Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122010289
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3122010289.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr.

Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného
a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/20/2022 zo dňa 15. augusta 2024, na
verejnom zasadnutí konanom dňa
15. apríla 2025 v Trenčíne jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. d) Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok okresného súdu z r
u š u j e v celom rozsahu.

II. Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku

súd podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., bytom C., D. E. XXXX/XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín pod sp. zn. 2Pv
324/21/3309 zo dňa 04. marca 2022, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 odsek 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

obvinený dňa 30.05.2021 približne o 16:50 hod. v C. F. G. D. F.
E. X v byte C. D. fyzicky napadol príslušníka hliadky PMJ KR PZ Trenčín poškodeného ppráp. H. I.,
ktorý vykonával služobný zákrok po privolaní C. D. a to tak, že mu zovretými päsťami vrazil do hrude
takou intenzitou, že ten spadol na sklenený stôl, ktorý sa rozbil, čím mu podľa lekárskej správy spôsobil
v oblasti chrbta priečnu odreninu a odreninu v oblasti predkolenia, ktoré si vyžiadali iba jednorazové
ošetrenie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

III. Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/20/2022 zo dňa 15. augusta 2024 bol obžalovaný A.
B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Trenčín, sp. zn. 2Pv 324/21/3309 zo dňa 04. marca 2022, uznaný za vinného z prečinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

obžalovaný dňa 30.05.2021 približne o 16:50 hod. v Trenčíne na ulici D. F. E. X v byte C. D. na balkóne
fyzicky napadol príslušníka hliadky PMJ KR PZ Trenčín poškodeného ppráp. H. I., ktorý vykonával
služobný zákrok po privolaní C. D. a to tak, že mu zovretými päsťami vrazil do hrude takou intenzitou,že ten spadol na sklenený stôl, ktorý sa rozbil, čím mu podľa lekárskej správy spôsobil v oblasti chrbta
priečnu odreninu a odreninu v oblasti predkolenia, ktoré si vyžiadali iba jednorazové ošetrenie.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 323 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr.
zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. m), písm. h)
Tr. zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Podľa §
48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona okresný súd

zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/41/2022 zo
dňa 09.06.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2022, a ktorým bol odsúdený podľa § 360
ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. k), písm. l), písm. n) Tr. zákona,
§ 37 písm. h), písm. n) Tr. zákona a za aplikácie § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Zároveň okresný súd zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný vo vzťahu ku všetkým jeho výrokom v zákonnej lehote
prostredníctvom svojej obhajkyne odvolanie, ktoré aj písomne odôvodnil. Rovnako rozsudok napadol
aj prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý sa nestotožnil s výrokom o treste. Z písomného odôvodnenia

odvolania obžalovaného vyplýva, že okresný súd sa dostatočným spôsobom neriadil právnym názorom
vysloveným krajským súdom, ktorý vo veci zrušil predchádzajúci odsudzujúci rozsudok a nariadil
okresnému súdu vykonať ďalšie dokazovanie. Krajský súd vytkol okresnému súdu, že doposiaľ nebolo
ustálené, kde presne v byte malo dôjsť k napadnutiu poškodeného obžalovaným, a kde presne
stál stôl, na ktorý mal poškodený po údajnom útoku zo strany obžalovaného spadnúť. Priebeh

skutkového deja popísaný poškodeným totiž nekorešpondoval s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä
s fotodokumentáciou a výpoveďami C. B. a obžalovaného. Vyšetrovací pokus, ktorý by odstránil sporné
tvrdenia, okresný súd odmietol vykonať, a teda sporné skutočnosti ostali v pôvodnom stave aj po zrušení
rozsudku tieto neboli relevantným spôsobom odstránené. Vo výpovediach zasahujúcich príslušníkov
polície sú tiež viaceré nezrovnalosti. Poškodený H. I. lekárovi pri svojom ošetrení povedal, že do neho

sotil páchateľ chrbtom a on následne spadol. Ako poškodený už vypovedal, že ho obžalovaný silnou
intenzitouudreldohrude.Zakéhodôvodutoneuviedollekároviaprečomunebolvtejtosúvislostirobený
RTG snímok hrudníka z dôvodu vylúčenia vážnych zranení nie je známe. Tiež poškodený uvádzal, že
bol sotený o parapet na balkóne, avšak z obžalovaným predložených fotografií ako príloh k odvolaniu
vyplýva, že parapet je tak nízko, že by poškodeného nemohol poraniť na chrbte, ale nanajvýš v úrovni

