Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 22, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723200415
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8723200415.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19C/12/2023

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: SuperScale s.r.o., so sídlom:
Bottova 2A, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 523 697 právne zastúpený: Dagital
Legal, s.r.o., so sídlom Nové Záhrady I/9, 821 05 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO: 50 881 761,

proti žalovaným: 1/ A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XXX/X, E., 2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/X, E. obaja právne zastúpení Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom: Železničná 4/A, 920
01 Hlohovec, IČO: 52 635 970, o zaplatenie 2.300,- eur s prísl.,

r o z h o d o l :

19C/12/2023

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/ a 2/ m á j ú voči žalobcovi n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu
sumu 2300,- € s úrokom z omeškania vo výške 11,50 % (po úprave 7 %) od 16.12.2022 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania.
Uviedol, že uzatvoril so žalovanými ako podielovými spoluvlastníkmi 4 izbového bytu č. 2 – G20,
zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v Bratislave, Katastrálny odbor, katastrálne

územie G. dňa 9. 3. 2020 Zmluvu o krátkodobom nájme bytu (ďalej aj ako „Zmluva“) na obdobie od
1.4.2020 do 31.3.2021.
Podľa bodu 5.5 Zmluvy, uhradil na účet žalovaných návratný depozit vo výške 2.300,- €, ktorý
bol určený ako zábezpeka a slúžil výhradne na zabezpečenie splatných nárokov žalovaných, ako
prenajímateľov podľa Zmluvy. V zmysle predmetného článku sa Žalovaní zaviazali vrátiť Žalobcovi
Depozit v celej jeho výške, a to do jedného mesiaca od ukončenia Zmluvy za podmienky, že všetky
záväzky nájomcu zo Zmluvy budú vyrovnané. Podľa Zmluvy sú Žalovaní ako prenajímatelia oprávnení

započítať svoje oprávnené a splatné pohľadávky voči žalobcovi s depozitom.
Ku dňu 15. 11. 2022 došlo na základe dohody k ukončeniu Zmluvy a súčasne k vyprataniu a odovzdaniu
predmetu nájmu. Žalovaní boli povinní vrátiť depozit do 15. 12. 2022. Napriek predchádzajúcej výzve zo
strany žalobcu k tomu nedošlo, čím sa dostali žalovaní do omeškania s úhradou záväzku podľa Zmluvy.Žalobca mal zároveň za to, že v nijakom rozsahu nedošlo ku skutočnosti, ktorá by znamenala vznik
akejkoľvek pohľadávky na strane žalovaných, započítateľnej s depozitom voči žalobcovi.

2. Žalovaní žalobcom uplatnený nárok považovali za v celom rozsahu nedôvodný a nepreukázaný a
tento v celom rozsahu popreli, žalobu žiadali zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania.
S poukazom na ustanovenie § 132 ods. 1 CSP uviedli, že žalobca neuniesol bremeno dôkazu a aktívnu
legitimáciu k ním uplatnenému nároku. Nepredložil žiadny dôkaz, že uhradil na účet žalovaných návratný
depozit vo výške 2.300,- €, pričom predložením dôkazu o úhrade depozitu, ktorý žiada vydať, má byť

osvedčená i jeho aktívna legitimácia v spore. Totiž pokiaľ by napríklad vyšlo najavo, že žalobca nie je
osobou, ktorá depozit uhradila, nemusel by byť ani osobou oprávnenou nároky tretích osôb uplatňovať;
užívateľom predmetu nájmu nebol sám žalobca, ale fyzická osoba p. A. H. a jeho rodinní príslušníci, a
nie je zrejmé (keďže absentuje dôkaz o úhrade depozitu a informácia o osobe, ktorá úhradu prípadne
vykonala), na základe akého titulu sa teda žalobca domáha nároku.
Žalovaní nepopreli, že ku dňu 15. 11. 2022 došlo na základe dohody účastníkov konania k ukončeniu

Zmluvy, žalobca však už „opomenul“ uviesť ďalšie skutočnosti, ktoré majú priamy vplyv na ním
požadovaný nárok – a je si ich nepochybne vedomý, že došlo ku skutočnosti, ktorá znamenala vznik
pohľadávky na strane žalovaných započítateľnej s depozitom voči žalobcovi.
Žalobca informoval žalovaných, že spolu s rodinnými príslušníkmi bude predmet nájmu užívať do dňa
14.11.2022, čo žalovaní bez výhrad rešpektovali a k 15. 11. 2022, došlo na základe dohody účastníkov

konania k ukončeniu Zmluvy a súčasne k vyprataniu a odovzdaniu bytu.
Pani G. B. A. (ktorá je súčasne dcérou žalovaného v 1 rade a sestrou žalovanej v 2. rade), ktorá bola
žalovanými poverená k ohliadnutiu predmetu nájmu po skončení nájmu a zdokumentovaniu tohto stavu,
vyhotovila podľa poverenia žalovaných fotografie ako aj videodokumentáciu, ktoré zachytávajú stav, v
akom sa predmet nájmu ku dňu 15.11.2022 nachádzal. Bezodkladne o stave poškodeného bytu, ako aj

o odhadovaných potrebách k reparácii poškodeného stavu informovala žalovaných, pričom práce boli
započaté na pokyn žalovaných už dňa 15.11.2022,
Dňa 15.11.2022 boli do predmetného bytu vyslaní poverení zamestnanci žalovaného v 1. rade, I. J.,
C. C. a G. B. A.. Žalovaný v 1. rade totiž vlastní obchodnú spoločnosť HYDROSTOP s.r.o., pričom v
predmetečinnostimá(okreminého)iuskutočňovaniestaviebaichzmien,uskutočňovaniejednoduchých

stavieb, drobných stavieb a ich zmien prípravné práce pre stavbu a v tejto súvislosti teda disponuje
zamestnaneckýmaparátomktomu,abydokázalzabezpečiťúdržbuaprípadneopravyvpredmetenájmu
a označení zamestnanci zabezpečovali i v priebehu nájomného vzťahu priebežnú údržbu Predmetu
nájmu.
Reparácia predmetu nájmu trvala v čase od 15.11.2022 – do 05.12.2022 (21 dní). Na odstraňovaní škôd

sa priamo podieľali I. J., C. C., G. B. A..
Dňa 23.01.2023 sa žalobca mailom (prostredníctvom p. K. – pravdepodobne zamestnanec žalobcu)
dopytoval, či ukončenie nájmu prebehlo v poriadku a požiadal o vrátenie depozitu v sume 2.300 €.
Dňa 25.01.2023 p. G. B. A. na základe poverenia žalovaných, oznámila žalobcovi (prostredníctvom
kontaktnej osoby p. K.), že spätné odovzdanie bytu od p. H. prebehlo dňa 15. 11. 2022, avšak predmet

nájmu nebol vrátený v stave v akom tento p. H. prevzal na začiatku nájmu ( v zmysle zmluvy -
bod 4.4), tiež sumarizovala a presne označila konkrétne poškodenia, ako aj výšku nákladov spojenú
s odstraňovaním takto vzniknutých škôd na predmete nájmu a touto písomnou komunikáciou bolo
vykonané i započítanie vzájomných pohľadávok. Dňa 26.01.2023 p. K. oznámila, že sa rozhodnutím
žalobcov nestotožňujú a trvajú na vrátení depozitu. Rovnaký obsah informácií, vrátane vykonaného

započítania vzájomne sa kryjúcich pohľadávok, aký uvádzali v mailovej komunikácii zo dňa 25.1.2023,
následne žalovaní dňa 31.1.2023 doručovali žalobcovi aj poštovou prepravou (z opatrnosti na adresu
sídla žalobcu podľa Zmluvy a i podľa údajov evidovaných v Obchodnom registri), žalobca zásielku na
adrese (nového) sídla spoločnosti Bottova 2A prevzal – na list však nijako nereagoval. Žalovaní tam
špecifikovali vady a poškodenia predmetu nájmu, tak ako ich zaznamenala p. G. B. A.. Tieto škody vo

vyjadrení sumarizovali a predložili súdu fotodokumentáciu a videodokumentáciu zo dňa 15.11.2022, ako
aj doklady o úhradách a ďalších nákladoch, ktoré preukázateľne na reparáciu škôd spôsobených p. H.
vynaložili, vrátane miezd zamestnancov, ktorí odstraňovali poškodenia a znečistenia. Vyčíslená škoda
napredmetenájmudosiahlasumu(najmenej)4.830,42€,pričomdotejtosumynapríkladniesúzahrnuté
chýbajúce časti inventáru, ktoré žalovaní vo vyjadrení tiež uviedli. Žalovaní aj v emailovej komunikácii zo

dňa 25.11.2023 (zrejme 25.1. – poznámka súdu) žalobcovi oznámili, že z dôvodu, že náklady súvisiace s
maľovaním bytu, so zabezpečením opravy jednotlivých poškodení, s dodatočným vyprataním priestorov,
ako aj uprataním predmetu nájmu ďaleko prevyšovali depozit, ktorý bol určený na pokrytie prípadných
škôd, a pretože celková suma nákladov vzniknutá v dôsledku nápravy škôd presiahla 4.000 € (len sumaza maľovku vrátane práce predstavovala 2.000 €), suma depozitu nebude žalobcovi vrátená, ale bude
započítaná na úhradu vzniknutých škôd.
Žalovaní uviedli, že podľa odbornej komentárovej literatúry, zodpovednosť nájomcu za stav veci

nastupuje bez ohľadu na to, kto vec „zneužil“, t. j. či to bol on sám alebo iná osoba, napríklad osoby,
ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, alebo osoby, ktoré sa zdržiavajú v predmete nájmu.
Hovoríme o zodpovednosti založenej na objektívnom princípe (objektívna zodpovednosť). Uplatnenie
práva na náhradu škody zákon nespája s predchádzajúcim upozornením prenajímateľa, t.j. nájomca sa
o uplatnenom nároku môže dozvedieť až z predvolania na pojednávanie či z platobného rozkazu. (bližšie

porov.: komentár k ustanoveniu § 683 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník II, 2. vydání, 2019,
s. 2523 – 2524, Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.
Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019). Podľa dôvodovej
správy k zákonu o krátkodobom nájme bytov, peňažná zábezpeka má zabezpečovaciu a uhradzovaciu
funkciu. Zabezpečuje uhradenie, uspokojenie splatných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi v
súvislosti s nájomným pomerom, či už ide o nezaplatené nájomné, úhrady za plnenia poskytované s

užívaním bytu alebo škody na predmete nájmu, zariadení a pod.. Prenajímateľ je oprávnený použiť
nespotrebovanú časť peňažnej zábezpeky na úhradu pohľadávok, ktoré má voči nájomcovi aj po tom,
čo nájomca vypratal byt.
Žalovaní s poukazom na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka a za účelom právnej istoty
opätovne (predtým už minimálne dňa 25.1.2023) v rámci procesnej obrany vykonali započítací úkon.

