Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6Csp/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724204169
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ana Blahuczová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7724204169.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Ana Blahuczová v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX,
o zaplatenie 10.900,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.10.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy vo výške 10.900,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.900,- eur od

08.03.2024 do zaplatenia titulom Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 13.07.2021.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa
§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom E. F. G., H. a žalobcom
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa
13.07.2021 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ č. 202484411130721, ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“), na
základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 15.000,- eur. Podmienky

čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju
povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním
úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na

možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými
ustanoveniami zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 23.02.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená
pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.
Pohľadávkažalobcupredstavovalakudňupostúpeniapredmetnejpohľadávkysumuvovýške20.418,83
eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 14.684,22 eur, z riadneho úroku vo výške 4.166,03 eur, z
úroku z omeškania vo výške 1.498,10 eur, z poplatkov vo výške 70,48 eur v súlade s prílohou k

Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej
v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonal žiadne úhrady.
Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 10.900,- eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveruvo výške 10.900,- eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 9.518,83 eur, ktorá pozostáva z istiny vo
výške 3.784,22 eur, neuhradeného riadneho úroku vo výške 4.166,- eur, z neuhradeného úroku z
omeškania vo výške 1.498,10 eur, z neuhradených poplatkov vo výške 70,48 eur, si žalobca v tomto

konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 08.03.2024, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky.
3. Tunajší súd výzvou zo dňa 16.10.2024 vyzval žalobcu aby uviedol, akým spôsobom bola pred
uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná jeho právnym predchodcom, t. j. spoločnosťou

E. F. G., H., schopnosť žalovaného splácať úver, akým spôsobom postupca skúmal bonitu z hľadiska
príjmu žalovaného, jeho výdavkov na živobytie a iné jeho záväzky a následne ako výsledky zistenia
vyhodnotil s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytol spotrebiteľský úver, na výšku spotrebiteľského
úveru, prípadne na jeho účel s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, aby predložil výpočet ukazovateľov schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver a jeho
celkovej zadlženosti k príjmu v súlade s opatrením Národnej banky Slovenska č. 10/2017 Z. z., aby

uviedol splnenie zákonných podmienok pre zosplatnenie spotrebiteľského úveru a aby uviedol s ktorou
konkrétnou splátkou bola žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace, na základe ktorej došlo v zmysle
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23.02.2022, k zosplatneniu celého spotrebiteľského
úveru. Súd súčasne žalobcu vyzval na predloženie listinných dôkazov na preukázanie tvrdených
skutočností.

4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.11.2024 uviedol, že postupca si možnosť vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v zmluve. Postupca výzvou zo dňa 24.01.2022 vyzval
žalovaného na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Nakoľko žalovaný omeškané splátky neuhradil, podaním zo dňa 23.02.2022 vyhlásil
postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Túto zásielku prevzal žalovaný dňa 04.03.2022. Žalobca

poukázal na to, že Občiansky zákonník nestanovil ako podmienku platnosti vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti dlhu podmienku uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu. Žalobca k overeniu
bonity žalovaného uviedol, že v prílohe predkladá výstup z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal
žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľov o úver.
Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje

potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne
alebo obratov z účtu získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie
postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje
zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri
posudzovaní bonity. Pri výdavkoch znižujúcich príjem spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d) zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa vychádza výlučne z úverových peňažných záväzkov.
Žalobca na tomto mieste poukazuje aj na priloženú odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa
14.03.2024 vo veci NBS-000-096-061, ktorá potvrdzuje vyššie uvedený názor žalobcu. Túto kategóriu
výdavkov spotrebiteľa tvoria predovšetkým záväzky z úverových vzťahov, pripadane z nadväzujúcich
záväzkov z finančných služieb (napr. poistenie schopnosti splácať úver dojednané spolu s úverom) a nie

je možné ich rozširovať o výdavky spotrebiteľa, ktoré vstupujú do vzorca v paušalizovanom vyjadrení v
predchádzajúcej kategórií nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa.“ Výšku
peňažných záväzkov spotrebiteľa veriteľ overil dňa 13.07.2021 nezávislým dopytom do úverového
registra, z ktorého veriteľ zistil, že spotrebiteľ nemal žiadne existujúce úverové záväzky. Výška splátky
novoposkytnutého úveru bola 226,76 eur (bez poistenia). Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa

teda boli vo výške 226,76 eur. Veriteľ príjem overoval na základe obratov na účte. Na základe týchto
obratov veriteľ akceptoval príjem vo výške 696,20 eur. Veriteľ teda počítal s mesačným čistým príjmom
vo výške 696,20 eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do
úvahy životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume 218,06 eur, nakoľko spotrebiteľ neuviedol žiadne
vyživované dieťa. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS

spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie,
ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa
a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť zvýšený o 40 % - teda 191,26 eur ((696,20 eur - 218,06 eur) * 40%). V tejto súvislosti žalobca
opätovne poukazuje na priloženú odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci

NBS-000-096-061, podľa ktorej: „výdavky na bývanie, dopravu, telefón, internet a ostatné výdavky na
domácnosť považujeme za súčasť kategórie „náklady na zabezpečenie základných životných potrieb“.
(...) Do vzorca budú vstupovať iba paušalizované výdavky na základné životné potreby, najmä bežné
výdavkyspotrebiteľanapr.zadanýmiesiac.(...)NárodnábankaSlovenskanazákladevyššieuvedenéhouzatvára, vychádzajúc z ustanovení zákona č 129/2010 Z.z. a Opatrenia NBS, ďalej zo svojich znalostí
a praktických skúsenosti z dohľadu nad finančným trhom, že dodržanie odbornej starostlivosti pri
posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa nevyžaduje skúmanie skutočných

bežných výdavkov spotrebiteľa (napr. náklady na bývanie, telefón, internet a výdavky na domácnosť).“
Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške
409,32 eur. Uvedená suma je vyššia ako deklarované výdavky na nájomné, preto bral veriteľ do úvahy
sumu paušálnych výdavkov. Výpočet DSTI bol teda realizovaný nasledovne: DSTI=(226,76 eur)/(696,20
eur - 409,32 €eur) DSTI = 0,790435025 5/10 Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola

schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením a ZoSÚ.
5. Súd žalobu s prílohami, výzvu na vyjadrenie sa k podanej žalobe, ako aj s poučenie o procesných
právach žalovaného ako spotrebiteľa doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 16.01.2025.
6. Žalovaný svoje procesné právo vyjadriť sa k žalobe nevyužil a v konaní ostal nečinný.
7.Súdnaprejednanievecisamejnariadilpojednávaniedňa15.04.2025vsúlades§177ods.1zákonač.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") v spojení s § 297 CSP, na ktoré predvolal

obe sporové strany. Dňa 10.04.2025 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým
ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím veci
v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania zúčastnil. Súd preto v súlade s § 180 CSP vykonal
pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými žalobcom predloženými listinnými

dôkazmi: výzva na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 23.02.2022 s doručenkou, žiadosť
o VÚB Pôžičku zo dňa 13.07.2021, pokus o zmier zo dňa 09.08.2024 s podacím hárkom, oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2024, pokus o zmier zo dňa 19.03.2024 s prílohami, pokus
o zmier-3. upomienka zo dňa 24.01.2022, cenník VÚB, a.s. občania platný od 01.04.2021, zmluva
o poskytnutí spotrebiteľskom úvere „VÚB Pôžičku“ zo dňa 13.07.2021, všeobecné obchodné podmienky

VÚB, a.s., európske informácie o spotrebiteľskom úvere, údaje o hodnote RPMN, žiadosť o postúpenie a
prevod zo dňa 07.03.2024, poistenie schopnosti splácať spotr. úver, platobná história, rámcová zmluva o
postúpenípohľadávokzodňa13.11.2020vrátaneprílohy-identifikáciapostúpenejpohľadávkyadoklady
o overení bonity klienta.
9. Na základe vykonaného dokazovania z predložených listinných dôkazov a z nesporných skutkových

tvrdení žalobcu súd zistil, že právny predchodca žalobcu- Všeobecná úverová banka, H., veriteľ
ako právnická osoba, podnikajúci v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a žalovaný ako
fyzická osoba - nepodnikateľ uzatvorili dňa 13.07.2021 Zmluvu č. 202484411130721. V zmysle zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru právny predchodca žalobcu ako banka poskytla žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 15.000,- eur s fixnou úrokovou sadzbou 9,90 % na dobu určitú, a to

na 96 mesiacov odo dňa jednorazového čerpania, t. j. 13.07.2021. Spoločnosť Všeobecná úverová
banka, a.s. a žalobca uzavreli dňa 13.11.2020 Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok. V zmysle
žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.03.2024 a jej prílohy súd zistil, že súčasťou postúpenia bola
aj pohľadávka spoločnosti E. F. G., H. voči žalovanému celkovo vo výške 20.418,83 eur. Pokusom
o zmier- 3. upomienka zo dňa 24.01.2022 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu

sumy vo výške 767,51 eur a upozornil ho na možnosť zosplatnenia celého úveru. Právny predchodca
žalobcu výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 23.02.2022 oznámil
žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a vyzval ho na úhradu sumy vo výške 15.365,95
eur v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný si zásielku prevzal dňa 04.03.2022. Oznámením
zo dňa 19.03.2024 žalobca oznámil žalovanému, že pôvodný veriteľ (Všeobecná úverová banka, a.s.)

postúpil pohľadávku, ktorú voči nemu mal, na žalobcu. Pôvodný veriteľ (Všeobecná úverová banka, a.s.)
oznámil žalovanému listom zo dňa 19.03.2024 postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu. Pokusom
o zmier zo dňa 19.03.2024 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 21.364,27 eur najneskôr
do desiatich dní odo dňa doručenia písomnosti. Pokusom o zmier zo dňa 09.08.2024 žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie sumy 21.651,92 eur najneskôr do 19.08.2024.

10. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu, t.j. k 13.07.2021 (ďalej aj len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
11. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
16. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a
všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak

postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.
18. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu, t.j. k 13.07.2021 (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
20. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru

bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú

dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
21. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.
22. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.23. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a
5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
24. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
25. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných

životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky
spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
26. Podľa § 7 ods. 23 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej

zadlženosti k príjmu.
27. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej

zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme
podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie
účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak

odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej
poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa,
ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver.
Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené
osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.
28. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

29. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so
všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b)prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
30. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (13.07.2021), ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bezsúhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku
právnehovzťahu(13.07.2021),každýspotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnýmipodmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.

32. Právny vzťah medzi sporovými stranami založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné
posudzovať podľa ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dňa 13.07.2021 bez ohľadu na
to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S
poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej

špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je ZoSÚ, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný
právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch ako spotrebiteľský vzťah. V predmetnej právnej veci je
nepochybné postavenie žalobcu ako dodávateľa konajúceho v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti a žalovaného ako fyzickej osoby spotrebiteľa.

33. Zmluva uzatvorená medzi veriteľom a žalovaným musí mať písomnú formu (§ 9 ods. 1 ZoSÚ) a
obsahovať, okrem všeobecných náležitosti (t.j. v tomto prípade všeobecných náležitostí zmluvy o úvere),
osobitné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 tohto zákona, správne určenú RPMN, úver nesmie byť

poskytnutý v hotovosti, RPMN nesmie prekračovať najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. s tým, že v zmluve musia byť uvedené všetky plnenia, ktoré pre
spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia úveru alebo s ním súvisia, pričom pred jej uzatvorením je veriteľ
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať veriteľom poskytovaný
spotrebiteľský úver spotrebiteľovi s tým, že berie hlavne do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje,

jeho výšku, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 ZoSÚ). Nedostatok
písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úver, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne
náležitosti uvedené pod písm. d), e), g) až i), l) a p) v § 9 ods. 2 ZoSÚ uvedenie nesprávnej
RPMN v neprospech spotrebiteľa, poskytnutie úveru v hotovosti, neuvedenia akéhokoľvek plnenia
vyplývajúceho alebo súvisiaceho s poskytnutým úverom, prekročenie najvyššej prípustnej odplaty alebo

hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ spočívajúcej v posudzovaní schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch, má podľa § 11 ods. 1 a 2 ZoSÚ
za následok taký právny stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať za bezúročný
a bezpoplatkový, z čoho vyplýva, že veriteľ sa môže v súdnom konaní úspešne domáhať len vrátenia

istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

34. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalovanému zo strany právneho
predchodcu žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) bol na základe písomnej zmluvy poskytnutý
spotrebitelˇský úver vo výške 15.000,- eur, ktorý mal bytˇ splatený v 96 mesacˇných splátkach po

226,76 eur a s poistením vo výške 15,62 eur. Celková cˇiastka úveru predstavovala sumu 22.068,96
eur. V dôsledku neplnenia si povinnosti žalovaného pri splácaní tohto úveru bola dňa 23.02.2022
vyhlásená mimoriadna splatnostˇ predmetného úveru, a to právnym predchodcom žalobcu Všeobecná
úverová banka, a.s. Následne na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohlˇadávok z 13.11.2020 bola
pohlˇadávka vyplývajúca z predmetnej spotrebitelˇskej úverovej zmluvy postúpená žalovanému ako

postupníkovi a subjektu vstupujúcemu do práv a povinností vyplývajúcich z tohto úverového vztˇahu.35. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v § 524 a nasl., a preto bolo
obligatórnou povinnosťou súdu skúmať, či boli splnené zákonné podmienky postúpenia pohľadávky
banky a teda či v tomto konaní žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu.

36. Súd v prejednávanom spore skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukazom na § 17 ods. 1
v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ a § 92 ods. 8 zákona o bankách a v danej spojitosti, či došlo k platnému
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ako podmienky postupiteľnosti splatnej pohľadávky na tretiu
osobu. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o
bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým

súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra
2021, sp. zn. 4Cdo/162/2020 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
č. 2/2022 pod č. 6/2022).
37.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti

(je pasívne vecne legitimovaný).
38. Súd najprv skúmal, či pôvodný veriteľ pohľadávky s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť
žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex officio

existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C–679/18).
39. Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal tým, či právny predchodca žalobcu splnil svoju povinnosť

konať s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému vyplývajúcej z § 7 ods. 1, 19 až
42 ZoSÚ a s poukazom na § 11 ods. 2 citovaného zákona. V tejto súvislosti je potrebné aplikovať aj
opatrenie NBS č. 10/2017 v znení opatrenia č. 6/2018. Tie vydala NBS s poukazom na § 7 ods. 41
písm. a/ až s/ ZoSÚ. Spomínané opatrenie uvádza limity pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver v § 2 ods. 2 (hodnota 1) a pre ukazovateľ podielu výšky celkovej zadlženosti k príjmu

