Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319206287
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8319206287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BranislavaBrezuasudcovdoc.JUDr.

Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: Z. V., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v C. č.X, zastúpenej zákonnou zástupkyňou matkou F. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcou v
C. č. X, právne zastúpenou JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom so sídlom v Humennom, na
ul. Pugačevovej č. 1378/1, za účasti intervenientky na strane žalobkyne: L. W., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v Q. nad H. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Slavomírom Hrubišákom advokátom so sídlom
v Humennom, na ul. Pugačevovej č. 1378/1, proti žalovanému: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v
V., na ul. Z. č. XXXX/X, právne zastúpenému JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou so sídlom v Snine,

na ul. Partizánskej č. 1057, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 21.09.2022 č.k. 15C 26/2019-329, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania.

Žalobkyni a intervenientke na strane žalobkyne sa voči žalovanému priznáva náhrada trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Prvoinštanšnýsúdnapadnutýmrozsudkomkonanievčastiourčenie,ženehnuteľnosťparcelač.XXX/
X - záhrada o výmere 182 m2 zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. C., patrí do dedičstva po F. V., zomr. dňa

XX.XX.XXXX, zastavil. Ďalej určil, že nehnuteľnosť - parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 92 m2, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. C., patrí do dedičstva po F. V., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa v priebehu konania dňa 04.06.2020 zobrala žalobu
čiastočne späť, a to vo vzťahu k parcele č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C.. Žalovaný s
čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil súhlas, a preto prvoinštančný súd podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p.

konanie v tejto časti zastavil.

3. Pokiaľ ide o samotné merito veci, v konaní nebolo sporným, že poručiteľ F. V. zomrel bez zanechania
závetu a jeho jedinou zákonnou dedičkou je žalobkyňa. V dedičskom konaní vedenom na Okresnom
súde Humenné pod sp. zn. 14D/209/2013 žalobkyňa do výlučného vlastníctva okrem iného nadobudla
nehnuteľnosti parcelu č. XXX, parcelu č. XXX/X, parcelu č. XXX/X a rodinný dom, súpisné č. XX,
postavený na parcele č. XXX/X zapísané na LV č. XXX, kat. úz. C.. Následne žalobkyňa odpredala

nehnuteľnosti, a to dom, súpisné č. XX na parcele č. XXX/X, parcelu č. XXX/X a č. XXX/X na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.02.2018 intervenientke. Tá, po zápise vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti zistila, že jej nebola odpredaná aj parcela, cez ktorú vedie vstup do dvora k domu súp. č.XX a to parcela č. XXX/X, kde v katastri nehnuteľnosti je ako vlastník tejto parcely zapísaný žalovaný.
Následne potom bola podaná žalobkyňou žaloba za účasti intervenientky na jej strane.

4. Z predložených dokladov bolo preukázané, že ku dňu 07.07.1998, tak ako to vyplýva z výpisu
pozemnoknižnej vložky č. 6, kat. úz. C., ako užívatelia parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a domu so súp.
č. XX na parcele č. XXX/X, boli zapísaní starí rodičia žalobkyne a to X. V. a jeho manželka X. V.J..

5. Nebolo sporné, že starí rodičia žalobkyne X. V. a jeho manželka X. V.ová darovacou zmluvou

spísanou formou notárskej zápisnice zo dňa 05.02.2002 darovali svojmu synovi F. V. (otcovi žalobkyne)
nehnuteľnosti, a to dom so súp. č. XX na parcele č. XXX/X a parcely č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, zapísané
na LV č. XXX, kat. úz. C.. V uvedený deň bol na príslušný katastrálny úrad podaný návrh na vklad
vlastníckeho práva F. V.a k týmto nehnuteľnostiam.

6.Vydržaniepredstavujeoriginárnyspôsobnadobudnutiavlastníckehopráva.Zákonurčujepredpoklady

vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, pričom ide o tieto predpoklady: 1. spôsobilý
subjekt, 2. spôsobilý predmet držby, 3. dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, 4. oprávnená držba po
zákonom stanovenú dobu a 5. uplynutie vydržacej doby.

7. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,

nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby

držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006).

8. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol
byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,

že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o
dar ako bezodplatné plnenie (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo
14.11.2018).