sedacieho svalu. Svedkyňa C. B. nebola v čase skutku v takom stave, ako popisovali príslušníci polície,
čo jednoznačne vylúčili svojimi výpoveďami svedkovia J. a rodičia obžalovaného. Aj zo znaleckého
posudku, ktorý zabezpečila obhajoba vyplýva, že zranenie poškodeného bolo iba povrchové a nebola
vo vzťahu k nemu použitá intenzívna sila. Na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok opätovne zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Z písomného odôvodnenia odvolania prokurátora je zrejmé, že tento považuje trest uložený
obžalovanému súdom prvého stupňa za neprimerane mierny. Okresný súd mal pri prevahe priťažujúcich
okolností zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby a z takto upravenej sadzby vychádzať pri určení
primeranej a spravodlivej výmery trestu odňatia slobody. Navyše súd ukladal súhrnný trest vo vzťahu

kpredchádzajúcemuuloženémutrestuodňatiaslobodyvovýmere12mesiacov,čomalobyťzohľadnené
uložením prísnejšieho trestu. Na základe uvedeného prokurátor navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnutý výrok o treste zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

K odôvodneniu odvolania obžalovaného prokurátor uviedol, že ho považuje za nedôvodné. Skutkový

stav bol dostatočne a riadne preukázaný najmä výpoveďami príslušníkov polície H. B. a H. I., pričom ich
výpovedeneobsahovaližiadnevýraznérozdiely.Vyšetrovacípokus,akbyhoajokresnýsúdpripustilako
dôkaz vykonať, by nepriniesol vo veci relevantné závery, jedine ak to, že obe verzie skutku sa mohli stať.

K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora sa vyjadril obžalovaný. Uviedol, že vzhľadom k tomu,

že podal odvolanie vo vzťahu k rozsudku okresného súdu ako celku, považuje odvolanie prokurátora
voči výroku o treste za nedôvodné.Obžalovaný ďalším písomným podaním navrhol doplnil dokazovanie o výsluch maloletého syna svojej
manželky H. I., ktorý mal byť priamym svedkom žalovaného skutku a zabezpečiť prepis komunikácie
zasahujúcich príslušníkov PZ.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, ktoré sa konalo za splnenia všetkých
zákonných procesných podmienok, prokurátorka krajskej prokuratúry právom konečného návrhu
uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s podaným odvolaním podriadeného prokurátora a navrhla
zrušiť v napadnutom rozsudku výrok o treste a uložiť obžalovanému prísnejší nepodmienečný trest

odňatia slobody a ochranný dohľad. Odvolanie obžalovaného navrhla podľa § 319 Tr. poriadku ako
nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa obžalovaného právom konečného návrhu poukázala na podané
odvolanie a jeho odôvodnenia a navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, najmä preto, že okresný súd sa v napadnutom
rozsudku odchýlil od právneho názoru vyjadreného krajským súdom v zrušujúcom uznesení. Odvolanie
prokurátora navrhla podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný navrhol

odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie, pretože je potrebné doplniť dokazovanie tak, ako navrhoval. Najmä je potrebné vypočuť
priameho svedka H. I.. Ďalej zdôraznil, že ho na políciu zobrali a následne aj zadržali z dôvodu
podozrenia zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania voči jeho manželke, a keď ho
k tejto veci vypočúvali, nebola tam žiadna zmienka o tom, že by mal pri služobnom zákroku napadnúť

zasahujúceho príslušníka PZ. Obžalovaný si čítal aj úradný záznam, ktorý spísali policajti o priebehu
služobného zákroku a nebolo tam spomínané, že by mal niekoho z nich napadnúť. Po pár hodinách
zadržania bol prepustený a až o 3 týždne ho predvolali na výsluch k tejto trestnej veci. Odvolanie
prokurátora navrhol zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, na
verejnom zasadnutí dňa 15. apríla 2025, na podklade podaných oboch odvolaní, preskúmal podľa § 317
ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem namietaných chýb zameral aj

na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1
Tr. poriadku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach
odvolací súd dospel k záveru, že obe odvolania sú prípustné, podané oprávnenými osobami, včas i na
správnom mieste, avšak dôvodné je iba odvolanie obžalovaného.

