Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215215970
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4215215970.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ Y. Y., narodená XX. E. XXXX, V., V. X/XX, 2/ I.
F., narodená XX. E. XXXX, V., F. XX/XX, 3/ Y. L., narodená XX. Y. XXXX, Č. C., Q., L. XXXX/X, 4/ H. L.,
narodený XX. H. XXXX, V., Q. X/XX, 5/ M. V., narodený XX. L. XXXX, V. J.. F. XX, 6/ K.. J. V., W. XX.
W. XXXX, V., J.. F. XX, 7/ K.. C. Y., narodená XX. E. XXXX, F. L. X, F., 8/ H. U., narodená XX. W. XXXX,
V., G.. J.. V. XXXX/XX, 9/ K. L., narodený XX. I. XXXX, V., L. XXXX/X, 10/ T. L., narodený XX. W. XXXX,

F. F.M. XXXX/XX, 11/ Y. L., narodený XX. R. XXXX, Č. C., Q., L. XXXX/X, 12/ Y. L., narodený XX. R.
XXXX, Č.X. C., Q., Š. XXXX/X a 13/ C. L., narodený XX. E. XXXX, Č. C., Q., L. XXXX/X, všetci zastúpení
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s.r.o., Komárno, Ul. biskupa Királya 6, proti
žalovanej: Slovenská republika v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdková 36,
IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva, vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
7C/379/2015, a o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. septembra 2022 sp.

zn. 6Co/50/2021-789, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok Okresného

Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo 04. mája 2021 č. k. 7C/379/2015-695 o zamietnutí žaloby a
priznaní žalovanej voči žalobcom 1/ - 13/ nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovanej
voči žalobcom 1/ - 13/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie, že nebohý T. L., narodený
XX. E. XXXX, zomrelý dňa XX. R. XXXX a nebohá U. L., rod. Y., narodená XX. Y. XXXX, zomrelá

dňa XX. R. XXXX, boli ku dňu svojej smrti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností pôvodne sa
nachádzajúcich v kat. úz. W. L. v PKN vložke č. XXX a v kat. úz. V.Č. v PKN vložke č. XXXX, bližšie
špecifikovaných v podanej žalobe a žalovanej priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho
práva na tom skutkovom základe, že ich právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam v rámci prídelového plánu v rámci 2. pozemkovej reformy. Boli tzv. presídlencami, keď

z okresu Topoľčany odišli s rodinami na južné Slovensko, kde im bola pridelená poľnohospodárska
pôda ako roľníkom. Žalobcovia však nemali doklad o úhrade ceny nehnuteľností za pridelenú pôdu,
a ani výmer o vlastníctve pôdy č. 2959/48-11 pre k. ú. W. L. a č. 3002/48-11 pre kat. úz. V., o ktoré
opierali vlastníctvo ich predchodcov. Poukazovali len na ďalšie úradné doklady a písomnosti, z ktorých
podľa nich bolo zrejmé, že ich predchodcom ako presídlencom vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy dva výmery.3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno svojich tvrdení, že ich právni predchodcovia T. L. narodený XX. E. XXXX, zomrelý dňa XX.
R. XXXX a U. L., rod. Y., narodená XX. Y. XXXX, zomrelá dňa XX. R. XXXX, boli v čase svojej smrti

vlastníkmi nehnuteľností pôvodne zapísaných pre okres Komárno, kat. úz. W. L. v PKN vložke č. XXX a
kat. úz. V. v PKN vložke č. XXXX. Podľa žaloby mali uvedení predchodcovia žalobcov zahájiť v presne
nezistenom čase okolo roku 1948 držbu rovnako presne neidentifikovaných nehnuteľností na základe
výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX pre kat. úz. W. L. a č. XXXX/XX-XX pre kat. úz. V.Á.. Poukázal
na rozhodnutie NS SR z 28.10.2009 sp. zn. 4Cdo/48/2008 v súvislosti s postupnosťou jednotlivých

