Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722201601
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5722201601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej

a sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti
Slovak Estate s. r. o., Bratislava, Tallerova 4, IČO: 50 050 907, zastúpenej Advokátska kancelária VASIĽ
& partners, s. r. o., Košice, Kupeckého 320/33, IČO: 47 240 482, proti žalovanému O. V., narodenému
X. C. XXXX, L. U. G., V. XXXX/XX, o nahradenie prejavu vôle, vedenom na Okresnom súde Martin pod
sp. zn. 15C/28/2022, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. septembra 2023
sp. zn. 7Co/67/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie zamieta.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozsudkom zo 7. novembra 2022 č. k. 15C/28/2022 - 76 nahradil prejav vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu
zmluvu v znení, že žalovaný predáva žalobkyni a žalobkyňa kupuje spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/15
k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. M., obec L. D. Q., okres G., ktoré sú evidované na
LV č. XXX vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a to pozemok parcela registra E parc.
č. XXX/X o výmere 3931 m2 - orná pôda, pozemok parcela registra E parc. č. XXX/X o výmere 15278

m2 - trvalý trávnatý porast, pozemok parcela registra E parc. č. XXX/X o výmere 4911 m2 - orná pôda
a pozemok parcela registra E parc. č. XXX/X o výmere 5060 m2 - orná pôda za kúpnu cenu vo výške
1.264,46 eura, ktorú sa žalobkyňa zaväzuje uhradiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
vyslovil, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

1.1. Súd prvej inštancie mal z LV č. XXX preukázané, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom
vyššie uvedených nehnuteľností, a to v podiele 1/5 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v podiele

1/15, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 5. marca 2021 pod č.
V5658/2020, a to od predávajúceho M. H.. Ďalej mal preukázané, že predávajúci spoluvlastník M. H.
požiadal cestou právneho zástupcu obec L.F. D. Q. o súčinnosť, aby na úradnej tabuli vyvesila a iným
náležitým spôsobom na internetovej stránke obce zverejnila ponuku na uplatnenie predkupného práva
spolu so zoznamom nehnuteľností, ktoré predložil a obec L.F. D. Q. ponuku na uplatnenie predkupného
práva zverejnila na úradnej tabuli obce L. D. Q. 24. augusta 2020 po dobu dvoch mesiacov a tiež aj
na webovej stránke obce. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predávajúci M. H. porušil zákonné

predkupné právo oprávnených spoluvlastníkov, a teda aj žalobcu, nakoľko mu neponúkol na predaj
svoj podiel, keď mal za to, že zverejnenie ponuky na úradnej tabuli obce a na jej webovej stránke
nie je možné považovať za kvalifikovanú ponuku, keďže táto nebola adresovaná priamo podielovému
spoluvlastníkovi, teda aj žalobcovi. Konštatoval, že podielový spoluvlastník je povinný ponúknuťna predaj ostatným spoluvlastníkom, a ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, pričom títo sa majú predovšetkým dohodnúť o výkone predkupného práva a iba
v prípade, ak k takejto dohode medzi nimi nedôjde, majú následne právo vykúpiť podiel pomerne,

podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Bol názoru, že nemožno akceptovať požiadavku, aby povinný
spoluvlastník v realizovanej ponuke prednostne ponúkol svoj podiel oprávneným spoluvlastníkom podľa
veľkosti ich spoluvlastníckych podielov s určením ním zodpovedajúcej cene. Vyslovil, že dohodu o
výkone predkupného práva môžu po realizácii ponuky uzavrieť všetci oprávnení spoluvlastníci a ak
sa oprávnení spoluvlastníci nedohodnú, právo vykúpiť spoluvlastnícky podiel svedčí tým oprávneným

spoluvlastníkom, ktorí majú o kúpu záujem a súčasne predkupné právo aj vykonali. Pretože ponuka
povinného spoluvlastníka sa vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa previesť, je tým oprávneným
spoluvlastníkom, ktorý predkupné právo vykonali k dispozícii celý tento podiel (prirastie im časť podielu,
ktorá by pripadala na tých spoluvlastníkov, ktorí ponuku neprijali) a podiel povinného spoluvlastníka si
vyporiadajú podľa veľkosti svojich podielov na veci. Z uvedeného dôvodu argumentáciu žalovaného,
že žalobkyňa má v tomto prípade nárok iba na časť, ktorá zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu,

nepovažoval za dôvodnú a žalobkyňa má právo, keďže bolo predkupné právo porušené z celého podielu
domáhať sa celého tohto podielu vo vzťahu k žalovanému. Súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba
obsahuje znenie kúpnej zmluvy, resp. podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a preto žaloba žalobcu je
dôvodná a v celom rozsahu jej vyhovel. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 28Cdo/2783/2019, kde zmyslom právnej úpravy predkupného práva je ochrana spoluvlastníkov

spoločenstva pred tým, aby tretia osoba, ktorá nebola spoluvlastníkom nehnuteľnosti, vstúpila na tento
list vlastníctva. To znamená, že zmyslom predkupného práva je to, že ten, koho predkupné právo bolo
porušené, má právo domáhať sa celého podielu, ktorý bol prevedený na tretiu osobu. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. KrajskýsúdvŽiline(ďalejlen„odvolacísúd“,alebo„krajskýsúd“)naodvolaniežalovanéhorozsudkom
z 27. septembra 2023 sp. zn. 7Co/67/2023 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že došlo k porušeniu
predkupného práva ostatných spoluvlastníkov sporných nehnuteľnosti, keď za kvalifikovanú ponuku na

predaj spoluvlastníckeho podielu pôvodným (predávajúcim) spoluvlastníkom M. H. nemožno považovať
jej zverejnenie na úradnej tabuli a webovej stránke obce L. D. Q., keď ponuka musí byť adresovaná
priamo každému spoluvlastníkovi, avšak spor nesprávne právne posúdil. Odvolací súd konštatoval,
že z obsahu listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že okrem žalobcu a žalovaného (ako i jeho právneho
predchodcu) existujú ešte ďalší štyria spoluvlastníci (C. C., A. H., L. L., C. H.) a v prípade porušenia

zákonného predkupného práva si žalobkyňa mohla zvoliť jeden z nárokov vyplývajúcich z porušenia
tohto predkupného práva a to vyslovenie relatívnej neplatnosti zmluvy (§ 40a OZ), nahradenie prejavu
vôle nadobúdateľa podľa § 603 ods. 3 OZ alebo si ponechať predkupné právo voči nadobúdateľovi,
pričom si žalobkyňa zvolila svoj nárok v zmysle nahradenia prejavu vôle nadobúdateľa podľa § 603 ods.
3 OZ.

2.1. Odvolací súd mal preukázané, že žalobkyňa vlastní na sporných nehnuteľnostiach spoluvlastnícky
podiel vo výške 1/5-ina, žalovaný vo výške 1/15-ina. Dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozsah uplatneného
práva žalobkyne, táto bola oprávnená požadovať od žalovaného titulom porušenia jej predkupného
práva na predaj, nie celý podiel žalovaného, ktorý nadobudol kúpou od M. H., ale len jeho pomernú

časť zodpovedajúcu veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu (§ 140 veta druhá OZ), keď žalobkyňa ani
len netvrdila, že by sa niektorý z ďalších podielových spoluvlastníkov vzdal svojho predkupného práva,
resp. uplatnenia práva z porušenia jeho predkupného práva. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 a 8Cdo/124/2018.

2.2. Odvolací súd ďalej uviedol, že predmet kúpnej zmluvy, ako aj dojednanie o cene, sú nepochybne
podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy, kedy by súd zásahom do týchto náležitostí kúpnej zmluvy
vytvoril stav, ktorého účinky by žalobkyňa nezamýšľala vyvolať a z tohto dôvodu nebolo možné žalobe
vyhovieť ani čiastočne (do pomernej časti pripadajúcej k spoluvlastníckemu podielu žalobkyne) a
modifikovať tak predmet kúpnej zmluvy a kúpnej ceny, nakoľko by sa jednalo o nahradenie prejavu

vôle žalovaného uzavrieť zmluvu s inými podstatnými náležitosťami, ako požadovala žalobkyňa, teda
nahradil by prejav vôle žalovaného smerujúci k uzavretiu právneho úkonu s iným obsahom, k uzavretiu
akého smerovala vôľa žalobkyne.2.3. K argumentácii žalobkyne, že v prípade, ak ako jediná prejavila záujem a uplatnila si svoj
nárok vyplývajúci jej z predkupného práva, je zrejmé, že jej patrí právo na podiel žalovaného v
celosti a opačný výklad súdu - právo len na pomernú časť, popiera samotný zmysel a podstatu

nielen predkupného práva, ale aj základné právne princípy a zásady, a to najmä zásadu právo patrí
bdelým - vigilantibus iura scripta sunt, odvolací súd uviedol, že spoluvlastníkovi prislúchajú práva a
povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Práva
každého spoluvlastníka sú obmedzené právom ostatných spoluvlastníkov. Zohľadniac uvedené, dospel
kzáveru,ževprípadepredkupnéhoprávajepotrebnéuprednostniťdohodupodielovýchspoluvlastníkov,

pričom ak je podielových spoluvlastníkov viac, je potrebné, aby sa na konkrétnom spôsobe výkonu
predkupného práva dohodli. Na základe dohody podielových spoluvlastníkov môže dôjsť k dohode
medzi nimi ľubovoľným spôsobom. Pri dohode sa rešpektuje vôľa spoluvlastníkov, a pokiaľ sa oni
dohodnú, žiadny spôsob vykúpenia podielu nimi nie je vylúčený. Na základe dohody môže dôjsť teda
aj k inému vykúpeniu podielu ako podľa pomerného uplatňovania nárokov z predkupného práva, čo
potom má za následok zmenu podielov pôvodných spoluvlastníkov, avšak na základe ich dohody, s

čím sú podieloví spoluvlastníci pre taký prípad uzrozumení a k zmene podielových spoluvlastníkov, ich
počtu nedochádza. Druhá veta § 140 OZ rieši prípad, pokiaľ k dohode nedôjde, pričom v takom prípade
majú právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych
podielov. Z gramatického a logického výkladu tejto druhej vety vyplýva, že toto ustanovenie rieši
prípad, keď sa spoluvlastníci nedohodnú, pričom nerozlišuje situáciu, kedy chcú podiel odkúpiť všetci,

ale nedohodli sa na podieloch, v akých ho vykúpia alebo chcú podiel odkúpiť len niektorí. Pre obe
tieto situácie z neho vyplýva, že tí, ktorí majú o spoluvlastnícky podiel záujem, majú právo odkúpiť
pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. Neuzavretie
dohody medzi spoluvlastníkmi teda v konečnom dôsledku znamená, že v prípade, ak chcú podiel
odkúpiť všetci, po nadobudnutí časti prevádzaného podielu podľa veľkosti podielov bude mať každý zo

spoluvlastníkov väčší podiel a nepribudne žiadny nový podielový spoluvlastník. V prípade, ak nechcú
podiel odkúpiť všetci, práve tí, ktorí sa podiel rozhodli neodkúpiť, svojim rozhodnutím spôsobia, že
nevykúpenú časť podielu môže nadobudnúť tretia osoba (nový spoluvlastník), pričom spoluvlastnícky
podiel toho, kto sa rozhodol prevádzaný podiel nevykúpiť zostane zachovaný (a ponechá si predkupné
právo voči nadobúdateľovi) a tých, ktorí sa rozhodnú prevádzaný podiel kúpiť sa zväčší, čím dôjde k

zmene pomerov pôvodných spoluvlastníkov a k možnosti nadobudnúť nevykúpenú časť prevádzaného
podielu treťou osobou. Práve od rozhodovania podielových spoluvlastníkov pri zmene spoluvlastníctva
niektorého z podielov teda závisí to, či sa ich vzájomné podiely zmenia a či dôjde k zmene podielových
spoluvlastníkov. Je to práve preto, že základným znakom podielového spoluvlastníctva je podiel, ako
miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k

spoločnej veci. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktoré
odôvodnila poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Namietala,
že odvolací súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, nesprávne aplikoval

právne normy a nevysporiadal sa so všetkými zákonnými podmienkami nevyhnutnými na právne
posúdenie sporu a vytýkala odvolaciemu súdu, že sa náležite a použitím teleologického výkladu
nezaoberalaneposúdiljejargumentáciu.Zaotázku,ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdunebola
riešená, považovala otázku, „či je osoba uplatňujúca právo na nahradenie prejavu vôle z porušeného
predkupného práva (podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka) oprávnená uplatniť si toto právo aj

nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, teda aplikujúc tzv. prirastanie spoluvlastníckeho podielu
ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí si doposiaľ svoje predkupné právo neuplatnili“. V tejto
súvislosti poukázala na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/91/2008 a 8Cdo/124/2018, ktoré
považovala za rozporné so zmyslom a účelom § 140 OZ. Bola názoru, že je potrebné vziať do úvahy
tézu, že v danej právnej veci si doposiaľ okrem žalobkyne svoje predkupné právo neuplatnil žiaden z

podielových spoluvlastníkov a jediný spoluvlastník, ktorý v tejto veci uplatňuje svoje práva je žalobkyňa.
Uviedla, že ak by sa pripustil výklad súdu, v zmysle ktorého by mala žalobkyňa nárok iba na pomernú
časť spoluvlastníckeho podielu žalovaného v prípade, ak si predkupné právo uplatnila sama, stratilo by
akékoľvek opodstatnenie a relevantný zmysel aj samotné ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka
a inštitút predkupného práva, nakoľko účelom a zmyslom samotného inštitútu predkupného práva je

to, aby na príslušný list vlastníctva nevstupovala žiadna tretia osoba ako ďalší nový spoluvlastník
podielov, na ktoré majú primárne nárok ostatní podieloví spoluvlastníci. Ďalej uviedla, že ak si žalobkyňa
ako jediný bdelý podielový spoluvlastník uplatnila svoj nárok, vyplývajúci zo zákonného predkupného
práva, bolo by v rozpore nielen s judikatúrou, ale tiež aj princípom spravodlivosti, ak by mala byťposkytnutá ochrana jej vlastníckemu právu len z časti a zachovaná tým podielovým spoluvlastníkom,
ktorí sú nečinní, pasívni a nemajú záujem svoje práva uplatňovať a chrániť a poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/2783/2019. Bola názoru, že ustanovenie § 140 OZ

je potrebné vykladať iným spôsobom, keď v tomto ustanovení je podstatné, že upravuje, vzťahy (práva
a povinnosti) zostávajúcich spoluvlastníkov, ktorí sa rozhodli svoje predkupné právo vykonať a pre
správnygramatickýalogickývýkladprávnejnormyjepotrebnézameraťsanaslovnéspojenie„ovýkone“
obsiahnuté v druhej vete § 140 OZ. Logickým výkladom predmetnej vety podľa názoru dovolateľky
nie je možné dospieť k inému záveru, než k tomu, že sa nejedná o spoluvlastníkov, ktorí sa rozhodli

svoje predkupné právo nevykonať, ale výlučne len o právne vzťahy zostávajúcich spoluvlastníkov,
ktorí prejavili svoj úmysel vykonať zákonné predkupné právo. Konštatovala, že v prejednávanej veci
je žalobkyňa jediným spoluvlastníkom, ktorá sa rozhodla vykonať svoje predkupné právo vyplývajúce
jej z § 140 OZ, vzhľadom k čomu nie je logicky potrebné, aby žalobkyňa s kýmkoľvek uzatvárala
dohodu o výkone predkupného práva. Namietala, že účel, z ktorého právna úprava predkupného
práva vychádza (opatrenia proti drobeniu majetku, zabránenie vstupu tretej osoby na list vlastníctva a

narušenie okruhu pôvodných podielových spoluvlastníkov) sa nemôže dosiahnuť takým výkladom, že
(opomenutý) podielový spoluvlastník nemôže žiadať celý podiel od nadobúdateľa, ale len jeho pomernú
časť, nakoľko výsledok je potom taký stav, o ktorý nemal záujem žiaden z podielových spoluvlastníkov.
ŽalobkyňavidelapotenciálnumožnosťodklonuodrozhodovacejpraxeNajvyššiehosúduSRajzdôvodu
zásadných zmien v procesno-právnej úprave vzniknutých prijatím Civilného sporového poriadku, najmä

čo do zmien týkajúcich sa koncepcie prípustnosti určovacích žalôb, keď v súčasnosti možno s ohľadom
na koncepciu § 137 CSP považovať domáhanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou došlo k porušeniu
predkupného práva minimálne za spornú možnosť a poukázala na rozdiely medzi § 137 písm. c) CSP
a § 137 písm. d) CSP. Namietala, že judikatúra Najvyššieho súdu SR v oblasti predkupného nijakým
spôsobom nereagovala na zmenu procesnej právnej úpravy a to prijatie Civilného sporového poriadku,

ktorý má aj napriek skutočnosti, že predkupné právo je hmotnoprávnym ustanovením, veľmi významný
vplyv na uplatňovanie práv z porušeného predkupného práva. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že odvolací súd rozhodol vecne a

právne správne a konštatoval, že zákon výslovne umožňuje každému spoluvlastníkovi, v prípade ak k
dohode nedôjde, majú spoluvlastníci, ktorý si právo uplatnili, právo odkúpiť prevádzaný podiel, avšak
len podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na

rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1
CSP)stranasporu,vktorejneprospechbolonapadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho
dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že dovolanie žalobkyne je síce procesne prípustné, ale nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 448 CSP).

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421

CSP.

7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolaciehosúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva

dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

12. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalobkyňa namieta existenciu vady v zmysle § 420 písm. f) CSP,
ktorá mala spočívať v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod

porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

14. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa

účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,
bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá

rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola
účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na
právnynázorodvolaciehosúdujavilaakovýznamnáprejehorozhodnutie,čirôznymizávažnýmideficitmi
v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia
dôkazov a pod.).

15. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v
zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil
vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho
súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,

8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti
argumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na
spravodlivý proces.

16. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa

náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto ho nemožno
považovať za nedostatočne odôvodnené či nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá
základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia
a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú
presvedčivosť. Dovolací súd je toho názoru, že z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva vzťah

medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
stranedruhej.Vhodnotenískutkovýchzisteníneabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť.
Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé,
premisy v ňom zvolené, aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickúverejnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, na základe čoho dospel k záveru o
potrebe zmeny prvoinštančného rozhodnutia.

16.1. Odvolací súd v odôvodnení v prvom rade konštatoval, že pokiaľ ide o rozsah uplatneného
práva žalobkyne, táto bola oprávnená požadovať od žalovaného titulom porušenia jej predkupného
práva na predaj, nie celý podiel žalovaného, ktorý nadobudol kúpou od M. H., ale len jeho pomernú
časť zodpovedajúcu veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu. Následne konštatoval, že v prípade
predkupného práva je potrebné uprednostniť dohodu podielových spoluvlastníkov, pričom ak je

podielových spoluvlastníkov viac, je potrebné, aby sa na konkrétnom spôsobe výkonu predkupného
práva dohodli. Na základe dohody podielových spoluvlastníkov môže dôjsť k dohode medzi nimi
ľubovoľným spôsobom. Pri dohode sa rešpektuje vôľa spoluvlastníkov, a pokiaľ sa oni dohodnú, žiadny
spôsob vykúpenia podielu nimi nie je vylúčený. Na základe dohody môže dôjsť teda aj k inému
vykúpeniu podielu ako podľa pomerného uplatňovania nárokov z predkupného práva, čo potom má
za následok zmenu podielov pôvodných spoluvlastníkov, avšak na základe ich dohody, s čím sú

podieloví spoluvlastníci pre taký prípad uzrozumení a k zmene podielových spoluvlastníkov, ich počtu
nedochádza. Druhá veta § 140 OZ rieši prípad, pokiaľ k dohode nedôjde, pričom v takom prípade majú
právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov.
Z gramatického a logického výkladu tejto druhej vety vyplýva, že toto ustanovenie rieši prípad, keď sa
spoluvlastníci nedohodnú, pričom nerozlišuje situáciu, kedy chcú podiel odkúpiť všetci, ale nedohodli

sa na podieloch, v akých ho vykúpia alebo chcú podiel odkúpiť len niektorí. Pre obe tieto situácie z
neho vyplýva, že tí, ktorí majú o spoluvlastnícky podiel záujem, majú právo odkúpiť pomernú časť
prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. Odvolací súd uzavrel, že
práve od rozhodovania podielových spoluvlastníkov pri zmene spoluvlastníctva niektorého z podielov
teda závisí to, či sa ich vzájomné podiely zmenia a či dôjde k zmene podielových spoluvlastníkov.

Je to práve preto, že základným znakom podielového spoluvlastníctva je podiel, ako miera, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd neopomenul vziať do úvahy žiadnu z
(rozhodných) skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo a z vyššie uvedeného je zrejmé, z akých dôvodov

odvolací súd zmenil prvoinštančné rozhodnutie. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420
písm. f) CSP nemožno považovať to, že dovolateľka sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a
že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľka
so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí
a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420

písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnedožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných

dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

18. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom
konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania

v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Neostáva preto nič iné, než konštatovať, že v prejednávanej veci
boli z tohto pohľadu odvolacím súdom splnené ústavnoprávne nároky kladené na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia.

19. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP

a za otázku zásadného právneho významu označila otázku „či je osoba uplatňujúca právo na
nahradenie prejavu vôle z porušeného predkupného práva (podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka)
oprávnená uplatniť si toto právo aj nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, teda aplikujúc tzv.
prirastanie spoluvlastníckeho podielu ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí si doposiaľ svojepredkupné právo neuplatnili“. Zároveň označila rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/91/2008 a
8Cdo/124/2018 s tým, že tieto sú podľa jej názoru rozporné so zmyslom a účelom ustanovenia § 140
Občianskeho zákonníka.

20. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už
určením, pod ktorý prípad prípustnosti jej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Z uvedeného
dôvodu dovolací súd z hľadiska prípustnosti dovolania posudzuje (iba) materiálny substrát samotného

dovolacieho konania spočívajúci vo vymedzení právnej otázky a predostretí vlastnej argumentácie
dovolateľa v zmysle § 432 ods. 2 CSP, súčasne zohľadňujúc vlastnú rozhodovaciu prax (iura novit
curia, sp. zn. 4Cdo/11/2021, 8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020). Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené
konštatuje, že dovolanie žalobkyne je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

21. Dovolací súd po konštatovaní prípustnosti dovolania pristúpil k meritórnemu dovolaciemu prieskumu

a posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie, t. j. z
hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke.

22. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu.

23. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP
(odvolací súd sa svojím rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu). Pre

právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia,
ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v
ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací
súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.

24. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R
71/2018patriadopojmu„ustálenározhodovaciapraxdovolaciehosúdu“predovšetkýmstanoviskáalebo
rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,

alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané
(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou
judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí

a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo
Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy
o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT
Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.

25. Vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť CSP sa potom (a contrario k R 71/2018) pod pojmom dovolací
súd rozumie len Najvyšší súd Slovenskej republiky, a nie aj Najvyšší súd Českej republiky. Rozhodnutia
súdov iných štátov, a teda aj Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky
nespadajú pod pojem rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky
rešpektujenázornajvyššiehosúdu,žetietorozhodnutianepatriadoustálenejpraxedovolaciehosúduaz

pohľaduposudzovaniaustálenejpraxeichnebudezohľadňovať(napr.nálezÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky zo 6. októbra 2020 sp. zn. I. ÚS 115/2020).

26. Ak teda dovolateľka v dovolaní poukázala aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky
a Spolkovej republiky Rakúsko ako na rozhodnutia spadajúce pod ustálenú rozhodovaciu prax

dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd odklonil, takýto postup nemožno považovať za súladný s
požiadavkami na formuláciu právnej otázky v dovolaní, ktorého prípustnosť je vyvodzovaná z § 421 ods.
1 písm. a) CSP.27. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci v otázke „či je osoba uplatňujúca právo na
nahradenie prejavu vôle z porušeného predkupného práva (podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka)
oprávnená uplatniť si toto právo aj nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, teda aplikujúc tzv.

prirastanie spoluvlastníckeho podielu ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí si doposiaľ svoje
predkupné právo neuplatnili“ a v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
2Cdo/91/2008 a 8Cdo/124/2018, pričom s právnymi názormi vyslovenými najvyšším súdom v týchto
rozhodnutiach nesúhlasila.

28. V rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/91/2008 najvyšší súd vyslovil záver: „za nesprávny je potrebné
považovať názor, že v prípade ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva
neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže domáhať
uplatneniasvojhopredkupnéhoprávaajnadrozsahsvojhospoluvlastníckehopodielu,t.j.celéhopodielu
zodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník
uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho

podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez dohody s
ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní
spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade
znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú
časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým

spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny
spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda
z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k
podielom ostatných spoluvlastníkov“.

29. V uznesení z 18. septembra 2019 sp. zn. 8Cdo/124/2018 senát 8C najvyššieho súdu sa zasadil
za právny názor vyslovený vo veci sp. zn. 2Cdo/91/2008, keď (o. i., t. j. najmä nad rámec citácií hneď
z niekoľkých rozhodnutí najvyššieho súdu ) akceptoval argumentáciu odvolacieho súdu (Krajského
súdu v Žiline) v ním prejednávanej veci, podľa ktorej „dotknutí podieloví spoluvlastníci sa musia v
každom prípade dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú odchýliť od základného pravidla

o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov z jeho porušenia. To znamená,
že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel (nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere
k ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu) musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví
spoluvlastníci; inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho podiel. Právne nemožné
by totiž bolo, ak by si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého podielu od nadobúdateľa.“.

30. Predmetnou otázkou sa najvyšší súd zaoberal i vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/83/2021, ktorého
právna veta znie: Podmienkou úspechu žaloby o nahradenie prejavu vôle na zmluve sledujúcej prevod
podielu získaného za cenu porušenia predkupného práva inak než pomerne podľa veľkosti podielov už
držaných dotknutými spoluvlastníkmi je preukázanie najneskôr v čase rozhodovania súdu takej dohody

spoluvlastníkov, ktorej obsah zodpovedá požiadavke uplatňovanej žalobou. V tomto rozhodnutí najvyšší
súd dospel k záveru, že „Za situácie, v ktorej by na tú istú misku obrazných váh ako prípad dotknutia
jedného spoluvlastníka šlo položiť iný prípad docielenia jedným spoluvlastníkom ešte pred podaním
žaloby o nahradenie prejavu vôle, najneskôr však pred rozhodnutí o nej takej dohody, ktorej obsahom
by bolo vzdanie sa ostatnými dotknutými spoluvlastníkmi ich predkupných práv v jeho prospech, je to

totiž práve zákonom ustanovené pravidlo práva spoluvlastníkov na vykúpenie podielu získaného za
cenu porušenia predkupného práva pomerne podľa veľkosti nimi už skôr držaných podielov, ktoré núti
každého majúceho záujem na inom usporiadaní, aby sa usiloval o dohodu s ostatnými spoluvlastníkmi.
Neúspech snahy dojednať dohodu s primárne jemu konvenujúcim obsahom bude mať následok v
podobe uplatnenia pravidla (na základe ktorého jednotlivý aktívny záujemca môže nadobudnúť len časť

podielu získaného za cenu porušenia predkupného práva zodpovedajúcu pomeru veľkosti ním už skôr
držaného spoluvlastníckeho podielu k veľkostiam podielov ďalších spoluvlastníkov, ktorých predkupné
práva boli rovnako porušené - a to v ich prípadoch bez ohľadu na prípadnú pasivitu)“.

31. Citované rozhodnutie prešlo i testom ústavnosti, keď Ústavný súd uznesením z 22. októbra

2024 sp. zn. IV. ÚS 493/2024 ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. V odôvodnení
svojho rozhodnutia ústavný súd uviedol, že „poukazuje na svoje uznesenie sp. zn. III. ÚS 633/2023,
v ktorom podrobil ústavnému prieskumu rozsudok krajského súdu sp. zn. 9Co/131/2020 a uznesenie
najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/183/2021 v obdobnej veci, pričom ako ústavne udržateľný vyhodnotilkonajúcimi súdmi prijatý právny záver, že aktívny spoluvlastník (ten, ktorý si uplatnil predkupné právo)
má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda len jeho časť
pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Ústavný súd zdôraznil, že

«zákon spoluvlastníkov nezaväzuje k akejkoľvek postupnosti využívania regulovaných nástrojov. Ani v
prípade, ak si zvolia variantu uvedenú v § 603 ods. 3 OZ na prvom mieste a povinný spoluvlastník im
nehnuteľnosť neponúkne na predaj, štát od nich neočakáva, že prípadnú žalobu nahradzujúcu prejav
vôle nadobúdateľa musia podať všetci. Skutočnosť, že sa niektorí z opomenutých spoluvlastníkov k
žalobe nepripoja, je vecou ich slobodného rozhodnutia, tým však spôsobia, že do okruhu spoluvlastníkov

vstúpi tretia osoba (nadobúdateľ). „Cenou“ za obmedzenie prvku ochrany vlastníckej štruktúry je v
takom prípade iná dôležitá črta spoluvlastníckeho vzťahu, a to obmedzenie práva každého podielového
spoluvlastníka právom ostatných spoluvlastníkov. Z popísaného konceptu právnej úpravy vyplýva, že
presadenie záujmu na ochrane vlastníckej štruktúry, je v prvom rade vecou rozhodovania samotných
spoluvlastníkov, nie vecou vôle štátu, resp. verejnej moci. Preto nadväzujúca súdna interpretácia a
uplatnenie relevantných pravidiel Občianskeho zákonníka sú v rozhodujúcej miere determinované

dispozíciami opomenutých podielových spoluvlastníkov, nie kogentnou zákonnou reguláciou“.

32. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu jasne a zrozumiteľne vyplýva, že „spoluvlastníkovi
prislúchajú práva a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných
spoluvlastníkov. Práva každého spoluvlastníka sú obmedzené právom ostatných spoluvlastníkov.

Zohľadniac uvedené, dospel k záveru, že v prípade predkupného práva je potrebné uprednostniť
dohodu podielových spoluvlastníkov, pričom ak je podielových spoluvlastníkov viac, je potrebné, aby
sa na konkrétnom spôsobe výkonu predkupného práva dohodli. Na základe dohody podielových
spoluvlastníkov môže dôjsť k dohode medzi nimi ľubovoľným spôsobom. Pri dohode sa rešpektuje vôľa
spoluvlastníkov, a pokiaľ sa oni dohodnú, žiadny spôsob vykúpenia podielu nimi nie je vylúčený. Na

základe dohody môže dôjsť teda aj k inému vykúpeniu podielu ako podľa pomerného uplatňovania
nárokov z predkupného práva, čo potom má za následok zmenu podielov pôvodných spoluvlastníkov,
avšak na základe ich dohody, s čím sú podieloví spoluvlastníci pre taký prípad uzrozumení a k zmene
podielových spoluvlastníkov, ich počtu nedochádza. Druhá veta § 140 OZ rieši prípad, pokiaľ k dohode
nedôjde,pričomvtakomprípademajúprávoodkúpiťpomernúčasťprevádzanéhopodielupodľaveľkosti

vlastných spoluvlastníckych podielov. Z gramatického a logického výkladu tejto druhej vety vyplýva, že
toto ustanovenie rieši prípad, keď sa spoluvlastníci nedohodnú, pričom nerozlišuje situáciu, kedy chcú
podiel odkúpiť všetci, ale nedohodli sa na podieloch, v akých ho vykúpia alebo chcú podiel odkúpiť len
niektorí. Pre obe tieto situácie z neho vyplýva, že tí, ktorí majú o spoluvlastnícky podiel záujem, majú
právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov.

Neuzavretie dohody medzi spoluvlastníkmi teda v konečnom dôsledku znamená, že v prípade, ak chcú
podiel odkúpiť všetci, po nadobudnutí časti prevádzaného podielu podľa veľkosti podielov bude mať
každý zo spoluvlastníkov väčší podiel a nepribudne žiadny nový podielový spoluvlastník. V prípade, ak
nechcú podiel odkúpiť všetci, práve tí, ktorí sa podiel rozhodli neodkúpiť, svojim rozhodnutím spôsobia,
že nevykúpenú časť podielu môže nadobudnúť tretia osoba (nový spoluvlastník), pričom spoluvlastnícky

podiel toho, kto sa rozhodol prevádzaný podiel nevykúpiť zostane zachovaný (a ponechá si predkupné
právo voči nadobúdateľovi) a tých, ktorí sa rozhodnú prevádzaný podiel kúpiť sa zväčší, čím dôjde k
zmene pomerov pôvodných spoluvlastníkov a k možnosti nadobudnúť nevykúpenú časť prevádzaného
podielu treťou osobou. Práve od rozhodovania podielových spoluvlastníkov pri zmene spoluvlastníctva
niektorého z podielov teda závisí to, či sa ich vzájomné podiely zmenia a či dôjde k zmene podielových

spoluvlastníkov. Je to práve preto, že základným znakom podielového spoluvlastníctva je podiel, ako
miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
k spoločnej veci“. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd (i s odkazom na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Cdo/91/2008, sp. zn. 8Cdo/124/2018 a sp. zn. 6Cdo/83/2021) záver prvoinštančného súdu
ohľadom nadobudnutia celého prevedeného spoluvlastníckeho podielu, za právne nesprávny.

33. Podľa názoru dovolacieho súdu sa tak odvolací súd riešením dovolacej otázky nastolenej
žalobkyňou (ods. 19) neodklonil od podstaty všeobecných právnych záverov dovolacieho súdu
uvedeného v rozhodnutiach, ktoré boli citované v odsekoch 28 až 31. Nosné dôvody (ratio decidendi)
súdneho rozhodnutia odvolacieho súdu, na základe ktorých bola žaloba zamietnutá nie sú v kolízii

s právnymi závermi zodpovedajúcimi ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Odvolací súd o
nastolenej právnej otázke (s meritórnym významom pre jeho rozhodnutie) rozhodol v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyššieho súdu a teda napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP).34. Dovolací súd uzatvára, že pokiaľ dovolateľka namietala, že rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/91/2008 bolo
prijaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a judikatúra najvyššieho súdu v oblasti predkupného

práva nijakým spôsobom nereagovala na zmenu procesnej právnej úpravy a to prijatie Civilného
sporovéhoporiadku,anitátodovolacianámietkanemôžeobstáť,nakoľkorozhodnutiacitovanévbodoch
29. až 31. boli prijaté za účinnosti Civilného sporového poriadku.

35. Keďže dovolacia námietka žalobkyne, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci v ňou vymedzenej právnej otázke (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) je
nedôvodná, dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia § 448 CSP zamietol.

36. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, avšak dovolací súd mu náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ani mu
nevyplývajú z obsahu spisu (R 72/2018).

37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.