9. Vzhľadom na to, že osvedčenie o vyhlásení žalovaného o vydržaní v notárskej zápisnici má
charakter verejnej listiny, a nie právneho úkonu a jeho obsahom je len záznam skutočností notárovi
uvedených účastníkom, pričom notár pri osvedčovaní účastníka nepoučil ani nedozeral na to, či obsah
jeho vyhlásenia je v súlade so zákonom a ani nezodpovedá za to, či toto vyhlásenie sa prieči zákonu, ale

len zaznamenáva dej, ktorý pred ním sa odohráva, s odkazom na ustanovenie § 63 Notárskeho poriadku
ako prejudiciálnu otázku súd posudzoval, či žalovaný splnil podmienky oprávnenej držby deklarovanej
v osvedčení jeho vyhlásenia o vydržaní a teda či nadobudol vlastníctvo k predmetu sporu vydržaním.

10. Z uvedeného právneho rozboru problematiky držby a vydržania práva ako občianskoprávneho

inštitútu je zrejmé, že na úspech obrany žalovaného, že vlastnícke právo vydržal, nestačí preukázať,
že niekto po ustanovenú vydržaciu dobu sporný pozemok užíval ako svoj vlastný, že jeho právo nikto
nespochybňoval. Užívať pozemok možno totiž na základe rôznych právnych dôvodov. Skutočnosť, že
niekto sa správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah vlastníckeho práva, ešte neznamená, že je
držiteľom vecného práva. Takým držiteľom je totiž len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej

viere,žemuvlastníckeprávokdanejvecipatríažeonjesubjektomdanéhopráva.Spravidlatobudeten,
kto vecné právo drží na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní
obvyklej opatrnosti o neplatnosti nevie a nemusí vedieť.

11. Bez relevantného právneho titulu, uchopenie držby žalovaným samé o sebe nemôžu viesť

k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Existujúci právny dôvod je totiž nevyhnutnou podmienkou
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Ide o právny dôvod, z ktorého istý subjekt so zreteľom
na všetky okolnosti objektívne môže vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu
(v skutočnosti len domnelého) na jednej strane jemu patrí vlastnícke právo k určitej, v danom prípadenehnuteľnej veci. Ťažisko problematiky držby nespočíva v riešení charakteru a náležitostí právneho
dôvodu ako takého, ale v objasnení okolností, za ktorých držiteľ pri zachovaní potrebnej miery opatrnosti
mohol nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že mu táto nehnuteľná vec patrí. Dobrá viera musí byť

pritom podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je
opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul
uchopenia sa držby, pričom tento titul je dôvodom vzniku presvedčenia u daného subjektu, že dané
právo drží oprávnene.

12. Vykonaným dokazovaním bola vyvrátená pravdivosť osvedčovaných skutočností v notárskej
zápisnici zo dňa 22.09.2004 a teda žalovaný nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k parcele č.
XXX/X na základe tohto osvedčenia.

13. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky vyplýva, že k 07.07.1998 boli ako vlastníci predmetnej parcely

č. XXX/X zapísaní starí rodičia žalobkyne. Títo v roku 2002 na základe darovacej zmluvy spísanej
formou notárskej zápisnice, previedli vlastnícke právo k nehnuteľnosti na otca žalobkyne. Z vykonaného
dokazovania tiež vyplynulo, že právni predchodcovia žalobkyne i žalovaného, blízki rodinní príslušníci
(bratia a ich rodiny) užívali nehnuteľnosti zapísané pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. 6, kat. úz. C.
a následne na základe dohody došlo k reálnej deľbe nehnuteľností a to tak, že dom so súp. č. XX na

parcele č. XXX/X, parcely č. XXX/X a XXX/X nadobudli do vlastníctva právni predchodcovia žalobkyne
a dom so súp. č. XX na parcele č. XXX/X a parcely č. XXX/X, XXX/X a XXX/X právni predchodcovia
žalovaného.

14. Zo strany žalovaného v konaní žiadnym relevantným spôsobom nebol preukázaný jeho oprávnený

vstup do držby parcely č. XXX/X, teda právny titul vstupu do držby. Tvrdenie o neformálnom prevedení
vlastníckeho práva na jeho otca starým otcom a starou mamou v roku XXXX je v rozpore s ich písomným
úkonom z roku 2002, kedy formou darovacej zmluvy previedli vlastnícke právo k predmetnej parcele na
otca žalobkyne. Jeho vlastnícke právo bolo vkladom riadne zapísané do katastra nehnuteľností. V tomto
smere zo strany žalovaného nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.