úkonov pri pridelení nehnuteľností výmerom o vlastníctve pôdy, podľa ktorého je nevyhnutné vyriešiť
otázku identity pozemkov, ak bol výmer vydaný v rámci pozemkovej reformy po vykonanom prídelovom
konaní, pričom jeho podkladom musí byť návrh prídelového plánu, ktorý má byť potvrdený konečným
prídelovým plánom, a pokračovaním tohto procesu je vydanie samotného výmeru o vlastníctve pôdy.
V odôvodnení ďalej súd uviedol, že podľa ustanovenia § 68 ods. 3 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.
o konaniach vo veciach patriacich do pôsobnosti politických úradov (správne konanie), bolo potrebné

vydať jeden rovnopis prídelcovi a jeden pre úrad za účelom zabezpečenia verifikácie. V prejednávanej
veci mali byť žalobcom vydané dva výmery o vlastníctve pôdy, avšak ani jeden sa podľa žalobcov
nezachoval, a to nielen u nich, ale ani v príslušnom archíve, čo súd považoval za nepravdepodobné. Z
uvedenej skutočnosti súd vyvodil záver, že právnym predchodcom žalobcov zrejme nebol vydaný vôbec
žiadny výmer, ktorý by sa dal podrobiť verifikácii zo strany súdu, či sú v ňom obsiahnuté všetky podstatné

náležitosti. Návrhy prídelového plánu a konečného prídelového plánu, resp. iných listín predstavujú
len technický podklad, pre identifikáciu tak prídelcu, ako aj samotných nehnuteľností, však nie sú
spôsobilými listinami na zápis vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalobcov.

4. Žalobcovia si odvodzovali svoje vlastnícke právo aj z iných listín, na základe ktorých mali vstúpiť do

držby nehnuteľností, a to na základe návrhu prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych
majetkov V. v kat. území V. (t. č. V.) po bývalom vlastníkovi H.. H. U., kde bola uvedená lúka vo výmere
77,30 m2. Táto listina mala byť vyhotovená Miestnou roľníckou komisiou v W. L. dňa 06. mája 1948 s
odtlačkom pečiatky a s nečitateľným podpisom bez ďalších náležitostí. Pokračovaním tohto prídelového
konania malo byť vyhotovenie konečného prídelového plánu zo skonfiškovaného majetku ako podkladu

pre vydanie už spomínaných 2 výmerov, avšak po nepomerne rozšírenom okruhu bývalých vlastníkov,
ako bol v návrhu prídelového plánu, a to po viacerých osobách, a tiež pre iné katastrálne územie - W.
L.; listina bola označená odtlačkom MNV v W. L. bez označenia osoby konajúcej za MNV v W. L.Ž.. Nie
je možné verifikovať, či za JRD konala oprávnená osoba, rovnako chýbal aj dátum.

5. Na základe týchto skutočností mal súd prvej inštancie za to, že vzhľadom k absencii nevyhnutných
náležitostí návrhu prídelového plánu zo 06. mája 1948 a tzv. konečného prídelového plánu pre dve
rozdielnekatastrálneúzemia,kdenaobochlistináchchýbajúpodpisykonajúcichosôb,odtlačokpečiatky
s dátumom, z ktorých skutočností by malo vyplynúť preskúmanie a potvrdenie Okresnou roľníckou
komisiou, povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, a to ešte v dvoch rozdielnych

katastrálnych územiach, nie je možné právnych predchodcov žalobcov považovať za vlastníkov
nehnuteľností, resp. aspoň za oprávnených držiteľov týchto nehnuteľností.

6. Podľa prvoinštančného súdu nemožno v danom prípade hovoriť o oprávnenej a dobromyseľnej držbe
konkrétnych nehnuteľností, pretože podmienkou nadobudnutia vlastníctva bolo zahájenie faktickej držby

konkrétne identifikovateľných nehnuteľností minimálne katastrálnym územím, PKN vložkou, a v prípade
viacerýchparcielaspoňparcelnýmčíslomzPKNvložky.Dobromyseľnosťsaajpodľaustálenejjudikatúry
najvyššieho vyžadovala počas celej doby držania nehnuteľnosti. V prejednávanej veci bolo sporné, či
predchodcovia žalobcov vôbec vstúpili do držby konkrétnych nehnuteľností. JRD malo pokračovať v
užívaní nehnuteľností od roku 1950, avšak konečný prídelový plán vznikol až v roku 1957. Ak právni

