Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eliška Har Tzvi
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/40/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122207020
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7122207020.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr.
Moniky Tobiášovej a Mgr. Miloša Koleka , právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX obaja bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny D., dieťa rodičov: matka Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, XXX XX
I., zastúpená Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégeho 8, 821 08 Bratislava
a otec U.. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, D., zastúpený Advokátka kancelária Nicol Hlaváčiková,
s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností,, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 12P/83/2022-321 zo
dňa 11.10.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Mení rozsudok vo výroku II. v časti začiatku styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. A.
a A. každý 6. týždeň od piatka od 21.00 hod. do nedele do 13.00 hod. počínajúc prvým víkendom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti výrok II. potvrdzuje.
II. Mení rozsudok vo výrokoch IV. a V tak, že štátu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Predmetom konania je návrh otca a matky na zmenu súdnej úpravy rodičovských práv a povinností
voči mal. deťom A. a A. B..
2. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:
„I. Návrh otca zamieta
II. Mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn.: 12P/21/2020 zo 22.09.2021 v časti úpravy styku
otca s oboma maloletými deťmi nasledovne:
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými A., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX mimo jesenných,
zimných, jarných, veľkonočných a letných školských prázdnin, každý 6. týždeň od piatka 18.00 hod. do
nedele 13.00 hod., počínajúc prvým víkendom nasledujúcim po vyhlásení tohto rozsudku.
Maloleté deti matka otcovi odovzdá a prevezme v mieste bydliska otca.
Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.
Otecjeoprávnenýstýkaťsasmaloletými:A.,nar.XX.XX.XXXXaA.,nar.XX.XX.XXXXpočasjesenných,
zimných, jarných, veľkonočných a letných školských prázdnin nasledovne:
- počas zimných prázdnin každý rok od 26.12. od 18.00 hod. do 06.01. do 13.00 hod.- počas jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty nasledujúcej po poslednom školskom dni pred
jarnými prázdninami 9.00 hod. do nasledujúcej soboty 18.00 hod.
- počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od posledného dňa školského vyučovania 14.00 hod.
do posledného dňa školských prázdnin 18.00 hod ,
- počas letných prázdnin od 01.07. od 10,00 hod do 15.07. 13,00 hod a od 01.08. od 10,00 hod. do
15.08. do 18,00 hod.,
- počas jesenných prázdnin od posledného dňa vyučovania pred začiatkom jesenných prázdnin 14,00
hod. do posledného dňa prázdnin 18,00 hod.
Odovzdanie a prevzatie maloletých sa uskutoční v mieste bydliska matky s tým, že matka maloleté deti
na styk s otcom riadne pripraví.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
IV. Otec je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 576,20 € do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
V. Matka je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 576,20 € do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.“
3. Súd po vykonanom dokazovaní zistil zmenu oproti predchádzajúcej súdnej úprave v pomeroch na
strane maloletých detí, ale nie v takom rozsahu, ktorá by viedla k tomu, aby súd vyhovel návrhu otca.
