Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by JUDr. Jana Sroková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/167/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512201667
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8512201667.3
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
so sídlom Slovenská 87, 080 28 Prešov, IČO: 30 794 536, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XX, XXX XX D. E., o vymoženie dlžného výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. P r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Richardovi Gibartimu, Exekútorský úrad so sídlom
Plzenská 2, 080 01 Prešov trovy exekúcie vo výške 77,81 eur a u k l a d á učtárni tunajšieho súdu,
aby z titulu náhrady trov exekúcie uhradila súdnemu exekútorovi zo štátnych prostriedkov sumu 77,81
eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Súd n e m á p r á v o na náhradu trov exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 28.3.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 14.3.2012
doručeného súdnemu exekútorovi dňa 19.3.2012, a exekučného titulu - rozsudok č. k. P 135/98-195 zo
dňa 9.3.2001, právoplatný a vykonateľný dňom 29.9.2001, ktorý vydal Okresný súd Prešov. Súd udelil
poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 30.3.2012 pod číslom 5710 * 025401.
2. Dňa 27.1.2025 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého šetreniami exekútorského úradu bolo zistené,
že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, preto súdny exekútor navrhol exekúciu
zastaviť. Z dôvodu nemajetnosti povinného nie je možné použiť ani jeden zo spôsobov vykonávania
exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to aj napriek tomu, že exekúcia je
vedená od roku 2012. Zároveň si súdny exekútor uplatnil nárok na trovy exekúcie vo výške 82,12 eur.
3. Oprávnený sa na základe výzvy súdu zo dňa 7.2.2025 k podnetu súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.2.2025. Uviedol, že so zastavením
exekúcie nesúhlasí a poukázal na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v zmysle
ktorého je úrad práce povinný domáhať sa výživného za obdobie kedy bol odberným miesto výživného
až kým pohľadávka nie je uspokojená, alebo až do smrti povinného s povinnosťou prihlásiť pohľadávku
do dedičského konania. V prípade zastavenia exekúcie pre nemajetnosť je úrad práce povinný podať
opätovný návrh na vykonanie exekúcie, preto nie je v záujme oprávneného súhlasiť so zastavením
predmetnej exekúcie.4.Podľa§1ods.1zák.č.233/2019Z.z.oukončeníniektorýchexekučnýchkonaníaozmeneadoplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup
ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných
do31. marca 2017.
5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred1.
aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba
a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu
alebodedičskékonaniepooprávnenomalebopovinnombolozastavenézdôvodu,ženezanechalžiadny
majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený
alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné
konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide
o vymoženie pohľadávky na výživnom.
8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím na
príslušné ustanovenia ZoUNEK, súd konštatuje, že k zastaveniu starej exekúcie zo zákona nedošlo,
napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,
a to vzhľadom na absolútnu výnimku zo zastavenia obsiahnutú v § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, preto súd
v danom prípade rozhodoval o podnete exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.
9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do
31. marca 2017.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 57 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekútor je povinný predložiť vec súdu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie
alebo čiastočné zastavenie exekúcie
12. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.
13. Súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie vo vzťahu k nemajetnosti povinného
uviedol, že ani vykonaním všetkých úkonov (súčinnosť so Sociálnou poisťovňou, Dopravným
inšpektorátom PZ SR, v registri bánk a bankových účtov, lustrácia v Centrálnom registri exekúcií,
zisťovanie nehnuteľností vo vlastníctve povinného) nebol zistený majetok, ktorý by postačoval čo i len
na úhradu trov exekúcie. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní patrí súdnemu
exekútorovi, ktorému je zverený nútený výkon rozhodnutia, to však musí spočívať na objektívnych
zisteniach a relevantných dôkazoch. Vychádzajúc z obsahu predloženého exekútorského spisu a po
overenínemajetnostipovinnéhočinnosťousúduprostredníctvomdostupnýchlustrácií,nemalsúdžiadnu
pochybnosť o existencii dôvodu na zastavenie predmetnej exekúcie, vzhliadajúc pritom účel ust. § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. V danom prípade súd považuje
ďalšie vedenie exekúcie bezúspešne trvajúcej od doručenia poverenia súdnemu exekútorovi už viac ako
13 rokov, za nehospodárne, neúčelné a neefektívne. Tento záver nie je spôsobilý zmeniť ani nesúhlas
oprávneného so zastavením exekúcie, odôvodnený jeho povinnosťou vymáhať pohľadávku až do jej
uspokojenia, resp. smrti povinného. V tomto smere súd zdôrazňuje, že opodstatnenosť zastavenia
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného pretrvávajúcej počas celého vedenia exekučného konania,
od jeho začatia do času rozhodovania o zastavení exekúcie, úzko súvisí aj s elimináciou vedenia takýchexekúcií, ktorých ďalším výkonom by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov
exekúcie.
