Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 9, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 75T/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010517
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125010517.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

nar. XX.XX.XXXX v Ilave, trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.,
na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom dňa 09. mája 2025 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX v Ilave, trvale bytom C. D. E., F. G.. XX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV
Leopoldov,

j e v i n n ý, ž e

dňa 17.11.2024 v čase asi o 11,15 hod. v byte č. XX na adrese C. D. E., F. G.. XX/XX po predošlej hádke
dvakrát udrel otvorenou dlaňou ruky do oblasti tváre svoju dcéru - poškodenú H. I., čo mu poškodená
opätovala, následne ju oboma rukami chytil za tričko a začal ju ťahať smerom von z kuchyne, načo
sa poškodená bránila a obaja padli na zem, kde obžalovaný poškodenú H. I. držal jednou rukou pod
krkom a škrtil ju, načo sa poškodená aktívne bránila, poškodená A. B., manželka obžalovaného ich
chcela oddeliť čo sa jej nedarilo, tak obžalovaného pohrýzla do ramena, pričom obžalovaný za použitia

vulgarizmov na ne kričal, že skončili, že sú suky a zabije ich, čo vzbudilo u poškodených strach o ich
život, nakoľko takéto správanie obžalovaného sa v minulosti opakovalo a stále sa stupňuje,

t e d a
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránených osobách - blízkej osobe (manželke a dcére),

č í m s p á c h a l

-prečinnebezpečnévyhrážaniepodľa§360odsek1,odsek2písmenoa),písmenob)Trestnéhozákona
s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. c), písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2 Trestného

zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom nad správaním obvineného.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov. Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovanému ukladá obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný
zaväzuje v skúšobnej dobe sa podriadiť výzve probačného a mediačného úradníka, prípadne
príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky na vykonanie kontroly dodržiavania zákazu
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť
spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. f) Trestného zákona obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce
v zákaze kontaktu s poškodenými H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G.. XX/XX-XX, C. D. E., a A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G.. XX/XX-XX, C. D. E., v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca
v príkaze nepriblížiť sa k poškodeným: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G.. XX/XX-XX, C. D.
E. a A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G.. XX/XX-XX, C. D. E., na vzdialenosť menšiu ako 50

metrov a nezdržiavať sa v blízkosti ich obydlia alebo v mieste, kde sa takáto osoba zdržuje, alebo ktoré
navštevuje.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické
liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal dňa 02.04.2025 obžalobu na obvineného A. B. sp. zn.
2Pv 585/24/3309, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a),
písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona a § 139 odsek 1
písmeno c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obvinený bol vzatý do väzby na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.11.2024 č.

k. 23Tpo/118/2024-32, z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom väzba
uobvinenéhozačalaplynúťdňom28.11.2025o13,45hodsozapočítanímdobyzadržaniaod17.11.2024
od 12,33 hod do 20.11.2024 do 12,00 hod. Obvinený ju vykonáva v Ústave na výkon väzby Leopoldov.
Odvolací súd ustálil, že je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Obava
z pokračovania v trestnej činnosti podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je daná v prejavoch

obvineného v spoločensky a morálne neakceptovateľného správania voči blízkej osobe – manželke
a dcére, pričom zo správania obvineného nie je možné predvídať takého jeho správanie vzhľadom na
početné konfliktné situácie s poškodenými a agresívne správanie obvineného. Konanie obvineného je
nepredvídateľné a obvinený aj naďalej požíva alkoholické nápoje pod vplyvom ktorých sa opakovane
dopúšťa agresívneho správania voči obom poškodeným. Pri vzatí do väzby súd poukázal na prítomnosť

väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. (dôvod preventívnej aj zabezpečovacej väzby),
teda prítomnosť dôvodnej obavy, že v prípade prepustenia na slobodu bude obvinený pokračovať
v páchaní násilnej trestnej činnosti. Súd poukázal na zabezpečené dôkazy zo spisového materiálu,
z ktorých je zrejmé, že obvinený sa mal neprípustným násilným spôsobom správať k manželke i dcére
opakovane, dlhodobo, a nie je vylúčené, že konania obvineného dosahovalo intenzitu až trestnej činnosti

(opakované bitie, škrtenie, vyhrážanie sa smrťou). Obvinený by mal byť v starostlivosti psychiatra pre
svoj nepriaznivý duševný stav, pravidelne lekára nenavštevuje a požíva alkoholické nápoje. Uvedený
dôvody zvyšovali obavu z toho, že obvinený bude v násilnom verbálnom či fyzickom konaní vo
vzťahu k obom poškodeným pokračovať. Jeho správanie je nekontrolovateľné, pričom ku konfliktu
s poškodenými môže dôjsť kedykoľvek aj z banálnych príčin, a môže dôjsť k závažným následkom

takéhoto násilného konania obvineného. Z uvedených dôvodov odvolací súd vzal obvineného do väzby
rozhodnutím z 28.11.2024.

Okresný súd Trenčín v predmetnej trestnej veci vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 09.05.2025
dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného A. B. zo dňa 18.11.2024 podľa § 258 ods.

4 Tr. por., nakoľko obžalovaný požiadal, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnostiv zmysle § 252 ods. 3 Tr. por. za prítomnosti jeho obhajcu. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie
výsluchom svedkov poškodených H. I. a A. B., výsluchom svedkov J. B., prečítaním výpovede svedka
podľa § 263 ods. 4 Tr. por. B. B. (svedok na hlavnom pojednávaní odoprel vypovedať z dôvodu, že je syn

obžalovaného), A. K., výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr.
Mariána Kobidu, ako aj oboznámením znaleckého posudku č. 21/2025 zo dňa 08.02.2025, súd v zmysle
§ 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom procesných strán oboznámil závery znaleckého posudku znalca
zodborupsychológiaPhDr.AndrejaBenkovičač.25/2025zodňa16.3.2025,prečítanímaoboznámením
relevantných listinných dôkazov: správa B. C. J. z 13.2.2025, lustrácia zbraní, lustrácie na obžalovaného

odpis RT, databáza súdov, GP, CESDaP, ZVJS, RO, podľa § 270 Tr. por. súd oboznámil zvukový záznam
z volania tiesňovej linky svedkyňou B. č.l. 260 a zvukový záznam od poškodenej A. B. č.l. 274.

