Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123237934
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4123237934.5

Uznesenie

8C/72/2023

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1/ A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, Sídl. C. XXXX/XX, D., 2/ E. F. B.,
nar. XX. XX. XXXX, G. H. XX/XX, G. - B., 3/ I. H., nar. XX. XX. XXXX, A. XXX, 4/ J. K., nar. XX. XX.

XXXX, C. XXX, proti žalovaným: 1/ A. A., nar. XX. XX. XXXX, L. XXX/XX, C., 2/ M. B., nar. XX. XX.
XXXX, A. XXX, obaja právne zastúpení: Mgr. Romana Mravíková, advokátka, Coboriho 9, Nitra, IČO:
42 428 505, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

8C/72/2023

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovaným v 1.rade a 2.rade súd voči žalobcom v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

8C/72/2023

1. Žalobca N. B. (právny predchodca žalobcov v 1. až 4. rade) sa voči žalovaným domáhal určenia, že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., zapísané na LV č. XXXX ako pozemky parcely
registra "C", parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 522 m2, par.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 350 m2, parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10086 m2, parc.č. XXX/XX
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 984 m2, parc.č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere
457 m2 a parc.č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 164 m2, sú vo výlučnom vlastníctve
žalobcu.

2. Následným podaním žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže žalovanej

v 2.rade disponovať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom žaloby. Súd prvej inštancie návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a konanie voči žalovanej v 2.rade zastavil pre prekážku
rozsúdenej veci (res iudicata). Na základe odvolania žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu prebiehalo
na Krajskom súde v Nitre odvolacie konanie, počas ktorého žalobca zomrel. Odvolací súd uznesením
rozhodol o pokračovaní s právnymi nástupcami pôvodného žalobcu – žalobcami v 1. až 4. rade,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

potvrdil a v zastavujúcom výroku voči žalovanej v 2.rade (a v súvisiacom výroku o trovách konania) zrušil
a vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že nešlo o prekážku rozsúdenej veci.3. Po vrátení veci súd prvej inštancie vyzval žalobcov, či na podanej žalobe trvajú. Žalobcovia na
výzvu súdu nereagovali, preto súd vytýčil termín pojednávania na deň 23.04.2025. Následne doručili

žalobcovia (každý sám) súdu späťvzatie žaloby, a to žalobkyňa v 2. rade dňa 24.03.2025, žalobkyňa
v 3. rade dňa 09.04.2025 žalobkyňa v 1. rade dňa 15.04.2025 a žalobca v 4. rade dňa 22.04.2025.
Späťvzatie žaloby nik zo žalobcov neodôvodnil žiadnymi skutočnosťami.

4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Pretože žalobcovia využili svoje dispozičné oprávnenie a vzali žalobu späť v celom rozsahu, súd
akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil. Žalovaní zastavenie konania nenamietali. Napokon
nakoľko bola žaloba vzatá späť skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie,
súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby nebol potrebný, resp. na ich prípadný nesúhlas so späťvzatím

žaloby by súd neprihliadal.

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Týmto rozhodnutím sa konanie končí a preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku
na náhradu trov konania. Žalobcovia vzali žalobu späť, a to bez udania dôvodu, preto procesne zavili
zastavenie konania, keďže pristúpili dobrovoľne k späťvzatiu žaloby, a to bez toho, aby preukázali,
že dôvod na späťvzatie žaloby je na strane žalovaných. Kritérium procesného zavinenia potom treba
posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,

resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť
s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskoršímsprávanímžalovaného,ktorýsacelkom,čivrelevantnomrozsahuzachovalvzmysležalobnej
požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi
jeho správaním vo vzťahu k žalovanej pohľadávke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“

nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ako
vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania, teda aj jeho prejav vôle
spočívajúci v späťvzatí návrhu ( III. ÚS 292/2010). Potom za situácie, keď žalobcovia v 1. až 4. rade
vzali žalobu späť, to nie preto, aby dosiahli to, čo v žalobe požadovali, z procesného hľadiska platí, že
zavinili, že konanie muselo byť zastavené (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS

457/2018).

13. Žalovaní si v súvislosti so späťvzatím žaloby žalobcami uplatnili trovy konania len voči žalobcovi
v 4. rade, voči zvyšným žalobcom nežiadali priznať náhradu trov konania. Každý zo žalobcov v rámci
podania, ktorým vzal žalobu späť, žiadal, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán.

