Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124206488
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124206488.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: Dopravný podnik
mesta Prešov, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská 7, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 718 922,
právne zastúpený: JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 47
240 369, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., o zaplatenie 33 Eur s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/116/2024-36 zo dňa
02.12.2024, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 33 eur od
27.10.2023 do 24.09.2024, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo výroku II. žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku III. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 760, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; § 3 Nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej
len „nariadenie vlády“); § 2 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, 5 a ods. 6, § 16 ods. 4 písm.
c) zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach; čl. 2 ods. 1, čl. 7 ods. 1 a 2 Prepravného poriadku
MHD v Prešove; čl. 1 ods. 5 a 6, čl. 6 bod 3 Tarify MHD v Prešove.

3. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 33 eur a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný cestoval dňa

18.09.2023 bez platného cestovného lístka dopravným prostriedkom mestskej hromadnej dopravy. Na
základe tejto skutočnosti je žalovaný povinný zaplatiť sankciu vo výške 33 eur za porušenie povinnosti
preukázať sa platným cestovným lístkom.

4. Vo veci bol pôvodne vydaný platobný rozkaz, k zrušeniu ktorého došlo z dôvodu včas podaného a
odôvodneného odporu žalovaného. Žalovaný v odpore a potom aj v nasledujúcich podaniach uviedol,
že dňa 18.09.2023 sa podrobil vo vozidle žalobcu prepravnej kontrole. Mal síce cestovný lístok, ale tento

sa mu nepodarilo v určenom zariadení označiť, pravdepodobne z dôvodu, že bol mokrý kvôli dažďu.
Ďalej uviedol, že žalobcu požiadal o odpustenie sankcie dôvodiac okolnosťami veci a svojim statusom
invalidného dôchodcu, ale neuspel. Následne v priebehu konania, a to dňa 24.09.2024 sankciu v sume
33 eur zaplatil.5. Žalobca v konaní uviedol, že v rámci výkonu prepravnej kontroly boli zariadenia na označovanie
cestovných lístkov odskúšané ako funkčné a z toho dôvodu nepristúpil k odpusteniu sankcie.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný využil prepravnú službu
žalobcu bez zaplatenia cestovného, a preto poukazujúc na aplikovanú právnu úpravu, Prepravný
poriadok a Tarifu MHD v Prešove mu tak vznikla povinnosť zaplatiť sankciu za porušenie tarifných a
prepravných podmienok vo výške 33 eur.

7. Žalobca v podaní zo dňa 23.10.2024 (č.l. 22) potvrdil zaplatenie istiny 33 eur žalovaným dňa
24.09.2024. Keďže však v tejto časti žalobu nezobral späť, neostávalo súdu iné ako žalobu v uvedenom
rozsahu zamietnuť.

8. K úrokom z omeškania súd uviedol, že pre určenie dňa omeškania je rozhodujúca splatnosť záväzku.

Táto bola dňa 18.09.2023, pričom žalobca požadoval úroky z omeškania odo dňa 27.10.2023. Ku dňu
vzniku omeškania bola základná úroková sadzba ECB 4,25 % p.a., čo by predstavovalo nárok na úrok
z omeškania vo výške 9,25 % p.a., ale žalobca žiadal iba 08,50 % p.a. Preto súd pri viazanosti návrhom
priznal požadovanú sadzbu za čas od 27.10.2023 do 24.09.2024.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom konštatoval,
že žalovaný bol v konaní o zaplatenie istiny plne úspešný, avšak náhradu trov konania nepožadoval,
preto mu nárok na ich náhradu nepriznal.

10. Proti výroku I. rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že skutok ľutuje a dlžnú sumu 33

eur zaplatil hneď po tom, ako bol o situácii upovedomený. V čase, keď využil služby žalobcu, silno
pršalo a lístok mu zmokol vo vrecku, čím sa stal nepoužiteľným. Zistil to až pri označovaní lístka, čo
už bolo neskoro, nakoľko hneď po zatvorení dverí autobusu pristúpila k nemu kontrolórka, lístok mu
vzala bez jeho súhlasu s tým, že ho použije ako dôkaz. Do dnešného dňa ho žalobca nekontaktoval a
neupovedomil o tom, že je niečo dlžný. Žalobca sa tiež nevyjadril k jeho odvolaniu voči pokute. Preto

žiadal o zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k úroku z omeškania. Dodal, že je invalidný
dôchodca po 18 operáciách hydrocefalusu, má poškodenú motoriku pravej strany a je otcom maloletého
dieťaťa. Všetky financie idú na liečbu jeho diagnóz a na výchovu a vzdelávanie jeho dcéry, ktorá má
tiež zdravotné problémy.

