Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 21P/63/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121201622
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Milecová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5121201622.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Margarétou Milecovou, v právnej veci starostlivosti

o maloleté dieťa:

t.č. plnoletý A. B., nar. XX.XX.XXXX

bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017
01 Považská Bystrica, dieťa rodičov matky: E. D., D. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX
XX D., právne zastúpená LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica

a otca: A. B., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom G. G., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec A. B., nar. XX.XX. XXXX je povinný prispievať na výživu t.č. plnoletého A. B., nar. XX.XX.XXXX
vo výške 350 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého A. B. s účinnosťou
od 23. 02. 2021 do 02.06.2024.

II. Nedoplatok na výživnom na t.č. plnoletého A. B. za obdobie od 23.02.2021 do 02.06.2024 vo výške
9.034,61 eur je otec povinný zaplatiť k rukám plnoletého A. B. do 30. 06. 2025.

III. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletému A. B. naposledy určenú rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/63/2021 zo dňa 10. 12. 2024, s účinnosťou od 03. 06. 2024.

IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 34P/276/2012-47 z 21.
03. 2013 v časti určenia výživného na A. B..

V. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

VI. Slovenská republika má nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100%.

VII. Otec je povinný nahradiť trovy štátu 473,52 eur na účet Okresného súdu Žilina do 6 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23. 02. 2021 bol na Okresnom súde Žilina elektronicky podaný návrh, ktorým sa matka domáhala
zvýšenia výživného na maloletého A. B.. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 34P/276/2012 z 21. 03. 2013 súd rozhodol, že otec je povinný prispievať
na výživu maloletého syna A. B., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 120 eur mesačne, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Od poslednej úpravy výživného došlo
k podstatnej zmene pomerov, ktorá spočíva najmä v tom, že maloletý syn začal navštevovať strednúškolu a to konkrétne Strednú priemyselnú školu H. A. v Banskej Bystrici. Zvýšili sa mesačné výdavky
dieťaťa z dôvodu fyzického rastu a to náklady na ošatenie a hygienické potreby, neustále je potrebné
synovi zakupovať učebnice, pomôcky. Výdavky na syna pozostávajú najmä z: škola – internát, strava,

potreby do školy 200 eur, okuliare 20 eur, oblečenie, obuv, drogéria 60 eur, strava a vreckové 120 eur.
Otec maloletého dieťaťa je podľa dostupných informácií matky aktuálne zamestnaný a pracuje
v zahraničí (v Španielsku) ako vodič kamiónu. Výšku zárobku ani označenie zamestnávateľa matka
nepozná. Matka je aktuálne bez príjmu, nakoľko od septembra 2020 je na dlhodobej PN ohľadne
tehotenstva.

Pretože od poslednej úpravy výživného na maloleté dieťa došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
dieťaťa ako aj matky, tieto odôvodňujú zvýšenie výživného. Matka navrhla, aby súd zvýšil výživné zo
sumy 120 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne od podania návrhu.

2. Uznesením č.k. 32P/28/2021-29 z 09. 03.2021 Okresný súd Banská Bystrica preniesol miestnu
príslušnosť na Okresný súd Žilina.

3. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Návrh bol otcovi doručený v zmysle § 116 ods. 2 CSP na úradnú
tabuľu (kde bol zverejnený od 25.01.2022 do 09.02. 2022). V priebehu konania sa návrh podarila otcovi
doručiť dňa 30. 01. 2024 na adresu A. I. XX, XXX XX G. G., kde sa prechodne zdržiaval.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Na pojednávanie nariadené na 14.05.2024 sa dostavili právny
zástupca matky, plnoletý A., právny zástupca plnoletého. Otec sa na pojednávanie nedostavil, zásielku
si neprevzal v odbornej lehote, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť.
Súd pojednávanie odročil za účelom doplnenia dokazovania (vybavenie nariadeného dožiadania)
a opätovného predvolania matky a otca. Na pojednávanie nariadené na 10. 12. 2024 sa dostavil len

plnoletý A.. Súd mal riadne a včas vykázané doručenie od matky, otec si zásielku neprevzal v odbernej
lehote. Dňa 05.12.2024 bol otec telefonicky kontaktovaný, kedy uviedol, že o termíne pojednávania
bol upovedomený, no zdržiava sa aktuálne pracovne v zahraničí (Luxembursko), čím ospravedlnil
svoju neprítomnosť na pojednávaní, nežiadal pojednávanie odročiť, súhlasil s pojednávaním v jeho
neprítomnosti (úradný záznam na č.l. 438). Matka svoju neprítomnosť neospravedlnila, nežiadala

pojednávanie odročiť.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom plnoletého A. a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súdny spis.