14. V rámci vykonávania exekúcie je vecou súdneho exekútora, aby posúdil a objektívne zhodnotil
majetkové pomery povinného, ako aj určil vhodný spôsob výkonu exekúcie (§ 63, § 64, § 65 EP
v znení účinnom do 31.3.2017). Ak v priebehu exekúcie nastanú také okolnosti, ktoré zakladajú
dôvod pre zastavenie exekúcie, exekútor je povinný vec predložiť súdu. Nemajetnosť povinného je
špecifickým prípadom, keďže jej vznik sa nedá presne datovať, avšak ak takýto stav trvá, možno sa
domnievať, že je relevantným dôvodom pre zastavenie exekúcie, pričom je nevyhnutné nemajetnosť
posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu a skutočnosť, že majetkové pomery povinného
sa skúmajú v čase vedenia exekúcie. Predpoklad možnej budúcej majetnosti povinného nemôže
založiť prekážku rozhodnutia o zastavení konania, pričom je otázne, či možno v tomto prípade dôvodne
predpokladať, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok postihnuteľný exekúciou. Oprávnený má
naďalej možnosť domáhať sa upokojenia vymáhanej pohľadávky podaním nového návrhu na vykonanie
exekúcie prostredníctvom kauzálne príslušného exekučného súdu (Okresný súd Banská Bystrica),
vedenej podľa novej právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku v znení účinnom od 1.4.2017.
Zastavenie exekúcie zároveň podľa názoru súdu neohrozí jej ďalšie vykonávanie, napr. stratou poradia
v určitých prípadoch, keďže z exekútorského spisu nevyplýva, že by súdny exekútor vyhotovil a doručil
v konkrétnom prípade príkaz na začatie exekúcie, resp. exekučný príkaz.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, prihliadajúc na všetky okolnosti
prípadu, s poukazom na zistenia súdneho exekútora o majetku povinného nepostačujúcom ani na
úhradu trov exekúcie, súd predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení
účinnom do 31.3.2017 zastavil.
16. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely
tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak
z povahy veci nevyplýva inak.
17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
18. Podľa § 275 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
19.Vkonanísarozhodovanieonáhradetrovkonaniaprijehozastaveníspravujepredovšetkýmzásadou
procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP).
V danom prípade však už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného
zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania nemožno priznať, a to
žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku
povinného ani na úhradu trov exekúcie nemožno pričítať ako procesné zavinenie zastavenia exekúcie
žiadnemu z účastníkov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
20. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
21. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
22. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.
23. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.24. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., v exekučných konaniach začatých do
31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
25. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
26. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
27. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
28. Podľa § 22 ods. 1 a 2 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
30. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie
podľa § 243j EP), podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v
celkovej výške 77,81 eur, na ktorých úhradu zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 EP štát.
31. Tieto trovy tvorí:
a/ odmena podľa § 14 ods. 2 v spojení § 15 ods. 1 písm. a), c), h), i), j) cit. vyhl. spolu vo výške 59,76 eur:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur,
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur,
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 7 x 3,32 eur = 23,24 eur,
- každé zisťovanie účtu povinného 3 x 3,32 eur = 9,96 eur,
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 6 x 3,32 eur = 19,92 eur,
b/ náhrada hotových výdavkov v zmysle § 22 cit. vyhl. spolu vo výške 3,50 eur:
- poštovné za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,40 eur,
- poplatky za súčinnosť s bankami 3 x 0,70 eur =2,10 eur,
c/ 23 % DPH zo sumy 63,26 eur 14,55 eur.
32. Z obsahu exekútorského spisu mal súd preukázané vykonanie úkonov exekučnej činnosti v zmysle
§ 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 cit. vyhl. v súdnym exekútorom uplatnenej výške 59,76 eur, a to za úkony: 1x
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 7x zisťovanie
platiteľa mzdy povinného - 6x SP a 1x ZVJS, 3x zisťovanie účtu povinného, 6x zisťovanie majetku - KN,
ODI, DÚ, preto súdnemu exekútorovi priznal odmenu v ním uplatnenej výške.33. Vychádzajúc z obsahu spisu súdneho exekútora súd pri určovaní náhrady poštovného a náhrad
hotových výdavkov priznal súdnemu exekútorovi iba poštovné v súvislosti s doručovaním písomností,
ktorých doručovanie je v spise exekútora preukázané riadnou doručenkou opatrenou pečiatkou
Slovenskej pošty (doporučene, alebo do vlastných rúk), prípadne vrátenou zásielkou. Na základe
uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného len za vyššie uvedené preukázané
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Rovnako súd priznal súdnemu exekútorovi
náhradu hotových výdavkov len za poplatky vyplývajúce z obsahu spisu súdneho exekútora, a to
poplatky za súčinnosť s bankami vo výške spolu 2,10 eur (3x 0,70 eur). Žiadne iné náhrady hotových
výdavkov vynaložené na poštovné alebo poplatky súdny exekútor nepreukázal, preto mu ich súd
nepriznal.
34. Súdnemu exekútorovi, samozrejme, patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však
musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom
vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod
na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté
nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii
žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov len pasívne prevzal z vyúčtovania súdneho
exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou
sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd preto môže priznať súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré
mu reálne vznikli a boli preukázané.
35. Keďže súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa
osobitného predpisu, k trovám exekúcie súd pripočítal DPH v zmysle vyúčtovania súdnym exekútorom.
Spolu boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,81 eur.
36. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je nemajetnosť povinného, je v danom prípade na
mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a keďže sa exekúcia týka
vymáhania pohľadávky na výživnom, súd postupoval podľa § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného
poriadku. Citované ustanovenie upravuje výnimku v tom zmysle, že v prípade exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom nezaťažuje oprávneného, aby znášal trovy exekúcie, preto v takomto prípade
znáša trovy exekúcie súd, ktorý nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
37. Súd preto uložil učtárni tunajšieho súdu, aby v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
poukázala súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 77,81 eur zo štátnych prostriedkov, a
súčasne vyslovil, že súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti III. a IV. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.