Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Tos/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010135
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8720010135.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Lucie Bašistovej a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.05.2025,
v trestnej veci odsúdeného A. B. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/13/2020 zo dňa 18.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie.

Podľa § 52 ods. 1 Tr. zákona odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom C. - D., D.
E. XXXX/XX, sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/13/2020 zo dňa 09.03.2020
n e o s v e d č i l an a r i a ď u j evýkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 52 ods. 5 Tr. zákona v spojení s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona odsúdeného z a r a ď u jna
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 419 ods. 1 Tr. poriadku s použitím § 50 ods. 4 Tr. zákona
vyslovil, že odsúdený A. B. sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu
rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/13/2020 zo dňa 09.03.2020 a trest uložený mu podľa §

189 ods. 1 Tr. zákona vo výmere troch rokov vykoná. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zákona s použitím § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť. Podanú sťažnosť odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu tým, že s rozhodnutím súdu v celom rozsahu nesúhlasí a má za to,
že uplynula lehota na rozhodnutie o osvedčení, či neosvedčení sa. V tejto súvislosti poukázal

na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. URTOST/5/2021, ako aj na judikát R 9/1989. Má tak
za to, že malo byť v danom prípade rozhodnuté v lehote jedného roka od uplynutia skúšobnej doby,
a preto o neosvedčení sa už súd nemal v zmysle zákona právo rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu malo
byť konanie zastavené pre uplynutie lehoty. V podanej sťažnosti zdôraznil, že táto bude ešte doplnená
po doručení písomného vyhotovenia uznesenia, a to v lehote piatich pracovných dní po konzultácii
s odsúdeným.

V doplnení k podanej sťažnosti odsúdený opätovne zdôraznil, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu
a s jeho odôvodnením v celom rozsahu. Dôvody rozhodnutia vzhľadom na okolnosti prípadu a terajšie
pomery považuje za skreslené a zavádzajúce. Opätovne uviedol, že uplynula lehota na rozhodnutie
o osvedčení, či neosvedčení sa. Dôvody uvádzané okresným súdom k plynutiu lehoty na rozhodnutie
považuje za neopodstatnené. Ako vyplýva zo spisového materiálu obhajcovia odsúdeného vo veci

riadne konali a ustanovený obhajca JUDr. F. F. navrhol doplniť dokazovanie podaním zo dňa 30.01.2023
vyhotovením znaleckého posudku o psychickej spôsobilosti odsúdeného. V súvislosti s týmto návrhomodsúdený namieta, že o ňom okresný sud nerozhodol. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v období
od predloženia plnej moci, teda od 21.03.2023 do rozhodnutia súdu dňa 18.02.2025 uplynuli takmer 2
roky, počas ktorých požiadal obhajca o ospravedlnenie a odročenie verejného zasadnutia dvakrát, a to

dňa 03.04.2023, teda len niekoľko dní po prevzatí obhajoby a následne z verejného zasadnutia zo dňa
14.12.2023 pre dočasnú práceneschopnosť. Ohľadne nariaďovania verejných zasadnutí zdôraznil, že
napriekveľkémučasovémuodstupuboliupovedomeniaobhajcovidoručenéibakrátkoprednariadenými
verejnými zasadnutiami. V podanej sťažnosti odsúdený taktiež nesúhlasí s konštatovaním súdu ohľadne
jeho správania, pretože jeho konanie nemalo žiaden súvis s možnosťou súdu rozhodnúť vo veci.

Pokiaľ ide o uvádzané sebapoškodzovanie, po 15.12.2021 bol hospitalizovaný krátkodobo a doba
hospitalizácie dosiahla spolu asi mesiac. Taktiež dodal, že po 30.08.2022 už hospitalizovaný nebol, jeho
správanie sa zmenilo a trest, ktorý vykonával, začal plniť svoju výchovnú funkciu. Odsúdený zároveň
nesúhlasí s konštatovaním okresného súdu, že súd neurobil rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
pretože mal na tom odsúdený vinu. Poukázal na skutočnosť, že v čase sebapoškodzovania, teda
do 30.08.2022 súd vo veci nekonal, a teda je zrejmé, že súd nekonal bez viny odsúdeného, kde od jeho