Voči pohľadávke žalobcu, ktorá je uplatnená v súdnom konaní v rozsahu uplatnenej istiny vo výške
2.300 €, započítali svoju pohľadávku, ktorú majú voči žalobcovi, vo výške 4.830,42 €, pričom táto
pohľadávka žalovaných spočíva v nároku žalovaných na náhradu škôd spôsobených na predmete
nájmu ku dňu skončenia nájmu, ktoré škody spôsobil užívateľ predmetu nájmu, a za ktoré žalobca ako
nájomca zodpovedá, a to v rozsahu akom sa tieto pohľadávky vzájomne rovnajú. Žalovaní konkrétne

voči pohľadávke žalobcu započítali pohľadávku vo výške 1.136,50 €, ktorú špecifikovali dôkazmi na
vynaložené materiálne náklady na opravu, úpravu a čistenia predmetu nájmu a žalobcom spôsobených
poškodení.Ďalejzapočítalipohľadávkuvovýške1.163,50€,ktoráreprezentuje(časť)nákladovnamzdy
zamestnancov žalovaných, ktorí reparácie na predmete nájmu vykonávali v označenom období.
Uvedeným započítaním pohľadávky žalobcu a žalovaných zanikajú v rozsahu sumy 2.300,- €, a teda

pohľadávka žalovaných voči žalobcovi zostáva zachovaná v rozsahu sumy 2.530,42 €, pričom túto
pohľadávku sa rozhodli zatiaľ neuplatňovať voči žalobcovi. Započítanie je len prostriedkom procesnej
obrany žalovaných (a teda nejde o vzájomnú žalobu) a zároveň započítaním žalovaní neuznávajú
akýkoľvek nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní.
Namietli tiež , že nemôžu byť v omeškaní, pretože by muselo v takom prípade ísť o omeškanie s plnením

existujúcehodlhu,čoniejetentoprípad,atiež,úrokynemôžupredstavovaťvýšku11,50%p.a.,akožiada
žalobca, pretože ide o zmluvu podľa občianskeho práva, kde je výška z úrokov stanovená zákonom.
Domnelým dňom omeškania podľa žalobcu je deň 16.12.2022, a k tomuto dňu zákonná sadzba úrokov
predstavuje 5% p.a.

3. Žalobca v replike nesúhlasil s jednostranným úkonom započítania zo strany žalovaných, nakoľko
pohľadávka žalovaných nie je spôsobilá na započítanie. Žalovaní odvodzujú svoju pohľadávku z
údajného práva na náhradu škody voči žalobcovi, pričom predmetné tvrdené právo je žalobcom
odporované a nebolo priznané ani žiadnym rozhodnutím súdu. Neexistuje teda žiadny relevantný
právny základ, ktorý by vytváral nárok žalovaných na náhradu škody, a teda prezentovaná pohľadávka

žalovaných je pohľadávkou domnelou a teda bezdôvodnou čo do dôvodu a výšky. V zmysle čl. 5.5
Zmluvy, podľa ktorého je prenajímateľ oprávnený započítať svoje oprávnené a splatné pohľadávky
voči nájomcovi s depozitnou platbou. Žalobca v plnom rozsahu odporoval oprávnenosť žalovaných
na náhradu škody. O splatnej pohľadávke vyplývajúcej z nároku na náhradu škody by bolo možné
hovoriť iba v tom prípade, ak by žalovaní preukázali existenciu poškodenia a protiprávne konanie na

strane žalobcu, ktoré je v príčinnej súvislosti s vznikom samotnej škody. Právu žalobcov na náhradu
škody v danom prípade však nie je možné priznať status nároku a splatnú právnu vymáhateľnosť bez
toho, aby o tom právoplatne rozhodol súd. Ku dňu realizácie započítania zo strany žalobcu, nebola
pohľadávka žalovaných na náhradu škody splatná, a teda v danom prípade nemohlo dôjsť k stretnutiu
sa a vzájomnému započítaniu pohľadávok účastníkov konania.

K námietke aktívnej legitimácie žalobcu v konaní uviedol, že je zrejmé, že Zmluvu uzatváral žalobca
v menej ktorého konal p. A. H., ako jeho štatutárny zástupca, pričom depozit, ako aj ostatné platby
na nájomné boli taktiež uhrádzané žalobcom (t.j. spoločnosťou). Jedná sa zároveň o jeho výlučné
prostriedky, ktorý je tak aktívne legitimovaný na vrátenie plnenia/depozitu v zmysle Zmluvy.To že bol depozit uhradený v zmysle ustanovenia 5.5 Zmluvy nepovažoval žalobca za sporné, nakoľko
aj sami žalovaní vo vyjadrení a v priloženej mailovej komunikácií nijako nerozporovali úhradu depozitu.
Žalobca predložil potvrdenie o úhrade 4.600,- € v zmysle prílohy Zmluvy o platobných inštrukciách (1.

úhrada mala predstavovať 2.300,- € nájom + 2.300,- € depozit), dňa 6.3.2020.
V ďalšom žalobca uviedol, že si nie je vedomý žiadneho protiprávneho konania, ktoré by zakladalo
právo žalovaných na náhradu škody. Poškodenia uvádzané žalovanými považuje za bežné opotrebenie
predmetu nájmu, a to vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od poslednej rekonštrukcie predmetu nájmu,
bežné opotrebenie materiálov a dĺžku nájomného vzťahu. V uvedenom byte býval takmer tri roky a to

od marca 2020 do novembra 2022. Vzhľadom na predmetný časový rozsah, je predpokladateľné, že sa
postupne začnú ukazovať niektoré opotrebenia materiálov alebo nedostatky, ktoré mohli byť zapríčinené
aj zlou montážou. Poskytnutá fotodokumentácia nie je dostatočným dôkazom toho, že poškodenia
neexistovali už v čase, kedy byt preberal alebo, že nedošlo k poškodeniam následne.
Pokiaľ ide o uplatnené náklady spojené so zakúpením materiálu na opravu úpravu a čistenie žalobca
uviedol, že žalovaní v tejto súvislosti označili dokument Doklady o kúpe materiálu. Ide o 27 stranový

dokument, v rámci ktorého však nie je uvedené, o ktoré položky by sa malo jednať, avšak uvádzaná
škoda ktorá viedla k potrebe kúpy materiálu by mala predstavovať 1136,50 €. Žalobcovi nie je zrejmé
ktoré náklady by mal rozporovať pretože ani nevie presne identifikovať náklady, ktoré sú uplatnené a
pretouviedol,žesatam2xnachádzabloknaúhradu221,65€(OBI,č.bloku5673),Faktúrazaumývačku
a dovoz (709,59 €); Faktúra za posteľ s roštom a matracom (916,80 €), Faktúra za nočný stolík (121,60

€), Zostatkové bloky v približnej hodnote (991,10 €) a výplatné pásky. Vzhľadom na to, že v zmysle
Vyjadrenia žalovaných si započítavaním neuplatňujú Faktúru za umývačku a Faktúru za nočný stolík
(nakoľko tie sú spolu so zvyškom ceny údajných nákladov na mzdu uplatňované predžalobnou výzvou)
tak tieto považoval žalobca za irelevantné. Rovnako potreba kúpy novej postele nebola ani predmetom
vyjadrenia žalovaných a ani v dokumentácií zaslanej žalobcovi.

Po odčítaní uvedených položiek sa tak žalobca môže iba domnievať, ktoré náklady predstavujú materiál
na opravu, úpravu a čistenie. V zmysle údajov nachádzajú na zvyšných blokoch, v celkovej cene
zodpovedajúcej cca 991,10 € (t.j, nie tvrdených 1136,50 €), bolo zistené že sa tam nachádzajú aj
predmety, ktoré za žiadnych okolnosti nepredstavujú náhradu údajne vzniknutej ujmy, avšak skôr sa
jedná o dekorácie do bytu alebo veci osobnej potreby žalovaných, a to uteráky, potravinová dóza, miska

okrúhla pevná, behúň, príborník, vrecia odpad a ďalšie veci, ktoré žalobca špecifikoval vo vyjadrení.
Rovnako otázne sa javia ďalšie položky, ktoré na prvý pohľad súvisia s úpravou stien, ako napr. 12 ks
valčekov, 8 ks štetcov, 5 ks báz (penetrák), 4 ks vriec, a iné, avšak počtom vysoko presahujú materiál
potrebný na úpravu jedného bytu.
Vo vzťahu k nákladom na mzdy zamestnancov žalobca uviedol, že nie je zrejmé, akú činnosť vykonávali,

pričom žalovaní len vyčíslili čas údajne strávený v predmete nájmu, ktorý vynásobili hodinovou
sadzbou, pričom nie je uvedené aké činnosti mali zamestnanci po tak dlhú dobu vykonávať (aspoň
rámcovo po dňoch). Vzhľadom na poškodenia, ktoré žalovaní uvádzajú a to najmä poškodenia stien a
zopár škrabancov sa javí tento časový rámec ako vysoko nadimenzovaný a nezodpovedajúci realite.
Zamestnancov netreba ani vypočuť, pretože sú zaujatí. Čo sa týka úroku, úrok, tak úrok upravili na 7%.

4. V duplike žalovaní zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách. Doplnili poukázanie na bod 4.4.
Zmluvy, kde bolo dohodnuté, že najneskôr ku dňu zániku nájmu nájomca resp. užívateľ (t.j. žalobca)
odovzdá prenajímateľovi (t.j. žalovaným) predmet nájmu v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na
jeho obvyklé opotrebenie spôsobené užívaním a vysťahuje sa. Tomu korešponduje i obsah Protokolu o

odovzdaníPredmetunájmuzodňa09.03.2020,zktorého(o.i)vyplýva,žePredmetnájmubolodovzdaný
žalobcovi ako kompletne vyčistený a bez závad. Nájomca /Užívateľ sa zaviazal odovzdať po ukončení
nájmu predmet nájmu v rovnakom stave (s prihliadnutím na bežné opotrebovanie).
S poukazom na pripojené dôkazy a reálny stav predmetu nájmu v čase, kedy tento žalobca s rodinou
opustil, možno konštatovať, že žalobca nesplnil resp. porušil svoj zmluvný záväzok (podľa bodu 4.4.

Zmluvy ako aj Protokolu o prevzatí Predmetu nájmu), keď Predmet nájmu odovzdal dňa 15.11.2022
žalovaným s viacerými poškodeniami.
V reakcii na vyjadrenie žalobcu žalovaní zopakovali s poukazom na už uvedenú argumentáciu, že ich
pohľadávka je spôsobilá na započítanie, ako aj možná a poukázali na všetky nimi vykonané započítacie
prejavy voči žalobcovi, a to mailom zo dňa 25.01.2023, v zmysle obsahu ktorého prostredníctvom

poverenej osoby informovali žalobcu o tom, že predmet nájmu bol žalobcom odovzdaný v poškodenom
stave (označili konkrétne poškodenia) a uviedli, že náklady súvisiace s maľovaním predmetu nájmu,
zabezpečením opráv jednotlivých poškodení a dodatočným vyprataním priestorov predmetu nájmu
(pivnice), presiahli sumu depozitu, a ktorý bol určený na pokrytie prípadných škôd. Žalovaní oznámiližalobcovi s odôvodnením, keďže celková suma nákladov na reparáciu škôd presiahla sumu 4.000 € (z
toho len náklady na maľovanie predmetu nájmu predstavovali sumu 2.000 €) depozit žalobcovi vrátený
nebude. Žalovaní súčasne doručili žalobcovi fotodokumentáciu zo začiatku a konca nájomného vzťahu.