Samosudkyňa okresného súdu na hlavnom pojednávaní zistila skutkový stav veci tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. sa na hlavnom pojednávaní dňa 09.05.2025 osobne nezúčastnil, požiadal, aby sa
hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti v zmysle § 252 ods. 3 Tr. por. za prítomnosti jeho
obhajcu. Súd preto v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného A. B. zo
dňa 18.11.2024. Z jeho výpovede vyplynulo, že berie lieky na depresiu, tlak, cukrovku, cíti sa v poriadku,
nie je zbavený svojprávnosti. Už asi 15 rokov je na invalidnom dôchodku zo zdravotných dôvodov. Dňa

17.11.2024 bol doma s manželkou A. B., v čase asi pred 11,00 hod prišla k nim na návštevu dcéra H.
I. spolu s budúcou nevestou J. B.. On bol v obývačke a oni boli v kuchyni, debatovali, on sa zapojil
do debaty, keď počul rozhovor, dcére povedal, že či sa chce vrátiť k B. po tom všetkom, ona povedala
asi áno, nato jej povedal že „jdu blejt velebnosti“ a odišiel naspäť do obývačky, potom sa vrátil do
kuchyne, kde mu dcéra H. začala vulgárne nadávať, že je žobrák, nič nemá a pod., nato jej povedal,

aby vypadala. Ona mu povedala, že on ju nemá čo vyhadzovať a vulgárne mu nadávala, ako jej išiel
otvoriť vchodové dvere, pustila sa do neho, došlo k potýčke medzi ním a jeho dcérou H., dcéra chytila
amok, bola nepríčetná, niekoľkokrát ho udrela päsťou do oblasti tváre, potom sa pridala aj jeho žena
A., tá ho udierala päsťami do oblasti chrbta, medzitým J. odišla z bytu, dcéra na neho znova zaútočila,
hrýzla ho zubami za rameno, obe ho bili po celom tele a boli v amoku, to trvalo asi 5 minút, kedy skončili

na zemi a oni ho tam bili. On sa len bránil a dal dcére dve facky na tvár. On sa im zabitím nevyhrážal.
H. sa vyhrážala jemu, že ho zabije. Dcéra mu povedala, že ide volať policajtov, on povedal, že kľudne
volaj. On sa im žiadnym spôsobom nevyhrážal, to si vymysleli, chcú sa dostať k bytu a zbaviť sa ho. Mal
iba povrchové zranenia, ktoré si nevyžiadali žiadne lekárske vyšetrenia.

Svedkyňa - poškodená H. I. vypovedala na hlavnom pojednávaní pod prísahou, vypovedala zhodne
a konzistentne ako v prípravnom konaní. Je dcéra obžalovaného. Z jej monologickej časti výpovede
vyplynulo, že dňa 17.11.2024 v nedeľu išla spolu s jej budúcou švagrinou J. B. na návštevu k mame.
Boli v kuchyni, bavili sa, otec – obžalovaný rýpal do J., lebo je Češka. Rodičia majú 11 rokov nefunkčný
vzťah. Ona má jedno dieťa s bývalým, bavili sa o tom, teraz má nového partnera. Otec sa k nim pridal

tak, že im nadával do „kuriev, špín, že ide blejt“. Otec z ničoho nič vybuchol, ju udrel otvorenou dlaňou
do tváre dvakrát. V minulosti ju tiež bil, pil alkohol. Keď mala 15 rokov, začala sa brániť. V ten deň ju
vulgárne urážal, vyhadzoval z bytu, hoci tento byt kúpili starí rodičia jej mame. Chytil ju pod krk, škrtil
ju, zamedzoval prísunu kyslíku. Kričal „vy špiny, kurvy vyjebané, pozabíjam vás“. Otec ich bil celý život,
ona sa z toho v minulosti aj posrala. Toto však nebolo na dennej báze, stupňovalo sa to u neho. Podala

preto trestné oznámenie, lebo to už konečne chcela ukončiť. Musí sa to skončiť, kým sa niekomu niečo
nestane. Nadával im opakovane do kuriev, špín, vyjebaných, že ich tam vyzabíja, že nemá čo stratiť.
Ona bola z toho vyklepaná, dala to na políciu, aby sa tam niečo nestalo. Volala políciu bezprostredne
po skutku, najskôr volala mestských, tí jej kázali volať štátnych. Ale tých už medzitým stihla zavolať
svedkyňa J. B.. Ktorá bola tiež pri skutku, avšak sa bála, ušla a hneď volala políciu, ktorá tam potom aj

nakoniec prišla. Aj pred políciou im obž. hovoril, že sa majú „po piči“. V minulosti sa obžalovaný vyhrážal
mame, že si ju počká, že ju zareže, zaškrtí, že on nemá čo stratiť. Ona to už chcela ukončiť. Otec najskôr
nebol chorý, dalo sa s ním žiť, potom mal diagnózy, depresiu, tlak, cukrovku. Ju bil od jej 5-tich rokov.
On aj predtým povedal, že ich pozabíja alebo majú zabiť oni jeho, aby mali od neho pokoj. Keď mal
zákaz, bol obž. u jeho sestry, brat by ho nezobral. Bojí sa ho, že ak bude na slobode, zareže mamu.

