Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815201122
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5815201122.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. XXX, právne zastúpená: JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Lúčna 6100/1, 029 01 Námestovo, IČO: 47 258 781, proti žalovaným: 1a/ A. D., E. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G., H. XXXX/XX, právne zastúpená: JURAJ MACÍK advokátska kancelária, so sídlom
Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, 1b/ I. J., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
X. K. L., C., F. XXXXX, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, 1c/ M. N., E. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XXX O. I., C. P. XXXXX, Spojené štáty americké (právni nástupcovia po

poručiteľke/pôvodne žalovanej 1/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., O. XX/XX, zomr. dňa
XX.XX.XXXX), 2/ D. O., E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, o návrhu žalobkyne na určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o vzájomnom návrhu žalovanej 2/, na odvolanie žalovaných 1/, 2/
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/83/2015-273 zo dňa 2. decembra 2021 v súvislosti
s opravným uznesením č. k. 2C/83/2015-359 zo dňa 4. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v spojení s výrokom I. opravného uznesenia potvrdzuje.
Vo výroku II. čo do zamietnutia žaloby vo vzťahu k právnej predchodkyni žalovaných la/ až lc/ rozsudok

súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti vo výroku II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s výrokom II. a III. opravného
uznesenia m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaná 2/ j e podielovou spoluvlastníckou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. C., obec C., okres G., zapísanej na LV XXXX ako KN-E parcela
č. 1074, druh orná pôda o výmere 7194 m2, v podiele 2/5.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovaným la/ až lc/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovanej 2/ vo vzťahu k žalovaným la/ až lc/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku I. určil, že pôvodný žalobca je podielovým
spoluvlastníkom pozemku zobrazenom ako KN-E parcela č. 1074, orná pôda o výmere 7 194 m2,

zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. a obec C., a to v spoluvlastníckom podiele 2/5-iny, vo výroku II. zamietol
vzájomnú žalobu a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ a
2/ v rozsahu 100%. Následne opravným uznesením z č. listu 359 opravil výrok I. rozsudku a určil, že
žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom pozemku zobrazenom ako KN-E parcela č. 1074, orná pôdao výmere 7 194 m2, zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. a obec C., a to v spoluvlastníckom podiele 2/5-
iny. Výrokom II. opravil výrok III. rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/83/2015 zo dňa 02.
decembra 2021 tak, že žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ v rozsahu

100%. V ostatných častiach ponechal rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/83/2015 zo dňa
02. decembra 2021 nezmenený (výrok III).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pôvodný žalobca sa domáhal určenia vlastníctva k
pozemku, ktorý je evidovaný ako E-KN parc. č. 1074 – orná pôda vo výmere 7 194 m2, ktorý je zapísaný

na LV č. XXXX pre k.ú. C., v podiele 2/5-iny. Z tohto listu vlastníctva zistil, že žalobca bol na tomto LV
zapísaný pod B1 v podiele 2/5 a žalovaná pod B5 v podiele 1/1. Pri oboch týchto zápisoch je uvedená
poznámka, že došlo k narušeniu hodnovernosti údajov katastra v zmysle § 70 Zákona č. 162/1995 Z.z.
Katastrálneho zákona – duplicita vlastníctva pozemku E-KN parcela č. 1074 na základe listín kúpnej
zmluvy V 1671/93 zo dňa 03.09.1993 v podiele 1/3, kúpnej zmluvy V 193/94 zo dňa 10.02.1994 v podiele
2/3 a osvedčenia o držbe Z-402/93 (N 37/93) zo dňa 08.04.1993 v podiele 2/5, osvedčenia o držbe

Z 1163/97 (N 281/94) zo dňa 18.06.1997 v podiele 2/5, komasácie v podiele 1/5 - 110/11.

Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že právni predchodcovia žalobkyne splnili všetky
podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva ku dňu 01.01.1992, kedy bolo opäť možné vydržať
nehnuteľnosti. Držba a užívanie predmetnej časti sporných pozemkov D. F., jeho synom A. F. (pôvodným

žalobcom 1/) bolo preukázané, naopak žalovaná 1/ a žalovaná 2/ svoju držbu nepreukázali. Titulom,
ktorý zakladal dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobkyne je darovacia zmluva z roku 1963,
ktorou D. J. darovala D. F. jej patriaci podiel na sporných pozemkoch. Minimálne od tohto času až
do 01.01.1992 nedošlo k pretrhnutiu plynutia vydržacej doby, a A. F. (pôvodný žalobca 1/) sa tak stal
k tomuto dátumu vlastníkom 2/5 sporných pozemkov. Titulom, na základe ktorého by mohol D. F.