v § 6a ods. 2 (hodnota 8). Zároveň toto opatrenie stanovuje metodiku výpočtu oboch ukazovateľov.
40. Bonita vyjadruje hodnotu a dôveryhodnosť ekonomického subjektu na finančnom trhu. Bonita
subjektu je najčastejšie posudzovaná bankami pred poskytnutím úveru. Ak banka vyhodnotí klienta ako
úveru schopného, vyjadruje tak svoju dôveru v jeho schopnosť plniť svoje záväzky. Hodnotenie bonity
určitého bankového klienta je výsledkom úverovej analýzy, ktorá je súčasťou úverového procesu. Po

fázežiadostioúvernasledujefázaskúškyúverovejspôsobilostižiadateľa(analýzaúverovejschopnosti),
v rámci ktorej sa analyzujú tri hlavné oblasti: právne pomery žiadateľa, osobná dôveryhodnosť žiadateľa
a jeho hospodárska a finančná situácia. U individuálnych žiadateľoch banka posudzuje osobné údaje
ako vek, pohlavie, vzdelanie, profesiu, rodinný stav a tiež trvalé príjmy a pravidelné výdaje žiadateľa, či
celej domácnosti. Banka skúma tiež žiadateľovu úverovú históriu a platobnú morálku. Jedným zo zdrojov

(nie jediným) týchto informácii je Spoločný register bankových informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje
informácie o úveroch a dlžníkoch z podnikateľskej sféry od všetkých slovenských bánk a pobočiek
zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku.
41. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne
podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa

využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006, a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa
zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 33 Cdo 2178/2018). Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s
odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity spotrebiteľa. Ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
42. S poukazom na nároky, ktoré na dodávateľa, v danom prípade banku, kladie únijné právo a v
kontexte § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania
bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto
zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, zákon o
spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že pôvodný veriteľ náležite skúmal
bonitu žalovaného, t. j., že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 1 ZoSÚ.43.Zobsahužalobyajeprílohžiadnymspôsobomnevyplýva,žebypôvodnýveriteľ–bankaakýmkoľvek
spôsobom skúmal bonitu žalovaného, súd preto výzvou zo dňa 16.10.2024 vyzval žalobcu aby uviedol,
akým spôsobom bola pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná jeho právnym

predchodcom, t. j. spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s., schopnosť žalovaného splácať úver
a ďalšie skutočnosti bližšie uvedené v bode 3. odôvodnenia rozsudku.
44. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.11.2024 k zisťovaniu bonity žalovaného jeho právnym
predchodcom uviedol, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v
automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového

registra alebo Sociálnej poisťovne alebo obratov z účtu získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej
podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého
výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok položených
žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity. Výšku peňažných záväzkov spotrebiteľa
veriteľ overil dňa 13.07.2021 nezávislým dopytom do úverového registra, z ktorého veriteľ zistil, že
spotrebiteľ nemal žiadne existujúce úverové záväzky. Výška splátky novoposkytnutého úveru bola

226,76 eur (bez poistenia). Výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 226,76 eur.
Veriteľ príjem overoval na základe obratov na účte. Na základe týchto obratov veriteľ akceptoval príjem
vo výške 696,20 eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do
úvahy životné minimum spotrebiteľa v celkovej sume 218,06 eur, nakoľko spotrebiteľ neuviedol žiadne
vyživované dieťa. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS

spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie,
ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa
a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť zvýšený o 40 % - teda 191,26 eur ((696,20 eur - 218,06 eur) * 40%). Celková výška nákladov
nazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľabolatedavovýške409,32eur.VýpočetDSTI

bol teda realizovaný nasledovne: DSTI=(226,76 eur)/(696,20 eur - 409,32 eur) DSTI = 0,790435025
5/10 Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená
v súlade s Opatrením a ZoSÚ.
45. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 132 CSP je žalobca povinný v samotnej
žalobe pravdivo a úplne opísatˇ všetky rozhodujúce skutocˇnosti odôvodnˇujúce jeho nárok, pricˇom to

nemožno nahraditˇ ani odkazom na oznacˇené dôkazy. Odborná starostlivostˇ nepochybne znamená,
že údaje, ktoré dlžník uviedol, veritelˇ zárovenˇ hodnoverne preverí. V tomto ohlˇade poukazuje na
judikatúru Najvyššieho súdu CˇR, napr. 33Cdo/2178/2018 zo dnˇa 25.07.2018, resp. 33Cdo/201/2018
zo dnˇa 20.03.2019, ktorá je obsahovo použitelˇná aj na naše pomery, ako aj rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C-449/13 zo dnˇa 18.12.2014 vo veci Consumer finance SA proti I. G., podlˇa

ktorého má poskytovatelˇ úveru dôkazné bremeno posúditˇ úveruschopnostˇ dlžníka - spotrebitelˇa na
základe dostatocˇných informácii, ktoré sú podložené dokladmi. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že
splnenie odbornej starostlivosti znamená nielen povinnostˇ veritelˇa zistitˇ majetkové pomery dlžníka,
teda jeho príjmy a výdavky, na základe jeho vyjadrenia, ale tieto skutocˇnosti taktiež aj hodnoverne a
preukázatelˇne preveritˇ.

