Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 38Ca/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123222258
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7123222258.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť,

IČO: 00 420 166, so sídlom Mozartova 9, Bratislava, zastúpeného Mgr. Petrom Kubovičom, advokátom
so sídlom Nám. Biely kríž 3, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Snežienka – Tatry, s.r.o., Námestie
sv. Egídia 95, Poprad, IČO: 36 485 225, zastúpený JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom
Štefánikova 8, Poprad, o zaplatenie 304,20 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi istinu 163,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,50 % ročne zo sumy 163,80 EUR od 12.12.2023 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 7,70 %, ktoré žalovaný zaplatí
na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vydaného vyšším súdnym
úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2023 domáha voči žalovanému zaplatenia
sumy 304,20 EUR s príslušenstvom, z titulu bezdôvodného obohatenia.

2.Žalobcasvojnávrhskutkovoodôvodniltým,žežalovanývroku2022realizovalvnímprevádzkovanom
ubytovacom zariadení verejný prenos prostredníctvom 13 kusov zvukovoobrazových zariadení
umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia, na základe čoho došlo k zásahu do výhradných
autorských práv autorov, a to vykonávaním verejného prenosu, keď žalovaný realizoval tzv. ďalší
verejný prenos bez súhlasu autorov. V zmysle predpisov a judikatúry sa samotné poskytovanie
signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovaných v zariadeniach považuje

za verejný prenos diel, teda ak má žalovaný vo svojej prevádzke umiestnené zvukové alebo
zvukovoobrazové zariadenie vybavené príjmom, týmto samotným dochádza k ďalšiemu verejnému
prenosu. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo dňa 07.12.2006 je poskytovanie signálu v hotelových
zariadeniach verejným prenosom. Preto žalobcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške určenej
podľa Sadzobníka licenčných odmien a podľa počtu technických zariadení u žalovaného (zverejnených
na jeho www stránke). Poukazuje aj na § 79 ods. 1 AZ ( zákon č.185/2015 Z.z.), ktorý rieši možnosť
organizácie kolektívnej správy zastupujúcej najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 AZ na území

SR uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie
všetkých diel nositeľov správ, ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164
a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2. Ak používateľ nepreukáže, že nositeľ
práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochranyudelené oprávnenie podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia
predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na
výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany. Pokiaľ chcel žalovaný

realizovať verejný prenos prostredníctvom zvukovoobrazových technických prostriedkov v roku 2022,
bolo jeho povinnosťou mať uzatvorené hromadné licenčné zmluvy s organizáciami kolektívnej správy,
ktoré zastupujú autorov a nositeľov práv, a teda mať súhlas na používanie predmetov ochrany, ktoré
sú súčasťou televízneho vysielania. Žalobca na svojej webovej stránke uverejňuje zoznamy nositeľov
práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. V roku 2022 žalobca zastupoval na základe zmlúv

o zastupovaní 3.033 slovenských nositeľov práv. Žalobca uzatvára so všetkými nositeľmi práv rovnaké
typizované zmluvy o zastupovaní, ktoré sú verejne dostupné na webovej stránke žalobcu, rovnako ako je
to pri hromadných licenčných zmluvách. Z vyššie uvedeného je nesporné, že žalovaný bol povinný mať
uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom na používanie predmetov ochrany ďalším verejným
prenosom, ktorú však neuzatvoril. Pre vznik nároku organizácie kolektívnej správy na domáhanie sa
vydania bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázanie povinnosti používateľa mať uzatvorenú

hromadnú licenčnú zmluvu, čo žalobca vyššie uvedeným preukázal. Predmetom žaloby je vydanie
bezdôvodného obohatenia, kedy jeho výška sa odvíja od obvyklej odmeny, ktorá môže byť len taká, za
akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia
získavali licenciu. Žalobca uzatvoril 663 hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola
odmena dohodnutá podľa Sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou obvyklou. V roku 2022 uzavrel s

používateľmi hromadné licenčné zmluvy, v ktorých bola licenčné odmena dohodnutá podľa Sadzobníka
autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a
audiovizuálnych diel, účinný od 1.1.2022. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny by znamenalo
poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom,
ktorí si plnia svojej povinnosti. Žalobca pri určení výšky obvyklej odmeny vychádzal zo Sadzobníka

žalobcu a z počtu technických zariadení podľa údajov samotného žalovaného zverejnených na jeho
webovej stránke. Na základe vyššie uvedeného si žalobca týmto uplatňuje voči žalovanému nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel, a to za obdobie od 1.1.2022 do
31.12.2022. Sumu uplatňovaného bezdôvodného obohatenia žalobca vyčísľuje na 304,20 EUR a to
podľa Sadzobníka licenčných odmien.

3. Na tieto skutkové tvrdenia žalobca označil dôkazy : Oprávnenie na výkon kolektívnej správy
z 18.8.2016, Informácia z www stránky žalovaného, príkaznú zmluvu, Zoznam nositeľov práv
zastupovaných žalobcom, Zoznam zahraničných organizácií, Zmluvy o zastupovaní nositeľov práv,
Recipročná zmluva so zahraničným partnerom, Zoznam vysielaných diel v roku 2022 na CD nosiči,

štatistika vyplácania licenčných odmien na CD nosiči, RHLZ na CD nosiči, Sadzobník žalobcu na CD
nosiči, Výzva právneho zástupcu žalobcu.

4. Mestský súd Košice vo veci vydal dňa 22.1.2024 platobný rozkaz voči ktorému podal žalovaný dňa
9.2.2024 odpor s odôvodnením, že nehnuteľnosť v ktorej sa ubytovanie poskytuje nadobudla na základe

Kúpnej zmluvy A. X/XXXX, B./XXXX zo dňa 24.9.2015, obchodná spoločnosť C., D., ktorá má zmluvný
vzťah so žalobcom. Na základe uvedeného vzniesol námietku vecnej legitimácie a žiadal aby súd
platobný rozkaz zrušil, žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

5. Žalobca v podaní zo dňa 20.2.2024 uviedol, že spoločnosť C., D., je majiteľom nehnuteľnosti