Tieto skutočnosti a tvrdenia žalovaných žalobca nijako nepoprel. Následne dňa 31.1.2023 doručovali
žalobcovi uvedené započítanie aj poštovou prepravou (na adresu sídla nájomcu podľa Zmluvy a i
podľa údajov evidovaných v Obchodnom registri), žalobca zásielku prevzal, na túto nijako nereagoval.
Druhý kompenzačný prejav žalovaní vykonali v tomto konaní v rámci prostriedkov procesnej obrany
podaním z dňa 21.04.2023, avšak započítanie vykonali z dôvodu právnej opatrnosti aj mimo súdneho

konania a tretí kompenzačný prejav vykonali žalovaní mailom z dňa 28.04.2023 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu tak, že žalobcovi doručili listinu z dňa 28.04.2023 označenú ako - Započítanie
vzájomných pohľadávok, Výzva na zaplatenie, v zmysle obsahu ktorej presne špecifikovali svoju
pohľadávku na náhradu škody, ktorú voči žalobcovi evidujú, označili špecifikáciu časti pohľadávky na
náhradu škody (a nákladov), ktorá sa započítava na pohľadávku nájomcu vo výške 2.300 €, a to vo
výške 1.136,50 €, ktorá je v započítacom úkone špecifikovaná, jednak na vynaložené materiálne náklady

na opravu, úpravu a čistenia predmetu nájmu nájomcom resp. užívateľom spôsobených poškodení, vo
výške 1.163,50 €, ktorá reprezentuje (časť) nákladov na mzdy zamestnancov klientov, ktorí reparácie
na Predmete nájmu vykonávali v období od 15.11.2022 – 05.12.2022. Žalovaní žalobcovi zároveň
oznámili,žeuvedenýmzapočítanímpohľadávkanájomcunavráteniedepozituapohľadávkažalovaných
(ako je špecifikované v započítacom prejave z dňa 28.04.2023) zanikajú v rozsahu sumy 2.300 €.

Žalovaní súčasne vyzvali žalobcu na úhradu sumy 2.775,42 € ktorá reprezentuje doposiaľ voči žalobcovi
neuplatnenú a nezapočítanú pohľadávku z titulu škôd, ktoré na predmete nájmu spôsobil.
K tvrdeniu žalobcu, že pohľadávka žalovaných z dôvodu jej spornosti nie je spôsobilá na započítanie,
žalovaní uviedli, že takýto názor žalobcu nemá oporu v žiadnom právnom predpise a nie je ani v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou (viď napr.. rozsudok NS SR, sp. zn. 2Obdo/31/2009 zo dňa

11. novembra 2009; uznesenie NS SR, sp. zn. 1Obdo V 9/2007 zo dňa 30. apríla 2009) a rovnako
tak odbornou komentárovou literatúrou, ktorá uvádza, že žalovaný môže účinne započítať akúkoľvek
pohľadávku, ak to nie je v rozpore s hmotným právom, t. j. môže ísť o judikovanú pohľadávku , uznanú
pohľadávku, pohľadávku, ktorá je predmetom iného konania, pohľadávku, ktorú žalovaný na súde
neuplatnil, pohľadávku, ktorú žalobca popiera a pod. (Sedlačko, F. in.: Števček, M., Ficová, S., Baricová,

J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :
C. H. Beck, 2016, str. 550). Žalovaní na podporu svojich tvrdení poukázali na Uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo/3/2019, Rozsudok NS SR, sp. zn. 2Obdo/31/2009 zo dňa 11. novembra 2009, z ktorých citovali.
Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o bežnom opotrebení vecí žalovaní poukázali na judikatórne vymedzenie
pojmu „opotrebenie“, ( v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 24.11.1995, sp. zn. 5Cdo/101/95)

s tým, že pod týmto pojmom je potrebné rozumieť postupné, spravidla po dlhší čas trvajúce znižovanie
hodnoty veci jej používaním spôsobom zodpovedajúcim povahe a účelu, na ktorý má slúžiť a za
okolností a podmienok zodpovedajúcich tomuto účelu a bežnému užívaniu veci. Za bežné opotrebenie
tak nemožno v žiadnom prípade považovať (najmä avšak nie len), aby sa v stenách obytných priestorov
nájmov po skončení nájmu bežne nachádzali diery, aby nájomcovia oblepili steny bytu samolepkami

a kreslili po stenách bytu (a to fakticky v celom priestore predmetu nájmu), tiež diery väčšieho
rozsahu v sieťkach okien, pretože je síce pravdou že i taký tovar podlieha únave/opotrebeniu, avšak
z videodokumentácie a fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na rozsah poškodenia je
zrejmé, že diery museli byť vytvorené žalobcom ich fyzickým poškodením . V dôsledku preukázaného
poškodenia, sieťky na oknách úplne stratili funkčnosť t.j. reparácia poškodenia sa stala nevyhnutnou.

Boli tiež úmyselne poškriabané dvere na roldor skrini, a to v každej časti roldoru, kde je teoreticky možné
pripustiť, že by mohlo v priebehu užívania dôjsť i k menším škrabancom na niektorej časti skrine, ale
pokiaľ je poškriabaná každá jej časť a vo väčšom rozsahu, nemožno žiadnym spôsobom dospieť k
záveru o bežnom opotrebení.
Pokiaľ ide o predloženie podkladov (blokov), ktoré neboli v rámci započítania a výzvy na úhradu

pohľadávky žalovaných uplatnené (žalobca z neznámeho dôvodu namieta, že na blokoch sa nachádza
napríklad rošt postele a náklady v uvedenej súvislosti uplatnené žalovanými neboli), tieto doklady
o úhradách samozrejme s predmetom konania súvisia a to preto, že všetky tovary ako sú na
predložených dokladoch evidované a predložené súdu na dôkaz, boli po opustení predmetu nájmu
žalobcom do predmetu nájmu zakúpené. Je výlučne v dispozícii žalovaných, ktoré náklady na reparáciu

škôd spôsobených žalobcom v rámci kompenzácie (započítania) uplatnia a pokiaľ žalovaní jasne a
presne špecifikovali vo svojom započítacom prejave, že ide o materiálne náklady na opravu, úpravu
a čistenia predmetu nájmu nájomcom resp. užívateľom spôsobených poškodení, ako aj náklady na
mzdy zamestnancov žalovaného v 1. rade, ktorí reparácie na predmete nájmu vykonávali v obdobíod 15.11.2022 – 05.12.2022, na základe vlastnej slobodne vôle označili a identifikovali také náklady
na reparácie škôd vzniknutých po ukončení nájmu žalobcom, ktoré považujú za také, ktoré neboli
výsledkom bežného opotrebenia (žalovaní predmet nájmu prenajímajú stabilne a v stave v akom

tento odovzdal žalobca, doposiaľ žiadny nájomca predmet nájmu neodovzdal). Žalovaní predložením
pokladničných blokov jasne deklarovali materiálne náklady, ktoré žalovaným v súvislosti s reparáciou
škôd vznikli ako aj ich presnú výšku. Je zrejmé, že pokiaľ žalovaní uviedli a započítavali materiálne
náklady na opravu, úpravu a čistenia Predmetu nájmu, nemožno sem zahnúť matrac, rošt na posteľ, či
iné. Rovnako zrejmé je i to, že ide o tie tovary z predložených blokov, ktoré sa bez potreby ich bližšej

špecifikácie bez pochybností (aj v bežnom živote) používajú na rovnaký účel ako ich použili žalovaní.
Žalobca celkom účelovo a bez opory v právnej úprave reaguje na položky z predložených blokov, ktoré v
konaní ani započítaní uplatnené žalovanými neboli a nestali sa ani predmetom tohto konania v žiadnom
smere a k položkám, ktoré súvis so započítaním majú žalobca neuvádza v podstate žiadne argumenty.
Pokiaľ boli pre žalobcu argumentovateľné položky z blokov čo do výšky sumy 100,10 €, potom žalobcovi
nič nebránilo relevantne sa vyjadriť i vo zvyšku. Ide preto zjavne len o účelovú argumentáciu žalobcu,

ktorou procesne neúčinným spôsobom popiera pohľadávku žalovaných na náhradu škody.
Žalobca po tom, ako opustil predmet nájmu, nevypratal ani pivničné priestory a zanechal po sebe
množstvo odpadu, ktorý bolo potrebné z pivničných priestorov odstrániť (podľa žalobcu by malo ísť o
položku na bloku, ktorá nepredstavuje náhradu vzniknutej ujmy). Preto pokiaľ ide napríklad o vrecia v
hodnote 9,06 €, uvedený náklad by nevznikol, ak by žalobca odovzdal Predmet nájmu v stave v akom

tento prevzal.
Pokiaľ žalobca poukazuje napr. na položku na bloku Behúň v hodnote 29,70 €, tak v čase keď predmet
nájmu do užívania prevzal, behúň sa tam nachádzal (spálňa č.1 viď Protokol o odovzdaní Predmetu
nájmu), avšak v čase, kedy žalobca Predmet nájmu opustil sa behúň v predmete nájmu už nenachádzal.
Žalobcovi sa na jednej strane javí náklad na zamestnancov, ktorí vykonávali opravy v byte po

odchode nájomcu ako vysoko naddimenzovaný a nezodpovedajúci realite, ale na druhej strane
neuvádza, aký náklad by „realite“ a predstavám žalobcu zodpovedať mal, a ani inak relevantne
nespochybňuje tento náklad (ktorý zodpovedá reálnym nákladom na strane žalovaného). Len prosté
formálne spochybňovanie nákladov žalovaných na prácu zamestnancov bez uvádzania akýchkoľvek
tvrdení alebo predloženia dôkazov o opaku je celkom bez právneho významu. Rovnako je bezvýznamná

aj námietka o tom, žeby zamestnanci boli ako svedkovia zaujatí, to nemožno prezumpovať a poukázal
na judikatúru ( rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 1751/97 ).

5. Na súdnych pojednávaniach strany sporu v podstate zotrvali na svojich písomných stanoviskách.
Právny zástupca žalobcu naviac oproti žalobe a písomným svojim vyjadreniam začal tvrdiť, že žalovaní

mali vrátiť do jedného mesiaca od ukončenia nájomného vzťahu, k čomu sa žalovaní zaviazali v zmluve,
pričomzapočítacíprejavurobiliaž25.1.2023,malitakurobiťdojednéhomesiaca,právoimprekludovalo.
Žalovaný v 1.rade , A. B. A. sa vyjadril, že podľa žalobcu vyzerá, akoby si počas jeho nájmu chodil sám
ničiť byt. Byt podľa žalovaného bol pri odovzdaní žalobcovi v perfektnom stave a počas nájmu plnili aj
požiadavky nájomcu – žalobcu na údržbu či vybavenie, čo plnili jeho zamestnanci – menili žiarovky,

sedačku. Ako vyzeral byt po odchode vedia preukázať svedkovia, ktorých navrhol. Náklady spojené
s užívaním bytu neboli vyrovnané pri ukončení nájmu, za rok 2022 vznikol na byte nedoplatok vo výške
691,43 €, ktorý on 12.7.2023 uhradil a až na mesiac december ide o obdobie, kedy byt užíval pán
žalobca s rodinou....Vyúčtovanie predložil súdu. Tiež vzhľadom na skutočnosti a námietky uvádzané
žalobcom predložil súdu ešte farebné fotografie s popisom stavu bytu pri prevzatí bytu žalobcom v marci

roku 2020, fotografie bytu po ukončení nájmu, správu z mobilného telefónu dňa 15.11.2022 realitnému
maklérovi Štullerovi ( Pergo ,s.r.o. ), ktorý nájom sprostredkoval so 41 fotografiami zaznamenávajúcimi
stav poškodenia bytu, jeho písomné vyjadrenie, že byt sprostredkoval, bol pri odovzdávaní nájomcovi
a bol v deň ukončenia nájmu informovaný o škodách aj fotograficky a videom, čo sa potom riešilo, tiež
žalovaný predložil videozáznam bytu s poškodeniami z 15.11.2022., opätovne aj protokol o prevzatí bytu

žalobcom.