odvodzovať začiatok plynutia vydržacej doby by mohla byť aj komásácia, nakoľko tá bola technicky
skončenáaosobyvstúpilidodržby,ajkeďnedošlokschváleniukomasačnýchoperátovsúdom.Pôvodný
žalobca by splnil podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva aj keby bola Notárska zápisnica č. 37/93,
NZ 103/93 posúdená ako neperfektná, a to ku dňu 08.04.2003. Z vykonaného dokazovania neboli
zistené také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že pôvodný žalobca mohol

stratiť presvedčenie, že je oprávneným držiteľom.

V ďalšom sa vyjadril k namietaným formálnym chybám osvedčenia, ktoré nepovažoval za významné
z hľadiska právneho posúdenia veci.

Opravným uznesením č. k. 2C/83/2015-359 zo dňa 4. januára 2024 výrok I. rozsudku prvoinštančného
súdu opravil v súlade s dedičským rozhodnutím Okresného súdu Námestovo č. k. 5D/33/2018-64,
Dnot 24/2018 zo dňa 24.05.2018, na podklade ktorého sporný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti
nadobudla žalobkyňa.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/. Vytýkala
nesprávne právne posúdenie veci s tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel i k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou,
musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa
bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Za nesporné považovala, že v prípade právneho predchodcu

žalobkyne, dobrá viera a dobromyseľná držba sporných nehnuteľností neexistovali a v konaní neboli
ničím preukázané.

Pôvodný žalobca síce mohol mať vôľu stať sa oprávneným držiteľom podľa zákona č. 293/1992
Zb. – vychádzajúc z vlastného tvrdenia, avšak v režime podľa uvedeného zákona vlastnícke právo

nadobudnúť nemohol (vzhľadom na krátku účinnosť zákona, menej než 10 rokov) a následne v takom
prípade nemohol byť ani dobromyseľný v rozsahu požadovanom § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Poukázala na zjavne nelogické a právne nesprávne tvrdenie súdu uvedené v bode 36. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie uviedol, že titulom, ktorý zakladal dobromyseľnosť

právnych predchodcov žalobkyne 2/ je darovacia zmluva z roku 1963, ktorou D. J. darovala D. F. jej
patriaci podiel na Sporných pozemkoch.
Žalovaná 1/ uvádza, že darovacia zmluva je spôsobilá byť titulom nadobudnutia vlastníckeho práva,
ale nie už titulom pre vydržanie vlastníckeho práva. Pokiaľ by bol predmetný právny úkon darovacejzmluvy perfektným právnym úkonom – za čo sa považuje stav, keď bol právny úkon zavŕšený, t. j. boli
splnené jeho podstatné znaky, aby vôbec mohlo ísť o právny úkon, a ďalej by sa jednalo o právny
úkon platný, nebol by dôvod na úvahy o vydržaní nehnuteľnosti. Pokiaľ perfektný a platný ale nebol,

žalovaná 1/ považuje za absolútne neprípustnú čo aj hypotézu o tom, že by mali byť splnené podmienky
dobromyseľnej držby, ako esenciálnej zložky stranou žalobcu tvrdeného vydržania vlastníckeho práva.
Žalobkyňa a ani jej právny predchodca tak podľa stanoviska žalovanej 1/ nemohli nadobudnúť
vlastníctvo vydržaním k spornému podielu ani (a) v dôsledku zákonom ustanovenej podmienky uplynutia
desaťročnej lehoty podľa § 2 ods. 2, pretože dispozícia právnej normy § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb.

nebola účinná po dobu nevyhnutných 10 rokov. Ako už žalovaná 1/ uviedla v konaní, keďže tento inštitút
platil od 11. júna 1992 do 30. novembra 2000, teda menej ako desať rokov, platí že nemohlo len na jeho
základe dôjsť k predpokladanému vydržaniu vlastníctva. Okolnosť plynutia 10 ročnej doby plynúcej odo
dňa zápisu notárskeho osvedčenia do evidencie nehnuteľností tak stratila právnu relevanciu a osoba
mohla vydržať vlastnícke právo iba na podklade dobromyseľnej držby podľa Občianskeho zákonníka,
tzn. nie na podklade oprávnenej držby podľa zákona č. 293/1992 Zb.