Penziónu Snežienka, avšak daná skutočnosť sama o sebe neznamená, že by spoločnosť C., D.,
bolaajprevádzkovateľomdanéhoubytovaciehozariadenia.Prevádzkovateľomubytovaciehozariadenia
Penzión Snežienka je žalovaný, čo vyplýva z webovej stránky daného ubytovacieho zariadenia
E., na ktorej je ako prevádzkovateľ daného ubytovacieho zariadenia uvedený práve žalovaný. Ako
prevádzkovateľ daného ubytovacieho zariadenia bol na predmetnej webovej stránke označený žalovaný

v priebehu roka 2022, a je tak označený aj v súčasnosti. Žalovaný, ktorý má aj v živnostenskom registri
vedenú prevádzkareň na adrese F. G. XXX, XXX XX B. F., kde prevádzkuje ubytovacie služby, čo je
adresou ubytovacieho zariadenia Penzión Snežienka. So spoločnosťou C., D. má žalobca uzatvorenú
licenčnú zmluvu, ktorá sa však netýka ubytovacieho zariadenia Penzión Snežienka, ale inej prevádzky
- ubytovacieho zariadenia H. G., ktoré daná spoločnosť prevádzkuje. V predloženej licenčnej zmluve

v Článku IV ods. 2 samotná spoločnosť C., D., vyhlásila a potvrdila, že neprevádzkuje žiadnu inú
prevádzku, než prevádzku H. G., ktorá je uvedená v prílohe licenčnej zmluvy. Teda aj z vyhlásenia
spoločnosti C., D. vyplýva, že spoločnosť neprevádzkuje ubytovacie zariadenie Penzión Snežienka.
Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj zápis v živnostenskom registri D. C., D., ktorá má v živnostenskomregistri zapísanú iba jedinú prevádzkareň, kde poskytuje ubytovacie služby, a to prevádzkareň na adrese
H. XXX/XX, XXX XX G., čo je adresou ubytovacieho zariadenia H. G..

6. Žalovaný v podaní zo dňa 11.4.2024 uviedol, že nie je prevádzkovateľom Penziónu Snežienka,
nakoľko na základe zmluvného vzťahu so spoločnosťou C., D. len zabezpečuje sprostredkovanie
možnosti ubytovania tretích osôb pre vlastníka samotnej nehnuteľností, v ktorej sa prevádzka Penziónu
Snežienka nachádza, a ktorým je spoločnosť C., D.. Z výpisu zo živnostenského oprávnenie je síce
zrejmé, že má zapísanú jednu z prevádzkarní zriadených na adrese F. G. XXX, XXX XX B. F., teda v

mieste sídla Penziónu Snežienka, v skutočnosti tam má svoju prevádzku zriadenú len za účelom vyššie
uvedených činností spojených so zabezpečením sprostredkovania možnosti ubytovania tretích osôb
v Penzióne Snežienka, ktorý však neprevádzkuje, ale len sprostredkúva ubytovanie. Dňa 12.11.2015
vydal Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade rozhodnutie, ktorým vyslovil súhlas
s návrhom spoločnosti C., D., D. D. I. D. J. XX, XXX XX K., na uvedenie priestorov „Penzión Snežienka“,
F. G. XXXXX, XXX XX B. F. do prevádzky a zároveň schválil prevádzkový poriadok zariadenia s celkovou

ubytovacou kapacitou zariadenia 12 lôžok, ktorej prevádzkovateľom je spoločnosť C., D., D. D. I. D. J.
XX, XXX XX K.. Súdu predložil niektoré faktúry, z ktorých vyplýva, že spoločnosť C., D., ako dodávateľ
ubytovacích služieb vyfakturoval príslušnému odberateľovi sumu za ubytovanie v Penzióne Snežienka,
F. G.. Z uvedených daňových dokladov vyplýva, že ubytovaciu činnosť v Penzióne Snežienka realizuje
spoločnosť C., D., ktorá je teda prevádzkovateľom tohto penziónu.

7.Napojednávanívypovedalkonateľžalovanéhodňa26.2.2025tak,L.K.D.K.M.K.N.D.C.D.,ktoráho
dodnes prevádzkuje. D. C. D. má od roku 2017 uzavretú zmluvu na autorské poplatky so spoločnosťou
D., na ktorú platí. D. C. D. nebola zo strany žalobcu oslovená na platenie licenčných poplatkov, preto
ich neplatil, nik ho nevyzval. Spoločnosť Snežienka – Tatry s.r.o. nezanikla, existuje, ale neprevádzkuje

Penzión Snežienka v F. G. a nemá k nemu žiaden vzťah.

S k u t k o v ý stav :
8. Žalobca v spore preukázal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby tým, že predložil súdu Oprávnenie
na výkon kolektívnej správy práv zo dňa 18.8.2016 (na dobu neurčitú) vydaného Ministerstvom kultúry

Slovenskej republiky (č.k. MK-663/2010-70/6165) v zmysle zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon v
znení zákona č. 125/2016 Z.z. k literárnemu, dramatickému, hudobnodramatickému, choreografickému,
audiovizuálnemu a fotografickému dielu, dielu výtvarného umenia, architektonickému dielu a dielu
úžitkového umenia v odboroch kolektívnej správy práv. Toto oprávnenie bolo vydané na dobu neurčitú.

9. Z výpisu zo Živnostenského registra A. XXX-XXXXX vedeného v registri : Okresný úrad Poprad súd
zistil, že na obchodné meno žalovaného bolo vydané živnostenské oprávnenie na činnosť ubytovacie
služby v rozsahu voľných živností s miestom prevádzky na adrese B. F., F. G. XXX, od 14.12.2015.

10. Penzión Snežienka sa podľa webowej stránky nachádza na adrese B. F., F. G. XXXX.

11. Ako vyplýva z rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade zo dňa
12.11.2015, K. I. D. C. D. bolo vyhovené a odsúhlasené uvedenie priestorov Penziónu Snežienka, F. G.
do prevádzky a zároveň bol schválený Prevádzkový poriadok s tým, že celková ubytovacia kapacita je
12 lôžok v 6 izbách. V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza, že spoločnosť C., D. z toho prevádzkuje

6 izieb a spoločné priestory a druhú časť penziónu, a ďalšiu časť penziónu so 7 izbami prevádzkuje
spoločnosť Snežienka – Tatry s.r.o..

12.ZvýpisuzoživnostenskéhoregistraspoločnostiC.,D.vyplýva,žemápredmetpodnikaniaubytovacie
služby v ubytovacích zariadeniach a prevádzkareň má H. XXX/XX, G., čo je iná prevádzka.

13. Z internetovej stránky penziónu snežienka E. súd zistil, že ponúka ubytovanie v 13 izbách a ide o 3
hviezdičkový hotel. Ako prevádzkovateľ je uvedený žalovaný.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia :

14. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii
niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, článok 3 ods. 1
členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenosich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým
spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.

15. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii
niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, článok 3 ods. 2
členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať sprístupňovanie verejnosti po drôte
alebo bezdrôtovými prostriedkami takým spôsobom, že verejnosť má k nim prístup z miesta a v čase
individuálne zvolenom.

16. Podľa čl. 18 citovanej Smernice táto smernica platí bez toho, aby boli dotknuté tie ustanovenia v
členských štátoch, ktoré sa týkajú spravovania práv, ako sú rozšírené licencie ochranných spoločností.

17. Podľa čl. 23 cit. Smernice táto smernica ďalej harmonizuje práva autorov na verejný prenos. Pod
týmto právom sa v širokom zmysle slova chápe každý verejný prenos pre verejnosť, ktorá nie je prítomná

na mieste, kde tento prenos vzniká. Toto právo zahŕňa všetky transmisie a retransmisie diel smerom k
verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania. Toto právo nezahŕňa žiadne
iné činnosti.

