Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 5, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323204024
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323204024.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724
803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO 53 255 739, so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., narodený X.X.XXXX, bytom C. XX/XX, C. D., o
zaplatenie 889,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.

k. 26Csp/146/2023-92 zo dňa 23. mája 2024 vo výrokoch II., III., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. r u š í a vec mu v r a c i
a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovisumu162,72Eursúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy162,72Eurod29.09.2021

dozaplatenia,všetkodotrochdní,výrokomII.vozvyšnejčastižalobuzamietolavýrokomIII.žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 52 ods. 1,
2, § 53 ods. 1, 2, 4, 5 OZ, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a), b) z. č. 129/2010 Z. z., § 255 ods. 1, 2 CSP.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca žalobcu BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom: Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná
v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca v Slovenskej republike
prostredníctvom svojej organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnejbanky,zapísanávobchodnomregistriMestskéhosúduBratislavaIII,sosídlom:Karadžičova
2, 811 09 Bratislava, IČO: 47258713 ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom

dňa 19.10.2018 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, predmetom
ktorej bol záväzok postupcu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca 800
eur (maximálne 5.000 eur) a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými
úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný sa dostal do omeškania
s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Na základe tejto skutočnosti
po predchádzajúcej výzve žalobca dňa 28.9.2021 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru

a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku istiny úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol
žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, ale žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil.
Prostredníctvom úverovej karty čerpal žalovaný poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 903,36 eur
a žalobcovi uhradil čiastku 740,64 eur. Z úverovej zmluvy mal súd prvej inštancie za preukázané, že v
čl. 1 bod 1.1 zmluvy bola dojednaná RPMN 30,59%, zmluva mala byť uzatvorená na neurčito vzhľadom
na skutočnosť, že ide o úver revolvingový. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých

spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2018 NBS vyplynul záver, že pri spotrebiteľských
úveroch - kreditné karty - je priemerná hodnota RPMN za rozhodujúce obdobie vo výške 24,90 %.4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že je zrejmé, že zmluvná RPMN (30,59%) presahuje
maximálnu výšku 24,90%, teda RPMN je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo zakladá

dôvod na postup podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) z. č. 129/2010 Z. z. spočívajúci vo vyhodnotení
úveru ako bezpoplatkového a bezúročného. Vzhľadom na reálne poskytnutú výšku úveru v sume
903,36 eur a platby žalovaného vo výške 740,64 eur, platobná povinnosť žalovaného tak predstavuje
rozdiel medzi týmito sumami, t. j. 162,72 eur, v ktorej časti istiny súd prvej inštancie žalobe ako dôvodnej
vyhovel, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd prvej inštancie žalobu považoval za dôvodnú aj v časti

úroku z omeškania, nakoľko bol predmetný nárok žalobcom uplatnený v zákonnej výške, sadzba úroku
z omeškania vo výške 5,00 % ročne bola stanovená správne s poukazom na základnú úrokovú sadzbu
ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 29.9.2021 navýšenú o
5 percentuálnych bodov, a to počnúc 29.9.2021, kedy bol úver v dôsledku predčasného zosplatnenia
(28.9.2021) splatný, až do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie čiastočne procesne úspešnému žalovaného náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko z obsahu spisu nebolo preukázané, že by mu v súvislosti s konaním vznikli.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví vo výrokoch II., III. podal odvolanie žalobca
z dôvodov podľa ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní

uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne
neodôvodnil, len všeobecne zhrnul, že je RPMN nesprávna a v neprospech spotrebiteľa a tak je
úver bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie však takéto svoje posúdenie obmedzil len na
konštatovanie svojich záverov, bez uvedenia akéhokoľvek ustanovenia, na základe ktorého by mala
byť RPMN maximálne vo výške priemernej RPMN a zároveň bez uvedenia dôvodov, pre ktoré je

uvedená RPMN nesprávna a ešte aj v neprospech spotrebiteľa. Žalobca sa môže len domnievať, že
súd prvej inštancie svojím rozhodnutím mal v úmysle poukázať na maximálnu odplatu, preto k nej
uvádza, že nepresahovala najvyššiu prípustnú mieru odplaty v zmysle zákona. Súd prvej inštancie
nesprávne vychádzal z údajov o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko
vychádzal z údajov zverejnených v „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských

úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2018“, pričom mal vychádzať z údajov zverejnených v „Súhrnné
informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných
bánk za 2. štvrťrok 2018“. Na účely zistenia priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri
posudzovaní maximálnej výšky odplaty je tak potrebné vychádzať z dát, ktoré zverejňujú banky,
pričom v prejednávanom prípade uvedený údaj predstavuje 22,43 % (súd prvej inštancie podľa názoru

žalobcu nesprávne prevzal 24,90 %). Podľa zverejnenej tabuľky „Súhrnné informácie o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok
2018“ priemerná hodnota RPMN pre „Kreditné karty - RPMN“ bola 22,43 %. Na základe uvedeného
je zrejmé, že výška RPMN uvedená v úverovej zmluve vo výške 30,59 % nepresahovala dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (2 x 22,43 = 44,86 %, resp. ani v prípade, že by sa

žalobca stotožnil s nesprávnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadom priemernej RPMN vo výške
24,90 %, by výška RPMN nepresahovala dvojnásobok tejto priemernej ročnej percentuálnej miery
nákladov,teda2x24,90=49,80%)podľa§1aods.4nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a súd prvej inštancie tak dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, ak napriek uvedenému dospel k záveru o opaku. Súd prvej inštancie nepostupoval
správne, ak použil ako vstupné informácie o priemernej hodnote RPMN údaje zverejňované veriteľmi za
3. štvrťrok 2018. Zmluva zo dňa 19.10.2018 uvádza správny údaj o hodnote priemernej RPMN a odplata
v prejednávanom prípade nepresahuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov
obdobných úverov, a preto nie je daný žiaden dôvod pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

poskytnutého úveru. Sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je preto neprimeraná a najmä v
rozpore so zákonom. Nie je možné aplikovať sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti bez toho, aby súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol, aká mala byť podľa neho RPMN a v čom
by teda podľa neho mala spočívať skutočnosť, že je RPMN v neprospech spotrebiteľa. Žalobca navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie žalobe,

resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví nepodal, k odvolaniu
žalobcu sa nevyjadril.8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného

sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom
viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť
(§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 889,48 eur s príslušenstvom titulom zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví už právoplatným výrokom
I. žalobe v časti o zaplatenie sumy 162,72 eur s príslušenstvom vyhovel (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného

sporového poriadku), keď dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o revolvingovom
úvere a výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu zostal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. vo veci samej a v napadnutom výroku III.
o náhrade trov konania. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho
konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny

proces, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

10. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti

alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o
zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa Článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a

obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

11. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby

sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).13. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že
súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku s poukazom

na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy
aúvahy,ktoréviedlisúdprvejinštanciekzvolenémuspôsoburozhodnutia.Súdprvejinštanciepovažoval
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom tento záver odôvodnil jedinou vetou, že
zmluvná RPMN (30,59 %) presahuje maximálnu výšku 24,90 % a teda RPMN je uvedená nesprávne
v neprospech spotrebiteľa (ods. 17. rozsudku súdu prvej inštancie). Z odôvodnenia preskúmavaného

rozsudku nie je zrejmé, akej právnej úprave odporuje v zmluve o revolvingovom úvere uvedená
hodnota RPMN 30,59 %, teda ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že RPMN prekračuje
maximálnu výšku s prihliadnutím na relevantnú právnu úpravu, pričom neuviedol, aká mala byť správna
RPMN uvedená v zmluve o revolvingovom úvere. Navyše odôvodnenie preskúmavaného rozsudku
je zmätočné, keď súd prvej inštancie na jednej strane odkazuje na „priemernú hodnotu RPMN“,
túto porovnáva so „zmluvnou RPMN“ v nadväznosti na presah jej „maximálnej výšky“. Z obsahu

preskúmavaného rozsudku je zjavné, že súd prvej inštancie nerozlišuje medzi pojmami RPMN,
priemerná RPMN, prípadne odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Preskúmavaný rozsudok
súdu prvej inštancie neobsahuje dostatočné vecné dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v súdenom spore. Keďže súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie o čiastočnom zamietnutí žaloby neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal

stranám možnosť konať pred súdom a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ktorý
nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Odvolacia námietka žalobcu o porušení práva na
spravodlivý súdny proces je opodstatnená.