Dala trestné oznámenie, aby ich nezarezal. Konanie obž. v čase skutku bolo skratové, neboli pohádaný,
potom bol akoby nepríčetný. Obžalovaný vynecháva zámerne predpísané lieky, nechodí pravidelne na
kontroly. Z jej výpovede po odpovedaní na otázky vyplynulo, že pri skutku bola ona, mama a švagriná.
Opakovane kričal, že ich „vyzabíja“. Vulgarizmy boli potom už vzájomné. On fyzicky zaútočil na ňu dvomiúdermi otvorenou dlaňou do oblasti tváre, potom ju aj škrtil. Mala zranenia – krvavé nechty, pískalo jej
v uchu, bolela ju hlava. Po jeho vyhrážkach sa cítila veľmi zle, toto by si nemal zažiť nikto, mala z neho
strach, že to vygraduje, že jeho vyhrážky aj naplní v deň skutku. Aj mama a švagriná mali z neho strach,

švagriná ušla a volala políciu. Obž. je psychiatrický pacient, ležal aj v nemocnici v Považskej Bystrici,
potom chodil k psychiatrovi na kontroly, ale hoci má lieky predpísané, sám si ich vysadzuje, lebo je z nich
tlmený. On denne vypije 12-15 káv, potom nemôže spať. Zatiaľ nie je zbavený svojprávnosti. V minulosti
sa stalo, že už jeho správanie hlásili na polícii, chceli podať trestné oznámenie, ale policajti ich odbili
s tým, že veď ich ešte nezaškrtil, že sú tu, aj ona, aj mama. Hoci má obž. lieky, požíva aj alkohol, hoci

nie pravidelne. Aj si kúpil domáce, pije aj pivo. Asi raz do mesiaca sa ožral, vtedy je bez zábran, bojí sa,
aby nenaplnil to, čím sa vyhráža. Keď vysadí lieky, dá si alkohol, vtedy máva aj penu okolo úst a krivý
mu pery. Ale v deň skutku mal tiež penu okolo úst, ale to nebolo z liekov, ale z hnevu a výbuchu. Otec
je gestapácky typ človeka. V domácnosti je agresia, násilie a vyhrážky zo strany otca, matka sa takto
nespráva. Mamu takú nezažila. Matke hovorí, že „ju zareže ako besného psa.“ V deň skutku 17.11.2024
svedkyňu škrtil, vulgárne jej nadával do kuriev a špín vyjebaných a opakovane sa vyhrážal, že ju zabije.

Hoci má svedkyňa väčšiu váhu, obžalovaný ju v deň skutku škrtil, zamedzoval jej prísun kyslíka, keby
jej mama nepomohla, zle by to dopadlo, nevedela sa sama brániť. Pociťovala obavu a strach o svoj
život a zdravie, lebo jeho správanie sa stupňovalo, mal penu okolo úst od nervov. Preto podala trestné
oznámenie, lebo jeho správanie sa takto vystupňovalo, musela to ukončiť, aby sa niečo vážne nestalo.
Bála sa, bolo to kto z koho. Keby neprišla polícia nevie, ako by to dopadlo. Obž. povedala, že ide volať

políciu, on chcel, aby ju zavolala. Aj v minulosti sa ho bála, ale teraz to jeho správanie bolo intenzívne,
mal penu okolo úst, bolo to kto z koho. Ona políciu volala hneď. Potom jej dal obžalovaný ešte jednu
facku zozadu, tú nečakala, vyliala kávu. Bála sa o seba, ale hlavne o mamu, preto z bytu neodišla, čakali
na políciu v byte, aby sa jej mame niečo nestalo. Pri skutku bola aj svedkyňa B., tej sa podarilo zavolať
políciu. Poškodená uviedla, že ho už mohla mať odsedeného. Byt kúpili starí rodičia jej mame, na LV je

písanýajon,obž.zbilmamuužtýždeňposvadbe.L.K.nebolaprítomnápriskutku,alevminulostipočula
kriky otca, aj rozbíjanie nábytku. Stalo sa, že mama k nej ušla, keď sa otca bála, keď bola tehotná. Mama
má teraz veci aj u nej, aj u brata a stará a o starú mamu. Návrh na rozvod mama podala v januári 2025.

Svedkyňa - poškodená A. B. vypovedala na hlavnom pojednávaní pod prísahou, vypovedala zhodne

a konzistentne ako v prípravnom konaní. Je žena obžalovaného. Z jej monologickej časti výpovede
vyplynulo, že dňa 17.11.2024 v nedeľu okolo 11,00 hod prišla nevesta J. B. spolu s dcéru H. I. k nim
domov. Syn tam mal nejaké veci, chcel si ich zobrať. Oni boli v kuchyni a rozprávali sa. Prišiel jej muž,
začal rýpať do H.. Dcéra prišla k rodičom poradiť sa o živote, obž. do nej rýpal, dal jej z ničoho nič
dve facky otvorenou dlaňou do oblasti tváre. Vyhadzoval ju z domu, ona sa otočila, potom začal obž.

H. škrtiť, obž. držal dcéru H. prstom na ohryzku, škrtil ju, nemohla dýchať, nevesta J. sa bála, utiekla
volať políciu. Ona išla pomôcť dcére, bránila ju a pohrýzla obž. do ramena, musela dcére pomôcť, inak
nevie, ako by to dopadlo. Obžalovaný im vulgárne nadával, že sú „špiny, kurvy vyjebané, že skončili,
že ich vyzabíja“, to povedal opakovane. Polícia tam prišla do 10 minút. Na otázky uviedla, že vyhrážky
boli mierené jej a jej dcére, opakovane sa vyhrážal zabitím, obžalovaný sa po nej zaháňal, dcéra jej

pomohla, dostala ona. Dal jej dve facky, pískalo jej v uchu, vyhadzoval ju z domu. Dcéra s obž. padli
aj na zem. Ona je dodnes z toho v strese, je z toho hotová. Mala veľký strach, že dcéru zaškrtí, že im
niečo spraví, bol nepríčetný, ako zmyslov zbavený, nemienil dcéru pustiť, nevesta ušla, volala políciu.
V minulosti sa jej tiež vyhrážal, keď raz zaspala v izbe, dal jej z ničoho nič buchnát, hodil ju o skriňu,
spadla na zem, syn bol v izbe. Nadával, že je špina, že ju zareže ako špinavého psa, že on nemá čo

stratiť, ukázal jej rukou pod krk, že ju zareže. On čo zašil s otcom, to robil ich dcére. Susedia to museli
počuť. Ona to v minulosti hlásila na polícii, ale tí ju poslali preč, že čo chce, že veď žije, nezaškrtil ju,
preto im neverila, odbili ju aj s dcérou. Ona sa obž. vždy bála, aj utiekla od neho, aj sa vrátila, sľuboval,
že sa zmení. Ona bola radšej ticho. Urážal ju, nadával, sledoval. Ale toto už bol vrchol všetkého, bol by
dcéru zaškrtil, keby jej nepomohla. Jeho správanie v ten deň vygradovalo. Aj keď je dcéra váhou ťažšia,