18. Podľa čl. 26 cit. Smernice vzhľadom na to, že vysielatelia v rámci služieb na požiadanie sprístupňujú

svoje rozhlasové a televízne produkcie, súčasťou ktorých je hudba z komerčných zvukových záznamov,
je potrebné podporiť poskytovanie kolektívnych licencií, aby sa zjednodušilo upravenie týchto práv.

19. Podľa čl. 27 Smernice samotné zabezpečenie fyzických zariadení umožňujúcich alebo
uskutočňujúcich prenos rozhlasových a televíznych programov sa samo o sebe nerovná prenosu v

zmysle tejto smernice.

20. Podľa § 1 autorského zákona č. 185/2015 Z. z. (nárok je uplatnený za obdobie od 1.1.2022 do
31.12.2022, teda v znení účinnom do 31.1.2023, ďalej v texte len „autorského zákona“) tento zákon
upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela (ďalej len „dielo“)

alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho
záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového
programu alebo databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného
umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a
televízneho vysielateľa (ďalej len „vysielateľ“), vydavateľa periodika, autora počítačového programu,

autora databázy a zhotoviteľa databázy.

21. Podľa § 19 ods. 1 autorského zákona autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na
použitie svojho diela.

22. Podľa § 19 ods. 2 autorského zákona dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon
neustanovuje inak.

23. Podľa § 19 ods. 3 autorského zákona za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon
v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.

24. Podľa § 19 ods. 4 autorského zákona použitím diela je najmä
spracovanie diela,
spojenie diela s iným dielom,
zaradenie diela do databázy podľa § 131,

vyhotovenie rozmnoženiny diela,
verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela
1.prevodom vlastníckeho práva,
2.vypožičaním,
3.nájmom,

uvedenie diela na verejnosti
1.verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela,
2.verejným vykonaním diela,
3.verejným prenosom diela.25. Podľa § 26 ods. 2 autorského zákona verejným vykonaním diela je aj technické predvedenie diela.
Technické predvedenie diela je predvedenie diela prostredníctvom technického zariadenia na prenos

obrazu, zvuku alebo obrazu a zvuku súčasne, určené verejnosti priamo prítomnej na mieste tohto
predvedenia. Technické predvedenie diela sa nepovažuje za verejný prenos diela.

26. Podľa § 79 ods. 1 autorského zákona organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac
nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii

organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú
licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv : a) zastupovaných podľa
§ 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej
správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.

27. Podľa § 144 ods. 1 autorského zákona právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd

s nositeľmi práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného
prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou kolektívnej
správy, ak jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv, kolektívnu správu práv
vykonáva bez účelu dosahovania zisku a
másídlonaúzemíSlovenskejrepublikyabolojejministerstvomudelenéoprávnenienavýkonkolektívnej

správy práv (ďalej len „oprávnenie“).

28. Podľa § 152 ods. 4 autorského zákona Ministerstvo na svojom webovom sídle vedie evidenciu
organizácií kolektívnej správy, ktorým udelilo oprávnenie, vrátane digitálnej rozmnoženiny oprávnenia.
Evidencia obsahuje

názov organizácie kolektívnej správy,
sídlo organizácie kolektívnej správy,
označenie štatutárneho orgánu a meno a priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo osôb,
ktoré sú jeho členmi, označenie orgánu riadenia a meno a priezvisko osoby, ktorá je orgánom riadenia,
alebo osôb, ktoré sú jeho členmi, ak je odlišný od štatutárneho orgánu,

vymedzenie odboru kolektívnej správy práv a
informáciu o tom, či organizácia kolektívnej správy uzatvára rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu podľa
§ 79 v danom kalendárnom roku,
informáciu o tom, ktorá organizácia kolektívnej správy je povinná prerozdeliť nositeľom práv, ktorí nie sú
zastupovaní podľa § 164 ods. 1, príjem z výkonu kolektívnej správy práv podľa § 147 ods. 4.

29. Podľa § 164 ods. 1 autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať
za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého
nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany
a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv

požiada. Organizácia kolektívnej správy môže odmietnuť zastupovanie nositeľa práv len na základe
preukázaných objektívnych dôvodov, najmä ak by zastupovanie nositeľa práv bolo v rozpore s vydaným
oprávnením alebo majetkové práva k predmetu zastúpenia nevznikli. Pred uzavretím dohody podľa
prvej vety je organizácia kolektívnej správy povinná poskytnúť nositeľovi práv informácie o podmienkach
zastupovania pri výkone kolektívnej správy práv. Organizácia kolektívnej správy je povinná začať výkon

činností súvisiacich so zastupovaním od uzavretia dohody podľa prvej vety, ak nie je dohodnuté inak.

30. Podľa § 58 ods. 1 písm. i) autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo
ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia.

31. Podľa § 63 ods. 2 písm. d) autorského zákona nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 sa
môže domáhať vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy.

32. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

33. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.34. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

36. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

37. Podľa § 458a Občianskeho zákonníka ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva
nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane
ustanovenie § 442a ods. 2.

38. Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka pri porušení alebo ohrození práva duševného
vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť
inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase
neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva,

ktoré môžu byť predmetom prevodu.

39. Podľa § 517 ods.1., prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

40. Podľa § 517 ods.2 cit. Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.

41. Podľa § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

P r á v n e vyhodnotenie :
43. Predmetom tohto sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 304,20 EUR s príslušenstvom, titulom
bezdôvodného obohatenia.

44. Uplatnený nárok žalobcu súd posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý
je upravený osobitným predpisom, ktorým je autorský zákon č. 185/2015 Z. z., ktorý s účinnosťou
od 01.01.2016 zrušil zákon č. 618/2003 Z. z., a ktorý na daný právny vzťah súd aplikoval, nakoľko
predmetom konania sú uplatnené nároky za rok 2022.

45. Je nesporné, že žalobca na základe Oprávnenia Ministerstva kultúry SR č.
MK-1587/2016-232/10421 o dňa 18.8.2016 má postavene organizácie kolektívnej správy v zmysle
§ 144 ods. 1 AZ. Z právnej úpravy autorského zákona vyplýva, že organizácia kolektívnej správy
vykonávakolektívnusprávumajetkovýchprávzanositeľovpráv,ktorýchzastupujenazmluvnomzáklade

podľa § 164 AZ v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany, kedy nositeľ práv je oprávnený
vylúčiť kolektívnu správu majetkových práv k niektorým alebo všetkým predmetom ochrany a pokiaľ tak
neurobí, má sa za to, že k vylúčeniu kolektívnej správy práv nedošlo a nositeľ práv je stále zastupovaný
organizáciou kolektívnej správy. Organizácia kolektívnej správy v rámci výkonu kolektívnej správy je
oprávnená a povinná pri porušení majetkových práv nositeľa práv domáhať sa nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Rovnaký režim ochrany práv sa vzťahuje aj na tých nositeľov práv, ktorých
organizácia kolektívnej správy nezastupuje na zmluvnom základe, pokiaľ sa jedná o spôsob použitia
predmetov ochrany, na ktoré sa udeľuje licencia rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou.46. Je teda nesporné, že žalobca, ako organizácia kolektívnej správy v zmysle autorského zákona
zastupuje nositeľov práv vo vlastnom mene a na vlastný účet, a to v rozsahu s ním dohodnutom podľa
autorského zákona. Žalobca je oprávnený domáhať sa vydania údajného bezdôvodného obohatenia

