopnosť, matka má okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére,
matka v priebehu konania bola schopná dosiahnuť čistý mesačný príjem vo výške 1.200 eur (v I. N.&N.

O. O.) a otec vo výške 1.305 eur mesačne netto vrátane daňového bonusu. Uzavrel, že obaja rodičia
sú z hľadiska zásady potencionality príjmu schopní dosahovať obdobný príjem. Mal preukázané, že
otec nevlastní nehnuteľnosť, je vlastníkom automobilu. Na pojednávaní dňa 22.06.2023 neboli sporné
tvrdenia matky, že nevlastní nehnuteľnosť, ani vozidlo a neboli v rozpore s vykonaným dokazovaním
za situácie, že matka býva v prenajatom byte a cestuje MHD. Vzal do úvahy, že matka je poberateľkou

prídavku na dieťa a má prednostný nárok na uplatnenie daňového bonusu. Pri ustálení skutkového
stavu vychádzal zo skutočnosti, že pomery rodičov sú obdobné. Zohľadnil, že rodičia dlhodobo fungujú
v režime, že náklady na maloleté dieťa počas výkonu svojej osobnej starostlivosti hradí každý z nich
samostatne (materská škola, bývanie, strava a ostatné bežné veci pre dieťa). Pri rovnomernej striedavej
starostlivosti, obdobných majetkových pomeroch rodičov, porovnateľnom možnom dosahovanom príjme

a bežných nákladoch na maloleté dieťa nevzhliadol za dôvodné určiť výživné počas trvania striedavej
osobnej starostlivosti v zmysle návrhu matky a kolíznej opatrovníčky. Tiež nepovažoval za dôvodné
určovať výživné matke, ktorá dosahuje mierne nižší príjem ako otec a má vyživovaciu povinnosť aj
k ďalšiemu dieťaťu.7.NávrhomotcanavykonaniedôkazovvýsluchomsvedkyneM.P.anariadenieznaleckéhodokazovania
nevyhovel z dôvodu, že doterajšie výsledky dokazovania postačujú pre rozhodnutie vo veci a ďalšie

vykonávanie dôkazov by zbytočne predlžovalo konanie. Svedkyňu P. navrhol otec vypočuť, pretože
maloletého vodí z/do materskej školy a vtedy sa jej maloletý otvorí ohľadom spôsobu života otca
a zabezpečenia jeho starostlivosti, opisu správania maloletého v domácnosti otca, ako aj reprodukcie
vyjadrení maloletého a svojho pohľadu na osobu maloletého. Nakoľko nemal žiadne pochybnosti
ohľadom úrovne starostlivosti otca, výsluch menovanej svedkyne v tomto smere vyhodnotil ako

nadbytočný. Pokiaľ ide o reprodukciu vyjadrení maloletého a pohľad tety na osobu maloletého, mal
za to, že je možné dôvodne predpokladať, vzhľadom na jej blízky vzťah k otcovi maloletého a naopak
hostilnývzťahkmatke,žejejvýpoveďspravdepodobnosťouhraničiacousistotoubynemoholpovažovať
na objektívnu. Na vytvorenie dostatočných skutkových a právnych záverov k rozhodujúcej otázke zo
strany otca, ktorou bola schopnosť matky poskytnúť dieťaťu potrebnú starostlivosť v rámci striedavej
osobnej starostlivosti v týždňovom intervale, súdu postačovali správy tretích nezaujatých osôb (kolízny

opatrovník, materská škola, základná škola maloletej dcéry matky, pediatrička dieťaťa ako aj klinická
psychologička I. K.). K návrhu otca na znalecké dokazovanie uviedol, že toto prichádza do úvahy vtedy,
ak sa v konaní rieši otázka, na ktorú sú potrebné odborné vedomosti, posúdenie, napr. v prípadoch, kde
sú suspektné patologické prejavy účastníkov, t.j. rodičov a dieťaťa, napr. alkoholizmus, užívanie drog,
duševná porucha, domáce násilie a pod., čo v posudzovanej veci nebolo tvrdené, ani zistené. Prednosť

pred znaleckým dokazovaním má odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby (§ 206 CSP), ktorým
v tomto prípade bola správa klinickej psychologičky I. K. zo dňa 29.04.2024. Dospel k záveru, že ani
u jedného z rodičov nevzniklo dôvodné podozrenie na takú patológiu v osobnosti, či správaní, ktorá
by odôvodňovala znalecké dokazovanie. Poukázal na vyššie skutkové závery o výhradách otca voči
matke a podotkol, že v rámci štyroch súdnych pojednávaní a jedného informačného stretnutia rodičov,

ani kolízna opatrovníčka počas opakovaných šetrení, materská a základná škola v G. F. H., detská
psychologička a ani psychologička referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR nevzhliadli
zásadný problém v osobnosti matky, u ktorej si nevšimli problém s vnímaním reality, resp. duševnú
poruchu, či patologické správanie. Konštatoval, že duševnú poruchu u matky netvrdil ani otec a to,
že rodičia majú rozličnú osobnostnú výbavu, temperament, či stupeň zrelosti neznamená, že nie sú

schopní poskytovať maloletému dostatočnú starostlivosť. Mal za to, že ak by matka mala patologické
črty osobnosti alebo správanie, iste by to neuniklo pozornosti detskej psychologičky, resp. psychológa
ÚPSVaR, či kolízneho opatrovníka. Jediný, komu sa javí ako potrebné posúdenie matky znalcom je
otec, avšak väčšina jeho tvrdení ohľadom matky sú subjektívne hodnotiace úsudky, ktoré nemajú
podklad v objektívnych zisteniach v konaní. Pokiaľ ide o maloletého, k prevereniu jeho manipulácie

matkou a zistenia dôvodu jeho strachu, súdu postačovala správa klinickej psychologičky I. K. zo dňa
29.04.2024, ktorá bez akýchkoľvek pochybností potvrdila, že maloletý má vytvorenú citovú väzbu na
oboch rodičov, pričom za jeho úzkosťou a hnevom je pravdepodobne strach zo straty matky alebo
otca. Poukázal na informáciu, že nebolo možné použiť ďalšie štandardizované psychologické metódy
na posúdenie celkového psychického prežívania dieťaťa, vzhľadom na úzkostné správanie maloletého

voči rodičom, na základe čoho mal za odôvodnený predpoklad, že aj v rámci znaleckého vyšetrenia
by sa uvedená situácia zopakovala. Rovnako prihliadol na nemožnosť realizácie pohovoru s maloletým
kolíznym opatrovníkom, ako aj neúspech v prípade pokusu o výsluch maloletého dňa 02.05.2024,
a upriamil pozornosť na záverečné odporúčanie v predmetnej správe, ktorým je „dlhodobá rodinná
terapia zameraná na zvládania emócií pri odlúčení rodičov a komunikáciu medzi rodičmi a dieťaťom“.