Zmena v pomeroch maloletých detí nastala v dôsledku rozhodnutia matky a presťahovania sa matky
spolu s oboma maloletými deťmi z D. do I.. Toto rozhodnutie matky má bezprostredný vplyv nie len
na ňu samotnú, ale aj na maloleté deti ako aj na ich otca. Pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil
najmä výsledky znaleckého dokazovania, ako aj prejavenú vôľu maloletých detí. Vykonané dokazovanie
jednoznačne preukázalo, že obe deti majú dobrý vzťah so svojim otcom a chcú s ním tráviť viac času
než je tomu v súčasnosti. Vôľa maloletých detí nie je absolútnym imperatívom pre to, ako má súd vo
veci rozhodnúť. Rešpektovanie vôle resp. názoru maloletých detí je limitované ich najlepším záujmom
a tieto dva pojmy (vôľa maloletých a najlepší záujem maloletých) nie sú synonymá. Súd preto musí
dôslednerozlišovaťmedzitým,čosimaloletédetiželajú,atočojeprenichnajlepšie.Znalcomobjektívne
zistené osobnostné atribúty otca viedli súd k tomu, že súd návrh otca na zverenie maloletých deti do
jeho osobnej starostlivosti zamietol. Súd zohľadnil, že otec vystavil obe maloleté deti riziku napríklad
tým, že ich neodprevadil do školského resp. predškolského zariadenia a maloleté deti šli od neho samé,
resp. keď maloletého A. po ukončení styku zanechal pred bydliskom matky bez toho, aby sa presvedčil,
či je matka doma (matka doma nebola). Styk otca s maloletými deťmi upravený posledným rozhodnutím
súdu v dôsledku presťahovania maloletých z D. do I. nezodpovedá potrebám maloletých detí a otca
tráviť spolu čas, posilňovať a rozvíjať vzájomné citové väzby, čo je v rozpore s najlepším záujmom
maloletých. Súd v rámci možností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania však prihliadol na vôľu
maloletých detí tráviť viac času s otcom a upravil nanovo styk otca s maloletými. Podľa názoru súdu bude
dôležité, ako flexibilne budú obaja rodičia postupovať pri realizovaní styku otca s maloletými deťmi a to
tak, aby otec mohol tráviť čím viac času so svojimi deťmi. Súd preto pri svojom rozhodovaní prihliadol
na návrh úpravy styku, ktorý počas pojednávania súhlasne uviedli obaja rodičia pre prípad, ak by súd
návrhu otca nevyhovel a takúto dohodnutú úpravu styku premietol do výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd nevyhovel návrhu matky na prenesenie miestnej príslušnosti súdu na Okresný súd I. V, nakoľko
nemal preukázané splnenie zákonných podmienok v zmysle § 112 CMP na zmenu súdu, a to zmenu
bydliska maloletých dohodou rodičov resp. iným zákonným spôsobom. Súd taktiež nevyhovel návrhu
otca na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým skúmaním za účelom aktuálneho duševného
rozpoloženia maloletých ako aj aktuálnym zisteným názoru maloletých a to z dôvodu, že eventuálne
výsledky doplneného dokazovania by boli bez právneho významu na rozhodnutie súdu. Súd považoval
za spravodlivé uložil povinnosť obom rodičom zaplatiť náhradu trov konania štátu za odmenu znalca
za vypracovanie znaleckého posudku každému v pomere 1 z celkovej sumy 1.152,40 €. Vzhľadom na
uvedené súd zaviazal obidvoch účastníkov uhradiť trovy štátu, každého v sume 576,20 € v lehote 30
dní, nakoľko je súd toho názoru, že v danej lehote si obaja rodičia dokážu usporiadať svoje pomery tak,
aby mohli uhradiť trovy konania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Proti výrokom II. IV. a V. rozsudku podala odvolanie matka maloletých podľa ust. § 365 ods. 1
písm. e), f) h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok IV. rozsudku a určil styk tak, že otecje oprávnený stýkať sa s maloletými A., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX mimo jesenných,
zimných, jarných, veľkonočných a letných školských prázdnin, každý 6. týždeň od piatka 21.00 hod. do
nedele 11,40 hod., počínajúc prvým víkendom po právoplatnosti tohto rozsudku. Maloleté deti matka
otcovi odovzdá a prevezme na železničnej stanici D., pokiaľ mu matka neoznámi, že maloletých odovzdá
a preberie v mieste bydliska otca a výrok V. tak, že zaviaže otca povinnosťou zaplatiť štátu náhradu
trov konania vo výške 1.152,40 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, eventuálne aby rozsudok
v napadnutých častiach zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že časy odovzdania a prevzatia maloletých nie je
možné reálne naplniť, keď vzhľadom na potrebný čas na samotnú cestu, matka nie je reálne schopná
v stanovených časoch maloletých do D. z I. dopraviť. Cesta vlakom z I. do D. trvá, najkratšia, vlakmi
IC, 5 hodín a bežnými rýchlikmi 5,5 až 6 hodín. Autom trvá cesta tiež cca 5 hodín a viac, vzhľadom
na skutočnosť, že deti potrebujú počas cesty aj nejakú prestávku. Maloletý A. už navštevuje školu, kde
vyučovanie skončí najskôr o 12tej, resp. 12.30 hod (5. vyučovacia hodina) a následne sa potrebuje
naobedovať. Reálne matka vie so synmi stihnúť vlak s najskorším odchodom po 14tej hodine. t.j. aj keby
vlak išiel okolo 14-tej, najskorší možný príchod do D. je 19,30 hod. Aktuálne, podľa platného cestovného
poriadku, rýchlik z I. do D. po 14-tej hodine ide až o 15,27 hod, s príchodom do D. pred 21,00 hod. T.j.