podľa § 58 ods. 1 písm. i) autorského zákona v spojení s ust. § 63 ods. 2 písm. d) vo vlastnom mene,
ale v prospech nositeľov práv. Súčasne potom v súlade s § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka sa
predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Žalobca je oprávnený
konať a teda aj uplatňovať právne nároky len a výlučne v prospech(na účet) tých nositeľov práv, ktorých
nazákladedohodyzastupuje.Žalobcavkonanípreukázal,žezastupujenositeľovprávprivýkonesprávy

a súčasne, že túto správu vykonáva práve ku konkrétnym predmetom ochrany, ktoré mu títo nositelia
práv do správy zverili.

47. Týmto je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto spore.

48. Spornou bola pasívna legitimácia žalovaného v spore.

49. Žalovaný sa v spore bránil tvrdením, že žalovaný nie je prevádzkovateľom Penziónu Snežienka,
pretože Kúpnou zmluvou A. X/XXXX, B./XXXX zo dňa 24.9.2015 previedol žalovaný na spoločnosť C.,
D. B. k Penziónu Snežienka. Túto listinu však súdu nepredložil, čím tvrdenie nepreukázal, preto zostalo
len v rovine nepreukázaného tvrdenia. Listinami, ktoré súdu žalovaný predložil toto tvrdenie neverifikujú,

ide síce o zmluvy, ktoré uzavrela spoločnosť C., D. vo vzťahu k Penziónu Snežienka, a to : Rámcová
zmluvu o poskytovaní služieb a licencií k systému Previo, ktorej predmetom je umožnenie využívania
funkcií pri rezervácii ubytovania v Penzióne Snežienka z 21.4.2021, a Zmluva o poskytovaní služieb pri
zbere kuchynského odpadu z 25.5.2020, pričom žalovaný je rok 2022, ale ide o listiny, ktoré nesvedčia
o vlastníctve a prevádzkovaní ubytovacieho zariadenia.

50. Predpoklady na zariadenie a prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia sú :
- prvým predpokladom je podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len
„živnostenský zákon“) zabezpečiť si živnostenské oprávnenie. V tomto prípade je preukázané, že
živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia Penzión Snežienka bolo vydané

na obchodné meno žalovaného, s miestom prevádzky na adrese B. F., F. G. XXX, od 14.12.2015, pričom
žalovaný nepredložil súdu dôkaz o tom, že by toto rozhodnutie bolo pod vplyvom zmeny skutkových
okolností zmenené. Naopak, zo živnostenského registra spoločnosti C., D. vyplýva, že ubytovacie služby
v ubytovacích zariadeniach poskytuje v prevádzkarni so sídlom H. XXX/XX, G., čo je iná prevádzka.

- ďalším predpokladom je zariadenie ubytovacieho zariadenia v zmysle požiadaviek na vybavenie
izieb, osvetlenie, upratovanie ubytovacích zariadení a ďalšie náležitosti podľa § 21 ods. 2 zákona č.
355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o
požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu

a na ubytovacie zariadenia.

- ďalej v zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov je právnická osoba, ktorá prevádzkuje ubytovacie zariadenia
povinná : a) zabezpečiť požiadavky podľa odseku 2, b) vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho

regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie. F. O. K. D. D. D. C. D., P. Regionálny úrad
verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade dňa 12.11.2015 vyhovel a odsúhlasil uvedenie priestorov
Penziónu Snežienka, F. G. do prevádzky a zároveň schválil Prevádzkový poriadok s tým, že celková
ubytovacia kapacita je 12 lôžok v 6 izbách. V odôvodnení rozhodnutia Regionálny úrad verejného
zdravotníctva uviedol, že na mieste samom bolo zistené, že spoločnosť C., D. z toho prevádzkuje

6 izieb, spoločné priestory a druhú časť penziónu, a ďalšiu časť penziónu so 7 izbami prevádzkuje
spoločnosťSnežienka–Tatrys.r.o..Každáprípadnázmenatohtoprevádzkovéhoporiadku,alebozmena
vlastníctva, či prevádzkovateľa, rovnako v zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podlieha schváleniu
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva – o žiadnej ohlásenej a úradne schválenej zmene súd

nemal žiaden dôkaz.

51.Zďalšíchdôkazov,ktorébysvedčalioinomprevádzkovateľoviPenziónuSnežienkabyprichádzalido
úvahy aj listiny podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálneodpady a drobné stavebné odpady, ďalej podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom
znení a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení o povinnosti platiť odvody na sociálne a
zdravotné poistenie, ďalej úhrada dane z príjmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.

o dani z príjmu v platnom znení, a napokon aj vedenie účtovníctva v zmysle zákona č. 431/2001 Z. z. o
účtovníctve v platnom znení. Takéto dôkazy žalovaný do sporu nepredložil.

52. Okrem toho je preukázané, že spoločnosť C., D. Q. dňa 23.5.2017 so žalobcom Licenčnú zmluvu
sprílohou(špecifikáciaubytovaciehozariadenia),ktorásatýkaubytovaciehozariadeniaH.G.,naadrese

H. XXX/XX, XXX XX G., kde v článku IV ods. 2 spoločnosť C., D. vyhlásila a podpisom potvrdila, že
neprevádzkuje žiadnu inú prevádzku, ktorá je uvedená v prílohe licenčnej zmluvy.

53. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný je pasívne legitimovaný len vo vzťahu k 7
izbámvPenzióneSnežienka,akotovyplývazpredloženéhorozhodnutiaRegionálnehoúraduverejného
zdravotníctva so sídlom v Poprade dňa 12.11.2015.

54. Súd ďalej vychádzal z verejnej dostupných údajov a tiež z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný žiadnym
spôsobom nerozporoval o tom, že v ubytovanom zariadení Penzióne Snežienka v rozhodnom období
od 1.1.2022 do 31.12.2022 sa nachádzalo 13 zvukovo-obrazových zariadení. Je preto preukázané,
že zvukovoobrazové zariadenia nachádzajúce sa izbách ubytovacieho zaradenia penziónu Snežienka

boli spôsobilé a pripravené na šírenie diel tak, že pomocou týchto mohli diela vnímať osoby na izbách
ubytovacieho zariadenia, t.j. na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať (§ 5 ods. 14
Autorského zákona). Tieto skutočnosti boli nesporné.