on ju škrtil, držal jej prst na ohryzku, nemohla dýchať, nemohla sa brániť, fyzicky mal navrch, mal určite
viac sily ako poškodená H.. V deň skutku sa vyhrážal jej a dcére. Svedkyňa poškodená uviedla, že je si
100 % istá, že by dcéru uškrtil, keby jej nepomohla. Bála sa ho, v týchto nervoch by to dokázal spraviť.
Obžalovaný sa liečil na psychiatrii, ležal v Považskej Bystrici, potom chodil k psychiatrovi, mal lieky, ale
lieky zahadzoval, pil na ne alkohol, kúpil si 10 l demižón slivovice, pil ju s pivom, mala z neho strach. Bojí

sa ho dodnes. Je zlý, keď pije, teraz pil menej, v deň skutku nepil. Párkrát do roka sa opije. Syna sa bál,
ten bol silnejší. Nevestu B. v min. urážal, raz sa po nej aj zahnal rukou. V min. na políciu nešla jednak
pre to, že sa obžalovaného bála aj preto, že ich vtedy odbili, že veď žijú, čo chcú riešiť. Byt jej kúpili jej
rodičia, ale dal si ho na seba napísať aj muž, v 90. rokoch sa to dalo. Ona a dcéra sa obž. nevyhrážali,to nie je pravda, ani v minulosti. Ona má teraz veci aj v byte, aj u dcéry, u syna a matky, o ktorú sa stará.
Trestné oznámenie po skutku podali, lebo sa obžalovaného naozaj báli.

Svedkyňa J. B. vypovedala na hlavnom pojednávaní pod prísahou, vypovedala zhodne a konzistentne
akovprípravnomkonaní.Jebudúcounevestouobžalovaného.Bolapriskutku.Z jejvýpovedevyplynulo,
že išli k B. s H. na návštevu, boli v kuchyni, pili kávu. H. si prišla pre radu, rozprávali sa o jej živote,
obž. do poškodenej H. rýpal kvôli jej vzťahu aj do svedkyne, že je Češka. Povedal, „jdu blejt velebnosti“.
Poškodená H. mu na to povedala, prečo by on mal vracať, keď tak kvôli sebe. Hádali sa, začal ju

vyhadzovať z bytu. Svedkyňa bola prítomná, keď obžalovaný fyzicky zaútočil na poškodenú H. I., dal jej
dve facky do tváre, on napadol ju. Potom videla, ako obžalovaný H. škrtil, boli tam aj facky, potom spadli
na zem, aby ju neuškrtil, mama pohrýzla obž. do ramena. Ona videla facky a škrtenie poškodenej H..
Svedkyňa počula, ako obž. kričal na poškodené vy kurvy, svine, zajebe ich ako psy. Svedkyňa osobne
videla facky a škrtenie a počula vyhrážky. Obž. bol agresívny, nepríčetný, bolo to na hrane. Ona sa
bála aj o seba, utiekla a volala políciu. V lete 2024 sa obž. rukou zahnal aj na ňu v kuchyni, oni vtedy

s ich synom kupovali byt, obž. ich vyhodil. Obžalovaný vyhadzoval lieky, ktoré mal predpísané, opil sa.
Nadávky a hádky boli vždy z jeho strany, on bol iniciátor. Ona vždy radšej utiekla, bála sa ho. V deň
skutku bola prítomná vyhrážok aj fyzického násilia – osobne videla facky aj škrtenie poškodenej, obž.
jej zamedzil prísun kyslíka, nebolo to len tak. Obž. vždy útočil na jeho ženu. V min. povedal, aby si
ju brali preč, lebo sa jej niečo stane a pod, hoci ju nechcel k nim púšťať ani na návštevu. Niekedy im

toto povedal. Vyhrážky v min. voči nej a synovi neboli. V deň skutku obž. hovoril na obe poškodené,
že ich podreže, vyzabíja. Poškodená uviedla, že ho už mohla mať odsedeného. Poškodená H. sa obž.
nevyhrážala, ani v minulosti, skôr plakala, lebo je z neho zničená. Ani pani B. sa obž. nevyhrážala. Ona
po tom ako volala políciu, čakala ich vonku. Mala vymenené kabelky s poškodenou H., preto sa potom
vrátila do bytu. Pani B. v min. dvakrát utiekla z domu k nim na nový byt, bývajú 10 min od nej, bolo to

v lete 2024, obžalovaný pil alkohol, preto utiekla k nim.

Svedok B. B. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať, lebo je príbuzný obžalovaného v priamom
rade, jeho syn. Pridržiaval sa v plnom rozsahu výpovede z prípravného konania. Jeho výpoveď
z 3.2.2025 bola čítaná v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por. Z jeho výpovede vyplynulo, že obž. bol v poriadku,

keď bol na liekoch. Z nejakých liekov bol ospalý, pil moc kávy. Ku skutku sa nevyjadril, nebol prítomný.
Dôvod hádok bol hlavne keď bol otec pod vplyvom alkoholu. Vtedy sa hádal, báli sa ho ľudia, mame
teraz nadáva aj za triezva. Na jeho priateľku B. sa otec aj zahnal, bol vulgárny. Mama viackrát od otca
utiekla k nim, vtedy s ňou triaslo. Aj im vulgárne nadával, potom druhý deň sa správal akoby nič. Má
akoby dve povahy, keď je zlý, tak vykrikuje, vyhadzuje ich z bytu, zaháňa sa na nich, búcha päsťou po

stole, potom si to akoby nepamätá. Raz otec mamu z ničoho nič napadol v izbe, zhodil ju aj z postele,
inak matku napadol tak, že ju búchal dlaňou po chrbte, mal sily dosť. Tomu nič nepredchádzalo, akoby
mu cvaklo, bol iný, veľakrát mal penu v ústach, také nervy mal v sebe. Otec bil aj sestru H., väčšinou
to bolo preto, že bránila mamu. Dostala aj facku. Vulgárne im nadával všetkým. Mama keď sa bránila
alebo deti, ale že by sa sama postavila a dala mu facku, to nevidel. To by si nedovolila. Posledných