odsúdenia po nariadenie verejného zasadnutia uplynula doba takmer šestnástich mesiacov a následne
medzi nariadenými verejnými zasadnutiami uplynula doba ôsmych a štrnástich mesiacov, na čom
odsúdený a ani jeho správanie nemá žiaden podiel. Odsúdený má preto zato, že lehota na rozhodnutie
uplynula bez ohľadu na odsúdeného. V závere sťažnosti poukázal na skutočnosť, že si počas výkonu
trestu uvedomil škodlivosť svojho protiprávneho konania, pričom samotný výkon trestu, ako aj dĺžka

ním vykonaná je pre neho dostatočným ponaučením na to, aby sa v budúcnosti vyhýbal podobným
udalostiam. Svoje konanie počas výkonu trestu mnohokrát oľutoval a snaží sa riadne zaradiť späť
do spoločnosti. Má teda zato, že v jeho prípade malo byť rozhodnuté v lehote jedného roka od uplynutia
skúšobnej doby, teda do 09.03.2024 a platí tak zákonná fikcia, že sa osvedčil. Z uvedených dôvodov
navrhuje konanie v danom prípade zastaviť pre uplynutie lehoty, prípadne vysloviť, že sa odsúdený

osvedčil.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj
konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť vecne

nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu, ako aj zo samotného napadnutého uznesenia vyplýva, že rozsudkom
Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/13/2020 zo dňa 09.03.2020, právoplatným dňa 09.03.2020, okresný
súd uložil podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona odsúdenému A. B. trest odňatia slobody vo výmere troch rokov,

výkon ktorého mu bol podľa
§ 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a zároveň
uložený probačný dohľad nad jeho správaním. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu bola určená skúšobná
doba v trvaní troch rokov a podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zákona uložená povinnosť podrobiť sa
v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálnemu

výcviku alebo inému výchovnému programu. Zároveň bol rozsudkom odsúdený podľa § 287 ods. 1 Tr.
poriadku zaviazaný nahradiť poškodenému C. G. škodu vo výške 1.300,- eur. Odsúdený bol uznaný za
vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 7.11.2019 začal C. G. v byte v C. E. H. I. J. X komunikovať cez aplikáciu Grinder alebo Pokec s

obvineným A. B., ktorému zaslal svoju nahú fotografiu, ktorú si sám zhotovil, po čom mu dňa 8.11.2019
obvinený oznámil, že disponuje jeho nahými fotografiami a žiadal zaslať na účet K. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX sumu 200 eur, lebo ak tak neurobí, tak jeho fotografie zverejní na internete a zašle ich
jeho priateľom, na čo C. G. zaslal na uvedený účet dňa 8.11.2019 sumu 200 eur, dňa 8.11.2019 po
predchádzajúcej komunikácii cez sociálne siete sa v čase okolo 16:30 hod stretol C. G. s obvineným

v Obchodnom centre Fórum v Poprade na prvom poschodí, kde mu C. G. odovzdal sumu 300 eur za
to, že obvinený zo svojho mobilného telefónu odstráni nahé fotografie C. G., dňa 9.11.2019 obvinený A.
B. zaslal C. G. fotografiu, na ktorej bolo vidieť vytlačené ďalšie nahé fotografie C. G. a žiadal od neho
sumu 400 eur, po čom sa stretli dňa 9.11.2019 v čase okolo 15:00 hod. v Supermarkete Billa na ulici J.
Wolkera 15 v Poprade, kde C. G. odovzdal obvinenému sumu 400 eur a ten mu odovzdal jeho vytlačené

fotografie, dňa 11.11.2019 v čase okolo 16:00 hod. C. G. odovzdal obvinenému v Supermarkete Billa
na ulici J. Wolkera 15 v Poprade sumu 400 eur, po odovzdaní ktorých mu obvinený prisľúbil, že ho už
nebude vyhľadávať a kontaktovať, ale dňa 19.11.2019 v čase okolo 20:30 hod. obvinený prišiel k domu
na adrese C., H. I. J. X, kde poškodený C. G. býva a znova od neho žiadal zaplatiť sumu 400 eur, ktorémal doniesť dňa 20.11.2019 v čase okolo 16:00 hod. do K. F. E. H. A. L. XX M. C., kde týmto konaním
obvinený A. B. donútil C. G. vyplatiť sumu v celkovej výške 1 300 eur.