6. Svedkyňa G. B. A., dcéra žalovaného v 1.rade a sestra žalovanej v 2.rade vypovedala, že otec
prenajímal byt žalobcovi a bola svedkom, ako sa odovzdával byt a tri týždne tam strávila, lebo ho dávala
dokopy. Pán H. ukončili nájom v novembri. Do 15.11.2022 mali zaplatený nájom. Byt opustil finálne

15.11., kedy pani H. prišla odovzdať kľúče od pivnice, ktoré zabudla odovzdať. V tom čase sa v byte
nachádzali otcovi dvaja zamestnanci. Pani H. odovzdala kľúče a rýchlo odišla. Svedkyňa nato volala s I.
J., zamestnancom, ktorý ju upozornil ma na zlý stav bytu. Nato tam prišla asi o hodinu a pol, urobila fotky
a video, ktoré následne poslala pánovi L., ktorý je realitný maklér, a ktorý bol upozornený a informovanýo danej situácii ohľadom bytu. Boli tam poškodené lišty, počarbané steny, boli tam nálepky po stenách,
ktoré keď dávali dole, tak išlo to aj s omietkou, dávkovač na jar pokazený, umývačka na riad pokazená,
sieťky na oknách deravé na každej a jednej, každá časť vstavanej skrine bola poškrabaná, prahové lišty

boli rozpučené, časť inventáru chýbala (chlebník, varná kanvice, koberec, rebrík, žehlička) a pivnica
nebola absolútne vyprataná. Bola tam kopa krabíc. Následne robili opravy, maľovali, trvalo to veľmi dlho.
Nemohli ísť pracovníci do práce k otcovi, lebo muselo sa to dávať dokopy. Následne v tom prvom mesiaci
bolo oznámené realitnej kancelárii, že nebude vrátený depozit. Svedkyňu potom kontaktovala pani K.,
ktorá je asi asistentka pána H., v januári 2023 s tým, žeby chceli depozit vrátiť. Svedkyňa jej nato písala

e-mail a tiež poslala list firme SuperScale, kde ich informovala, že depozit vrátený nebude, že realitka
bola o tom informovaná hneď v tom mesiaci ako odovzdali byt. Spoločnosť Superscale odpísala, že to
neakceptujú a že žiadajú depozit vrátiť. Byt bol v takom stave, že na hanbu. Keď p. H. byt preberal,
svedkyňa prítomná nebola. Z počutia od vrátnika vie, že žalobca bol konfliktný s viacerými susedmi
v bytovke.
7. Svedok I. J., zamestnanec žalovaného v 1.rade vypovedal, že na žiadosť žalovaného v 1.rade išli do

Bratislavy a mali nejaké veci nasťahovať do bytu veci, keď pán H. odišiel. Keď zistili, že tam kopec vecí
treba robiť, tak to oznámili pánovi Ilavskému, a on zavolal dcére, ona prišla a fotila to. Hneď to tam začali
robiť, lebo boli tam špinavé steny, popísané, ryhy na stenách, omietky boli poškodené, aj časti nábytku.
Predtým, ako sa tam išiel nasťahovať, tak boli odtiaľ odniesť gaučovú súpravu, lebo pán H. nechcel
koženú. Keď sa mu niečo pokazilo, chodili to opravovať, robili priebežne údržbu. Oni ten byt pripravovali,

keď sa tam mal nasťahovať, vyleštili parkety, drobné maľovky vyspravili, ten byt bol pripravený a svedok
dobre vedel, v akom stave bol. Keď p. H. odišiel, museli rozobrať celú rozvodovú skrinku, lebo on niečo
robil s elektrikou a bol tam nejaký drôtik, museli to opravovať. Keď robili údržbu po odchode, tak každý
deň tam bola slečna G. a pomáhala robiť nejaké tie ženské roboty a zabezpečovala materiál. Každá
jedna lišta bola pretlačená, svedok to nechápal. Keď tam p. H. býval, chodili mu podľa potreby, keď

zavolal, vymeniť žiarovku, opraviť sifón v sprchovom kúte, prišli keď mu nefungovala sušička, čo bolo
ich vinou, lebo nevylievali vodu z nádržky. Po vysťahovaní p. H. prišli len poutierať prach, vrátiť sedačku
ktorú nechcel, ale byt bol v katastrofálnom stave. Svedok mal prehľad o byte, chodil tam často a bol
s H. v kontakte
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní tiež uviedol, že počas celého sporu žalovaní zlyhávali pri

splnení jednej zo základných procesných povinností, a to povinnosti tvrdiť pravdivo uvádzať podstatné
skutkové tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Túto schopnosť žalovaní nepreukázali. Z výpovedi svedkyne pani
G. A. bola potvrdená skutočnosť, že predmetný byt videla prvýkrát až po odchode žalobcu z bytu
po skončení nájomnej zmluvy. Zároveň uviedla, že o údajných škodách žalobcu po jeho odchode

neinformovala a prvýkrát sa s nim spojila až po jeho dopyte na vrátenie depozitu, čím potvrdila
porušenie zmluvy. Zo slov druhého svedka, ako dlhoročného zamestnanca žalovaného (viac ako 30
rokov) vyplynula skutočnosť, že predmetný byt počas jeho užívania žalobcom navštevovali pravidelne.
Je preto pri najmenšom zarážajúce, prečo by žalovaných neinformovali o údajnom zlom stave bytu už
počas týchto návštev. Možno sa preto domnievať, že stav bytu zodpovedal bežnému opotrebeniu. Hoci

zo strany žalovaných nebolo unesené bremeno dôkazu túto povinnosť, ako aj povinnosť skutkového
tvrdenia, predovšetkým povinnosť uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, bola už na
samom začiatku konania splnená zo strany žalobcu. Žalobca jasne a nepochybne preukázal záväzok
prenajímateľa vrátiť nájomcovi depozit v celej výške do jedného mesiaca od ukončenia nájomnej zmluvy
zapodmienky,žezáväzkybudúvyrovnané.Žalovaníneuplatnilinárokvzmyslenájomnejzmluvyvlehote

vyplývajúcej z nej. Pri odovzdaní bytu nájomcov po skončení nájmu neexistuje žiaden odovzdávací
protokol, na základe ktorého by bolo možno relevantne hodnotiť stav predmetu nájmu. Opis predmetu
nájmu po ukončení nájomnej zmluvy bol žalobcovi uvedený až na jeho dopyt ohľadom vrátenia depozitu
viac ako dva mesiace po skončení nájmu, čo potvrdili aj žalovaní a z čoho jasne vyplýva porušenie
zmluvy zo strany žalovaných. Žalovaní uvádzajú, že dôvodom zadržania depozitu sú nimi popísané

údajné škody, ktoré údajne spôsobil žalobca. Žalobca sa vyjadril k údajným poškodeniam z vyjadrenia,
ktorého jasne a preukázateľne vyplýva, že okrem nálepiek od jeho deti v rozmeroch cca 2x2 m, neboli
žiadne z týchto údajných škôd spôsobené ním. Konanie žalovaných, ako aj vypovedajúcich svedkov
považuje žalobca za účelové. Žalobca v predmetnom spore skutkovými tvrdeniami preukázal a dokázal
svoj nárok na vrátenie sumy 2.300,- €, ktorá predstavuje návratný depozit vyplývajúcim z nájomnej

zmluvy medzi nim a žalovaným. Preukázal existenciu zmluvy, povinnosť žalovaného vyplývajúcu zo
zmluvy, neoprávnené konanie žalovaného, ako aj neexistenciu nároku žalovaného na vrátenie depozitu.
Žalobca tiež uviedol, v súvislosti s neskorým uplatnením práva žalovaných na náhradu škody a
započítanie, že účastníci konania si vo svojom záväzkovom vzťahu jasne určili vzájomné práva apovinnosti,ktorýchuskutočneniealeboopomenutievyvolávastranamiočakávanéaprávompožadované
právne následky. Je neakceptovateľné, aby súd nerešpektoval zmluvnú vôľu strán sporu a bezdôvodne
sa priklonil k argumentácii žalovaných (po vyslovení predbežného právneho posúdenia) s poukazom

na koncentráciu konania, dobré mravy a ďalšie inštitúty. Týmto postupom súd nielenže neguje zmluvné
dohodnutý postup, ale taktiež základné právne princípy predvídateľnosti práva a právnej istoty. Zmluvné
dojednania majú slúžiť na ochranu zmluvných strán a na zabezpečenie právnej istoty. V konkrétnom
prípade bolo zmluvnou povinnosťou žalovaných vrátiť depozit v lehote 30 dní odo dňa skončenia nájmu,
pričom bolo naviazané právo v rovnakej lehote si uplatňovať prípadné nároky na náhradu škody, ako aj

finančné pohľadávky a vyúčtovanie platieb (zálohové platby). Súd nemôže svojvoľne uprednostniť pred
zmluvným dojednaním – záväzkovým vzťahom, podľa neho irelevantnú argumentáciu žalovaného.