najskôr je matka schopná doviesť maloletých otcovi po 21. hodine, prípadne si otec ich môže vyzdvihnúť
priamo na stanici v D. najskôr o 21,00 hod. Vo vzťahu k napadnutému výroku V. poukázala na to, že
návrh na vyhotovenie znaleckého posudku cestou súdu podal otec a trval na jeho vyhotovení. Matka
namietala potrebu vyhotovenia znaleckého posudku a považovala ho za nadbytočný. V podaní zo dňa
13.2.2023 matka v bode 6 navrhla, aby ohľadne náhrady trov znaleckého dokazovania tieto nahradil len
otec, alebo vo väčšej miere otec maloletých, keďže matka aktuálne poberá len rodičovský príspevok.
Tento matka konkretizovala aj v podaní z 13.1.2023 vo výške 300 eur/mesiac. Znalecký posudok vo
výsledku preukázal tvrdenia matky o nevhodnosti zmeny osobnej starostlivosti, najmä s prihliadnutým na
neschopnosť otca postarať sa o maloletých vo všedné dni, a tiež potvrdil len to, čo aj matka navrhovala,
že treba upraviť stretávanie s otcom, pričom nakoniec prvostupňový súd vo veľkej miere v rozsudku
upravil stretávanie otca s maloletými ako navrhla matka maloletých.
5. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu súhlasil s navrhovanou zmenou času odovzdania
mal. detí s prihliadnutím na dĺžku cestovania. Nesúhlasil s návrhom matky vo vzťahu k náhrade trov
znaleckého dokazovania, poukázal na svoju invaliditu a nízky príjem. Matka vo svojom ďalšom vyjadrení
poukázalanato,žeotecnevyužívasúdomupravenýstykavzhľadomnato,žeotecjedržiteľompreukazu
ZŤP, má možnosť bezplatnej dopravy možnosť úpravy miesta odovzdávania preberania detí v mieste
bydliska matky.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie matky bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal napadnutý rozsudok postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že v
časti sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku a v časti je dôvodný postup podľa § 388, zákona
č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na zmenu napadnutého rozhodnutia.
7. Matka vo svojom odvolaní namieta súdnu úpravu času odovzdania a prevzatia mal. detí počas
styku s otcom. Poukazuje na nemožnosť dostaviť sa z miesta bydliska detí, ktoré je vzdialené takmer
500 km do miesta bydliska otca v čase určenom súdom tak, aby nedošlo k narušeniu vzdelávacieho
procesu u mal. A., ktorý v súčasnosti už chodí do školy. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu súhlasil
so zmenou času začiatku styku. Odvolací súd má za to, že je v záujme mal. detí, aby pri realizácii
styku s nerezidentným rodičom nedochádzalo k narúšaniu ich školských aktivít, preto dal za pravdu
odvolateľke vo vzťahu k vhodnosti úpravy začiatku styku tak, aby nedochádzalo k narúšaniu výchovno
vzdelávaciehoprocesu.Niejevšakdôvodnémeniťúpravučasuodovzdaniamal.detímatkepoukončení
styku, pretože matka má možnosť počas cesty vlakom pripravovať sa so synom na vyučovanie, čo síce
nie je optimálne riešenie, ale zohľadniac právo otca stretávať sa s deťmi a tomu zodpovedajúce právo
detí na styk s druhým rodičom má v danom prípade prednosť pred určitým diskomfortom pri príprave
dieťaťa na vyučovanie. Súd prvej inštancie taktiež správne určil, že náklady spojené so stykom vo
forme vynaloženého času a finančných prostriedkov má znášať matka, ktorá bez súhlasu otca vytvorila
vzdialenostnú prekážku medzi otcom a deťmi, s ktorou sa otec síce plynutím času zmieril, avšak nie
je dôvod, prečo by mal znášať náklady spojené s realizáciou styku s deťmi. Navyše matka v priebehukonania nenamietala proti zabezpečeniu realizácie styku v mieste bydliska otca a pôvodného miesta
bydliska detí.