Následne bol odsúdený A. B. rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/63/2021 zo dňa
15.12.2021, právoplatným dňa 15.12.2021, uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods.
1 Tr. zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a šiestich
mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol odsúdený zaviazaný
nahradiť poškodenému C. G. škodu vo výške 470,- eur. Z výroku rozsudku pritom vyplýva, že sa skutku

dopustil tak, že

dňa 17.08.2021 po tom, čo obvinenému A. B. na profil „A.“ v aplikácii Grindr poškodený C. G. z Popradu
zaslal civilnú fotografiu, ktorú si sám zhotovil, mu obvinený cez uvedenú aplikáciu poslal správu,
že disponuje jeho intímnymi fotografiami, ktoré zverejní na sociálnych sieťach a zašle ich jeho manželke,
ak mu však pošle 300,- eur, tak fotografie vymaže a viac sa neozve, na čo mu poškodený na účet IBAN

K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v K. K. N. dňa 17.08.2021 poslal sumu vo výške 200,- eur
a sumu 70,- eur, napriek tomu obvinený z telefónneho čísla XXXX XXX XXX kontaktoval poškodeného
C. G. aj dňa 23.08.2021 na jeho služobnú telefónnu linku do kancelárie spol. O. - P. K., ale keďže C.
G. nebol v kancelárii tak nechal u jeho na seba kontakt, a keď sa mu toho istého dňa poškodený ozval,
tak obvinený od neho žiadal sumu vo výške 100,- eur s tým, že mu dá pokoj, načo C. G. zaslal v ten

deň na vyššie uvedený účet sumu vo výške 100,- eur, dňa 25.08.2021 však obvinený C. G. opätovne
telefonicky kontaktoval na pevnú linku do jeho kancelárie spol. O. - P. K., aby mu zaslal sumu vo výške
70,- eur a 30,- eur a bude mať od neho navždy pokoj, na čo C. G. na vyššie uvedený účet zaslal v ten
deň sumu vo výške 70,- eur a 30,- eur, kde týmto konaním donútil C. G. vyplatiť mu sumu v celkovej
výške 470,- eur.

Z obsahu spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/63/2021 taktiež vyplýva, že uznesením Okresného
súdu Poprad sp. zn. 6T/63/2021 zo dňa 17.12.2021, právoplatným dňa 29.12.2021, bola odsúdenému
do výkonu trestu zarátaná aj doba výkonu väzby v trvaní od 31.08.2021 do 17.12.2021. Rozhodnutím
Okresného súdu Košice II sp. zn. 4Nt/9/2022 zo dňa 09.03.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 4Tos/37/2022 zo dňa 04.05.2022 bol odsúdenému zmenený spôsob výkonu trestu
tak, že zvyšok trestu vykoná v ústave so stredným stupňom stráženia.

Súd prvého stupňa svoj záver, že nedošlo k splneniu zákonných podmienok na osvedčenie sa v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia oprel o zistenie, že odsúdený sa dopustil trestnej činnosti

dňa 17.08.2021 v rámci plynutia skúšobnej doby, ktorá plynula od 10.03.2020 do 10.03.2023.
V napadnutom uznesení okresný súd rozoberá situáciu, že rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nevykonal v lehote podľa ustanovenia § 50 ods. 4 Tr.
zákona, pretože mal na tom odsúdený vinu, keďže sa vyhýbal tomu, aby súd mohol rozhodnúť, pričom
sebapoškodzovanie považoval za typický príklad a nemusí sa vykonávať v prejednávanej veci, ale

postačí vec súvisiaca s tou istou vecou v tom istom čase.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona účinného ku dňu 07.11.2019 súd môže za podmienok uvedených v § 49
ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi
zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí

rovnako.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden
rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.

Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Podľa § 52 ods. 1 Tr. zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky
probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže

súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím
konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a)
primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2, b) uložiť doteraz neuložené primeranéobmedzenia alebo povinnosti, alebo c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo
povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto
kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Podľa § 419 ods. 1, ods. 4 Tr. poriadku o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či
sa nariadi výkon trestu odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí
rozhodne tiež o prípadnom predĺžení skúšobnej doby. Ak súd rozhodne, že odsúdený sa v skúšobnej
dobe neosvedčil, nariadi výkon trestu odňatia slobody a rozhodne súčasne aj o zaradení odsúdeného

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Ďalej súd pokračuje podľa § 408.