46. V predmetnom spore žalobca tvrdil, že o žalovanom interne zhromaždil potrebné informácie aj
na základe dopytu do úverového registra zo dnˇa 13.07.2021, podlˇa ktorého overil, že žalovaný v
danom čase nemal žiadne existujúce úverové záväzky. Príjem žalovaného mal bytˇ overený z interných
informácii postupcu. Žalobca uviedol, že veriteľ príjem overoval na základe obratov na účte, na základe
ktorých akceptoval príjem vo výške 696,20 eur, s korým veriteľ počítal ako s mesačným čistým príjmom

žalovaného. Žalobca však nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval tvrdenie žalobcu o tom, že
príjem žalovaného mal bytˇ zistˇovaný z interných informácii banky. Žalobca súdu nepredložil žiaden
doklad, ktorý by akýmkolˇvek spôsobom preukazoval príjem žalovaného, pri ktorom tak ako uviedol
vychádzal z obratov na účte žalovaného. Súdu nepredložil výpis z účtu žalovaného, resp. ani len dopyt
zo Sociálnej poisťovne. Údaj o výške príjmu mal bytˇ overený na základe interných informácií banky,

žalobca však nepredložil nielen žiaden dôkaz o tom, o aké konkrétne informácie ide, ani o ich zdroji, ale
ani dôkaz o tom, že k takémuto overovaniu skutocˇne došlo, pričom tu súd poukazuje na skutočnosť,
že zo žiadosti žalovaného zo dňa 13.07.2021 o pôžičku vyplýva, že žalovaný uviedol čistý mesačný
príjem vo výške 580,- eur, a to aj za prechádzajúce mesiace a tiež, že je ekonomicky neaktívny od
01.07.2020. Žalobca túto, z pohľadu súdu dosť závažnú nezrovnalosť týkajúcu sa žalovaného a jeho

príjmov vyplývajúcu z listinných dôkazov žalobcu nijak nevysvetlil. Pokiaľ ide o výdavky, tu žalobca
zarátal výšku splátky novoposkytnutého úveru bez poistenia 226,76 eur, sumu životného minima 218,06
eur zvýšenú o 40 % teda 191,26 eur, spolu výdavky na zabezpečenie základných životnýh potrieb vo
výške 409,32 eur. Absenciou základného vstupného údaja o výške príjmu žalovaného a jeho náležitejverifikácie, sú akékolˇvek tvrdenia a informácie o výdavkoch bezpredmetné a nespôsobilé zmenitˇ záver
súdu o nesplnení povinností posúditˇ schopnostˇ spotrebitelˇa splácatˇ úver zo strany postupcu.
47. Napriek tvrdeniam žalobcu o tom, že právny predchodca dostatocˇným spôsobom skúmal bonitu

žalovaného, toto tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, a teda v tomto ohlˇade neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazy predložené žalobcom preto nemožno
považovatˇ za také, ktoré by osvedcˇovali postup v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalobca zhromaždil
síce o žalovanom isté množstvo informácií, avšak tieto nevyhodnotil správne. Na základe získaných
informácií nemohol žalobca matˇ vytvorený obraz o platobnej schopnosti žalovaného, nakolˇko nemal

preukázaný jeho príjem hodnovernými dokladmi. Aj napriek uvedenému žalobca poskytol žalovanému
úver. Postup žalobcu je potrebné hodnotitˇ ako formálny, pricˇom tento nezodpovedá požiadavke
odbornej starostlivosti. Len samotné zhromaždenie informácii o klientovi, a navyše neúplné, nemožno
samo o sebe považovatˇ za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 ZoSÚ. Takýto
spôsob zistˇovania bonity klienta možno charakterizovatˇ ako posudzovanie schopnosti splácatˇ úver
veritelˇom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebitelˇa (bez overenej výšky pravidelného

mesacˇného príjmu žalovaného) a úcˇelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebitelˇa
na vytvorenie zdania väcˇšej schopnosti spotrebitelˇa splácatˇ úver, ako tomu v skutocˇnosti je, cˇoho
dôsledkom je nemožnostˇ vyžadovatˇ od spotrebitelˇa jednorazove splatenie spotrebitelˇského úveru (§
11 ods. 2 ZoSÚ).
48. Súd tak mal za nesporné, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že by jeho právny predchodca

splnil povinnosť v zmysle dikcie § 7 ods. 1 ZoSÚ, a teda že by postupoval s odbornou starostlivosťou
pri poskytnutí úveru posúdiť schopnosť žalovaného splácať úver, t. j. neskúmal bonitu žalovaného.
Zároveň súd pripomína, že vynaloženie odbornej starostlivosti je povinný žalobca, resp. jeho právny
predchodca hodnoverne preukázať, čo je zrejmé z § 7 ods. 16 písm. b) ZoSÚ. V zmysle uvedeného
má súd zato, že právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou, čím tak hrubo porušil

povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 1 ZoSÚ. Tým boli naplnené predpoklady nato, aby právny predchodca
žalobcu nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného, ktorý bol v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa,
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ. Pôvodný veriteľ pohľadávky si
tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom odporujúcim vyššie citovaným zákonným
ustanoveniam. Táto skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania. Tento jeho jednostranný právny

úkon bol teda urobený v rozpore so zákonom (§ 11 ods. 2 prvou vetou ZoSÚ) a preto je absolútne
neplatný podľa § 39 OZ. Prirodzená splatnosť úveru podľa zmluvy má nastať až 96 mesiacov po
poskytnutí úveru, kedy jednorazové čerpanie úveru bolo dohodnuté dňom 13.07.2021. Režim splatnosti
jednotlivých splátok tak vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie mohol pokračovať do splatnosti
poslednej splátky.