5 rokov sa otec k mame slušne nesprával, všetko mu vadilo, aj keď išla k nemu na kávu, správal sa
gestapácky, dával jej príkazy, mali sa dávno rozviesť. V deň skutku mu priateľka B. povedala, že otec
povedal sestre, že mu je z nej na grcanie, otec ju vyhadzoval z bytu, vadili sa, otec jej dal facku, že to
bola taká facka, že to ešte nevidela, zrazu ležali na zemi, otec mal sestru škrtiť, mama mala pomôcť
sestre a pohrýzla otca do ramena. Ona utiekla von a volala políciu. Ona chcela volať jemu, ale oni jej

povedali, aby volala políciu, s čím súhlasil aj otec. Otec má cukrovku, po alkohole mu niekedy vykrúca
tvár, ide mu pena z úst, vtedy ledva rozpráva. Má aj tlak, operovanú hlavu a chodí aj k psychiatrovi.
Priateľka bola svedkom toho, ako si predpísané lieky chytil a hodil ich do koša, že mu robia zle, je z nich
ospalý. Otec vypije 10-12 káv denne. Keď bol otec vo väzbe, je mama trochu kľudnejšia, ale všetko
ide po starom. Mama mala z otca strach aj rešpekt, bola roztrasená a bez nálady, jemu nechcela moc

hovoriť. Aj sa sťažovala na jeho správanie, mali sa dávno rozísť.

Svedkyňa A. K. vypovedala na hlavnom pojednávaní pod prísahou, vypovedala zhodne a konzistentne
ako v prípravnom konaní. Je bývalou susedou obž. a poškodených. Odsťahovali sa dva roky dozadu.
Nebola pri skutku. V minulosti počula hádky u obž. a poškodených, bitky nevie uviesť. Kriky boli od

obžalovaného voči žene, keď bola dcéra väčšia aj voči nej. Vulgarizmy počula iba od obžalovaného voči
žene, že je kurva, piča, ale vyhrážky si nepamätá. Svedkyňa počula, ako obž. rozbíjal nábytok. Hádali
sa, potom chodili von na prechádzky. Raz sa stalo, že poškodená A. B. utiekla pred obžalovaným k nej
domov, to bolo v čase, keď bola tehotná s B.. Vtedy robil obž. bordel, bol opitý, zostala u nej. Raz videlapoškodenú A. s kuframi pred dverami, vtedy svedkyňa obžalovanému povedala, že byť ona jeho ženou,
že ho otrávi. Svedkyňa uviedla, že hádky neboli vzájomné, kričal len obžalovaný, nie poškodená A..
Poškodená A. B. sa jej sťažovala, že obž. robil zle, to jej povedala. Aj svedkyňa sa obž. bála. Potvrdila

hádky, nadávky a rozbíjanie nábytku iba zo strany obžalovaného.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Marián Kobida na hlavnom
pojednávaní uviedol, že sa pridržiava záverov jeho znaleckého posudku č. 21/2025 z 8.2.2025. Zo
záverov posudku ako aj z jeho výpovede vyplynulo, že obžalovaný A. B. v súčasnosti trpí duševnou

poruchou, a to Organickou poruchou osobnosti, tiež Syndrómom závislosti od alkoholu, ako aj
Recidivujúcou depresívnou poruchou. V čase spáchania trestného činu trpel najmä tzv. Organickou
poruchou osobnosti, tá zohrala hlavnú rolu, ostatné poruchy boli v čase skutku v remisii, teda
bezpríznakové, v čase skutku nemal užitý alkohol. Obž. vedel plne rozpoznať protiprávnosť svojho
konania ale toto svoje konanie mohol ovládať v miere významne, forenzne podstatne zmenšenej, nie
však vymiznutej, a to v dôsledku duševnej choroby Organickej poruchy osobnosti. Boli u neho zistené

rokmi nárazové nadmerné užívanie alkoholu, obž. je závislý od alkoholu, hoci aktuálny skutok nesúvisí
s jeho užívaním. Plne chápe zmysel trestného konania, nie je u neho prítomné kognitívne postihnutie
v zmysle demencie, ani iná psychóza. Jeho pobyt na slobode je potenciálne nebezpečný pre najbližšiu
rodinu, jeho poruchy správania sú centrované na rodinu, sú nárazové, náhle, prudké a provokované aj
disharmonickými vzťahmi v rodine. Odporúča u neho uložiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou

formou, a to pre potrebu nastavenia na liečbu a upokojujúcu impulzivitu a podráždenosť tlmiacu
depotnú injekčnú liečbu, a to s poukazom na skúsenosti redukcie a vynechávania perorálnych liekov
obžalovaným.Obžalovanýsaliečilambulantne,opakovanesámvynechávalliečbu,nechodilnakontroly,
zhoršil sa mu stav, preto je potrebná ústavná forma liečby. Je potrebné nasadiť správnu liečbu.
Obžalovaný sa liečil v minulosti u B. J., avšak vynechal lieky, nechodil na kontroly, má nasadené nízke

dávky. Obž. bol jedenkrát hospitalizovaný na psychiatrii v Považskej Bystrici pre depresiu. Obž. užíval
antidepresíva aj stabilizátor nálady. Znalec poukázal na to, že obž. vynechal lieky v 3-4/2024, potom ich
znova nasadil. Potom lieky znova vynechal v 9/2023, neužíval ich, sám sa rozhodol. Lieky si vysadzuje
sám,čopotvrdiliajdetianevesta.Svojvoľnesisliečbourobilčochce.Obž.vedomeliekynebral,nechodil
na kontroly. Potenciálne nebezpečenstvo pre rodinu je pre jeho organickú poruchu osobnosti, pre jeho