9. Žalovaný v 1.rade na poslednom pojednávaní uviedol, že byt bol skutočne poškodený, nešlo len
o nejaké nálepky. Ak právny zástupca žalobcu hovorí, že tam chodili pravidelne jeho zamestnanci, tak
to bolo na základe žiadosti nájomcu, za účelom prevedenia nejakých opráv. Ešte predtým sa ústne

na súde ako i písomne vyjadril sám tak, že nájom bytu sprostredkoval konateľ firmy Pergo, s.r.o.,
realitnej kancelárie, p. F. F. L., ktorý o prebratí bytu žalobcom spísal aj preberací protokol, ktorý zrejme
má v spise a bol pri odovzdávaní bytu dňa 6.3.2020. Vie sa vyjadriť aj k stavu bytu pri jeho prevzatí
žalobcom. Dňa 15.11.2022 bol žalovanou B. A. informovaný o ukončení nájmu a o stave bytu, kedy
mu bolo zaslané video bytu a fotografie poškodení, pričom bolo ohľadom škody aj naďalej s ním

komunikované. Tvrdenia žalobcu sú klamlivé, zavádzajúce a účelové, slúžia na svojvoľné a bezúspešné
uplatňovanie práva , resp. po obrane žalovaných na svojvoľné a bezúspešné bránenie práva , je to
jeho zjavným zneužitím, je v rozpore s dobrými mravmi a ako také nepožíva právnu ochranu a je aj
v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1.rade
aj s poukazom na čl. 8 Základných zásad Civilného sporového poriadku poukázal na povinnosť žalobcu

označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a povinnosť podoprieť ich dôkazmi. Žalobca
neuviedol skutkové tvrdenia pravdivé a úplné, ak mu ukladá § 150 Civilného sporového poriadku a ani
v súlade s princípom hospodárnosti, kedy napr. aj hmotnoprávne námietky ako súčasť prostriedkov
procesného útoku a obrany neuviedol v súdnom konaní včas, ale až 20.9.2023, teda ani v žalobe,
ani v replike na vyjadrenie žalovaných: Toto žalovaný v 1.rade konštatoval v súvislosti s namietanou

údajnou preklúziou nároku na použitie zábezpeky žalovanými. Vzhľadom na uvedené by súd nemal
v súlade s § 153 Civilného sporového poriadku na túto skutočnosť prihliadať. Vzhľadom na konanie
žalobcu v rozpore s ustanovením § 150 Civilného sporového poriadku, v súlade s rozhodovaciu prax
a názory prezentované v odborných publikáciách, porušenie uvedených povinností žalobcom má za
následok tzv. „stratu sporu“ a mal by byť žalobca v konaní neúspešný, a to bez ohľadu na intenzitu

a mieru tohto porušenia, a tiež bez ohľadu na hmotnoprávne predpoklady prejednávanej veci. Ochrana
práv žalovaných musí byť aj spravodlivá. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobca v byte, ktorý
si od žalovaných prenajal, a ktorý bol bezchybný, narobil škody za tisíce eur, odmieta ich uhradiť
a žiada zábezpeku, ktorá bola použitá na prinavrátenie bytu do pôvodného stavu a aspoň sčasti pokryla
žalobcom spôsobené škody.

10. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, z výsluchov svedkov, zo Zmluvy
o krátkodobom nájme bytu z 9.3.2020, z mailovej komunikácie, z faktúr, z pokladničných dokladov, z
kúpnej zmluvy uzavretej medzi G. B. A. a spoločnosťou Möbelix, z podacích lístkov, z výplatných pások
p. J. , p. C., p. G. A. za mesiace november a december 2022, z fotodokumentácie a z videonahrávok,

z vyjadrenia F. L., konateľa spoločnosti Pergo Exclisive, s.r.o. z 10.10.2023, ako aj z ďalších listinných
dôkazov v spise mal súd preukázané, že dňa 9.3.2020 uzavreli prenajímatelia A. B. A. a F. A. (žalovaní
v 1.a 2.rade) a nájomca, spoločnosť Superscale, s.r.o. (žalobca) Zmluvu o krátkodobom nájme bytu
podľa § 3 a nasl. zákona č. 98/2014 Z. z.. Užívateľom bytu podľa Zmluvy bol p. A. H., nar. X.X.XXXX. V čl.
1 Zmluvy sa uvádza, že pri vyjednaní tejto Zmluvy asistoval F. L., Pergo s.r.o. Zmluva bola uzatvorená

na dobu určitú od 1.4.2020 do 31.3.2021 s tým, že doba nájmu môže byť predĺžená podľa odseku 4.2.
Zmluvy (čl. 4, bod 4.1 Zmluvy). Podľa čl. 4 bod. 4.3, podbod 4.3.2 nájom podľa Zmluvy zaniká písomnou
dohodou zmluvných strán k dohodnutému dátumu. Zmluvné strany sa dohodli na ukončení nájmu ku dňu
15.11.2022. Toto medzi sporovými stranami sporné nebolo. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalobcovi
depozit v zmysle nižšie citovaných ustanovení Zmluvy vrátený nebol.

11.Podľačl.4bod4.5Zmluvyprenajímateľsvojefinančnépohľadávky,vyúčtovanieplatiebdefinovaných
v bode 5.2, vrátane prípadného nároku na náhradu škody voči nájomcovi vyčísli v alikvotnej výške
ku dňu zániku nájmu, pričom prípadné nedoplatky mu písomne oznámi najneskôr do 1 mesiaca od
zániku nájmu. Ak nájomca do 15 dní od ich oznámenia neoznámi svoj nesúhlas, vzniká prenajímateľoviprávo započítať si nedoplatky na depozit (ods. 5.5) a zvyšnú sumu je povinný bezodkladne, najneskôr
do piatich dní vrátiť nájomcovi. Tým nie sú dotknuté práva nájomcu na obranu proti vyúčtovaniu a na
vrátenie depozitu alebo jeho časti. V prípade vzniku preplatku je prenajímateľ povinný v lehote jedného

mesiaca od zániku nájmu tento nájomcovi vrátiť.

Podľa čl. 5 bod 5.5 Zmluvy Spolu s Spolu s prvou platbou nájomného sa nájomca zaväzuje uhradiť
na účet prenajímateľa návratný depozit vo výške 2300,- €. Tento depozit je určený ako zábezpeka
a slúži výhradne na zabezpečenie splatných nárokov prenajímateľa podľa tejto Zmluvy. Prenajímateľ sa

zaväzujevrátiťnájomcovidepozitvcelejvýške dojednéhomesiacaodukončeniaZmluvyzapodmienky,
že všetky záväzky nájomcu z tejto Zmluvy budú vyrovnané. Prenajímateľ je oprávnený započítať svoje
oprávnené a splatné pohľadávky voči nájomcovi s depozitnou platbou, pričom zvyšnú časť depozitu je
prenajímateľ povinný vrátiť na účet nájomcu ja bez jeho výzvy v uvedenej lehote.

Podľa čl. 6 bod 6.7 Zmluvy nájomca zodpovedá za všetky závady a poškodenia, ktoré spôsobil na

predmete nájmu užívateľ, príslušníci jeho domácnosti, ako i iné osoby zdržujúce sa v byte s jeho
súhlasom.

Podľa čl. 3 bod 3.5. Zmluvy, predmetom Zmluvy je nájom bytu, zariadenia, príslušenstva, dvojgaráže,
vonkajšieho parkovacieho státia a pivnice.

Podľa čl. 4 bod 4.1. Zmluvy, táto je dojednaná na dobu určitú od 1.4.2020 do 31.3.2021. Doba nájmu
môže byť predĺžená podľa odseku 4.2. tejto zmluvy.

Podľa čl. 4 bod 4. 2. Zmluvy doba nájmu môže byť dohodnutá najdlhšie na dva roky. Dobu nájmu možno

na základe dohody zmluvných strán predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dva krát.

Podľa čl. 9 bod 9.3. Zmluvy táto Zmluva môže byť zmenená alebo doplnená len na základe písomnej
dohody Zmluvných strán alebo vo forme dodatkov k tejto Zmluve.

Podľa čl. 4 bod 4.3. Zmluvy , nájom podľa tejto zmluvy zaniká uplynutím Doby nájmu ( ods. 4.1. Zmluvy )
– 4.3.1., písomnou dohodou Zmluvných strán k dohodnutému dátumu – 4.3.2...

12. Súd má zato, že v konaní (oproti prvotnému vyjadreniu žalovaných) bolo preukázané, že žalobca
depozit vo výške 2300,- € uhradil, ako aj to, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej

žaloby. Zmluvnou stranou (v postavení nájomcu) bol žalobca, v mene ktorého konal p. A. H., ako jeho
štatutárny zástupca a depozit rovnako uhradil žalobca, ako to vyplýva z výpisu z účtu zo dňa 6.3.2020.
Táto skutočnosť naviac žalovanými rozporovaná ani v predloženej mailovej komunikácii, ani vo vyjadrení
k žalobe, nebola. Spornou ostala otázka, či žalobca má, alebo nemá nárok na jeho vrátenie, či spôsobil,
alebo nespôsobil na predmete nájmu žalovanými tvrdené škody a či títo mali právo depozit zadržať.

13. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Podľa § 683 Občianskeho zákonníka, ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej
veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k
prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá.

14. Súd má zato, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pánom H., ktorý ako nájomca v byte

bývalaužívalho(naZmluvejeuvedenýakoužívateľbytu)spolusrodinou,bolispôsobenéškodytak,ako
to tvrdia žalovaní. Žalovaní uvedené nielen tvrdili, ale aj relevantne preukázali, a to jednak fotografiami,
ktoré do spisu spolu s videonahrávkami vyhotovenými p. G. B. A. po vysťahovaní sa nájomcu z bytu
predložili, i komunikáciou s obchodnou spoločnosťou Pergo, listinami i svedkami. Uvedené jednoznačne
potvrdilokremžalovaného1/ajvypočutýsvedok,p.I.J.asvedkyňaG.B.A.nasúdnompojednávanídňa

13.10.2023. Pani A. fotodokumentáciu a videá následne po vyhotovení zaslala realitnému maklérovi p.
L., prostredníctvom ktorého aj bola Zmluva uzatvorená. O uvedenom svedčí aj mail konateľa spoločnosti
Pergo Exclisive s.r.o., p. F. L. (č.l.178 spisu), ktorý uviedol, že ich realitná kancelária sprostredkovala
v marci 2020 (podpis 6.3.2020) prenájom bytu na Záhradníckej ulici č. 60 spoločnosti Superscale s.r.o.za účelom ubytovania p. A. H. s rodinou. Byt bol nájomcovi odovzdaný 9.3.2020. E. L. potvrdil, že
pri odovzdávaní bytu bol prítomný a bol spísaný odovzdávací protokol. V ďalšom uviedol, že nájomný
vzťah trval do novembra 2022 a potvrdil tvrdenie svedkyne A., že ich dňa 15.11.2022 kontaktovala

s tým, že byt si prevzala od nájomcu a poslala p. L. prostredníctvom WhatsApp-u fotografie a video bytu
bezprostredne po odovzdaní. Na fotodokumentácii je vidno viaceré poškodenia, ako nefunkčné dvierka
na umývačke riadu, poškodené skrine, stenu polepenú detskými nálepkami a pokreslenú, poškodenia
na viacerých stenách , poškodené žalúzie, sieťku proti hmyzu, zašpinený koberec a pod.. Následne p.
A. komunikovala aj s jeho kolegyňou E. E.. Celú záležitosť riešila p. Ilavská s firmou Superscale s.r.o.

