Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 81C/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125201426
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mišúnová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125201426.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobkyne A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. X, D. proti žalovaným:
I/ E. F., nar. X. X. XXXX, bytom G. XXX, H., II/ E. I., nar. XX. X. XXXX, bytom J. XX/XX, F., D., III/ E. K.
B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, D., o obnovu konania a o odklad vykonateľnosti rozhodnutia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu na obnovu konania o d m i e t a .

II. Súd návrh na odklad vykonateľnosti z a m i e t a .

III. Žalovaným súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala obnovy konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod
sp. zn. PB-4C/11/2017. Zároveň žiadala aj o odklad vykonateľnosti rozsudku vydaného v predmetnom

konaní, Uviedla, že dôvody obnovy konania existujú podľa § 397 písm. a), b), c) CSP. Obnovu konania
žiada na základe nových dôkazov zo dňa 7.11.2024, 8.11.2024,15.12.2024, v záujme spravodlivosti
(kvality) a ochrany práv, ktoré (práva) jej boli porušené počas predošlého pôvodného konania zn.
PB-4C/11/2017-1. Dôkazy, ktoré predkladá objektívne nemohli byť predložené v pôvodnom konaní,
keďžesa zistili/preukázaliaždňa7.-8.11.2024adňa15.12.2024.Vpôvodnomkonaníunieslapovinnosť
tvrdenia, navrhovala dôkazy na ich preukázanie, avšak pre lži žalovaných sa súdu dôkazy a zistenia

skutkového stavu nepodarilo vykonať/zaujatí sudcovia dokonca aj existujúce a predložené dôkazy
ignorovali a konali svojvoľne. V rámci obnovy konania ako žalobkyňa dokáže tvrdiť a dôkazmi preukázať
stav potrebný na spravodlivé (kvalitné) rozhodnutie, to zn., že súd má povinnosť a právomoc vydať
pre žalobkyňu obnovy konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ide o nové dôkazy: listina zo dňa
8.11.2024, 3x svedecké výpovede (ku dňu 7.11.2024, 8.11.2024, 15.12.2024), 3x audiozáznam, ďalšie
listiny (komunikácia, mail s advokátom E.), ktoré možno vykonať za účelom zistenia skutkového stavu.

Súd ochranu jej práv v pôvodnom konaní zn. PB-4C/11/2017 vykladal a interpretoval v jej neprospech.
Nové dôkazy preukazujú, že súd je povinný vydať priaznivejšie rozhodnutie vo veci na základe toho,
že B. H. nesmel podať žalobu (neexistoval návrh na dohodu, to zn. na mimosúdne vyriešenie veci,
čím H. porušil občiansky zákonník) a tým nemal splnené podmienky zákona CSP na podanie žaloby.
Z uvedeného vyplýva, že súd ju nemal zaviazať zaplatiť trovy konania, a najmä jej patrí a svedčalo
vlastnícke právo k nehnuteľnosti parcele KN E 376, k.ú. L. vo výlučnom vlastníctve 1/1, takže súd nesmel

konať v konaní o rozdelení a vyporiadaní podielového vlastníctva. Preto podáva tri žaloby, 1/ žalobu
o obnove konania, aj 2/ určovaciu žalobu a 3/ žalobu o určení právnej skutočnosti. Súd konal svojvoľne
a nezákonne, škodil a spôsobil škodu. Zaujatá namietaná sudkyňa M. a Divko konaním a rozdelením
nezákonne slúžili tretím osobám a zavineným zločinným konaním spôsobili škodu. Okresný súd Trenčín,
Pracovisko Považská Bystrica zn. PB-4C/11/2017-368 zo dňa 15.12.2022, rozhodol svojvoľne a v
rozpore so záverom znaleckého posudku č. 9/2021 znalca. Žalovaná 1/ E. F., žalovaný 2/ E. I., žalovaný

