Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010172
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3123010172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Milana Straka a JUDr. Michala Eliaša v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. X.X.XXXX vo
Vilniuse, Litovská republika, trvale bytom C. XX, D., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne
stíhanému pre zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 14.9.2023, prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín a obžalovaného
A. B. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.5.2023 sp. zn. 3T/12/2023 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j ú sa výroky napadnutého rozsudku

o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu s tým, že výrok napadnutého rozsudku
o uloženom treste prepadnutia veci ostáva týmto zrušujúcim výrokom nedotknutý.

Na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX vo D., E. F., štátny
občan Litovskej republiky

o d s u d z u j e

podľa § 355 ods. 3, § 36 písm. l), n), § 38 ods. 2 , ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri)
roky 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď

u j e do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.5.2023 sp. zn. 3T/12/2023 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

„s cieľom získať finančný prospech v presne nezistenej výške umožnil dňa 29.10.2022 o 23.50 hod.
najmenej osemnástim osobám Sýrskej národnosti, ktorí sú osobami bez legálneho pobytu na území
Slovenskej republiky a v Európskej únii vstúpiť cez presne nestotožnený hraničný priechod medziMaďarskom a Slovenskou republikou na územie Slovenskej republiky a následne na územie Českej
republiky, a to tým spôsobom, že tieto osoby na pokyn doposiaľ nestotožnenej osoby, naložil na presne
nezistenom mieste v Maďarsku do motorového vozidla zn. Iveco Daily, bielej farby, ECV štátu Maďarsko:

NAA-249,VIN:G.,rokvýroby:2007počomprešielponezistenejtrasezMaďarskanaúzemieSlovenskej
republiky a následne do Českej republiky, kde posádku nelegálny pasažierov vysadil v Českej republike
a následne sa vrátil späť na územie Slovenskej republiky.“

Za to bol odsúdený podľa§ 355 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, odsek

8 Trestného zákona, s prihliadnutím k § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona za použitia § 39
odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6
(šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný zaradený na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia

veci, a to: 1 kus mobilný telefón Samsung s dotykovým displejom IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX s
bledomodrým krytom.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podali odvolanie
prokurátor proti výroku o treste v neprospech obžalovaného, ako aj obžalovaný s obhajcom proti

výroku o treste v prospech obžalovaného, a to do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení
rozsudku.

Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode písomných dôvodov odvolania prokurátor
poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste, v neprospech obžalovaného bolo dňa 02.05.2023
zahlásené odvolanie prokurátora, čo do výroku o treste.

Samosudca Okresného súdu Trenčín pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na spôsob

spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku a dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno
I) Trestného zákona, spočívajúcej v priznaní a úprimnom oľutovaní trestnej činnosti, podľa § 36
písmeno n), za napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd u obvineného
nekonštatoval žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že na území Slovenskej republiky nemá obžalovaný žiadny záznam,
avšak z Európskeho informačného systému registra trestov vyplýva, že obžalovaný ma evidované 2
odsúdenia na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska. Jedno odsúdenie je za
jazdu pod vplyvom alkoholu /omamných látok a druhé za jazdu bez vodičského oprávnenia / pri zadržaní
vodičského preukazu. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný nemá

evidovaný žiadny priestupok.

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že obžalovaný A. B. je osobou, ktorá v minulosti neviedla
riadny život a z jeho správania možno usúdiť, že má sklony k páchaniu trestnej činnosti. Aj z tohto
dôvodu mám za to, že okresným súdom uložený trest v trvaní 2 roky a 6 mesiacov nie je dostatočný a

na nápravu páchateľa nebude postačovať.

Zároveň poukazujem na skutočnosť, že účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona je
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí

od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Vzhľadom na minulosť obžalovaného a to, že pácha trestnú činnosť opakovane nemožno predpokladať,
že takto krátky, trest odňatia slobody a mimoriadne zníženie trestu výrazne pod dolnú hranicu trestnej
sadzby jednak ochráni spoločnosť a taktiež takto mierny trest neodradí ostatných páchateľov od tak
nebezpečnej trestnej činnosti akou je nelegálne prevádzanie ľudí cez hranice štátu. Zároveň tento trest

nemôže stačiť na nápravu obžalovaného.

V zmysle Trestného zákona je za zločin prevádzačstvo podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek
3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno j) Trestného zákonaustanovená trestná sadzba v rozmedzí 7 až 10 rokov. Uloženie trestu pod dolnú hranicu tejto sadzby
- navyše výrazne pod dolnú hranicu na 2 roky a 6 mesiacov, nemožno vzhľadom na vyššie uvedené
okolnosti považovať za primerané. Mám za to, že nie sú splnené podmienky ustanovené v § 39 ods. 1

Trestného zákona, nakoľko z pomerov páchateľa je jasné, že sa jedná o recidivistu, ktorý riadny život
nevedie a kratší trest nie je ani v záujme spoločnosti.