(s p. A. H. a p. I. K.), informovala ich, že im nevráti depozit z dôvodu vzniknutých škôd prevyšujúcich
výšku zábezpeky (depozitnej platby.
15. Protokol o prevzatí a súpis inventára predmetu nájmu (č.l.86 a nasl. spisu) tvoril prílohu č. 2
k Zmluve. Z jeho textu je zrejmé, že odovzdávania predmetu nájmu sa p. F. L. zúčastnil. V protokole
tak prenajímateľ, ako aj nájomca svojím podpisom potvrdili, že predmet nájmu obsahuje inventár
tam uvedený v nepoškodenom a funkčnom stave, a tiež, že nájomca obdržal informácie potrebné

na zaobchádzanie so zariadením a vybavením nehnuteľnosti, že okná, podlahy a dvere sú funkčné
a nepoškodené, a že prenajímateľ byt odovzdáva čistý, vrátane umytých okien. V tejto súvislosti sú
bezpredmetné námietky žalobcu týkajúce sa nepreukázania, žeby škody, ktoré v byte po vysťahovaní sa
p.H.srodinounebolispôsobenénimi,resp.ženebolopreukázané,žetietoškodyspôsobilpráveužívateľ
bytu v zmysle Zmluvy. Fotodokumentácia a videodokumentácia vyhotovená v deň odovzdania kľúčov

užívateľmi , pričom dátum ich vyhotovenia je nepochybne ( v ten deň boli poslané sprostredkovateľovi )
po vysťahovaní a jasne preukazuje, že žalovanými deklarované škody v byte skutočne spôsobené
boli a potvrdili to vo svojich svedeckých výpovediach aj svedkovia, a na druhej strane stav bytu pri
jeho odovzdávaní p. H. s rodinou je jasne ako bezchybný, čistý, nepoškodený a funkčný, potvrdený
preberacím protokolom. Súd teda konštatuje, že škody na byte, jeho príslušenstve a zariadení, či iné

súvisiace nároky, ktoré možno refundovať peňažnou zábezpekou, reálne a skutočne vznikli.
16. Z fotodokumentácie a videozáznamov, spolu s faktúrami, pokladničnými blokmi a kúpnymi zmluvami
predloženými žalovanými je evidentné minimálne :
- poškodenie dvierok, systému otvárania, na umývačke riadu, kde náklady za výmenu poškodenej časti
predstavovali sumu 709,60 €,

- poškodenie nočného stolíka, kde náklad za výmenu predstavovali sumu 121,60 €
- pokreslenie a dolepenie stien (v spálni za manželskou posteľou aj diery v stene)
- poškodenie sieťky na oknách a žalúzií
- poškodenie tesnenia v sprchovacom kúte
- poškodenie prahov a líšt

- poškodenie dávkovača na jar
- poškriabanie dverí na roldor skrini
- znečistenie_ koberca
- poškodenie stolíka, radiátora a iné
Náklady za materiál na opravu, úpravu a čistenia predmetu nájmu a poškodení na sumu 1.136,50 €

žalovaní preukázali dokladmi o kúpe materiálu. Ako z vykonaného dokazovania vyplynulo (výpovede
svedkov), ďalšie náklady na reparáciu škôd spočívali v úhrade miezd zamestnancov, ktorí odstraňovali
poškodenia a znečistenia bytu. Išlo o náklady na mzdy p. I. J., C. C. a G. B. A.. Títo zamestnanci
žalovaného v 1. rade vykonávali uvedené práce od 15.11.2022 – 05.12.2022, spolu 21 dní v rozsahu
8 hodinového denné pracovného času t.j. 1 zamestnanec v celku na predmete nájmu odpracoval

168 hodín prác s priemerným hodinovým zárobkom vo výške 5,68 €/hod.. Tak náklad na prácu
1 zamestnanca v rozhodnom období predstavoval sumu 954,24 €. Celková suma vynaložených
prostriedkov na prácu zamestnancov ako reálny náklad (škoda) žalovaného v 1 rade predstavoval
2.862,72 € ( 3x 954,24 €). Pri uvedenom tvrdení súd vychádzal okrem iného zo svedeckých výpovedí
a tvrdení žalovaných aj z výplatných pások týchto zamestnancov za obdobie mesiacov november

a december 2022. Pri tak rozsiahlom poškodení predmetného bytu súd nemal dôvod pochybovať
o časovom rozsahu prác nevyhnutných na reparáciu bytu a jeho privedenie do pôvodného stavu, teda
stavu v akom sa byt nachádzal pri jeho preberaní užívateľom p. H..
V byte rovnako chýbala časť inventára, čo žalovaní aj oznámili žalobcovi v komunikácii zo dňa
25.11.2022, a síce červený koberec (pôvodne v jedálni), žehlička, rýchlovarná kanvica, filter na vodu,

chlebník, rebrík.
Nakoľko nájomca nevypratal garáž ani pivnicu, (čo ani nebolo žalobcom spochybňované, čiže v zmysle
§ 151 ods. 1 C.s.p. je to nesporné ), ktoré boli zaplnené jeho osobnými krabicami, museli zamestnanci
žalovaného v 1. rade tieto veci odstrániť.Vyčíslená škoda , resp. súvisiace nároky vyplývajúce aj zo zákona na predmete nájmu teda dosiahla
sumu 4.830,42 €, do ktorej nie sú zahrnuté chýbajúce časti inventára, určite teda prevýšila výšku
zábezpeky, ktorá bola 2300,- €. O takej výške poškodenia bytu, zariadenia a nákladov na uvedenie

bytu a príslušenstva do požadovaného stavu súd rovnako nepochyboval. Potom súd už len rozhodoval
o tom, či tento nárok boli žalovaní oprávnení zadržať a započítať, alebo zábezpeku treba vrátiť
žalobcovi, z dôvodov uvedených v žalobe.
17. Ako už vyplynulo z uvedeného, súd ustálil, že škody na byte, zariadení a príslušenstve naozaj vznikli
a vznikli aj nároky pre žalovaných vyplývajúce z ustanovení Občianskeho zákonníka o nájme, či zákona

o krátkodobom nájme bytu , ktoré treba podporne použiť, a že presiahli výšku zábezpeky. Čiže vrátenie
zábezpeky z dôvodu, že nároky žalovaných boli fiktívne, že vôbec nevznikli, podľa súdu neprichádza do
úvahy. Do úvahy prichádza už len to, či nárok na vrátenie zábezpeky nezanikol z dôvodu, že v zmysle
Zmluvy sa prekludovalo právo žalovaných na započítanie v zmysle čl. 4.4.5.

18. Pokiaľ ide o údajnú preklúziu nároku žalovaných na použitie zábezpeky, túto námietku žalobca určite

neuviedol včas, teda ani v žalobe, ani v replike zo dňa 20.6.2023 k vyjadreniu žalovaných, ale až na
pojednávaní dňa 20.9.2023. Pritom súd poukazuje aj na to, že napriek poučeniu o procesnej koncentrácii
žalobca nereagoval včas ani na výzvu súdu, ktorú obdržal 8.6.2023, na túto reagoval až 20.6.2023,
už po súdom stanovenej lehote. Súd na túto námietku preto ani neprihliadal ako na prostriedok
procesnejobrany,lebonebolapredloženávčas.Žalobcatedanekonalstarostlivosozreteľomnarýchlosť

a hospodárnosť konania (§ 153 Civilného sporového poriadku ).

19. V súvislosti s touto námietkou treba uviesť, že súd prioritne preskúmal platnosť Zmluvy o nájme.
Súd totiž ex offo skúma, či právny úkon nie je absolútne neplatný, pre rozpor so zákonom. V tejto
súvislosti súd mal za to, že uzavretá Zmluva je platná. Tu súd zdôrazňuje, že v zmysle § 3 ods. 2 zák. č.

98/2014 o krátkodobom nájme bytu nájomná zmluva musí byť písomná. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je
neplatný. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne. Čiže ak podľa zákona je na istý druh zmluvy potrebná výlučne písomná forma, tak
v inej forme uzavretý by odporoval zákonu a bol by absolútne neplatný a neplatné k takému úkonu by

boli aj jej dodatky, či jej zmeny dodatočnými dohodami, ak by neboli v písomnej forme.

20. Vzhľadom na znenie zákona, ale aj na zmluvné ustanovenia (čl.9 bod 9.3. Zmluvy), zmena Zmluvy,
jej dodatok musí byť písomná, inak je neplatná. Z dokazovania ale vyplynulo, že oproti písomnej Zmluve,
doba nájmu bola predĺžená iba akousi ústnou dohodou a aj ukončenie nájmu bolo iba na základe

ústnej požiadavky žalobcu, bez písomnej komunikácie, či písomnej dohody. Preto súd musí konštatovať,
že ďalšie predĺženie zmluvy bolo absolútne neplatné, načo musí prihliadnuť. Nová písomná zmluva
nevznikla, a preto nemožno na ustanovenia uvádzané v Zmluve o krátkodobom nájme pri jej reálnom
skončeníkudňu15.11.2022prihliadať,resp.ňousariadiť,pričom,aniukončeniezmluvyneboloplatným,
nebolo totiž dohodnuté písomnou formou. Pôvodná písomná zmluva tak zanikla uplynutím času – doby

nájmu. Je potom nutné prihliadnuť iba na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca
užíval byt síce oprávnene, no nie na základe riadne a zákonnej predĺženej zmluvy o krátkodobom nájme
bytu ale iba konkludentne ústne uzavretej zmluvy o nájme.

21. Súd sa teda zaoberal tým, či k 31.3.2021 vznikol žalobcovi nárok na vrátenie zábezpeky. Tu musí

konštatovať, že ustanovenia zmluvy v čl.5 bod 5.5 a čl. 4 bod 4.5 si čiastočne odporujú. Článok 5 bod
5.5. Zmluvy je jednoznačný a uvádza, že depozit prenajímateľ vráti do mesiaca od ukončenia zmluvy, ak
budú vyrovnané všetky záväzky nájomcu z nájomnej zmluvy. Je oprávnený si započítať svoje oprávnené
a splatné pohľadávky voči nájomcovi s depozitnou platbou a zvyšok vrátiť v uvedenej lehote. Záväzok
vrátiť depozit do jedného mesiaca je ale podmienený tým, že všetky záväzky nájomcu plynúce zo Zmluvy

budú vyrovnané. Tým sa nemyslia len peňažné, ale aj nepeňažné záväzky. Je zrejmé, že nájomca
k uvedenému dátumu sa nevysťahoval a žiadne záväzky neuhradil, jeho záväzky voči žalovaným trvali.
Čl.4 bod 4.5. Zmluvy zas bol čiastočne podľa súdu v rozpore s už uvedeným ustanovením čl. 5 bod
5.5., dokonca ani nie vykonateľným, súd nevie, ako je možné nároky z nájmu vyčísliť v deň ukončenia
nájmu a započítať je možné len vtedy ,ak nájomca so započítaním súhlasí, resp. nesúhlas neprejaví do

15 dní od ich oznámenia, ktoré treba oznámiť najneskôr do 1 mesiaca. Táto lehota podľa súdu ale nie
je prekluzívnou lehotou, ale poriadkovou lehotou, lebo neuvádza ustanovenie, ako je to inak obvyklé
v práve, že ak v tejto lehote nároky prenajímateľ neoznámi nájomcovi, jeho nároky zanikajú. Celkovo,totoustanoveniezmluvyjenezrozumiteľné,neurčité aodporujúceinému,ajehomožnépretopovažovať
aj za neplatné.

22. Pri jeho výklade treba preskúmať znenie zákona o krátkodobom nájme bytu, ktorý v § 5 uvádza ,
že zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na
zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného
alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody
na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu

(ods.1). Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia
poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote
jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky,
ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných
pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1. ( ods. 2 ). Po skončení nájomného pomeru podľa
tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr

v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky
súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.( ods. 3 ).

23. Je zrejmé, že podmienka vrátenia zábezpeky do jedného mesiaca sa výlučne spája s vyprataním
bytuasvysporiadanímvšetkýchnárokovsúvisiacichsnájomnýmpomerom.Lenpoichsplneníjemožné

žiadať vrátenie zábezpeky nájomcom, tu žalobcom, avšak ani to, ako poznamenáva súd, nevylučuje
možnosť započítania prenajímateľom aj po uplynutí tejto lehoty, hocikedy neskôr.