6.PlnoletýA.napojednávanídňa14.05.2024uviedol,žesavplnomrozsahu pripájakpodanémunávrhu

o zvýšenie výživného, ktorý v čase keď bol maloletý podávala matka. Žiada určiť výživné aj po plnoletosti
a výživné navrhuje určiť vo výške 350 eur mesačne. Aktuálne je v štvrtom ročníku strednej školy, je
maturant, po ukončení stredoškolského štúdiu plánuje pracovať. Tento štvrtok má plánovaný pohovor
v spoločnosti Kofola. Aktuálne má akademický týždeň a budúci týždeň ho čaká ústna časť maturitnej
skúšky. Čo sa týka výdavkov spojených s návštevou strednej školy, sú to najmä strava v školskej jedálni

50 eur mesačne, internát poplatok 50 eur mesačne, večere, desiaty na internáte okolo 30 eur na týždeň,
čiže 120 eur na mesiac, cestovné okolo 10 eur vlakom a MHD v mieste školy asi 10 eur mesačne.
Ako jednorazový výdavok je ZRPŠ asi 10 eur. Ďalšie výdavky boli spojené so zabezpečením stužkovej.
Dvakrát si hradil učebnicu nemčiny, jedna vychádzala 15 – 20 eur, ďalšie výdavky na školu ako napr.
kalkulačku, zošity, písacie potreby, to je bežné. V prvom ročníku mu bol zakúpený notebook, aby mohol

pracovať na ročníkových projektoch, jeho cena spolu s príslušenstvom bola okolo 1400 eur. Zaplatil
mu ho starý otec z otcovej strany. Otec sa na tomto výdavku nepodieľal. Ďalej má bežné výdavky ako
stravu, oblečenie a hygienu. K tomuto sa bližšie vyjadriť nevie, na oblečenie je to možno nejakých 20 eur,
strava doma to nevie uviesť a vo voľnom čase sa venuje hudbe, kde mu vznikajú náklady na zakúpenie
hudobných nástrojov, sám si kupoval gitaru, ktorá ho stála 100 eur, otec mu kúpil gitaru, ktorá stála 200

eur, bolo to tak asi pred rokom a pol. Keď má tú možnosť, tak ide na koncert, tam sú náklady nejakých 5
eur do mesiaca. Čo sa týka zdravotného stavu, aktuálne nemá výdavky, s výnimkou výmeny okuliarov.
Tie posledné stáli 70 alebo 80 eur. Za strednú školu okuliare nemenil. Otec si plní vyživovaciu povinnosť
nepravidelne, v decembri 2023 podával trestné oznámenie, nakoľko nemal uhradené výživné za tri
mesiace. Toto výživné uhradil asi v mesiace február, január a február uhradil výživné riadne, nezaplatil

mu výživné za mesiac apríl, máj. V súčasnosti výživné chodí od exekútora. Aj v predchádzajúcom
období, otec poslal peniaze svojmu bratovi, ten ich poslal exekútorovi. Naposledy bol s otcom v kontakte
asi rok a pol dozadu. Naposledy sa s otcom stretol osobne, keď mal 14 rokov. V minulosti mali ajtelefonický kontakt, avšak otec zrejme menil číslo, on si následne číslo zablokoval, takže momentálne
nie sú spolu ani v telefonickom kontakte.
Na pojednávaní dňa 10. 12. 2024 uviedol, že už nie je študentom, no plánuje v štúdiu pokračovať

na vysokej škole. Potrebuje však na to financie. Preto sa rozhodol aj zamestnať. Pracuje v Kofole
v Rajeckej Lesnej od 03.06. 2024. Pracovnú zmluvu má na dobu určitú na rok. Príjem má cca 1.000
eur. Od novembra 2024 býva v podnájme, býva sám, má prenajatú garsónku v Žiline. Za prenájom
spolu s energiami – voda, elektrina platí 350 eur. Na stravu má náklady 150 – 200 eur, ďalší výdavok je
cestovné 60 eur, ktorý mu však kryje príspevok od zamestnávateľa. Sem tam minie niečo na voľný čas

alebo ak potrebuje niečo dokúpiť do domácnosti. Výživné navrhol upraviť vo výške 350 eur mesačne
a to od podania návrhu. Vzhľadom na to, že neštuduje a pracuje, netrvá na ďalšom platení výživného.
Navrhol zrušiť vyživovaciu povinnosť otca ku dňu jeho nástupu do zamestnania.

7. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 34P/276/2012-47 z 21. 03. 2013 súd manželstvo
rodičov rozviedol, maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť

prispievať na výživu maloletého A. sumou 120 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
Styk otca s maloletým A. nebol upravený.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoji životných nákladov.

Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky a splátky možno na
základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie
dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.9. V prejednávanej veci bola predmetom konania úprava výživného – zvýšenie výživného na maloleté
dieťa a preto v zmysle ustanovenia § 157 CMP súd zisťoval a následne vyhodnocoval zmenu pomerov,

ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie výživného, pričom zmena rozsudku je vždy prípustná od času,
keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,
ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

10. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy

vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

11. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa
a jednak na strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa, fyzickú a duševnú vyspelosť, spôsob

a rozsah jeho prípravy na budúce povolanie a ďalšie okolnosti. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len
na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv)
ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na
povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Potreby oprávneného dieťaťa sa však vždy
posudzujú s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh
osôb voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť, je tiež potrebné zohľadniť starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.

Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.

12. V priebehu konania A. B. nadobudol plnoletosť. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa už nemožno
rozhodovať vo veci rodičovských práv a povinností k dieťaťu. Pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti,
táto rodičom trvá dokiaľ nie je dieťa schopné samostatne sa živiť.

13. Ak súd v konaní o výživnom maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je
potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné
uplatňuje a v akej výške. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas
maloletosti dieťaťa. Vychádza pritom zo stavu, ktorý bol pre určenie vyživovacej povinnosti rozhodujúci

počas maloletosti dieťaťa, ako aj z prípadných zmien, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia. V prípade,
ak došlo k začatiu konania o výžinom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v
ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konanie sa dokončí bez súčinnosti
kolízneho opatrovníka. Plnoleté dieťa tak získava plnú dispozícii súdnym procesom, preto s ním treba
ďalej konať ako s účastníkom konania so všetkými právami a povinnosťami, ktoré zákon účastníkovi

konania priznáva. Plnenie dávok výživného, ktoré boli splatné do plnoletosti, treba určiť priamo voči
dieťaťu.
Plnoletý A. pristúpil k návrhu matky, výživné žiadal určiť aj na čas po plnoletosti, pričom navrhol výživné
upraviť podľa návrhu, ktorý podávala matka.

14. Súd pri posudzovaní návrhu na zvýšenie výživného vychádzal zo skutočnosti, že naposledy súd
o vyživovacej povinnosti otca rozhodoval v roku 2013. Vzhľadom na uvedené posúdil pomery na strane
všetkých účastníkov, t.j. tak na strane povinného otca, matky, ktorá má rovnako vyživovaciu povinnosť,
ako aj na strane maloletého dieťaťa. Maloletý A. v čase posledného rozhodnutia súdu navštevoval
2.ročník na základnej škole. Matka žila spolu s maloletým a priateľom v prenajatom byte, kde boli

mesačnénáklady281eur.Bolazamestnanánapolovičnýúväzokamalapríjem vovýške141,40eur.Inú
vyživovaciu povinnosť nemala. Otec bol zamestnaný ako vodič kamiónovej dopravy, priemerný mesačný
príjemmalcca410euraktomudiéty.Pracovalvzahraničí.Bývalvjednoizbovombyte,kdemalmesačné
náklady 162 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemal.15. Matka v čase podania návrhu bola na dlhodobej PN (od septembra 2020) v súvislosti s tehotenstvom.
Následne jej bol od 28. 04. 2021 priznaný nárok na materské, cca mesačne 901,10 eur. Podľa

potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina z 11. 03. 2024 matka bola v období od 01. 12.
2021 do 30. 09. 2022 a následne od 01.03. 2023 do 30. 06. 2024 poberateľkou rodičovského príspevku,
za rok 2021 vo výške 378,10 eur, za rok 2022 383,80 eur, v roku 2023 473,30 eur a v roku 2024 vo výške
473,30 eur mesačne. Zároveň matka poberala rodinné prídavky na dve deti .
Matka spolu s maloletým A., svojím manželom a spoločným dieťaťom – J. D., nar. XX.XX. XXXX bývali

v trojizbovom byte vo vlastníctve matky.
Ako svoje výdavky matka uviedla: poplatok za byt 159,24 eur, ktorý v roku 2024 bol už 180 eur mesačne,
elektrina 23 eur, plyn 6 eur, komunálny odpad 66,28 eur (ročne za dve osoby), splátka úveru na bývanie
256,55 eur, spotrebný úver 150 eur, ktoré neskôr boli zlúčené do jedného úveru v sume 293,42 eur
mesačne. Na mesačných výdavkoch spolu s potrebami spoločného maloletého dieťaťa sa podieľal aj
partner matky.

16. Otec má vedený trvalý pobyt na meste Banská Bystrica. Na Slovensku sa nezdržiava (krátkodobo
bol na Slovensku v období od 09/2023 do 02/2024 o čom súdu zaslal oznámenie právny zástupca
plnoletého A. – č.l. 177 a zároveň v období od 09.01. 2024 do 23.02. 2024 pracoval pre spoločnosť T&J
Transport, s.r.o., so sídlom Seredská 4073/52, 917 05 Trnava) dlhodobo pracuje v zahraničí, pričom

miesto svojho pracovného pôsobiska menil aj počas prebiehajúceho konania – Španielsko, aktuálne
Luxembursko. Otec sa k návrhu nevyjadril, v konaní zostal nečinný. Zásielky si nepreberal, resp. ak
zásielku prevzal na výzvu nereagoval. Súdu sa podarilo s otcom spojiť telefonicky pred nariadeným
pojednávaním, kedy uviedol, že nie je na Slovensku, pracovne sa zdržiava v zahraničí ( Luxembursko),
na Slovensko sa neplánuje vrátiť ani pre nariadené pojednávanie.

Na základe vykonaného dožiadania súd zistil, že otec pracoval v spoločnosti VILLART LOGISTIC,S.L.U,
so sídlom CL BARCELONA 62A, ŠPANIELSKO na základe pracovnej zmluvy zo 16.10. 2020 ako vodič.
Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 16. 10. 2020 do 15. 04. 2021. Podľa oznámenia
o predĺžení zmluvy zo 16. 04. 2021 , zmluva bola predĺžená od 16. 04. 2021 do 15. 10. 2021. Následne
uzavrel otec so zamestnávateľom zmluvu na dobu neurčitú s odkazom na predchádzajúci pracovný

pomer od 16. 10. 2021. Dňa 08. 08. 2022 otec ukončil dobrovoľne pracovný pomer z osobných dôvodov.
Listom zo dňa 17. 03. 2023 ukončil s otcom pracovný pomer, ktorý začal 17. 11. 2022, zamestnávateľ a to
ku dňu 17.03.2023, z dôvodu, že nevykonával svoju prácu náležite. Pri ukončení pracovného pomeru
došlo medzi otcom a zamestnávateľom k vysporiadaniu a zúčtovaniu pohľadávok, na základe ktorého
bola otcovi za marec 2023 vyplatená suma 1.760,77 eur.

Podľa vyjadrenia zamestnávateľa tak otec v spoločnosti VILLART LOGISTIC pracoval od 16. 10. 2020
do 08.08. 2022 a následne opäť od 17. 11. 2022 do 17. 03. 2023.
Podľa predložených výplatných pások otec v období 10/2020-7/2022 dosahoval u zamestnávateľa
priemerný čistý mesačný príjem 2.204,60 eur a v období 11/2022- 2/2023 2.528,09 eur.
Na Slovensku otec preukázateľne pracoval v období od 09.01. 2024 do 23.02. 2024 pre spoločnosť

T&J Transport, s.r.o., so sídlom Seredská 4073/52, 917 05 Trnava, kde v uvedenom období dosiahol
príjem v januári 538,42 eur a vo februári 491,77 eur. Iného zamestnávateľa súd nezistil. Pri telefonickom
kontakte pred pojednávaním otec uviedol, že aktuálne pracuje v Luxembursku. Vzhľadom na čas, kedy
súd informáciu obdržal, nepovažoval za hospodárne vykonávať ďalšie dožiadanie ohľadom aktuálnych
príjmových pomeroch otca a za tým účelom odročovať pojednávanie. Pri určení výživného vychádzal zo

zisteného príjmu, ktorý otec dosahoval ako vodič v Španielsku, kde podstatný čas z rozhodného obdobia
pre posúdenie pomerov pre účely výživného aj pôsobil.
Iné skutočnosti o otcovi a jeho pomeroch sa súdu nepodarilo zistiť.