výbušnosť, aj pri neužití alkoholu, je potrebná ústavná liečba. Je centrovaný na rodinu, na tri osoby.
Organik je ako dieťa, ľahko vyletí, potom ho to mrzí, patológia je tu v rodine. On ho vyšetroval v 1/2025,
emotivita – eutýmna, bez úzkosti, bez zášti, bez depresie z väzby. Organická porucha osobnosti je
celoživotné ochorenie, ktoré sa nedá vyliečiť, bral lieky, potrebné nastaviť správnu liečbu. B. J. mu
dala nízke dávky, stabilizátor nálady (kventiax), bral ho na spanie. U obž. ambulantná forma liečby

zlyhala, bežala, nefungovala a nepomohla, je potrebná ústavná liečba. Obž. mal v 6/2008 ľahkú porážku,
nebol ochrnutý, stopy na emotivite. Prejav jeho choroby – nevie sa ovládať, emócie, afekty, výbušnosť,
zabúdanie, problém ovládať emócie, všetečnosť, vzťahovačnosť, prejavy agresívnosť, výbušnosť,
vulgárnosť, liečba je nezlučiteľná s užívaním alkoholu. S alkoholom momentálne problém nemá, ale
treba liečiť Organickú poruchu osobnosti.

Z lekárskej správy B. C. J., psychiatra, zo dňa 13.2.2025 (č.l. 364) vyplýva, že obžalovaný je evidovaný
na ich psychiatrickej ambulancii od 7.7.2022, posledná kontrola bola realizovaná 22.11.2024 (vo väzbe
je od 28.11.2024), menovaný v liečebnom procese spolupracoval a pravidelné kontroly dodržiaval.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru psychológia PhDr. Andreja Benkoviča č. 25/2025 zo
dňa 16.03.2025, ktorý bol vypracovaný na poškodenú A. B. vyplýva, že u poškodenej nie sú príznaky,
ktoré by svedčili pre prítomnosť syndrómu týranej osoby. Poškodená je schopná správne vnímať,
zapamätať si a správne reprodukovať udalosti, ktoré prežila. Vo vzťahu dochádzalo ku konfliktom,
hádkam, ktoré aj vzhľadom k jej osobnostným charakteristikám mohli byť obojstranne iniciované.

Ich vzťah je disharmonický, poznačený etylizmom a poruchami správania na strane obžalovaného.
Poškodená zmieňuje, že má obavy o svoju bezpečnosť a život z dôvodu hrozieb obžalovaného, ktoré
jej adresoval. Má obavy, že sa jej bude chcieť pomstiť v prípade jeho prepustenia. Sú u nej prítomné
zablokované prejavy hnevu a zvýšená miera distresu, z dôvodu správania sa obžalovaného. Manželstvo
bolo od počiatku disharmonické, obž. bol výbušný, konfliktný, vulgárny, agresívny, keď bral lieky, bolo

to lepšie, potom ich vysadzoval.Súd na pojednávaní oboznámil záznam z volania svedkyne B. na tiesňovú linku ako aj záznam od
poškodenej A. B., z ktorých vyplýva agresívne správanie obžalovaného, strach u svedkýň, následkom
čoho bola potreba privolania polície.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný A. B. nemá záznam v registri trestov. Z výpisu
z ústrednej evidencie priestupkov na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný A. B. nemá záznam v registri
priestupkov.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu
a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov so zreteľom na § 2
ods. 11 Tr. por. a § 2 ods. 19, § 278 ods. 1 a ods. 2 Tr. por., vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov
vsúlades§2ods.12Tr.por.,t.j.jednotlivoavovzájomnomsúhrnebezohľadunato,ktoráz procesných

strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal súd preukázané, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je tento
popísaný v písomnej obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku a spáchal ho obžalovaný.

Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto
neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by

nasvedčovala ich nevierohodnosti.

Obžalovaný A. B. bol zo spáchania žalovaného skutku priamo usvedčený výpoveďou svedkyne
poškodenej H. I., svedkyne poškodenej A. B. ako aj svedkyne J. B., nepriamo výpoveďou svedka B. B.,
svedkyne A. K., ako aj znaleckým dokazovaním, zvukovými záznamami aj listinnými dôkazmi. Výpovede

svedkýň poškodených I. a B., ako aj svedkyne B. považuje súd za vierohodné. Tieto výpovede tvoria
ucelený logický celok o žalovanom skutku tak ako sa stal, ktorý spolu s ostatnými dôkazmi vykonanými
na hlavnom pojednávaní preukazujú vinu obžalovaného zo žalovaného skutku. Súd považuje výpoveď
obžalovaného za účelovú, tendenčnú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za následky svojho
protiprávneho konania. Vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná výpoveďami uvedených

svedkov. Súd nemal dôvod neveriť či spochybňovať tieto svedecké výpovede svedkov. Výpovede
svedkov spolu s listinnými dôkazmi vytvárajú ucelenú reťaz usvedčujúcu obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že obž. B. dňa 17.11.2024
v čase asi o 11,15 hod vo svojom byte po predošlej hádke dvakrát udrel otvorenou dlaňou do tváre
svoju dcéru poškodenú H. I., následne ju oboma rukami chytil za tričko, ťahal smerom z kuchyne, bránila

sa, obaja spadli na zem, kde obžalovaný poškodenú držal pod krkom a škrtil ju, pričom na pomoc jej
prišla mama poškodená A. B., ktorej sa nedarilo oddeliť ich, tak obžalovaného pohrýzla do ramena,
pričom obžalovaný za použitia vulgarizmov na ne kričal, že sú kurvy, špiny, vyjebané, že skončili a že
ich pozabíja. V konaní bolo nesporne preukázané, že zo správania a vyhrážok obžalovaného B. mali nie
len obe poškodené ale aj prítomná svedkyňa B. dôvodný strach o život, nakoľko toto jeho správanie sa

v minulosti opakovalo a stupňovalo sa. V konaní bolo preukázané, že vyhrážky obžalovaný adresoval
obom poškodeným. Nebyť zásahu poškodenej A. B., mohlo sa to skončiť s fatálnymi následkami,
uškrtením poškodenej H. I., dcéry obžalovaného. Z výpovede poškodenej H. I., A. B. aj svedkyne J.
B. vyplynulo, že obžalovaný B. obom poškodeným nadával do „kuriev, špín, že ide blejt“, z ničoho nič
vybuchol, udrel dcéru otvorenou dlaňou do tváre dvakrát. Kričal opakovane „vy špiny, kurvy vyjebané,

pozabíjam vás“. Dal dve facky otvorenou dlaňou ruky do oblasti tváre poškodenej H. I., po páde na
zem ju škrtil tak, že jej držal prsty na ohryzku, zamedzoval jej prísunu kyslíka. To potvrdili všetky tri
svedkyne. Poškodená B. uviedla, že keby jej nepomohla, uhryzením obž. do ramena, určite by dcéru
zaškrtil. Bol nepríčetný, bez zmyslov, akoby mu preplo. Tak sa správal aj v minulosti, čo popísal aj jeho
syn B.. Jeho správanie sa stupňovalo, poškodená dcéra podala trestné oznámenie, musela to ukončiť.

