Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Mgr. Viktória Špyrková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Cpr/1/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123287018
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viktória Špyrková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123287018.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
6 14Cpr/1/2023
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Viktóriou Špyrkovou v spore žalobcu:
Technology Solutions Bene Slovakia, s. r. o. so sídlom Rúbanisko III 2804/7, 984 03 Lučenec, IČO: 47
368 322, zast.: Advokátska kancelária NOVÁK s. r. o. so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/
XX, XXX XX D., o zaplatenie 767,64 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
6 14Cpr/1/2023
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 767,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 %
ročne zo sumy 767,64 Eur od 01. 10. 2022 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky
vo výške 4,90 Eur, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške k rukám jeho právneho zástupcu.
o d ô v o d n e n i e :
5 14Cpr/1/2023
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30. 03. 2023 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 767,64 Eur titulom
bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo
sumy 767,64 Eur od 01. 10. 2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 29.
07. 2022 Pracovnú zmluvu. Na základe pracovnej zmluvy bol žalobca povinný vyplácať žalovanému za
vykonanú prácu mzdu. Túto svoju povinnosť splnil, keď žalovanému v priebehu kalendárneho mesiaca
august 2022 vyplácal v zmysle § 130 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce, preddavok na
mzdu vo výške 1 000,- Eur dňa 09. 08. 2022, vo výške 800,- Eur dňa 13. 08. 2022 a vo výške 700,-
Eur dňa 25. 08. 2022. Dňa 30. 08. 2022 došlo zo strany žalobcu k skončeniu pracovného pomeru
vskúšobnejdobe,očombolžalovanýriadneoboznámený.Písomnévyhotovenieskončeniapracovného
pomeru však odmietol prevziať. V zmysle vyúčtovania mzdy za mesiac 08/2022 vrátane ostatných plnení
poskytovaných popri zamestnaní nárok žalovaného predstavoval sumu 1 732,36 Eur. Vzhľadom k tomu,že žalovanému bolo preddavkovo uhradených 2 500,- Eur, došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu v žalovanej výške. Žalobca dňa 27. 02. 2023 odoslal žalovanému na adresu z pracovnej
zmluvy výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá sa však vrátila žalobcovi ako nedoručená. Žalobca si
okrem istiny uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po výplatnom termíne
mzdy za mesiac 08/2022, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v podobe poplatku za žiadosť
o oznámenia miesta pobytu (správny poplatok 2,50 Eur) spolu s poštovným v súvislosti s doručením
predmetnej výzvy (2,40 Eur).
2. K žalobe pripojil žalobca Pracovnú zmluvu uzatvorenú so žalovaným dňa 29. 07. 2022, doklady
o úhradách vo výške 1 000,- Eur, 700,- Eur a 800,- Eur, výplatnú pásku žalovaného za mesiac 08/2022,
Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 30. 08. 2022, Žiadosť o oznámení
miesta pobytu adresovaná Ministerstvu vnútra SR dňa 23. 02. 2023, Odpoveď Ministerstva vnútra SR
zo dňa 17. 03. 2023, Výzvu na zaplatenie zo dňa 23. 02. 2023 spolu s Potvrdením o doručovaní.
3. Súd v upomínacom konaní vydal vo veci dňa 21. 04. 2023 platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo
doručiť do vlastných rúk žalovanému. Na základe Návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní sa platobný
rozkaz zrušil a konanie pokračovalo na vecne a miestne príslušnom súde. Súd sa pokúsil o zistenie
aktuálneho pobytu žalovaného, pričom v súčinnosti s príslušným Obvodným oddelením Policajného
zboru zistil, že žalovaný sa dlhšiu dobu nezdržiava na adrese trvalého pobytu, pričom matka žalovaného
uviedla, že žalovaný sa zdržiava niekde v Nemecku. Žaloba bola žalovanému preto doručovaná podľa
§ 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, teda oznámením na úradnej tabuli
súdu, pričom za doručenú sa považovala po 15 dňoch odo dňa zverejnenia oznámenia.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca aj žalovaný. Na pojednávaní dňa 22.