17. V septembri 2020 začal t.č. už plnoletý A. navštevovať Strednú priemyselnú školu H. A. v Banskej

Bystrici. Štúdium ukončil v školskom roku 2023/2024. Niet pochýb o tom, že oprávnené potreby
už plnoletého A. a s tým súvisiace výdavky od poslednej úpravy výživného narástli v dôsledku
vývoja životných nákladov (§ 78 ods. 3 ZoR), a to vzhľadom na čas, ktorý uplynul od poslednej
úpravy výživného. Zvýšené výdavky súvisia jednoznačne s jeho fyzickým vekom, ako aj so zmenou
školského zariadenia, kedy za obdobie od posledného rozhodnutia prešiel prvým stupňom, ukončili

druhý stupeň základnej školy a aktuálne aj štúdium na strednej škole. Za celé obdobie k zvýšeniu
výživného z pôvodne určenej sumy 120 eur nedošlo. Otec si vyživovaciu povinnosť plnil nepravidelne,
už plnoletý A. podával aj trestné oznámenie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti, nad rámec
výživného synovi neprispieval. V priebehu sledovaného obdobia plnoletý A. mal naďalej bežné výdavkyspojené s bývaním, stravovaním, obliekaním, pričom je možné konštatovať, že tieto výdavky sú bežnými
výdavkami, ktoré nie je nijako zvláštne potrebné preukazovať, pretože ide o skutočnosti všeobecne
známe (§ 186 ods.1 CSP).

18. Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je
dôvodný, súčasná suma výživného je nedostatočná pre pokrytie zvýšených výdavkov plnoletého A.,
u ktorého došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, čo súvisí s vyšším vekom, no najmä s nástupom na
strednú školu.

Zvýšené výdavky súvisia v sledovanom období najmä so štúdiom na strednej škole, kde sa platia
výdavky ako strava, cestovné, školské pomôcky a potreby, poplatky v škole ( ZRŠ, stužková), ďalšie
výdavky súvisia akciami, výletmi v rámci školy. Matka v návrhu ako odôvodnené výdavky uviedla: škola
– internát, strava, potreby do školy 200 eur, okuliare 20 eur, oblečenie, obuv, drogéria 60 eur, strava
a vreckové 120 eur.
Nazákladevýzvysúduuviedlavýdavkymaloletéhovpodanízodňa15.07.2021:ubytovanienainternáte

28 eur, strava na internáte 50 eur, strava v školskej jedálni 35 eur, strava doma 100 eur, ošatenie, obuv
a hygiena 60 eur, vreckové 20 eur, vitamíny, lieky pri chorobe 20 eur, poplatok ZRŠ 30 eur na rok.
Výdavky aktualizovala v podaní zo dňa 11. 03. 2024: ubytovanie na internáte 50 eur, strava na internáte
50 eur, strava v školskej jedálni 35 eur, strava doma 150 eur, ošatenie, obuv, hygiena 70 eur, cestovné
50 eur, lieky, vitamíny 15 eur, mimoškolské aktivity 23 eur, poplatok za ZRŠ 30 eur na rok, poplatky na

stužkovú – kvety 20 eur, catering 304,52 eur, oblečenie, topánky 300 eur.
Výdavky akoubytovanienainternáte,stravanainternáte,stravavškolskejjedálni,cestovné,poplatokza
ZRŠ, poplatky na stužkovú – kvety, catering, oblečenie, topánky, matka preukázala doložením dokladov
o ich úhrade, resp. výpisom z účtu.
Za výdavky, ktoré súvisia s bývaním súd považuje poplatky bytovému družstvu za užívanie bytu a