Otcom (podanie z 30.04.2024) navrhovaný dôkaz zisťovať aktuálny pracovný čas matky, nerealizoval,
prihliadajúc na vyjadrenie matky na pojednávaní dňa 07.05.2024, ktoré otec nesporoval. Pokiaľ ide o
požiadavku otca zistiť, či matka má zabezpečené bývanie pre maloletého a kde aktuálne žije, poukázal
na závery vyplývajúce najmä zo šetrenia kolízneho opatrovníka a jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa
07.05.2024. Záverom uviedol, že rodičovský konflikt môže mať výrazne negatívny vplyv na psychický

vývin dieťaťa a preto apeloval na rodičov, že je v záujme maloletého a aj ich oboch, aby situáciu
stabilizovali a nedramatizovali, aby prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj syna,
v maximálnej možnej miere využili odbornú pomoc, reagovali za každých okolností rozvážne a pokúsili
sa situácie riešiť predovšetkým dohodou. S poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR,
ako aj Najvyššieho súdu SR záverom uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov prejednávanej veci uvádzaných účastníkmi konania. O trovách konania rozhodol v zmysle §
52 CMP.8. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o zverení maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec

prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhujúc rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne navrhol napadnutý
výrok zmeniť tak, že súd jeho návrhu vyhovie. Odvolanie dôvodil ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a
h) CSP. Závery súdu prvej inštancie považoval za mylné a nezodpovedajúce skutočnému stavu a
vykonanému dokazovaniu. Mal za to, že je v najlepšom záujme, aby maloletý vyrastal v stabilnom

prostredí, v domove, kde má vytvorené materiálne, ako aj citové predpoklady pre jeho zdravý fyzický,
či duševný vývin, čo matka zabezpečiť nevie. Poukázal na prístup matky vo výchove maloletého, ako
aj dcéry matky, pričom opakovane počas konania poukazoval na záhaľčivý spôsob života matky, ktorý
preukázal doloženými dôkazmi. Nemá záujem matku diskvalifikovať ako rodiča, vylúčiť ju zo života
maloletého, ktorému chcel poskytnúť najlepšie a stabilné prostredie pre rozvoj jeho osobnosti, zdravý
duševný a fyzický vývin, avšak matka nedokáže zabezpečiť jeho výchovu a základné životné potreby. Od

odsťahovaniasazospoločnejdomácnosti,matkaopakovanemenilasvojebydlisko(4krátpočasjedného
roka) a nepreukázala, že sa vie o maloletého riadne postarať, práve naopak preukázala nestabilitu,
neschopnosť udržať si zamestnanie, zabezpečiť si bývanie, starostlivosť o maloletého ponecháva na
svojej matke a tretím osobám, voľný čas využíva na svoju prezentáciu, plnenie si vlastných potrieb,
záujmov a túžieb bez účasti maloletého alebo jej dcéry. Od 29.09.2023 fungovala striedavá starostlivosť

na skúšku, nie natrvalo a do tohto času styk s maloletým bol nepredvídateľný, nepravidelný, výlučne
rozhodovalamatkanajmävčasoch,kedymalaprogram,čohomotivovalokpodaniunávrhuna striedavú
starostlivosť. V období februára 2023 do septembra 2023 sa zmenil na animátora a v čase, keď
sa matka nemohla starať o maloletého, toto mu umožnila. V konaní predložil množstvo dôkazov
preukazujúcich nevhodné výchovné prostredie matky pre maloletého pre účely plnenia si rodičovských

práv a povinností v režime striedavej starostlivosti. Má záujem, aby sa maloletý s matkou stretával,
avšak rozsah starostlivosti určený súdom považoval za kontraproduktívny, spôsobujúci maloletému
negatívne emócie a psychickú záťaž, ktorá nie je prospešná pre jeho zdravie. Upozorňoval, že matka
prehliada potreby maloletého, vrátane oblečenia, jedla, vhodného ubytovania, zdravotnej starostlivosti
a pokrytia duševných, psychických a emočných potrieb. Nesúhlasil s názorom súdu, že maloletý má

naplnené základné potreby (spánok, stravu) a matka mu nebráni v predškolskej dochádzke. Poukázal
na ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine upravujúce povinnosť rodiča riadne sa starať o svojich potomkov
ako základnú povinnosť rodičovskej výchovy. Uviedol, že ak jeden z rodičov žije spôsobom života,
ktorý je možné klasifikovať ako záhaľčivý, nezodpovedný, pričom je zrejmé, že druhý rodič vie lepšie
poskytnúť starostlivosť maloletému dieťaťu, je povinnosťou súdu, aby rozhodol v najlepšom záujme

maloletého dieťaťa. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa by súd nemal hodnotiť len či sa rodičia
vedia postarať o maloleté dieťa, ale tiež či je starostlivosť dostatočná, vhodná, najmä pokiaľ existuje
alternatíva v podobe druhého rodiča, ktorý vie dieťaťu poskytnúť a zabezpečiť stabilnejšie a zdravšie
prostredie. Matka poskytuje maloletému len bazálnu starostlivosť, čo nepovažoval za dostatočný dôvod
na rozhodnutie o striedavej starostlivosti, keď aktuálny životný štýl matky a jej priority, jej bránia

vytvoriť maloletému stabilné výchovné prostredie. Matka sa o maloletého stará sporadicky, nemá
nastavené priority v záujme maloletého, starostlivosť mu zväčša poskytuje on, správanie matky a jej
rozhodovanie je impulzívne, maloletému nevie dodržať, či vytvoriť denný režim, nemá vedomosť, kde a
za akých podmienok bude večer spať, počas jedného týždňa vymení 3-4 domácnosti, pričom maloletý
je vyčerpaný, stratil domov a miesto na hranie. Aktuálny stav považoval za neúnosný. Mal za to, že

matka maloletému domov nevytvára, nemá na to podmienky, možnosti a vôľu. Otec sa vie o maloletého
po všetkých stránkach postarať, varí, vykonáva domáce práce, prispôsobuje sa potrebám maloletého
na vlastný úkor, podporuje jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, maloletého vníma ako základný
zmysel života, rešpektujúc jeho záujem, citové väzby a vývinové potreby. Poukázal na čl. 5 Zákona
o rodine, z ktorého vyplýva prvoradé hľadisko maloletého a jeho záujem pri rozhodovaní o veciach,