55. Predmet konania má skutkový základ spočívajúci v používaní autorských diel žalovaným

prostredníctvom verejného prenosu prostredníctvom 13 kusov zvukovoobrazových zariadení
umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia penziónu Snežienka, v období 01.01.2022 až
31.12.2022 bez zmluvného základu, pričom žalobcovi za toto užívanie nebola zaplatená licenčná
odmena, na ktorú má žalobca, ako oprávnený na výkon kolektívnej správy práv, nárok. V zmysle §
48 ods. 1 a § 49 ods. 1 autorského zákona sa nevyžaduje špecifikácia konkrétnych diel, ale naopak

predmetné ustanovenia výslovne hovoria o možnosti udeliť hromadnou alebo kolektívnou licenčnou
zmluvou uzatváranou v zákonom predpísanej písomnej forme súhlas na použitie všetkých diel, ktoré
spravuje daná organizácia kolektívnej správy práv alebo niektorých z nich (v danom prípade by sa
mohlo jednať napr. len o diela audiovizuálne alebo o diela výtvarné). Pokiaľ chcel žalovaný realizovať
verejný prenos prostredníctvom zvukovoobrazových technických prostriedkov v roku 2022, bolo jeho

povinnosťou mať uzatvorené hromadné licenčné zmluvy s organizáciami kolektívnej správy, ktoré
zastupujú autorov a nositeľov práv, a teda mať súhlas na používanie predmetov ochrany, ktoré sú
súčasťou televízneho vysielania. Pre vznik nároku organizácie kolektívnej správy na domáhanie sa
vydania bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázanie povinnosti používateľa mať uzatvorenú
hromadnú licenčnú zmluvu, čo má súd taktiež za preukázané. Žalovaný si bol vedomý, že je povinný

ako používateľ predmetov ochrany mať uzatvorené licenčné zmluvy a platiť licenčné odmeny. Žalovaný
bez toho, aby mal uzatvorenú licenčnú zmluvu so žalobcom nakladal s dielami autorov a iných nositeľov
práv zastúpených žalobcom formou verejného prenosu diel. Žalovaný sa tak dopúšťal neoprávneného
používania autorských diel, keďže zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov, resp. žalobcu ako
zástupcu autorov.

56. V konaní teda nebolo sporné, že žalovaný za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 nemal so
žalobcom uzavretú hromadnú licenčnú zmluvu, ani so ZHR SR tzv. kolektívnu licenčnú zmluvu, ktorá by
ho oprávňovala k použitiu diel, ku ktorým žalobca ako organizácia kolektívnej správy spravuje práva.

57. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 OZ konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto
sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Záväzkový vzťah vznikne, ak sa
naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik. Posúdenie, či došlo k vzniku právneho
vzťahu bezdôvodného obohatenia závisí od splnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej úpravy
v § 451ods. 1 a 2 OZ, ktoré musia byť splnené kumulatívne. V § 451 ods. 1 OZ je vyjadrená všeobecná

zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V § 451 ods. 2 OZ
uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.58. Akákoľvek harmonizácia autorských práv a s nimi súvisiacich práv musí byť založená na vysokej
úrovni ochrany, pretože tieto práva sú podstatou pre duševnú tvorbu. Ich ochrana pomáha zaistiť

udržiavanie a rozvoj tvorivosti v záujme autorov, interpretov, producentov, spotrebiteľov, kultúry,
priemysluaverejnostiakocelku.Duševnévlastníctvosapretopovažujezaintegrálnusúčasťvlastníctva.

59. Ak majú autori alebo výkonní umelci pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia
za používanie svojej práce dostávať primeranú odmenu, rovnako ako producenti, aby boli schopní

financovať túto prácu. Investície potrebné na výrobu produktov, ako sú zvukové záznamy, filmy alebo
multimediálne produkty a služby, ako sú služby ‚na požiadanie‘ sú značné. Primeraná právna ochrana
práv duševného vlastníctva je nevyhnutná na zaručenie dostupnosti takejto odmeny a na zaistenie
uspokojivej návratnosti týchto investícií.

60. Týmto je preukázaná dôvodnosť nároku žalobcu.

61. Zmyslom a účelom inštitútu rozšírených hromadných licenčných zmlúv je reagovať na obdobné
spôsoby používania diel, ktoré sú predmetom tohto konania, kedy ide o masové použitie diel, pri
ktorom je individuálny výkon práv jednotlivými nositeľmi práv prakticky nemožný, nakoľko by bol
neprimeranenáročnýanákladysnímspojenébyďalekoprevyšovalipríjmyzlicenčnýchodmienautorov.

Inštitút rozšírených hromadných licenčných zmlúv je dôležitým právnym nástrojom aj pre samotných
používateľov tým, že im poskytuje možnosť získať oprávnenie na takéto masové použitie diel. Na
existenciu tohto inštitútu pamätal aj normotvorca Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/
ES, kedy v samotnom znení smernice ( bod 18 úvodných ustanovení) uvádza, že „táto smernica
platí bez toho, aby boli dotknuté tie ustanovenia v členských štátoch, ktoré sa týkajú spravovania

práv ako sú rozšírené licencie ochranných spoločností.“ Súd poukazuje aj na Smernicu Európskeho
parlamentu a Rady 2014/26/EÚ o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským
právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie
na vnútornom trhu, konkr. na bod 12 úvodných ustanovení, kde sa uvádza, že aj keď táto smernica
sa uplatňuje na všetky organizácie kolektívnej správy ( s výnimkou hlavy III, ktorá sa vzťahuje na

organizácie kolektívnej správy, ktoré spravujú autorské práva na hudobné diela na online využívanie
na multiteritoriálnom základe, nenarúša úpravy týkajúce sa spravovania práv v členských štátoch,
ako sú napríklad individuálna správa, rozšírená pôsobnosť dohody medzi zastupujúcou organizáciou
kolektívnej správy a používateľom, t.j. rozšírené kolektívne licencie, povinná kolektívna správa, právne
predpoklady zastúpenia a prevod práv na organizácie kolektívnej správy. Súd poukazuje na ust. § 146

Autorského zákona, ktoré sa týka len povinne kolektívne spravovaných práv, zatiaľ čo úprava § 79 a 80
sa týka dobrovoľne kolektívne spravovaných práv t. j. práv, u ktorých sa môže nositeľ práva rozhodnúť, či
sa dá zastúpiť organizáciou kolektívnej správy alebo naopak. Ak sa však rozhodne, že s ňou neuzavrie
dohodu o zastupovaní a zároveň nevylúči kolektívnu správu práv, rozširuje sa na neho účinok hromadnej
licenčnej zmluvy. Rozšírená hromadná licencia je niekde uprostred medzi dobrovoľnou a povinnou

kolektívnousprávou.Tentoinštitútvychádzazprincípupreferencieindividuálnehovýkonuprávazároveň
má prvky povinnej kolektívnej správy, keďže sa týka nielen zastupovaných ale aj nezastupovaných
autorov. Jej zavádzanie je v kompetencii členských štátov EÚ, čo možno vyvodiť z recitálu 18 Smernice
2001/29/ES, podľa ktorého Smernica platí bez toho, aby boli dotknuté tie ustanovenia členských štátov,
ktoré sa týkajú spravovania práv, ako sú rozšírené licencie ochrany spoločnosti.