3/ N. I., podali na správny orgán, Obec Streženice podanie označené ako „Námietky k územnému
konaniučíslo:314-04/2018-TS1-20zodňa9.10.2018.Nazákladetýchtoskutočnostibolizlúčenéparcelyregistra E č. 371 - 377, prerozdelené na 13 parciel. Po úpravách bol vypracovaný geometrický plán na 14
parciel vrátane ich pozemku, ako aj pozemku p. E. a O., ktorý bol aj predbežne vytýčený. Za zhotovenie
geometrického plánu každý uhradil na účet p. K. sumu 231,22 Eur. Na základe jej pripomienok bol

do geometrického plánu zahrnutý aj pozemok p. P. a pri novom návrhu prerozdelenia parciel sa na
ich parcelu zabudlo. Medňanský požiadal, aby mohol pokračovať v stavebnom konaní, ale nepočítali
žalovaní s tým, že to bude (Medňanským a starostom F.) použité proti nim. Pri geometrickom pláne
boli určité chyby, cesta nezodpovedala predpisom, atď., ale keď sa prerábal nový geometrický plán,
mali sa odstrániť všetky chyby a vady, zohľadniť pripomienky a urobiť jeden poriadny geometrický plán

a zahrnúť všetkých zainteresovaných žiadateľov tak žalovaných 1/, 2/, 3/ a aj žalobkyňu, teda vrátane
pozemku (parcely KN E 376), pozemku p. E. a O., aby všetky náklady týkajúce sa geometrického plánu,
inžinierskych sietí, iné náklady spojené s IBV boli pre každého, čo najmenšie a nie zneužiť žalovaných
1/, 2/, 3/, mysliac si, že sa tak niekto zbaví nepohodlnej osoby (žalobkyne). Na úkor toho určitú skupinu
ľudí zvýhodniť tým, že získajú stavebné pozemky a druhú skupinu pripraviť o stavebné pozemky. Keď
už raz boli pozemky zaradené do IBV, malo sa v tom pokračovať a nie ich z územného plánu vylúčiť.

Keď sa raz schváli (územné konanie a pod . na susedné parcely), vlastníci si urobia ploty, postavia
chalupy, prípadne predajú pozemok, kto im umožní prístupovú cestu vrátane inžinierskych sietí, kto ich
pustí cez pozemok. Nikto a nikdy (to potom) nebude prerábať. Neboli ani informovaní ani prizývaní na
ďalšie jednania, aby sme sa mohli k tomu vyjadriť. Prečo by pár ľudí (podvodníkov ako E., P., ktorí to
zavinili) malo profitovať zo stavebných pozemkov na úkor iných (poškodených vlastníkov parcele KN

E 376), ktorú Divko nelogicky dal riešiť nezmyslom a šikanózne v súdnom konaní zn. PB-4C/11/2017
s úmyslom ju poškodiť namiesto toho, aby H. reálne vec prerozdelenia riešil so susedmi, tak, ako
to aj v súdnom konaní vypisoval, že pôjde za susedmi. Z uvedeného je jednoznačné, že žaloba zn.
PB-4C/11/2017 bola šikanózna, ktorá nemá a nikdy nemala oporu v práve ani v realite. Súd rozhodol
v jej neprospech v dôsledku trestného činu sudcu a iných osôb - zločinného konania H., D., M., E. a

spol., v dôsledku svojvoľného a nezákonného postupu súdu, advokáta H., D., na základe šikanóznej
žaloby zn. PB - 4C/11/2017. Zločin podvodu, závadové osoby, z pomsty, dokonali dňa 5.4.2024 pod
zn. OU-PUKO2-2024/000423-504 Z 397/2024 zapísaním rozsudku KS TN zn. PB-4C/11/2017-504 zo
dňa 28.12.2023 do evidencie katastra nehnuteľností. B. M. dala na želanie JUDr. Divka tajne vyhotoviť
geometrický plán, ktorý vyhotovil geodet Polka v rozpore so záverom znaleckého posudku, ktorý