predchodcovia žalobcov užívali neurčité a neidentifikované nehnuteľnosti bez relevantného dokladu,
vykonávali zrejme len domnelé právo držby. Súd nesúhlasil ani s tvrdením žalobcov, že nehnuteľnosti
mali nadobudnúť ešte výmerom zo dňa 16. októbra 1945, ktorý bol adresovaný MNV v obci Klíž pod
č. 10928/45-V-B. Listina je síce označená ako výmer, ale z obsahu je zrejmé, že sa neprideľuje do
vlastníctva konkrétnej osobe s individuálnou identifikáciou. Táto listina sa vzťahuje k hnuteľným veciam,

v ktorých užívaní sa má pokračovať, nerieši sa vlastníctvo, ako je zrejmé aj z predloženej prílohy. Z
listiny nie je zrejmé kto ju vyhotovil, kedy, a vôbec v nej nie je uvedené meno právnych predchodcov
žalobcov. V uvedenom výmere vôbec nie je označenie PKN vložky, príslušného katastrálneho územia
a parciel, ku ktorým by sa malo zriadiť vlastnícke právo.7. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia neuniesli
dôkaznébremenootom,žeimspornénehnuteľnostipatrili,žedržbaboladobromyseľnáaoprávnená,že

boli splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním ako dobromyseľnosť držiteľa,
že mu vec patrí a nakladanie držiteľa s vecou ako so svojou. Žalobcovia nepreukázali akým úkonom im
boladržbaodovzdanáazahájená,nevedelitedapreukázaťobdobieodkedyvstúpilidooprávnenejdržby
a kedy mali nadobudnúť vlastníctvo, a preto podľa názoru súdu nemohli byť ani právni predchodcovia
žalobcov v dobrej viere, že im nehnuteľnosti patrili. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

8. Podľa prvoinštančného súdu PKN vložky č. XXX pre kat. úz. W. L. a z PKN vložky č. XXXX pre kat.
úz. V. (č. l. 61 až 66 spisu) je zrejmé, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností bol H.. U. H. a H.. X. C. s
manželkou, ktorí podľa výmennej zmluvy z roku 1940 vymenili svoje nehnuteľnosti za iné. Z pripojeného
spisu sp. zn. 13C/370/2011 zistil, že pôvodní vlastníci neboli vysídlení z ČSR, a preto im ani nebolo
odňaté a skonfiškované vlastníctvo. Ich vlastnícke právo bolo obnovené zo zákona, a to v zmysle § 1

a § 9 nariadenia vlády SR č. 52/1945, a § 15 zák. č. 128/46. Štát preto nemohol tieto nehnuteľnosti
prideliť do vlastníctva prídelcom, keď priamo znením zákona došlo k navráteniu vlastníctva. Pri
preukazovaní dobromyseľnej držby nemohol súd vychádzať ani zo skutočnosti, že sporné pozemky mali
byť vnesené do Agrodružstva Kameničná, keďže písomné podania tohto družstva boli protichodné. Súd
mal tiež preukázané, že medzi nehnuteľnosťami v dvoch katastrálnych územiach je vzdialenosť cca 15

kilometrov. Je preto málo pravdepodobné, že by zo strany právnych predchodcov žalobcov mohlo pri
takejto vzdialenosti dôjsť k obrobeniu nehnuteľností v rozsahu opakovaných jednotlivých úkonov ako
siatie, orba, žatva a pod.

9. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno

o existencii vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ich právnych predchodcov. Pripomenul, že
žalobcovia nepredložili výmery o vlastníctve pôdy, o ktoré opierajú nadobudnutie vlastníckeho práva ich
právnych predchodcov, a preto nemohol posúdiť ich obsah a ani náležitosti. Vlastnícke právo právnych
predchodcov žalobcov mohlo založiť len vkladu schopné rozhodnutie o prídele, vydané na to príslušným
orgánom, ktoré by sa vzťahovalo na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Rozhodujúce pre

nadobudnutie vlastníckeho práva je preukázanie rozhodnutia o prídele. Teda nemohlo byť preukázané
inými listinami, ktoré súviseli s prebiehajúcim prídelovým konaním, na ktoré žalobcovia poukazovali,
a z ktorých vyvodzovali nadobudnutie vlastníckeho práva ich právnych predchodcov. S poukazom na
ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu konštatoval, že samotná skutočnosť, že prídelové
konanie prebiehalo a že daňový úrad neeviduje nedoplatok, neodôvodňuje záver, že došlo k vydaniu

vkladu schopnej listiny o prídele nehnuteľností v rozsahu, ktoré sú predmetom tohto konania.

