Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 25, 2023

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722202197
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2023:1722202197.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: C. Y.,

narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. B. XXXX/XX, G., proti žalovanej: C. C., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. X, C., právne zastúpená Advokátska kancelária Monika Gajdošová s.r.o., so sídlom M.R.
Štefánika 27, Pezinok, IČO: 46 656 308, o zaplatenie 1 700 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.12.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na

zaplatenie sumy 1700,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1700,- EUR od
02.12.2022 do zaplatenia, všetko do troch 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznal nárok na
náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 43
Pc/6/2022-54 zo dňa 16.06.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.07.2022, súd zrušil vyživovaciu
povinnosť žalobcu C. Y., naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/265/2012,

počnúc dňom 13.06.2019. Uvedeným dňom žalovaná ukončila sústavnú prípravu na povolanie a bola
schopná sama sa živiť. Výživné, určené pre žalovanú podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava-
vidiek č. 16C 92/96 zo dňa 27.09.1996, v spojení s rozsudkom č. 28P 218/2009 zo
dňa 26.03.2010, vydaný v Okresným súdom Pezinok a v spojení s rozsudkom č. 11 CoP 375/ 2011,
vydanýKrajskýmsúdomBratislava,bolodoroku2013poukazovanéžalovanejprostredníctvomsúdneho
exekútora JUDr. Dušana Noskoviča, a to na základe exekučného príkazu EX 62/2009. Na základe
opravného exekučného príkazu vydaného Exekútorským úradom Pezinok, súdnym exekútorom JUDr.

Dušanom Noskovičom zo dňa 04.03.2013 a opravného exekučného príkazu zo dňa 03.07.2013, bolo
bežné výživné vo výške 130,- EUR a následne po znížení výživného v zmysle rozsudku Okresného
súdu Pezinok, č.k. 12P/265/2012 zo dňa 28.05.2013 v sume 50,- EUR, poukazované žalovanej priamo
prostredníctvom Sociálnej poisťovne ako platiteľa dôchodku, a to z dôvodu, že všetky pohľadávky z
titulu dlžného (zročného) výživného, ako aj trov exekúcie, boli zo strany povinného riadne uhradené. Z
uvedeného je zrejmé, že ku dňu 03.07.2013 mal žalobca všetky pohľadávky titulom zročného výživného
voči žalovanej riadne uhradené a bol povinný jej uhrádzať len bežné výživné, čo prostredníctvom zrážok

z dôchodku aj riadne realizoval. Podľa uvedeného opravného exekučného príkazu Sociálna poisťovňa
vykonávala zrážky z dôchodku žalobcu, a to až do 03.05.2022, kedy bolo vykonávanie zrážok ukončené
na základe zrušenia exekučného príkazu č. EX 19605/18 (pôvodne EX 62/2009) súdnym exekútorom
JUDr. Krutým (zmena súdneho exekútora JUDr. Noskoviča na JUDr. Krutého). Vzhľadom k tomu, žežalovaná v čase od 13.06.2019, kedy došlo právoplatným rozhodnutím súdu k zrušeniu vyživovacej
povinnosti žalobcu voči žalovanej, až do 03.05.2022 poberala od žalobcu výživné, ktoré jej už nepatrilo,
došlo zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu. Celkovo žalovaná poberala platby výživného

bez právneho dôvodu od júla 2019 do apríla 2022 v celkovej výške 1.700,- EUR. Jedná sa o sumy: za
rok 2019: 6 x 50 EUR = 300 EUR (júl až december), za rok 2020: 12 x 50 EUR= 600 EUR, za rok 2021:
12 x 50 EUR = 600 EUR, za rok 2022: 4 x 50 EUR = 200 EUR (január až apríl). Žalobca sa pokúsil o
mimosúdnu dohodu so žalovanou, naposledy výzvou zo dňa 28.11.2022, s určením lehoty na zaplatenie
do 1.12.2022. Žalovaná aj napriek tomu do dnešného dňa svoj dlh neuhradila.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaná krátko
po ukončení sústavnej prípravy na povolanie dňa 12.6.2019, kontaktovala príslušný exekútorsky úrad,
aby sa informovala o stave exekúcie s cieľom zistiť, či platby, ktoré jej naďalej boli vyplácané sú
oprávnené nakoľko jej nárok na bežné výživné zanikol a či vyplatené platby súvisia s dlhom na
výživnom, ktoré žalobca v minulosti nikdy riadne neplatil. Bez odpovede zo strany exekútorského