Vzhľadom na uvedené súd skúmal, či sú v konaní dané v zmysle § 257 CSP dôvody hodné osobitného
zreteľa a výnimočné okolnosti odôvodňujúce nepriznanie trov žalovaným, ktorí inak majú titulom
zavinenia žalobcov na zastavení konania nárok na ich náhradu.14. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje
kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje, výklad

týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Tá za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje
najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti
prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej
zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či jej nízky príjem (porov. Števček, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, str. 942). K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže

dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú,
a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

15. Z hľadiska procesnej situácie, ktorá viedla k zastaveniu konania, z obsahu spisu vyplýva, že
právny predchodca žalobcov si žalobou uplatnil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam voči vlastníkovi
nehnuteľností – žalovanej v 2. rade (manželke pôvodného žalobcu) a voči žalovanému v 1. rade (brat

žalovanej), ktorý bol účastníkom zmlúv, ktoré viedli k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovanej.
Po úmrtí žalobcu ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy manželka – žalovaná v 2. rade a deti
poručiteľa (súčasní žalobcovia). Dedičské konanie bolo zastavené a žalobkyni v 1.rade bol vydaný
majetok nepatrnej hodnoty. Odvolací súd v konaní o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a o zastavení konania voči žalovanej rozhodol o pokračovaní

s dedičmi poručiteľa s výnimkou manželky, ktorá už v konaní vystupovala na starne žalovaných.
Následne odvolací súd vyzval žalobcov, či na podanom odvolaní trvajú, títo nereagovali, preto odvolací
súd o odvolaní rozhodol. Následne súd prvej inštancie vyzval žalobcov, či na podanej žalobe trvajú.
Žalobcovia na výzvu súdu nereagovali, preto súd nariadil pojednávanie na termín 23.04.2025 s tým, aby
žalobcovia oznámili, či trvajú na výsluchu svedkov označených v žalobe pôvodným žalobcom, prípadne

nech predložia vyjadrenia a dôkazy k vyjadreniu žalovaných (podanom ešte v štádiu odvolacieho
konania). Na uvedenú výzvu reagoval len žalobca v 4. rade, ktorý dňa 26.03.2025 oznámil, že nemá
žiadne nové skutočnosti a dôkazy a na výsluchu svedkov trvá. Následným podaním oznámil, že na
uvedenýchsvedkochnetrvá,nakoľkonemávedomosťotom,čomábyťvýsluchomsvedkovpreukázané.
Dňa07.04.2025bolosúdudoručenéspäťvzatiežalobyžalobkyňouv2.rade,dňa09.04.2025žalobkyňou

v 3. rade, dňa 15.04.2025 žalobkyňou v 1. rade a dňa 22.04.2025 žalobcom v 4. rade (podanie žalobcu
bolo dané na poštovú prepravu dňa 07.04.2025).

16. Žalobcovia tak jednoznačne prejavili svoj postoj v konaní, teda že nemajú záujem pokračovať
v konaní a nežiadajú prejednať nárok uplatnený pôvodným žalobcom v žalobe. Žalobcovia nemali

záujem podať predmetnú žalobu, spor nevyvolali, do konania vstúpili ako právni nástupcovia pôvodného
žalobcu.

17. Dedenie predstavuje v zásade vstup do celého majetkoprávneho postavenia poručiteľa, teda do
všetkých majetkových práv a povinností poručiteľa vyplývajúcich z hmotného práva s obmedzením

zodpovednostizadlhypodľa§470Občianskehozákonníka.Inaktomuniejeanivprípade,ževdôsledku
dedenia dôjde k vstupu dediča do konania. Dedič tu vstupuje do všetkých procesných práv a povinností
poručiteľa a účinky všetkých procesných úkonov poručiteľa v plnej miere svedčia tak v jeho prospech,
ako je povinný niesť aj ich prípadné negatívne následky (§ 65 ods. 1 CSP). Z hľadiska náhrady trov
konania je teda sama o sebe bez významu okolnosť, že sa jedná o procesné nástupníctvo v dôsledku

dedenia.

18. Súd však zohľadňoval aj iné skutočnosti, ktoré vyplynuli z konania. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Do úvahy
treba zobrať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán

v konaní. Žalobcovia vzali žalobu späť pred prejednaním samotnej žaloby, v konaní žalovaní neboli
vyzývanínavyjadreniesakžalobe(totovyjadreniepredložilivrámciodvolaciehokonania),nerealizovala
sa replika a duplika. Je síce pravdou, že na výzvu súdu prvej inštancie, či žalobcovia na žalobe trvajú,
nereagoval žiaden zo žalobcov, reagovali až po nariadení termínu pojednávania, v zhodnej časovej
následnosti tak, že účinné späťvzatie žaloby (vzhľadom na charakter procesného spoločenstva museli

so späťvzatím žaloby súhlasiť všetci žalobcovia) bolo realizované pred začatím pojednávania a strana
žalovaných bola včas pred pojednávaním o späťvzatí žaloby všetkými žalobcami informovaná (viď
úradná záznam č.l. 250). Žalobcovia zobrali teda žalobu späť v čase, keď súd podanú žalobu meritórne
nezačal prejednávať. Od vstupu žalobcov do konania namiesto pôvodného žalobcu z konania žalobcovnevyplynula žiadna potreba protistrany na realizovanie úkonov (ak žalovaní predložili dňa 22.04.2025
do konania ospravedlnenie účasti na pojednávaní a vydarenie k veci, nejde o reakciu na procesný útok
žalobcov, ale o dobrovoľné rozhodnutie nezúčastniť sa pojednávania; v tom čase súd obdržal späťvzatie