62. V zmysle čl. 16 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a
účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi
tohto zákona. V predmetnom článku sa normuje princíp legality ako východisko akejkoľvek aplikácie a
interpretácie práva. Princíp legality je kľúčový ústavnoprávny princíp vyplývajúci z obsahových konotácií

materiálneho právneho štátu. Čl. 16 tak predstavuje deklaráciu princípu „viazanosti súdu a sudcu
zákonom“.

63. Súd považuje za potrebné vyjadriť sa k rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C – 301/15 Soulier a
Doke, ktorý je často používaný v procesnej obrane žalovaných v skutkovo a právne totožných veciach. Z

predmetného rozsudku vyplýva, že predmetom prejudiciálnej otázky bolo, či právna úprava Francúzska
týkajúca sa rozmnožovania obchodne nedostupných diel a verejného prenosu obchodne nedostupných
dielvdigitálnejpodobejevsúladesoSmernicou,pričomSúdnydvorEÚposudzovalvnútroštátnuprávnu
úpravu výlučne Francúzska a uviedol, že konkrétne podmienky zakotvené v právnej úprave Francúzskav prípade obchodne nedostupných kníh pre daný výkon práv (súd navyše riešil otázku on-line použitia
obchodne nedostupných kníh, čo je skutkovo a aj právne zásadne odlišné od verejného prenosu diel
technickými zariadeniami, čo je predmetom tohto konania) považuje za nesúladné so Smernicou.

64. Súd sa pri rozhodovaní zaoberal taktiež otázkou, či v prípadoch, o aký ide vo veci samej, v ktorých
prevádzkovateľ hotela vo svojich priestoroch nainštaluje televízne prijímače, do ktorých šíri televízny
signál umožňujúci príjem televízneho vysielania, posudzovať otázku, či ide o verejný prenos podľa
pojmu ‚verejný prenos‘ uvedeného v článku 3 ods. 1 Smernice 2001/29 alebo článku 8 ods. 2 Smernice

2006/115, ak sprístupneným televíznym vysielaním sú dotknuté autorské práva a s nimi súvisiace práva
veľkého počtu dotknutých osôb, predovšetkým skladateľov, textárov a hudobných vydavateľstiev, ale aj
výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a autorov hovorených diel, ako aj ich vydavateľov.

65. Na ozrejmenie právnej stránky veci súd uvádza, že vo všeobecnosti hromadná licenčná
zmluva predstavuje zvláštny typ zmluvy, ktorý vo svojom záväzkovo-právnom vyjadrení v podstate

nadobúdateľovi poskytuje len súhlas na použitie diel a to v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas,
pričom samotná organizácia kolektívnej správy už po uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy nekontroluje
počet uskutočnených verejných prenosov v rozhodnej dobe. Znamená to, že predmetom tohto typu
zmluvy je len udelenie súhlasu na používanie diela, čo nadobúdateľovi vytvára skutkový a právny
rámec, v rámci ktorého takto pridelené právo môže využíva; to ako často k tomuto použitiu skutočne

dôjde, je irelevantné. Ak teda žalovaný disponoval viacerými TV nosičmi (technickými zariadeniami v
rozsahu 35 zvukovoobrazových zariadení v izbách ubytovacieho zariadenia H. R.), ktoré už vo svojej
praktickej a funkčnej podstate umožňujú a primárne slúžia na zabezpečovanie verejného prenosu
určitých diel (aj diel, práva ku ktorým spravuje žalobca) a v rozhodnej dobe nemal uzavretú so žalovaným
hromadnú licenčnú zmluvu, dochádzalo k jeho strany k realizácii majetkovej podstaty autorských práv

spravovaných subjektov bez toho, aby im bola poskytnutá odmena.

66. Smernica Európskeho parlamentu a rady 2001/29/ES tiež harmonizuje práva autorov na verejný
prenos. Pod týmto právom sa v širokom zmysle slova chápe každý verejný prenos pre verejnosť, ktorá
nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká. Toto právo zahŕňa všetky transmisie a retransmisie

diel smerom k verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania. Toto právo
nezahŕňa žiadne iné činnosti.

67. Okrem toho podľa článku 8 ods. 2 smernice 2006/115 vnútroštátna právna úprava členských
štátov musí jednak zabezpečiť, aby pri použití zvukového záznamu vydaného na obchodné účely alebo

rozmnoženiny takéhoto zvukového záznamu na bezdrôtové vysielanie alebo akýkoľvek iný verejný
prenos platil používateľ jedinú primeranú odmenu, a jednak, aby sa táto odmena rozdelila medzi
dotknutých výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov.

68. Súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 12.3.2012 vo veci Phonographic Performance

(Ireland) limited proti Írsku sp.zn. C- 162/10, kde v rámci prejudiciálnej otázky bolo uvedené, že
„prevádzkovateľhotelovéhozariadenia,ktorýposkytujevizbáchsvojichhostítelevíznealeborozhlasové
prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos“. Ak má
teda žalovaný vo svojej prevádzke umiestnené zvukové alebo zvukovo-obrazové zariadenie vybavené
príjmom, tak týmto samotným dochádza k ďalšiemu verejnému prenosu.

Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e :
69. V zmysle judikatúry Súdneho dvora pojem „verejný prenos“ zahrňuje dva kumulatívne prvky, a
to samotný „prenos“ diela a jeho „verejný“ prenos (rozsudok z 19. novembra 2015, SBS Belgium,
C 325/14, EU:C:2015:764, bod 15 a citovaná judikatúra).Po prvé, pokiaľ ide o „prenos“, tento pojem

zahŕňa každú transmisiu chránených diel, nezávisle od technického prostriedku alebo technického
postupu, ktoré sa použili (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. novembra 2015, SBS Belgium, C 325/14,
EU:C:2015:764, bod 16 a citovanú judikatúru). Okrem toho každá transmisia a retransmisia diela, ku
ktorej dochádza pri použití špecifickej technológie, podlieha v zásade individuálnemu povoleniu autora
dotknutého diela (rozsudok z 19. novembra 2015, SBS Belgium, C 325/14, EU:C:2015:764, bod 17 a

citovaná judikatúra).Po druhé na to, aby určitý akt spadal pod pojem „verejný prenos“ v zmysle článku
3 ods. 1 smernice 2001/29, je ešte potrebné, ako bolo pripomenuté v bode 37 tohto rozsudku, aby
chránené diela boli predmetom „verejného“ prenosu.70. V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora v prvom rade vyplýva, že pojem „verejný“ sa týka
neurčitého počtu potenciálnych adresátov a okrem toho zahŕňa celkom významný počet osôb (pozri v
tomto zmysle rozsudok zo 7. decembra 2006, SGAE, C 306/05, EU:C:2006:764, body 37 a 38, ako aj

citovanú judikatúru). Okrem toho treba pripomenúť, že pojem „verejný prenos“ treba chápať v širšom
zmysle slova, ako to výslovne uvádza odôvodnenie 23 smernice 2001/29 (pozri v tomto zmysle rozsudok
zo 7. marca 2013, ITV Broadcasting a i., C 607/11, EU:C:2013:147, bod 20, ako aj citovanú judikatúru).