24. No treba uviesť, že žalobca nevypratal byt, práve naopak, v nájme pokračoval konkludentnou
dohodou , nováciou a za vedomia ponechania zábezpeky – depozitu naďalej aj po 31.3.2021,

a pochopiteľne, ani nároky potom nevysporiadal. Teda vtedy mu nárok na vrátenie zábezpeky nevznikol.
A aj k 15.11.2022 , ak by sme aplikovali toto ustanovenie, mu nárok nevznikol, pretože vtedy zas
nevypratal pivnicu, ako súčasť bytu, nájmu , k tomu došlo až neskôr, niekedy v decembri 2022 a rovnako
nevysporiadal všetky nároky súvisiace s nájmom, a to ani ku dňu zápočtu pohľadávok zo strany
žalovaných. Tiež, podľa § 8 zákona o krátkodobom nájme, ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá

prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich
kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy,
je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci
nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený
zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej

zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.Zákon teda dokonca priamo počíta
s tým, že ak zábezpeka nepostačuje, teda musí sa prednostne použiť, je možné zadržať hmotný majetok
nájomcu v byte. Súd teda má za to, že v posudzovanom prípade teda možno použiť iba všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme, nájme bytu, náhrade škody a prípadne o bezdôvodnom
obohatení.

25. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 25.1.2023 je zrejmé, že žalovaní žalobcovi oznámili, že z dôvodu,
že náklady súvisiace s maľovaním bytu, so zabezpečením opravy jednotlivých poškodení, s dodatočným
vyprataním priestorov, ako aj uprataním predmetu nájmu ďaleko prevyšovali depozit, ktorý bol určený
na pokrytie prípadných škôd, že celková suma nákladov vzniknutá v dôsledku nápravy škôd presiahla

4.000 €, a preto depozit nebude žalobcovi vrátený, ale bude započítaný na úhradu vzniknutých škôd.

26. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

27. Právo na započítanie, ako je z citovaného ustanovenia zákona zrejmé, vyplýva zo zákona a nie
je podstatné, či druhá strana, v tomto prípade žalobca, so započítaním súhlasí. Žalovaní vykonali voči
žalobcovi prejav smerujúci k takémuto započítaniu. Započítací prejav bol najskôr mailom žalobcovi

doručený dňa 25.01.2023 (č.l. 28 spisu), ako reakcia žalovaných na výzvu žalobcu mailom z 23.1.2023
na vrátenie depozitu vo výške 2300,- €. Dňa 31.1.2023 žalobcovi žalovaní doručovali uvedené
započítanie aj poštovou prepravou. Následne opätovne z dôvodu právnej istoty žalovaní v rámci
procesnej obrany vykonali započítací prejav vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.4.2023, ktorým vočipohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto súdnom konaní započítali svoju pohľadávku, ktorú voči nemu
majú, a po podrobnej špecifikácii škôd započítali pohľadávku vo výške 4830,42 €. Zhodný kompenzačný
prejavako21.4.2023vykonaližalovaníajmailomzodňa28.4.2023,ktorýžalovanýprevzaldňa2.5.2023.

Najneskôr k zániku vzájomných pohľadávok, ktoré sa kryjú, tak došlo dňom 28.4.2023, ale podľa názoru
súdu už v januári 2023, ako to z vyššie uvedeného vyplýva. Vzhľadom na význam, funkciu a následky
započítania vzájomných pohľadávok je irelevantné tvrdenie žalobcu, že ku dňu realizácie započítania zo
strany žalovaných nebola ich pohľadávka na náhradu škody splatná, a teda nemohlo dôjsť k stretnutiu
sa a vzájomnému započítaniu pohľadávok. Právne irelevantné je aj tvrdenie žalobcu, že pohľadávka

žalovaných voči žalobcovi nebola priznaná žiadnym rozhodnutím súdu, a preto podľa názoru žalobcu
neexistuje žiadny relevantný právny základ, ktorý by vytváral nárok žalovaných na náhradu škody a teda
prezentovaná pohľadávka žalovaných je pohľadávkou domnelou a teda bezdôvodnou čo do dôvodu
a výšky. Možno súhlasiť so žalovanými, že pokiaľ žalobca tvrdí, že pohľadávka žalovaných z dôvodu
jej spornosti nie je spôsobilá na započítanie, uvedený názor žalobcu nemá oporu v žiadnom právnom
predpise a tento právny názor nie je ani v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou (viď napr.. rozsudok

NS SR, sp. zn. 2Obdo/31/2009 zo dňa 11. novembra 2009; uznesenie NS SR, sp. zn. 1Obdo V 9/2007
zo dňa 30. apríla 2009) a rovnako tak odbornou komentárovou literatúrou, ktorá uvádza, že žalovaný
môže účinne započítať akúkoľvek pohľadávku, ak to nie je v rozpore s hmotným právom, t. j. môže
ísť o judikovanú pohľadávku, uznanú pohľadávku, pohľadávku, ktorá je predmetom iného konania,
pohľadávku, ktorú žalovaný na súde neuplatnil, pohľadávku, ktorú žalobca popiera a pod. (Sedlačko,

F. in.: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 550). Súd zhodne so žalovanými
poukazuje na aktuálnu súdnu prax NS SR, napr. Uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/3/2019 uvádza,
že cit.: „ Žalovaným je treba dať za pravdu aj v prípade námietky nesprávneho právneho posúdenia
nezapočítania ich pohľadávky, ktorá vznikla z rovnakého právneho vzťahu ako pohľadávka uplatnená

žalobcami, pretože platná právna úprava (§ 147 ods. 2 C.s.p., ale i § 98 O.s.p.) žiadnym spôsobom
nepodmieňuje kompenzabilitu kritériom istoty, určitosti či nespornosti pohľadávky stranou sporu určenej
na započítanie. Započítanie sleduje jediný cieľ, ktorým je odstránenie vzájomných pohľadávok strán
sporu a nie vyvolanie následných sporov. Preto vyvodenie nekompenzability protipohľadávky v rámci
jedného civilného procesu odvolacím súdom nebolo vôbec v súlade s existujúcou procesnou právnou

úpravou i ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu ( R 54/1973 Zb. súdnych rozhodnutí a
stanovísk); tým bol naplnený dovolací dôvod uvedený v § 421 ods. 1 písm. a/ Civilného súdneho
poriadku Nemožno totiž súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, že sporná pohľadávka nie je
kompenzovateľná. Pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké
rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie; predsa

záväzok vzniká spravidla z právnych úkonov ako aj, okrem iného, z bezdôvodného obohatenia (§ 488,
§489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne a súdne rozhodnutie až následne deklaruje existenciu
(ale nezakladá vznik) už existujúcu povinnosť (napr. povinnosť zaplatiť) plniť, a to aj s príslušenstvom
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2006, sp. zn. 1 ObdoV 13/2005).“
Z rozsudku NS SR, sp. zn. 2Obdo/31/2009 zo dňa 11. novembra 2009, ( ktorý k záverom odvolacieho

súdu v tam prejednávanej veci, uviedol že odvolací súd sa náležite a podrobne zaoberal a vysporiadal s
odôvodnením rozsudku súdu) vyplýva posúdenie odvolacím súdom vyššie uvedenej problematiky tak,
že cit.: „ Pokiaľ ide o započítanie tzv. sporných pohľadávok podľa odvolacieho súdu je povinnosťou
súdu v konaní, v ktorom bola započítacia námietka uplatnená, odstrániť spornosť dokazovaním, a
ako predbežnú otázku posúdiť oprávnenosť takejto pohľadávky. V prípade, že súd dôjde k záveru,

že pohľadávka nie je oprávnená, tak účinky uplatnenia započítania nenastanú.“ Súd pohľadávku
žalovaných voči žalobcovi za spornú či neoprávnenú s poukazom na už vyššie uvedené výsledky
vykonaného dokazovania, nepovažuje.

28. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu nájomná zmluva musí mať písomnú

formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.

Podľa čl. 2 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty.

Podľa čl. 5. Základných princípov Civilného sporového poriadku zjavné zneužitie práva nepožíva právnu
ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony,ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné uplatňovanie práva ,alebo vedú
k bezdôvodným prieťahom v konaní. .

Podľa čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade
s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa § 153 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a právom chránených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

29. Je nesporné, že v zmysle Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle citovaných ustanovení Zmluvy
nájomca zodpovedá za všetky závady a poškodenia, ktoré spôsobil na predmete nájmu užívateľ,
príslušníci jeho domácnosti, ako i iné osoby zdržujúce sa v byte s jeho súhlasom. To, že nešlo len
o bežné opotrebenie, bolo v konaní preukázané či už fotodokumentáciou, na ktorej poškodenia jasne

vidieť (hlavne na farebných fotografiách v spise), ako aj svedecký výpoveďami, ktoré toto jednoznačne
potvrdili. Žalovaní uniesli aj bremeno tvrdenia, aj dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení riadne
a včas.
30. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom popierania žalovanými tvrdenej
a preukázateľne spôsobenej škody na predmete nájmu p. H. a jeho rodinou. Dôkazným bremenom

sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho
tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti,

ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží
na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že
kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie
tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu

v požadovanom rozsahu, v žalovanom rozsahu, nezaplatil, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté
dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132
O. s. p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

31. Žalobca mal povinnosť v konaní uniesť dôkazné bremeno a bol povinný v priebehu konania
bezprostredne na skutkové a dôkazné tvrdenia žalovaných preukázateľne potvrdiť skutočnosti, či
dôkazy nimi uvádzané či predložené, alebo ich vyvrátiť. Preto, ak neúčinne a spôsobom rozporným
so zákonom žalobca nepoprel viaceré skutkové a dôkazné tvrdenia žalovaných a nimi predložené
dôkazy a ani nepredložil dôkazy o opaku, neboli potom jeho prostriedky procesného útoku a obrany

ani dostatočným podkladom pre konštatovanie jeho nároku voči žalovaným v 1. a 2. rade. Súd tu
poznamenáva, že žalobca ani neoznačil v žalobe a ani neskôr v konaní, z akého právneho titulu sa
domáha žalovaného nároku, či ide o bezdôvodné obohatenie, alebo o iný nárok na plnenie, čo okrem
iného znamená, že v rámci procesnej obrany, obhajoby, na to žalovaní nemôžu relevantne a zmysluplnereagovať. Tu súd poukazuje analogicky na nález ústavného súdu, podľa ktorého „V prípade žaloby
o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či
nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných

skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide ( nález Ústavného súdu SR z 2. marca 2016, sp.
zn. II. ÚS 620/2015-94), “ obdobne tiež napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2012, sp.
zn. 2 Cdo 92/2010) a iné. Čiže nárok žalobcu, ak uvažujeme o bezdôvodnom obohatení, by nemohol
súd vôbec ani priznať, ak nikde žalobca neuvádza titul, zákonnú skutkovú podstatu bezdôvodného
obohatenia, o ktorú svoj nárok opiera. Napr. podľa vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR z 19. januára 2012, sp. zn. 2 Cdo 92/2010 „je nutné v konaní bez akýchkoľvek pochybností
ustáliť, ktorý z odporcov a v akej konkrétnej výške mal bezdôvodné obohatenie získať , ktorému z
navrhovateľov a v akej konkrétnej výške mala vzniknúť nemajetková ujma a príčinnú súvislosti medzi
získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Dôkazná povinnosť je pritom na
navrhovateľoch, ktorý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v konaní uplatnili. Je potrebné, aby
žalobca preukázal, že medzi ním a žalovanou právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby

preukázal, v akej konkrétnej výške žalovaný bezdôvodné obohatenie získal, v akej konkrétnej výške mu
vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom
majetkovej ujmy.“

32. Súd konštatuje v zhode so žalovanými, že títo naozaj poskytli na rozdiel od žalobcu množstvo

dôkazov a ich tvrdenia sa ukázali pravdivými, presnými a aj ich podporili aj možnými návrhmi na
vykonanie ďalších dôkazov, potom bolo procesnou povinnosťou žalobcu na dôkazy a skutkové tvrdenia
podrobne reagovať, prípadne ich vyvrátiť a poskytnúť o tom dôkazy, no on ostal pasívny a podľa súdu
tento len zavádzal skreslenými a aj nepravdivými tvrdeniami, pričom mal úplne a skoro reagovať na
tvrdenia žalovaných, to nevykonal a svoju procesnú povinnosť si tak žalobca požadovaným spôsobom

nesplnil.