výdavky na energie – elektrina, plyn a smeti, ktoré vzhľadom na ich preukázanú výšku ako podiel
pripadajúci na jednu osobu v domácnosti predstavujú 47,75 eur a v roku 2024 po zvýšení poplatku za
užívanie bytu 52,93 eur.
Súd ustálil odôvodnené potreby t.č. plnoletého A. na základe návrhu matky, doplnenia a aktualizovania
na základe výzvy súdu ako aj listinných dôkazov, ktoré preukazujú niektoré výdavky (nie všetky

výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne preukázať – napr. oblečenie, strava), po ich úprave
v porovnaní s bežnými výdavkami detí v tom istom veku, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných
obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností a zohľadnení nákladov, ktoré musia byť
zabezpečované v súvislosti s prirodzeným rastom a vývinom a ktoré sa za obdobie od podania návrhu
do rozhodnutia súdu sa čiastočne menili.

Súd konštatoval zmenu pomerov u otca aj matky. U otca ide jednoznačne o zvýšenie príjmu oproti
predchádzajúcemu obdobiu, kedy na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané že
dlhodobo pracoval v zahraničí, kde dosahoval zistený príjem v priemere 2.200 – 2.500 eur. Iné pomery
otca sa súdu zistiť nepodarilo. U matky nastala zmena osobných pomerov – vydala sa, pribudla
jej vyživovacia povinnosť, jej príjem sa oproti predchádzajúcemu obdobiu zvýšil, od 04. 03. 2019 je

zamestnaná na trvalý pracovný pomer v spoločnosti Kofola a.s..V sledovanom období bola dlhodobo
PN v dôsledku tehotenstva, následne bola do 30. 06. 2024 poberateľkou rodičovského príspevku.
Podľa vyjadrenia plnoletého A. na pojednávaní po ukončení rodičovskej dovolenky opätovne pracuje.
V sledovanom období možno konštatovať, že príjem matky bol výrazne nižší ako príjem otca. Zmenili
sa aj jej bytové pomery, s čím súvisí aj zmena výdavkov, ktorých výška sa odvíja od cien energií.

Podiel rodiča na výžive či nákladoch dieťaťa, ktorý sa osobne o dieťa nestará, je vyšší ako podiel
rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Pritom možno konštatovať, že životná úroveň oboch rodičov sa od posledného
rozhodnutia súdu zvýšila, jednak v dôsledku vyššieho príjmu, u matky aj nadobudnutím nehnuteľného
majetku.

Matka si plnila svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových
potrieb. Osobnú starostlivosť zabezpečovala výlučne matka, otec so synom nie je v žiadnom kontakte
a tak výživné je jediný spôsob ako sa na výchove a zabezpečovaní jeho potrieb podieľa. Otec sa nad
rámec výživného na výdavkoch syna nepodieľa, vyživovaciu povinnosť si neplní riadne a pravidelne.
Súd má za to, že zistené príjmové pomery otca dovoľujú hradiť súdom určené výživné.

Súd ako dôvodné kritériá pre zvýšenie výživného vyhodnotil na strane oprávneného dieťaťa skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa, fyzickú a duševnú vyspelosť,
spôsob a rozsah jeho prípravy na budúce povolanie. Výživné pritom nemá slúžiť len na uspokojovanie
najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnenýchpotrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové,
rekreačné potreby a pod.). Ďalej prihliadal na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča prihliadal

na okruh osôb voči ktorým má vyživovaciu povinnosť, a tiež zohľadnil starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného rodiča prihliadol na jeho schopnosti a možnosti dosahovať príjem.
Súd ustálil výšku zvýšeného výživného na plnoletého A. na sumu 350 eur mesačne s účinnosťou od
23. 02. 2021, tak ako matka navrhla v návrhu a ako po nadobudnutí plnoletosti navrhol upraviť výživné
aj plnoletý A..

19. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj
schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov. Zároveň dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu výživného je treba vychádzať z toho, aká peňažná suma je
potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa
vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie), aj ďalšie potreby súvisiace s

rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie
a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti
život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej
dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku
zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej alebo športovej činnosti, príp.

ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne
známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené
výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Je povinnosťou
obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojich
detí podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý

rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Súd priznal zameškané výživné na plnoletého A. od 23.02. 2021 teda od podania návrhu.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 23. 02. 2021 do 02.06.2024 ( kedy plnoletý A. nastúpil do
zamestnania a ku ktorému dátumu súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca) určil vo výške 9.034,61 eur
ako rozdiel medzi plateným výživným a zvýšeným výživným. Súd určil otcovi lehotu na zaplatenie
nedoplatku na výživnom dlhšiu ako je určená v § 232 ods. 3 CSP, čo odôvodňuje výškou nedoplatku,
ako aj platobnou schopnosťou otca.

21. Keďže sa zmenili pomery, tak ako súd uviedol vyššie, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 34P/276/2012-47 z 21. 03. 2013 v časti vyživovacej povinnosti otca.

22. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti

nie sú schopné samé sa živiť. Podľa citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Schopnosť sám sa živiť je potrebné posudzovať objektívne. Ide o schopnosť,
vzhľadom na dosiahnutú kvalifikáciu, umožňujúcu každej osobe vlastnou prácou dosahovať príjem na
zabezpečovanie svojich potrieb. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho

prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a podobne. Schopnosťou samostatne sa živiť je treba rozumieť schopnosť samostatne z
vlastných zdrojov uspokojovať relevantné životné náklady. Táto schopnosť musí napĺňať požiadavku
trvalosti tohto stavu, len príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti

samostatne sa živiť. To znamená, že pre zánik vyživovacej povinnosti je potrebné, aby dieťa získalo
pravidelný príjem z pracovnej činnosti, ktorým je schopné pokryť svoje nevyhnutné životné potreby,
pričom v ďalšej príprave na svoje budúce povolanie nepokračuje a jeho zdravotný stav mu umožňuje
takúto prácu vykonávať.

23. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že plnoletý A. je schopný samostatne sa
živiť, nakoľko sa už nepripravuje na budúce povolanie (štúdiom dennej formy na strednej alebo vysokej
škole). Riadne denné štúdium na strednej škole ukončil a od 03.06.2024 je zamestnaný v spoločnosti
Kofola a.s., pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá a aktuálne dosahuje pravidelný príjem.Na pojednávaní plnoletý A. navrhol vyživovaciu povinnosť otca ku dňu jeho nástupu do zamestnania
zrušiť. Súd s poukazom na vyššie uvedené návrhu vyhovel a vyživovaciu povinnosť, ktorá bola otcovi
naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/63/2021 zo dňa 10. 12. 2024, zrušil

s účinnosťou od 03.06.2024.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. V predmetnom konaní vznikli štátu trovy z titulu dožiadania a s tým spojený úradný preklad
písomností. Na ten účel bolo potrebné do konania pribrať prekladateľa. Súd zabezpečil preklad
písomností z jazyka slovenského do jazyka španielskeho a po vybavenom dožiadaní aj preklad
z jazyka španielskeho do jazyka slovenského a uznesením č.k. 21P/63/2021-137 z 24. 04. 2023 priznal
prekladateľke K. H. G. odmenu za prekladateľský úkon vo výške 51,82 Eur s tým, že odmena v sume
51,82 eur bola uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesením č.k. 21P/63/2021-295 z 12. 08.

2024 priznal prekladateľke K. H. G. odmenu za prekladateľský úkon vo výše 95,02 Eur s tým, že odmena
v sume 95,02 Eur bola uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesením č.k. 21P/63/2021-434
zo 04. 12. 2024 priznal prekladateľke K. H. G. odmenu za prekladateľský úkon vo výše 326,68 Eur s
tým, že odmena v sume 326,68 Eur bola uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu.

26. Vykonanie dokazovania (a preklad listinných dôkazov) bolo potrebné z hľadiska meritórneho
rozhodnutia súdu vo veci samej, za účelom zistenia príjmových pomerov otca, je teda na mieste,
aby otec, keďže na výzvu súdu nepredložil doklady na preukázanie svojho príjmu v zahraničí, znášal
náhradu trov konania štátu, ktoré účelne v konaní vznikli.

27. Na základe uvedených skutočností súd uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina trovy
konania štátu otcovi vo výške 473,52 eur.

28. Vzhľadom na výšku trov konania štátu s prihliadnutím na zárobkové pomery otca súd určil v súlade s
§232 ods. 3 CSP dlhšiu lehotu ako 3 dni na splnenie povinnosti nahradiť štátu trovy konania a to lehotu

6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo

iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.