Bola z toho vyklepaná, dala to na políciu, aby sa tam niečo nestalo. Volala políciu bezprostredne po
skutku. V minulosti sa obžalovaný vyhrážal mame, že si ju počká, že ju zareže, zaškrtí, že on nemá čo
stratiť. Bojí sa ho, že ak bude na slobode, zareže mamu. Po jeho vyhrážkach sa cítila veľmi zle, toto
by si nemal zažiť nikto, mala z neho strach, že to vygraduje, že jeho vyhrážky aj naplní v deň skutku.
Aj mama a švagriná mali z neho strach, švagriná ušla a volala políciu. Z výpovede poškodenej A. B.

okrem týchto skutočností vyplynulo, že sa obž. bála celý život, jeho konanie gradovalo, hlavne keď
vynechal predpísané lieky a požíval alkohol. To potvrdila aj nevesta B. a syn B.. Strach z jeho konania
mali nepochybne všetky tri prítomné svedkyne. Z výpovedí poškodených zhodne vyplynulo, že mali
zlé skúsenosti s políciou, ktorá ich odbila pri podávaní trestného oznámenia, že sa nič nestalo, že súnažive, tak čo chcú riešiť. Aj z uvedeného dôvodu, ako aj zo strachu A. B. voči obžalovanému, podali
trestné oznámenie až v čase, kedy sa jeho správanie zintenzívnelo a vygradovalo do takej miery, že
okrem faciek došlo k škrteniu vlastnej dcéry za použitia vulgarizmov a vyhrážok. Súd poukazuje aj na

výpoveď syna obžalovaného B. B., ktorému jeho priateľka B. bezprostredne po skutku popísala jeho
priebeh tak, ako vypovedala na pojednávaní zhodne s poškodenými. Sama bola pri skutku prítomná,
popísala fyzický útok obžalovaného na dcéru H. v podobe faciek ako aj škrtenia a zároveň počula
vyhrážky, že ich vyzabíja. Obžalovaný mal dokonca penu okolo úst od nervov. Súd nemá dôvod
spochybňovať jej výpoveď, keďže nemá dôvod klamať. Obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že

si to poškodené vymysleli, ich výpovede sú dohodnuté, účelové v snahe získať byt, neobstojí. Svedkyne
vypovedali zhodne tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, vypovedali pod prísahou
po poučení o následkoch krivej výpovede a krivej prísahy. Na svojich výpovediach zotrvali počas celého
konania. Z dokazovania tiež vyplynulo, že hoci byt je písaný na oboch manželov, bol zakúpený rodičmi
poškodenej pre A. B., to ale nie je predmetom tohto konania. Tiež neobstojí obrana obžalovaného,
ktorý tvrdí, že poškodené útočili voči nemu, nadávali mu a vyhrážali sa mu, z výpovedí svedkov B.

B., B. či susedy K. je nepochybné, že iniciátorom hádok, vulgarizmov, ako aj rozbíjaním nábytku bol
obžalovaný, nie poškodené. Je nepochybné, že obe poškodené, ako aj svedkyňa B. mali z konania
obžalovaného dôvodný strach. Nebolo to prvýkrát, toto jeho konanie popísala aj bývalá suseda K., ktorá
poukázala na to, že hádky, vulgarizmy, rozbíjanie nábytku bolo iniciované iba zo strany obžalovaného
B., nie zo strany poškodených. L. K. sama uviedla, že sa obžalovaného bála. Aj syn obžalovaného

B. potvrdil, že facky ani vulgarizmy iniciované zo strany mamy neboli, bála sa ho, rešpektovala ho.
Naopak fyzické útoky obžalovaného voči jeho žene boli aj v minulosti za prítomnosti syna. Obžalovaný
sa mal zahnať aj na nevestu, do ktorej opakovane rýpal z dôvodu, že je českej národnosti. Pri skutku
mala strach aj táto svedkyňa, čo jednoznačne vyplýva aj zo zvukovej nahrávky z volania tiesňovej linky.
Obžalovaný sa k žene správal zle, opakovane odišla z domácnosti (k synovi, k susede, k dcére), hlavne

po požití alkoholu, ktorý by s liekmi vôbec nemal kombinovať s poukazom na jeho ochorenia. Zvukové
záznamy odzrkadľujú jeho osobu, keď je vynervovaný, akoby nepríčetný, podľa vyjadrení svedkov.
Z výpovede všetkých vypočutých svedkov vyplynulo, že hoci je obžalovaný psychiatrický pacient, má
predpísané lieky, tieto si svojvoľne vysadzuje, nechodí pravidelne na kontroly, dokonca požíva alkohol,
hoci nie pravidelne, čo potvrdil aj znalec MUDr. Kobida. Znalec poukázal predovšetkým na jeho duševnú

chorobu – Organickú poruchu osobnosti, ktorá je celoživotná, prejavuje sa agresívnosťou, výbušnosťou,
vulgárnosťou, vzťahovačnosťou, pričom užívanie liekov, ktoré má predpísané je nezlučiteľné s užívaním
alkoholu (svedkyne uviedli, že obž. si dokonca dáva slivovicu s pivom). Znalec poukázal na to, že hoci
bol už obž. hospitalizovaný, absolvoval ambulantnú formu liečby, táto nepomohla, nefungovala, doslova
zlyhala, nakoľko si obžalovaný svojvoľne vysadil lieky a nechodil na pravidelné kontroly. Z uvedených

dôvodov je nevyhnutná ústavná forma liečby, pričom najdôležitejšie je správne nastavenie liečby.
Po takto nasadenej liečbe, ak obžalovaný bude pravidelne užívať lieky, je možné u neho prejsť na
ambulantnú formu liečby.