14. Závažným pochybením súdu prvej inštancie je aj postup, keď súd prvej inštancie z časti svoje

rozhodnutie založil na známych skutočnostiam podľa ustanovenia § 186 Civilného sporového poriadku,
že priemerná hodnota RPMN za rozhodujúce obdobie bola vo výške 24,90 %, pričom vychádzal zo
Súhrnnýchinformáciíoúdajochnovoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverochveriteľmiza3.štvrťrok2018
(ods. 17. rozsudku súdu prvej inštancie). V zmysle ustanovenia § 186 Civilného sporového poriadku
je totiž potrebné, aby súd stranám uviedol, že túto skutočnosť bude považovať za preukázanú bez

toho, aby o nej vykonal dokazovanie a strany sa mohli k tejto skutočnosti vyjadriť, prípadne ju vyvrátiť.
Súd prvej inštancie teda nepostupoval správne, keď svoje rozhodnutie z časti založil na jemu známej
skutočnosti bez toho, aby stranám oznámil, že nejakú skutočnosť nebude dokazovať a umožnil stranám
k nej zaujať stanovisko, prípadne ju vyvrátiť, ak by vyjadrili svoj opačný postoj. V súdenom spore
však súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností, ktoré považoval za preukázané a existujúce, hoci

strany o nich nemali vedomosť. I v takomto prípade si súd totiž musí splniť obligatórnu povinnosť v
zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku a informovať o rozsahu sporných a
nesporných skutočností a dokazovania, do ktorého informovania zahrnie aj tieto pre súd prvej inštancie
známe skutočnosti. Keďže súd prvej inštancie takýmto spôsobom nepostupoval, vydal pre strany
nepredvídateľné a prekvapivé rozhodnutie, odňal tým stranám možnosť konať pred súdom a porušil ich

právo na spravodlivý proces. Stranám sa tak nevytvorila možnosť, aby k tomu, s čím ich mal súd prvej
inštancie oboznámiť, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní.

15. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Môže
to byť spôsobené buď chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, alebo nesprávnym

vyhodnotením vykonaných dôkazov alebo prípustnosťou dotvoriť skutkový stav ďalšími prostriedkami
procesnej obrany či procesného útoku. Len relevantné skutkové zistenia sa myšlienkovým postupom
súdu podraďujú pod hypotézu právnej normy, ktorá sa má v danej veci aplikovať.

16.Pozornostiodvolaciehosúduneuniklopochybeniesúduprvejinštancievovzťahukzisťovaniuúdajov

o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, keďže súd prvej inštancie si zisťoval Súhrnné informácie
o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2018, ktoré súhrnné
informácie neboli v ešte v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere dňa 19.10.2018 zverejnené
na webovom sídle Ministerstva financií SR a netýkali sa spotrebiteľských úverov poskytnutých bankou
a pobočkou zahraničnej banky, keďže zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená s pôvodným

veriteľom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúcim v Slovenskej republike prostredníctvom
svojej organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky.
Správne namietal žalobca v odvolaní, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie v tomto smere
boli nesprávne, keďže mal vychádzať zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutýchspotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami bánk za 2. štvrťrok 2018, zverejnených v čase
uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere v preskúmavanom prípade. Preskúmavaný rozsudok trpí
skutkovými vadami, keďže bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu
avďalšejčastiodôvodneniavysvetlí,ktorézoskutkovýchzisteníodôvodňujúaplikáciuprávetejtonormy.
Pritom práve konkrétna norma hmotného práva určuje základný rozsah dôkazného bremena (okruh

skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Súd sa tiež vyjadruje,
ako aplikovanú právnu normu interpretuje. Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku taktiež absentuje,
keďžesúdprvejinštancievpreskúmavanomrozsudkusícevodsekoch6.–14.citujemnožstvoprávnych
noriem, avšak vôbec sa nevyjadruje k interpretácii ním citovaných právnych noriem aplikovaných na
daný prípad. Uvedené potom navodzuje zdanie, že súd prvej inštancie cituje v napadnutom rozsudku
právne normy bez zjavného súvisu s predmetom sporu. Tiež je potrebné súdu prvej inštancie vytknúť,