33. Žalobca ani vecne a účinne nepoprel tvrdenia žalovaných k preukázanej škode a iným nárokom
vyplývajúcich z nájmu. Vo svojich vyjadreniach účelovo reagoval na položky z predložených dokladov
ohľadom nákladov potrebných vynaložiť na reparáciu škody, ktoré si žalovaní ani nezapočítavali v

rámci kompenzačného prejavu a ohľadom položiek, ktoré započítané boli, neuviedol v podstate žiadne
argumenty. Podľa názoru súdu konanie žalobcu nemôže požívať právnu ochranu, je to konanie v rozpore
s dobrými mravmi, je to konanie majúce znaky svojvoľného a bezúspešného uplatňovania práva. Nie je
mysliteľné, aby konanie škodcu, ktorý spôsobil škodu , nárok v rozsahu niekoľko tisíc eur bolo prejdené
len konštatovaním, že veď ide len o bežné opotrebenie (hoci dôkazy preukazujú opak), započítanie sa

nebude brať do úvahy a treba teda zaviazať žalovaných vrátiť žalobcovi depozit, ktorý má slúžiť práve aj
na takéto oprávnené a splatné pohľadávky prenajímateľov, žalovaných. To, aby bola pohľadávka splatná
samozrejme neznamená len to, aby bola priznaná súdom. Tým sa už ale súd vyššie v odôvodnení
rozsudku zaoberá.

34. Súd musí konštatovať, čo uvádzal i žalovaný, že žalobca konal v rozpore s § 150 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého sú strany v súdnom konaní povinné uvádzať pravdivo a úplne
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu. A hoci sankciu za porušenie tejto
povinnosti zákon nevymedzuje, podľa rozhodovacej praxe a teórie, porušenie tejto povinnosti by malo
skutočne mať za následok „stratu sporu“. Čiže, neúspešná v spore bude tá strana, ktorá súdu vedome

uvádzala nepravdivé , vymyslené tvrdenia, alebo zamlčala podstatné veci pre meritu sporu, o ktorých
vedela alebo vedieť mohla, a to bez ohľadu na intenzitu a mieru tohto porušenia a rovnako tak aj bez
ohľadu na hmotnoprávne predpoklady prejednávanej veci. Civilný sporový poriadok výslovne ukladá
sporovým stranám povinnosť tvrdenia, čo znamená povinnosť strán uvádzať také skutkové tvrdenia,
ktoré sú pravdivé, pričom tieto tvrdenia musia strany uvádzať ešte aj včas. Ak ich strana neuvedie

pravdivo, či ich neuvedie včas, porušuje naozaj svoje povinnosti vymedzené v § 150 C.s.p. Úspech
takej strany, ktorá súdnom konaní uvádza nepravdivé skutkové tvrdenia, treba považovať za porušenie
princípov právneho štátu. Vo všeobecnosti totiž platí, že každý má právo na spravodlivé súdne konanie,
v ktorom sa budú dôsledne rešpektovať zákonné a ústavné princípy. Nie je spravodlivé, zákonné a ani
žiadúce, aby strana, ktorá v súdnom konaní vedome uvádza nepravdivé tvrdenia, bola úspešná na úkor

strany, ktorá si povinnosť tvrdenia riadne a pravdivo plnila. S právom je skutočne potrebné spájať nielen
zákonnosť, rovnosť pred zákonom, ale aj spravodlivé následky pre osoby, ktoré sa právom neriadia.
Povinnosť sporovej strany „hovoriť“ pravdu nemôže existovať bez primeranej sankcie, pričom takouto
sankciou je prehra v spore. Aj to je dôvod na dané rozhodnutie súdu v tejto veci.35. Súd konštatuje, že naozaj nárok žalobcu je podľa neho aj v rozpore s dobrými mravmi a ak by
aj formálne mal žalobca na také plnenie nárok, súd by ho aj tak v takom prípade zrejme neuznal.

Treba uviesť preto najmä na ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého výkon
práv vyplývajúci z občianskych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a čl. 5 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže
v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom
zjavne slúžia na zneužitie práva. Každopádne preto treba poukázať aj na to, že žalobca postupoval

aj v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právnické osoby dbajú
o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov. Dobré mravy
netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií
zodpovedajúcimvšeobecneuznávanýmpravidlámslušnosti,poctivéhosprávaniaapod.Dobrémravysú
vykladanéakosúhrnspoločenských,kultúrnychamravnýchnoriem,ktorévhistorickomvývojiosvedčujú
istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti

a majú povahu noriem základných.
Občiansky zákonník, ani iný predpis / až na zákon o ochrane spotrebiteľa - § 4 ods. 8 / nedefinuje pojem
dobré mravy. Termín „dobré mravy“ ale pritom nachádzame napríklad v ustanoveniach § 3, § 39, § 148,
§ 424, § 469a, § 482 Občianskeho zákonníka a iných. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré
mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok

spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme
včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a
pretoakékoľveksúhlasné,atedasubjektívnemotivovanévyhláseniezmluvnýchstrán,niejesmerodajné
v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008).

Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje
dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 26. 6. 1997, sp. zn. 3 Cdon 69/96).

Súdna prax zaujala názor, že, postup súdu podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. má miesto len vo výnimočných
situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie
hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je
úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé,
že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak

na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu
právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych
noriem.
Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez
ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy. (nález Ústavného

súdu ČR zo 7. mája 2009, sp. zn. I. ÚS 523/07). Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú
v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.
(uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).

36. Súd spôsobenie škôd na majetku žalovaných počas bývania v ich byte, neuvedenie bytu do

pôvodného stavu, resp. stavu zodpovedajúcemu bežnému užívaniu a postoj k spôsobeným škodám
a nárokom, ktoré možno považovať za oprávnené a preukázané nepovažuje za postup v súlade
s dobrými mravmi. Generálna požiadavka spravodlivosti v rozhodovaní všeobecných súdov sa v konaní,
ktorého výsledkom je poskytnutie súdnej ochrany subjektívnemu právu účastníka občiansko-právneho
vzťahu, prejavuje okrem iného aj hmotno-právnou požiadavkou, aby výkon tohto subjektívneho práva

bol v súlade s dobrými mravmi ( § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a na ňu nadväzujúcim procesno-
právnym zákazom poskytnutia právnej ochrany zjavnému zneužitiu práva (čl. 5 základných princípov
Civilného sporového poriadku). Aj takto je pre civilné sporové konanie konkretizovaný ústavný príkaz
zakotvený v čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého nielen výklad, ale aj uplatňovanie zákonov musí byť
v súlade s ústavou (PL. ÚS 1/2018).

37. Je teda zrejmé, že bez ohľadu na žalobcom a žalovanými predostretú argumentáciu, je povinnosťou
tunajšieho súdu sa so všetkými otázkami súvisiacimi s predmetom sporu náležite zaoberať a riadne sa
vysporiadať so všetkými možnosťami právneho posúdenia predmetu sporu prichádzajúcimi do úvahy,
čo súd urobil a jeho záver o určení práva v prospech žalovaných je správny a spravodlivý.38.Súdmázato,žezodôvodnenia rozsudku vyplýva dostatočne ajevysvetlené, akýmiúvahamisapri
hodnotení vykonaných dôkazov riadil aké poznatky z nich vyvodil. Hodnotenie dôkazných prostriedkov
predstavuje zložitý myšlienkový postup, ktorého kvalita je podmienená všeobecnou vzdelanostnou

úrovňou, špeciálnymi znalosťami sudcu , pričom voľným hodnotením dôkazov, myšlienkovým procesom
treba vyvodiť závery opierajúce sa o logické pravidlá a aj vychádzajúce zo všeobecnej skúsenosti
sudcov, ktoré by sa mali opierať o ich životné skúsenosti a sudcovskú prax, o čo sa súd snažil aj v tejto
veci (napr. Najvyšší súd SR,8Cdo/156/2020).
Hodnotenie dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného

hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti
tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného
sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Vierohodnosť určitého poznatku
získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či
nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotil jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami
získanými vykonaním všetkýchzostávajúcichdôkazov.Vprvomprípadeideoposúdenievierohodnosti

poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz
vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť
výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho
rozumová a duševná úroveň a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých
skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a

pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná
s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov a uváži, do akej miery
sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového
hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom
pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také

hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani
vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť
tvrdení mala byť preukázaná.

39. Treba dodať, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho

súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená
automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (viď napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).

40. Z procesného hľadiska súd má za to, že si splnil svoju povinnosť svojou činnosťou zabezpečiť
výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej popretiu ( denegatio iustiae), že teda splnil si svoju povinnosť
zabezpečiť výkon spravodlivosti aspoň v rozsahu zabezpečenia ústavných práv. Podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru totiž každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces

neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a
dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z
tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi

procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ( tiež II. ÚS 76/07).

41. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované právo účastníka konania na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003). Súd má za to, že týmto rozsudkom dal odpovede

na všetky relevantné otázky pre meritórne rozhodnutie. Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý
argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia ( napr. rozsudok Garcia
Ruiz vs. Španielsko z 21. januára 1999, § 26) , no rozhodnutie musí uviesť dostatočné dôvody na
ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí saposúdiť vo svetle okolnosti každej veci.. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Georiadis vs. Grécko z 29. mája
1997, Higgins vs. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky

opakovane uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu .Právo na spravodlivý proces teda vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli

zdôvodnené a presvedčivé. A vydané rozhodnutie v tomto prípade spĺňa podľa súdu vyššie uvedené
kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle § 220 Civilného súdneho poriadku a preto ho možno
považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva
strán sporu na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky nastolené sporovými
stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu,

teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia, teda
jeho odôvodnenie tak dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako
aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami §
191 Civilného súdneho poriadku.

42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniam súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
43. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

44. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods.1, ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Žalovaní mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).