je (záver znaleckého posudku) dôkazom pre rozsudok v právnom štáte. Výsledkom neúčelného a
nezákonného súdneho konania zn. PB-4C/11/2017-504 (od 2017- 2024) sú jej porušené ľudské práva
a základné slobody. Rozsudky v pôvodnom konaní boli vydané v jej neprospech a je oprávnená podať
túto žalobu na obnovu konania. Nové dôkazy bez svojej viny nemohla použiť' v pôvodnom konaní (pre
lži K. I. a pre zaujatosť namietanej sudkyne, ktorá tieto ignorovala) a tieto môžu privodiť pre žalobkyňu

priaznivejšie rozhodnutie vo veci (najmä zrušenie povinnosti uhradiť' trovy pôvodného konania). Nové
dôkazy preukazujú, že K. I. (žalovaná 3/) klamala súdu, že pozemok chce užívať a sudkyňa konaním
a rozdelením spôsobila škodu. Súd konal bez splnenia procesnej povinnosti ustanoviť procesného
opatrovníka F. a spol. Procesného opatrovníka bol súd ex offo povinný ustanoviť F. a spol., aj Divkovcom,
pretože Húževková a spol. nedokázali chápať, o čo v tom konaní ide a aké reálne dôsledky žaloba

má, neuvedomovali si, že spôsobia škodu a znehodnotia nehnuteľnosť. Súd rozhodol o rozdelení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na základe lží, to znamená toho, že K. I. a spol. súdu tvrdili,
že nehnuteľnosť (parcelu E 376) chcú užívať a tvrdili, že ju nechcú predať. Ona v pôvodnom konaní
súdu tvrdila, že K. I. a spol. (žalobcovia 1/, 2/, 3/) chcú nehnuteľnosť predať a šikanóznou žalobou ju
chcúpripraviťopredkupnéprávo,chcúporušiťzákon(Občianskyzákonník),chcúpozemokznehodnotiť.

Ešte v roku právoplatnosti rozhodnutia (2024) zistila, že žalovaná 3/ K. I. nehnuteľnosti (po rozsudku
súdu pozemok a cestu, ktorá nezákonne zúžila šírku parcele B. a tým svojvoľným rozhodnutím súd
spôsobil škodu) predáva, inzeruje nehnuteľnosť na inzertnom portále Bazoš.sk. Žalovaná 3/ sa v roku
2024 sama usvedčila z klamstva pred súdom a usvedčila sa, že zavineným protiprávnym konaním a
rozhodnutím súdu vo veci zn. PB-40/11/2017 Žiaková, Divko a M. poškodili žalobkyňu. Na základe

nového dôkazu, o predaji parciel, je potrebné napraviť nezákonnosti, ktorých sa K. B., J. I., dopustila
pred súdom. V novom konaní je potrebné aplikovať nález Ústavného súdu, ktorý posudzuje náhradu
trov konania v konaní o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva takto: Ústavný súd Českej republiky
(napr. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 05 . 04 . 2022, sp. zn. IV. ÚS 404/22) v staršej
judikatúre uviedol, že pri rozhodovaní o nákladoch konania platia dve základné zásady, a to zásada

úspechu vo veci a zásada procesného zavinenia. Zásada úspechu vo veci: podľa zásady úspechu
je na základe odborného záveru znalca v znaleckom posudku č. 9/2021 zo dňa 10.10.2020 znalca
Ing. Polku, ktorý je v právnom štáte dôkazom a podkladom pre rozhodnutie súdu, tak, na základe
odborného dokazovania znalcom, že žalobkyňa je 100 % úspešná. Súd bol povinný žalobu zamietnuť/odmietnuť. Podľa novšej judikatúry Ústavného súdu však procesný úspech nemožno posudzovať podľa
toho, ako v konečnom dôsledku k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania totiž nie je možné vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci, nakoľko