K bodu 36. odôvodnenia, na základe ktorého by mohol D. F. odvodzovať začiatok plynutia vydržacej
doby, aj od komasácie, namietala, že sporné pozemky boli pôvodne evidované v komasačnom hárku
0270 a boli v celosti vykomasované v prospech A. D. J., ktorý sporné pozemky previedol na ňu.

Ako už v konaní pred súdom prvej inštancie uviedla, predmetná notárska zápisnica obsahuje závažné

nedostatky z hľadiska jej nenaplnených zákonných náležitostí, ktoré v minulosti neboli jej účastníkmi
odstránené a aktuálne ich už ani nemožno legitímne prekonať žiadnym zákonným inštitútom.
V podrobnostiach poukázala na jednotlivé ustanovenia zákona č. 293/1992 Zb., § 59 vyhlášky č.
594/1992 Zb. s tým, že oprávnená držba podľa zákona č. 293/1992 Zb. sa úplne vymyká oprávnenej
držbe, ktorú má na mysli Občiansky zákonník vzhľadom na to, že zákon č. 293/1992 Zb. platil od 11.

júna 1992 do 30. novembra 2000. Pôvodný žalobca presvedčenie, že je dobromyseľným držiteľom
zjavne nikdy nemal a nemohol mať. Pokiaľ žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe notárskeho
osvedčenia o držbe N 37/93, Nz 103/93, je vedený v katastri nehnuteľností ako spoluvlastník pozemku
E-KN parc.č. 1074 – orná pôda o výmere 7 194 m2, v súdnom konaní na prvom stupni neboli preukázané
skutočnosti, ktoré by právne udržateľným spôsobom zakladali záver, že notárske osvedčenie o držbe

N 37/93, Nz 103/93, na ktoré odkazuje žalobca, je spôsobilým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva.

Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku I. zmenil, žalobu žalobcu
zamietol a žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaná 2/ v odvolaní proti rozsudku prvoinštančného súdu uviedla, že už vo svojom výsluchu
na pojednávaní dňa 18.05.2021 uvádzala, že spornú nehnuteľnosť minimálne v rozsahu 2/5-ín užíval
najskôr jej otec, ktorý tento pozemok kúpil v roku 1970 od J. za 7 000,- Kčs a to až do založenia
družstva v roku 1973 a následne po skončení družstevného užívania, tento majetok začala užívať ona.
Súdu uviedla aj to, že na tomto pozemku pestuje zeleninu a zemiaky. Tieto jej skutkové tvrdenia strana

žalobkyne, ako aj žalovaná v 1/ riadne skutkovo nepopreli, teda stali sa nespornými. Napokon žalobkyňa
prostredníctvom svojho zástupcu v rámci záverečného prednesú na pojednávaní dňa 02.11.2021
navrhla vyhovieť aj jej vzájomnému návrhu. Zastala názor, že svoju držbu sporného pozemku v rozsahu
2/5-ín súdu preukázala. Napokon v súdnom spise sa nachádzajú aj pripojené spisy - notársky spis notára
JUDr. Klena N 281/94, NZ 495/97, v ktorom sa nachádza potvrdenie Obce C. z 09.02.1995 - č. 1. 23,

čestné vyhlásenia dvoch svedkov A. F. (pôvodného žalobcu v tomto spore) a N. O. z 16.02.1995 - na č.
1. 24, ktorí potvrdili uzavretie kúpnej zmluvy medzi jej otcom D. Q. a pôvodným komasačným vlastníkom
v roku 1970. Žalovaná v 1/ rade síce podala voči vydaniu osvedčenia v jej prospech v podiele 2/5-iny
námietku a následne na Okresný súd Dolný Kubín - pobočka Námestovo dňa 13.06.1995 aj žalobný
návrh, ako to vyplýva z listiny na č. 1. 36 notárskeho spisu, avšak na č. 1. 44 až 47 sa nachádzajú

rozsudky Okresného súdu Dolný Kubín č. 7C/39/95 a Krajského súdu Banská Bystrica č. 15Co 1696/96
z 03.07.1996, ktorými bol žalobný návrh žalovanej v 1/ rade právoplatne zamietnutý. Následne jej bolo
vydaná notárske osvedčenie o držbe podľa zákona č. 293/1992 Zb. č. N281/94, NZ 495/97 z 18.06.1997,
pričom toto osvedčenie bolo do katastra nehnuteľnosti zapísané dňa 19.02.1999.
Je zrejmé, že splnila podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 2 ods. 2 zákona