49. Na to, aby pôvodný veriteľ bol oprávnený postúpiť pohľadávku na žalobcu musela byť pohľadávka
pôvodného veriteľa splatná (§ 17 ods. 1 ZoSÚ) na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v
zmysle zákonnej dikcie § 53 ods. 9 OZ, pričom súd odkazom na odsek 49. odôvodnenia už vyhodnotil,
že zákonné podmienky na jednorazové zosplatenie úveru neboli splnené. Napriek tomu však súd
podrobil skúmaniu aj samotné úkony právneho predchodcu žalobcu, ktorých výsledkom bolo vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu.
50. Kedˇže predcˇasné zosplatnenie pohlˇadávky dodávatelˇom je jednostranným adresovaným
hmotnoprávnym úkonom dodávatelˇa vykonanou zmenou zmluvne dohodnutých podmienok
spotrebitelˇskej zmluvy týkajúcich sa tak podmienok plnenia záväzku spotrebitelˇa (trvanie), ako aj
jeho výšky, t. j. týka sa práv a povinností spotrebitelˇa, je nevyhnutné, aby tento ako akýkolˇvek úkon,

ktorým je dotknutý spotrebitelˇský záväzok a ktorý sa týka práv a povinností spotrebitelˇa, bol náležite
odôvodnený uvedením jednoznacˇného, jasného, urcˇitého a rovnako aj nezamenitelˇného skutkového a
právneho odôvodnenia jeho urobenia/vykonania. Požiadavka na odôvodnenie takéhoto jednostranného
konania dodávatelˇa naplnˇujúceho znaky zmeny zmluvných podmienok je daná pritom nielen preto, aby
spotrebitelˇ sa mohol adekvátne oboznámitˇ s dôvodmi konania na strane dodávatelˇa, ale najmä preto,

aby proti tejto jednostrannej zmene zmluvných pomerov prípadne sa mohol aj adekvátne bránitˇ. Ide o
požiadavku, ktorá pritom plynie aj z ostatnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, konkrétne z jeho rozsudku
vo veci C-92/11, RWE Vertrieb AG v. Verbraucherzentrale Nordrhein-Westfalen EV a rovnako aj z jeho
rozsudku v spojených veciach C-359/11 a C-400/11, Alexandra Schulz v. Technische Werke Schussental
GmbH und Co. J. a D. K. v. Stadtwerke Ahaus GmbH a jej správnostˇ potvrdzuje aj súdna prax.

51.Zanáležiteodôvodnené,dostatocˇneurcˇitéazrozumitelˇnéupozorneniespotrebitelˇaakobezvadný
právny úkon dodávatelˇa, ktorý v spojení s jeho dˇalším nadväzujúcim jednostranným hmotnoprávnym
úkonom (vyhlásenie predcˇasnej splatnosti pohlˇadávky) vyvolá ním zamýšlˇané právne úcˇinky
ustanovené v zákone (tzv. zosplatnenie jeho pohlˇadávky proti spotrebitelˇovi), možno pritom považovatˇlen také písomné upozornenie spotrebitelˇa, ktoré rešpektuje zákonné obmedzenia vyplývajúce z § 53
ods. 9 OZ v spojení s jeho § 565, t. j. z ktorého aj priemerný spotrebitelˇ bez príslušného právnického
vzdelania môže nepochybne posúditˇ, že (i) k tomuto kroku dodávatelˇ skutocˇne pristúpil pre omeškanie

spotrebitelˇa so zaplatením splátky, ktoré (ii) trvá najmenej tri mesiace a (iii) súcˇasne v lehote nie
kratšej ako 15 dní pred zosplatnením (iv) spotrebitelˇa upozornil na uplatnenie práva dodávatelˇa
ustanoveného v § 565 OZ. Niet totiž pochýb, že proti upozorneniu, z ktorého, ako v prípade sporného
upozornenia zo 24.01.2022, nie je možné tieto skutocˇnosti zistitˇ, spotrebitelˇ ani nemôže akokolˇvek
vecne argumentovatˇ, pricˇom hrozbu zosplatnenia pohlˇadávky dodávatelˇa tento dokonca nemôže ani