že v odôvodnení preskúmavaného rozsudku citoval aplikované zákonné ustanovenia, avšak náležite
neoznačil príslušné právne normy, keďže neuviedol celý názov právneho predpisu a deň účinného
znenia aplikovaného v prejednávanej veci. Naviac aj aplikácia citovaných ustanovení OZ a zákona č.
129/2010 Z. z. (ako právne predpisy označuje súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku) nebola
náležitá, keďže súd prvej inštancie citoval zákonné ustanovenia právnych noriem, ktoré v čase uzavretia

zmluvyorevolvingovomúvereanineboliúčinné(ods.8.,10.,12.,13.,14.rozsudkusúduprvejinštancie).
Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že zmluvná RPMN presahuje maximálnu výšku, súd prvej
inštancie neuviedol žiadne zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel k tomuto záveru, teda
právne posúdenie veci o tejto otázke úplne absentuje. Navyše súd prvej inštancie konštatoval dôvod
na postup podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) z. č. 129/2010 Z. z., hoci ho vôbec necitoval. Z odôvodnenia

preskúmavaného rozsudku nie je zrejmé, akú tzv. skutkovú vetu súd prvej inštancie podrobil právnej
kvalifikácii. Súd prvej inštancie nevyložil právne aplikačné úvahy, ktoré by ho viedli k podradeniu
konkrétnej skutkovej podstaty pod príslušné právne normy. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil.

18. Žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania. Súd
prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania použil paušálny odkaz na ustanovenie §
255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a konštatoval čiastočný úspech žalovaného. Odvolací súd
po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o náhrade trov konania dospel tiež k
záveru o jeho nepreskúmateľnosti, keďže súd prvej inštancie neustálil pomer úspech a neúspech strán

sporu podľa reálneho výsledku sporu tak, aby bolo zrejmé, ako stanovil výšku úspechu oboch strán
a podľa nej vypočítal prevažný úspech v spore jednej zo strán.

19. Preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a procesného postupu súdu
prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že tvrdené odvolacie dôvody boli naplnené, keďže

v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej
inštancie vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, z ktorých dôvodov sú jeho závery
predčasné a svoje rozhodnutie založil tiež na nesprávnom právnom posúdení veci. Tu potom nemôže
byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere
činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum

správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním
dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo
prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

20. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III.

zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

21. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom
odvolaciehosúdupodľaustanovenia§391ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,opätovnevecprejednať

v zrušenom rozsahu za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, zabezpečiť si dostatočný skutkový
podklad pre posúdenie dôvodnosti uplatnenej požiadavky. K tomu vyvodiť zodpovedajúce skutkové
zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožniť stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného
útokuaprocesnejobranyapoprípadnomdoplnenídokazovania,čiuždôkazmiktoréstranynavrhlialeboešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a
ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ustanovenia § 295 Civilného sporového
poriadku, potom vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len

tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 Civilného sporového poriadku) procesne
správnym postupom. V intenciách záverov odvolacieho súdu doplní súd prvej inštancie argumentačný
základ o podriadenie (subsumovanie) preukázaného skutkového stavu pod relevantné ustanovenia
právnych noriem. V novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie dôsledne a presvedčivo vysporiada so
všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi strán sporu, vyhne

sa pritom formalistickému a paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností a tiež i pri
ich vyjadrení v odôvodnení. Bude mať tiež na zreteli, že podľa judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR
imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý proces podľa Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd je potreba vysporiadať sa v dôvodoch rozhodnutia tiež so zásadnými argumentmi strán sporu a
preto neopomenie dať odpoveď mimo iného tiež na žalobcom prezentovanú argumentáciu v odvolaní.

V odôvodnení rozhodnutia je tiež nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem s ich
presným označením (najmä číslo a názov právneho predpisu, deň aplikovaného účinného znenia),
vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu týchto právnych noriem a dostatočnú
argumentáciu pri ich výklade. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodní.

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku), nakoľko nesprávne
rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o náhrade
trov odvolacieho konania, pričom pri rozhodovaní o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie

vezme súd prvej inštancie dôsledne na zreteľ zásadu úspechu vo veci.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).