04.2024žalovanýnamietolpočetodpracovanýchhodín,výškudojednanejmzdy,ajsumu,ktorámumala
byť vyplatená. Žalovaný tvrdil, že so zamestnávateľom sa dohodli na hodinovej mzde 13,- Eur s tým, že
neskôr bude táto suma zvýšená na 15,- Eur/ hod. Najskôr pracovali v Nemecku, potom prišli domov, kde
pracovali v Bratislave a nakoniec sa zase vrátili do Nemecka. Pracovalo sa 11,5 hodiny denne, 5 dní
v týždni. Žalovaný mal za to, že odpracoval minimálne 160 hodín, a teda mu mala byť vyplatená ešte
väčšia suma, ako mu bola vyplatená, a to 2 200,- Eur. Podľa žalovaného mu malo byť doplatených ešte
200,- Eur – 300,- Eur. Potvrdil, že mu bola doručená výplatná páska a bol si vedomý tejto nezrovnalosti,
ale myslel si, že sa to riešiť nebude, nakoľko boli so žalobcom dohodnutí inak. Po vyjadrení žalobcu,
že súdu boli predložené doklady o platbách, ako aj výplatná páska, ktorá bola doručená aj samotnému
žalovanému,žalovanýuviedol,že2200,-Eurmubolovyplatenýchnamzdua300,-Eurnanaftu,nakoľko
zamestnávateľ mal vtedy kartu na tankovanie s limitom 700,- Eur a keďže už mal prečerpaný limit, tak
poslal žalovanému na účet zo svojho účtu 300,- Eur. K práceneschopnosti uvedenej vo výplatnej páske
žalovaný uviedol, že v tom čase vôbec nebol PN. Zavolali ho vtedy do práce a ekonómka zrušila PN, čo
by vedel potvrdiť jeho kolega, ktorého výsluch žalovaný navrhol.
5.NavýzvusúdužalobcapredložilsúduPotvrdenieoPNžalovanéhovobdobíod15.08.2022do20.08.
2022. Dňa 20. 06. 2024 predložil žalobca súdu Výkaz práce žalovaného za obdobie 08/2022 v Nemecku.
6. Pojednávania dňa 12. 08. 2024 sa žalovaný nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym
spôsobom neospravedlnil a ani nezabezpečil účasť navrhovaného svedka na pojednávaní. Súd na
pojednávaní oboznámil so všetkými predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné: Žalobca
a žalovaný uzatvorili dňa 29. 07. 2022 písomne Pracovnú zmluvu, na základe ktorej mal žalovaný
nastúpiť 01. 08. 2022 na miesto výkonu elektromontážnych prác s tým, že zamestnávateľ môže vyslať
zamestnanca na pracovnú cestu na nevyhnutne potrebné obdobie. Pracovný pomer bol dojednaný na
dobu určitú do 31. 07. 2023 so skúšobnou dobou 3 mesiace do 31. 10. 2022 s tým, že mzda bola
dojednaná ako minimálna hodinová sadzba v Eur platná pre príslušný stupeň náročnosti práce (stupeň
2). Výplatný termín bol dojednaný na posledný kalendárny deň nasledujúceho mesiaca po mesiaci, za
ktorý zamestnancovi mzda patrí. V zmluve bol uvedený aj účet žalovaného, na ktorý mu mala byť mzda
vyplácaná.
7. Z predloženého Výkazu práce vyplýva, že žalovaný pracoval v dňoch 01.08.2022 až 06.08.2022
v Nemecku v časoch od 07.00 hod. do 18.00 hod. okrem polhodinových prestávok. Rovnako v období
od 22.08.2022 do 27.08.2022 v rovnakých časoch spolu 63 hodín. Podľa predloženej výplatnej pásky
žalovanému vznikol nárok na mzdu za 120 hodín práce, pričom za hodiny odpracované na Slovenskužalobca žalovanému počítal 4,379 eur spolu s príplatkami a za prácu v Nemecku sumu 12,90 eur
za hodinu. Ďalej žalovanému vznikol nárok na finančný príspevok na stravu a cestovné náhrady vo
výške 474 eur a náhrada príjmu za 6 dní pracovnej neschopnosti vo výške 178,81 eur. Z predloženého
potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalovaného vystaveného ošetrujúcim lekárom žalovaného
vyplýva, že žalovaný bol PN od 15.08.2022 až do 31.08.2022, pričom v dňoch 22.08.2022 až 25.08.2022
nastúpil do zamestnania a pracoval.
8. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalovanému bolo v mene žalobcu vyplatených 1.000 eur
dňa 09.08.2022, 800 eur dňa 13.08.2022 a 700 eur dňa 25.08.2022. Ako účel platby je uvedený názov
žalobcu. Z pracovnej zmluvy pritom vyplýva, že žalovanému mala byť na uvedený účet vyplácaná mzda.
Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by akákoľvek suma z týchto súm mala byť splatením
pôžičky žalovaného žalobcovi na kúpu pohonných hmôt. Súd mal preukázané, že uvedené platby boli
poukázané na účet žalovaného zo strany žalobcu.
9. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „ZP“), pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. V pracovnej
zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú a) druh
práce a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto)
alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec,
c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky.
10. Oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 352/2021 Z. z. bola
podľa § 120 ods. 4 ZP na rok 2022 ustanovená suma minimálneho mzdového nároku pre 2. stupeň za
každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín vo
výške 4,379 Eur za hodinu.
11. Podľa § 130 ods. 3 ZP medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na
mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok
na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú.
12. Podľa § 222 ods. 1 a 2 ZP ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo
ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať. Bezdôvodné
obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa § 222 ods. 6 ZP vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca
požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne
určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
14. Súd mal z predložených listín preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril písomne pracovnú
zmluvu so všetkými náležitosťami vrátane mzdových podmienok. V zmluve si strany dojednali mzdu vo
výške minimálnej hodinovej sadzby platnej pre príslušný stupeň náročnosti práce. Podľa zmluvy druh
práce dojednaný v zmluve zodpovedal 2. stupňu náročnosti práce. Podľa oznámenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 352/2021 Z. z., zverejneného 07.10.2021 a účinného od
01.01.2022, bola na rok 2022 ustanovená suma minimálneho mzdového nároku pre 2. stupeň náročnosti
práce za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase
40 hodín vo výške 4,379 Eur za hodinu. Žalobca uvedenú sumu žalovanému aj vyúčtoval. Za prácu
v Nemecku mu vyúčtoval 12,90 eur za hodinu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by si so
žalobcom dojednal inú výšku mzdy.
15. Súd mal preukázané, že zo strany žalobcu bolo žalovanému vyplatených celkovo 2.500 eur.
Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu vznikol nárok na vyplatenie jednotlivých súm
z iného právneho dôvodu ako nárok na preddavky na mzdu podľa § 130 ods. 3 ZP. Súd mal
preukázané, že žalovanému vznikol nárok na zaplatenie mzdy, nakoľko pracoval pre žalobcu v mesiaci
august 2022. Nevznikol mu však nárok na vyplatenie celej sumy, ktorá mu bola vyplatená ako
preddavok, nakoľko na konci mesiaca nemal odpracovaný taký počet hodín, ktorý bol zodpovedal
vyplateným preddavkom. Žalovaný nepreukázal, že by odpracoval viac odpracovaných hodín, akobolo z predložených listín preukázané. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného zodpovedajúceho rozdielu medzi vyplatenými
preddavkami a skutočnými nárokmi žalovaného voči žalobcovi. Žalobcovi preto priznal nárok na
zaplatenie dlžnej sumy 767,64 eur.
16. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovanému bol najneskôr v deň výplatného termín známy
rozdiel medzi vyplatenými preddavkami a jeho nárokmi za vykonanú prácu, a teda mal vedomosť
o vzniku aj výške bezdôvodného obohatenia. Avšak rozdiel sumy žalobcovi po výplatnom termíne
nevrátil. Dostal sa tým do omeškania s plnením (vydaním bezdôvodného obohatenia).
17. Podľa § 1 ods. 4 ZP ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy
podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
18. Podľa § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „OZ“) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01. 02. 2013 (ďalej len ako „Nariadenie“),
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Súd mal preukázané, že žalobca žalovanému oznámil výšku bezdôvodného obohatenia najneskôr
v deň výplatného termínu. Keďže žalovaný dlžnú sumu po tomto termíne neuhradil ani len čiastočne,
vznikol žalobcovi (v zmysle výkladu ustanovenia § 1 ods. 4 ZP Ústavným súdom Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 460/2017) nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške. Základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky v prvý deň omeškania 01.10.2022 predstavovala 1,25%. Súd preto
priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6,25% ročne zo sumy 767,64 Eur
od 01.10.2022 do zaplatenia.
23. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
24. Súd mal preukázané aj náklady žalobcu spojené s uplatnením horeuvedenej pohľadávky voči
žalovanému. Z potvrdenia o doručovaní výzvy zo dňa 23.02.2023 mal preukázané poštové výdavky vo
výške 2,40 eur a zo zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch (položka 8 sadzobníka v spojení
s § 6 ods. 2 zákona v znení účinnom do 31.03.2024) vyplýva výška poplatku za vydanie potvrdenia
alebo písomného oznámenia o pobyte osoby v sume 2,50 eur. Súd preto žalobcovi priznal aj nárok na
zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 4,90 eur.
25. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP aj o trovách
konania. V súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
nakoľko bol žalobca v tomto konaní úspešný v celom rozsahu. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
trovy konania v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré vydá vyšší
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
2 14Cpr/1/2023Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. a noviel – Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.