ktoré sa ho týkajú. Podľa jeho mienky, matka vystavuje maloletého konfliktu lojality, nezachováva mu
stabilné výchovné prostredie, uzurpuje si právo sama rozhodovať o maloletom, nesleduje jeho duševný
a citový vývoj, nepochopila rolu rodiča, koná v hrubom rozpore so záujmami dieťaťa, ktoré psychicky
stráda, čo sa prejavuje jeho správaním, vyčerpaním a zmenami nálad. Maloletý verbalizuje, že jeho
jediný domov je u otca, ktorý si na neho nájde vždy čas a za matkou chodí bez radosti. Vyvolaný stav

matkou ktorá maloletého vystavuje konfliktu lojality a spôsobuje mu psychické utrpenie, keď preferuje
svoje záujmami pred záujmami dieťaťa, považoval za potrebné napraviť. Vzhľadom na správanie matky
je maloletý traumatizovaný, citlivý a emočne zranený a navštevuje odborníka z oblasti psychológie.
Poukázal na správanie matky, ktorá sa hrubo vyjadruje voči nemu, vyhráža sa, je nátlaková, ohováraho, že nie je psychicky zdravý, čo ohrozuje priamo maloletého. Dal do pozornosti názor maloletého,
ktorý sa vyjadril, že chce byť viac u otca, ktorý pre neho vytvára domov. Maloletý je nútený matkou
klamať len z dôvodu, aby zahmlievala situáciu, ktorá od jej odchodu sa neustále mení a ktorá mu

maloletého od februára 2023 odovzdávala len sporadicky, nepravidelne. Psychický stav maloletého sa
výrazne zmenil za posledný rok, nebol prijatý do školy z dôvodu nevyspelosti a hravosti, v minulosti
bol prezentovaný ako veselý, bezproblémový chlapec, čo videl v paralele s konaním matky, ktorá
mala rovnaké problémy aj s maloletou dcérou. Namietal, že súd rozhodnutie postavil na základe
selektívne zohľadnených dôkazov, účelovo spracovaných tvrdení účastníkov konania, predovšetkým

otca a nesprávne vyhodnotených skutočností, ktoré mal poznať. Poprel, že súhlasil so striedavou
starostlivosťou, keď od začiatku konania žiadal zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti z
konkrétnych a jednoznačných dôvodov, striedavú starostlivosť prijal na skúšku, nevnímal ju prioritne,
vzhľadom na konanie a správanie matky. Súhlasom so striedavou starostlivosťou a udelením súhlasu
matky, aby maloletý navštevoval materskú školu v C. D., vytvoril maloletému systematický, pravidelný
a rovnocenný kontakt s ním, dovtedy matka zneužívala svoje dominantné postavenie ako preferenčný

rodič v neprospech jeho a maloletého. Ohradil sa voči tvrdeniu, že konal výlučne z titulu nespracovania
odchodu matky od neho. Vždy uvádzal, že matka odišla spoločne s maloletým s odkazom, že potrebuje
čas na rozmýšľanie o ich vzťahu, viedla s ním priateľskú komunikáciu do marca 2023, kedy podala
návrh na rozvod. Neskôr si matka od neho vyžiadala súhlas so zápisom maloletého do MŠ v G.
F. H., pričom jej konanie, vzhľadom na jej správanie, verbalizovanie citov, záujmom o zachovanie

manželstva, rozpoznal až v marci 2023. Po podaní návrhu matka zmenila rétoriku, obmedzovala ho
v kontakte s maloletým, zatajovala mu rozhodné skutočnosti. Mal záujem o zachovanie manželstva,
avšak názor zmenil, vytriezvel a správanie matky aktuálne považuje za dehonestujúce a nedospelé. Od
začiatku konania súhlasil s rozvodom, avšak nesúhlasil so striedavou osobnou starostlivosťou. Mal za
to, že súd využil ním predložené dôkazy na odôvodnenie domnienky o nastavení otca a nie tak, ako

mal v úmysle o nedostatkoch výchovy matky. Súd prehliadol jeho tvrdenia, že dcéra matky maloletá
F. je väčšinu času so starými rodičmi, matka sa jej nevenuje, neučí sa s ňou, maloletá býva bežne
doma bez dozoru, stravy, zaobstarania bežných potrieb, nie je vedená podľa pokynov psychológov,
ktorých odporúčania matka nedodržiava. Vyslovil obavu, že matka má takýto prístup aj k maloletému,
u ktorého sleduje zmeny na jeho vývoji. Obe maloleté deti sú zasiahnuté stratou domova, výchovy,

režimu a rodičovskej podpory, maloletý regresuje, jeho vývoj sa zastavil, neprosperuje vo vzdelávaní,
má strach, definuje obavy. Namietal, že súd pracoval len so správou od klinického psychológa, ktorá
je nepresná, obsahuje nepravdy, pričom práve on zabezpečil psychológa a komunikoval s ním a nie
matka ako rodič riešiaci situáciu. So správou nesúhlasil považujúc ju za vyhotovenú predčasne, keď
matka naťahovala čas, dostavila sa k psychologičke pred pojednávaním a jemu nevznikol priestor na

komunikáciu s psychologičkou. Namietal, že súd nezachoval rovnosť účastníkov, keď verbalizoval, že
problémovým rodičom je otec, a nie matka. Súdu predložil vyzývavé fotografie matky, ktoré zverejňovala
na sociálnych sieťach a tieto jej mali zabezpečiť záujem okolia. Poukázal na to, že matka sa za rok
trikrát presťahovala, päťkrát vymenila prácu a vystriedala štyroch priateľov, zavádzala a zahmlievala vo
vzťahuktýmtoskutočnostiamanemáschopnostikonaťstabilne.Konaniematkyvňomvzbudzujeobavu,

nedôveru, neistotu s maximálnym dopadom na maloletého. Poprel, že si nenašiel čas na poradenstvo,
ktorého sa zúčastnil, avšak tretie stretnutie ukončil predčasne z dôvodu správania matky a vyslovil
sklamanie z priebehu poradenstva. Namietal, že súd nezisťoval názor maloletého a uspokojil sa so
správou klinickej psychologičky so záverom, že maloletý percipuje oboch rodičov. Mal za to, že súd
maloletému odňal právo vyjadriť sa k veci, keď sa nemohol vyjadriť, že sa bál matky. Vyšetrenie