Odvolací súd na základe svojej prieskumnej činnosti zistil, že na obžalovaného bola podaná obžaloba
sp. zn. 2Pv 324/21/3309 dňa 04. marca 2022 pre skutok právne posúdený ako prečin útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe.
Okresný súd rozhodol prvýkrát odsudzujúcim rozsudkom

sp. zn. 3T/20/2022 dňa 02. mája 2023, ktorý rozsudok bol na podklade podaného odvolania
obžalovaného a prokurátora, uznesením odvolacieho krajského súdu podľa § 321 ods. 1
písm. a), písm. b), písm. c) a písm. d) Tr. poriadku zrušený a okresnému súdu bola vec podľa
§ 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací
súd vytkol okresnému súdu, že nerozhodol o dôkazoch, ktoré navrhoval vykonať obžalovaný, a že

napadnutý rozsudok je chybný pre nejasnosť, neúplnosť a nepreskúmateľnosť skutkových zistení.
Okresný súd sa tiež nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku
čoho vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení i právnych záverov a na objasnenie veci
bude potrebné vykonať ďalšie, doposiaľ nevykonané dôkazy. Odvolací súd sa nestotožnil ani so
spôsobom vyhodnotenia už vykonaných dôkazov okresným súdom, poukázal na rozpory vo výpovedi

zasahujúceho príslušníka PZ H. B. a argumentačne nedostatočné vysporiadanie sa s obhajobným
tvrdením obžalovaného, že skutok sa nestal tak, ako ho opisujú príslušníci PZ, poškodený H. I.
a svedok H. B.. Odvolací súd vyslovil právny názor, že je potrebné vo veci vypočuť K. J., vyhodnotiť
fotodokumentáciu predloženú obžalovaným a tiež ustáliť, kde v byte vlastne malo dôjsť k napadnutiu
poškodeného obžalovaným. V neposlednom rade vytkol okresnému súdu aj pochybenia vo vzťahu

k výroku o treste a ochrannému opatreniu.

Po vrátení veci okresný súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom doplnil dokazovanie o výsluchy
svedkov K. J., K. B. a A. B.. Zároveň podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol o odmietnutí vykonaniadôkazov, a to konfrontácie, rekonštrukcie, vyšetrovacieho pokusu, prepisu komunikácie hliadky polície
Tamtam204sostálouslužbouzodňa30.mája2021aprepisukomunikáciehliadkypolícieTáňa,nakoľko
tieto považoval za nadbytočné. Rozsudkom sp. zn. 3T/20/2022 zo dňa

15. augusta 2024 okresný súd opätovne uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vo vzťahu k výroku o vine vyplýva, že okresný súd nie v celom rozsahu rešpektoval vyslovený
právny názor odvolacieho súdu, vyjadrený v zrušujúcom uznesení, keď hoci čiastočne doplnil
dokazovanie v naznačenom smere, opätovne však nesprávnym spôsobom a v rozpore s ustanovením

§ 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotil vykonané dôkazy, dostatočne sa nevysporiadal s obhajobnými
námietkami obžalovaného a rozpormi vo výpovedi svedka H. B. a poškodeného H. I., následkom
čoho došlo k nerešpektovaniu elementárneho princípu a zásady trestného konania in dubio pro reo,
t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného, a teda opätovne došlo k vyhláseniu nesprávneho
a nedôvodného odsudzujúceho rozsudku.

Hoci okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy a rovnako správne vyhodnotil, že vo veci už
nie je dôvodné vykonávať žiadne ďalšie dôkazy, pretože by nepriniesli do ustálenia skutkového
stavu relevantné zmeny, následne správne zistil skutkový stav tak, ako tento vyplýva z výrokovej
časti napadnutého rozsudku, avšak s výnimkou najpodstatnejšieho momentu, kedy malo konaním
obžalovaného dôjsť k naplneniu objektívnej a subjektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného

prečinu útoku na verejného činiteľa, pretože to, že mal obžalovaný v inkriminovanom čase a mieste
úmyselne fyzicky napadnúť ppráp. H. I. kvôli výkonu služobného zákroku tým spôsobom, že mu mal
zovretými päsťami vraziť do hrude intenzívnou silou nebolo bezpochyby vykonaným dokazovaním
preukázané. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním okresného súdu, že príslušníci hliadky PMJ
KR PZ Trenčín H. I. a H. B. vykonávali na danom mieste a v danom čase služobný zákrok zákonným