71. V zmysle judikatúry Súdneho dvora na to, aby určitý akt spadal pod pojem „verejný prenos“, šírené

dielo musí byť sprístupnené „novej verejnosti“, teda verejnosti, ktorú autori chránených diel nezohľadnili
priudelenísúhlasunapoužívaniesvojichdielvoformeverejnéhoprenosuoriginálu(pozrivtomtozmysle
rozsudky zo 7. decembra 2006, SGAE, C 306/05, EU:C:2006:764, body 40 a 42, ako aj zo 4. októbra
2011, Football Association Premier League a i., C 403/08 a C 429/08, EU:C:2011:631, bod 197).

72. V tomto kontexte Súdny dvor zdôraznil nezastupiteľnú úlohu používateľa, keď rozhodol, že na to,

aby išlo o verejný prenos, je potrebné, aby tento používateľ s vedomím dôsledkov svojho konania
sprostredkoval ďalšej verejnosti prístup k chránenému dielu, a aby sa teda javilo, že bez tohto
sprostredkovania by osoby predstavujúce „novú“ skupinu verejnosti v zásade nemohli mať úžitok z
vysielaného diela napriek tomu, že sa nachádzajú v oblasti pokrytej uvedeným vysielaním (pozri v tomto
zmysle rozsudky zo 7. decembra 2006, SGAE, C 306/05, EU:C:2006:764, bod 42, ako aj zo 4. októbra

2011, Football Association Premier League a i., C 403/08 a C 429/08, EU:C:2011:631, bod 195).

73. Súdny dvor teda rozhodol, že prevádzkovatelia pohostinstva, hotela alebo kúpeľného zariadenia sú
používatelia a vykonávajú verejný prenos, ak zámerne svojim zákazníkom sprostredkovávajú chránené
diela prostredníctvom vedomého sprístupnenia signálu pomocou televíznych alebo rozhlasových

prijímačov nainštalovaných vo svojich zariadeniach (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. decembra
2006, SGAE, C 306/05, EU:C:2006:764, body 42 a 47; zo 4. októbra 2011, Football Association Premier
League a i., C 403/08 a C 429/08, EU:C:2011:631, bod 196, ako aj z 27. februára 2014, OSA, C 351/12,
EU:C:2014:110, bod 26).

74. Navyše, šírenie chránených diel má ziskovú povahu, keď používateľ môže mať z toho hospodársky
zisk odrážajúci sa v atraktívnosti, a teda vo zvýšenej návštevnosti zariadenia, v ktorom šíri vysielanie
(pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., C 403/08
a C 429/08, EU:C:2011:631, body 205 a 206).

75. Keďže žalovaný bol v rozhodnom období používateľom audiovizuálnych diel, bol povinný plniť svoje
povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy,
ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetu
ochrany t. j. žalobcu. Použitie diel z uvádzaných odborov bez súhlasu nositeľov autorských práv k nim
( a bez uhradenia licenčnej odmeny) predstavuje neoprávnený zásah do práv ich nositeľov (autorov).

Tento zásah na strane žalovaného zakladá majetkový prospech a na strane autorov, ktorých práva sú
kolektívne spravované žalobcom, právo na jeho vydanie t. j. na vydanie bezdôvodného obohatenia.

76. Pri stanovení výšky sumy bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, súd vychádzal z výšky
licenčných odmien určených v Sadzobníku žalobcu, ktorý je vytvorený v súlade s autorským zákonom,

ako aj v závislosti od počtu technických zariadení u žalovaného. Výška bezdôvodného obohatenia sa tak
použitím Sadzobníka opiera o kritériá nastavené v súlade s autorským zákonom nasmeruje k napraveniu
a vyváženiu ujmy, ktorá použitím diel bez súhlasu autorom vznikla.

77. Súd poukazuje na skutočnosť, že primeranosť výšky obvyklej licenčnej odmeny nie je oprávnený

v tomto konaní skúmať. Ak mal žalovaný výhrady k výške licenčnej odmeny v priebehu rokovaní o
uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy, mal a mohol podať na súd žalobu o určenie obsahu zmluvy. V
takom prípade by za splnenia ďalších zákonných podmienok mohol používať predmety ochrany bez
toho, aby porušil práva autorov. Žalovaný predmetnú právnu úpravu nevyužil a naďalej porušoval svoje
zákonné povinnosti.

78. V zmysle Uznesenia Ústavného súdu SR II. ÚS 101/2011z 24.3.2011 „ak by autori diel nemali
zaručené právo na udelenie súhlasu na použitie autorských diel pre používateľov alebo právnické osoby
združujúce používateľov iba za „rovnakú a primeranú“ odmenu, nepochybne by to pre nich znamenalo,najmä pokiaľ ide o určovanie výšky odmien za používanie autorsko-hudobných diel, úplné vystavenie sa
svojvôli používateľov, a práve tým by dochádzalo k popretiu významu a účelu autorsko-právnej ochrany.“

79. V zmysle sadzobníka odmien bola licenčná odmena za použitie diel verejným prenosom
prostredníctvom technických zariadení v ubytovacom zariadení hotela 3* za zvukovoobrazové
zariadenie 23,40 EUR.

80. Výška bezdôvodného obohatenia sa v zmysle právnej úpravy odvíja výlučne od obvyklej odmeny,

ktorá vyplýva z platného sadzobníka. Je potrebné rozlišovať práva autorov, kedy je povinnosťou
používateľa získať súhlas nositeľa práv k používaniu predmetu ochrany vopred bez ohľadu na mieru
využívania tohto práva používateľom (v takom prípade má autor právo na obvyklú odmenu) a práva
súvisiace s autorskými právami, kde v prípade získania súhlasu nositeľa práv je irelevantné do
akej miery je toto právo používateľom využívané (autorovi patrí primeraná odmena). Súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že poplatky za výkon správy vyplývajú zo sadzobníka žalobcu a vzťahujú

sa na všetkých používateľov predmetov ochrany. Z tohto dôvodu nie je možné dospieť k záveru,
že poplatky, ktoré boli v sadzobníku schválené a sú rešpektované ostatnými používateľmi sú pre
žalovaného neprijateľné. Súd ďalej poukazuje na to, že uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy je
predpokladom pre využívanie diel prostredníctvom verejného prenosu. Podstatou udelenej licencie je
právo a nie povinnosť používať predmety ochrany. Nakoľko sám žalovaný prostredníctvom webovej

stránky deklaroval, že vo svojich zariadeniach má izby vybavené TV, súd má za to, že žalovaný
bol v tomto prípade používateľom predmetov ochrany práv, ktorých správu vykonáva žalobca. Súd
sa nestotožňuje s námietkami žalovaného, že je v konaní potrebné preukázať funkčnosť televíznych
prijímačov a reálne uskutočnenie verejného prenosu konkrétnych diel konkrétnych autorov. Takéto
námietky popierajú samotný zmysel a účel právnej úpravy ochrany majetkových práv prostredníctvom

organizácií kolektívnej správy. Súdna tomto mieste poukazuje aj na právny názor Ústavného súdu ČR
vyslovený v rozhodnutí č. II.ÚS2186/2014 v bode 32, kde výslovne uviedol, že predmety ochrany a ani
konkrétnych autorov nie je potrebné špecifikovať.