u psychologičky prebiehalo v rovine pohovoru s maloletým a následne v rovine prítomnosti rodičov pri
pohovore, avšak vzhľadom na prístup matky a plynutie času o uvedené stretnutie prišiel, keď v deň
výpovede si matka maloletého privlastnila, sľubovala mu výlety, hračky. Opísanú situáciu prezentoval
pred súdom, táto nebola vzatá do úvahy, a súd považoval neschopnosť maloletého vyjadriť sa ako
maličkosť, keďže v správe klinického psychológa sa uvádzalo, že pre maloletého bude stret ako jeden,

tak aj druhý rodič. Poukázal na ust. § 207 CSP, na zásadu materiálnej pravdy vyplývajúcu z čl. 6, §
35, § 36 CMP, v zmysle ktorých považoval za chybný postup súdu, ktorý odmietol vykonať znalecké
dokazovanie za účelom zistenia a posúdenia osobnostných predpokladov, aj vzhľadom na striedavú
osobnú starostlivosť. Súd prezentoval stabilitu výchovného prostredia u matky, pričom mal preukázané,
že sa zdržuje u priateľa, maloletý koluje medzi štyrmi domácnosťami, trpí, je unavený, vyčerpaný, ktorú

situáciu súd vyhodnotil ako ideálnu. Jeho prístup však degradoval a znevážil. Súd deklaroval, že matka
má záujem o striedavú starostlivosť, avšak maloletému s otcom zabraňuje v telefonovaní. Vzhľadom
na povinnosť súdu zisťovať skutočný stav veci navrhol vykonať dokazovanie za účelom posúdenia
osobnostných predpokladov rodičov pre výchovu dieťaťa, osobnosti rodiča a maloletého, psychickéhostavu rodiča a maloletého, vyhodnotenia, či je maloletý manipulovaný jedným z rodičov, prečo aktuálne
maloleté regresuje vo vývoji. Tiež navrhol podrobiť matku vyšetreniu u znalca z oblasti psychiatrie za
účelom vyhodnotenia psychického stavu osoby matky a otca, keďže konanie matky vykazuje zjavné

limity v stabilite, v živote a vnímaní svojich potrieb a potrieb maloletého, reality, manipulácie okolia, čo
súd odmietol. Uvedené konanie považoval za porušenie jeho práva na spravodlivý proces garantovaný
čl. 48 zák. č. 460/1992 Z.z. Ústava Slovenskej republiky; nevysporiadanie sa s podstatnými argumentmi
adôkazmivsúdnomspisepovažovalzajehoporušenieústavnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu.
Dal do pozornosti judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. I. ÚS 342/2010, III. ÚS

207/2004, I. ÚS 236/2006 a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Helle c. Fínsko, z
ktorých logiky vyplýva, že súd účelovo prehliadol potrebu znaleckého dokazovania s odôvodnením, že
predložil vyjadrenie/stanovisko klinickej psychologičky I. K., pričom predmetom psychologickej pomoci
nebolo stanovisko pre súd, či striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého, ale pomoc
maloletému, ktorá sa nerealizovala. Súd prvej inštancie nevytvoril dostatočný priestor na odborné
vyhodnotenie celkovej situácie, nemal záujem o materiálnu pravdu, ale o hľadanie a prispôsobenie si

dôkazov na podporu svojho rozhodnutia. Na základe tohto považuje odmietnutie vykonania znaleckého
dokazovania za hrubé porušenie jeho procesných práv a poškodzovanie práv maloletého. Za účelové
tiež považuje odmietnutie výsluchu svedka z hypotetického dôvodu spočívajúceho v tom, že ide o jeho
tetu, u ktorej existuje pravdepodobnosť jej účelovej výpovede s poukazom na rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 276/2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. 30Cdo/3577/2008. Napadnutý rozsudok vyhodnotil za rozporný s jeho právami, právami
maloletého a požiadavkou zásady materiálnej pravdy. Je len na súde ako posúdi svedeckú výpoveď,
ale nepripustiť ju, odmietnuť vykonať znalecké dokazovanie je odporujúce povinnosti zistiť skutočný
stav rozhodný pre samotné rozhodnutie súdu. Namietal, že daným postupom súd porušil tiež zásady
mimosporového konania, keď nosným princípom konania je sledovanie najlepšieho záujmu maloletého.

Ústava SR stanovuje rovnaké právo na súdnu a inú ochranu v súdnom konaní, rozsudok minimálne
v časti venujúcej sa dôkazom považoval za nedostatočne odôvodnený, nesledujúci potreby a záujem
maloletého a arbitrárny. Vyslovil názor, že aj súd pri pohovore s maloletým zistil, že má výrazný
problém, ktorý nezodpovedá štandardu správania detí vo veku maloletého. Súd polemizoval o nariadení
súdnoznaleckého dokazovania, avšak v závere konštatoval, že mal dostatok dôkazov potrebných pre

rozhodnutie, ktorý krok otec vnímal ako bezdôvodný. Úlohou súdu nebolo vyhovieť matke, ale zistiť
skutkový stav objektívne v rozsahu potrebnom pre ochranu najlepšieho záujmu maloletého, pričom nie
je v záujme maloletého neskúmať, či matka alebo otec netrpí psychickou poruchou, aký je psychický
stav rodičov, ich osobnostné črty a osobnostné vybavenie maloletého. Nie je v záujme maloletého,
aby sa o neho starala matka, v prípade ak nemá diagnostikovanú a liečenú duševnú poruchu, keďže

jej nestabilita v živote presahuje bežne tolerujúci rámec. Uvedomuje si vek matky, ktorej mentálna,
psychická, osobnostná vybavenosť je mu cudzia, a považuje ju za vysoko manipulatívnu s pokriveným
vnímaním reality, sústredenú výlučne na seba. Matka žije v upravenej realite, je nastavená na pudové
konanie, nepremýšľa dopredu, koná vzbĺklo, bez hlbšieho zváženia, klame so zámerom dosiahnuť svoj
cieľ. Správanie matky vykazuje minimálne osobnostné limity, ktoré nie sú zistiteľné laikom. Považoval

za potrebné uviesť, že matka mu tvrdila, že prehrá, lebo jej teta pracuje na Mestskom súde Bratislava
II, čo sa následne potvrdilo. Počas celého konania boli hodnotené negatívne jeho výpovede a dôkazy,
nemoholsavyjadriťvrozsahuakosavyjadrovalamatka,súdnepristupovalkúčastníkomrovnako.Musel
vynaložiť snahu, aby mohol byť s maloletým rovnako ako matka. Súd nemal preukázané, kde matka žije,
keď matka predkladala fotografie detskej izby v elektronickej podobe na pojednávaní. Má vedomosť,