spôsobom, tento bol vykonávaný oprávnene a na základe telefonického trestného oznámenia svedkyne
C. B.. Tiež bolo dostatočne preukázané, že pri vykonávaní zákroku došlo k istej fyzickej interakcii medzi
dvoma príslušníkmi PZ a obžalovaným, vyplývajúcej z toho, že policajti obžalovaného ťahali za pás,
hlavu, ruky a nohy, pretože sa ho snažili dostať z vonkajšej strany zábradlia balkóna na balkón, keďže
sa domnievali, že chce z balkóna skočiť a tomu chceli zabrániť. Nie je vylúčené, že sa obžalovaný

uvedenému konaniu čiastočne bránil (o čom aj príslušníci PZ ako svedkovia vypovedali), prípadne, že
po tom, ako sa im podarilo obžalovaného dostať na balkón, všetci traja spadli, avšak bránenie sa výkonu
služobnému zákroku nie je možné bez ďalšieho vyhodnotiť ako úmyselný fyzický útok na zasahujúceho
príslušníka PZ, najmä ak po vykonaní dokazovania zostali k tomuto záveru neodstránené rozpory.
Odvolací súd zdôrazňuje, že nedospel k záveru, že sa skutok nestal tak, ako ho opísali príslušníci

PZ. Dospel však k záveru, že neboli zabezpečené také nepochybné dôkazy, ktoré by tento záver
jednoznačne preukazovali, a zároveň by iný záver bez akýchkoľvek pochybností vylučovali.

K výroku o vine okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že „výpovede poškodeného
a svedka H. I. a výpoveď svedka H. B. sú logické, vzájomne na seba nadväzujú a dopĺňajú sa, pričom

vytvárajú reálny obraz o priebehu žalovaného skutku v kontexte s lekárskymi správami z č. l. 58 a 58a
a o tom, že skutok spáchal obžalovaný.“ Uvedené tvrdenie sa však nezakladá na pravde, pretože
práve uvádzané lekárske správy vôbec nekorešpondujú s obsahom výpovedí poškodeného a svedka B.,
konkrétne s tým, že mal obžalovaný silnou intenzitou päsťami vraziť do hrude poškodeného. Z lekárskej
správy z traumatologického vyšetrenia poškodeného H. I. zo dňa 30. mája 2021 o 18.00 hod. (č. l. 58

vyšetrovacieho spisu) vyplýva, že do poškodeného pri výkone služby narazil človek, ktorý chcel zoskočiť
z okna, poškodený narazil chrbtom do stola. Oškrel si pravé predkolenie. V správe nie je ani zmienka
o udretí útočníkom (páchateľom) päsťami do hrudníka poškodeného a už vôbec nie o udretí intenzívnou
silou. Z lekárskej správy z traumatologického vyšetrenia svedka H. B. zo dňa 30. mája 2021 o 18.15
hod. (č. l. 58a vyšetrovacieho spisu) vyplýva, že svedok pri zásahu voči páchateľovi utrpel kontúziu

lakťa, spadol na lakeť. Rovnako z tejto správy nevyplýva, že by páchateľ útočil na príslušníkov PZ. Zo
znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia H. D. B. E. XX/XXXX
je zrejmé, že v lekárskej správe z vyšetrenia poškodeného H. I. nie je záznam o poranení v oblasti
hrudníka a rovnako tam nie je záznam o tom, že by mal dorezaný chrbát, ako poškodený vypovedal.
Z lekárskej správy podľa znalca vyplývajú nasledujúce vzniknuté zranenia poškodeného: pomliaždenie

a odrenina driekovej oblasti a odrenina pravého predkolenia.

Okresný súd ďalej poukázal na to, že „podľa vyjadrenia poškodeného ho zachránila od intenzívneho
nárazu na parapetnú dosku v dôsledku sotenia obžalovaným do jeho hrudníka nepriestrelná vesta.....“,hoci popis skutku tieto skutočnosti neobsahuje. V popise skutkového deja sú doslova konštatované
intenzívne údery obžalovaným päsťou do hrudníka poškodeného H. I., následkom čoho mal poškodený
spadnúť na sklenený stolík, ktorý sa rozbil. V kontexte tohto popisu skutku však nie je zrejmé, kde presne

mali obžalovaný a poškodený v čase útoku na balkóne stáť, aby mohlo vôbec k takémuto následku
dôjsť. Odôvodnenie zisteného skutkového stavu okresného súdu tak nekorešponduje s popisom
skutku uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. Hoci „sotenie“ obžalovaným by sa zhodovalo
s konštatovaným dôvodom vzniku zranenia poškodeného vyplývajúceho z lekárskej správy z jeho
vyšetrenia, náraz na parapetnú dosku v mieste, kde mal poškodený nasadenú nepriestrelnú vestu (a