81. Podľa § 56 autorského zákona postačuje, ak sa v konaní preukázalo, že do autorského práva sa

zasiahlo, a to neoprávneným spôsobom. V prejednávanej veci je evidentné, že zo strany žalovaného sa
tak udialo. Žalovaný nemá udelený súhlas na používanie diel, či už formou hromadnej alebo kolektívnej
licenčnej zmluvy. Napriek tomu má žalovaný v izbách prevádzkovaného ubytovacieho zariadenia
televízne prijímače so satelitnou TV, z čoho je zrejmé, že svojim hosťom umožňuje prístup k predmetom
ochrany, ktorých ochranu zabezpečuje žalobca, a to s plným vedomým, že tak koná neoprávnene, bez

platne uzavretej licenčnej zmluvy.

82. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzavrel s 663 subjektmi hromadné licenčné zmluvy, pričom
odmena bola stanovená v zmysle platného sadzobníka žalobcu. Vychádzajúc z pojmu „obvyklý“, je za
obvyklú odmenu podľa názoru súdu potrebné považovať odmenu stanovenú sadzobníkom žalobcu.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie vo veci prejudiciálnej
otázky položenej Najvyšším súdom Poľskej republiky sp.zn. C – 367/15 zo dňa 25.1.2017, v ktorom
súdny dvor uzavrel: „Článok smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004
o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej
právnejúprave,akoujedotknutáprávnaúpravavovecisamej,podľaktorejmôžemajiteľprávduševného

vlastníctva, ktoré boli porušené, požadovať od porušovateľa týchto práv buď náhradu spôsobenej
ujmy so zohľadnením všetkých náležitých aspektov konkrétneho prípadu, alebo zaplatenie sumy
zodpovedajúcej dvojnásobku primeranej odmeny, ktorá by sa mala zaplatiť z titulu oprávnenia používať
dotknuté dielo bez toho, aby majiteľ práv musel preukázať existenciu skutočnej ujmy.“

83. Prípadnú inú sumu výšky licenčných odmien by bolo možné určiť odborným posudkom, avšak takýto
dôkaz strany sporu nenavrhli, a súd v zmysle CSP môže vykonať iba dôkazy na základe návrhov strán
sporu. Okrem toho, do autorskoprávnej úpravy bol zavedený osobitný inštitút žaloby o určenie obsahu
licenčnej zmluvy, keď v zmysle ust. § 165 ods. 8 Autorského zákona ak sa organizácia kolektívnej správy
nedohodne na uzavretí zmluvy podľa odseku 1 alebo ak nepredloží používateľovi návrh zmluvy podľa

odseku 4, môže používateľ požadovať, aby obsah takejto zmluvy vrátane odmeny a nahradenia vôle
uzavrieť takúto zmluvu určil súd.84. Nakoľko mal súd z rozhodnutia regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade
zo dňa 12.11.2015 preukázané, že žalovaný v Penzióne Snežienka, F. G. prevádzkuje 7 izieb, pričom
licenčná odmena za prenos prostredníctvom technických zariadení v ubytovacom zariadení hotela 3* za

zvukovoobrazové zariadenie predstavuje sumu 23,40 EUR/za izbu, tak celková výška bezdôvodného
obohatenia u žalovaného je 163,80 EUR, ktorú je povinný vydať žalobcovi.

85. Pre povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je stanovená splatnosť, žalovaný tak mal povinnosť
plniť na výzvu (§ 563 Občianskeho zákonníka).

86. Výzva na zaplatenie dlžnej sumy bola žalovanému doručená dňa 5.12.2023 a žalovaný mal v lehote
5 dní od doručenia výzvy vydať bezdôvodné obohatenie. Nasledujúci deň t.j. 12.12.2023 sa žalovaný
dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy, pričom k tomuto dňu bola výška úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky 4,50 % ročne, takže úrok z omeškania je po pripočítaní 5 percentuálnych bodov vo
výške 9,50 % ročne. Súd teda priznal aj nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50

% ročne z dlžnej sumy.

87. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy
titulom bezdôvodného obohatenia za verejný prenos diel v období 01.01.2022 až 31.12.2022 v izbách,
ktorých je žalovaný prevádzkovateľom spolu v sume 163,80 EUR (7 x 23,40 EUR), spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 12.12.2023 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti istiny
žalobu ako nedôvodnú zamietol (žalovaný nie je pasívne legitimovaný vo vzťahu k zvyšnému nároku,
nakoľko sa nepreukázalo, že by bol prevádzkovateľom aj zvyšných izieb v penzióne).

Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e :

88. K obvyklej výške odmeny : aj podľa ustálenej súdnej praxe (napr. rozsudky NS ČR, sp.zn.
30Cdo/1759/2011 zo dňa 21.12.2012 alebo 30Cdo/2715/2015 zo dňa 27.01.2016) možno sadzobníku
organizácie kolektívnej správy v zásade prisúdiť hodnotu meradla výšky obvyklej odmeny.

89. Súd na tomto mieste poukazuje aj na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES

o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, kde v čl. 3 ods. 2 je vyslovená požiadavka účinnosti,
primeranosti opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy, pričom tie zároveň musia byť
odradzujúce a musia sa uplatňovať takým spôsobom, aby sa predišlo vytváraniu prekážok zákonného
obchodu a musia stanovovať záruky proti ich zneužívaniu.

90. V prípade bezdôvodného obohatenia je dlžník povinný splniť dlh prvý deň potom, ako ho o to veriteľ
požiada (NS ČR zo dňa 15. 12. 2005, sp.zn. 33 Odo 871/2005 2005).

91.Bezdôvodnéobohateniepredstavujezáväzkovýprávnyvzťah,zktoréhopohľadávkavznikátomu,na
koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať

bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné,
že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý
dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z
omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99).

T r o v y konania :
92. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

93. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení

o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

94. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

95. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP vzhľadom na to, že žalobca

mal úspech v časti o zaplatenie 163,80 EUR (zo žalovanej sumy 304,20 EUR), čo predstavuje v
percentuálnom vyjadrení úspech 53,84 %, neúspech 46,16 % a konečný úspech žalobcu v rozsahu 7,70
%, na ktorý mu vznikol nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenia,naMestskýsúdKošice,
v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).