že matka žije s partnerom, avšak súd nevykonal šetrenie podmienok, neskúmal jej príjem, uspokojil sa
len s vyjadrením matky o výške jej príjmu a s tým, že pri striedavej osobnej starostlivosti sa výživné
neurčuje. S poukazom na ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 38 CMP, čl. 12 Dohovoru o právach
dieťaťa vyslovil názor, že maloletý mal právo byť vypočutý súdom.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť, maloletého ponechať
v starostlivosti oboch rodičov, aby mohol plnohodnotne a spokojne žiť s oboma rodičmi a nebol
konfrontovaný otcom. Uviedla, že otec neustále útočí na jej osobu obvineniami, ktoré nepreukázal,
napriek výzvam aj zo strany súdu. Nepopiera, že menila niekoľkokrát prácu, ktorú skutočnosť odôvodnila
chorobnosťou maloletého a následnými komplikáciami zo strany zamestnávateľov, čo preukázala. V

marci odišla zo spoločnej domácnosti do prenajatého bytu na K. Q. H. G. F. H., následne do bytu jej
otca, kde sa konalo aj šetrenie sociálnymi pracovníčkami. Začiatkom mesiaca júl sa presťahovala, po
ústnej dohode s oboma deťmi, k partnerovi I. C., s ktorým plánuje spoločnú budúcnosť, kde má maloletý
a jej dcéra vlastnú zariadenú izbu, kde majú všetko potrebné. Maloletý a jeho dcéra majú vytvorenýdobrý vzťah aj s jej partnerom, čo sa nepáči otcovi a preto syna atakuje, podsúva mu pocity, že ho
matka bude menej ľúbi, že k nej nepatrí a ublíži jej partnerovi. Otec spochybňuje jej výchovu maloletej
dcéry, ktorá doposiaľ pred súdom nebola sporná a ani samotným otcom maloletej dcéry. Potvrdila, že

jej dcére bolo diagnostikované ADHD, avšak o obe deti sa stará zodpovedne. Otec nepreukázal, že
by starostlivosť o jej deti zabezpečovali tretie osoby, jej matka a partner, maloletého vyzdvihuje z
materskej školy ona, prípadne jej vypomáhala jej matka. Uvedené považuje za prirodzené, keď aj otcovi
pomáha so starostlivosťou o syna matka. Od začiatku konania trvala na výlučnej osobnej starostlivosti
o maloletého, neskôr súhlasila so zverením do striedavej starostlivosti, čo maloletému vyhovuje, keď

deklaroval, že oboch rodičov má rád. Uvedené vyplýva aj zo správy psychologičky. Dodržiavala dohody,
o maloletého je riadne postarané, je ošatený, chodí na výlety, má program, avšak otec sa o maloletého
nestará, chodí od neho špinavý a so špinavými ušami a vlasmi, s dlhými nechtami, dopytovala sa aj na
stravu otca, nakoľko nevedela ani potvrdiť ani zvrátiť vyjadrenie maloletého vzhľadom na jeho vek. Otec
tvrdil, že matka sa maloletému vyhráža, avšak ani psychologička nemala pocit, že by sa maloletý matky
bál a uzavrela, že má rád oboch rodičov. Uviedla, že maloletý nebol prijatý do 1. ročníka základnej

školy, pretože je hravý a zmätený zo situácie, napriek jeho šikovnosti a určitým znalostiam avizovaným
materskou školou, po rozhovore s psychológmi a učiteľmi dospeli k záveru o odklade jeho nástupu
na základnú školu. Dala do pozornosti, že otec koná za jej chrbtom, nič jej neoznamuje, maloletému
zmenil adresu trvalého pobytu bez jej vedomia, napriek ich konsenzu o adrese trvalého pobytu u jej
matky na ulici C. B. X, D., kde maloletý nastúpi do materskej školy. Otec bol aj súdom upozornený

ohľadom pobytu dieťaťa a s tým súvisiacim nástupom na základnú školu. Od odchodu zo spoločnej
domácnosti apelovala na dobré vzťahy s otcom, aby maloletý netrpel, čo otec nerešpektoval. Otcovi styk
s maloletým umožňovala, bola ústretová, ustupovala jeho požiadavkám, čo začal zneužívať. Nesúhlasila
s tvrdením otca o jeho dobrom vzťahu s maloletou dcérou, keďže v spoločnej domácnosti ju urážal,
ponižoval a skresľoval realitu. Otec tvrdí, že matka sa správa neúctivo a na sociálnych sieťach zverejňuje

rôzne fotografie, ktoré predložil, avšak nejde o fotografie jej osoby. Naopak otec predkladá polonahé
fotografie na internete, bez predloženia relevantných dôkazov s cieľom ju očierniť. Poprela, že by mala
piatich partnerov, uvedené nebolo v konaní preukázané. Nie je pravdou, že maloletý koluje medzi štyrmi
domácnosťami, pričom syn žije a spí tak, kde jeho matka. Otec tvrdil, že sa prispôsobil potrebám
maloletého, avšak mala vedomosť o tom, že ho do materskej školy vodí jeho krstná mama M. P., ktorá

je cudzou osobou, vzdialenou príbuznou. Otec povoľuje maloletému hru za domom bez prípadného
dozoru, čo považovala pri veku dieťaťa 5 rokov, za neprípustné a nezodpovedné. Kontakt s maloletým
otcovi nezakazovala, dovoľuje mu telefonát jedenkrát za týždeň v stredu, maloletý vlastný telefón nemá.
Keďžeotecajehorodinajuterorizujú,uvedenériešilapodanímtrestnéhooznámenia.Uviedla,že krstná
mama otca bez jej vedomia a súhlasu si vyhotovovala jej fotografie v práci, vyberala poštu zo schránky a

zaútočila na ňu, čoho bol svedkom maloletý, vyhotovovala si fotografie osobného automobilu je partnera,
jeho majetok, konfrontoval maloletého. Potvrdila, že má rodinný vzťah s pracovníčkou Mestského súdu
Bratislava II, keď išlo o jej tetu L. C., ktorá pracuje ako archívna pracovníčka, ktorú si otec fotil bez jej
súhlasu a ktorú počas manželstva spoločne navštevovali. Otec od začiatku konania apeloval, aby bol
maloletý vypočutý psychológom alebo súdom, na čo pristúpila, hoci vedela, že to bude syna zraňovať.

Podľa jej mienky, dieťa nemá byť vystavované takýmto tlakom, má mať vlastný detský svet bez potreby
riešenia iných osobných vecí otca, ktorý sa nevie so stavom zmieriť a prepadol alkoholu. Záleží jej na
tom, aby nebol v konfrontácií otca a žil usporiadaným životom.