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§385 CSP a contrario)
s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
odvolacieho súdu.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a dospel

k záveru o vecnej správnosti výroku I. napadnutého rozsudku.

14. Vzhľadom na to, že výrok II. rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol odvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť.

15. Vychádzajúc z uvedeného bol predmetom odvolacieho prieskumu výrok I. napadnutého rozsudku,
ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 33 eur od 27.10.2023 do
24.09.2024.

16. Podstatou odvolacej námietky žalovaného bola žiadosť o odpustenie úroku z omeškania, a to aj

s poukazom na to, že dňa 24.09.2024 zaplatil žalobcovi dlžnú sumu 33 eur. Žalovaný tiež dôvodil svojou
sociálnou situáciou a zdravotnými problémami.17.Vovzťahukuvedenejodvolacejnámietkejenutnéuviesť,želenžalobcaakodominuslitis(pánsporu)
môže disponovať so žalobou. V rámci nej si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 33 eur spolu s úrokom
z omeškania. Bolo preukázané, že žalovaný po podaní žaloby dlžnú sumu zaplatil. Žalobca však žalobu

nevzal späť, preto súd nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy zamietol. Predmetom konania tak ostal
už len nárok na úrok z omeškania.

18. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak na zvyšnú časť nároku žalobcu aplikoval ust. § 517
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády. Bolo preukázané, že žalovaný

sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Dôsledkom tejto právnej skutočnosti je vznik
zodpovednostného vzťahu, čo znamená, že popri pôvodnému záväzku (zaplatenie dlžnej sumy 33 eur)
vzniká sankcia. Na úrok z omeškania má veriteľ právo, ak dlžník svoj peňažný záväzok nesplní riadne
a včas. Výška zákonného úroku z omeškania je v občianskoprávnych vzťahoch limitovaná vykonávacím
predpisom, ktorým je § 3 nariadenia vlády. Keďže žalobca nevzal žalobu v časti o zaplatenie úroku
z omeškania späť, súdu prvej inštancie neostávalo iné, len žalobe v tejto časti vyhovieť. Súd prvej

inštancie sa správne zaoberal splatnosťou záväzku. Konštatoval, že žalobca mal nárok na úrok
z omeškania už od 18.09.2024, ale požadoval ho až od 27.10.2024 (zrejme po splatnosti faktúry na
sumu 33 eur, pozn. odvolacieho súdu), preto mu ho priznal od tohto dátumu do dňa, keď žalovaný
dlžnú sumu uhradil, k čomu došlo dňa 24.09.2024. Zároveň súd prvej inštancie súc viazaný žalobným
návrhom, priznal žalobcovi úrok z omeškania v sadze, v ktorej žiadal, hoci žalobca mal nárok na úrok

z omeškania vo vyššej sadzbe.

19. K podstate odvolacej námietky odvolací súd uvádza, že hľadisko sociálnych pomerov, zdravotného
stavu a pod. môže súd zohľadniť v otázke rozhodovania o nároku na náhradu trov konania. Ide
o situácie odklonu od zásady zodpovednosti za výsledok v spore, keď aj napriek úspešnosti tej – ktorej

strany v spore súd výnimočne stranám náhradu trov konania neprizná z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 257 CSP). O takúto situáciu v prejednávanej veci nejde, keďže námietky žalovaného
smerovali voči priznanému úroku z omeškania, na ktorý má žalobca právo v zmysle § 517 ods. 2
Občianskehozákonníka.Zistenie,žežalovanývpriebehusúdnehokonaniadlžnúsumuzaplatil,nemôže
byť podkladom pre „odpustenie“ úroku z omeškania, ak žalobca na podanej žalobe v danej časti trvá.

20. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil.

Z odôvodnenia je zrejmé, ako súd na zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne predpisy a akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti (výrok
I.) a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.) potvrdil ako vecne správny postupom podľa §

387 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému však žiadne trovy nevznikli, nakoľko sa
k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému náhrada

trov konania nepatrí. Odvolací súd zohľadnil aj možnú aplikáciu § 257 CSP, a to s poukazom na tvrdenia
žalovaného o nepriaznivom zdravotnom stave, rodinnej a sociálnej situácii. Aj keď žalovaný uvedené
tvrdenia predostrel, nepredložil o nich žiadne dôkazy. Preto neboli dané dôvody pre použitie § 257 CSP.
V okolnostiach danej veci, a to zohľadniac zásadu zodpovednosti za výsledok v spore, odvolací súd
rozhodol tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).