účastníci tohto konania nemôžu ovplyvniť jeho výsledok. Súd nie nie je viazaný ich návrhmi, právna
norma mu umožňuje rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach tejto právnej normy a na základe
záverov znaleckého dokazovania (odborný záver znaleckého posudku). Výnimkou by boli prípady, v
ktorých by sa jeden z podielových spoluvlastníkov nezaujímal o vyriešenie veci, čo by museli žalobcovia
preukázať, nechodil by na pojednávanie, nespolupracoval by so súdom, že by ignoroval predvolania na

pojednávanie a nevyjadroval by sa súdu a pod. Takýto prípad nečinnosti účastníka/pasivity sa v konaní
zn. PB-4C/11/2017 poškodenej (B.) rozhodne netýka a podľa odborného záveru znalca v znaleckom
posudku, mala mať ona v konaní 100 % úspech. Rozsudok Krajského súdu Trenčín z č.1. 504 dokonca
nebol vyhlásený ani verejne. Už v pôvodnom konaní súdu tvrdila, že je výlučná 1/1 vlastníčka parcele
KN E 376 k.ú. L., pretože tak jej nehnuteľnosť darovala do výlučného vlastníctva darkyňa, babička,
G. B., nar. X.X.XXXX. Od r. 1990 je dobromyseľná v tom, že nehnuteľnosť na základe vôle darkyne

vydržalaauž34rokovjeoprávnenouadobromyseľnoudržiteľkounehnuteľnostivovýlučnomvlastníctve
1/1. Súd je povinný zohľadniť, že pozemok nepretržite užívala (34 rokov) na základe daru a z titulu
darovacej zmluvy ako vlastný s tým, že jej parcela/pozemok na základe prejavenej vôle darkyne patrí,
preto splnila aj podmienky držby § 129 Obč. z. v platnom znení. Vlastníčkou parcele KN E 376 k.ú. L.
bola babička, G. B., nar. X.X.XXXX. Jej matka nebola vlastníčkou parcele KN E 376 k.ú. L.. Vôľa

vlastníčky G. B. (babička žalobkyne bola prejavená tak, že darovala parcelu KN E 376 k.ú. L., LV XXX,
do výlučného vlastníctva jej ako vnučke. Problém vznikol, keď zmluvu vyhotovovala jej matka E. I.,
ktorá zmluvu zo dňa 5.10.1990 nevyhotovila podľa vôle darkyne, ale podľa seba, to znamená zmluvu
vyhotovila aj na troch ďalších súrodencov, okrem nej aj na žalovaných 1/, 2/, 3/, to znená nehnuteľnosť
delila do podielového spoluvlastníctva na štvrtiny (1/4). E. I., matka, rozhodovala o pozemku ako o

svojom, hoci jej nepatril a nevlastnila ho, čo spôsobilo problém v tom, že vôľa vlastníčky G. B. nebola
v darovacej zmluve zo dňa 5.10.1990 riadne a v potrebnej kvalite naplnená. Časť darovacej zmluvy
- zmluvy o dare vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, 3/ je preto absolútne neplatným právnym úkonom. E.
I. rozhodovala o pozemku, ktorý jej vlastnícky nepatril (nevlastnila ho). K včasnosti podanej žaloby
na obnovu konania žalobkyňa uviedla, že túto podáva do 3 mesiacov odo dňa 7.11.2024, 8.11.2024

a 15.12.2024 a v rámci objektívnej 3 ročnej lehoty od právoplatnosti rozsudku dňa 23.2.2024. K žalobe
pripojila: námietky k územnému konaniu č. 314-04/2018-TS1-20 zo dňa 9.10.2018, prvú a poslednú
stranu znaleckého posudku č. 9/2021 z konania sp. zn. 4C/11/2017, prepisy výpovedí K. Q. B. a K. B.
zo dňa 7.1.2025, výzvu na upustenie od protiprávneho konania zo dňa 8.11.2024, mailovú komunikáciu
s JUDr. Behrom zo dňa 8.11.2024.