V prvom rade je potrebné uviesť, že odsúdenému doposiaľ neuplynula skúšobná doba podmienečného
odsúdenia s probačným dohľadom. Táto totiž najprv sčasti plynula od 10.03.2020 do dňa 31.08.2021,
kedy bol vzatý do väzby vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/63/2021 a následne vykonával
nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorého predpokladaný koniec bol dňa 28.02.2025. V zmysle §

51 ods. 2 Tr. zákona počas výkonu väzby a na to nepretržite nadväzujúceho výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody skúšobná doba podmienečného odsúdenia neplynula. Zo skúšobnej doby troch
rokov tak do vzatia odsúdeného do väzby uplynula len skúšobná doba v trvaní jedného roka, piatich
mesiacov a dvadsaťjeden dní. Okresný súd rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia dňa 18.02.2025, pričom skúšobná doba ešte v tom čase neuplynula, keďže

vtedy bol odsúdený stále vo výkone trestu. Ak došlo k prepusteniu odsúdeného z výkonu trestu dňa
28.02.2025, od 01.03.2025 tak pokračuje plynutie skúšobnej doby.

Z uvedených časových súvislostí je tak zrejmé, že námietky odsúdeného o uplynutí jedného roka
po uplynutí skúšobnej doby, o nariaďovaní termínov verejných zasadnutí, ospravedlneniach obhajcu,

či okolnostiach súvisiacich so sebapoškodzovaním odsúdeného, ale aj odôvodnenie napadnutého
uznesenia o obštrukciách zo strany odsúdeného sú bez významu, nakoľko v súlade s ustanovením
§ 51 ods. 2 posledná veta Tr. zákona ešte skúšobná doba podmienečného odsúdenia odsúdenému
neuplynula a skúšobná doba po prepustení odsúdeného z výkonu trestu pokračuje. Rozhodnutie
okresného súdu tak bolo vydané ešte pred uplynutím skúšobnej doby a aj v čase rozhodovania

krajského súdu plynie odsúdenému skúšobná doba.

Pokiaľ odsúdený poukazuje na uznesenie Najvyššie súdu SR so správnou sp. zn. 1URTOST/5/2021 je
potrebné uviesť, že v uvedenej veci sa rozhodnutie o neosvedčení sa týkalo špecifickej situácie, kedy
ďalšie odsúdenie za skutok spáchaný v skúšobnej dobe bolo vydané cudzozemským súdom a bolo

potrebné rozhodovať o uznaní cudzieho rozhodnutia. V aktuálne rozhodovanej veci ide tak o odlišnú
situáciu, kedy bol odsúdený uznaný za vinného opätovne Okresným súdom Poprad a došlo k prerušeniu
plynutia skúšobnej doby počas výkonu väzby a trestu, preto uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
nie je možné vzťahovať na tento prípad. Taktiež vo vzťahu k rozhodnutiu R 9/1989 je potrebné uviesť,
že vychádzalo z inej právnej úpravy, nakoľko zmena ustanovenia § 51 ods. 2 Tr. zákona o neplynutí

skúšobnej doby počas výkonu väzby a výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody nastala od
01.01.2019. Z tohto dôvodu predmetné rozhodnutie nie je použiteľné v tejto veci.

Odsúdenývsťažnostinamietalajchybuvpostupeokresnéhosúduvsúvislostisnerozhodnutímonávrhu
odsúdeného na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania o psychickej spôsobilosti

odsúdeného. Vo vzťahu k tejto sťažnostnej námietke krajský súd poukazuje na priebeh verejného
zasadnutie dňa 18.02.2025, kedy po vykonanom dokazovaní okresným súdom odsúdený a ani jeho
obhajca nemali návrhy na doplnenie dokazovania, čo je potrebné považovať za späťvzatie podaného
návrhu na doplnenie dokazovania, a preto nie je potrebné o ňom osobitne rozhodovať (obdobne
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. januára 2014 sp. zn. 2 Tdo 1/2014).