č. 293/1992 Zb. v znení do 30.11.2000 spolu s § 134 Občianskeho zákonníka uplynutím zákonnej 10
ročnej doby plynúcej odo dňa zápisu notárskeho osvedčenia. K zápisu došlo, ako už uviedla vyššie,
dňa 19.02.1999. Žalovaná v 1/ rade preukázateľne nepodala voči tomuto osvedčeniu žalobný návrh na
súde, resp. jej žaloba bola, ako uviedla, dňa 06.08.1996 právoplatne zamietnutá. Keďže ďalšiu žalobuuž žalovaná v 1/ rade nepodala, neboli žiadne prekážky k tomu, aby jej bolo vydané notárske osvedčenie
(vydané bolo dňa 18.06.1997). V tejto časti súd prvej inštancie podľa jej názoru dospel k nesprávnemu
právnemu posúdeniu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Zároveň je daný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods.

1 písm. d) CSP, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozsudku čo do zamietnutia jej vzájomného návrhu
nie je dostatočne odôvodnené a nie je z neho zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k
zisteniu, že nepreukázala svoju držbu.
Žiadala rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch II., III. zrušiť, vec vrátiť súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, prípadne zmeniť tak, že jej vzájomnému návrhu vyhovie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniam žalovanej 1/ a 2/ uviedla, že tvrdenie žalovanej v 1/ rade, že by
osvedčenie o držbe vydané podľa zákona č. 293/1992 Zb. nemalo zakladať dobromyseľnú držbu, je v
rozpore so zákonom. Zákon č. 293/1992 Zb. v znení účinnom v čase vydania notárskej zápisnice N37/93
pre právneho predchodcu žalobkyne výslovne odkazoval v prípade oprávnenosti držby na príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zákon č. 293/1992 Zb. postupom podľa § 2 a nasl. umožňoval
oprávneným osobám požiadať o vydanie notárskeho osvedčenia osvedčujúceho ich oprávnenú držbu.

OprávnenádržbajenaúčelyObčianskehozákonníkadobromyseľnou,tedaideodržbu,ktorápouplynutí
stanovenej zákonnej lehoty sa konzumuje na vlastnícke právo a to titulom vydržania. Ak lex specialis
(zákon č. 293/1992 Zb. v znení do 30.11.2000) výslovne umožňoval notársky osvedčiť oprávnenú držbu
s odkazom na § 129 a nasl. OZ (viď § 2, ods. 3) neexistuje žiadny relevantný dôvod takúto držbu
nepovažovať za oprávnenú, resp. ju považovať, tak ako to uvádza žalovaná v 1. rade vo svojom

odvolaní, za „držbu s určitými pochybnosťami“. Nie je žiadny dôvod na konštatovanie, že by sa držba
na účely zákona č. 293/1992 Zb. (v znení do 30.11.2000) mala „vymykať“ držbe, ktorú má na mysli
Občiansky zákonník a to aj z dôvodu, ako to uvádza žalobkyňa, že v tom čase existoval duálny režim
notárskeho osvedčenia o oprávnenej držbe podľa § 2 a nasl. zákona č. 293/1992 Zb. a režim notárskeho
osvedčenia o vydržaní podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. v znení do 30.11.2000. Zákonodarca výslovne

dal držiteľovi, ktorému bolo podľa zákona č. 293/1992 Zb. v znení do 30.11.2000 vydané notárske
osvedčenie status oprávneného držiteľa a teda aj s tým prípadne spojené právne následky v podobe
vydržaniavlastníckehoprávapouplynutí10ročnejdobyplynúcejododňazápisunotárskehoosvedčenia
do evidencie nehnuteľností (za podmienky riadneho neuplatnenia práva na príslušnom súde zo strany
tretej, dotknutej osoby).

Z dokazovania vykonaného tunajším súdom pod sp. zn. 9C/12/2012, s ktorého rozsudkom z 12.10.2021
sa súd oboznámil vyplynulo, že žalovaná v 1/ rade síce v stanovenej 10-ročnej lehote toto svoje právo
uplatnila (podala žalobný návrh na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7C/765/1994) avšak, ako
vyšlo z dokazovania, aj ohľadom parcely, ktorá je predmetom tohto sporu svoj žalobný návrh zobrala
späť, teda riadne v uplatnení svojho práva nepokračovala.