10. Z listín predložených žalobcami vyplýva len zámer prideliť nehnuteľnosti, ale nie či k uvedenému
aj došlo. Podľa odvolacieho súdu napriek návrhom prídelových plánov a prebiehajúcemu prídelovému
konaniu nemohli byť právni predchodcovia žalobcov dobromyseľní, že im sporné nehnuteľnosti patria.

Chýbalo totiž konečné rozhodnutie o pridelení konkrétnych nehnuteľností s označením ich parcelného
čísla, výmery, druhu nehnuteľností, PKV, katastrálneho územia. Objektívne preto právni predchodcovia
žalobcov nemohli byť dobromyseľne presvedčení o svojom vlastníckom práve.

11. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/-13/ včas dovolanie z dôvodu uvedeného v § 420

písm. f) CSP. Podľa dovolateľov preukázali, že právni predchodcovia sa stali oprávnenými užívateľmi
predmetu sporu, užívali ho ako vlastný so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní. Podľa
názoru odvolacieho súdu vysloveného v prvotnom zrušujúcom rozhodnutí neexistovali žiadne okolnosti,
ktoré by dobrovoľnosť právnych predchodcov žalobcov spochybňovali. Súd prvej inštancie podľa nich
nerešpektoval názor odvolacieho súdu, keď žalobu zamietol. Namietali, že nimi uplatnené reštitučné

nároky, čo viedlo k tomu, že boli aj účastníkmi I. - III. etapy ROEP. Odvolací súd vyslovil dva rozdielne
právne názory a dve odlišné hodnotenia dôkazov, čo vedie k právnej neistote a pochybnostiam, ktorý
právny názor zodpovedá právnym normám a je tak právne relevantný. Zakladá to zmätočnosť a
nesprávne právne posúdenie veci a vyhodnotenie dôkazov jedným zo senátov odvolacieho súdu. Podľa
názoru odvolateľov nemôžu existovať dva právne názory toho istého súdu na hodnotenie tých istých

dôkazov v identickej veci. Záverom požadovali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal im právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.12. Žalovaná sa k dovolaniu žalobcov nevyjadrila.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,

že žalobcovia 1/-13/ dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), strany sporu boli
zastúpené v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), dovolanie podľa § 447, písm. f) CSP odmietol.
Dovolací súd v zmysle § 451 ods.3 CSP stručne uvádza dôvod svojho rozhodnutia.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

14. Podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dovolanie je prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok
a narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená musí byť

vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Preto touto žalobou možno napadnúť len právoplatné
rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za
následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania.

16. Dovolací súd taktiež upriamuje pozornosť na fakt, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok,

nie ďalšie odvolanie. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v rámci konania ktorej by bolo možné
preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn.
2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolací súd rovnako
pripomína, že dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi
nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a

zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, nie dovolací
súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v
kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má
dovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi
v dokazovaní (napr. tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia

dôkazovatď.)ačikonajúcimisúdmiprijatézáveryniesúsvojvoľné,neudržateľnéaleboprijatévzrejmom
omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade
zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.