Okresný súd vo svojom rozhodnutí poukazoval na správu z Ústavu na výkon väzby a výkon trestu zo
dňa 03.12.2021, ale aj zápisnice o výsluchu odsúdeného vykonané v Ústave na výkon trestu Košice-
Šaca a aj správu o hodnotení odsúdeného z ústavu na výkon väzby a výkon trestu zo dňa 27.04.2022,
ktoré však na verejnom zasadnutí nevykonal. Podstatné však je, že okresný súd oboznámil aktuálnu

správu z ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu zo dňa 31.01.2025, ktorá obsahovala všetky
podstatné informácie, ktoré boli súčasťou predchádzajúcich správ z ústavu na výkon väzby a výkon
trestu. Z uvedeného dôvodu tento nedostatok nebránil krajskému súdu vo veci rozhodnúť.Na tomto mieste si je nutné uvedomiť, že rozhodnúť o neosvedčení sa odsúdeného pri podmienečnom
treste odňatia slobody s probačným dohľadom je súd oprávnený urobiť v zmysle § 52 ods. 1 Tr. zákona
aj v čase, keď ešte skúšobná doba podmienečného odsúdenia v celom rozsahu neuplynula, čo je aj

konkrétny prípad. Odsúdený musí počas skúšobnej doby viesť riadny život a nesmie sa dopustiť žiadnej
protiprávnej činnosti, teda nielen trestného činu, ale ani priestupku, pričom už spáchanie priestupku
môže byť dôvodom pre premenu podmienečného trestu odňatia slobody. Požiadavka na vedenie
riadneho života je teda požiadavkou, ktoré odráža skutočnú nápravu páchateľa, keďže odzrkadľuje aj to,
ako si v iných smeroch plnil svoje občianske, rodinné a iné podobné povinnosti vo vzťahu k spoločnosti

a jej členom. Požiadavku nepáchania protiprávnej činnosti ako elementárny základ pre posudzovanie
toho, či odsúdený viedol riadny život však nemožno v žiadnom prípade považovať za vyžadovanie
niečohonezvyklevýnimočnéhovživoteodsúdeného,navyšepočasrelatívnekrátkejdobyjehovlastného
života sprevádzaného plynutím skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Podľa názoru krajského súdu je nepochybné, že odsúdený skutočne nevyužil benefit v podobe

podmienečného odsúdenia v predmetnej veci, a že vznikli dôvodné pochybnosti o tom, že podmienečný
odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom mal na neho požadovaný výchovný vplyv.
Odsúdený odo dňa 17.08.2021 do dňa 25.08.2021 páchal opätovne zločin vydierania podľa § 189 ods.
1 Tr. zákona, a to obdobným spôsobom a voči tomu istému poškodenému. Odsúdený bol uzrozumený s
tým, že má viesť počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody

riadny život a nedopúšťať sa žiadneho protiprávneho konania.

Odsúdenému bola poskytnutá príležitosť, aby riadne viedol život, a aby tak preukázal v predmetnej
skúšobnej dobe, že sa polepšil, a aby priamy výkon trestu odňatia slobody na dosiahnutie jeho nápravy
a ochrany spoločnosti nebol potrebný. Bolo však preukázané, že odsúdený počas plynutia skúšobnej

doby opätovne spáchal zločin, čo je potrebné chápať ako správanie sa podmienečne odsúdenej osoby
nezlučiteľnéspožiadavkouviesťpočasplynutiaskúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdeniariadnyživot.
Svojím konaním odsúdený prejavil výrazný sklon k porušovaniu požiadavky vedenia riadneho života, čo
odôvodňuje potrebu pôsobenia prostriedkov výkonu trestu odňatia slobody. Len hrozba výkonu trestu
odňatia slobody, a to aj pri nariadenom probačnom dohľade totiž nesplnila účel trestu uvedený v § 34

ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd teda rozhodol správne, keď vyslovil, že sa odsúdený A. B. v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia neosvedčil a nariadil výkon trestu odňatia slobody v ústave na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia (odsúdený v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

posudzovanej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin). Vo
výrokuvšakpoužilchybneustanovenia§50ods.4,8Tr.zákona,ktoréupravujúpodmienečnéodsúdenie
bez probačného dohľadu. Preto len pre tieto chyby, za účelom zabezpečenia právnej čistoty rozhodnutia
a jeho určitosti, krajský súd jednomyseľne postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku napadnuté
uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.