10. V podaní zo dňa 18.09.2024 otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zotrval na svojich

vyjadreniach. Uviedol, že M. P. nie je cudzia osoba voči maloletému, je jeho pratetou. Poprel, že
výlučne matka ošetrovala maloletého v čase choroby, veľakrát práve matka vzala maloletého z jeho
starostlivosti aj napriek odporúčaniam lekárov. Matka zmenila adresu maloletého bez jeho súhlasu
a vedomia dňa 10.02.2023, pričom automaticky bola odhlásená z trvalého pobytu na A. XX, D., o
čom doložil potvrdenie z ohlasovne pobytov. Ak by aj M. P. ako vlastníčka bytu, matku odhlásila z

trvalého pobytu bez jej vedomia, mala by medzi trvalými pobytmi uvedený aj pobyt v C. D.. Matka
klame, prekrúca realitu, aby upútala pozornosť od jej rodičovských chýb a aby ho vykreslia ako
žiarlivého muža nevyrovnaného s rozvodom. Matka tvrdí, že jej dcéra chodí na doučovanie, avšak
zatajuje informáciu o jej dvoch reparátoch. Tiež matka predkladala vyjadrenia maloletému a v zapätí
spochybňuje dôveryhodnosť tvrdení, neverí maloletému, učí ho klamať, podvádzať, zatĺkať. Hoci matka

navrhuje striedavú starostlivosť, zároveň uvádza, že otec je nezodpovedný, pije, nevie sa postarať o
maloletého, odovzdáva jej ho zanedbaného, špinavého a hladného. Matka však ani raz nespochybnila
jeho starostlivosť o dieťa, maloletý je rád u neho a nechce odchádzať k matke. Uviedol, že nikdy
nemal problém s alkoholom a pravidelne používa motorové vozidlo, je zodpovedný, riadne sa stará omaloletého i v čase choroby. Nezodpovedná je práve matka, ktorá sa priznala rodine, že jej bol zadržaný
vodičský preukaz, pretože spôsobila autonehodu pod vplyvom alkoholu. Poprel, že by si vyhotovoval
fotografie matky, pretože nemá vedomosť o jej pobyte, nepredstavila mu priateľa, nehovorí pravdu o

zamestnaniach. Matka vytvára tlak ohľadom trvalého pobytu maloletého. Nesúhlasí, aby mal maloletý
trvalý pobyt u starej matky pani D., nakoľko tam trvalo nebýva a nikdy nebude bývať. Trvalý pobyt
maloletého na A. Q. má prednosť a opodstatnenie, pretože na tejto adrese fyzicky býva jeden z rodičov
amaloletýtutiežtrávičas.Matkanapádaaobviňuječlenovjehorodiny,ktorívšaksňouniesúvkontakte.
Je nepochybné, že od septembra 2023 sa situácia vo veci stretávania s maloletým stabilizovala, ale

nastali nové problémy zo strany matky, ktorú bude vždy upozorňovať, ak by konala v rozpore s potrebami
maloletého. Žiadal, aby maloletý žil usporiadaným a pokojným životom a v stabilnom a bezpečnom
prostredí. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že tento nie je v súlade s potrebami, názorom
a záujmami maloletého, ktorý jednoznačne verbalizoval, že chce byť s otcom dlhšie ako s matkou. Tento
postoj maloletý hovorí často, nechce od otca odchádzať, povie, že má matku rád, ale chce byť s otcom
a bojí sa toho, že ak sa nepodvolí matke, bude sa na neho hnevať. Je evidentné, že vzťah maloletého

s matkou je problematický, a rozumie, že pre maloletého je potrebné zachovať vzťah k matke.

11. Podaním zo dňa 11.2.2025 matka uviedla, otec znova porušil dohodu ohľadom výberu školy
atrvaléhobydliskamaloletého.Rozhodlasaustúpiťasúhlasilastým,abymalmaloletýtrvalýpobytnaul.
A. XX, C. D., kde bude tiež navštevovať základnú školu. Z uvedeného dôvodu nebude trvať na striedavej

starostlivosti,súhlasí,abybolmaloletýodseptembra2025zverenýdostarostlivostiotca,určené výživné
matke vo výške 120 eur mesačne, upravený styk matky s maloletým na každý druhý víkend s miestom
vyzdvihnutia v školskom zariadení a počas školských prázdnin na polovicu času a uložená povinnosť
otcovi informovať ju o školskom prospechu maloletého a ostatných veciach, ktoré sa ho týkajú. Takéto
rozhodnutie žiada určiť od septembra 2025, aby si mohla syna ešte užiť v striedavej starostlivosti, kým

navštevuje materskú školu.

12. V podaní zo dňa 28.03.2024 otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zotrval na svojom
odvolacom návrhu. Uviedol, že striedavá starostlivosť o maloletého je od septembra 2025 nereálna.
Poukázal na to, že s matkou sa dohodli ohľadom výberu školy pre maloletého, ktorú bude navštevovať

a po ustálení miesta trvalého bydliska dieťaťa matka zobrala návrh v konaní o určenie trvalého bydliska
späť. Z vyjadrení matky vyplynulo, že nie je jej zrejmé ako bude maloletého sprevádzať do školy od
septembra 2025. Aktuálne matka poberá rodinné prídavky a daňový bonus na maloletého, striedavá
starostlivosť prebieha, hoci bol maloletý v mesiaci február/marec po dobu troch týždňov z dôvodu
choroby v jeho starostlivosti. Maloletý sa pred oboma rodičmi vyjadroval o jeho túžbe bývať u otca,

čo matka prehliada. Syn sa sťažuje, že nechce bývať u priateľa matky, kde mu je smutno, nudí sa tam,
nemá sa s kým hrať. Matka zabezpečuje synovi len bazálnu starostlivosť a uprednostňuje svoje potreby
a záujmy. S maloletým matka nekomunikuje v otázke školy, maloletý mu udával, že musia počkať do
septembra, kedy sa situácia zmení a budú spolu. Je ochotný s matkou uzatvoriť rodičovskú dohodu,
avšak jeho snaha ostáva bez povšimnutia.

13. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, voči
ktorému nemal námietky a ktoré považoval za plne súladné so záujmom maloletého.

14. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,

§ 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné.

15. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, preto
sú účastníci označovaní ako otec a matka.

16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.17. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

18. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

19. Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa
rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k prijatým výrokom o úprave
pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, t.j. zverením maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, určením, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať
a spravovať jeho majetok a rozhodnutím, že výživné sa počas trvania striedavej starostlivosti neurčuje,

dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené
otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom návrhu, podstatný význam.

21. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie a vec správne právne posúdil a vyvodil
z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok

zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. S poukazom na uvedené
nepovažuje za potrebné dôvody v napadnutom prvoinštančnom rozhodnutí už vyslovené opakovať (§
387 ods.2 CSP) a len v záujme doplnenia dôvodov a vysporiadania sa s odvolacími námietkami otca
dodáva nasledovné.

22. Treba uviesť, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd primárne prihliada na najlepší
záujem dieťaťa a jeho ochranu. Odvolací súd po vyhodnotení všetkých skutočností prejednávaného
prípadu dospel k záveru, že nie je dôvodná zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti
o zverení maloletého v zmysle návrhu otca, t.j. zverenie do osobnej starostlivosti otca. Správne súd prvej

inštancievyhodnotilveckomplexnesohľadomnazáujemdieťaťa,jehoväzbynarodičovarešpektovanie
role druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa. V nadväznosti na námietky otca uvedené v odvolaní
udáva, že rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú povinní vykonávať obaja rodičia v záujme maloletého
dieťaťa, prináležia rovnako obom rodičom. Pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti o maloleté dieťa je
nutné veľmi starostlivo zvážiť všetky okolnosti konkrétnej danej veci. Pri posúdení vhodnosti tejto formy

starostlivosti je vždy prioritný záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej
starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov – veku a osobnosti
dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k
rodičom,výchovnýchschopnostíapovahovýchvlastnostírodičov,ichživotnýchamateriálnychpomerov,
vzdialenosti medzi bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov

vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod..

23.V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutočný stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania aj
odvolací súd uzavrel, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa, keď takýto
režim starostlivosti rodičia doposiaľ praktizovali, čím sa prirodzene rozvíjal vzťah maloletého k obom

rodičom. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý zisťoval podmienky pre
zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, jednak vo vzťahu k maloletému (zabezpečenie starostlivosti
o dieťa) a zisťoval a vyhodnocoval aj podmienky na strane rodičov vo vzťahu k osobnosti otca
aj matky, podmienok ich bývania, spôsobu života a pracovného režimu. V konaní bolo nesporne
preukázané, že maloletý má pozitívny vzťah k obom rodičom, keď daná skutočnosť vyplýva zo správy

psychologičky I. K. zo dňa 29.04.2024, ktorá posudzovala psychický stav maloletého aj v interakcii
s každým z rodičov, konštatujúc, že maloletý vníma oboch rodičov rovnako a k obom má kladný
vzťah. Nemožno zohľadniť argumenty otca, že daná správa nie je významná pre rozhodnutie o zverení
maloletého do striedavej starostlivosti rodičov, nakoľko práve psychologička je odborníkom a garantompre posúdenie psychického stavu maloletého a jeho prežívania. Aj z pozorovania kolízneho opatrovníka
(správa zo dňa 2.2.2024) je zrejmý vzťah maloletého k matke, ku ktorej sa v rozrušení utiahol. Hoci
otec namieta okolnosti, za ktorých na úrade nebolo možné maloletého vypočuť z dôvodu rozrušenia

dieťaťa, nemožno opomenúť, že správanie maloletého a jeho reakcie spočívajúce v utiekaní sa k matke
svedčia o pozitívnom vzťahu k matke, ktorá mu je blízkou osobou. Daná skutočnosť je zjavná aj
z úradného záznamu zo dňa 2.5.2024, kedy súd pristúpil k výsluchu maloletého (§ 38 CMP a § 43
ods. 1 Zákona o rodine) v prítomnosti psychologičky, pričom však výsluch nebolo možné zrealizovať,
pretože maloletý sa nedokázal odpútať od matky (bližší popis je uvedený v bode 39. napadnutého

rozsudku). Správne súd prvej inštancie prihliadol na doterajší výkon starostlivosti o maloletého oboma
rodičmi, ktorí si spoločne odsúhlasili striedavú starostlivosť o maloletého a túto aj praktizovali. Otec
síce namietal, že so striedavou starostlivosťou nikdy nesúhlasil a tento režim akceptoval len dočasne,
avšak zároveň potvrdil, že maloletý bol počas letných prázdnin a rovnomerného režimu striedania
v zabezpečení starostlivosti o maloletého zo strany rodičov, spokojný. Odvolací súd poznamenáva,
že súd pri rozhodovaní o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov

koná v záujme dieťaťa a rozhoduje na základe náležite vykonaného dokazovania. V danom prípade
sa súd prvej inštancie zaoberal v konaní a následne aj vo svojom rozhodnutí všetkými námietkami
otca vo vzťahu k osobe matky, jej (promiskuitného) spôsobu života, zmeny jej bydlísk a zmeny práce,
k prezentovaniu sa na sociálnych sieťach, vo vzťahu k starostlivosti o maloletého (keď podľa názoru
otca matka maloletému zabezpečuje len bazálnu starostlivosť) a ďalšie dieťa matky (dcéry), všetky

tieto výhrady podrobne skúmal a vyhodnocoval vo vzájomnej súvislosti s dôkazmi vykonanými v konaní
a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil (v bodoch 61 až 72 napadnutého rozsudku), na ktoré závery
odvolací súd poukazuje a stotožňuje sa s nimi.

24. Po komplexnom posúdení prejednávanej veci, vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu veci,

z ktorého vyplýva pozitívny vzťah maloletého dieťaťa s rodičmi, skutočnosť, že obaja rodičia sú
osobnostne vybavení zabezpečovať starostlivosť o maloletého, na strane otca ani matky neboli zistené
žiadne nedostatky, ktoré by ich diskvalifikovali z výkonu tohto rodičovského práva, pričom obaja majú
záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletého a majú vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý
vývin, dospel odvolací súd k záveru o správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo

výroku, ktorým zveril maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd vyhodnotil ako
správny tiež určený rozsah výkonu osobnej starostlivosti o maloletého v režime upravenom súdom
prvej inštancie, či už počas bežného roka alebo počas školských prázdnin majúc za to, že daná forma
starostlivostisledujeuždoposiaľrealizovanú starostlivosťrodičovomaloletého,ktorýzdieľaldomácnosť
každého z rodičov. Správne súd prvej inštancie určil miesto odovzdávania a prevzatia maloletého

v školskom zariadení, resp. v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča.