úradu žalovaná svoje žiadosti neskôr zopakovala viackrát e-mailom aj písomným podaním. Exekútorsky
úrad až odpoveďou zo dňa 11.2.2022 oznámil žalovanej, že exekúcia je aktívna z dôvodu, že evidujú
nedoplatok na zameškanom bežnom výživnom a poslednú splátku zo dňa 25.3.2013. Z dôvodu, že
žalovaná až do začiatku februára 2022 nemala žiadnu odpoveď z príslušného exekútorského úradu,
podala na Slovenskú komoru exekútorov sťažnosť zo dňa 3.2.2022. Následne bola sťažnosť žalovanej

stanoviskom Slovenskej komory exekútorov zo dňa 28.2.2022 vyhodnotená ako neopodstatnená. Aj
z písomného stanoviska tiež vyplynulo, že exekútor doposiaľ evidoval dlh na zameškanom výživnom
iba ako čiastočne uhradený a nakoľko mu nebol doručený návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu
úhrady pohľadávky pokračoval exekútor vo vymáhaní nárokov oprávnenej. Žalovaná z dôvodu, aby
predišla prijímaniu neoprávnených platieb tiež aj osobne nahliadla do príslušného exekučného spisu dňa

5.4.2022. Na základe zistení o aktuálnom stave exekučného konania žalovaná žiadala dňa 26.4.2022
exekúciu zastaviť. Na základe vyhlásenia žalovanej, že eviduje pohľadávky voči žalobcovi ako uhradené
v plnom rozsahu, vyhotovil exekútor dňa 27.4.2022 konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom
uviedol výšku vymáhaného a vymoženého nároku oprávneného vrátane dodnes neuhradených trov
exekučného konania. V časti o vymáhanom nároku sú pohľadávky oprávneného (v tomto konaní

žalovanej) uvedené nasledovne: 2400 EUR zročné výživné; výživné 130 EUR mesačne od 9.2.2011
do 18.6.2013; výživné 50 EUR mesačne od 19.6.2013 do 12.6.2019, výživné 150 EUR mesačne
od 18.11.2008 do 8.2.2011. Žalovaná osobitne poukazuje na výsledok konečného vyúčtovania, podľa
ktorého je výška vymoženého nároku zhodná s vymáhaným nárokom žalovanej pričom nevznikol žiaden
preplatok, ktorý mal podľa tvrdení žalobcu byť žalovanej vyplácaný bez právneho dôvodu od júla 2019

do apríla 2022. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalobcu, že žalovaná poberala platby
výživného bez právneho dôvodu od júla 2019 do apríla 2022 je absolútne nesprávne. Zastáva názor, že
žalobca vo vzťahu k preukázaniu svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia neuniesol svoje
dôkazné bremeno. Žalobcom predložené dôkazy ani skutkové tvrdenia nepreukazujú žiaden majetkový
prospech žalovanej prijatý bez právneho dôvodu. Žalovaná k veci tiež uvádza, že nakoľko žalobca si

voči žalovanej uplatňuje zaplatenie platieb výživného za obdobie od júla 2019 do apríla 2022, považuje
platby označené žalobcom v režime podľa § 107 Občianskeho zákonníka, za premlčané.

4. Žalobca na vyjadrenie žalovanej v písomnom podaní zo dňa 21.04.2023 (replika) uviedol, že naďalej
si uplatňuje nárok na vrátenie nezákonného obohatenia sa žalovanej po dobu cca 4 rokov po ukončení

štúdia čo je 1700 EUR s príslušenstvom. Považujem za nekorektné tvrdenie žalovanej, že po 12.6.2019
kontaktovalapríslušnýexekútorskýúrad.Nakoľkoposkytnutédokladykžiadostioukončenievyživovacej
povinnosti zaslane súdom z roku 2022 tomu nenasvedčujú. V roku 2013 zníženie výživného Pokus o
zmier / Ex Noskovič nakoľko exekúcia bola splatená / žalobca bol od roku 2012 na plnom invalidnom
dôchodku s poruchou srdcového rytmu / požiadal exekútor Noskovič súd, aby súdne dohodnuté platby