teda na chrbte) vylučuje fotodokumentácia, predložená obžalovaným a oboznámená pred krajským
súdom v odvolacom konaní. Z tejto je zrejmé, že vzhľadom k tomu, že parapetná doska je na balkóne
vo výške cca 87 cm, nemohol na ňu poškodený následkom sotenia dopadnúť v oblasti chrbta. Krajský
súd z týchto zmätočných skutkových zistení okresného súdu vyvodzuje jediný záver, a to ten, že aj
po vykonaní rozsiahleho dokazovania neboli odstránené viaceré pochybnosti o tom, či skutočne došlo
k spáchaniu skutku tak, ako sa kladie obžalovanému za vinu.

Napokon treba prisvedčiť odvolacím námietkam obžalovaného aj pokiaľ ide o postup orgánov činných
v trestnom konaní, ktorý bol, najmä pokiaľ ide o začatie trestného stíhania v tejto trestnej veci skutočne
neštandardný a evokujúci viaceré nevysvetliteľné pochybnosti. Hoci malo dôjsť ku spáchaniu trestného
činu útoku na verejného činiteľa zo strany obžalovaného už dňa 30. mája 2021, trestné stíhanie vo veci

začalo až s odstupom niekoľkých dní, dňa 04. júna 2021 a ku vzneseniu obvinenia osobe obžalovaného
došlo až 30. júna 2021 (!), hoci ihneď po spáchaní tohto trestného činu (dňa 30. mája 2021 o 17.10 hod.)
bol obžalovaný zadržaný, a to v súvislosti s podozrením so spáchania iného trestného činu
– prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa mal dňa 30. mája 2021 tiež dopustiť, avšak voči svojej

manželke. Hoci z úradného záznamu poškodeného H. I. a svedka H. B. zo dňa 30. mája 2021 vyplýva,
že obžalovanému bola podľa § 85 ods. 2 Tr. poriadku obmedzená osobná sloboda dňa 30. mája 2021
v čase o 17.10 hod. aj z dôvodu bezprostredne pred tým spáchaného trestného činu útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona, zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby podľa § 85 ods.

3 Tr. poriadku, vypracovanej povereným príslušníkom PZ por. L. D. už nevyplýva konkrétny trestný čin
ani skutok, ktorého sa mal obžalovaný dňa 30. mája 2021 dopustiť. Poverený príslušník PZ por. L. D.
následneobžalovanéhoakozadržanéhovypočul,pričomužvúvodezápisnicesauvádza,žeobžalovaný
je podozrivý iba zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť dňa 30. mája

2021 vo vzťahu k svojej manželke C. B., a iba k tomuto skutku je vedený aj celý výsluch obžalovaného
v procesnom postavení zadržanej osoby. K trestnému činu útoku na verejného činiteľa, ku ktorému tiež
malo dôjsť v ten istý deň, nie je v zápisnici uvedená žiadna informácia.

Následne sa v spisovom materiáli nachádza opatrenie na prepustenie zadržaného (obžalovaného),

datované dňa 31. mája 2021, vypracované povereným príslušníkom PZ
F. B. H. M., z ktorého odôvodnenia vyplýva, že „Dňa 30. mája 2021 v čase o 21.30 hod. bol po
predchádzajúcom obmedzení osobnej slobody podľa § 85 ods. 2
Tr. poriadku zadržaný ako podozrivý z prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Následne bol

zadržaný podozrivý A. B. k veci vypočutý. Vec bola konzultovaná s dozorujúcim prokurátorom Okresnej
prokuratúry Trenčín. Vykonanými procesnými úkonmi bolo zistené, že nie je dôvod pre zadržiavanie
podozrivej osoby a pominuli dôvody zadržania a osobu prepúšťam na slobodu ihneď.“ Z tohto opatrenia
teda vyplýva, že žiadne podozrenie z iného trestného činu, ktorého sa mal obžalovaný bezprostredne
pred tým dopustiť neexistovalo, pretože v opatrení nie je ani zmienka o tom, že by mal byť obžalovaný

podozrivý zo spáchania okrem prečinu nebezpečného vyhrážania aj iného trestného činu (prečinu útoku
na verejného činiteľa), spáchaného v ten istý deň. Navyše prepustenie zo zadržania obžalovaného bolo
konzultované s dozorovým prokurátorom, to znamená, že ani on nevyhodnotil predmetné podozrenie za
v tom čase existujúce. V tejto súvislosti je skôr dôvodné pochybovať o tom, či mal dozorový prokurátor
vedomosťotom,žektakémukonaniu,ktorémáznakyprečinuútokunaverejnéhočiniteľamalozostrany