25. Nakoľko otec napadol odvolaním výrok rozsudku o zverení maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, na ktorý výrok nadväzuje ďalšia úprava pomerov rodičov k maloletému, odvolací
súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku zastupovaní a správe majetku maloletého

a výroku o výživnom a dospel k záveru, že správne súd prvej inštancie oprávnil oboch rodičov
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok na čas po rozvode, keď v konaní neboli preukázané
žiadne dôvody pre obmedzenie rodičov v ich rodičovských právach.

26. V súvislosti s výrokom, ktorým súd prvej inštancie výživné neurčil, odvolací súd vychádzajúc z

výsledkov vykonaného dokazovania a zohľadňujúc kritériá, na základe ktorých súd určuje výživné na
maloleté dieťa v zmysle ust. § 62 a nasl. Zákona a rodine a v danom prípade aj s ohľadom na nariadenú
striedavú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v rovnomernom rozsahu správne postupoval v súlade
s ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o zistenie príjmov rodičov, ich majetkových pomerov,
existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti len na strane matky a ich hodnotenie, odvolací súd v celom

rozsahu poukazuje na bod 74 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd vysporiadal
s otázkou výživného vrátane posúdenia a porovnania príjmov rodičov a ich životnej úrovne. Zhodne ako
súd prvej inštancie uzavrel, že v danej prejedávanej veci nie je dôvodné počas striedavej starostlivosti
rodičov o maloleté dieťa pristúpiť k určeniu výživného. V konaní bolo preukázané, že zabezpečenie
odôvodnených potrieb maloletého pozostáva z bežných nákladov (strava, ošatenie, hygienické potreby,

prípadná zdravotná starostlivosť, hračky, voľnočasové aktivity, bývanie a doprava) a je nepochybné, že
tieto výdavky bude hradiť každý z rodičov v čase výkonu osobnej starostlivosti o maloletého. Je potrebné
konštatovať, že otec v odvolaní nevzniesol žiadne konkrétne odvolacie výhrady k výroku, ktorým súd
prvej inštancie neurčil výživné na maloletého.27. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhom na doplnenie dokazovania
výsluchom svedkyne M. P., nariadením znaleckého dokazovania (za účelom preverenia, či je maloletý

matkou manipulovaný a dôvodov jeho strachov), zisťovaním pracovných podmienok matky, odvolací súd
poukazuje na bod 75. až 78. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie riadne
svoj postup vysvetlil a uviedol dôvody nevyhovenia návrhom otca, na ktoré odvolací súd poukazuje.
Zhodne ako súd prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania
postačovali pre rozhodnutie v danej veci a dopĺňanie dokazovania v otcom navrhovanom rozsahu by

bolo nadbytočné a nehospodárne.

28. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces, keď
namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku spĺňa podmienky ust. § 220 ods. 2 CSP, z jeho obsahu
vyplýva, na ktoré dôkazy vykonané v konaní prihliadal, a akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí

riadil. Považuje za potrebné dodať, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, z hľadiska zachovania práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je
súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov uvádzaných účastníkom konania, (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008). V súvislosti s námietkam otca,
že súd nezachoval rovnosť účastníkov, odvolací súd udáva, že z obsahu spisu je zrejmé, že súd poskytol

obom účastníkom dostatočný priestor na vyjadrenie sa k veci, či už ústnou alebo písomnou formou
a priestor na predkladanie dôkazov. Ani argument otca o tom, že na Mestskom súde Bratislava II pracuje
príbuzná matky, ktorá skutočnosť ovplyvnila konanie súdu, nie je dôvodom pre postup podľa § 389 ods. 1
písm. b/ CSP, pretože daná námietka nie je otcom ničím podložená a hoci matka potvrdila zamestnanie
jej príbuznej na súde prvej inštancie, nemožno prisvedčiť domnienke otca vo vzťahu k postupu súdu

atejtopríbuznejzostranymatky.Otecmalmožnosťvpriebehukonania,vprípadepochybností,namietať
zaujatosť zákonnej sudkyne, čo však neurobil.

29. K námietkam otca, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam odvolací súd uzavrel, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu

súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia
dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného

predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Treba zdôrazniť, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd,
ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí
o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných
dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi

skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od
začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre prejednávanú vec rozhodné. Zákon nepredpisuje
a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých
dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces,
ktorého podstatou sú čiastkové a tiež komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných

vykonaním dôkazov, ktoré sú podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd
za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Je treba zdôrazniť, že do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03), ani právo na to, aby bol účastník konania pred

všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). V
uvedenej veci nemožno súdu prvej inštancie vyčítať žiadne pochybenia a s ním prijatými závermi, ktoré
zohľadňujú najlepší záujem dieťaťa, polemizovať.30. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ust. § 378, §
219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a

preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde
nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na
základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiaden presvedčivý
dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by
mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo

dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež
rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikynapr.vovecivedenejpodsp.zn.5Cdo218/2009,3Cdo
51/2011,3Cdo186/2012,7Cdo56/2011).Zanadbytočnépovažovalodvolacísúdajvrámciodvolacieho
konania doplniť dokazovanie zisťovaním názoru maloletého dieťaťa, keďže výsledky vykonaného
dokazovania postačovali pre rozhodnutie vo veci. Súčasne uzavrel, že vzhľadom na vek maloletého
a jeho reakcie v kontakte s psychologičkou a kolíznou opatrovníčkou, by bol tento zbytočne zaťažovaný

stresom. Zároveň zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu nemožno založiť len na jednom dôkaze a to zistenom
názore maloletého dieťaťa, keď súd vyhodnocuje všetky dôkazy komplexne.

31. V súvislosti s ostatnými podaniami rodičov, z ktorých vyplýva, že od septembra 2025 bude maloletý
nazákladeichdohody navštevovať základnúškoluvmiestebydliskaotcaamatkabudesúhlasiť,abyod

nástupu dieťaťa na základnú školu starostlivosť o maloletého zabezpečoval otec, považuje odvolací súd
za potrebné pre usmernenie rodičov doplniť, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia
(§ 217 ods. 1 CSP). Súčasne dáva do pozornosti, že rozsudky vo veciach starostlivosti o maloleté deti
je možné v súlade s ust. § 121 CMP zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Rodičia
majú teda možnosť reflektovať na novú situáciu, ku ktorej dôjde (v budúcnosti) nástupom maloletého

na povinnú školskú dochádzku a je v ich kompetencii prípadne uzavrieť rodičovskú dohodu v otázke
starostlivosti, výživného a styku s maloletým, ktorú budú obaja akceptovať, resp. túto dohodu predložiť
súdu na schválenie.

32. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd v súlade s ust. § 387

ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil, pretože je správne.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP.

34. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).