žaloby žalobcom v 4. rade, o čom telefonicky upovedomil obratom právneho zástupcu žalovaných).

19. Žalovaní si uplatnili náhradu trov konania len voči žalobcovi v 4.rade, ktorý síce vzal žalobu späť ako
posledný, avšak rovnako ako ostatní žalobcovia až po nariadení pojednávania, nie vo veľkom časovom
rozpätí po ostatných žalobcoch. Späťvzatie žaloby podal žalobca v 4. rade na pošte dňa 17.04.2025

(t.j. 6 dní pred pojednávaním), podanie však vzhľadom na veľkonočné sviatky bolo súdu doručené dňa
22.04.2025. Ak by žalobca v 4. rade znášal sám trovy konania v plnom rozsahu, keď konal obdobne
ako ostatní žalobcovia, voči ktorým si žalovaní náhradu trov konania neuplatňujú, znamenalo by to
neprimeranú tvrdosť pre tohto žalobcu. Ak aj žalobca v 4. rade pôvodne oznámil, že trvá na navrhnutých
dôkazoch pôvodným žalobcom, následne tento postoj v krátkom čase prehodnotil, ako aj prehodnotil
trvanie na samotnej žalobe, a to krátko na to, ako takéto podanie (späťvzatie žaloby) realizovali ostatní

žalobcovia a zároveň pred nariadeným pojednávaním. Súd dodáva, že žalobca v 4.rade, rovnako ako
ostatní žalobcovia, neboli kvalifikovane právne zastúpení.

20. S ohľadom na postavenie žalobcov ako právnych nástupcov žalobcu súd uvádza, že dedič vo
všeobecnosti vstupuje do právneho postavania svojho predchodcu. V danej veci právni nástupcovia

po zomrelom žalobcovi nevstúpili do žiadneho majetkového postavenia ich právneho predchodcu,
nakoľko dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že bol zistený len nepatrný majetok a tento bol
vydaný obstarávateľovi pohrebu. Vstúpili tak len do procesného postavenia žalobcu v danom spore, kde
preberajú aktuálny stav konania. Platením trov konania za situácie, keď nemajú záujem na hájení žaloby
podanej ich právnym predchodcom a tento postoj prejavili riadnym procesným úkonom, sa vzhľadom

na nezistený majetok v dedičskom konaní titulom dedičského nástupníctva dostanú do nepriaznivejšej
ekonomickej pozície.

21. Zohľadniac uvedené za situácie, kedy žalobcovia vstúpili do konania po úmrtí svojho právneho
predchodcu a vzali žalobu späť, zohľadniac rovnako stav konania, keď súd k vecnému prejednaniu

žaloby nepristúpil, súd vyhodnotil, že uvedené skutočnosti predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa
a sú dané výnimočné okolnosti, ktoré vo vzťahu k žalobcovi odôvodňujú aplikáciu § 257 CSP, a to aj
s dôrazom ku skutočnosti, že žalobca v 4.rade by mal tieto trovy znášať sám aj napriek rovnakému
postoju ostatných žalobcov ku konaniu.

22. Rozhodnutie o o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektom konania a nesmie tiež odporovať dobrým mravom. Aj keď sa žalovaní dali v konaní zastúpiť
advokátom, s čím im nepochybne vznikli trovy, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa súdu nejaví
neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi aplikovať § 257 CSP. V podstate obe strany sporu sa
stali subjektami konania nie z vlastnej vôle a nemali záujem na prejednaní podanej žalobe a ani na

pokračovaní v konaní. Za takejto situácie sa súdu nejaví nespravodlivé, aby každá strana znášala svoje
náklady. Napokon súd vyzval žalovaných na vyjadrenie sa k aplikácii § 257 CSP z dôvodu, že žalobcovia
nemali záujem pokračovať v konaní začatom ich právnym predchodcom. Žalovaní sa k aplikácii § 257
CSP nevyjadrili.

23. Sumarizujúc uvedené súd náhradu trov konania žalovaným nepriznal.

Poučenie:

8C/72/2023

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akýchdôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.