15. So zreteľom na všetky okolnosti nemôže byť dobromyseľný o tom, že je vlastníkom ten, kto do držby
vstúpil na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme, keď sa
predpokladá, že sa každý oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, teda obligatórnou písomnou
formou prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý má v úmysle urobiť. Následná samotná

dlhodobá držba pre dobromyseľnosť nepostačuje, nakoľko ide o neospravedlniteľný právny omyl. Na
tomtozáverenebolaspôsobiláničzmeniťaniargumentáciaodobrovoľnomvzdanísavlastníckehopráva
vo forme písomného vyhlásenia vlastníka F. V.a.

16. Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok

nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode
nehnuteľnosti. Judikatúra súdov je konštantná v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti
po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme,
nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle §
130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôže byť držiteľom oprávneným (rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 29.03.2011 sp. zn. 5Cdo/49/2010).

17. Na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť nadobúdateľ vzhľadom na všetky okolnosti v
dobrej viere, že je vlastníkom veci, aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originárne
nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu, nemôže

viesť k vydržaniu nehnuteľnosti.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/137/2011 z 11.12.2013
uviedol, že je potrebné vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na
okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné

pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ
drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku
ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, aleaj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych
predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.
Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo

nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl
neospravedlniteľný.

19. Ako oprávnený a dobromyseľný vstup do držby sa nepovažoval ani moment spísania notárskej
zápisnice dňa 22.09.2004. Ako jediný dôkaz o dobromyseľnom vstupe a uchopení sa držby parcely č.

XXX/X žalovaný v konaní predložil a považoval vyhlásenie nebohého F. V.a zo dňa 21.09.2004, v ktorom
uviedol, že jeho vlastnícke právo k predmetnej parcele je iba formálne a vyslovuje súhlas s určením
vlastníckeho práva v prospech žalovaného.

20. V tomto smere sa v prvom rade poukázalo na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, či
podpis na uvedenej listine patrí nebohému F. V.. Na návrh žalovaného bolo vo veci vykonané znalecké

dokazovanie a súdom ustanovený znalec dospel k záveru, že podpis na skúmanej listine je pravý, nebol
mechanicky upravovaný, avšak nie je možné jednoznačne tvrdiť, ale ani jednoznačne vylúčiť, že sporný
podpis vyhotovený v znení priezviska a mena V. F., je vlastnoručným podpisom F. V.a.

21. Podľa potvrdenia spoločnosti LINK & B spol. s r.o. zo dňa 07.10.2016, nebohý F. V. bol v spoločnosti

zamestnaný od 17.05.2004 do 02.05.2013. Miesto výkonu práce bolo v M., ale pracovalo sa na
vysunutých pracoviskách po celej D. R.. Menovaný mal prechodný pobyt na adrese S. č. XXX/XX, M.
a dňa 22.09.2004 vykonával svoju pracovnú činnosť na stavbe. Z ďalšieho potvrdenia zamestnávateľa
nebohého F. V.a zo dňa 04.03.2020 vyplynulo, že právny predchodca žalobkyne dňa 21.09.2004 bol
v práci.

22. Hoci i vlastník sa môže vzdať vlastníckeho práva, pretože právo opustiť vec a vzdať sa jej vlastníctva,
jesúčasťouobsahuvlastníckehopráva,jednostrannýprávnyúkonopusteniavecivšakmusíbyťurobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Musí zahŕňať vôľovú stránku a musí napĺňať tiež vôľu vzdať sa
vlastníctva veci. Iba samotné neužívanie veci samo o sebe ešte neznamená zánik vlastníctva. V danom

prípade to tak ale nebolo. Pred rokom 2004 a aj po roku 2004 F. V. a tiež jeho rodina parcelu č. XXX/
X využívali ako vstup k domu súp. č. XX a parcelám k domu patriacim. V roku 2002 keď na nehobého
F. V.a formou darovacej zmluvy bolo prevedené vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, bolo zriadené v
prospech jeho rodičov aj vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania, užívania rodinného
domu súp. č. XX, pozemkov a príslušenstva. Faktické konanie F. V.a by tak bolo v rozpore s tým, čo

deklaroval vo svojom vyhlásení zo dňa 21.09.2004.

23. Tiež nie je možné nebrať v úvahu skutočnosť, že žalovaný v čase osvedčovania svojho vlastníckeho
práva mal vedomosť o tom, že v tom čase ako vlastník predmetnej parcely bol zapísaný práve nehobý
F. V. a teda že jemu svedčí vlastnícke právo. V priebehu konania, tak ako už súd vyššie uviedol, sám

žalovaný potvrdil, že reálnou deľbou táto parcela prešla do vlastníctva starých rodičov žalobkyne, ktorí
ju spolu s rodinou využívali na vstup k rodinnému domu so súp. č. XX. Tento stav bol pred spísaním
notárskej zápisnice zo dňa 22.09.2004 a takýmto spôsobom bola parcela užívaná aj po roku 2004.

24. Zo strany žalovaného tak nedošlo ani k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania

jeho dobromyseľnosti pri vstupe do držby parcely č. XXX/X v roku 2004 ako jedného z predpokladov
pre platné nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním pre prípad uplynutia
zákonnej desaťročnej vydržacej doby.

25. Vlastnícke právo k parcele č. XXX/X tak i naďalej svedčí nebohému F. V. a táto parcela ako jeho

majetok má byť predmetom prejednania v dedičskom konaní. Súd preto určil, že parcela č. XXX/X, kat.
úz. C., patrí do dedičstva po zosnulom F. V..

26. V konaní bol zamietnutý návrh žalovaného na vykonanie dôkazu a to ohliadkou na mieste samom
z dôvodu jeho nehospodárnosti a neúčelnosti. Počas prebiehajúceho súdneho konania za účasti strán

sporu a ich právnych zástupcov bola ohliadka vykonaná a vzhľadom na výsledok, ktorý bol súdu
ozrejmený na ostatnom pojednávaní, žiadna mimosúdna dohoda medzi stranami sporu nie je možná.
Súd od začiatku konania viedol strany sporu k tomu, aby si medzi sebou usporiadali vlastnícke práva, dal
im možnosť viesť mimosúdne rokovania, avšak tieto skončili bez prijatia akéhokoľvek riešenia. Ani účasťzástupcu súdu na mieste samom vzhľadom na tvrdenia každej zo strán sporu, by neviedla k vyriešeniu
sporu.

27. Vo veci sa tiež nepripustil a nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, a to výsluch konateľov
spoločnosti LINK & B spol. s r.o., nakoľko vzhľadom na výsledok znaleckého dokazovania a ostatné
dôkazy v tomto konaní vykonané, vykonanie tohto dôkazu by bolo neúčelné, došlo by k zbytočným
prieťahom v konaní a k zvýšeniu nákladov súdneho konania.

28. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1, ods. 2, § 256 a § 262 ods. 1 C.s.p.

29. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby žaloba
žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok v jeho vyhovujúcej časti
zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako

dôvod uviedol, že pri nadobudnutí spornej nehnuteľnosti nekonal v rozpore s platným právom, ani v
rozpore s dobrými mravmi a najmä konal v súlade s vôľou a rozhodnutím vlastníka nehnuteľnosti, a to
svojho brata, nebohého F. V.a. Parcela č. XXX/X slúžila a slúži doteraz ako vstup do domu žalobkyne
súp. č. XX, avšak zároveň slúžila a slúži aj ako vstup do domu vo vlastníctve žalovaného so súp. č.
XX. Parcela č. XXX/X pôvodne patrila otcovi žalovaného a intervenientky, X.ovi V. a matke X. V.ovej.

Je tiež pravdou, že táto parcela bola i predmetom darovania otcovi žalobkyne a bratovi žalovaného
a intervenientky, teda nebohému F. V. v roku 2002. Nie je ale pravdou, aby F. V. nevykonal žiaden
právny úkon smerujúci k vzdaniu sa vlastníckeho práva k predmetnej parcele. Podkladom osvedčenia
o vydržaní vlastníckeho práva bol teda i súhlas dotknutého vlastníka a to písomný súhlas nebohého F.
V.a. Otec žalobkyne F. V. čestne vyhlásil, že nemá námietky k vydaniu osvedčenia o vydržaní k parcele

č. XXX/X. Ďalej vyhlásil, že jeho vlastnícke právo je iba formálne a jeho vlastnícke právo nie je dotknuté.
Uvedené vyhlásenie podpísal v C.i dňa 21.09.2004. Podpis na predmetnej listine nie je síce úradne
overený, avšak v tej dobe to nebolo potrebné. Žalovaný s bratom vychádzal veľmi dobre, ako aj s rodičmi
a nebohým strýkom F.om V.om a L. V.ovou. Znalecký posudok nepreukázal, že podpis na listine nie
je podpisom nebohého F. V.a. Okolnosti držby žalovaného neboli nikým spochybňované 15 rokov, na

časti spornej parcely sa nachádza hospodárska budova patriaca k domu žalovaného a bola a je ním
dlhodobo užívaná.

30. Žalobkyňa a intervenientka na strane žalobkyne navrhli rozsudok v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdiť.

31. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379,§ 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

32. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

33. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej
po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý
vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej
úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka.
Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná

pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo ak tu výnimočne
titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa
nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania
je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a
spôsobilého subjektu vydržania, základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť

tejto oprávnenej držby počas celej zákonom stanovenej doby. V zmysle ust. § 129 ods. 1, § 130 ods.
1 Občianskeho zákonníka, oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.34. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej,
disponujeňou,prípadnevykonávačinnosť,ktorápripúšťatrvalýaleboopätovnývýkon.Tvrdeniedržiteľa,
že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z

ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Oprávneným
je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí.
Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil
so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

35. Vydržanie patrí ku všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou
osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci trvajúca po
zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že
držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým

okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení
držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, prípadne, že sú
dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný,
psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera. Oprávnený držiteľ
musí byť v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať

aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj na právny dôvod (titul), ktorý
by mohol mať za následok vznik toho práva, vydržanie ktorého sa tvrdí. Dobromyseľnosť oprávneného
držiteľa musí byť daná už pri vzniku držby a potom po celý priebeh vydržacej doby.

36. Držba teda predstavuje faktické panstvo nad vecou, naproti tomu vlastníctvo je definované ako

právne panstvo nad vecou. Držba je fakticky stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju,
požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo
opätovný výkon. Z takto vymedzeného chápania pojmu držba logicky vyplýva záver prezentovaný aj
v odbornej literatúre, že k jednej a tej istej veci nemôže vzniknúť viac práv držby. Môže vzniknúť len
nedeliteľné právo viacerých subjektov spoločne vykonávať to isté právo držby.

37. V danom prípade, ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd, darovacou zmluvou zo
dňa 05.02.2002 spísanou formou notárskej zápisnice, právny predchodca žalobkyne nebohý F. V.
nadobudol do výlučného vlastníctva okrem iných nehnuteľností aj parcelu č. XXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 92 m2. V čase spísania osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti bol otec žalobkyne
F. V.. Táto skutočnosť bez akýchkoľvek pochybností bola známa i žalovanému. Žalovaný v osvedčení
vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva neodvádzal svoj nadobúdací titul od prípadnej aj neformálnej
zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom žalobkyne, ale od svojho otca, X.a V.a, titulom neformálnej
darovacej zmluvy uzatvorenej v roku 1993, hoci v čase spísania osvedčenia už otcovi žalovaného X.ovi

V. vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nepatrilo. O existencii darovacej zmluvy, ktorou sporná
nehnuteľnosť prešla do vlastníctva otca žalobkyne, F. V., mal vedomosť i žalovaný. Aj za predpokladu,
ak by neformálna darovacia zmluva z roku 1993 mohla tvoriť podklad pre nadobudnutie vlastníctva
vydržaním, v čase perfektného darovania nehnuteľnosti otcovi žalobkyne v roku 2002, desaťročná
vydržacia doba neuplynula a teda nič nebránilo X.ovi V. a jeho manželke X. V.ovej previesť na právneho

predchodcu žalobkyne nehnuteľnosť tvoriacu predmet sporu. Je pritom zrejmé, že pred rokom 2004, aj
po roku 2004, F. V. (otec žalobkyne) spolu s rodinou parcelu č. XXX/X využívali ako prístup k domu so
súp. č. XX a k nehnuteľnostiam k domu patriacim. Navyše, vo vzťahu k darovaným nehnuteľnostiam
mali zriadené darcovia i vecné bremeno vo forme práva doživotného bývania, užívania rodinného domu,
pozemkov a príslušenstva.

38. Spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva upravuje Občiansky zákonník rámcovo v ust. § 132 ods.
1 a ods. 2, pričom toto ustanovenie pokrýva tak originárne, ako aj derivatívne nadobudnutie vlastníckeho
práva. Medzi originárne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva, kedy nadobúdateľ neodvodzuje
svoje vlastníctvo od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka, sa zaraďujú vydržanie, vytvorenie novej

veci, spracovanie cudzej veci, nadobudnutie zo zákona, nález vecí, privlastnenie, oddelenie prírastku
veci a pozemkové úpravy. V prípade derivatívneho nadobudnutia vlastníctva dochádza k prevodu alebo
k prechodu vlastníctva z pôvodného vlastníka na nadobúdateľa a teda je nevyhnutné, aby prevodca,
resp. právny predchodca bol skutočným vlastníkom prevádzanej veci. Medzi derivatívne spôsobynadobudnutia vlastníctva patrí jeho prevod scudzovacími zmluvami alebo nepeňažný vklad do majetku
právnickejosoby,resp.prechodnazákladededenia,dobrovoľnoudražbou,rozhodnutímštítnehoorgánu
a v niektorých prípadoch aj nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zákona.

39. Slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti
neupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí
takvprípadederivatívnehonadobúdaniavlastníckehopráva,akoajvprípadeoriginárnehonadobúdania
vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len

v zákonom upravených prípadoch, predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno
nadobudnúť len od vlastníka a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného
nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Z predmetného konštatovania tak
vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby existoval zákonný podklad, rozširujúco
vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera
nadobúdateľa postačuje na priznanie vlastníckeho práva, t.j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva od

nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade
nemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci. Medzi iné
skutočnosti ustanovené zákonom, na základe ktorých možno nadobudnúť vlastnícke právo k veci podľa
ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak nie je možné zaradiť nadobudnutie veci v dobrej viere od
nevlastníka vo všeobecnosti.

40. Žalovaný v čase spísania osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva už nemohol byť
dobromyseľný v tom, že mu sporná nehnuteľnosť patrí, nakoľko v tom čase mal vedomosť o existencii
darovacej zmluvy z roku 2002, na základe ktorej došlo k zmene vlastníckych pomerov týkajúcich sa
nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu a to tak, že novým vlastníkom tejto nehnuteľnosti sa stal otec

žalobkyne F. V..

41. Čo sa týka vyjadrenia F. V.a zo dňa 21.09.2004 (č.l. 66 spisu), žalovaný ničím právne významným
nepreukázal, že išlo o podpis právneho predchodcu žalobkyne. Na overenie pravosti sporného podpisu
bol vypracovaný znalcom JUDr. F. Z. znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 27.01.2022, v ktorom

znalec skonštatoval nemožnosť jednoznačne potvrdiť, ale ani jednoznačne vylúčiť, že sporný podpis
vyhotovený k zneniu priezviska a mena „V. F.“ je vlastnoručným podpisom F. V.a na písomnosti
„vyjadrenie“ zo dňa 21.09.2004. Okrem tohto dôkazu ďalšími dôkazmi spochybňujúcimi podpis právneho
predchodcu žalobkyne, sú i potvrdenia bývalého zamestnávateľa právneho predchodcu žalobkyne LINK
& B spol. s r.o. zo dňa 07.10.2016 a zo dňa 04.03.2020 (č.l. 88 a 89 spisu), podľa ktorých F. V. v čase

21.09.2004 bol v práci a dňa 22.09.2004 vykonával svoju pracovnú činnosť na stavbe. Práce pritom
vykonával na stavbách po celej D. R.. V čase spísania vyjadrenia zo dňa 21.09.2004 sa tak nemohol z
objektívnych dôvodov zdržiavať v V. R. v obci C..

42. Vychádzajúc z uvedeného záver o neunesení dôkazného bremena ohľadom dobromyseľnosti

žalovaného pri vstupe do držby spornej nehnuteľnosti, ktorá musela trvať počas celej vydržacej doby ako
jedného z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, je vecne správny. Odvolací súd
preto postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil.

43. Zároveň žalobkyni a intervenientke na strane žalobkyne majúcim v odvolacom konaní plný úspech,
bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

44. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).