8. Odvolací súd postupom podľa § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zmenil napadnutý výrok II.
rozsudku iba v časti začiatku styku a v prevyšujúcej časti potvrdil rozsudok v napadnutom výroku ako
vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
9. Matka vo svojom odvolaní napáda záver súdu o uložení povinnosti nahradiť trovy konania štátu, ktoré
vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním.
10. Podľa § 49, ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak
nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
11. Podľa § 49, ods. 3 CMP, súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie
od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o
skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
12. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne súd
len na návrh.
13. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
14. Ako to vyplýva z obsahu spisu, súd rozhodol o priznaní odmeny znalkyni za vypracovaný znalecký
posudok vo výške 614,88 Eur a rozhodol o vyplatení odmeny z rozpočtových prostriedkov štátu. V
konaniach podľa CMP, sa pri platení trov konania vychádza z tzv. záujmovej zásady, čo znamená,
že priebežne počas celého konania si každý účastník sám zo svojho platí všetky trovy konania, ktoré
vznikajú osobne jemu alebo jeho zástupcovi. Trovy, ktoré sa spájajú s vykonaním dôkazu platí v súlade
s ustanovením § 49 ods. 1 CMP ten, komu v konaní vznikajú. Môžu však nastať aj situácie, kedy trovy
konania, napríklad aj spojené s vykonaním nejakého dôkazu, neplatí účastník konania ale platí ich štát. V
zákonom stanovených prípadoch štát, ktorý trovy konania platil, nemá právo na ich náhradu. V ostatných
prípadoch má ale štát, ktorý platil trovy konania právo na ich náhradu voči účastníkovi konania. Platí
to aj na situáciu, keď v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, avšak ani jeden z účastníkov
nezložil preddavok na trovy tohto dôkazu, prípadne výška zloženého preddavku nebola dostačujúca a
prevyšujúca časť odmeny bola vyplatená z prostriedkov štátu.
15. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé. Aj keď uvedené ustanovenie predstavuje najmä materiálny korektív ku
všeobecnému princípu vyjadrenému v § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Úvaha súdu, že sú tu isté okolnosti
prípadu, ktoré v záujme spravodlivosti vyžadujú, aby sa účastníkovi alebo štátu dostala náhrada trov
konania, ktoré platil, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Konajúci súd pri
rozhodovaní o náhrade trov konania môže prihliadnuť k tomu, či sa vo veci nejednalo o šikanózny návrh
na vykonanie dôkazu, aký bol postoj účastníkov k veci v porovnaní s výsledkom konania, kto zavinil,
že konanie muselo prebehnúť a podobne. V zásade by ako spravodlivé, aby sa na nákladoch súdneho
konania nepodieľal účastník len z dôvodu, že spĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Táto skutočnosť má vplyv len na rozhodnutie o preddavku, nie na rozhodnutie o náhrade
trov konania.
16. Vykonanie znaleckého dokazovania bolo potrebné pre rozhodnutie vo veci a na zistenie najlepšieho
záujmu detí na optimálnej úprave rozsahu a formy starostlivosti o deti. Odvolací súd považuje za
spravodlivé, aby sa na nákladoch za vykonané znalecké dokazovanie podieľali obaja rodičia rovnakou
mierou. Je potrebné dať za pravdu odvolateľke, že súd pri rozhodnutí o náhrade trov konania neposúdil
ekonomickú situáciu oboch rodičov, pričom matka je na rodičovskej dovolenke a jediným zdrojom jej
príjmu je rodičovský príspevok. Otec má dlhodobé zdravotné problémy a jediným zdrojom jeho príjmu
je invalidný dôchodok. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd považoval ekonomickú situáciu oboch
rodičov za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania štátu, ktoré uhradil za
vypracovaný znalecký posudok, čo zodpovedá zásade spravodlivosti podľa § 55 CMP.17. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne
nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa
§ 55 CMP.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.