obžalovaného dňa 30. mája 2021 dôjsť. Navyše prokurátor aj konajúci poverený príslušník PZ v tom
čase už boli oboznámení s lekárskymi správami z vyšetrení poškodeného H. I. a svedka H. B., pretože
títo sa zúčastnili vyšetrení dňa 30. mája 2021 o 18.00 hod. a 18.15 hod. Odvolávajúc sa na obsah týchto
lekárskych správ nie je teda vôbec nezvyčajné, že si ani prokurátor ani konajúci poverený príslušník PZneboli vedomí žiadneho podozrenia zo spáchania trestného činu obžalovaným, na skutkovom základe
spočívajúcomvpoužitínásiliavúmyslepôsobiťnavýkonprávomocipríslušníkaPZ.Zdôvodu,žetrestné
stíhanie vo veci prečinu útoku na verejného činiteľa začalo až s odstupom niekoľkých dní a ku vzneseniu

obvinenia došlo dokonca s odstupom jedného mesiaca, nebola vo veci vykonaná ani obhliadka miesta
činu
s fotodokumentáciou, ktorá by bola dôležitým dôkazom v predmetnej trestnej veci. Zároveň
v obsahu úradného záznamu k obmedzeniu osobnej slobody obžalovaného, vypracovaného
poškodeným H. I. a svedkom H. B. absentuje údaj o použití donucovacích prostriedkov v zmysle § 51

ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a vyhodnotenie oprávnenosti ich použitia.

Odvolací súd akceptujúc zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného vzhľadom na stav, že pri
komplexnom vyhodnotení dôkaznej situácie bolo potrebné ustáliť, že hoci
v uvedenej trestnej veci bolo vykonaných množstvo dôkazov, nebolo bez pochybností preukázané, že
by obžalovaný v inkriminovanom dni a čase použil fyzické násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci

verejného činiteľa. Odvolací súd, aj vzhľadom na tieto atribúty citlivo zvažoval, či vráti vec na opätovné
prerokovanie súdu nižšieho stupňa alebo či meritórne rozhodne vo veci sám. Skonštatoval však, na
základe obsahu spisu, že dokazovanie je kompletne vykonané a nie je potrebné ho už žiadnym dôkazom
doplniť. Umelé udržiavanie obžalovaného v stave právnej neistoty nie je na mieste, pretože vrátenie
veci súdu nižšieho stupňa, by súdne konanie predĺžilo a výsledok, že obžalovaného je potrebné spod

obžaloby oslobodiť je známy už v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

Na základe konštatovaného odvolací súd bol v zmysle § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. poriadku
povinný napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu. Opätovné vrátenie veci okresnému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku, neprichádzalo do

úvahy. Súd je povinný každú nezákonnosť napraviť v čo možno najkratšom čase, pretože akýkoľvek
odklad by znamenal udržovanie nezákonnosti a jej predlžovanie. Zistené pochybenia orgánov činných
v trestnom konaní a súdu je možné napraviť iba oslobodením obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr.
poriadku. Vrátenie veci do prípravného konania neprichádzalo do úvahy a prvostupňový súd by mohol
rozhodnúť iba oslobodzujúcim rozsudkom.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(ďalejiba„Dohovor“)mákaždý
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Odsek 2 čl. 6 Dohovoru stanovuje, že

každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná
zákonným spôsobom.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich viacerých nálezoch výslovne konštatuje, že súčasťou
obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je taktiež právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odvolací súd dôsledne rešpektoval
princíp, podľa ktorého je v právnom štáte vylúčené, aby ktokoľvek bol stíhaný bez zákonného dôvodu
najmä v prípade, ak objektívna

a ani subjektívna stránka trestného činu nie je prítomná. Ak by sa tento nezákonný stav predlžoval,
išlo by o typický prejav neprijateľnej svojvôle orgánov verejnej moci v intenciách judikatúry ústavného
a štrasburského súdu.

Rešpektujúc právo na spravodlivý proces odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3

Tr. poriadku rozhodol rozsudkom tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil spod
obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona, pretože na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní,
nemožno urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe, aj keď bol
obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, výsledky dokazovania pred

súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z
ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa skutok stal.Odvolací súd zároveň z vyššie uvedených rozvedených dôvodov zamietol nedôvodné odvolanie
prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.