2. Podľa § 397 písm. a) C.s.p., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania,
ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak
môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci; b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli

vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo
rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej
osoby zúčastnenej na konaní.

3. Podľa § 400 C.s.p. žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

4. Podľa § 403 ods. 1, 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti

rozhodnutia.

5. Podľa § 410 C.s.p. žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

6. Podľa § 412 ods. 1 C.s.p., súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak

sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.7. Podľa § 413 ods. 1 C.s.p., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná
oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.

8. Podľa § 413 ods. 2 C.s.p., ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba
doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

9. Žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok použiteľný len voči už právoplatnému

rozhodnutiu vo veci samej. Ide teda o právny inštitút spôsobilý zasiahnuť do právnej istoty strán, ktorých
vec už bola právoplatne skončená, a preto je potrebné pre jeho efektívne uplatnenie splniť zákonom
stanovené podmienky jeho prípustnosti, zahŕňajúce i naplnenie niektorého z taxatívnych dôvodov
obnovy konania. Samotným podaním tejto žaloby nedochádza k automatickej obnove pôvodného
konania. Súd je povinný najskôr skúmať jej prípustnosť a až následne, ak dospeje k záveru,
že podmienky prípustnosti vymedzené v § 397 až 408 C.s.p. sú splnené, preskúma jej dôvodnosť, teda

či stranou uplatnený dôvod žaloby na obnovu konania je skutočne relevantný. V prípade, ak súd zistí,
že žaloba na obnovu konania je podaná dôvodne, rozhodne rozsudkom, že obnovu konania povoľuje (§
414 C.s.p.), a až následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku sa obnovuje pôvodné konanie
a súd vec znovu meritórne prejedná (§ 416 C.s.p.).

10. Jednou zo základných podmienok, ktoré musí súd v rámci posudzovania prípustnosti žaloby na
obnovu konania skúmať, je dodržanie lehoty, resp. lehôt na jej podanie. Civilný sporový poriadok
vyžaduje podanie žaloby na obnovu konania v rámci plynutia trojročnej objektívnej (§ 403 ods. 2 C.s.p.)
a trojmesačnej subjektívnej (§ 403 ods. 1 C.s.p.) lehoty. Objektívna lehota plynie od právoplatnosti
rozhodnutia, voči ktorému žaloba na obnovu konania smeruje. Subjektívna lehota začína plynúť, keď

sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť. V prípade tejto lehoty je preto dôkazné bremeno na samotnom žalobcovi, ktorého
povinnosťou je nielen tvrdiť, ale i preukázať jej zachovanie ku dňu podania žaloby na povolenie obnovy
konania. Subjektívna lehota však plynie len v rámci objektívnej lehoty, čo znamená, že pre splnenie
tejto procesnej podmienky musí byť žaloba podaná v prieniku plynutia oboch týchto lehôt. Zmeškanie

zákonných lehôt na uplatnenie žaloby na obnovu konania nemožno v zmysle § 405 C.s.p. odpustiť.

11. Súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že žaloba na obnovu konania bola podaná oprávnenou
osobou a v rámci subjektívnej lehoty (do 3 mesiacov odkedy sa žalobkyňa mohla dozvedieť o dôvodne
obnovy) ako aj v rámci objektívnej lehoty (do 3 rokov právoplatnosti rozsudku) v zmysle § 403 ods.

1 C.s.p.

12. Následne súd dospel k záveru, že žalobu na obnovu konania je potrebné ako nedôvodnú
odmietnuť. Žalobkyňa sa domáha obnovy konania s poukazom na ustanovenie § 397 C.s.p. písm. a)
s odôvodnením, že disponuje dôkazmi, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a môžu

jej privodiť priaznivejšie rozhodnutie, ďalej s poukazom na písm. b) citovaného ustanovenia, keď tvrdí,
že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a môžu jej privodiť priaznivejšie
rozhodnutievoveciaspoukazomnapísm.c)stvrdením,žebolorozhodnutévjejneprospechvdôsledku
trestného činu sudcu (B. M., JUDr. Bajzovej, atď.). Dôvodom prípustnosti obnovy konania v zmysle
citovaného ustanovenia § 397 písm. a) je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré museli

objektívne existovať v čase pôvodného rozhodnutia, avšak strana z procesného hľadiska o existencií
týchto skutočností / dôkazov nevedela. Vždy však musí ísť o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali
už počas pôvodného konania, v zmysle judikatúry, do vyhlásenia rozsudku. Žalobkyňa k žalobe pripojila
dôkazy (spísané výpovede K. Q. B., K. B.) spísané dňa 7.1.2025, výzvu na upustenie od protiprávneho
konania zo dňa 8.11.2024, mailovú komunikáciu s JUDr. Behrom zo dňa 8.11.2024), z ktorých je zrejmé,

že tieto boli vyhotovené až po právoplatnosti rozhodnutia v konaní sp. zn. PB-4C/11/2017. Tiež pripojila
dôkazy, ktoré sú už obsahom pôvodného spisu (námietky k územnému konaniu a časť znaleckého
posudku Ing. Jozefa Polku č. 9/2021). Žalobkyňa netvrdila a nepreukázala, že bez vlastnej viny nemohla
zabezpečiť tieto dôkazy počas pôvodného konania a ani ako tieto dôkazy môžu pre žalobkyňu privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

13. Ďalej žiadala aplikovať ustanovenie § 397 písm. b) C.s.p. na rozdiel od dôvodu obnovy podľa písm.
a) ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť,
a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolov pôvodnom konaní možné vykonať Až po právoplatnom skončení veci sa ukáže, že v pôvodnom konaní
navrhnutý dôkaz už možno vykonať. V tomto smere však žalobkyňa takéto dôkazy a skutkové tvrdenia
neuviedla.

14. Zároveň žiadala aplikovať ustanovenie § 397 písm. c) C.s.p. v tomto smere žalobkyňa nepreukázala,
že by sudca rozhodujúci v pôvodnom či iná osoba zúčastnená v konaní spáchala trestný čin. Zároveň
nepreukázala, že by existovala príčinná súvislosti medzi trestným činom a nepriaznivým rozhodnutím ,
ktoré podľa jej tvrdenia malo byť vydané v jej neprospech.

15. Z obsahu žaloby je zjavné, že žalobkyňa nesúhlasí s rozhodnutím súdu v konaní sp. zn.
PB-4C/11/2017 a v odvolacom konaní. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že samotná prípadná vecná
nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania (ZSP 2/2000), nakoľko nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť

v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania alebo iného riadneho opravného prostriedku
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/138/2009).

16. Po preskúmaní veci je zrejmé, že žaloba žalobkyne na obnovu konania sp. zn. PB-4C/11/2017 je
nedôvodná, a preto súd túto v zmysle § 413 ods.1 písm. e) C.s.p. odmietol (výrok I.).

17. Keďže súd odmietol žalobu na obnovu konania, zároveň zamietol aj návrh žalobkyne na odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia (výrok II.). V danom prípade nebol daný (a ani tvrdený) žiaden
dôvod hodný osobitného zreteľa na vydanie takéhoto rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa žiadala pribrať
do konania osobitný subjekt Verejného ochrancu práv v zmysle § 95 ods.1 C.s.p. súd tomuto návrhu

nevyhovel, keďže nevzhliadol potrebu ani žiadne dôvody pre jeho pribratie.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 C.s.p. Žalovaní boli v konaní úspešní, a preto
im patrí plná náhrada trov konania. Keďže im však žiadne trovy konania nevznikli (žaloby im nebola
doručená v zmysle § 413 ods. 2 C.s.p.), súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, ktoré sa podáva
na tunajšom súde v taktom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ďalšie mohli byť doručené
ostatným účastníkom.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).