V tomto prípade teda rozhodnutie súdu o uložení podľa môjho názoru mierneho trestu nezohľadňuje
dostatočne individuálnu a generálnu prevenciu trestu.

Tu si dovoľujem poukázať na to, že obžalovaný A. B. sa síce k trestnej činnosti priznal, avšak opakovane
tvrdí, že zo začiatku nemal vedomosť o tom, že má prevážať utečencov, a že nemal inú možnosť
ako pokračovať v trestnej činnosti. Toto jeho tvrdenie sa podľa môjho názoru nezakladá na pravde. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný už v Maďarsku zistil, že má prevážať utečencov, mal
prisebemobilnýtelefónajehotrasaviedlacezviaceromiest.Mámtedazato,žemaldostatočnedlhýčas

na to, aby prostredníctvom telefónu zavolal políciu, prípadne zastavil v meste - napríklad na benzínovej
stanici a ohlásil nelegálny prevoz osôb. Uvedené menovaný nie, že nespravil ale osoby odviezol na
miesto určenia a ani potom sa nepokúsil kontaktovať políciu. Keby neexistoval svedok trestnej činnosti,
ktorý políciu zavolal obžalovaný by zištné vzal peniaze za činnosť a vrátil by sa naspäť do Litvy. Z tohto
konania možno usúdiť, že obžalovaný nebol iba obeťou prevádzačov, ale sám z tejto činnosti profitoval a

nezachoval sa v tomto smere čestne. Toto potvrdzuje aj fakt, že v jeho prípade nepáchal trestnú činnosť
prvýkrát ale opakovane.

Navrhujem preto, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku Krajský súd v Trenčíne zrušil
predmetný rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka 3T/12/2023 vyhlásený dňa 02.05.2023

v časti výroku - o treste voči obžalovanému A. B. a následne za použitia, ustanovenia § 322 odsek 3
Trestného poriadku vo veci rozhodol a vymeral obžalovanému A. B. zákonný, primeraný a spravodlivý
trest, a to trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby uvedenej v § 355 odsek 3 Trestného
zákona so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a
zároveň podľa § 65 odsek 1 Trestného zákona uložil trest vyhostenia a podľa § 60 odsek 1 písmeno a)

Trestného zákona uložil trest prepadnutia veci - mobilného telefónu Samsung s dotykovým displejom,
IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX s bledomodrým krytom.“

Odvolanie písomne odôvodnil aj obžalovaný prostredníctvom obhajcu. V úvode písomných dôvodov
odvolania obhajoba poukázala na výrokovú časť napadnutého rozsudku a ďalej uviedla nasledovné:

„Výrok o uloženom treste som napadol obžalovaný podaným odvolaním, nakoľko sa domnievam, že s
ohľadom na všetky okolnosti prípadu bolo možne uložiť mi trest s podmienečným odkladom.

Obžalovaný som sa rozhodol spraviť vyhlásenie o vine napriek tomu, že som nemal vedomosť o náklade

a počte osôb a vlastná rodina ma uviedla omylu, ktorý má pre moju osobu takéto fatálne následky.

Starám sa o moju matku a malú dcérku. Moje odsúdenia na území Veľkej Británie a Severného Írska
sú iného charakteru, ako skutok ktoré som spáchal na Slovensku.

Snažím sa viesť riadny život a zabezpečovať potreby mojej rodiny, no pre pár Eur som bol sám
oklamaný.

K využitiu mimoriadneho zníženia trestu:

S ohľadom na okolnosti prípadu ktoré popisujem, osobu obžalovaného, bolo správne postupovať podľa
§ 39 ods. 1 Trestného zákonu a t rosí mimoriadne znižovať.

Podľa ust. § 39 ods. 3 d) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná

hranica trestnej sadzby aspoň 5 rokov.

Trest, ktorý navrhujem, teda trest s podmienečným odkladom, je svojím charakterom a so zohľadnením
osobných pomerov mňa obžalovaného pre dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený' účel trestu vzmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, t.j. dosiahnutie individuálno-preventívneho charakteru a s nim
následne spojeného generálneho-preventívneho účinku. dostatočným trestom.

§ 34 ods. 4 Trestného zákona:

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Všetky okolnosti prípadu, možnosti nápravy, aktuálne rodinné a osobné pomery dostatočne odôvodňujú
aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Nijako nespochybňujem nesprávnosť môjho konania, vôbec som si neuvedomil možne následky, avšak
trest s podmienečným odkladom by mi ponechával viac možností do budúcna so zabezpečovaním

starostlivosti o moju rodinu, 5 ročnú dcéru H..

Myslím si, že k dosiahnutiu účelu trestu vzhľadom na moju osobu, pomery, minulosť, rodinne pomery,
prácu, môj postoj k trestnej činnosti by postačoval trest aký navrhujem.

Ja som nebol v minulosti nikdy súdne trestaný za obdobný skutok. Okolnosti, za akých došlo vôbec
k spáchaniu trestnej činnosti, ku ktorej som sa dobrovoľne priznal a to aj napriek všetkému v spise
zabezpečenému, je dostatočnou zámkou toho, že do budúcna nespácham inú trestnú činnosť.

Rozsudok sp. zn. 4T/57/2015 z 03.03.2016, ktorým Okresný súd Košice odsúdil obžalovaného na trest

odňatia slobody v trvaní troch rokov a zároveň mu súd uložený trest podmienečne odložil a určil
skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov, pričom predmetný rozsudok potvrdil aj Krajský
súd v Košiciach, keď uznesením z 02.06.2015, sp. zn. 7To/46/2016 zamietol odvolanie prokurátora. V
tomto konkrétnom prípade sa jednalo o prevádzanie 12 nelegálnych migrantov.

Ďalej poukazujem na rozsudok OS Michalovce sp. zn. 3T/165/2010 z 15.12.2016, kedy súd v skutkovo
zhodnom prípade odsúdil obžalovaných na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a zároveň súd
podmienečne odložil uložený trest so skúšobnou dobou v trvaní troch rokov. V tomto prípade sa jednalo
o prevádzanie 6 nelegálnych migrantov.

Okresný súd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 21745/2015 z 03.09.2015 odsúdil obžalovaného
na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a zároveň mu súd uložený trest podmienečne odložil na
skúšobnú v trvaní troch rokov. V tomto prípade sa jednalo o prevádzanie 7 nelegálnych migrantov.

Poukazujeme tiež na rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/8/20I8 z 11.04.2018, kde bol

obžalovaný uznaný vinným, pričom sud obžalovaného odsúdil nepodmienečne na trest odňatia slobody
v trvaní tri roky. pričom konajúci súd uplatnil podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa §39 ods. 3
písm. d) TZ. Krajsky súd v Bratislave svojim uznesením sp. zn. 2To/62/2018 zo dňa 02.08.2018 zamietol
odvolanie prokurátora a vyslovil zaver, že okresný súd postupoval správne pri mimoriadnom znížení
trestu. V tomto prípade sa jednalo o prevádzanie 6 nelegálnych migrantov.

Okresný súd Michalovce trestným rozkazom zo dňa 19.12.2017 (sp. zn. 87762/2017) uznal obvineného
za vinného zo skutku, predmetom ktorého bol nelegálny prevoz až 25 nelegálnych migrantov. napriek
tomu kvalifikoval daný skutok iba ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) TZ.

Na záver poukazujem i na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Trenčíne (sp. z n. 2To/19/2023), ktorým
krajskýsúdzrušilvnapadnutomrozsudkuokresnéhosúduvýrokyotresteodňatiaslobodyanapodklade
§ 322 ods. 2 TP odsúdil obžalovaného na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd v Trenčíne (sp. z n. 2To/19/2023) rozhodoval v identickej veci, kde ale predmetom bol
nelegálny prevoz až 30 migrantov.Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr.
poriadku zrušil v odvolaní napadnutej časti rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/12/2023 zo dňa
2.5.2023 a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest vo výmere 2

rokov s podmienečným odkladom, s určením skúšobnej doby 2 roky, bez uloženia probačného dohľadu.

Odvolanie Okresnej prokuratúry navrhujem ako nedôvodné zamietnuť.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné a odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami prokurátora
a obžalovaného napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu oboch odvolaní a ich dôvodov
vyplýva, že v podaných odvolaniach nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom

odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaniach
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Zo spisového materiálu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že
obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré
vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Následne okresný súd rozhodol napadnutým

rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto
prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine
obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaniami
prokurátora a obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému.
Z podaného odvolania prokurátora a jeho odôvodnenia vyplýva že prokurátor namietal neodôvodnenú

aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona a z toho vyplývajúcu neprimeranú miernosť uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. zákona.
Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd s poukazom na ustanovenie § 38 ods.
3 a § 39 ods. 1 Tr. zákona pri výlučnej danosti poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) a n) Tr. zákona
obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zníženej trestnej sadzby trestu

odňatia slobody v rozpätí od 7 rokov do 9 rokov a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6
mesiacov. Pri aplikovaní mimoriadneho zníženia trestu postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona okresný
súd podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zohľadňoval predovšetkým vek obžalovaného blízko
veku mladistvého, bezúhonnosť obžalovaného a jeho mladícku nerozvážnosť ako príčinu spáchania
trestného činu.