Pokiaľ vo svojom odvolaní namietala nedostatky notárskej zápisnice vydanej v prospech právneho
predchodcu žalobkyne. Tieto námietky nie sú spôsobilé zamedziť vzniku účinkov, ktoré boli spojené s
vydaním, resp. so zápisom notárskeho osvedčenia do katastra nehnuteľností.

Navrhovala rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku I. potvrdiť, vo výroku II. zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie a vo výroku III. zmeniť a žalobkyni priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

5. Vyjadrenie žalovanej 1/ k odvolaniu žalovanej v rade 2/ bolo jej právnym zástupcom doručené po smrti

pôvodnej žalovanej v rade 1/, teda v čase, keď jeho plná moc vo vzťahu k žalovanej v rade 1/ zanikla.
6. V ďalšom odvolací súd pokračoval v konaní s dedičkami, resp. právnymi nástupkyňami žalovanej
v rade 1/.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na pojednávaní 04.03.2025 po doplnení

dokazovania oboznámením listinných dôkazov, na podklade odvolaní zo strany pôvodnej žalovanej
v rade 1/ a žalovanej 2/ rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.
8. Z vykonaného dokazovania a pripojených spisov odvolací súd považoval za jednoznačne ustálené,
že A. D. J. emigroval do Ameriky (Kanada, USA) v roku 1926, v roku 1938 emigrovala do Ameriky
aj jeho neskoršia manželka D. J., E. F.. V roku 1946 prebehla v obci C. komasácia, táto však nebola

zavŕšená schválením súdu, a teda nestala sa právne záväznou, napriek tomu sa obyvatelia obce
ujali držby k jednotlivým pozemkom v komasačnom stave. Sporný pozemok E-KN parc.č 1074, ktorý
tvorí predmet sporu, bol vykomasovaný do komasačného hárku 0270. Zo súdneho spisu 8C/18/2012
odvolací súd zistil, že bola uzatvorená darovacia zmluva podpísaná D. D. J., E. F. v roku 1957 a D. F.v roku 1963, ktorou v pozemno-knižnom stave, keďže komasácia nebola skončená a štát neuznával
ani ukončené komasácie, darovala svoj spoluvlastnícky podiel D. F., ktorý zomrel v roku 1970 a držby
nehnuteľnosti sa následne ujali jeho deti, medzi nimi aj pôvodný žalobca A. F., pričom nebolo sporné,

že rodina, najskôr D. a následne A. F., na uvedených pozemkoch hospodárila až do roku 1973, kedy
pozemky začalo obhospodarovať JRD. Práve na podklade darovacej zmluvy uzatvorenej medzi D. D.
J. a D. F. nadobudol D. a následne A. F. presvedčenie, že je podielovým spoluvlastníkom spornej
parcely v rozsahu 2/5, čo bolo potvrdené i Obecným úradom v C. z 27.02.1992 a následne zmluvami
o nájme poľnohospodárskej pôdy, ktorými A. F. poľnohospodárskemu družstvu so sídlom v R. prenajímal

poľnohospodárske pozemky. V prebiehajúcich konaniach nebolo sporné, že D. F. a následne aj A. F.
vykonávali poľnohospodársku činnosť na vyčlenenej časti sporného pozemku nepretržite od roku 1946,
mali titul nadobudnutia (darovaciu zmluvu) a aj napriek formálnym nedostatkom notársku zápisnicu č.
37/93, Nz 103/93 je možné považovať za riadny titul nadobudnutia, najskôr presvedčenia o oprávnenej
držbe a po uplynutí 10 rokov vlastníctva k spornému pozemku. Pokiaľ i pôvodná žalovaná 1/ vytýkala,
že vzhľadom na neperfektnosť darovacej zmluvy uzatvorenej medzi D. F. a D. D. J., E. F. nie je

možné považovať právny omyl žalobkyne a jej právnych predchodcov za ospravedlniteľný, odvolací
súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR premietnutú v rozhodnutí
veľkého senátu I. VCdo 1/2024 z 13.05.2024, kde veľký senát najvyššieho súdu prijal stanovisko, že
neexistencia alebo neplatnosť právneho titulu sama o sebe nevylučuje poctivosť konania kupujúceho
a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vec alebo právo patrí. Vzhľadom na jeho presvedčenie, objektívne