už nechodili cez exekútorský úrad Noskovič, ale aby mohli byť zasielané/ štátnym orgánom / sociálnou
poisťovňou priamo na účet žalovanej s čím museli obe strany súhlasiť. Žalovaná okamžite zabudla
že exekúcia bola splatená v roku 2013 a zaprela a popiera doručenie ukončenia exekúcie od JUDr.
Noskoviča po skončení súdneho pojednávania, ktoré všetci zainteresovaný obdržali. Nakoľko medzi
exekútorom Noskovičom a žalobcom bola na súde uzatvorená dohoda, že každú platbu si zabezpečí

exekútor Noskovič a platba pôjde cez exekútorskú kanceláriu. Bez dohody na súde ju nebolo možne
zrušiť. Čo zdokladovala aj žalovaná, že od tohto času r. 2013 dostávala peniaze priamo pravidelne na
vlastný účet zo Sociálnej poisťovne. Čo sa cez exekútorskú kanceláriu nestavalo. Žalobca sa až na
základe žiadosti o ukončenie vyživovacej povinnosti a z vyjadrenia žalovanej z 11.4. 2022 dozvedelzo súdu, že žalovaná ukončila štúdium už v roku 12.6.2019. Od dátumu 19.6.2019 do 04.05.2022 cca
4roky sa nezákonne obohacovala čo potvrdilo/ dokladuje/ aj zrušenie vyživovacej povinnosti súdom
13.6.2022. Z poskytnutých dokladov z vyjadrenia žalovanej k zrušeniu vyživovacej povinnosti je zrejme,

že sa žalovaná nesnažila s ex. Krutým spojiť, ale aj to že medzi nimi bola zvláštna dohoda, napriek tomu,
že neexistovala dlžoba, že p. Krutý komunikoval len so žalovanou a žalobca sa o ňom dozvedel 4.2
2022, asi pracoval len pre ňu na jej objednávku. Exekútor Noskovič v roku 2018 komunikoval zo štátnym
organom Sociálnou poisťovňou a súdom a potvrdil ukončenie exekúcie aj splatenie trov exekúcie v
roku presne /3.7.2013/. V súdnom rozhodnutí z r. 2013 žiadosť o zníženie výživného v pokuse o zmier

bola exekúcia splatená. Iba na základe splatenej pohľadávky bolo možne posielať peniaze na účet
žalovanej. Všetci účastníci obdržali od ex. Noskoviča po konaní doklad o splatení a ukončení exekúcie,
obdržala ich aj Sociálna Poisťovňa. Od roku 2012 bol žalobca na plnom invalidnom dôchodku pravidelné
platby potvrdila žalovaná súčasť spisu. Rok kedy žalovaná opakovane / rok 2018 / nepravdivo tvrdila,
že Exekútor je JUDr. Krutý/neexistoval zákonný dôvod exekúcie nebol vydaný exekučný titul po roku
2013. JUDr. Noskovič píše nasledovne rok 2018 /Asi už išiel do dôchodku / „Vzhľadom na to, že trovy

exekúcie sú uhradené v plnej výške Vyzývam Vás, aby ste pokračovali v zrážkach zo mzdy povinného
vo výške 50 EUR titulom bežného výživného tak ako je uvedené v Opravnom exekučnom príkaze zo
dna 3.7.2013 EX62/2009-60, ktorý ste si prevzali 9.7.2013.“ Z vyjadrenie Rudolfa Krutého Sociálnej
poisťovni spis zn. EX 19605/18 zo dna 27.4.2022 vyplýva, že týmto ruší exekučný príkaz na vykonanie
zrážok z dôchodku povinného v konaní EX 19605/18, ktorý vydal pôvodný exekútor pod EX 62/2009

dňa 20.8.2012 a 3.7.2013 nakoľko pohľadávka bola uhradená celkom.

5. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu v duplike uviedla, že žalovaná z dôvodu, aby predišla prijímaniu
neoprávnených platieb v minulosti viackrát kontaktovala aj osobne navštívila príslušný exekútorský úrad.
V rámci komunikácie s exekútorským úradom tento opakovane vyzvala k prevereniu opodstatnenosti

pokračovania v exekučnom konaní proti žalobcovi (v exekučnom konaní povinný) z dôvodu, že právny
dôvod - výživné zaniklo dňa 12.6.2019. Odpoveďou exekútora zo dňa 11.2.2022 sa žalovanej vyjadril, že
exekúcia je aktívna, nakoľko evidujú nedoplatok na zameškanom bežnom výživnom a poslednú splátku
zo dňa 25.3.2013. Dňa 26.4.2022 žalovaná (v exekučnom konaní oprávnená) vyhlásila
zvyšnú neuhradenú sumu 857,20 eur za uhradenú, na základe čoho exekútor zrušil dňa 27.4.2022

exekučný príkaz na vykonanie zrážok z iných príjmov. Na žiadosť žalovanej poskytol exekútorský
úrad dňa 24.11.2022 písomný prehľad úhrad, ktoré eviduje na úhradu pohľadávky oprávneného od
začatia exekučného konania ku dňu 26.4.2022. V písomnom prehľade platieb zo dňa 24.11.2022 sú
zaznamenané všetky platby žalobcu od 6.4.2010 do 26.4.2022 vykonané v exekučnom konaní. Ako z
písomného úradného záznamu vystaveného exekútorským úradom dňa 24.11.2022 ďalej vyplýva, že

prehľad platieb zodpovedá všetkým platbám, ktoré boli evidované od začiatku exekučného konania, t.j.
ajtie,ktorévyplývajúzpôvodnéhospisusúdnehoexekútoranaúhradupohľadávkyoprávnenéhoaďalej,
že ak pôvodný exekútor vykonával zrážky zo mzdy, nemocenskej dávky ponechával si časť zo zrážok
na svoje trovy, na ktoré mal nárok pričom presná výška trov nie je známa. Vyživovacia povinnosť žalobcu
zanikla 12.6.2019. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná poberala platby výživného bez právneho dôvodu od

júla 2019 do apríla 2022 je absolútne nesprávne z toho dôvodu, že v čase zániku vyživovacej povinnosti
nebol dlh žalobcu voči žalovanej v celom rozsahu splatený a exekútor pokračoval vo vymáhaní jej nároku
až do zaplatenia.

6. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi a to: rozsudkom Okresného súdu Pezinok

sp. zn. 43Pc/6/2022- 54 zo dňa 16.06.2022, oznámenie o výplate dôchodku po ukončení vykonaných
zrážok z 10.05.2022, oznámenie o vykonaní zrážok z dôchodku po doručení opravného exekučného
príkazu EX 62/2009-60 zo dňa 29.07.2013, list Okresného úradu Pezinok zo dňa 19.01.2022, konečné
vyúčtovanie exekučného konania - daňový doklad zo dňa 27.04.2022, email žalovanej z 04.11.2021,
žiadosť žalovanej z 04.01.2021, príkaz na začatie exekúcie EX 62/2008-48 zo dňa 20.08.2012, prehľad

úhrad, výsluchom strán sporu. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci
a uvedený spor takto právne posúdil:

7. Okresný súd Pezinok rozsudkom sp. zn. 43Pc/6/2022 -54 zo dňa 16.06.2022 zrušil s účinnosťou
13.06.2019 vyživovaciu povinnosť žalobcu k žalovanej určenú rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k

12P/265/2012- 84 zo dňa 28.05.2013.

8. Žalovaná dňa 04.01.2021 posielala na exekútorský úrad žiadosť k spisovej značke EX 19605/18 v
ktorom žiadala informáciu, či je voči nej dlžné výživné, nakoľko už nemá nárok na poberanie výživného.9. Z emailu žalovanej z 04.11.2021 vyplýva, že kontaktovala exekučný úrad v ktorom sa informovala, či
žalobca má voči nej dlžné výživné, nakoľko už nemá nárok na poberanie výživného.

10. Z listu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. zo dňa 11.02.2022 vyplýva, že na vymoženie
pohľadávky vo výške 1932,02 EUR (zročné výživné), 130 eur (výživné) mesačne od 09.02.2011 do
18.06.2013, 50 EUR (výživné) mesačne od 19.06.2013 a príslušenstva, je exekúcia aktívna, nakoľko
eviduje nedoplatok na zameškanom bežnom výživnom a poslednú splátku zo dňa 25.03.2013.

11. Z listu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. zo dňa 27.04.2022 vyplýva, že z
vyúčtovaného exekučného konania je vymáhaná pohľadávka oprávneného 2400 EUR (zročné
výživné) 130 EUR (výživné) mesačne od 09.02.2011 do 19.06.2013, 50 EUR (výživné) mesačne od
19.06.2013 do 12.06.2019, 150 EUR (výživné) mesačne od 19.11.2008 do 08.02.2011, vymožený nárok
2400 EUR, celkom uhradené výživné ku dňu 26.04.2022 je vo výške 13 620 EUR, preplatok nula EUR.

12. Z prehľadu úhrad súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. zo dňa 24.11.2022 vyplýva,
prehľad úhrad žalobcu od 06.04.2010 do 25.03.2022, dňa 26.04.2022 platby vo výške 857,20 EUR, bola
zaevidovaná na základe vyhlásenia žalovanej/oprávnenej, že eviduje pohľadávku žalobcu/oprávneného
ako uhradenú.

13. Žalobca predložil súdu list zo Sociálnej poisťovne zo dňa 10.05.2022 - Oznámenie o výplate
dôchodku po vykonaných zrážok, z ktorého vyplýva, že žalobcovi od júna 2022 bude vyplácať dôchodok
v sume 572,10 EUR, sumu zrazenú z dôchodku za obdobie od 04.mája 2022 do 03.júna 2022 v úhrnnej
sume 50 EUR poukážu poštovým poukazom na adresu.

14. Súdny exekútor JUDr. Dušan Noskovič, PhD. zaslal na Sociálnu poisťovňu dňa 20.08.2012 príkaz na
začatie exekúcie na vymoženie zročného výživného ku dňu 20.08.2012 vo výške 1854,19 EUR, bežné
výživné vo výške 130 EUR splatné vždy 15 dňu v mesiaci, predbežné trovy exekúcie 514,95 EUR,
predbežné trovy exekúcie zriadením exekučného záložného práva 118,50 EUR.

15. Súdny exekútor JUDr. Dušan Noskovič zaslal na Sociálnu poisťovňu opravný exekučný príkaz dňa
04.03.2013 kde uviedol, že zročné výživné ku dňu 16.10.2012 je vo výške 30,78 EUR uhradené v
plnej výške, predbežné trovy exekúcie vo výške 514,95 EUR uhradené v plnej výške, predbežné trovy
exekúcie zriadením záložného práva 118,50 EUR uhradené v plnej výške. V opravnom exekučnom

príkaze súdny exekútor uviedol, že oprávnenému sa prikazuje bežné výživné vo výške 130 EUR
poukazovať priamo na účet oprávnenej.

16. Listom Sociálna poisťovňa zo dňa 29.07.2013 žalobcovi oznámila o vykonaní zrážok z dôchodku po
doručení opravného exekučného príkazu EX 62/2009-60 vydaného dňa 30.07.2013, kde je okrem iného

uvedené, že žalobcovi budú na úhradu vymáhanej pohľadávky zrážať od 04.09.2023 sumu 50 EUR.

17. Žalobca poukazoval na list Okresného úradu Pezinok zo dňa 19.01.2022 a to zápis zmeny súdneho
exekútora, z ktorého vyplýva, že katastrálny odbor zrealizoval zápis zmenu súdneho exekútora z
JUDr. Dušana Noskoviča Exekučný príkaz EX 62/2009 na JUDr. Rudolfa Krutého Exekučný príkaz EX

19605/18. Zápis bol realizovaný na liste vlastníctva č. 677 katastrálne územie Pezinok.

18. Na pojednávaní súdu žalobca na podanej žalobe trval. Tvrdenia žalovanej považuje za
vykonštruované, nepravdivé, to že neplatil je pravda, žalovaná sa nedočítala, že na prvom pojednávaní
mu matka vykrikovala, že dieťa nie je jeho, kde sudca povedal, že bude pridelený exekútor JUDr.

Noskovič, a má všetky platby riešiť cez exekútora, že jeho povinnosťou, je aby bol len zamestnaný.
Všetky platby pôjdu cez exekútora, že ani jedna platba nepôjde mimo exekútora. Rodina žalovanej
vykradla účet, byt, všetky pôžičky splácal on. Bol mu priznaný čiastočný invalidný dôchodok. V r. 2013
bolo na súde prešetrené konanie Sociálnej poisťovne, ktorá zrušila rozhodnutie lekára, kde Sociálna
poisťovňa vrátila svoje konanie späť z čiastočného invalidného mu potom priznali plný invalidný. Všetky

peniaze potom musel vrátiť, exekútorovi znovu všetko zaplatil. V r. 2013 bol plne invalidný, kde mu sudca
povedal, že má dať návrh na zníženie výživného, čo mu povedal v r. 2012. Súdny exekútor Noskovič
dal žiadosť na súd, aby platby žalovanej išli na jej účet, nakoľko z jeho strany bolo všetko splatené.
Kompletná úhrada bola vykonaná v r. 2012. Od r. 2013 bolo hradené výživné na účet žalovanej, nevieo akú dlžobu v tomto konaní tvrdí. Doložil Noskovič vyjadrenie, že dlžoba skončila v r. 2012, odvtedy
nemá žiadnu dlžobu. Všetky jeho nadčasy, výplaty išli exekútorovi, exekúcia bola splatená. V r. 2012
predával auto aj za tým účelom, aby neboli žiadne dlžoby.

19. Právna zástupkyňa žalovanej v prednese na pojednávaní uviedla, že vyjadrenia žalobcu na
dnešnom pojednávaní vníma ako zmätočné, žalobca nedostatočne špecifikuje svoj nárok, ktorý si
uplatňuje.Ideoúdajneneoprávnenevyplatenýnárokzvýživného,ktorýnepopiera,ženedostatočneplnil
a bolo vyplatené formou núteného výkonu rozhodnutia, kde má za to, že žiadny nárok nebol premlčaný

z jej mandantky v exekučnom konaní. Žalobca poukazuje na potvrdenie z r. 2012 o údajnom splatení
výživného v exekučnom konaní, kde povinná vyživovacia povinnosť žalobcu trvala do 13.06.2019, z
čoho vyplýva, že žalobca bol povinný naďalej uhrádzať žalovanej výživné. Žalovaná nepopiera ani
jedinú z platieb. Žalovaná chcela vyriešiť spor dohodou, oslovila exekútora, ktorý aby jej dal finalizáciu,
potvrdených vymáhaných nárokov, a či došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaná dňa 26.04.2022
dobrovoľne vyhlásila, že sumu vo výške 857,20 EUR považuje za splatenú, exekúciu exekútor ukončil,

vyplýva to aj z listu zo dňa 24.11.2022, kde sú vylicitované kompletne všetky platby, ktoré boli povinným
zaplatené a vyplatené na účet žalovanej, čomu predchádzalo potvrdenie presný rozpis platieb z
27.04.2022, kedy exekútor dal konečné vyúčtovanie vymáhaných a vymožených nárokov, z ktorého
vyplýva, že nedošlo k žiadnemu preplatku. Nárok žalobcu považuje za premlčaný, žiadala žalobu
zamietnuť.

20. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu omeškania), Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Súd v spore posudzoval, či medzi stranami sporu mohlo ísť o vzťah z bezdôvodného obohatenia,
ktorý závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy v § 451 ods.1 a 2Občianskeho zákonníka. Záväzkovo právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za
splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej
osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú

osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a
majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na
jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

22. Žalobca sa žalobou domáhal, že ako otec dieťaťa na základe rozhodnutia súdu prispieval na výživu

dieťaťa ešte aj po tom, čo dieťa začalo pracovať a bolo zrejmé schopné samo sa živiť a až do zrušenia
vyživovacej povinnosti súdom, riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť na dieťa. Ide o žalobu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, teda vrátenie výživného, na ktoré už nebol právny titul, resp. právny dôvod,
ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

23. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanej nárok na vrátanie, resp. vydanie bez právneho

dôvodu vyplatených platieb výživného, ktoré podľa exekučného príkazu vykonávala Sociálna poisťovňa
zrážkami z dôchodku žalobcu vo výške 50 EUR mesačne za obdobie od júla 2019 do apríla 2022, to
všetko spolu vo výške 1700 EUR.

24. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a trvá až do času, kedy sú deti

schopnésamésaživiť.OkresnýsúdPezinokrozsudok sp.zn.43Pc/6/2022-54zodňa 16.06.2022zrušil
počnúc dňom 13.06.2019 vyživovaciu povinnosť žalobcu k žalovanej určenú rozsudkom Okresného
súdu Pezinok č.k. 12P/265/2012- 84 zo dňa 28.05.2013.

25. Hoci rozhodnutie o zrušení vyživovacej povinnosti nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2022

totorozhodnutiemadeklaratórnupovahusúčinkamiextunc,t.j. vtomtoprípadeod13.06.2019,kedy
žalovaná nadobudla schopnosť sama sa živiť. Podľa ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine sa spotrebované
výživné nevracia len v prípade, že dôjde k zvýšeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na plnoleté deti, výkladom a contrario je teda plnoleté
dieťa povinné výživné vrátiť, aj keď došlo k jeho spotrebovaniu.

26. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca prostredníctvom Sociálnej poisťovne zrážkami z
dôchodku žalobcu vo výške 50 EUR mesačne za obdobie od júla 2019 do apríla 2022 uhradil výživné
spolu 1700 EUR.

27. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania, kde uviedla, že nárok od júla 2019 do apríla
2022 považuje za premlčaný, a preto sa súd ako prvým zaoberal dôvodnosťou danej námietky.
Podstata premlčania spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k
vykonaniu jeho subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia času vzniká dlžníkovi právo
vzniesť pred súdom námietku premlčania a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. V prípade nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia plynie subjektívna dvojročná premlčacia doba odo dňa, kedy sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna
trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu reálne došlo. Subjektívna
premlčacia doba však môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby. Prvá platba výživného
za rok 2019, ktorú požaduje žalobca bola poslaná žalovanej dňa 25.07.2019 v tento deň sa žalovaná

prvýkrát bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu a ide o dátum, kedy začala plynúť objektívna trojročná
premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba tak uplynula dňa 25.07.2022, žaloba na súd bola podaná
dňa 06.12.2022. Žalobca sa mohol dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil dňom právoplatnosti rozsudku o zrušení vyživovacej povinnosti, t. j. dňa 08.07.2022,
kde by subjektívna premlčacia doby uplynula dňa 08.07.2024. Keďže subjektívna premlčacia doba

plynie len v rámci objektívnej premlčacej doby, nárok na vrátenie sumy 50 eur za júl 2019 považuje
súd za premlčanú. Taktiež platbu, ktorú poukázal žalobca žalovanej dňa 25.augusta 2019, považuje za
premlčanú, objektívna premlčacia doba uplynula dňa 25.augusta 2022, platbu zo dňa 25.septembera
2019, považuje za premlčanú, objektívna premlčacia doba uplynula dňa 25.septembra 2022, platbu
zo dňa 25.októbra 2019, považuje za premlčanú, objektívna premlčacia doba uplynula dňa 25.októbra

2022, platbu zo dňa 25.novembra 2019, považuje za premlčanú, objektívna premlčacia doba uplynula
dňa 25.novembra 2022, na základe uvedeného námietku premlčania súd považoval v časti za dôvodnú.
A preto súd vykonal dokazovanie ohľadom zvyšnej časti nároku na vydania bezdôvodného obohatenia
od žalovanej.28. Medzi stranami bolo sporné, či na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu. Predmetom
sporu učinil podanou žalobou žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením

bez právneho dôvodu. Preto to bol žalobca, ktorý mal dôkaznú povinnosť, povinnosť preukázať, že
na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie na jeho úkor. Základným predpokladom vzniku
bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno
o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6
Obdo 16/2008 zo dňa 16. decembra 2008).

29. Žalobca nepreukázal, že by na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu. Z listinných
dôkazov predložených žalovanou vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý v konečnom
vyúčtovaní exekučného konania - daňový doklad zo dňa 27.04.2022 uviedol, že vymáhaná pohľadávka
oprávneného bola v sume 2400 EUR (zročné výživné) 130 EUR (výživné) mesačne od 09.02.2011 do
19.06.2013, 50 EUR (výživné) mesačne od 19.06.2013 do 12.06.2019, 150 EUR (výživné) mesačne od

19.11.2008 do 08.02.2011, vymožený nárok 2400 EUR, celkom uhradené výživné ku dňu 26.04.2022
13 620 EUR, preplatok nula EUR. Listom súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý zo dňa 11.02.2022 oznámil
žalovanej, že na vymoženie pohľadávky vo výške 1932,02 EUR (zročné výživné) 130 EUR (výživné)
mesačne od 09.02.2011 do 18.06.2013, 50 EUR (výživné) mesačne od 19.06.2013 a príslušenstva je
exekúcia aktívna, nakoľko eviduje nedoplatok na zameškanom bežnom výživnom a poslednú splátku

zo dňa 25.03.2013. Z prehľad úhrad výživného od súdneho exekútora JUDr. Krutého, PhD. za obdobie
od 06.04.2010 do 25.03.2022 vyplýva, že žalobca hradil spočiatku výživné nepravidelne. Z daného
prehľadu jednoznačne vyplýva a potvrdzuje čo uviedol súdny exekútor v konečnom vyúčtovaní, že
exekúcia bola aktívna, pretože bol nedoplatok na zameškanom výživnom od 09.02.2011 do 08.07.2011,
od 25.03.2013 do 24.07.2013, nakoľko nebolo uhradené výživné. Z prehľadu úhrad od súdneho

exekútora vyplýva, že platbu vo výške 857,20 EUR zaevidoval dňa 26.04.2022 na základe vyhlásenia
oprávnenej/žalovanej, že eviduje pohľadávku oprávnenej ako uhradenú (pozn. súdu čím sa oprávnená
dobrovoľne vzdala), a tým následne po zarátaní platieb výživného na zročné výživne po dátume
13.06.2019 a započítaní platby, ktorej sa vzdala žalovaná, súdny exekútor ku dňu 26.04.2022 exekúciu
ukončil. Žalobca mal za to, že neexistoval nedoplatok na výživnom, kde pôvodný súdnu exekútor JUDr.

Dušan Noskovič potvrdil ukončenie exekúcie aj splatenie trov exekúcie. Z predloženého príkazu na
začatie exekúcie adresovanej Sociálnej poisťovni vyplýva, že podal návrh na vykonanie exekúcie č. EX
62/2009 zo dňa 04.05.2009 na vymoženie zročného výživného ku dňu 20.08.2012 vo výške 1854,19
Eur. Následne súdny exekútor opravným exekučným príkazom z 04.03.2013 uviedol, že zročné výživné
ku dňu 16.10.2012 je vo výške 30,78 Eur uhradené v plnej výške, ako aj predbežné trovy exekúcie,

sumu bežné výživné má poukazovať priamo na účet oprávnenej. Žalobca nepreukázal preplatenie
vymáhaného nároku na výživnom, pretože, pokiaľ mal žalobca dlh na výživnom, tak aj v prípade, že
v konkrétnych mesiacoch zaplatil vyššie sumy výživného, ako boli súdom stanovené za daný bežný
mesiac, tak bolo potrebné sumu, ktorá prevyšovala bežné výživné, započítať na dlh, ktorý žalobcovi
vznikol na výživnom ešte za predchádzajúce obdobia. Je pravdou, že vyživovacia povinnosť zanikla

dňa 13.06.2019, ale tvrdenia žalobcu, že žalovaná poberala platby výživného bez právneho dôvodu
od decembra 2019 (pozn. súdu kde súd prihliadal na námietku premlčania ) do apríla 2022 a tým
sa bezdôvodne obohatila, zo strany žalobcu nebolo preukázané, nakoľko v čase zániku vyživovacej
povinnosti nebol dlh žalobcu voči žalovanej v celom rozsahu splatený, exekútor pokračoval vo vymáhaní
jej nároku až do zaplatenia. Takto uhradené vyššie výživné sa započítalo na starší dlh žalobcu, taktiež

súdny exekútor si ponechával časť zo zrážok na svoje trovy, na ktoré mal nárok. Bolo procesnou
povinnosťou žalobcu preukázať všetky svoje úhrady spolu s označením, ktoré výživné za aké obdobie
bolo ním plnené a vyvrátiť tvrdenie žalovanej, resp. súdneho exekútora. Žalobca má dôkaznú povinnosť
v konaní. Žalobcom predložené dôkazy ani skutkové tvrdenia nepreukazujú žiaden majetkový prospech
žalovanej prijatý bez právneho dôvodu. Zvolený postup dokazovania žalobcom je značne neprehľadný,

nezrozumiteľný, pretože ak žalobca tvrdil, že vykonal všetky úhrady od začatia splácania výživného,
mal to súdu preukázať. Túto povinnosť za neho splnila žalovaná, ktorá predložila konečné vyúčtovanie,
prehľad úhrad. Žalobca uvedenú tabuľku predloženú žalovanou nespochybnil, neuviedol napríklad čo
konkrétne je v nej nesprávne zaznačené, ktoré platby výživného v nej nie sú zachytené, prípadne ktoré
výživné je nesprávne vyčíslené a pod. Strana je povinná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať ani by
tak dosť dobre nemohol urobiť. Ak tak strany nevykonajú, potom zastihne tú stranu, ktorá je povinná
označiť dôkaz, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech.
K naplneniu tohto následku došlo aj v prejednávanej veci. Na základe vyššie uvedené súd nemal zapreukázané, že by sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, a preto žaloba nie je dôvodná
a súd ju zamietol.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok
na ich náhradu priznal v plnom v rozsahu žalovanej, nakoľko žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
O výške náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá

vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).