Pokiaľ ide o prokurátorom namietanú správnosť aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona okresným
súdom, odvolací súd sa stotožnil so správnosťou argumentácie prokurátora. Okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku síce poukázal na skutočnosti, ktoré považoval za rozhodné pre mimoriadne
zníženie trestu, avšak tieto skutkové zistenia konštatované v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré

boli podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby obžalovanému,
nemajú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Z obsahu spisového materiálu krajský súd
zistil, že obžalovaný v čase spáchania skutku mal už 25 rokov. Nemožno ho preto považovať za
osobu vo veku blízkom veku mladistvého a z toho istého dôvodu je vylúčené v jeho prípade hovoriť
o mládežníckej nerozvážnosti. Odvolací súd ďalej poukazuje na obsah úradných evidencií k osobe

obžalovaného, z ktorých vyplývajú dve odsúdenia obžalovaného vo Veľkej Británii, ktoré bránia tomu,
aby bol považovaný za bezúhonnú osobu.

S poukazom na skôr uvedené úvahy podľa názoru odvolacieho súdu výsledky dokazovania vykonaného
pred okresným súdom neodôvodňovali zníženie trestu obžalovanému postupom podľa § 39 ods. 1

Tr. zákona. Skutočnosti, na ktoré sa okresný súd odvolával pri zdôvodnení mimoriadneho zníženia
trestu obžalovanému podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona nemožno považovať za okolnosti prípadu alebo
pomery obžalovaného predpokladané v § 39 ods. 1 Tr. zákona. Preto odvolací súd, za situácie, keď
nezistil danosť žiadneho zákonného dôvodu na použitie § 39 ods. 1 Tr. zákona, v súlade argumentáciouprokurátora dospel k záveru, že okresný súd v prípade obžalovaného nemohol aplikovať ustanovenie §
39 ods. 1 Tr. zákona, v dôsledku čoho trest odňatia slobody uložený výrazne pod dolnú hranicu trestnej
sadzby, odvolací súd vyhodnotil za neprimerane mierny.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil odvolaním prokurátora
napadnuté výroky o uloženom treste odňatia.

Keďže v napadnutom rozsudku bol inak správne zistený skutkový stav, podľa odvolacieho súdu boli

splnené podmienky, aby mohol sám vo veci rozhodnúť podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku.

Pri rozhodovaní o treste odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný bol okresným súdom uznaný
za vinného z trestného činu, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená
v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje 5 rokov. S poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zákona preto musel
odvolací súd uložiť obžalovanému trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o výmeru ukladaného trestu odňatia slobody, odvolací súd v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona
zohľadnil existenciu výlučne poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného podľa § 36 písm. l) a n) Tr.
poriadku a jeho vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku. Vyhlásenie viny obžalovaným
je podľa názoru odvolacieho súdu tou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje analogický postup podľa § 39

ods. 2 písm. d) a § 39 ods. 4 Tr. zákona pri rozhodovaní o výške trestu, v dôsledku čoho sa dolná
hranica zníženej trestnej sadzby v rozpätí od 7 rokov do 9 rokov u obžalovaného znížila na 4 roky
a 8 mesiacov. Podľa názoru odvolacieho súdu mimoriadnemu zníženiu trestu v maximálnej možnej
výške až o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby neodporujú ani v
skutkovej vete napadnutého rozsudku ustálené okolnosti prípadu a zistené pomery obžalovaného. Takto

uložený trest odňatia slobody súčasne zodpovedá účelu trestu vyjadrenému v § 34 ods. 1 Tr. zákona
tak z pohľadu potreby ochrany spoločnosti pred konaním, ktoré aktuálne predstavuje veľký spoločenský
problém,akoajzhľadiskaindividuálnejprevencievzáujmeprevýchovyobžalovanéhoatiežajzpohľadu
generálnej prevencie, ktorá slúži na odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od možného
páchania obdobných trestných činov. Z týchto dôvodov ako aj s poukazom na výšku už mimoriadne

zníženého trestu odňatia slobody postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Tr. zákona, odvolací
súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov.

S poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona odvolací súd zaradil obžalovaného na
výkon trestu do minimálneho stupňa stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Pri splnení zákonných podmienok podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, odvolací súd ponechal
v platnosti výrok napadnutého rozhodnutia o treste prepadnutia veci.

Pokiaľideonávrhprokurátoranauloženietrestuvyhosteniaobžalovanému,tentovzhľadomnaokolnosti
prípadu, ale hlavne výšku uloženého trestu odňatia slobody, považoval za nadbytočný.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je plne

dôvodné, z ktorého dôvodu odvolací súd súčasne vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.