vzaté, koná v dobrej viere, t.j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti nadobudnutia držby, a teda
na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny
dôvod nadobudnutia – riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia.
Poctivosť konajúceho účastníka občianskoprávneho vzťahu má pri skúmaní dobromyseľnosti držiteľa
nepochybne zásadnejší význam ako (ne)existencia právneho titulu, ktorý právny predpoklad vydržania

zákon de lege lata nestanovuje.
9. Vo väzbe na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v súvislosti s opravným
uznesením vo výroku I. potvrdil.
10. Vo výroku II., pokiaľ prvoinštančný súd zamietol vzájomnú žalobu podanú žalovanou v rade 2/ o
určenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej v rade 1/ na spornom pozemku v rozsahu 1/5, odvolací

súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil. Mal za to, že v danom prípade nie je splnená
otázka naliehavosti právneho záujmu žalovanej v rade 2/ na takomto určení. Vychádzal pritom i zo
skutočnosti, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn. 9C/12/2012-297 bola žaloba pôvodnej
žalovanej v rade 1/ o určenie vlastníckeho práva síce k iným nehnuteľnostiam zamietnutá, avšak dôvody
tohto rozhodnutia možno stiahnuť i na určenie jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tvoriacej predmet

tohto sporu. Zároveň v konaní Okresného súdu Námestovo sp.zn. 8C/18/2012-319 z 30. apríla 2014
bola jej žaloba o určenie vlastníckeho práva práve k spornej nehnuteľnosti zamietnutá a rozsudok
prvoinštančného súdu bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu v konaní 11Co/357/2014-340 zo dňa
26. januára 2015.
11. Na druhej strane odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku II. vo vzťahu

k žalovanej v rade 2/, ktorá sa vzájomnou žalobou domáhala určenia jej spoluvlastníckeho podielu na
predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu 2/5. Žalovaná v rade 2/ udávala už na pojednávaní 18.05.2021, že
spornú nehnuteľnosť minimálne v rozsahu 2/5 užívala, že tento podiel kúpil jej otec v roku 1970 od J. za
7 000,- Kčs a tento podiel vo vyčlenenom stave užíval do založenia družstva v roku 1973 a následne po
skončení družstevného užívania tento podiel na pozemku užíva ona. Jej argumentácia pred odvolacím

súdom bola potvrdená i žalobkyňou. Taktiež z pripojených spisov bolo preukázané, že bolo vydané
notárske osvedčenie notára JUDr. Kleňa N 281/94, Nz 495/97, v ktorom sa nachádza potvrdenie Obce
C. z 09.02.1995 a čestné vyhlásenie A. F. a N. O., ktorí potvrdili uzavretie kúpnej zmluvy medzi jej otcom
a pôvodným komasačným vlastníkom. Proti vydaniu osvedčenia podala pôvodná žalovaná v rade 1/
žalobu na Okresný súd v Dolnom Kubíne, pobočka Námestovo 13.06.1995. Okresný súd v Dolnom

Kubíne v spojitosti s rozhodnutím odvolacieho súdu – Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 15Co 1696/96
z 13.07.1996 žalobu žalovanej 1/ zamietli, notárske osvedčenie N 281/94, Nz 495/97 z 18.06.1997 bolo
do katastra nehnuteľností zapísané 19.02.1999. Na podklade uvedeného odvolací súd zastal názor,
že v danom prípade žalovaná 2/ splnila podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním,
a to tak v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka, ako i § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. v znení

do 30.11.2000 uplynutím zákonnej 10-ročnej doby plynúcej odo dňa zápisu notárskeho osvedčenia.
Odvolací súd, vychádzajúc i z poukazovaného rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR,
podľa ktorého je potrebné uprednostniť poctivosť konajúceho účastníka v občianskoprávneho vzťahupri skúmaní dobromyseľnosti držby pred (ne)existenciou právneho titulu, vzájomnej žalobe žalovanej
v rade 2/ vyhovel a určil, že je podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 2/5 sporného pozemku.

12. Žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal vo vzťahu k žalovaným 1a/ až 1c/ nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, žalobkyni vo vzťahu k žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal
(žalovaná 2/ nenamietala vlastnícke právo žalobkyne). Nakoľko právna predchodkyňa žalovaných 1a/
až 1c/ namietala vlastnícke právo i žalovanej v rade 2/ k sporným nehnuteľnostiam, priznal odvolací súd
nárok na náhradu trov žalovanej 2/ vo vzťahu k žalovaným 1a/ až 1c/ v plnom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)