17. Podľa § 442 Civilného sporového poriadku dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistil odvolací súd.

18. Dovolací súd sa stotožnil so skutkovým záverom, ktorý vyvodili súd prvej inštancie a odvolací
súd z vykonaných dôkazov Z listín predložených žalobcami vyplýva len zámer prideliť nehnuteľnosti.
Podľa odvolacieho súdu napriek návrhom prídelových plánov a prebiehajúcemu prídelovému konaniu

nemohli byť právni predchodcovia žalobcov dobromyseľní, že im sporné nehnuteľnosti patria. Chýbalo
totiž konečné rozhodnutie o pridelení konkrétnych nehnuteľností s označením ich parcelného čísla,
výmery, druhu nehnuteľností, PKV, katastrálneho územia. Proces pridelenia nehnuteľností prídelcom
vzhľadomnaabsenciukonečnéhorozhodnutiaoprideleníkonkrétnychnehnuteľnostízostalnezavŕšený.
Vzhľadom na nezavŕšenie tohto procesu budúci prídelcovia mohli byť iba detentormi, nie však

oprávnenými držiteľmi. Ich dobromyseľnosť bola spochybnená tým, že nedisponovali konečným
rozhodnutím o prídele. Dovolací súd zistil, že podľa rozhodnutia Správy katastra Komárno zo dňa
18.10.2002 č.j. Kamen - 4-2002 v zmysle § 7 ods.3 zákona č. 180/1995 Z.z. bola prešetrená námietka
Y. Y. ( žalobkyňa 1) podaná dňa 29.7.2002 voči výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov
v katastrálnom území V.. Správa katastra v súlade s § 7 ods.3 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona

č. 419/2002 Z. z. námietke nevyhovela s odôvodnením že : „ Na základe vykonaného šetrenia a
dokazovania bolo zistené, že neexistuje právny doklad dosvedčujúci vlastníctvo k Vami požadovaným
nehnuteľnostiam, vedeným v pkn.vl.č. XXXX k.ú. V.. Do návrhu ROEP nie je možné zapísať 12 prídelcov
podľa prídelového plánu, nakoľko prídelový plán nie je doklad o vlastníctve. Okrem prídelového výmeruč.2993/48-11preX.Z.amanž.V.rod.Q.neboliďalšieprídelovévýmerynájdené,aniprídelcamidodané,
preto na podiel 11 prídelcov bude v návrhu ROEP vedený ako vlastník Slovenský pozemkový fond“.

19. K námietke nepredvídateľnosti dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd v predmetnej
veci uznesením z 30. apríla 2018 č.k. 6Co/116/2017 - 224 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým
bola žaloba zamietnutá. Následne súd prvej inštancie doplnil dokazovanie. Súd prvej inštancie vo
veci opätovne rozhodol rozsudkom zo 04. mája 2021 č. k. 7C/379/2015-695 tak, že žalobu žalobcu

zamietol, pričom v bodoch 21 -23 uviedol, že ani po jeho doplnení dokazovania nedošlo k uneseniu
dôkazného bremena žalobcov. Z uvedeného je zrejmé, že po doplnení dokazovania išlo o doplnený
skutkový stav, na ktoré nadväzovalo právne posúdenie veci. Odvolací súd nezistil splnenie podmienok
pre vydržanie. Uviedol, že: „Žalobcovia v odvolaní namietali, že oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne
opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, a držiteľ bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. K tomu odvolací súd uvádza, že napriek

návrhom prídelových plánov a prebiehajúcemu prídelovému konaniu nemohli byť právni predchodcovia
žalobcov dobromyseľní, že im sporné nehnuteľnosti patria. Chýbalo totiž konečné rozhodnutie o
pridelení konkrétnych nehnuteľností s označením ich parcelného čísla. výmery, druhu nehnuteľností,
PKV, katastrálneho územia. Objektívne preto právni predchodcovia žalobcov nemohli byť dobromyseľne
presvedčení o svojom vlastníckom práve. Žalobcovia spočiatku nadobudnutie vlastníckeho práva

svojich právnych predchodcov k nehnuteľnostiam titulom vydržania vôbec nezdôvodňovali. Vlastníctvo
k nehnuteľnostiam sa snažili preukázať výmermi, ktoré sa však nezachovali“. Dovolací súd dospel k
záveru, že zo skutkového stavu, ktorým bol viazaný vyplývalo, že prídelové výmery neboli nájdené, ani
prídelcami dodané.

20. Najvyšší súd konštatuje, že uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP nebolo
dôvodné, a preto podľa § 447 písm. c) CSP dovolanie odmietol.

21. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto jej dovolací súd ich náhradu
nepriznal (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok