Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Námestovo

Judgement was issued by JUDr. Jana Veselá

Legislation area – Občianske právoNeplatnosť právnych úkonov

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 16C/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823231593
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5823231593.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX D. - E., F. G. XXXX/X H., proti žalovaným: 1/ I. J. C. XXXX, J. K., I. I. XXX XX J.
K., L. C. XXXX, A.: XXXXXXXX, 2/ LICITOR group, a.s., so sídlom 010 01 Žilina, Sládkovičova 6,
IČO: 36421561, 3/ E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., I. XX, žalovaný v 3/ rade zastúpený:
Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Radlinského 1729, IČO: 47
238 429, o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému v 1/ rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovaný v 2/ rade a žalovaný v 3/ rade m a j ú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobou, doručenou na tunajší súd dňa 25.08.2023, sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1/ až 3/
rade určenia, že dobrovoľná dražba, ktorá sa uskutočnila dňa 25.05.2023 o 10:00 hod a bola osvedčená
Notárskou zápisnicou č. N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, a ktorej predmetom boli
v nasledujúcom odseku 2/ bližšie opísané nehnuteľnosti, je neplatná.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že na základe príklepu udeleného žalovanému 3/ na dobrovoľnej dražbe,
ktorá sa uskutočnila dňa 25.05.2023 o 10:00 hod. (ďalej len „dražba“) a bola osvedčená Notárskou
zápisnicou č. N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX napísanou a podpísanou v sídle
spoločnosti LICITOR group, a.s. Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, notárom O. B. G., I. I. XXX XX P.,
X. Q. X, nadobudol žalovaný 3/ ako vydražiteľ do svojho výlučného vlastníctva v podiele 1/1 k celku
nasledovné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby: byt číslo XX na X. p., vchod XX v bytovom

domeč.s.XXXX,postavenomnaC-KNparc.č.XXX/XX,XXX/XXH.XXX/XX,spolusospoluvlastníckym
podielom o veľkosti 5300/436521-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
a spoluvlastníckym podielom o veľkosti 5300/436521-in v C-KN parc. XXX/XX – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 407 m2 a v C-KN parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 194
m2, všetky nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor, na LV č. XXXX,
pre obec J. K., katastrálne územie J. K. (ďalej len „nehnuteľnosti“). Vyššie špecifikovaná dražba bola
realizovaná na návrh žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby, pričom ten svoje právo začať výkon

záložného práva formou dobrovoľnej dražby odvodil zo svojho zákonného záložného práva v zmysle §
15 ods. 1 Zák. č. 182/1993 Z. z., zapísaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pod F.- XXX/XX
zo dňa 02.04.2014 – XXX/XX. Dôvodom realizácie zákonného záložného práva mala byť pohľadávka
žalovaného 1/ voči nemu ako vlastníkovi bytu, ktorá vznikla v spojení s nezaplatením úhrad za užívaniebytu a ktorú rozporoval a jej výšku reklamoval. V zmysle § 21 ods. 2 Z. č. 527/2002 Z. z. je možné sa
domáhať neplatnosti dražby v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona. Pri realizácii dražby boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z.,

a preto je táto dražba neplatná. Bol porušený § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. Voči žalovanému 1/
namietal výšku jeho pohľadávky, pričom vyúčtovanie zálohových úhrad za užívanie bytu reklamoval.
Výška pohľadávky žalovaného 1/, pre ktorú realizoval dražbu, je teda sporná. Pokiaľ žalovaný 1/
ako záložný veriteľ písomne vyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon
záložného práva, a to napriek tomu, že táto pohľadávka je sporná, je toto vyhlásenie nepravdivé.

Absencia pravdivého vyhlásenia o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky záložného veriteľa spôsobuje
potom nenaplnenie jednej zo základných podmienok pre realizáciu dražby, zakotvenú v ustanovení
§ 7 ods. 2 Z. č. 527/2002 Z. z. Realizáciou dražby napriek nenaplneniu tejto podmienky bolo teda
porušené vyššie citované ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Bez pravdivého vyhlásenia
o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú záložný veriteľ navrhuje dražbu, je realizácia dražby
neoprávnená. Bol porušený § 12 ods. 2, 4, 5 zák. č. 527/2002 Z. z. Žalovaný 2/ mu zaslal výzvy na

poskytnutie súčinnosti tak, že sa na obhliadku nemohol dostaviť, keďže termín, ktorý tam bol uvedený,
buď už uplynul alebo termín bol nasledujúci deň po prevzatí zásielky. Žalovaný 2/ mu zaslal znalecký
posudok bez toho, aby ho poučil o možnosti podať proti znaleckému posudku v lehote 10 dní námietky.
Keďže so znaleckým posudkom nesúhlasil, namietol jeho závery v lehote, na základe čoho žalovaný
2/ bez toho, aby sa v súlade so zákonom k jeho námietkam vyjadril, mu dňa 09.05.2023 poslal druhý

znalecký posudok, opätovne bez akéhokoľvek sprievodného listu a nie v lehote 30 dní pred konaním
dražby. Opätovne znalecký posudok namietal listom zo dňa 18.05.2023, ale žalovaný 2/ na jeho list
nereagoval. Listom zo dňa 15.03.2023 mu predtým oznámil, že upustil od dražby. Na uvedený list
reagoval listom zo dňa 04.05.2023, kde žiadal vysvetliť jeho konanie. Opätovne zdôrazňuje, že žalovaný
2/ na žiaden jeho list neodpovedal a na jeho námietky písomne nereagoval. Bol porušený § 13 ods.

2 zák. č. 527/2002 Z. z. Obhliadky predmetu dražby sa neuskutočnili, a to z dôvodu, že oznámenie
o termíne obhliadky mu bolo doručené oneskorene, teda po uplynutí stanoveného termínu, na ktorý
sa nemohol dostaviť, resp. v deň nasledujúci po prevzatí oznámenia. Žalovaného 2/ listom na túto
skutočnosť upozornil, ten však na jeho korešpondenciu nijak nereagoval. Bol porušený § 17 ods. 5 zák.
č. 527/2002 Z. z. podľa ktorého zašle dražobník oznámenie o dražbe vlastníkovi dražby v lehote 15

dní pred otvorením dražby. Oznámenie o dražbe prevzal dňa 15.05.2023, teda 10 dní pred termínom
otvorenia dražby, pričom listom zo dňa 18.05.2023 žalovaného 2/ vyzval k upusteniu od dražby pre
nesplnenie zákonných podmienok na jej konanie. Žalovaný 2/ na jeho list nereagoval. Bol porušený §
24 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z .z. že súčasťou zápisnice sú aj vznesené námietky zaslané dražobníkovi.
Listom zo dňa 22.05.2023 upozornil žalovaného 2/, že na LV XXXX je vyznačená poznámka o začatí

konania o určení vlastníckeho práva k draženej nehnuteľnosti a žiadal, aby od dražby upustil, pričom
táto námietka nie je súčasťou zápisnice. Bol porušený § 11 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. Termín dražby
bol podľa jeho vedomia zverejnený na portáli D., ten bol však zrušený, následne sa tam zjavoval
len inzerát o pripravovanej dražbe. Nie je mu známe, že by si dražobník uvedenú povinnosť splnil
a takéto zverejnenie v regionálnej periodickej tlači nedohľadal. V zmysle § 21 ods. 2, druhá a tretia

veta zák. č. 527/2002 Z. z. právo podať žalobu na určenie neplatnosti dražby má osoba, ktorá tvrdí,
že tým bola dotknutá na svojich právach. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. Žalobca ako predchádzajúci vlastník nehnuteľností bol
neoprávnenou realizáciou dražby dotknutý na svojich právach – konkrétne na svojom vlastníckom práve
k nehnuteľnostiam, ktoré udelením príklepu žalovanému 3/ na dražbe ako vydražiteľovi, stratil. V zmysle

uvedeného je žalobca oprávnený touto žalobou žiadať súd, aby určil, že dražba je neplatná. Miestna
príslušnosť Okresného súdu Námestovo je daná v zmysle § 20 písm. a) CSP. Lehota na podanie žaloby
uplynie 25.08.2023.

3/ K žalobe sa vyjadrili všetci žalovaní.

4/ Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení uviedol, že nie je pravdou, že by spoločenstvo vlastníkov nezasielalo
listiny žalobcovi. V súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to ustanovenia §
11 ods. 9 zákona č. 182/1993 Z. z. je vlastník bytu povinný oznámiť bez zbytočného odkladu správcovi
alebo spoločenstvu zmeny v počte osôb, ktoré užívajú byt súvisle minimálne počas dvoch mesiacov.

Ak vlastník byt neužíva, je povinný oznámiť správcovi alebo spoločenstvu svoju adresu a každú jej
zmenu. Spoločenstvo vlastníkov bytov teda nemalo povinnosť zisťovať pobyt žalobcu, ale tento bol
povinný sám hlásiť svoju adresu, na ktorú sa mu majú doručovať písomnosti. Žalobca nikdy k takémuto
úkonu nepristúpil a žalovaný v rade 1/ mu preto všetky písomnosti doručoval na adresu uvedenú v listevlastníctva, nakoľko o inej adrese nemal vedomosť. Až listom, v ktorom reklamoval vyúčtovanie z roku
2023požiadalodoručovanienainúadresu.Žalobcasidlhodoboneplnilsvojezáväzky,ktorémuvyplývali
zo zmluvy o spoločenstve a zákona č. 182/1993 Z. z. Ako vlastník bytu neuhrádzal úhrady za plnenia

spojené s vlastníctvom bytu a úhrady do fondu prevádzky údržby a opráv. V roku 2022, kedy už dlh
narástol na neúnosnú mieru a nebolo možné ho ďalej saturovať z fondu prevádzky a údržby opráv
bytového domu v súlade s § 10 ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov začali
uvažovať ako danú situáciu riešiť. Z ročného vyúčtovania za rok 2021 pritom vyplývalo, že žalobca je
dlžný Spoločenstvu sumu vo výške 4.454,11 eur, k čomu bolo nevyhnutné pripočítať ďalšie platby, keďže

žalobca od roku 2020 nič neuhrádzal (nepoukazoval žiadne preddavkové platby). Uvedená skutočnosť
bola prebratá aj s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí v zmysle
uznesenia zo schôdze 23.06.2022 nadpolovičnou väčšinou udelili predsedovi spoločenstva súhlas
s podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu žalobcu. Uvedené uznesenie zo schôdze bolo
riadne oznámené a to vyvesením, pričom nik nepodal návrh na jeho neplatnosť. Napriek tejto skutočnosti
žalobca aj naďalej neplnil svoje zákonné povinnosti a to napriek tomu, že podľa ich vedomostí byt

bol obývaný (užívaný) nájomníkmi, od ktorých žalobca bral nájomné. Keďže s existujúcim stavom sa
nič nezmenilo a tento negatívny stav sa naďalej len prehlboval, tak v auguste 2022 podali návrh na
vykonaniedobrovoľnejdražby,pričompohľadávkaspočívalavdlžnejsumevyplývajúcejzvyúčtovaniaza
rok 2021 a dovtedy splatných mesačných platieb, ktoré žalobca neuhradil v celkovej sume 5.338,14 eur,
ktorá bola zahrnutá aj do čestného vyhlásenia o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky. Po uzatvorení

zmluvy o vykonaní dražby žalobca aj naďalej nič neplnil a dlh preto ďalej rástol. V roku 2023 po
vyhotovenívyúčtovaniazarok2022bolototožalobcovizasielanénajehoadresu,pričomtátozásielkasa
vrátilanaadresužalovaného.Žalobcanáslednelistomrozporoval,žemunebolodoručenéasúčasnemu
v tomto liste rozporoval niektoré skutočnosti. Žalovaný 1/ žalobcovi na uvedenú reklamáciu odpovedal
listom zo dňa 31.07.2023 s tým, že reklamáciu neuznal, nakoľko vo vzťahu k doručovaniu poukázal

na skutočnosť, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 9 zákona o vlastníctve bytov;
vo vzťahu k reklamácii vody uviedol, že táto bola vyúčtovaná na základe skutočnej spotreby, keďže
inštalované meradlá disponujú diaľkovým odpočtom, pričom bola zaznamenaná spotreba teplej vody
16,84 m3 a studenej vody 39,14 m3; spotreba tepla bola vyúčtovaná v súlade s § 7 ods. 5 vyhlášky
240/2016 Z. z. ako v prípade poruchy meradla hoc mohol postupovať v zmysle § 7 ods. 4 citovanej

vyhlášky, nakoľko žalobca neumožnil vykonanie odpočtu, hoci na to bol viac krát, a to aj prostredníctvom
sms správy, vyzvaný. Uvedený postup bol pre žalobcu priaznivejší výpočte, lebo ide na priemer. Pri
výpočte podľa bodu 4 § 7 rovnakej vyhlášky by sa vlastníkovi bytu zvýšila platba ešte o 50%; vo vzťahu
k nákladom, ktoré boli rozpočítavané na osobu mesiace žalovaný 1/ opätovne poukázal na skutočnosť,
ktorá vyplýva z § 11 ods. 9 zákona o vlastníctve bytov, ktorú si žalobca nesplnil. Je teda zrejmé, že

v dôsledku uvedeného došlo následne k nárastu dlhu, čo vyplýva z ročného vyúčtovania za rok 2022,
v zmysle ktorého dlh k 31.12.2022 predstavoval sumu vo výške 5.636,57 eur, pričom žalobca aj naďalej
neplnil svoje záväzky, a to až do dňa konania dražby. V čase konania dražby dlh žalobcu z ročných
vyúčtovaní, úhrad za plnenia a úhrad do fondu prevádzky a údržby a opráv predstavoval 6.268,57 eur
a penále z omeškania sumu vo výške 358,97 eur, spolu teda sumu vo výške 6.627,- eur. Vo vzťahu

k samotnej dražbe a vykonávaniu obhliadok žalovaný 1/ uviedol, že obhliadky predmetu dražby boli
riadne vykonávané a ako predseda spoločenstva má vedomosť o ich vykonaní, ako aj o tom, že predmet
dražby bol riadne označený a oznámenie o dražbe bolo v dome vyvesené. Vo vzťahu k znaleckému
oceňovaniu poskytol všetku možnú súčinnosť znalcovi vrátane nevyhnutných poznatkov o byte.

5/ Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že asi jedinou nespornou skutočnosťou medzi
stranami je, že dňa 25.05.2023 o 10:00 hod. sa uskutočnila dražba, ktorá bola osvedčená Notárskou
zápisnicou č. N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, a ktorej predmetom bol byt číslo
XX na X. p., vchod XX v bytovom dome č. s. XXXX s príslušenstvom, tak ako je označený v danej
notárskej zápisnici a žalobe. Ostatné tvrdenia žalobcu v plnom rozsahu žalovaný 2/ popiera a dôvody

neplatnosti neuznáva. Pokiaľ ide o porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách, žalobca v rámci tejto námietky uvádza, že voči žalovanému 1/ namietal výšku
pohľadávky, pričom vyúčtovanie zálohových úhrad za užívanie bytu reklamoval. Súčasťou zmluvy o
vykonaní dražby zo dňa 03.08.2022 bolo vyhlásenie navrhovateľa dražby (žalovaného 1/), v ktorom
vyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, ktorá v danom čase bola na istine v sume 5.338,14

eur, a ktorej výška mu bola oznámená v doručenom oznámení o začatí výkonu záložného práva, ktoré
mu bolo doručované na adresu trvalého pobytu listovou zásielkou podanou na poštovú prepravu dňa
08.09.2022. Napriek uvedenej skutočnosti žalobca uvedenú sumu neuhradil, pričom išlo o pohľadávky
splatné z ročných vyúčtovaní za predchádzajúce obdobie roku 2022, t. j. v roku 2021 a zálohovéplatby za obdobie od 01/2022 do augusta 2022. Z ročného vyúčtovania za rok 2021 pritom vyplýva, že
žalobca dlhoval navrhovateľovi na platbách za služby spojené s užívaním bytu a na platbách do fondu
prevádzky, údržby a opráv sumu vo výške 4.454,11 eur a súčasne, že mal platiť mesačné preddavky

vo výške 126,29 eur, ktorú povinnosť si žalobca neplnil. Za rok 2021, ani v roku 2022 a ani v roku
2023 žalobcovi nič neuhradil. Samotná reklamácia, ktorú žalobca uplatnil, bola len za vyúčtovanie roku
2022 a nemalo vo vzťahu k vyhláseniu žalovaného 1/ žiadny vzťah (nakoľko pohľadávka vychádzala z
vyúčtovania roku 2021) a súčasne uvedená reklamácia bola zamietnutá z dôvodov, ktoré boli žalobcovi
oznámené v liste zo dňa 31.07.2027. V tomto smere je možné poukázať, že samotný žalobca v

reklamácií uvádzal, že v byte nik nebýva, avšak jednotlivé merače dodávky zaznamenali spotrebu
TUV v objeme 16,84 m3, a studenej vody v objeme 39,14 m3 vody a pomerné merače tepla boli
odpočítavané na základe diaľkového odpočtu. Z uvedeného je možné usúdiť nepravdivosť tvrdení
žalobcu. Vyúčtovaním z roku 2022 došlo len k nárastu dlhu žalobcu, keďže žalobca si naďalej neplnil
povinnosti vlastníka bytu v zmysle § 10 ods. 1, 6 zákona 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so

zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv,
a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade a podľa ods. 6 cit. zákona uhrádzať mesačne
vopred úhrady za plnenia. Úhrada za služby spojené s užívaním bytu a úhrada do fondu prevádzky,
údržby a opráv bytového domu, ako aj úhrada za plnenia nie je naviazaná na samotné skutočné
užívanie bytu a táto povinnosť je spojená s jeho vlastníctvom a existenciou. Táto skutočnosť vyplýva

z ustanovenia § 10 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome, ktorý sa neužíva, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky
do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu. Tvrdenia žalobcu teda nie
sú spôsobilé spochybniť dlh, ktorý mal voči žalovanému 1/ a v ničom nespochybňujú jeho výšku a
opodstatnenosť.Pokiaľideoporušenieustanovenia§12ods.2,4,5zákonač.527/2002odobrovoľných

dražbách, žalobca bol riadne upovedomený o termínoch oceňovania a bolo vyhovené jeho námietke
na vykonanie nového znaleckého posudku. Pokiaľ ide o doručovanie výzvy na poskytnutie súčinnosti,
žalovaný 2/ zaslal žalobcovi výzvu na poskytnutie súčinnosti s termínom obhliadky 26.09.2023 s tým,
že uvedená zásielka bola daná na poštovú prepravu 13.09.2022 a dňa 16.09.2022 bol poštou vykonaný
prvý pokus o doručenie zásielky a dňa 19.09.2022 bolo vykonané opakované doručenie, s tým, že

žalobca zásielku prevzal dňa 07.10.2022. Následne bol vypracovaný znalecký posudok A. E. R. XXX/
XXXX, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetu dražby na sumu vo výške 86.100,- eur, ktorý bol
poštovou zásielkou doručovaný žalobcovi. Voči tomuto znaleckému posudku vzniesol žalobca námietky
s tým, že žiadal vypracovať nový znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu
dražby. Tieto námietky boli dražobníkovi doručené dňa 04.03.2023. Vzhľadom na vznesené námietky

voči znaleckému posudku a žiadosť žalobcu o vypracovanie nového znaleckého posudku žalovaný 2/
postupoval v súlade s ustanovením § 12 ods. 5 posledná veta zákona č. 527/2002 Z. z. a objednal
vypracovanienovéhoznaleckéhoposudkuuinéhoznalca,atoA.Q..Uvedenáinformáciabolazasielaná
žalobcovi, a to listovou správou zo dňa 15.03.2023, ktorou ho žalovaný 2/ vyzýval na poskytnutie
súčinnosti s termínom obhliadky stanoveným na deň 28.03.2023 a ktorá aj v ten istý deň bola daná aj

na poštovú prepravu. Termín znaleckej obhliadky na deň 28.03.2023 bol stanovený s prihliadnutím na
skutočnosť, že dražobník má v zmysle uvedeného ustanovenia lehotu 30 dní na zabezpečenie nového
ohodnotenia,ododňadoručeniažiadosti.Pretoboltermínstanovenýtak,abyvstanovenejlehotedošlok
splneniu uvedenej povinnosti., t. j. do 14.04.2023. Výzva na poskytnutie súčinnosti bola prostredníctvom
pošty prvýkrát doručovaná žalobcovi dňa 17.03.2023, ktorý si ju v daný deň neprevzal a k prevzatiu

došlo až dňa 11.04.2023. Žalovaný 2/ sa však pokúsil skontaktovať žalobcu aj prostredníctvom
iných, ním uvedených kontaktov v predchádzajúcej korešpondencii, a to prostredníctvom poskytnutých
telefonických kontaktov pričom, keďže možnosť telefonického skontaktovania zlyhala, bola žalobcovi
zaslaná dňa 20.03.2023 SMS správa o čase, kedy bude uskutočnená obhliadka predmetu dražby.
Žalobca na uvedenú SMS správu nereagoval. V čase konania obhliadky teda žalobca disponoval

informáciou o termíne vykonania znaleckej obhliadky, tento nenamietal. Tvrdenie žalobcu o tom, že
informáciou o termíne znaleckej obhliadky nedisponoval v čase jej uskutočnenia sa nezakladá na
pravde a je v hrubom rozpore so skutočnosťou. Po vykonaní znaleckého ohodnotenia A. Q., znaleckým
posudkom č. XX/XXXX zo dňa 05.04.2023, vo výške 91.900,- eur bol následne uvedený posudok
rozhodujúcim podkladom pre vykonanie dražby, nakoľko určoval vyššiu všeobecnú hodnotu predmetu

dražby (§12 ods. 6 ZoD). Uvedený znalecký posudok bol zasielaný žalobcovi listovou zásielkou podanou
napoštovúprepravudňa17.04.2023,t.j.vlehoteustanovenej§12ods.4ZoD,nakoľkotentoustanovuje
povinnosť dražobníkovi znalecký posudok v lehote 30 dní pred konaním dražby zaslať, nie aj doručiť.
Vo vzťahu k tvrdeniu o upustení dražby žalovaný 2/ poukazuje na to, že keďže k vzneseniu námietokvoči pôvodnému ohodnoteniu došlo až v čase, kedy bolo zverejnené oznámenie o dražbe a na základe
žiadosti žalobcu došlo k vyhotoveniu druhého znaleckého posudku, tak dražobník od dražby, ktorá sa
mala pôvodne konať dňa 22.03.2023 upustil a v ďalšej organizácií dražby pokračoval až po opätovnom

vykonaní znaleckého ocenenia na základe žiadosti žalobcu. K porušeniu ustanovenia § 13 zákona č.
527/2002 o dobrovoľných dražbách žalovaný 2/ uvádza, že tvrdenie žalobcu nie je ničím podložené a
predstavuje len prosté jeho tvrdenie. Naopak v stanovených termínoch bola vykonaná obhliadka, o čom
svedčí fotodokumentácia z obhliadok a zoznam účastníkov obhliadok zo dňa 03.05.2023 a 10.05.2023.
Obhliadok dňa 03.05.2023 a 10.05.2023 (t. j. po tom, čo došlo k novému stanoveniu termínu dražby)

sa nezúčastnil ani jeden záujemca. Tieto dôkazy v plnom rozsahu vyvracajú tvrdenia žalobcu. Pokiaľ
žalobca namieta, že sa nemohol zúčastniť obhliadok predmetu dražby je nevyhnutné poznamenať, že
hoc žalovaný 2/ ako dražobník z možnosti vykonania obhliadky predmetu dražby nevylučoval žiadnu
osobu, tak v zmysle ustanovenia § 5 ods. 6 ZoD dlžník a jeho manžel nemôžu byť účastníkom dražby
a ani nikto nemôže dražiť v jeho mene. Okrem toho vo vzťahu k tomuto tvrdeniu je možné poukázať aj
na skutočnosť, že nielen, že žalobca nemohol byť účastníkom dražby, ale rovnako ako ostatní účastníci

mohol mať vedomosť o dátume a mieste konania obhliadok z povinného zverejňovania oznámenia o
dražbe (Obchodný vestník, úradná tabuľa Q. J. K., ako aj zo zverejnenia v periodickej tlači). Tvrdenie
žalovaného o nevykonaní obhliadok je teda nepravdivé a súčasne nevychádza z právneho stavu veci. K
porušeniu ustanovenia § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách žalovaný 3/ uvádza, že
v predmetnom ustanovení sa ustanovuje povinnosť v stanovenej lehote oznámenie o dražbe zaslať, t. j.

podať na poštovú prepravu a nie aj v stanovenej lehote doručiť. Splnenie uvedenej povinnosti žalovaný
2/ preukazuje poštovým podacím hárkom zo dňa 14.04.2023, z ktorého vyplýva splnenie uvedenej
povinnosti. Samotná skutočnosť, kedy si žalobca zásielku prevzal je právne irelevantná. Okrem toho je
možné poukázať, že oznámenie o dražbe prevzal žalobca dňa 09.05.2023 a dňa 15.05.2023 mu bola
doručená len doložka o oprave. Tvrdenie žalobcu o tom, že mu oznámenie o dražbe bolo doručené

až dňa 15.05.2023, a vtedy sa prvý krát s ním oboznámil, nevychádza zo skutkového stavu veci. K
porušeniu ustanovenia § 24 ods. 3 zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách, žalovaný 2/ uvádza,
že je síce pravdou, že žalobca zaslal žalovanému dňa 22.05.2023 oznámenie, ktoré bolo doručené dňa
23.05.2023. Uvedený list bol označený ako oznámenie, pričom boli v ňom oznamované len skutočnosti
o podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva a žiadosť o upustenie od dražby. Z obsahu tohto listu

nebolo možné vyvodiť žiadne námietky voči dražbe konanej dňa 25.05.2023, pričom do konania dražby
nedošlo k zápisu žiadnej z uvádzaných skutočnosti v tomto oznámení na list vlastníctva. Vzhľadom na
všeobecnosť tohto podania z jeho obsahu nebolo možné vyvodiť, že sa jedná o námietku voči dražbe.
Uvedená povinnosť preto dražobníkovi nevznikla. Nepriloženie uvedeného oznámenia - listu k zápisnici
o dražbe však nebolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi. K porušeniu ustanovenia § 11 ods. 4 zákona

č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách, žalovaný 2/ uvádza, že si splnil všetky informačné povinnosti
vyplývajúce mu zo zákona. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené tak v Obchodnom vestníku SR, na
úradnej tabuli obce (Q. J. K.), ale aj v periodickej tlači vo vydaní S.- J. č. XX zo dňa 21.04.2023, na
str. XX v strede vpravo. Tým došlo k splneniu vyššie uvedenej povinnosti v zmysle § 11 ods. 4 ZoD.
Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v zmysle, ktorého: „V prípade, ak boli porušené

ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania
dražby“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že osobitnou náležitosťou žaloby o určenie neplatnosti
dražby je aj tvrdenie žalobcu, akým spôsobom sa ho mohlo prípadné porušenie zákona o dobrovoľných
dražbách dotknúť na jeho právach viď rozsudok NS SR 5Cdo/112/2017 a nie každé porušenie zákona

o dobrovoľných dražbách je dôvodom na vyslovenie neplatnosti dražby. Zákon ako podmienku na
vyslovenie neplatnosti dražby stanovuje len také porušenie zákona, ktoré ukracuje osobu domáhajúcu
sa neplatnosti dražby napádajúcu dražbu na jej právach (N.. T., K. H. K.: F. S. J. J., K.; X. T., E., G. D.
XXXX,I.XXX).Vtomtosúdustanovili,žeposúdenieaktívnejlegitimáciežalobcujeviazanénaposúdenie
splnenia podmienok uvedených v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, pozri

napr. rozsudok NS SR 2Obdo/27/2019, pričom žalobca v žalobe len vo všeobecnosti tvrdí, že samotná
dražba sa prejavila v strate jeho vlastníckeho práva, ale v žiadnom smere neuvádza nad rámec tohto
všeobecného tvrdenia akým spôsobom sa prípadné porušenie prejavilo v jeho právach. Vo vzťahu k
tomuto všeobecnému tvrdeniu treba poukázať na to, že dražba, bez ohľadu na zákonnosť procesu jej
vykonania,spočívavprechodevlastníckehopráva.Vdôsledkuuvedenéhožalovaný2/namietasamotnú

dôvodnosť podanej žaloby a aktívnu legitimáciu žalobcu v dôsledku nedostatku jeho tvrdení o tom ako
sa malo konkrétne porušenie prejaviť v jeho právnej sfére.6/ Žalovaný 3/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nakoľko sa v žalobe nenamieta žiadne porušenie
právnej povinnosti z jeho strany a všetky dôvody neplatnosti sa týkajú splnenia zákonných podmienok
pri realizácií dobrovoľnej dražby, v celom rozsahu sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného 2/. V ďalšom

texte svojho vyjadrenia žalovaný 3/ (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) uviedol úplne totožné
tvrdenia a skutočnosti, ktoré vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol žalovaný 2/.

7/ Vyššie uvedené vyjadrenia žalovaných 1/ až 3/ súd doručil žalobcovi spolu s uznesením tunajšieho
súdu č. k. 16C/28/2023-71 zo dňa 27.11.2023. Týmto uznesením ho súd vyzval, aby sa k týmto

vyjadreniam vyjadril v lehote 10 dní od ich doručenia, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie spolu s vyjadreniami bolo žalobcovi doručené listinne dňa
18.12.2023 a dňa 27.12.2023 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako „Sťažnosť proti
uzneseniu“, v ktorom uviedol, že túto podáva preto, že mu bola súdom určená 10 dňová lehota na
vyjadrenie a z dôvodu sviatkov a z dôvodu, že si potrebuje nájsť právne zastúpenie pre kvalifikované
vyjadrenie k predmetnej veci žiada o predĺženie lehoty do 10.01.2024.

8/ Súd vyššie uvedené podanie žalobcu (podľa obsahu) posúdil ako žiadosť o predĺženie lehoty na
vyjadrenie sa k vyjadreniam žalovaných 1/ až 3/ do 10.01.2024. Toto posúdenie, spolu s vyhovením
žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie do termínu 10.01.2024, súd oznámil žalobcovi listom
odoslaným dňa 03.01.2024, ktorý žalobca prevzal listinne až 26.01.2024 (doručenka na č. l. 74 p. v.

spisu).

9/ Napriek tomu, že od doručenia vyjadrenia žalovaných 1/ až 3/, ako aj uznesenia č. k. 16C/28/2023-71
žalobcovi dňa 18.12.2023, do 31.01.2024 uplynulo viac ako 30 pracovných dní, žalobca svoje vyjadrenie
k vyjadreniam žalovaných nedoručil.

10/ V nadväznosti na uvedené súd dňa 01.02.2024 určil na prejednanie veci termín pojednávania na
deň 29.02.2024, na ktoré predvolal žalobcu a žalovaných 1/ až 3/ (žalovaného 3/ prostredníctvom jeho
právneho zástupcu).

11/ Dňa 28.02.2024 žalobca požiadal o odročenie pojednávania, ktorej žiadosti súd vyhovel
a pojednávanie odročil na nový termín 21.03.2024 o 12,00 hod. Všetky na pojednávanie predvolané
subjekty súd o odročení pojednávania na nový termín 21.03.2024 o 12,00 hod. upovedomil telefonicky
dňa 28.02.2024 (úradný záznam na č. l. 91 spisu) a upovedomenie o odročení im zaslal aj písomne
(písomné upovedomenie súd posiela z dôvodu, aby bolo predvolávaným osobám umožnené dostať sa

do budovy súdu, resp. pred pojednávaciu miestnosť).

12/ Žalovaný 1/ prevzal upovedomenie dňa 07.03.2024, žalovaný 2/ dňa 04.03.2024, právny zástupca
žalovaného 3/ 28.02.2024 a u žalobcu doručenie písomného upovedomenia vykázané v deň
pojednávania nebolo, pretože hoci mu bolo odoslané 28.02.2024, od 04.03.2024 bolo uložené na pošte,

odkiaľ si ho žalobca vyzdvihol v posledný deň 18-dňovej odbernej lehoty dňa 22.03.2024.

13/ Podľa § 184 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd
rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie
predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

14/ Podľa § 100 ods. 2 predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla
písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako
písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.

15/PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

16/ Nakoľko žalobca bol riadne (telefonicky) a včas (dňa 28.02.2024) upovedomený o novom termíne

pojednávania, súd pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti, keď všetky ostatné predvolané osoby sa
na pojednávanie dostavili.17/ Súd na okraj uvádza, že to bol žalobca, kto inicioval toto súdne konanie, následne žiadal o predĺženie
lehoty na vyjadrenie sa k vyjadreniam žalovaných, ktorú lehotu nevyužil a vyjadrenie nedoručil súdu ani
do začatia pojednávania. Súčasne to bol žalobca, kto požiadal o odročenie pojednávania a keď súd

jeho žiadosti o odročenie pojednávania na iný termín vyhovel, tak písomné upovedomenie o odročení
pojednávania neprevzal v primeranej lehote (ako to urobil žalovaný 1/, ktorému bolo predvolanie
doručované taktiež listinne). A to zrejme preto, že sa žalobca asi mylne domnieval, že telefonické
predvolanie nestačí. Ak pritom niekto začne spor, je jeho povinnosťou postupovať tak, aby súd mohol
splniť svoju povinnosť vec čo najrýchlejšie a bez neprimeraného zaťažovania strán sporu prejednať

a rozhodnúť. Žalobca takto v konaní nepostupuje a sú to žalovaní 1/ až 3/, ktorí si riadne včas plnia
svoje procesné povinnosti (vyjadrili sa včas k žalobe, dostavili sa na pojednávanie).

18/ Za týchto okolností, ako už bolo uvedené, súd vychádzal z toho, že ak bol žalobca upovedomený
o novom termíne pojednávania určeného na 21.03.2024 telefonicky, a to dňa 28.02.2024 bol o ňom
upovedomený riadne a včas. V nadväznosti na tento záver, súd pojednávanie vykonal v neprítomnosti

žalobcu.

19/ Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že žalobca ho dal na SOI do Žiliny v súvislosti s vyúčtovaním
za rok 2022, pričom výsledkom ich šetrenia bolo, že toto bolo v poriadku. Nebolo zistené porušenie
právnych predpisov. Keby žalobca urobil to čo mal, nemuselo by toto pojednávanie/ konanie vôbec byť.

20/ Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že nakoľko žalobca žiadal o vypracovanie znaleckého posudku,
tak má za to, že tým, že dali vypracovať a doručili nový znalecký posudok, tak sa jednak vysporiadali
s námietkami, ale súčasne samotná povinnosť bola daná treťou vetou § 12 ods. 5, ktorá ustanovuje,
že ak vlastník žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník nový znalecký posudok do

30 dní, pričom zo spisového materiálu je zrejmé, že táto povinnosť bola splnená, pričom nový znalecký
posudok bol doručovaný žalobcovi 30 dní pred konaním dražby a teda tým došlo k splneniu povinnosti
vyporiadať sa s námietkami.

21/ Právna zástupkyňa žalovaného 3/ uviedla, že v žalobe sa nenamieta žiadne porušenie povinnosti

žalovaného 3/ a všetky dôvody neplatnosti sa týkajú nesplnenia podmienok pri realizácii dražby a tak
sa v celom rozsahu stotožňujú s vyjadreniami žalovaného 2/.

22/ Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami založenými v spise (č. l. 5-14, č. l. 29-42, č. l.
50 a 51-60 spisu), farebnými kópiami inzerátov z č. l. 41 p. v. spisu a z č. l. 42 spolu s prvou stránkou

regionálnej tlače a čestným vyhlásením, ktoré súdu predložil žalovaný 2/ na pojednávaní (č. l. 102 -106
spisu).

23/ Na základe takto vykonaného dokazovania, vychádzajúc tiež zo skutkových tvrdení strán sporu,
ktoré ostali nesporné (pretože neboli účinne popreté), súd zistil nasledovný skutkový stav.

24/ Žalovaný 1/ pre žalobcu ako vlastníka bytu v bytovom dome súp. č. XXXX v J. K. vyhotovil
vyúčtovanie zálohových úhrad nákladov za užívanie bytu za rok 2021, z ktorého vyplýva, že žalobca
z predpísaných mesačných zálohových platieb 126,29 eur v období od 01.01.2021 do 31.12.2021
nezaplatil žiadnu z nich, čo spolu predstavuje sumu 1.515,48 eur. Nakoľko skutočné náklady na užívanie

bytu predstavovali 1.575,40 eur, t. j. o 59,92 eur viac, žalovanému 1/ voči žalobcovi vznikla z tohto
titulu pohľadávka v sume 1.575,40 eur ( č. l. 53 spisu). Z predmetného vyúčtovania súčasne vyplýva,
že žalobca mal voči žalovanému 1/ k 31.12.2021 celkový dlh vo výške 4.454,11 eur, pretože okrem
už uvádzanej sumy 1.575,40 eur, žalobca mal dlh z vyúčtovania za rok 2020 v sume 2.878,71 eur.
Splatnosť tejto pohľadávky nastala po márnom uplynutí lehoty na podanie reklamácie voči vyúčtovaniu,

ktorá bola vo vyúčtovaní určená na 15 dní od jeho doručenia. Žalobca žalovanému vyúčtovanie odoslal
doporučenou zásielkou dňa 08.06.2022 (č. l. 51-52 spisu) na jeho adresu v bytovom dome, keď žalovaný
1/ počas konania uviedol, že iná adresa žalobcu mu známa nebola. Žalobca toto tvrdenie nepoprel, resp.
neuvádzal, že by žalovanému 1/ poskytol inú adresu na doručovanie. Zásielku s vyúčtovaním žalobca
neprevzal v odbernej lehote a pošta zásielku žalovanému 1/ odoslala späť 28.06.2022. Odoslaním

písomnosti na známu adresu adresáta nastáva situácia obdobná faktickému doručeniu zásielky, pretože
od uloženia zásielky na pošte až do jej vrátenia odosielateľovi je zásielka v dispozičnej sfére adresáta.
Tento záver prijala súdna prax už v dávnej minulosti a zodpovedá logike veci, keďže neprevzatie zásielky
dlžníkom nemôže byť pre tohto dlžníka výhodnejšie ako v prípade jej prevzatia. Ak sa adresát na adrese,ktorá je veriteľovi známa, nezdržuje, musí to byť dlžník, kto mu oznámi aktuálnu doručovaciu adresu. Len
v prípade, ak dlžník veriteľovi oznámi svoju aktuálnu doručovaciu adresu a veriteľ mu odošle zásielku na
adresu pôvodnú, o účinkoch doručenia hovoriť nemožno. V prípade doručovania vyúčtovania žalovaným

1/ žalobcovi o takúto situáciu nešlo. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že by mal žalovaný 1/ vedomosť
o jeho inej, resp. doručovacej adrese než bola adresa jeho trvalého pobytu v bytovom dome súp. č.
XXXX.

25/ Nakoľko Slovenská pošta, a. s. žalovanému 1/ vyúčtovanie za rok 2021 vrátila dňa 28.06.2022 ako

nedoručené v odbernej lehote, tento deň možno považovať za rovnocenný s dňom jeho doručenia. Od
29.06.2022 začala plynúť lehota na podanie reklamácie. Táto lehota márne uplynula dňa 14.07.2022.

26/ S dátumom 03.08.2022 žalovaný 1/ vystavil čestné vyhlásenie, v ktorom uvádza, že má voči
žalobcovi k 31.07.2022 pohľadávku vo výške 5.338,14 eur s príslušenstvom a táto pohľadávka je pravá.
Vo vyhlásení je ďalej uvedené, že pohľadávka je zabezpečená záložným právom podľa § 15 zákona

č. 182/1993 Z. z. a záloh – byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX,
zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. a obec J. K. pre žalobcu v podiele 1/1, spolu so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako aj na pozemku vo výške
5300/436521, je možné dražiť (č. l. 102 spisu).

27/ Na tomto mieste súd uvádza, že pokiaľ žalobca v žalobe uvádzal, že voči žalovanému 1/ namietal
výšku jeho pohľadávky a vyúčtovanie zálohových úhrad za užívanie bytu reklamoval, tak listom, ktorý
priložil k žalobe a je datovaný dňom 12.07.2023 reklamoval vyúčtovanie nákladov za predmetný byt
len vo vzťahu k roku 2022. V liste zároveň uviedol, že žalovaný 1/ mu vyúčtovanie nákladov spojených
s užívaním bytu za rok 2021 nedoručil. Ako už súd uviedol v odsekoch 23 a 24 odôvodnenia, žalobca

vyúčtovanie za rok 2021 síce fakticky neprevzal, avšak účinky jeho doručenia nastali a lehotu na podanie
reklamácie voči vyúčtovaniu za rok 2021 žalobca zmeškal.

28/ Ohliadnuc od uvedeného, súd zdôrazňuje, že podanie akejkoľvek reklamácie a jej výsledok nemohli
mať za žiadnych okolností vplyv na jednoznačnú existenciu minimálne časti pohľadávky žalovaného

1/ voči žalobcovi. Reklamácie môžu totiž dôvodné vo vzťahu ku samotným službám poskytovaným
v súvislosti s užívaním bytu (teplo, voda atď.). Nemôžu mať však vplyv na povinnosť uhrádzať platby
(preddavky) do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, ako aj platby za správu domu, pretože túto
povinnosť má vlastník bytu aj pri nulovej spotrebe vode, tepla atď. Preddavky do fondu a platby za správu
domu musí vlastník bytu platiť za každých okolností. Vyplýva to z § 10 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.

z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého „vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome, ktorý sa neužíva, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu
prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu.“

29/ Každopádne žalobca v žalobe poukazoval na to, že vzhľadom na to, že pohľadávku reklamoval

je výška pohľadávky žalovaného 1/ sporná a vyhlásenie žalovaného 1/ o pravosti, výške a splatnosti
pohľadávky je nepravdivé, pričom takto nie je splnená jedna zo základných podmienok na realizáciu
dražby uvedená v § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení v rozhodnom
čase (ďalej aj ako „ZoDD“).

30/ Súd k tomu uvádza, že v § 7 ods. 2 ZoDD je zakotvené, že ak je navrhovateľom dražby záložný
veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje
výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

31/ Z citovaného ustanovenia tak nevyplýva, že navrhovateľ by musel pre začatie dobrovoľnej dražby

nejakým spôsobom preukazovať existenciu a výšku svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ale mal len
povinnosť urobiť v písomnej forme vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky. Táto zákonná
podmienka bola splnená, pretože žalovaný 2/, ktorý dražbu realizoval disponoval čestným vyhlásením
žalovaného 1/ vystaveným podľa § 7 ods. 2 ZoDD. Ako už bolo uvedené, súd nemal žiadne pochybnosti
o tom, že ku dňu 31.07.2022 mal žalovaný 1/ voči žalobcovi pohľadávku minimálne v rozsahu

nezaplatených preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, ako aj platieb za správu domu
za obdobie od 01.01.2021 do 31.07.2022, keď žalovaný 1/ tvrdil, a vyplýva to aj z ním predloženého
vyúčtovania zálohových úhrad nákladov za užívanie bytu za rok 2022 (č. l. 57 spisu), že žalobca neplatil
žiadne zálohové platby ani v roku 2022.32/ S dátumom 13.09.2022 žalovaný 2/ vyhotovil výzvu, ktorou žalobcu vyzval na poskytnutie súčinnosti
pri obhliadke predmetu záložného práva (vyššie uvádzaného bytu) v termíne 26.09.2022, a to za účelom

stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pre účely dražby s tým, že účasť vlastníkov alebo inej
splnomocnenej osoby disponujúcej prístupom (kľúčmi) je nevyhnutná a povinná. Žalobca bol vyzvaný,
aby predložil dokumentáciu k nehnuteľnostiam (kúpne zmluvy, potvrdenie o veku stavby a podobne)
a oznámil všetky významné skutočnosti, ktoré sú mu známe o právnom a faktickom stave predmetu
dražby,najmäpredložilvšetkynájomnézmluvyainformácieoostatnýchprávachazáväzkochviaznucich

na predmete dražby, všetko v lehote 7 dní od doručenia výzvy. V rovnakej lehote bol požiadaný
oznámiť svoj trvalý pobyt, jeho zmeny a tiež svoje telefónne číslo (č. l. 32 spisu). Výzva bola žalobcovi
neúspešne doručovaná dňa 16.09.2022, následne 19.09.2022, kedy bola uložená na pošte a žalobcom
bola prevzatá dňa 07.10.2022 (č. l. 33 spisu).

33/ Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na to, že bolo porušené ustanovenie § 12 ods. 2 ZoDD, podľa

ktorého vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú
povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj
obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter
draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

34/ S ohľadom na citované ustanovenie, súd konštatuje, že termín obhliadky, pokiaľ aj došlo k odoslaniu
výzvu dňa 13.09.2022 bol určený na termín necelých dvoch týždňov, čo úplne nezodpovedá požiadavke
„spravidla tri týždne“, avšak nejde o porušenie tohto ustanovenia, o ktorom by bolo možné hovoriť len
v prípade, ak zákon stanovil lehotu vyjadrením „minimálne tri týždne“. Zároveň súd poukazuje na celé
znenie daného ustanovenia, z ktorého je zrejmý jeho účel, a to sprístupnenie predmetu dražby jeho

vlastníkom alebo držiteľom pre znalca z oceňovania nehnuteľností. Nehnuteľnosti, ako je rodinný dom
alebo stavba slúžiaca na iné účel než bývanie, nie je bez súčinnosti vlastníka/držiteľa predmetu dražby
prístupná a takisto len vlastník alebo držiteľ predmetu dražby disponuje dokumentami potrebnými na
vypracovanie znaleckého posudku (o čase výstavby, o podlahovej ploche, projektovou dokumentáciou
a podobne). V prípade, ak je predmetom dražby byt v bytovom dome, potrebnými dokumentami

a informáciami disponuje správca domu, nakoľko má k dispozícii dokumenty a údaje o celom bytovom
dome a zároveň tak aj o jednotlivých bytoch v ňom (jeho podlahovej ploche, prípadných stavebných
úpravách, spôsobe vykurovania atď.). Okrem toho, aj v prípade, ak by bolo možné hovoriť o porušení
ZoDD, toto sa o sebe nestačí na záver o neplatnosti dražby, pretože ZoDD neviaže právo podať žalobu
na skutočnosť, že došlo k porušeniu ustanovení ZoDD, ale viaže ho na skutočnosť, že žalobca bol pri

nesprávnom postupe podľa ZoDD dotknutý na svojich právach. Hoci sa žalobca obhliadky predmetu
dražby zúčastniť nemohol, pretože si zásielku obsahujú výzvu na poskytnutie súčinnosti prevzal až
v predposledný deň odbernej lehoty, neznamená to, že bol dotknutý na svojich právach, pretože žalobca
to netvrdí a ani z dokazovania nevyplynulo, že jeho neúčasť na obhliadke mala pre žalobcu nejaký
negatívny následok. Okrem toho, niektoré z povinností uvedené vo výzve sa viazali na jej doručenie,

takže v 7 dňovej lehote od jej doručenia žalobca mohol oznámiť všetky požadované alebo podľa neho
potrebné informácie, resp. doložiť relevantné listiny k ohodnoteniu bytu, čo neurobil. Napokon treba
dodať, že výsledok oceňovania, pre účely ktorého bola určená obhliadka, v dražbe nakoniec použitý
ani nebol.

35/ Zo skutkových tvrdení žalovaného 2/ uvedených v jeho vyjadrení k žalobe (č. l. 27 spisu), ktoré
žalobca nerozporoval, vyplýva, že po obhliadke bol na účel stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu
dražby vypracovaný znalecký posudok, a to znalcom A. Q. E., ktorý túto hodnotu určil vo výške 86.100,-
eur. Tento posudok bol poštou doručovaný žalobcovi, ktorý voči nemu vzniesol námietky s tým, že žiadal
vypracovať nový znalecký posudok. Námietky boli žalovanému 2/ doručené dňa 04.03.2023.

36/ Žalobca spolu so žalobou predložil list adresovaný ním žalovanému 2/ označený ako „Námietka
k znaleckému posudku“, ktorý je datovaný dňom 09.03.2023. V tomto liste žalobca uviedol, že pozvánku
na obhliadku určenú na 26.09.2022 prevzal až 07.10.2023 a bola mu tak znemožnená účasť na
obhliadke. Zároveň v liste žalobca poukázal na nedostatky znaleckého posudku, ktorý mu bol doručený,

vyjadrilsanegatívnekosobeznalca,ktorýhovypracovalazhrnultotak,žepredmetnýznaleckýposudok
rozporuje v plnom rozsahu a žiada o zabezpečenie nového termínu obhliadky za jeho prítomnosti a tiež
aby znalecký posudok riadne a podľa skutočnosti rešpektoval cenu a výšku hodnoty jeho nehnuteľnosti.37/ Na tomto mieste súd uvádza, že podľa poslednej vety § 12 ods. 5 ZoDD mal žalovaný 2/ ako
dražobníkpovinnosťzabezpečiťznaleckýposudokodinéhoznalcado30dníododňadoručeniažiadosti.
Námietky žalobcu voči znaleckému posudku mohli byť žalovanému 2/ doručené najskôr 09.03.2023 a

„nový“ znalecký posudok mal potom žalovaný 2/ povinnosť zabezpečiť najneskôr okolo 08.04.2023.

38/ Z nesporného tvrdenia žalobcu v žalobe (č. l. 3 spisu) vyplýva, že žalovaný 2/ žalobcovi listom
zo dňa 15.03.2023 oznámil, že upustil od dražby. S dátumom 15.03.2023 žalovaný 2/ tiež vypracoval
objednávku na vypracovanie znaleckého posudku na účel stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu

dražby, a to pre znalkyňu A. H. Q. (č. l. 29 spisu). S tým istým dátumom žalovaný 2/ vyhotovil aj výzvu
na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke predmetu záložného práva, ktorej termín určil na 28.03.2023.
Výzva mala v ostatnom rovnaký obsah ako to mu bolo v prípade obdobnej výzvy zo dňa 13.09.2022 (č. l.
30 a 32 spisu). Predmetnú výzvu s dátumom 15.03.2023 odoslal žalovaný 2/ žalobcovi dňa 15.03.2023
prostredníctvom pošty na jeho adresu L. C. XXXX/XX, J. K., ako aj na adresu uvedenú v námietkach:
F. G. XXXX/XX, D. (poštový podací hárok na č. l. 31 spisu). Napriek tomu, že žalobca mohol evidentne

očakávať,žežalovaný2/budenejakýmspôsobomnajehonámietkyvočiznaleckémuposudkureagovať,
ako aj napriek tomu, že žiadal o nový termín obhliadky, výzvu uvedenú v predchádzajúcom odseku
neprevzal pri jej prvom pokuse o doručenie dňa 17.03.2023, ani pri druhom pokuse o doručenie dňa
20.03.2023 (ktorým dňom bola zásielka uložená na pošte), ale si ju vyzdvihol až na 22. deň od jej
uloženia,atodňa11.04.2023(č.l.31p.v.spisu).Týmtospôsobomsivýzvuopäťvyzdviholažpotermíne

obhliadky. Podľa tvrdenia žalovaného 2/ uvedeného vo vyjadrení k žalobe, žalovaný 2/ však žalobcovi
dňa 20.03.2023 oznámil termín obhliadky SMS správou, keď telefonicky sa žalovanému 2/ so žalobcom
spojiť predtým nepodarilo (druhý odsek na č. l. 27 p.v. spisu).

39/ Vzhľadom na spôsob preberania zásielok žalobcom, ktorý je úplne neštandardný a podľa

názoru súdu účelový v tom smere, aby sťažil, prípadne znemožnil priebeh úkonov predchádzajúcich
a umožňujúcich dobrovoľnú dražbu, súd nemohol dospieť k záveru, že týmto spôsobom znemožnil
žalovaný 2/ žalobcovi účasť na obhliadke. Na viac treba zobrať do úvahy to, že termín obhliadky musel
byť stanovený tak, aby bol znalecký posudok zabezpečený do 08.04.2023. Pri spôsobe preberanie
poštových zásielky žalobcom túto lehotu, (ani niektoré iné), nebolo možné dodržať.

40/ Pokiaľ žalobca tiež namietal, že žalovaný 2/ sa písomne nevyporiadal s jeho námietkami voči
znaleckému posudku A. E. a neposlal mu písomnú odpoveď najmenej 5 pracovných dní pred konaním
dražby, čím malo dôjsť k porušeniu § 12 ods. 5 ZoDD, tak súd k tomu uvádza, že žalobca zároveň žiadal
o vyhotovenie nového znaleckého posudku, ktorý aj žalovaný 2/ následne zabezpečil. Nový znalecký

posudok pritom priamo riešil „námietky“ žalobcu, nakoľko tieto smerovali voči obsahu znaleckého
posudku a voči osobe znalca. Súd teda v zhode so žalovaným 2/ dospel k záveru, že pokiaľ žalobca
v rámci, resp. formou námietok žiadal o vyhotovenie nového znaleckého posudku, správne žalovaný
2/ (len) zabezpečil jeho vyhotovenie. Písomné vyporiadanie sa s námietkami by bolo na mieste, ak by
žalobca namietal posudok bez toho, aby zároveň žiadal vypracovanie nového znaleckého posudku.

Podľa názoru súdu takýto účel aj § 12 ods. 5 ZoDD sledoval. Bolo by totiž úplne nadbytočné, aby
mal dražobník povinnosť vyporiadavať sa s námietkami vlastníka predmetu dražby voči znaleckému
posudku v prípade, ak tento vlastník požiadal o vypracovanie nového znaleckého posudku, pretože ak
je novým posudkom určená vyššia hodnota predmetu dražby, tak predchádzajúci znalecký posudok sa
stáva bezpredmetným (§ 12 ods. 6 ZoDD).

41/Odhliadnucoduvedeného,akbyajbolomožnéprijaťzáver,žežalovaný2/porušilniektorépovinnosti
vyplývajúce mu z § 12 ZoDD, toto na konštatovanie neplatnosti dražby nestačí (ako sa zrejme domnieva
žalobca), pretože musí ísť o také porušenie, ktoré má za následok to, že žalobca bol v dôsledku toho
dotknutý na svojich právach. Ak by aj totiž bolo možné vykladať vyššie uvedené ustanovenie ZoDD

tak, že písomné vyporiadanie s námietkami (týkajúcich sa len obsahu posudku a osoby znalca) musí
dražobník urobiť aj v prípade, ak vlastník predmetu dražby zároveň požiadal aj o vypracovanie nového
posudku, tak podľa názoru súdu absencia písomného vyporiadania sa s námietkami za stavu súčasného
zabezpečenia nového znaleckého posudku nemohla mať na práva žalobcu žiadny negatívny dopad.
Novým znaleckým posudkom sa totiž vyhovelo požiadavke žalobcu ohľadne, podľa neho nevhodného

znalca a vyhovelo sa aj jeho požiadavkám týkajúcich sa obsahu posudku ohľadne pivnice a výšky ceny
(na čo súd usudzuje z toho, že v námietkach proti v poradí druhému posudku už žalobca takéto výhrady
neuviedol – č. l. 8 spisu).42/ Nakoľko novým znaleckým posudkom vypracovaným A. H. Q. dňa 05.04.2023 bola všeobecná
hodnota bytu určená na 91.900,- eur (nesporné skutkové tvrdenie žalovaného 2/ vo vyjadrení k žalobe
na č. l. 27 p. v. spisu) a predchádzajúcim posudkom A. E. bola táto suma určená na 86.100,- eur, podľa

§ 12 ods. 6 ZoDD sa na účely ohodnotenia predmetu dražby použil znalecký posudok A. Q., pretože
ním bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

43/ Žalobca v tejto súvislosti v žalobe namietal, že v poradí druhý znalecký posudok mu nebol doručený
v lehote 30 dní pred konaním dražby.

44/ Termín konania dražby bol určený na 25.05.2023 a žalovaný 2/ žalobcovi odoslal znalecký posudok
A. Q. dňa 17.04.2023 (nesporné skutkové tvrdenie žalovaného 2/ vo vyjadrení k žalobe na č. l. 27 p. v.
spisu + doručenka na č. l. 37 spisu). Žalobca si ho prevzal až dňa 09.05.2023, ako to uvádza vo svojom
liste zo dňa 18.05.2023 na č. l. 8 spisu, čo zodpovedá aj údaju o doručení na doručenke na č. l. 37 spisu).

45/ Podľa § 12 ods. 4 ZoDD, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi
predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

46/ Nakoľko vyššie citované ustanovenie ukladá povinnosť dražobníkovi zaslať znalecký posudok (v
prípade ak je navrhovateľom záložný veriteľ, čo je prípad prejednávanej veci) najneskôr 30 dní pred

dňom konania dražby a žalovaný 2/ odoslal znalecký posudok dňa 17.04.2023, pričom termín dražby bol
určený na deň 25.05.2023, o porušení ustanovenia ZoDD v tomto smere hovoriť nemožno. Nehovoriac
o tom, že skutočnosť, že k doručeniu znaleckého posudku došlo až 09.05.2023 bola spôsobená tým, že
žalobca si zásielku prevzal až na 20. deň od jej uloženia na pošte.

47/ Totožný záver platí, aj pokiaľ ide o procesný útok žalobcu spočívajúci v jeho tvrdení, že oznámenie
o termíne dražby mu bolo doručené dňa 15.05.2023, teda len 10 dní pred termínom dražby, pričom mu
malo byť doručené 15 dní vopred s poukazom na § 17 ods. 5 ZoDD.

48/ Aj ustanovenie § 17 ods. 5 písm. a) ZoDD zakotvuje, že dražobník oznámenie o dražbe lehotách

ustanovených v odsekoch 2 až 4 z a š l e navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi
predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.

49/ V § 17 ods. 2 až 4 ZoDD sú uvedené tieto lehoty: Oznámenie o dražbe uverejní dražobník v
registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak (2). Ak je

predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie
podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní
pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na
zverejnenievObchodnomvestníku(3).Prepredmetydražbypodliehajúceskazejedražobníkoprávnený
lehotu na uverejnenie oznámenia o dražbe primerane skrátiť (4).

50/ Aj v prípade maximálnej 30 dňovej lehoty, súd konštatuje, že táto bola dodržaná pretože
z nesporného tvrdenia žalovaného 2/ v spojení s doručenkou na č. l. 37 spisu vyplýva, že oznámenie
o dražbe bolo žalobcovi odoslané dňa 17.04.2023, resp. 18.04.2023 bolo uložené na pošte a termín
konania dražby bol 25.05.2023. Skutočnosť, že dňa 15.05.2023 bola žalobcovi doručená len doložka

o oprave oznámenia (doručenka na č. l. 38 spisu), ako to nesporne tvrdí žalovaný 2/ na č. l. 28 spisu,
preukazuje list žalobcu zo dňa 18.05.2023 na č. l. 13 spisu, v ktorom uvádza, že ...musím poukázať na
korešpondenciu zo dňa 09.05.2023, nakoľko preukázateľne došlo k manipulácii oznámenia o dražbe
a pozmeňovaniu listín daného oznámenia....

51/ Každopádne aj doložka o oprave oznámenia o dražbe bola žalobcovi odoslaná viac ako 30 dní pred
termínom dražby, pretože termín dražby bol 25.05.2023 a zásielka bola žalobcovi doručovaná (prvý
pokus) už dňa 24.04.2023 (č. l. 38 spisu). Musela tak byť odoslaná najneskôr 23.04.2023, t. j. 31 dní
pred dňom konania dražby.

52/ Zároveň súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca neuvádza, ako by prípadná skutočnosť, že nebol včas
upovedomený o termíne dražby mala dopad (a to negatívny) na jeho práva, resp. ich realizáciu.53/ Žalobca v žalobe ďalej poukazoval na to, že mu nie je známe, že by si dražobník splnil svoju
povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe v periodickej tlači najmenej 15 dní pred konaním dražby
a v tejto súvislosti citoval aj z § 11 ods. 4 ZoDD, podľa ktorého, ak je predmetom dražby byt, dom,

iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby
zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na
elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V
rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec,
na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom

podaní dražby alebo opakovanej dražby.

54/ Žalovaný 2/ nesporne tvrdil (č. l. 28 p. v. spisu) a zároveň aj preukázal, že oznámenie o dražbe
v termíne 25.05.2023 o 10,00 hod. spolu s údajom o mieste jej konania (J. Q. N. J. E. I. X, XXX XX
P. – I. J. U.), o jej predmete (2-izbový byt č. XX v bytovom dome č. XXXX na ulici Q. C. v k. ú. J. K.,
zastavaná plocha 53 m2, výmera pozemku 14,29 m2 (LV č. XXXX) a o najnižšom podaní (91.900,-

eur) boli zverejnené v periodickej tlači s pôsobnosťou pre okresy J. K., V. H. N., a to v regionálnych
novinách S. J., a konkrétne v jeho čísle XX zo dňa 21.04.2023. Okrem už vyššie uvedených údajov boli
tiež zverejnené termíny obhliadok predmetu dražby: 03.05.2023 o 16,00 hod. a 10.05.2023 o 16,00 hod.
(č. l. 105-106 spisu).

55/ Vzhľadom k tomu súd konštatuje, že povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe v periodickej tlači
najmenej 15 dní pred konaním dražby si žalovaný 2/ riadne splnil.

56/ Len na okraj súd uvádza, že prípadne nesplnenie tejto povinnosti by bolo spôsobilé poškodiť práva
žalobcu, pretože neoznámenie dražby v periodickej tlači by mohlo mať za následok znížený počet

záujemcov o predmet dražby a tým zníženie šance na zvýšenie ceny dosiahnutej na dražbe.

57/ Žalobca tiež namietal porušenie § 13 ods. 2 ZoDD, tvrdiac, že sa neuskutočnili obhliadky predmetu
dražby, a to z dôvodu, že oznámenie o termíne obhliadky mu bolo doručené oneskorene. Žalovaný
2/ toto jeho tvrdenie vo vyjadrení k žalobe poprel a uviedol, že v stanovených termínoch 03.05.2023

a 10.05.2023 boli vykonané obhliadky a na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložil „Zoznam
účastníkov obhliadky zo dňa 03.05.2023“, z ktorého vyplýva, že tejto obhliadky sa nezúčastnil žiadny
záujemca a „Zoznam účastníkov obhliadky zo dňa 10.05.2023“, z ktorého vyplýva, že sa jej zúčastnili
dvaja záujemcovia, a to žalovaný 3/ a Q. F.. Z výtlačkov fotografií na č. l. 35 a 36 spisu vyplýva, že na
dverách s číslom XX boli prilepené Oznámenia o dražbe.

58/ Podľa § 13 ods. 1 a 2 ZoDD, pred začatím dražby musí byť umožnená účastníkom dražby v
termíne uvedenom v oznámení o dražbe obhliadka predmetu dražby. Ak je predmetom dražby vec, určí
dražobník termín obhliadky predmetu dražby s ohľadom na umiestnenie veci. Ak najnižšie podanie
presahuje 16 500 eur alebo ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, účastníkom

dražby musí byť umožnená obhliadka predmetu dražby najmenej v dvoch termínoch uvedených v
oznámení o dražbe, ktoré nesmú byť určené na rovnaký deň.

59/ Podľa § 5 ods. 9 ZoDD, účastníkom dražby nemôže byť dlžník a manžel dlžníka; nikto nemôže dražiť
v ich mene.

60/ Vzhľadom na to, že ZoDD vylučuje aby žalobca, ktorý bol v dražobnom konaní dlžníkom, mohol
mať postavenie účastníka dražby, je skutočnosť, či mu bola umožnená obhliadka predmetu dražbu
bezpredmetná a chýba v nej aj akákoľvek vnútorná logika, keďže žalobca, ako vlastník daného
bytu, predmet dražby poznal zo všetkých najlepšie. Žalovaný 2/ zároveň nesporne tvrdil vykonanie

oboch obhliadok predmetu dražby a uskutočnenie obhliadky dňa 10.05.2023 potvrdzuje aj zoznam
zúčastnených osôb.

61/ Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že k porušeniu § 13 ods. 2 ZoDD nedošlo.

62/ Žalobca napokon namietal, že bol porušený § 24 ods. 3 ZoDD, pretože listom zo dňa 22.05.22023
upozornil žalovaného 2/, že na LV XXXX je vyznačená poznámka o začatí konania o určení vlastníckeho
práva k draženej nehnuteľnosti a žiadal ho, aby od dražby upustil, pričom táto námietka nie je súčasťou
zápisnice.63/ Podľa § 24 ods. 3 ZoDD, súčasťou zápisnice sú aj vznesené námietky zaslané dražobníkovi a návrhy
a námietky účastníkov dražby alebo ich zástupcov vznesené na dražbe, najmä ak by tieto mohli mať

vplyv na platnosť dražby.

64/ Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe na č. l. 28 spisu potvrdil, že dňa 23.05.2023 mu bol
doručený list žalobcu označený ako oznámenie, v ktorom mu žalobca oznamoval podanie žaloby
o určenie vlastníckeho práva a žiadal o upustenie od dražby. Súd sa pritom zhoduje s jeho záverom,

že podľa označenia, ani obsahu nebolo možné dospieť k záveru, že ide o námietky proti dražbe.
Každopádne do zápisnice sa uvádzajú námietky proti priebehu dražby (§ 24 ods. 2 písm. h/ ZoDD),
námietky vznesené účastníkmi dražby, resp. ich zástupcami na dražbe a námietky dražobníkovi zaslané.
Z týchto ustanovení a z logiky veci vyplýva, že námietky nemôžu byť vznesené pred dražbou, ale až
po nej, resp. na nej.

65/ Okrem toho, aj v tomto prípade žalobca netvrdil, ani nepreukázal, ako by skutočnosť, že jeho
oznámenienebolosúčasťouzápisniceodražbenegatívneovplyvnilojehoprávaasúdtakýtonepriaznivý
následok (hoc aj len v podobe hrozby takého následku) nezistil.

66/Zhrnúcdoterazuvedené,súdnazákladeskutkovýchtvrdenístránsporu,ktoréboli(sastali)nesporné

a zároveň na základe dokazovania nezistil žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné
konštatovať akékoľvek také porušenie ZoDD, ktoré by sa dotklo, resp. malo negatívny dopad na práva
žalobcu.

67/ Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené

ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby.

68/ Žalobca dotknutie na svojom práve (nepochybne najmä na vlastníckom) tvrdil, čo ho oprávňovalo
k podaniu žaloby podľa uvedeného ustanovenia (ktorá je žalobou, vo vzťahu ku ktorej nie je potrebná

existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení), avšak toto „dotknutie“ sa mu
v konaní preukázať nepodarilo. To má za následok neexistenciu jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore.

69/ Súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

70/ Súd ešte dodáva, že celá žaloba žalobcu pôsobí účelovo, v snahe nájsť čokoľvek, čo by mohlo
zvrátiť výsledok dražby, ktorý pre žalobcu znamenal stratu vlastníckeho práva. Na jednej strane žalobca
vyžaduje od žalovaných, najmä od žalovaného 2/, striktné dodržiavanie ZoDD a na druhej strane mu
toto znemožňuje svojím neštandardným preberaním poštových zásielok. Inak povedané to, že proces
dobrovoľnej dražby neprebiehal takpovediac učebnicovo nespôsobil žalovaný 2/, prípadne aj žalovaný

1/, ale žalobca. V tomto kontexte výkon práva žalobcu, v podobe podania takto odôvodnenej žaloby,
predstavuje taký výkon, ktorému je pre rozpor s dobrými mravmi možné odoprieť súdnu ochranu, čo je
ďalší dôvod na zamietnutie žaloby.

71/ Súčasne s rozhodnutím o veci samej, súd rozhodol aj o nárokoch strán sporu na náhradu trov

konania, ktoré im počas sporu vznikli. Nakoľko žalobca bol v spore neúspešný, právo na náhradu trov
konania podľa zásady úspechu zakotvenej v § 255 ods. 1 CSP vzniklo žalovaným 1/ až 3/.

72/ Súd náhradu trov konania priznal žalovaným 2/ a 3/, a to v plnom rozsahu, pretože boli v spore
úplne úspešní a preukázateľne im trovy konania vznikli (u žalovaného 2/ vo výške cestovného spojeného

s účasťou na pojednávaní dňa 21.03.2024 a u žalovaného 3/ vo forme trov právneho zastúpenia).
Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje. Súd mu ju preto nepriznal.

73/ O konkrétnej výške trov konania priznaných žalovaným 2/ a 3/ súd rozhodne v prípade, ak sa stane
toto rozhodnutie právoplatné, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník do 60 dní

od právoplatnosti konečného rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.