Na základe takto zistených skutkových okolností súd uznal obžalovaného B. za vinného zo spáchania

žalovaného skutku tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozsudku, a po právnej stránke ho
posúdil ako dokonaný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého
sa dopustil závažnejším spôsobom konania – násilím a spáchal ho na chránených osobách – blízkych
osobách H. I. (dcére) a A. B. (manželke).

Správanie obžalovaného voči jeho žene a dcére je spoločensky a morálne neakceptovateľné
a trestnoprávne postihnuteľné, pričom čas a miesto páchania takýchto čiastkových útokov nie je možné
predvídať, keďže nie je možné predvídať dobu, kedy sa prípadné, čo aj poškodenou vyvolané konfliktné
situácie vyhrotia do takej miery, že iniciujú agresívne správanie obžalovaného. Takéto prípady je

potrebné obzvlášť zodpovedne a citlivo posudzovať predovšetkým v prípadoch, kde sú predmetom
útoku blízke osoby páchateľa, dlhodobým konaním páchateľa často otupené v citlivosti na negatívne
prejavy správania sa a kde sprievodným prvkom pri páchaní trestnej činnosti je či už požívanie
alkoholických nápojov alebo mentálna či sociálna dlhodobo sa akumulujúca frustrácia obvineného, čo
môže viesť až k fatálnym tragédiám, hoci doposiaľ obžalovaný sa nedopustil konania s tragickými

následkami. Nemožno sa však na to spoliehať, keďže je z iných prípadov riešených súdmi a štatisticky
podloženej spoločenskej skúsenosti známe, že konanie osôb pod vplyvom dlhodobej nespokojnosti zo
stavu rodinného prostredia, žiarlivosti, determinovanom požívaním alkoholu, vysadzovaním liekov, čo je
aj prípad obžalovaného, pravidelne prispieva ku gradácii násilného konania, najmä ak páchateľovi nie súvčas v jeho mentálnej a osobnostnej degradácii kladené efektívne zábrany. Konanie obžalovaného nie je
predvídateľné,keďževkonzumáciialkoholuapovysadenípredpísanýchliekovmunebrániaobdobného
konania sa dopustil aj v minulosti.

Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že všetky vykonané a vyhodnotené dôkazy
sú vo vzájomnej zhode, vytvárajú ucelenú reťaz, navzájom si neprotirečia a dostatočne a bezpečne
odôvodňujú záver o vine obžalovaného.

Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty
trestného činu podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. d) a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky
znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, teda konanie obžalovaného, jeho
následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom. Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky
trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené

ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona). Obžalovaný bol
schopný v čase spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť
a svoje konanie ovládať. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne
vo forme priameho úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom

mal vedomosť o tom, že sa z jeho strany jedná o protiprávne konanie. Závažnosť konania obžalovaného
pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia občanov
a občianskom spolunažívaní. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky
skutkovej podstaty žalovaného prečinu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný
vzťah medzi konaním a následkom. Objektom konania obžalovaného sú primárne medziľudské vzťahy

a právo poškodených nebyť vystavovaný závažným vyhrážkam. Hmotným predmetom útoku bola osoba
poškodených, ktoré tieto vyhrážky vnímali a boli schopné im porozumieť.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
(1)
Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,
d) z osobitného motívu, alebo

e) verejne.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného
činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od
spáchania trestného činu.Podľa § 36 písm. c) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin
v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby.

Podľa§36písm.j)Trestnéhozákona,poľahčujúcouokolnosťoujeto,žepáchateľviedolpredspáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zákona).

Z odpisu registra trestov a z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný A. B. nebol doposiaľ trestne

stíhaný ani priestupkovo riešený.

Po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ako aj na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy,
prihliadnuc na zistenie dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t. j.

že obžalovaný viedol pred spáchaním skutku riadny život a podľa § 36 písm. c), spáchal skutok
v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Základná
trestná sadzba za žalovaný trestný čin je vo výmere 6 (šesť) mesiacov až 3 (tri) roky. Súd pristúpil
u obžalovaného k uloženiu podmienečného trestu odňatia slobody za uloženia primeraných obmedzení
a povinností, nakoľko má za to, že ochrana poškodených pred opakujúcimi sa atakmi z jeho strany,

bude takto zabezpečená lepšie, ako nepodmienečným trestom, s ktorým by po započítaní výkonu väzby
nemusel dodržiavať žiadne obmedzenia a povinnosti. Zároveň súd prihliadol na to, že obžalovaný bol
do spáchania skutku bezúhonný občan. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere
12 (dvanásť) mesiacov, ktorého výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil s probačným
dohľadom nad správaním obvineného so skúšobnou dobou na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Súd uložil

obžalovanému obmedzenia: spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok, s povinnosťou v skúšobnej dobe sa podriadiť výzve probačného a mediačného úradníka,
prípadne príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky na vykonanie kontroly dodržiavania
zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiťsavskúšobnejdobepsychoterapiialebozúčastniťsanapsychologickomporadenstve.Zároveň

mu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenými H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. G.. XX/XX-XX, C. D. E., a A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G.. XX/XX-XX, C. D. E., v
akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými
obdobnými prostriedkami ako aj povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodeným: H. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G.. XX/XX-XX, C. D. E. a A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G.. XX/

XX-XX, C. D. E., na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti ich obydlia alebo
v mieste, kde sa takáto osoba zdržuje, alebo ktoré navštevuje.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov

v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu,
aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie.

Súd uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ochranné psychiatrické liečenie ústavnou
formou vzhľadom na výsledky znaleckého posudku znalca MUDr. Mariána Kobidu č. 21/2025 zo dňa
8.2.2025 s poukazom aj na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní.

V danom prípade súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval, nakoľko s predmetným trestným

konaním nebolo spojené konanie o náhradu škody tzv. adhézne konanie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa

tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.