odvrátitˇ prípadným dodatocˇným zaplatením omeškanej splátky, ktorú pre absenciu jej potrebnej bližšej
identifikácie v spornom písomnom upozornení, ako ani proti avizovanému použitiu práva dodávatelˇa
ustanoveného v § 565 OZ spotrebitelˇ v danom prípade preto sa ani nemohol mimosúdne úspešne
ubránitˇ.
52. Pri správnom výklade § 53 ods. 9 OZ v spojení s jeho § 565, je pritom dôležité si uvedomitˇ, že
dodávatelˇ právo podlˇa § 565 OZ môže uplatnitˇ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a súcˇasne najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Z toho dôvodu
postacˇí, aby spotrebitelˇ oprávnenostˇ dodávatelˇom zamýšlˇaného zosplatnenia svojej pohlˇadávky
vocˇi spotrebitelˇovi zvrátil zaplatením len tejto jedinej podlˇa zákona relevantnej omeškanej splátky.
Nie je preto v súlade so zákonom stanovisko dodávatelˇa vocˇi spotrebitelˇovi prezentované v spornom
upozornení, že spotrebitelˇ oprávnenostˇ použitia práva dodávatelˇa ustanoveného v § 565 OZ v

danom prípade zvráti jedine vyrovnaním celej k 24.01.2022 dodávatelˇom vocˇi nemu evidovanej dlžnej
pohlˇadávky z posudzovanej spotrebitelˇskej zmluvy en block vo výške 767,51 €, pricˇom žalovaný
ako dotknutý spotrebitelˇ dodávatelˇom v danom prípade nebol uzrozumený, za aké obdobie takto
evidovaná pohlˇadávka vocˇi nemu vôbec vznikla, cˇi táto cˇo i len scˇasti prípadne nie je premlcˇaná, cˇi
prípadne nevychádza z neprijatelˇných zmluvných podmienok, pricˇom podlˇa zákona jedinú relevantnú

omeškanú splátku v spornom upozornení dodávatelˇ nijako bližšie nekonkretizoval ani jej výškou ani
termínom jej splatnosti, dokonca o tejto absolútne sa ani len nezmienil. Obsah sporného upozornenia
z 24.01.2022 nie je preto v súlade so zákonom, tento spotrebitelˇa jednoznacˇne zavádza a zhoršuje
jeho zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 OZ). Nespochybnitelˇným právom spotrebitelˇa ako adresáta
takéhoto úkonu dodávatelˇa, ktorým tomuto argumentujúc porušením jeho zmluvných povinností z

jednostranného rozhodnutia dodávatelˇa sa menia a zanikajú jeho zmluvne dohodnuté práva (záväzok
plnitˇvsplátkach),jetotižrozhodnevedietˇ,nesplnenímktorejsplátkysvojepovinnostispotrebitelˇpodlˇa
dodávatelˇa porušil a pre omeškanie ktorej splátky dodávatelˇ následne sa rozhodol použitˇ svoje právo
vyplývajúce z § 565 OZ, pricˇom z koncepcie týchto dvoch zákonných ustanovení vyplýva, že musí ístˇ
o splátku tú istú.

53. Podľa právneho názoru súdu je takýto právny úkon neurčitý z dôvodu, že v tomto liste nie je
riadne špecifikovaná konkrétna omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť, či došlo k
splneniu podmienky ustanovenej v § 53 ods. 9 OZ, ktorá umožňuje využitie práva podľa § 565 OZ.

54. Žalobca uviedol, že určenie konkrétnej omeškanej splátky, pre ktorú sa právny predchodca žalobcu
rozhodol zosplatniť úver je právnym posúdením súdu a žalobca nemá povinnosť kvalifikovať pre
nesplnenie, ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 a § 53 ods. 9 OZ. K danému tvrdeniu žalobcu súd
uvádza, že konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu spotrebiteľského úveru, je skutkovým
tvrdením a nie právnym posúdením. Nastolená otázka žalobcu má skutkovú (nie právnu) povahu.

Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním
skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové
okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca
alebo žalovaný, či a aké okolnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo
právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec a pod. Na rozdiel

od toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri
ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma
jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma závery o
existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad
(rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/99/2018, 4Cdo/7/2018, 2Cdo/111/2021).

55.Jepotrebnépoukázaťnato,žemožnosťpredčasnéhozosplatneniaúverujeprávneupravenáv§565
OZ. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právovšakmôževeriteľpoužiťnajneskôrdosplatnostinajbližšienasledujúcejsplátky.Ustanovenie§565OZ teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok,
ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo
nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach.

Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok
tedanenastávapriamozozákona.Vprípade,akveriteľsvojeoprávnenievyplývajúcez§565OZvyužije,
vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky.
56. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva,
preposúdeniejednorazovéhopredčasnéhozosplatneniaceléhodlhubolopotrebnézohľadniťišpeciálne

ustanovenie k ustanoveniu § 565 OZ, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9 OZ upravujúce osobitné
podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V zmysle § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
57. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie

na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre
omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch
prejavov vôle veriteľa dlžníkovi.
58. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 OZ,
najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ

v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či
bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva
veriteľom.
59. Súd má za to, že z upozornenia na možnosť zosplatnenia musí byť zrejmé, pre omeškanie ktorej
konkrétnej splátky bude predmetný úver predčasne zosplatnený, nestačí spotrebiteľa iba všeobecne

upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok (uvedením výšky omeškaných
splátok). Tento údaj musí byť vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ jednoznačne konkretizovaný. I keď
Občiansky zákonník expressis verbis neuvádza čo má byť obsahom predmetných oznámení, tento
obsah možno nepochybne vyabstrahovať z podmienok, ktoré musia byť splnené pre realizáciu
mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Pokiaľ ustanovenie § 53 ods. 9 OZ možnosť predčasného

zosplatnenia úveru podmieňuje uplynutím 3 mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je
zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť
vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ predsa musí vedieť, pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť úver
uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto informáciou nemal disponovať aj dlžník. Ak Občiansky zákonník
v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 OZ, najskôr v lehote po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorom je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť
vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom
stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.
60. Z obsahu predmetnej výzvy z 24.01.2022 žalovaný nemal možnosť posúdiť, zaplatením ktorej
konkrétnej splátky (prípadne v akej výške) je možné odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru. Právny

predchodca žalobcu mu poskytol informáciu len o celkovej výške pohľadávky banky, s ktorou je žalovaný
v omeškaní ku konkrétnemu dátumu, avšak pre účely predčasného zosplatnenia žalovaný (spotrebiteľ)
potreboval vedieť tú konkrétnu splátku, ktorú ak zaplatí je schopná predčasné zosplatnenie úveru
odvrátiť.
61. Zhrnúc vyššie uvedené, na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že neboli

splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ,
t.j. že právnym predchodcom žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre neurčitosť
právneho úkonu- 3. upomienky zo dňa 24.01.2022 v zmysle § 37 OZ z dôvodu chýbajúcej identifikácie
nezaplatenej splátky, pre ktorú sa právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť úver.
62. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti tak sporného hmotnoprávneho

úkonu dodávatelˇa z 24.01.2022 (§ 37 OZ), ako aj o absolútnej neplatnosti na tento neplatný právny
úkon nadväzujúceho zosplatnenia pohlˇadávky písomným úkonom dodávatelˇa z 23.02.2022 a rovnako
aj následného postúpenia bankovej pohlˇadávky vocˇi spotrebitelˇovi na žalujúci nebankový subjekt,
kedˇže v zmysle platnej právnej úpravy, ktorú súd na daný prípad aplikoval (§ 92 ods. 8 zákona o
bankách, § 17 ZoSÚ), úverujúca banka bez súhlasu žalovaného ako klienta bola oprávnená aj na

nebankový subjekt, akým je žalobca, postúpitˇ len svoju už splatnú pohlˇadávku vocˇi spotrebitelˇovi,
cˇo zo zhora uvedených dôvodov nebol prípad prejednávanej veci, pricˇom zmluvne dohodnutý termín
konecˇnej splatnosti úveru v danom prípade ešte neuplynul. Ide preto o postúpenie pohlˇadávky v
rozpore so zákonom, ktoré ako neprípustné (§ 525 ods. 2 OZ) v zmysle § 39 OZ je neplatným právnymúkonom, cˇo zárovenˇ znamená, že nepochybne vedie k právnemu záveru súdu o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalujúceho postupníka v tomto súdnom spore. Dodávatelˇ tak svojím hmotnoprávnym
úkonom primárne zo 24.01.2022 (upozornenie spotrebitelˇa podlˇa § 53 ods. 9 OZ) a nadväzne na to

aj z 23.02.2022 (použitie práva dodávatelˇa podlˇa § 565 OZ) a rovnako aj z (postúpenie bankovej
pohlˇadávky bez súhlasu klienta na nebankový subjekt), ktoré pre zhora vytknuté nedostatky nikdy
nevyvolajú zamýšlˇané právne úcˇinky, založil protiprávny stav, proti ktorému svedcˇí preto súdna
ochrana spotrebitelˇa.
63. Pôvodný veriteľ so žalobcom v právnom postavení postupníka uzavrel Rámcovú zmluvu o postúpení

pohľadávky v spojení so žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 07.03.2024. V zmysle vykonaného
dokazovania tak urobil pred splatnosťou poslednej splátky, čo je v priamom rozpore s § 17 ods. 1
ZoSÚ, nakoľko išlo o postúpenie úveru, ktorý nie je splatný, a teda jedná sa o ,,živý úver“ a to zákon
o spotrebiteľských úveroch nepripúšťa, čo nepochybne vyplýva z predmetného ustanovenia. Pôvodný
veriteľ pohľadávky tak porušil ustanovenie § 17 ods. 1 ZoSÚ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávky.

64. S poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru o
absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 OZ, k uzavretiu ktorej došlo v rozpore
so zákonom. Z toho dôvodu žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore a preto súd žalobu
zamietol.
65. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Súd žalobu

zamietol v celom rozsahu, a preto bol žalobca v konaní v celom rozsahu neúspešný. Žalovanému by tak
patril nárok na náhradu trov konania. Po preskúmaní súdneho spisu však súd konštatuje, že žalovanému
v prebiehajúcom konaní žiadne trovy nevznikli, súd preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Michalovce. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov