Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724203785
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6724203785.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, maloleté deti bytom
u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen,
deti rodičov – matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. E. XXXX/XX, XXX XX D., občan SR,
zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41,
960 01 Zvolen a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. XXXX/XX, XXX XX D., t.č. bytom G.
XX, XXXX H., I., občan SR, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom,

so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec, v konaní o návrhu matky maloletých detí na zvýšenie vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č.k. 8P/196/2024-173 zo dňa 18. decembra 2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 8P/196/2024-230
zo dňa 26. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch I., II. a v závislých
výrokoch III., IV. p o t v r d z u j e a v časti výroku II. o výške splátky m e n í tak, ...
„každú vo výške 130,60 Eur...“.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej len „rozsudok“) okresný súd
rozhodol, že otec maloletých detí je povinný od 23.09.2024 prispievať na výživu maloletého A. B., nar.
XX.XX.XXXXsumouvovýške420,-EurmesačneanavýživumaloletéhoC.B.,nar.XX.XX.XXXXsumou
vo výške 380,- Eur mesačne, t.j. spolu 800,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky (výrok I.).
Nedoplatok na výživnom od 23.09.2024 do splatného výživného za mesiac december 2024 vo výške

1.306,- Eur okresný súd otcovi povolil splácať spolu s bežným výživným v 10-tich splátkach každú vo
výške 130,06 Eur pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky (výrok II.).
Podľa výroku III. o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania a výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/24/2020-84 zo
dňa 03.11.2020.

2.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuokresnýsúdpoukázalnanávrhmatkymaloletýchdetí,doručený

súdu prvej inštancie dňa 23.09.2024, jeho odôvodnenie, vyjadrenie zo strany otca maloletých detí
prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. §
62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol
vo výrokovej časti svojho rozsudku.3. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/24/2020-84 zo dňa 03.11.2020 bolo zistené, že došlo
k zvýšeniu výživného na maloletého A. B. na sumu 220,- Eur a na maloletého C. B. na sumu 180,- Eur.

4. Otcovi maloletých detí sa dňa 15.04.2021 narodila dcéra J. E. B. (č.l. 56 spisu).

5. Z potvrdenia o príjme otca okresný súd zistil, že tento od 01.01.2019 do 01.12. 2019 mal čistú mzdu
vo výške 55.289,- CHF, čo vychádza mesačne suma 4.607,- CHF, od 01.01.2020 do 31.12.2020 mal

celkový príjem 56.884,- CHF, čo vychádza mesačne suma 4.740,- CHF, od 01.01.2023 do 31.12.2023
mal otec príjem 65.874,- CHF, čo na jeden mesiac predstavuje sumu 5.490,- CHF. Okresnému súdu
otec zaslal nepreložené potvrdenia z výplatných pások za rok 2024, pričom preložené poslal len za
november roku 2024.

6. Zo správy kolízneho opatrovníka bolo zistené, že matka je poberateľkou prídavku na deti od januára

2018 do súčasnosti, posledne boli vyplácané vo výške 120,- Eur mesačne. Nie je vedená ako uchádzač
o zamestnanie, pričom bola vyradená z evidencie z dôvodu osobnej celodennej starostlivosti o blízku
osobu. Dôvodom posledného skončenia pracovného pomeru bolo uplynutie doby určitej. Bolo zistené,
že poberá peňažný príspevok na opatrovanie maloletého syna C. v aktuálnej výške 715,- Eur mesačne.

7. Zo šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti
o maloleté deti zo strany matky. Maloletý A. navštevuje 9. ročník a maloletý C. 7. ročník základnej školy,
pričom maloletý C. má domáce vzdelávanie.

8. Okresný súd poukázal na to, že v rámci rozhodovania o právach a povinnostiach k maloletým deťom,

najmä čo sa týka úpravy styku, výživného, ako aj iných skutočností, nie je viazaný návrhom strany, preto
je v dispozícii súdu na základe neskôr preukázaných skutočností návrh prekročiť, to znamená rozhodnúť
v rámci zásady ultra petit.

9. Okresný súd odkázal na základné východiská pri určení výšky výživného u povinného rodiča. Za

schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia
rozsudku za určité obdobie. Na druhej strane základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie, aké náklady dieťa potrebuje, avšak tiež aj v časti zárobku
ďalšieho rodiča, resp. vyhodnotenie, prečo druhý rodič má nižší zárobok, resp. žiadny. Náklady
predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie potrieb dieťaťa, medzi základné patrí bývanie,

stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, drogéria, zdravotná starostlivosť – v danej veci týkajúca sa
najmäzdravotnehendikepovanéhoC.,školsképotreby,nákladysúvisiacesplnenímškolskejdochádzky,
ako aj s rozvíjaním osobnosti maloletého dieťaťa ako takej.

10. Okresný súd skúmal náklady, aké má matka na starostlivosť o maloleté deti. Vzhľadom k usmerneniu

Ministerstva spravodlivosti SR o spôsobe určenia výšky vyživovacej povinnosti v percentuálnom
vyjadrení oproti čistej mzde povinného, ak má otec tri deti, tak na maloletého A. by mal platiť 15 % zo
svojho príjmu a na maloletého C. 13 % zo svojho príjmu. Vzatá bola do úvahy aj osobná starostlivosť
matky o maloleté deti, ktorá v súčasnosti poberá opatrovateľský príspevok na syna C.. Na priznanie
opatrovateľskéhopríspevkujepotrebnérozhodnutieÚPSVaR,ktorýmjetakýtoopatrovateľskýpríspevok

priznaný. Okresný súd toto rozhodnutie zvýraznil z dôvodu, keď zo strany otca, resp. jeho právneho
zástupcu bolo dané vyjadrenie, že matka by sa mohla zamestnať. Zo správ zo šetrenia pomerov
vyplynulo, že síce maloletý je zaradený v základnej škole, avšak má vyučovanie v rámci domáceho
vzdelávania, z čoho vyplýva, že nejde o bežný prípad, ale o prípad dieťaťa, ktorému je potrebné venovať
zvýšené úsilie na jeho výchovu. Tieto skutočnosti odôvodnili to, že matka tým, že sa osobne stará

o maloletého, nemôže sa plnohodnotne zamestnať, a preto námietky zo strany otca boli vyhodnotené
ako právne irelevantné. Okresný súd pri hodnotení pomerov matky poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 10CoP/22/2019 zo dňa 30.04.2019, z ktorého vyplýva skutočnosť, že pokiaľ
by aj napríklad matka mala vysoký príjem, pre súd by táto skutočnosť nebola rozhodujúca, pretože
predovšetkým pri určovaní výživného sa súd musí vysporiadať s príjmom povinného rodiča.

11. K zmene pomerov okresný súd poukázal na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré hodnotil
k poslednému súdnemu rozhodnutiu sp.zn. 8P/24/2020 zo dňa 03.11.2020 a k stavu až do momentu
vyhlásenia napadnutého rozsudku okresného súdu dňa 18.12.2024. Dôvodom zvýšenia výživného bolauž len samotná doba, ktorá uplynula od dátumu posledného súdneho rozhodnutia, keď naposledy bolo
určované výživné pred viac ako štyrmi rokmi. V čase tohto posledného rozhodnutia maloletý A. mal 11
rokov a maloletý C. len 9 rokov. Plynutím doby sa jednoznačne zvýšili náklady na výživu maloletých detí,

odôvodnené potreby ako je oblečenie, obuv, školské potreby a pomôcky.

12. Okresný súd poukázal aj na zmenu pomerov u otca v dvoch rovinách, a to keď sa mu narodila
dcéra J. E. B., nar. XX.XX.XXXX, t.j. pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, ktorú si musí plniť okrem
vyživovacej povinnosti k dvom maloletým synom a na druhej strane došlo k zmene v príjmoch otca, keď

v roku 2019 jeho príjem v priemere mesačne v čistom predstavoval 4.607,- CHF a v roku 2020 príjem
v priemere mesačne v čistom 4.740,- CHF a v súčasnosti príjem otca za obdobie roku 2023 bol 65.874,-
CHF, čo mesačne predstavuje 5.490,- CHF. K preukazovaniu ďalších otcových príjmov okresný súd
uviedol, že napriek jeho výzve neboli preložené do slovenského jazyka, a preto nebolo dané ucelené
príjmové obdobie roku 2024. Okresný súd vychádzal z posledného uceleného príjmu otca, ktorý v roku
2023 mal priemerný plat 5.490,- CHF. Na základe rozdielu medzi príjmom otca v roku 2019 a v roku

2023 išlo o sumu vo výške 801,- CHF, ktorá v prepočte kurzu na euro predstavuje nárast v otcových
mesačných príjmoch približne o 840,- Eur mesačne. Okresný súd nemohol zvýšiť vyživovaciu povinnosť
o celú túto sumu, pretože proporcionálne vzhliadol aj k tomu, že nielen u maloletých detí došlo k zvýšeniu
nákladov a životných potrieb, ale aj u otca. Okresný súd preto zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloleté
deti celkovo o sumu 400,- Eur, čo nepredstavuje ani polovicu rozdielu nárastu príjmu otca od posledného

určovania výživného do súčasnosti.

13. Otec je povinný platiť výživné od podania návrhu, t.j. od 23.09.2024. Na základe tejto skutočnosti
bol vypočítaný nedoplatok na výživnom za obdobie od 23.09.2024 do 18.12.2024. Nedoplatok na
výživnom za september 2024 predstavoval zvýšenie výživného v rozsahu 8 dní od 23.09.2024 do

30.09.2024 a tento nedoplatok bol vypočítaný spôsobom, že ak otec má platiť zvýšené výživné o 400,-
Eur mesačne, túto sumu vydelil číslom 30, t.j. počtom dní v mesiaci september a vynásobil 8 dňami, tak
suma predstavovala 106,- Eur. Nedoplatok na výživnom okresný súd vypočítal aj za mesiace október,
november a december v celkovej výške tri mesiace krát 400,- Eur, čo predstavovalo sumu 1.200,- Eur.
Celková suma zameškaného výživného bola vo výške 1.306,- Eur, ktorú okresný súd povolil otcovi

splácať v 10 mesačných splátkach. Čo sa týka mesiaca december, pre lepšie pochopenie okresný súd
uviedol, že keďže výživné je splatné mesiac dopredu a otec musí platiť výživné do 15. dňa mesiaca, tak
pokiaľ bol rozsudok vyhlásený 18.12.2024, už nastala aj splatnosť výživného za mesiac december.

14. Okresný súd nevykonal výsluch B. A. K. z dôvodu, že tento výsluch by neovplyvnil rozhodnutie

okresného súdu, pretože skutočnosti, ku ktorým mal byť vyslúchnutý, neboli pre rozhodnutie súdu
významné.

15. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

16. Proti rozsudku okresného súdu, a to do výrokov I., II. v zákonnej lehote podal odvolanie otec
maloletých detí prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, ktorý namietal nevykonanie dôkazov
potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) a nesprávne právne
posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch

podľa § 388 CSP zmeniť tak, že otec je povinný od 23.09.2024 prispievať na maloletého A. B. sumou
vo výške 300,- Eur a na maloletého C. B. sumou vo výške 250,- Eur mesačne, t.j. spolu 550,- Eur,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku a zameškané
výživné 490,- Eur bude povolené otcovi zaplatiť v 10 splátkach po 49,- Eur spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Otec maloletých detí nenamietal,

žebynedošlokzmenepomerovnastranemaloletýchdetí,avšakrozporuplneboliposudzovanévýdavky
matky maloletých detí a majetkové pomery a výdavky otca maloletých detí. Súd pri rozhodovaní o výške
výživného musí zobrať do úvahy v prvom rade odôvodnené potreby maloletých detí a nie výdavky matky
maloletých detí, ktoré uviedla v návrhu. Pri potrebe zvýšenia výživného na maloleté deti okresný súd
vychádzal z mesačných výdavkov matky vo výške 1.286,- Eur, ktoré však sú pokryté už pôvodnou

výškou výživného a príjmom matky, preto suma stanovená okresným súdom vo výške 800,- Eur na
obidve deti nie je primeraná a v zásade takmer úplne pokrýva všetky bežné výdavky maloletých detí.
Podľa platnej právnej úpravy obidvaja rodičia sa majú podieľať na výžive maloletých detí. Rozhodnutím
okresného súdu otec maloletých detí bol zaviazaný k úhrade takmer všetkých nákladov súvisiacichs výživou maloletých detí. Maloleté deti nie sú vo veku, keď matka poskytuje len osobnú starostlivosť,
ktorú otec vyvažuje finančným plnením, a preto považoval za spravodlivé, aby sa i matka finančne
podieľala na výžive maloletých. Otec sa o maloleté deti zaujíma, prispieva na oblečenie, maloletému A.

B. prispel na výlet do Paríža vo výške 400,- Eur, výlet na Majstrovstvá Európy vo futbale v Nemecku
a potreby maloletých detí zabezpečuje aj rodina otca žijúca na Slovensku, krstní rodičia, rodina otca
maloletých detí vykrýva aj výnimočné výdavky.
K odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu otec maloletých detí uviedol, že
pokiaľ výdavky matky neboli preukázané prostredníctvom výpisov z účtov, pokladničných bločkov,

nájomnej zmluvy, prípadne iných zmlúv, tak je možné, že išlo o umelé navyšovanie výdavkov. Na druhej
strane otec maloletých detí bol povinný zabezpečiť dokumenty ohľadne jeho výdavkov, príjmových
pomerov, preklady z nemeckého jazyka do slovenského jazyka, čo pre neho znamenalo výdavky.
VýdavkyvýnimočnéhocharakterumáajotecmaloletýchdetísrodinouvoŠvajčiarsku.Plnísivyživovaciu
povinnosťvočimaloletýmdeťomrazdorokaajtým,žematkeposielalrodinnéprídavkyzoŠvajčiarskavo
výške 5.000,- Eur, čo predstavuje sumu 416,- Eur na mesiac v prospech matky a prispieva aj nad rámec

určeného výživného. Výdavky otca neboli zohľadnené pri posudzovaní vyživovacej povinnosti. Priebeh
konania pred okresným súdom viedol k uzavretiu rodičovskej dohody, podľa ktorej výška výživného
mala predstavovať sumu 550,- Eur, avšak zo strany matky maloletých detí došlo k prehodnoteniu tejto
sumy a požadovala vyššiu sumu, resp. aby výživné určil vhodnou sumou súd. Konanie mohlo byť
ukončené rodičovskou dohodou, avšak okresný súd určil vyššie výživné, ako sú reálne odôvodnené

potreby maloletých detí a prezentované náklady ich matkou. Okresný súd pri určení výživného nezobral
do úvahy primeranosť a nevyhnutnosť, a preto suma výživného nie je postavená na odôvodnených
potrebách maloletých detí. Okresný súd si osvojil len matkou uvádzané skutočnosti, ktoré však žiadnym
spôsobom nezdokladovala. Otec maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu považoval
za primerané určenie výživného zo strany konajúceho súdu vo výške 550,- Eur mesačne, maximálne

600,-Eurmesačne,okremmesiaca,vktorommáotecvosobnejstarostlivostimaloletédeti.Navýživnom
v sume 550,- Eur mesačne otec maloletých detí zotrval, pretože je primerané a nestotožnil sa so sumou
800,- Eur mesačne, a to aj s ohľadom na odôvodnené potreby maloletých detí, ich zdravotný stav. Otec
maloletých detí žiadal odročiť pojednávanie za účelom bližšieho vyjasnenia skutočnosti, ktorý návrh
okresný súd zamietol, ako aj návrh na doplnenie dokazovania, a to výsluch krstného otca maloletých

detí, čo bol postup v rozpore s Čl. 6 CMP.

17. V ďalšej časti odvolania otec maloletých detí uviedol, že čas stretávania sa s nimi je obmedzenejší
z dôvodu, že žije v zahraničí, ale každoročne si vytvorí priestor na to, aby aspoň celý mesiac maloleté
deti trávili čas s ním. Nie je namieste stanovisko matky, že sa otec s maloletými deťmi stretáva

jedenkrát do roka. V čase veľkonočných sviatkov otec príde na Slovensko a stretne sa s maloletými
deťmi po dobu 4 dní, počas vianočných sviatkov po dobu 8 dní, v čase letných prázdnin, keď sú
maloleté deti u neho v zahraničí, im poskytuje starostlivosť a zabezpečuje každodenné výdavky.
Z jeho strany je záujem o pravidelnejšie sa stretávanie s deťmi, keby mu to bolo umožnené. Výška
výživného určená napadnutým rozsudkom, podľa jeho názoru, nie je v jeho finančných možnostiach,

schopnostiach, aj napriek vyššiemu príjmu, pretože má vyššie výdavky z dôvodu rozličnej životnej
úrovne vo Švajčiarsku, ako aj s pribudnutím ďalšej vyživovacej povinnosti maloletej J. E. B.. Výživné je
neprimerane vysoké, preto požadoval jeho zníženie na pôvodnú sumu, ktorú matka navrhla v návrhu
na zvýšenie výživného k maloletým deťom. Hoci výživné sa určuje od okolností konkrétneho prípadu,
musí však byť naplnená požiadavka zásadnej predvídateľnosti súdnych rozhodnutí vyjadrená v Čl. 2

CSP. Pokiaľ ide o objektivizáciu výživného, na ktorú sudca okresného súdu poukazoval, otec maloletých
detí konštatoval, že v európskom priestore sa síce stretáva s objektivizáciou v podobe tabuliek, podľa
ktorých sa výživné určuje percentom z príjmu povinného rodiča, a to v závislosti od veku dieťaťa,
počtu vyživovacích povinností, avšak takto určované výživné má spravidla len odporúčací charakter.
Určené výživné nie je primerané, a tým nie je vo finančných možnostiach otca maloletých detí splácať

ani zameškané výživné, ktoré žiada určiť zo sumy 550,- Eur, ktorú matka pôvodne navrhovala, čo by
predstavovalo sumu zameškaného výživného vo výške 490,- Eur od podania návrhu do rozhodnutia
okresného súdu, ktorú by otec splácal v 10-tich pravidelných splátkach po 49,- Eur, keď takto určená
suma zameškaného výživného by pre neho nepredstavovala finančnú záťaž, ako pôvodne okresným
súdom určená suma výživného spolu s bežným výživným. Sumu výživného vo výške 550,- Eur považuje

za adekvátnu vzhľadom na vek a potreby maloletých detí a túto sumu mu dovoľujú aj jeho finančné
možnosti. Podľa otca maloletých detí dostatočne neboli prešetrené pomery matky.18. K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadrila matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu,
ktorý súčasne požiadal o doručenie upovedomenia o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku
odvolacieho súdu v tejto veci elektronickými prostriedkami, a to na e-mailovú adresu C., resp.

do elektronickej schránky. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny, pretože
z odôvodnenia rozsudku okresného súdu sú zrejmé skutočnosti, úvahy, na základe ktorých rozhodol.
V odvolaní otec maloletých detí neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom
preukázali výšku výživného, ktorú navrhoval. Jedinú skutočnosť, ktorú mal otec preukázať, bol jeho
príjem za posledných 12 mesiacov, čo si ani nesplnil, pretože doložil okresnému súdu nepreložené

výplatné pásky. Otec maloletých detí nijakým spôsobom reálne nepreukázal, že sa podieľa na výžive
maloletých detí nad rámec stanovenej vyživovacej povinnosti. Odôvodnené potreby sú zdravotné
pomôcky, ktoré potrebuje maloletý C., alebo pomôcky do školy, ktoré potrebujú obidvaja maloletí,
v prípade maloletého A. je to športové vybavenie, aby mohol vykonávať športovú činnosť, ktorá ho
napĺňa. Deti síce potrebujú zážitky, ale pokiaľ sa matke v jej prípade nedá zamestnať, musí ťahať
celú domácnosť sama, a preto zážitkové potreby sú pre ňu druhoradé. Otec maloletých detí poukazuje

na to, čo maloletým kúpili krstní rodičia, avšak nepoukázal na to, čo maloletým deťom mimo výletov
zabezpečil sám. Krstní rodičia nemôžu suplovať povinnosti otca maloletých detí. Počas celého konania
otecmaloletýchdetíuvádzal,žebysamatkamalazamestnať,zabezpečiťsivyššiuživotnúúroveňnielen
sebe, ale aj maloletým deťom, avšak akoby nechcel prijať, že maloletý C. má domáce vzdelávanie,
matka je nútená sa mu venovať aj počas času, kedy sú štandardne deti v škole. Maloletému C. tak,

ako bolo dokazovaním zistené, je potrebné venovať zvýšené úsilie na jeho výchovu, a tým je matka
výrazne limitovaná v možnosti nájsť si zamestnanie. Tvrdenia otca sú dôkazom neznalosti o tom, ako
reálne matka funguje s maloletým C., aké je náročné starať sa o takéto dieťa a ešte mať aj prácu popri
uvedenom. Poukázala na ust. § 62 ods. 2, najmä druhú vetu Zákona o rodine, podľa ktorej dieťa má
právopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov,apretomaloletísynoviamajúprávoaspoňsčastisapodieľať

na životnej úrovni ich otca, čo by mal otec prijať.

19. K vyjadreniu matky maloletých detí sa vyjadril otec v podaní zo dňa 10.03.2025. Nestotožnil sa
s vyjadrením matky, považoval ho za účelové, zavádzajúce. Okresný súd sa síce zaoberal rozličnými
skutočnosťami, avšak neprihliadol na nevyhnutné výdavky vynakladané matkou voči maloletým deťom

a stanovil neprimerane vysoké výživné. Okresný súd mal pri posudzovaní zvýšenia výživného skúmať
nielen výdavky povinného rodiča, teda platiteľa výživného, ale aj výdavky rodiča, ktorému boli maloleté
deti zverené. Výdavky, ktoré otec poskytol nad rámec maloletým deťom, v súčasnej dobe nevie
zdokladovať, pretože primárne ich uhrádzal v hotovosti, keď navštívil maloleté deti na území Slovenskej
republiky. Nesúhlasil s postupom okresného súdu, ktorý návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel

a odmietol vykonať dokazovanie výsluchom krstného otca maloletých detí. Žiadnym spôsobom v
mesačných výdavkoch matka nepísala o žiadnych zdravotných pomôckach pre maloletého C., uviedla
výšku pri liekoch orientačne okolo 30,- Eur až 50,- Eur mesačne a na športové potreby maloletého A.
prispieval aj otec. Ak matka tvrdí, že na maloletého C. má zvýšené náklady na zdravotné pomôcky, tak
je nevyhnutné, aby toto tvrdenie aj reálne preukázala. Pokiaľ tieto výdavky nie sú preukázané výpismi

z účtov, pokladničnými bločkami, zmluvami, tak je dôvodné predpokladať, že ide o umelé navyšovanie
výdavkov.Príspevkykrstnýchrodičovzostranyotcamaloletýchdetísúdôkazomotom,žesapreukazuje
záujem rodiny otca o maloleté deti. Pôvodným rozsudkom bolo určené výživné na maloletého A. B.
v sume 220,- Eur mesačne a na maloletého C. B. v sume 180,- Eur mesačne a v tej dobe príjem
otca dosahoval 4.740,- CHF. V napadnutom rozsudku okresný súd konštatoval dosahovaný príjem otca

maloletých detí 5.490,- CHF, t.j. nárast otcových mesačných príjmov približne o 840,- Eur a rozhodol
o zvýšení výživného na maloletého A. B. sumou 420,- Eur mesačne a maloletého C. B. sumou 380,- Eur
mesačne, t.j. spolu 800,- Eur, čím sa pôvodne vyživovacia povinnosť otcovi zvýšila o 100 %. Naviac,
otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec maloletých detí poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 14CoP/181/2024, z ktorého vyplýva, že výživné by malo byť určené tak, aby neviedlo

k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe vyhnúť sa plneniu tejto povinnosti. Matka
i napriek tomu, že bola okresným súdom vyzvaná, nepreukázala výšku niektorých výdavkov. Otec
maloletých detí zotrval na odvolacom návrhu.

20. K vyjadreniu otca maloletých detí sa vyjadrila matka prostredníctvom zvoleného právneho

zástupcu. Uviedla, že vyjadrenie otca považuje za irelevantné a v mnohých ohľadoch protichodné.
Pri preukazovaní výdavkov na maloleté deti matka zdôraznila, že celú výchovu a všetku starostlivosť
o maloletých vykonáva výlučne ona, a to 24 hodín, 7 dní v týždni bez pomoci otca, kedy je nútená
pokrývať všetky nevyhnutné výdavky spojené so starostlivosťou o maloletých. Pri výdavkoch vychádzalazo skutočného stavu, nemala dôvod tieto navyšovať, išlo o výdavky spojené s bežným životom, pričom
sa snaží vynakladať čo najmenšie výdavky. Výdavky, ktoré uviedla v podanom návrhu, boli okresnému
súdu známe aj z bežného spôsobu života. Položka oblečenia pre maloletých vo výške 950,- Eur v

priemere na 12 mesiacov, suma delená dvomi deťmi predstavuje 475,- Eur ročne na jedno dieťa
a keď sa vydelí suma 475,- Eur 12-timi mesiacmi, predstavuje to 40,- Eur mesačne na oblečenie pre
maloleté dieťa, ktoré rastie. Otec nedoložil bločky z nákupov pre maloletých, avšak u matky vyžaduje
predloženie takýchto dokladov. Otec maloletých detí mal kvalifikovanú právnu pomoc a nič mu nebránilo
dodať právnemu zástupcovi bločky na ich predloženie na konanom pojednávaní, ktoré by preukazovali

prispievanie maloletým nad rámec určeného výživného. Nevykonanie dôkazu okresný súd odôvodnil
v rozsudku. Neodopiera záujem krstných rodičov o maloletých, ktorý je pochopiteľný, avšak tento nie
je možné subsumovať pod záujem samotného otca. Rovnako aj rodina matky prispieva maloletým
a toto ich konanie tiež nepovažuje za jej vlastné, inak by maloletí boli odkázaní iba na takýto spôsob
prispievania od rodiny a vlastne ani jeden z rodičov by sa o nich nemusel starať a prispievať im. Deti
majú predovšetkým cítiť záujem oboch rodičov a v prípade, ak im nie je poskytovaný v takej miere,

ako by mal byť, tak aspoň na finančnej pomoci by malo povinnému rodičovi záležať. Poukázala na
tabuľky vydané Ministerstvom spravodlivosti SR a ak sa bude vychádzať z preukázaného príjmu otca
za rok 2023 tak, ako to urobil okresný súd, ktorý je cca 5.755,- Eur, by výživné na jedno maloleté
dieťa predstavovalo 748,- Eur, preto okresným súdom určené výživné je veľmi veľkorysé v pomere k
príjmu otca. Samozrejme je potrebné zohľadniť výdavky samotného otca, určitý životný štandard. Otec

maloletých detí nežije sám vo Švajčiarsku a nestará sa výlučne on sám o maloletú J. E., a teda príjem
má aj jeho terajšia partnerka, avšak na rozdiel od neho sa matka výlučne sama stará o maloletých synov
a sama musí zabezpečiť riadny chod domácnosti a všetku starostlivosť. Zvýšené výživné určite nevedie
k existenčným problémom otca maloletých a za aplikácie ust. § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine žiadala
rozsudok okresného súdu potvrdiť.

21. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletých detí, postupom bez nariadenia

pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok okresného súdu za aplikácie ust. § 65, § 66, §
67 CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3
CSP, upovedomením o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami
právnemu zástupcovi matky maloletých detí, bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I.,

II. a v závislých výrokoch III., IV. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2
CSP a v časti výroku III. o výške splátky formálne zmenený podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku krajského súdu. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí

bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/59/2025
- 260 zo dňa 02.05.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 05.05.2025, s oznámením miesta a času
verejného vyhlásenia rozsudku právnemu zástupcovi matky maloletých detí do elektronickej schránky

a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému
vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

24. Pre posúdenie odvolacích dôvodov otca maloletých detí nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, ak
krajský súd nezistil dôvody pre zopakovanie alebo doplnenie dokazovania. Okresný súd v potrebnom

rozsahu zistil skutočný stav veci nevyhnutný pre rozhodnutie o podanom návrhu matky maloletých
detí na zvýšenie výživného. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom otca maloletých detí, že vo veci
neboli vykonané dôkazy potrebné k samotnému rozhodnutiu. V konečnom dôsledku aj v rámci civilného
mimosporového konania je to súd, ktorý rozhodne o (ne)vykonávaní dokazovania a posudzuje návrhy
účastníkov konania.

25. Podstatou odvolania podaného otcom maloletých detí, okrem namietania nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci, bolo aj namietanie nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec maloletých detí
mal za to, že neboli riadne preukázané výdavky na strane maloletých detí prostredníctvom výpisovz účtov, pokladničných bločkov, nájomnej zmluvy a iných zmlúv, pri určení výšky výživného okresný súd
nezobral do úvahy primeranosť a nevyhnutnosť, keď došlo k určeniu neprimerane vysokého výživného
vzhľadom na nedostatočne preukázané potreby maloletých detí a bolo určené vyššie výživné, ako

sú reálne odôvodnené potreby maloletých detí a prezentované náklady ich matkou. Pri objektivizácii
výživného, na ktorú poukazoval okresný súd, otec maloletých detí namietal, že tabuľkový výpočet
určený percentom z príjmu povinného rodiča pri určení výšky vyživovacej povinnosti má len odporúčací
charakter. Otec v odvolaní žiadal výživné na maloletého A. zvýšiť na sumu vo výške 300,- Eur a na
maloletého C. na sumu 250,- Eur, t.j. spolu 550,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

26. Krajský súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/24/2020-84 zo dňa 03.11.2020 mal za
preukázané, že otcovi bolo uložené prispievať výživným na maloletého A. B. sumou 220,- Eur a na
maloletého C. B. sumou 180,- Eur. Predmetným rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda. Okresný
súd v danej veci k podanému návrhu matkou maloletých detí na zvýšenie výživného postupoval podľa
ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. vyhodnocoval zmenu pomerov od posledného súdneho rozhodnutia

o výživnom rozsudkom zo dňa 03.11.2020 k dátumu napadnutého rozsudku okresného súdu, t.j.
k 18.12.2024 (odsek 19., 20. odôvodnenia rozsudku okresného súdu).

27. Krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa
stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Za aplikácie ust. § 387 ods. 3

druhávetaCSPvspojenísust.§2ods.1CMPsakrajskýsúdvodôvodnenísvojhorozsudkuvysporiadal
s podstatnými tvrdeniami uvedenými otcom maloletých detí v odvolaní.

28. K priebehu konania pred okresným súdom sa uvádza, že bol správne zvolený procesný postup,
ak nedošlo k odročeniu pojednávania, pretože zákonná úprava kladie dôraz, aby konanie vo veciach

starostlivosti o maloletých prebiehalo plynule, s poukazom aj na Čl. 12 CMP, ktorý ukladá súdu
postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby sa predišlo zbytočným
prieťahom, bolo konané hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov
konania a iných osôb. Uvedenému princípu hospodárnosti konania zodpovedal postup okresného súdu,
ktorý neodročil pojednávanie v zmysle žiadosti právneho zástupcu otca maloletých zo dňa 25.11.2024

(č.l. 109 spisu), za súčasného oznámenia právnemu zástupcovi otca maloletých detí podaním zo
dňa 27.11.2024, že sa bude pojednávať aj bez prítomnosti otca maloletých detí, pretože sa žiadosti
o odročenie pojednávania z dôvodu, že otec maloletých detí sa nemôže zúčastniť pojednávania,
nevyhovuje. Otec maloletých detí mal dostatočný časový priestor na uplatňovanie svojich práv pred
okresným súdom, keď k doručenému návrhu podanému matkou maloletých detí sa vyjadril podaním

zo dňa 15.10.2024, stanovený termín pojednávania 12.11.2024 bol odročený z dôvodu, že zo strany
právneho zástupcu otca maloletých detí budú doložené doklady v lehote 15-tich dní, obsahovo
vymedzené v rámci pojednávania a ďalší termín bol vytýčený na 18.12.2024, na ktorom bolo meritórne
rozhodnuté bez akceptovania návrhu otca maloletých detí na odročenie pojednávania a návrhu na
doplnenie dokazovania.

K návrhu otca maloletých detí, aby bol vypočutý ako svedok krstný otec maloletých detí B. A.
K., krajský súd uvádza, že vyživovaciu povinnosť majú rodičia a nie krstní rodičia, a preto, ak okresný
súd nevykonal tento dôkaz, t.j. výsluch krstného otca maloletých detí, postupoval správne.

29. K správnosti procesného postupu okresného súdu, ktorým nebolo vyhovené žiadosti otca maloletých

detí o odročenie pojednávania, krajský súd dodáva, že v zmysle ust. § 183 ods. 1
CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V žiadosti o odročenie pojednávania
zo dňa 25.11.2024 otec maloletých detí prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedol, že
sa pojednávania vytýčeného na deň 18.12.2024 nemôže zúčastniť z dôvodu, že musí byť prítomný
v zamestnaní vo Švajčiarsku, avšak nepreukázal, že ide o dôležitý dôvod v tom zmysle, že v čase

nariadeného termínu pojednávania nemôže byť uvoľnený z plnenia si pracovných povinností, resp.
nepreukázal, že nebolo možné z jeho strany usporiadať si pracovné povinnosti tak, aby bol prítomný
na nariadenom termíne pojednávania dňa 18.12.2024, ak naviac išlo o konanie, týkajúce sa zvýšenia
výživného pre maloleté deti.
30. Otec maloletých detí v odvolaní namietal, že neboli matkou maloletých detí preukázané výdavky,

náklady maloletých detí. K tomuto neopodstatnenému odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že
dokazovanie o výdavkoch, nákladoch maloletých detí nemá pred súdom „prebiehať“ v preukazovaní
jednotlivých bločkov, ale s dôrazom na potreby dieťaťa, ktoré v určitom veku sú u detí rovnaké, pričomv konkrétnosti každej veci sa prihliada na osobitosti potrieb dieťaťa pre jeho nepriaznivý zdravotný stav,
resp. pre jeho talentové predpoklady v rôznych oblastiach života.

31. Okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine v spojení s ust. §
62 ods. 2 Zákona o rodine, keď pri rozhodovaní o zvýšení výživného na maloleté deti vyhodnocoval
zmenu pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu, rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k.
8P/24/2020-84 zo dňa 03.11.2020. Súčasne zohľadnil dve zákonné kritériá pre rozhodnutie o výživnom,
resp. o zvýšenie výživného, a to 1/ odôvodnené potreby oprávneného – maloletých detí a 2/ schopnosti,

možnosti povinného – otca maloletých detí.

32. Odôvodnene okresný súd skonštatoval, že došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov s prihliadnutím
aj k tomu, že od posledného súdneho rozhodnutia uplynula doba 4 rokov, ktorá samotná dávala základ
pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, pretože sa výrazne zmenili náklady na strane maloletých
detí, ktoré majú 15 a 13 rokov, oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu, keď mali 11 a 9 rokov. Matka

preukázala výdavkovú časť s poukazom aj na odsek 1. odôvodnenia napadnutého rozsudku, odsek 18.
odôvodnenia.

33. Nebolo možné akceptovať obranu otca maloletých detí v odvolaní ani v tom, že ide o neprimerane
zvýšenú vyživovaciu povinnosť u maloletého A. zo sumy 220,- Eur na sumu 420,- Eur a u maloletého C.

zo sumy 180,- Eur na 380,- Eur, pretože okrem zmeny pomerov na strane maloletých detí, zvýšených
výdavkov a nákladov, ktoré od doby posledného súdneho rozhodnutia (pred 4 rokmi) nepochybne
vzrástli, okresný súd zákonným spôsobom aplikoval ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, a to právo dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pre zabezpečenie zhodnej životnej úrovne dieťaťa a rodičov súd
pri určovaní výšky výživného, resp. zvýšenia výživného zisťuje životnú úroveň komplexne a z úradnej

povinnosti, nie je viazaný tvrdeniami účastníkov konania, a preto aj z tohto dôvodu bol vecne správny
záver okresného súdu podľa odseku 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď pri rozhodovaní
o právach a povinnostiach k maloletým deťom, v danej veci výživného, nebol viazaný návrhom podaným
matkou maloletých detí.

34. Pri vyhodnotení majetkových pomerov rodičov maloletých detí krajský súd považuje za potrebné
uviesť, že dôkazné bremeno o vierohodných majetkových pomeroch bolo na strane povinného, t.j. na
otcovi maloletých detí, ktorý si ju v potrebnom rozsahu nesplnil, a preto okresný súd vecne správne
vychádzal z dokladov o príjme otca, ktoré boli preložené do slovenského jazyka. Okresný súd podaním
zo dňa 02.12.2024 (č.l. 115 spisu) vyzval otca maloletých detí k splneniu povinnosti doložiť dôkazy tak,

ako táto povinnosť mu bola uložená na pojednávaní konanom dňa 12.11.2024, t.j. bola mu uložená
povinnosť doložiť doklady za uplynulých 12 mesiacov od novembra 2023 do novembra 2024 alebo
do októbra 2024 o jeho čistom príjme, s doložením preloženého dokladu o tomto príjme, preložené
potvrdenia o prídavkoch na maloleté deti vo Švajčiarsku, ktorú uloženú lehotu 15 dní na nariadenom
pojednávaní konanom dňa 12.11.2024 okresný súd nepredĺžil, pretože aj podľa názoru krajského súdu

bola primeranou lehotou.

35. Okresný súd prihliadol nielen k zmene pomerov na strane oprávnených, a to maloletých detí,
onárastevýdavkovnaichstraneodposlednéhosúdnehorozhodnutia,odktoréhouplynuladoba4rokov,
ale aj k zmene pomerov u otca maloletých detí ako osoby povinnej, keď sa mu narodila dcéra J. E. B.

dňa 15.04.2021, t.j. pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Prihliadol aj k príjmu otca maloletých detí,
ktorý na základe odseku 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku a predložených relevantných dôkazov
otcom maloletých detí bol 5.490,- CHF, t.j. rozdiel medzi príjmami otca v čase posledného súdneho
rozhodnutia bol v náraste vo výške 801,- CHF, v prepočte na eurá nárast otcových mesačných príjmov
bol o sumu 840,- Eur mesačne.

36. K aplikácii ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine okresným súdom krajský súd uvádza, že rovnaká
životná úroveň nespočíva v matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda, že
rodič a dieťa musia mať k dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože potreby dospelého
človeka a dieťaťa sú odlišné. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní

dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú
životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou.37. Odôvodnené potreby, na ktoré súd prihliada pri určení výživného, resp. zvýšeného výživného na
dieťa, sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu a závislé od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho
fyzickej a duševnej vyspelosti, celkového uplatnenia v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby nie

sú určované len týmito okolnosťami, ale sú ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú
reálnemožnostiaschopnostirodičovveľmiobmedzené,odôvodnenésúlenbežnépotrebydieťaťa,ktoré
nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nevyhnutných pre život človeka.
Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, odôvodnené sú tiež ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré nie sú nevyhnutné, ale práve so zreteľom napr. na vek a zdravotný stav dieťaťa, jeho fyzickú

a duševnú vyspelosť, celkové uplatnenie v spoločenskom živote sú prospešné pre všestranný vývoj
dieťaťa. Je určite spravodlivé, ak vzhľadom na toto chápanie odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu
o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa
k životnej úrovni rodičov.

38. Krajský súd na rozdiel od odvolacieho dôvodu otca maloletých detí uvádza, že stanovená suma

výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj schopnostiam a možnostiam otca
maloletých detí, ktorý v čase posledného súdneho rozhodnutia, t.j. v roku 2019 mal príjem v priemere
mesačne v čistom 4.607,- CHF, v roku 2020 v priemere 4.740,- CHF a v čase napadnutého rozsudku
okresného súdu bol relevantne zistený príjem mesačne 5.490,- CHF.

39.Okresnýsúdzobraldoúvahyvýlučnúosobnústarostlivosťmatkyomaloletédeti,naviacumaloletého
C. ide o intenzívnu osobnú starostlivosť s poberaním peňažného príspevku na opatrovanie maloletého
v sume 715,- Eur mesačne, s dôsledkom, že pre túto plnohodnotnú osobnú starostlivosť má matka
obmedzené možnosti sa zamestnať.

40. Odvolanie otca maloletých detí nebolo vyhodnotené ako relevantné, pretože povinnosťou obidvoch
rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej miere
odkázané výživou na svojich rodičov, pokiaľ nie sú schopné sa samé živiť. Životná úroveň maloletých
detí je odrazom životnej úrovne jeho rodičov, preto okresný súd, rešpektujúc vyživovaciu povinnosť
otca k maloletým a zákonné kritériá rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti,

zvýšil výživné na maloletých vecne správnym spôsobom. Rovnako zo zistených príjmov a majetkových
pomerov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery otca
zodpovedajú súdom prvej inštancie zvýšenému výživnému.
41. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, obsahu podaného odvolania, ako aj celého spisového
materiálu dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu postačujúcom

pre rozhodnutie vo veci, pričom ani v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti. Zároveň
je treba konštatovať, že okresný súd na základe zisteného skutočného stavu dospel aj k správnemu
záveru, pokiaľ ide o výšku výživného, zodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam povinnej osoby –
otcamaloletýchdetí.Nedošloaniknesprávnemuprávnemuposúdeniuveci,pretoženazistenýskutočný
stav veci v zmysle rozsahu vykonaného dokazovania okresným súdom bola aplikovaná správna právna

úprava, a to rozhodné ustanovenia Zákona o rodine tak, ako ich citoval okresný súd v odôvodnení svojho
rozsudku, ktoré na daný súdený stav aj správne interpretoval. Okresný súd sa dôsledne venoval nielen
pomerom na strane otca maloletých detí, ale aj pomerom na strane matky.

42. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal len s podstatnými a rozhodnými

odvolacími dôvodmi bez potreby zachádzania do detailnosti námietok uvádzaných otcom maloletých
detí v ňom podanom odvolaní, s prihliadnutím aj k ustálenej rozhodovacej činnosti, keď v konaní
o opravnom prostriedku, akým je aj odvolanie, súd nie je povinný dať odpoveď na všetky odvolacie
námietky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný a rozhodujúci význam, k čomu zo strany krajského
súdu došlo. Pokiaľ otec maloletých detí v odvolaní namietal pri objektivizácii zvýšeného výživného

napadnutým rozsudkom okresného súdu odkaz na Metodiku výpočtu výživného v Slovenskej republike
Ministerstva spravodlivosti SR, tak hoci táto má odporúčací charakter, vychádza z premisy, že výška
výživného rodičov k deťom by mala v skutkovo obdobných prípadoch byť obdobná. Ako najvhodnejší
spôsob bol stanovený výpočet pevným percentom v závislosti od výšky príjmu rodiča, životnej etapy
dieťaťa, celkového počtu vyživovacích povinností rodiča, zohľadnenie miery starostlivosti o dieťa a styku

s dieťaťom.

43. Okresný súd však primárne zohľadnil konkrétnosti danej veci a vo výsledku vecne správne rozhodol,
preto pokiaľ aj otec maloletých detí podal odvolanie do výrokov I., II., a to o výživnom a nedoplatku navýživnom, tak v odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený tak vo výrokoch I., II., ako
aj v závislých výrokoch III. o trovách prvoinštančného konania a IV., ktorým sa mení posledné súdne
rozhodnutie o výživnom. Ak aj v časti výroku II. o výške splátky došlo k zmene podľa § 388 CSP, išlo

len o formálnu zmenu, pretože pri správne určenom nedoplatku na výživnom 1.306,- Eur, výška splátky
pri určení 10 splátok predstavuje 130,60 Eur a nie 130,06 Eur, ako vyjadril okresný súd. Pri nedoplatku
1.306,- Eur, aby tento bol zaplatený v primeranej lehote, za rešpektovania aj možností na strane otca
maloletých detí vzhľadom k jeho pomerom, bolo správne určené jeho plnenie v 10 splátkach.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože neboli
zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle ust. § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.