Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, January 17, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 42T/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124015054
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1124015054.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 17.januára 2025 v Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný M. W. E. J. Q. E. F. K. U. ć. : nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom Z., Z.-
I. č. XXXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na vý-
kon väzby Bratislava od 01.augusta 2024

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

dňa 10.júla 2022 po predchádzajúcom slovnom konflikte v čase okolo 04:56 hod. pred podnikom
Channels na Župnom námestí č. 2 v Bratislave s poškodeným A. J., a následnom fyzickom konflikte pri
obchodnom dome Dunaj v čase približne o 05:05 hod. medzi poškodeným A. J. a B. F. na jednej strane

a obvineným M. W., A. I. a Q. B., prezývaným A., pri ktorom B. F. dostal úder päsťou do tváre a padol
na zem, pravdepodobne od obvineného M. W. alebo Q. B., sa obvinený M. W. spolu s A. I. a Q. B.
rozbehli k vozidlu značky BMW X5 M50d, bielej farby, evidenčné číslo vozidla: J., zaparkovanému na
Klobúčnickej ulici v blízkosti Poľského inštitútu, za ktorými bežal poškodený A. J., kde v čase o 05:07:40
hod., potom, čo poškodený A. J. hodil neznámy predmet ponad Q. B., ktorý nasadal do predmetného
vozidla, obvinený M. W. ako dobehol k vozidlu otvoril zadné dvere na strane vodiča, kde sedela Z. Č., od

ktorej vyžiadal, aby mu podala krátku strelnú zbraň, neznámeho typu, značky a výrobného čísla, kalibru
7,65 mm s minimálne 5 nábojmi kalibru 7,65 mm Browning značky Sellier & Bellot, ktorú zbraň a strelivo
si obvinený M. W. zadovážil bez povolenia v presne nezistenom čase a na neznámom mieste, následne
obvinený M. W. uvedené vozidlo obehol z ľavej strany popred jeho prednú časť, mieriac krátkou strelnou
zbraňou na poškodeného A. J., smerom na ktorého vystrelil dve strely, avšak netrafil, po ktorých sa
poškodený A. J. obrátil a dal na útek, pričom obvinený M. W. následne smerom na chrbtom otočeného,
utekajúceho poškodeného A. J. namieril krátku strelnú zbraň a vystrelil dve strely, ktorou jednou strelou

trafil poškodeného A.
-2- 42T/67/2024

J. do pravého stehna zo zadnej strany, čím mu spôsobil zástrel v oblasti pravého stehna zozadu,
so vznikom trieštivej zlomeniny stehennej kosti vpravo, s prítomnosťou viacerých cudzích telies cca
5 do 10 mm, ktoré zranenie bolo veľmi bolestivé a viedlo k rozvoju šoku, vyžiadalo si operáciu s

fixáciou stehennej kosti vnútrodreňovým klincom, ktorú mal po dobu vyše jedného roka, hospitalizáciu
v nemocnici od 10.júla 2022 do 15.júla 2022, kedy po operácii bol poškodený A. J. vertikalizovaný a
mobilizovaný pomocou barlí, mal sadrovú dlahu, problémy s pohybom, pri toalete, osobnej hygiene,
bol odkázaný na pomoc inej osoby, s dobou liečby presahujúcou jeden rok, práceneschopnosťou
minimálne 180 dní, s výškou bodového ohodnotenia náhrady za spôsobenú bolesť 160 bodov, čo
pri výške 24,22 eur za jeden bod predstavuje sumu 3 875,20 eur, čím obvinený
M. W. zároveň spôsobil poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. v súvislosti s poskytnutou

zdravotnou starostlivosťou poškodeného A. J. škodu vo výške 2 914,58 eur.T e d a

-inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
-sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia a sebe zadovážil strelnú zbraň bez povolenia

č í m s p á c h a l

zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.augusta 2024, § 41 ods. 1 Trestného zákona, §
53 ods. 1 Trestného zákona trest domáceho väzenia v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je obžalovaný povinný
-viesť riadny život
-podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

Podľa§53ods.3Trestnéhozákonajeobžalovaný povinný podobuvýkonutrestudomácehoväzenia

zdržiavaťsavčaseod00:00hod.do24:00hod. vbyte naadresePúchov,Pribinovač.1170/21aknemu
prináležiacich vonkajších priestorov pričom toto obydlie môže opustiť s výnimkou času nevyhnutne
potrebného na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti ako aj jej výkonu, na základe
pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v súlade so Zákonníkom práce, alebo inej
obdobnej činnosti, ktorú je možné považovať za legálny spôsob obživy.

Podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 53 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona súd nariaďuje
kontrolu technickými prostriedkami a to osobným identifikačným zaria-
-3- 42T/67/2024

dením podľa § 4 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zariadením na kontrolu prítomnosti a
polohy kontrolovanej osoby podľa § 6 zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí
technickými prostriedkami a o zmene a doplní niektorých zákonov a zariadením na kontrolu prítomnosti.

Podľa § 53 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona obžalovanému
sa ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 53 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 54 ods. 4 písm. h/ Trestného zákona podrobiť sa v

súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 53 ods. 5 Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť
svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka, a len z naliehavého

dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil
ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom
súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného
poriadku (ďalej Tr. por.).

Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako bol
uvedený v obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a
h/ Tr. por.

Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
Po súhlasnom stanovisku i prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. a to, že vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.

Priprávnomhodnotenídokazovanímsúddospelkprávnemuzáveru,žeobžalovanýsvojímprotiprávnym

konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu ublíženie na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr.zák.

-4- 42T/67/2024

Objektomžalovanéhotrestnéhočinuboloľudskézdravieapredmetomútokubolživýčlovek-poškodený
A. J.. Tým, že obžalovaný vystrelil na poškodeného (mieriac krátkou strelnou zbraňou na poškodeného
smerom na ktorého vystrelil dve strely - avšak netrafil, po ktorých sa poškodený dal na útek) a následne

smerom na chrbtom otočeného utekajúceho poškodeného namieril krátku strelnú zbraň a vystrelil -
dve strely - a jednou z predmetných striel trafil poškodeného do pravého stehna zo zadnej strany,
spôsobil mu tak zástrel v oblasti pravého stehna zozadu so vznikom trieštivej zlomeniny stehennej
kosti vpravo, s prítomnosťou viacerých cudzích telies cca päť do desať milimetrov. Predmetné zranenie
bolo bolestivé a viedlo k rozvoju šoku. Vyžiadalo si operáciu s fixáciou stehennej kosti vnútrodreňovým

klincom a to po dobu vyše jedného roka. Poškodený bol hospitalizovaný ústavnou formou od 10.júla
2022 do 15.júla 2022. Po predmetnej operácii bol mobilizovaný prostredníctvom barlí, tiež mal najprv
sadrovú dlahu. Z dôvodu predmetného zranenia, ktoré mu bolo spôsobené bol odkázaný na pomoc inej
osoby. Doba predmetnej liečby presiahla jeden rok a predmetná práceneschopnosť bola minimálne 180
dní. Tým, že obžalovaný napadol takýmto spôsobom poškodeného ublížil mu na zdraví. Následkom

predmetného trestného činu išlo o ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 3 Tr.zák. Medzi konaním
obžalovaného a jeho následkom bola príčinná súvislosť - ku predmetnej ťažkej ujme na zdraví došlo
tak konaním obžalovaného. Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný dopustil skutku ako plne
trestne zodpovedný subjekt, konajúci minimálne v nepriamom úmysle (eventuálny úmysel) v súlade
s ustanovením § 15 písm. b/ Tr.zák. Obžalovaný si musel byť vedomý, že keď poškodeného strelil do

nohy (vystrelil na poškodeného), jeho úmysel smeroval tak k spôsobeniu ujmy na zdraví - musel si byť
zároveň vedomý, že môže spôsobiť zranenia intenzity ťažkej ujmy na zdraví a musel byť jeho následkom
prinajmenšom uzrozumený s tým, že jeho konanie môže mať príčinný priebeh. Takéto uzrozumenie
bolo možné vyvodiť najmä z povahy použitého predmetu, zo spôsobu vykonania útoku a jeho intenzity,
ako i toho, na ktorú časť tela útok smeroval ako i z toho, aké nebezpečenstvo pre poškodeného z útoku

hrozilo.
Ako bolo konštatované predmetný útok na osobu poškodeného bol vykonaný zbraňou. Išlo o krátku
strelnú zbraň, neznámeho typu, značky a výrobného čísla, kalibru 7,65 mm s minimálne piatimi
nábojmi kalibru 7,65 mm Browning značky Sellier & Bellot, ktorú zbraň a strelivo si obžalovaný zadovážil
bez povolenia v presne nezistenom čase a na neznámom mieste. Predmetné strelivo ako i zbraň si

zadovážil bez povolenia. Podmienky držby streliva a strelných zbraní upravuje zákon č. 190/2003 Z.z.
o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov. Na legálne držanie alebo nosenie streliva
alebo strelnej zbrane je potrebný zbrojný preukaz, čo vo vzťahu k obžalovanému absentovalo. Pokiaľ
išlo o predmetný trestný čin vo vzťahu k obžalovanému súd jeho protiprávne konanie
vyhodnotil ako úmyselné konanie podľa § 15 písm. a/ Tr.zák.

K výroku o tresteDňa 06.augusta 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 300/2025 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým a
menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn.

PL.ÚS 3/2024 zo dňa 03.júla 2024 zo dňa 03.júla 2024, ktorý bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
vyhlásený dňa 06.augusta 2024 pod č. 215/2024.

-5- 42T/67/2024

Práve i predmetná novela Trestného zákona začala mapovať súčasné výzvy trestného práva v kontexte
restoratívnej justície s ohľadom na legislatívu Európskej únie a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva.

Preto v rámci humanizácie trestov bola zavedená úprava všeobecných zásad ukladania sankcií, ktorá

má spočívať práve v zákaze ukladania krutých a neprimeraných sankcií a explicitne
vyjadrovať princíp proporcionality - preto tam, kde postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie,
nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia.
V zmysle práve restoratívnej justície by mali súdy pri svojej rozhodovacej činnosti zohľadniť pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery správanie páchateľa po spáchaní trestného činu, osobitne vo vzťahu k

poškodenému.

Predmetná novela Trestného zákona bola pre obžalovaného priaznivejšia - §
2 ods. 2 Tr.zák. a preto ju súd aplikoval.

V tomto smere súd poukazuje aj na novelizované ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.zák. - pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä:

- na spôsob spáchania činu a jeho následok,
Súd uznáva, že pokiaľ išlo o spôsob spáchania žalovaného trestného činu tento bol závažný. Poškodený

obžalovanému nezadal žiadny motív k tomu, aby konanie obžalovaného vy eskalovalo do takého
konania, ktoré obžalovaný vo vzťahu k poškodenému použil a to použitie nelegálnej zbrane na osobu
poškodeného so spôsobením zranení, ktoré mu spôsobil. V dôsledku tohto protiprávneho konania
poškodený utrpel vážne zranenia pravého stehna zo zadnej strany - čím mu obžalovaný
spôsobil zástrel v oblasti pravého stehna zozadu, so vznikom trieštivej zlomeniny stehennej kosti vpravo,

s prítomnosťou viacerých cudzích telies cca päť do desať milimetrov. Následok predmetného útoku
zo strany obžalovaného bolo, že poškodený bol ústavne hospitalizovaný, operovaný a následne bol v
domácej starostlivosti s dobou liečby, ktorá presiahla rok a práceneschopnosťou minimálne 180 dní.
Objektom bol tak zasiahnutý život a zdravie, čo sú najdôležitejšie hodnoty chránené Trestným zákonom.
Zároveň na dokonanie predmetného činu použil zbraň, ktorú mal v nelegálnej držbe a teda z

jeho strany bola porušená i ochrana spoločnosti pred nekontrolovanou držbou zbraní a streliva, čo je
tiež veľmi dôležitý objekt, ktorý protiprávnym konaním obžalovaného bol narušený.

-zavinenie,
Pokiaľ išlo o zavinenie toto súd rozviedol vo vzťahu k obom žalovaným trestným činom, ktoré

obžalovaným boli dokonané a to vo vzťahu k zločinu k ublíženiu na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. mal
súd za to, že išlo o úmysel podľa § 15 písm. b/ Tr.zák. a vo vzťahu k zločinu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. išlo o úmysel priamy podľa § 15 písm.
a/ Tr.zák.

- pohnútku,
Pokiaľ išlo pohnútku protiprávneho konania zo strany obžalovaného možno sa oprávnene domnievať, že
zo strany obžalovaného išlo o konanie, kde rozhodujúcu úlohu zohral hlavne jeho vek - v čase spáchania
skutku bol vo veku temer 22 rokov (21 rokov a 11 mesiacov) ako i nezodpovedné správanie
a impulzívne neuvážené konanie.

-6- 42T/67/2024Predmetné okolnosti však zo strany súdu nemohli byť vo vzťahu k obžalovanému považované za
ospravedlňujúce správanie.

-priťažujúce okolnosti,
Priťažujúcimi okolnosťami vo vzťahu k obžalovanému bolo preukázané, že predmetným konaním
dokonal dva trestné činy.

-poľahčujúce okolnosti,

Obžalovaný sa ku spáchaniu skutku priznal v celom rozsahu. Jeho spáchanie oľutoval. Súd nemal za
to, že by jeho ľútosť bola len formálnym vyhlásením, ale mal za to, že išlo o ľútosť úprimnú.
Počas dokazovania predmetnú ľútosť prejavil viackrát slovne. Poškodenému na hlavnom pojednávaní
sa osobne ospravedlnil.
Súd mal za to, že tento mal sebakritický postoj ku predmetnej žalovanej trestnej činnosti a z jeho strany
nešlo o formálne vyhlásenie. Urobil tak zásadnú sebareflexiu vo vzťahu ku svojmu protiprávnemu

konaniu.

Škodu, ktorú si poškodený uplatnil vo výške 3 875,20 eur (č. l. 545) dňa 03.decembra 2024 obžalovaný
uhradil v celom rozsahu dňa 15.januára 2025 (založené na č. l. 629).
Splnomocnenec poškodeného v mene Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. - uplatnil škodu vo vzťahu

k obžalovanému v celkovej výške 2 914,58 eur (č. l. 103-105). I tento uplatňovaný nárok
na náhradu škody bol obžalovaným uhradený dňa 19.decembra 2024 - založený na č. l. 574.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyhotovenej ku dňu 12.júl 2022 vyplýva, že obžalovaný bol naposledy
pred skutkom zamestnaný na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti PROGRES-PÚCHOV, s.r.o. a od

23.augusta 2019 do 30.septembra 2019 a od 12.novembra 2019 do 31.decembra 2019.
Súd vo veci poukazuje - že obžalovaný je od 09.marca 2020 - živnostníkom (vedený v registri Okresného
úraduPovažskáBystrica).Jehopredmetompodnikania-jeposkytovanieslužiebrýchlehoobčerstveniav
spojeníspredajomnapriamukonzumáciuakúpatovarunaúčelyjehopredajakonečnémuspotrebiteľovi
(maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) - založené na č. l. 573.

Od dokonania skutku - t.j. po 10.júli 2022 bol na úteku v Srbskej republike a od 14.apríla 2024 došlo k
obmedzeniu jeho osobnej slobody v Novom Sade (Srbská republika) a to na základe
medzinárodného zatýkacieho rozkazu.
Od 01.augusta 2024 je obmedzený na osobnej slobode a to na základe uznesenia Mestského súdu

Bratislava I, pod sp.zn. 6Tp/86/2022-B1. kedy bol vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1
písm. a/ Tr.por. v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, pod č.k. 4 Tpo/61/2024-73, zo dňa
18.septembra 2024, právoplatné dňa 18.septembra 2024.

Pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Z odpisu registra trestov vo vzťahu k obžalovanému

nevyplynul žiadny záznam. Predmetný odpis registra trestov bol bez záznamu i v čase vyhlasovania
rozsudku.

U obžalovaného nemožno konštatovať, že má sklony k páchaniu trestnej činnosti.

-7- 42T/67/2024

Spáchaniepredmetnéhotrestnéhočinubolozostranyobžalovanéhojehojednorázovýmikeďzávažným
zlyhaním.

Pokiaľ išlo o priestupky za časové obdobie od 12.februára 2020 do 26.novembra 2024 išlo síce o šesť
priestupkov - ale pri dvoch priestupkoch išlo o napomenutie, jeden priestupok je neudelenie vodičského
oprávnenia (čo súd nehodnotil ako priestupok) a pri troch priestupkoch - priestupky na úseku cestnej
premávky - s ukladanými sankciami - blokové pokuty - vo všetkých troch prípadoch vo výške 10 eur a
tieto boli zaplatené na mieste.

Predmetné priestupky boli dokonané dňa 21.06.2021, 16.06.2020, 06.06.2020, 16.05.2020 a
12.02.2020.Z predmetného vyššie uvedeného nemožno tak vyvodiť, že vplyvom predmetných priestupkov - by
neviedol riadny život a práve s prihliadnutím na v tom čase vek obžalovaného - tu súd konštatoval, že z
jeho strany išlo o značnú mladícku nerozvážnosť (frajerinu) - (nepoužitie bezpečnostných pásov aj ako

spolujazdec, odhodenie špaku s cigaretami na zem).

Právny poriadok dodržiaval, povinnosti voči štátu si plnil (krátkodobé zamestnanie, následne živnostník -
povinnostivočištátusiplnil),nebolopreukázané,že bynarušovalobčianskespolužitievmiestebydliska.

Inštitút poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je jedným z významných prostriedkov individualizácie
trestu. Predmetné okolnosti sú významné pre dosiahnutie účelu trestu, lebo vyjadrujú možnosti nápravy
páchateľa alebo pomery páchateľa, a tým v prospech alebo v neprospech páchateľa trestného činu
ovplyvňujú druh a výmeru ukladaného trestu.

-na osobu páchateľa,

V súvislosti s osobou páchateľa súd vyššie rozviedol jeho doterajší život.

-jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
Veľmi dôležité je pri ukladaní trestu hodnotiť osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, a to najmä preto, aby trest, ktorý je páchateľovi ukladaný, odrážal v sebe najmä jeho

minulosť z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, jeho povinnosti, ale
najmä jeho vývoj z hľadiska páchania trestnej činnosti. Dôležité je hodnotenie a posúdenie páchateľa
z hľadiska jeho pôsobenia v spoločnosti, a to vo všetkých súvislostiach a so zreteľom na zabránenie
odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale aj s dôrazom na vytvorenie podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život.

Preto je pre daného páchateľa vždy dôležité uložiť individuálny trest v zmysle tejto zásady, pretože je
potrebné, aby spoločnosť pôsobila svojou sankciou, ktorú ukladá súd, najmä na páchateľa trestného
činu. Dôležité je skúmať aj pomery páchateľa, a to v celom spektre pôsobenia jeho osoby v minulosti,
pretože len tak je možné zabezpečiť, aby bol trest uložený spravodlivo. Dôležité je pri ukladaní trestu
poznať rodinné a osobné pomery páchateľa, ale aj jeho majetkové pomery, zdravotný stav, ako aj jeho

postavenie v rodine najmä s ohľadom na jeho starostlivosť vo vzťahu k ostatným členom jeho rodiny.
Napriek formálnemu ponímaniu trestného činu je hodnotenie osoby páchateľa a jeho pomerov veľmi
významné pri ukladaní trestu, pretože práve na základe správneho hodnotenia páchateľa a
overenia jeho pomerov je možné splniť cieľ individuálnej prevencie.
-8- 42T/67/2024

Osobu páchateľa je pritom potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosti
jeho nápravy.

Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne

ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho
osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyv u sociálnej
mikroštruktúry. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť pritom vždy v súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje, záujmom spoločnosti, štátu a občanov pre útokmi páchateľov
trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestov je nutné

vychádzaťzospojeniaavzájomnejvyváženostidvochprincípovatoprincípuzákonnostitrestuaprincípu
individualizácie trestu.

Ako bolo v konaní preukázané vychádzajúc i zo šetrenia probačného a mediačného úradníka - v prípade,
že by mu bol uložený trest domáceho väzenia, tento by vykonával v mieste svojho bydliska

- na adrese, kde býva babka obžalovaného a matka obžalovaného. Tieto obe vyjadrili súhlas s tým, aby
obžalovaný mohol žiť s nimi v spoločnej domácnosti.

Zároveň by obžalovaný bol zapojený i v pracovnom procese - pretože vo veci bola predložená pracovná
zmluva - ktorého zamestnávateľom bol BALKAN, s.r.o. so sídlom v Púchove. Z predmetnej pracovnej

zmluvy vyplynulo, že obžalovaný by vykonával funkciu prevádzkára a miestom výkonu jeho práce - by
bola Reštaurácia W.ć, so sídlom Púchov, ulica 1.mája 1888/54 s rozsahom pracovného času 40 hodín
týždenne - založené na č. l. 624-628.V predmetnej reštaurácii je majiteľom brat obžalovaného - a práve i táto skutočnosť by zohrala dôležitú
úlohu v tom, že i samotnou osobu brata by bol kontrolovaný, aby povinnosti v práci si plnil čo najlepšie.

Vzťah s mamou a bratom obžalovaný hodnotil ako veľmi dobrý - počas výkonu väzby bol s nimi nielen
telefonickom, ale i osobnom kontakte z dôvodu, že ho títo pravidelne navštevujú.
Predmetné vyplynulo i z toho, že rodinní príslušníci i napriek protiprávnemu konaniu zo strany
obžalovaného - mu umožnili bývanie, a tiež boli nápomocní pri zabezpečovaní finančných prostriedkov
a to zabezpečením práce pre obžalovaného.

I vyššie uvedené skutočnosti súd viedli k uloženiu trestu domáceho väzenia.

-na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a
odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným

V tomto smere súd vo veci poukazuje, že po spáchaní skutku, z ktorého bol v tom čase dôvodne
podozrivýobvinenýasprihliadnutímnapodanúobžalobuanáslednezostranysúduvyhlásenýrozsudok
- obžalovaný po jeho spáchaní (skutku) utiekol z územia Slovenskej republiky. Preto skutok i keď
dokonaný dňa 10.júla 2022 nemohol byť vyšetrovaný z dôvodu neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa
skrýval v zahraničí.

Až následne obžalovaný bol vzatý do väzby dňa 01.augusta 2024. Táto okolnosť mala za to, že dôvody
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr.por. stále trvajú (viď posledné rozhodnu-

-9- 42T/67/2024

tie odvolacieho súdu a jeho odôvodnenie - sp.zn. 4 Tos/6/2025 - čo súd nespochybňuje).

Táto okolnosť však nemôže byť tou okolnosťou, ktorá je na príťaž obžalovaného aj vo vzťahu k
ukladanému druhu trestu a jeho výmery.
Skutočnosť jeho úteku po predmetnom skutku bola tou okolnosťou, ktorá zakladala dôvody útekovej

väzby (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr.por.) a na základe, ktorého je vo väzbe od 01.augusta 2024 a teda je
počas predmetného obdobia obmedzovaný na osobnej slobode.

Potrebné v tomto smere v rámci tejto alinei - je uviesť - že jeho správanie nebolo len negatívne (útek
do zahraničia), ale i skutočnosť, že i keď predmetný škodlivý následok vo vzťahu k poškodenému

je neodčiniteľný - uhradil škodu, ktorú si nielen poškodený, ale splnomocnenec poškodeného (za
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s.) uplatnili. Za svoje protiprávne konanie sa ospravedlnil verejne
poškodenému, spáchanie skutku v celom rozsahu ľutoval.
Tým zo strany obžalovaného došlo aspoň takýmto spôsobom o odstránenie škodlivého následku
trestného činu a dosiahlo sa urovnanie škody s poškodeným.

-ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Pokiaľ išlo o predmetnú dobu, ktorá od spáchania trestného činu uplynula bola to len z
dôvodu na strane obžalovaného, ktorý po predmetnom skutku ušiel do zahraničia a následne po tom,
čo bol eskortovaný na územie Slovenskej republiky na základe realizácie medzinárodného zatýkacieho

rozkazu je od 01.augusta 2024 vo väzbe (v Novom Sade bol obmedzený na osobnej slobode v súvislosti
s touto projednávanou vecou od 14.apríla 2024).
Súd mal za to, že i väzba, ktorú obžalovaný vykonáva na území Slovenskej republiky bola dostatočná
k tomu, aby do budúcna si uvedomil dôsledky tohoto nesprávneho protiprávneho konania a bola tak
dostatočnou hrozbou k tomu, aby trest domáceho väzenia, ktorý mu súdom bol uložený vo výmere päť

rokov nemusel byť premenený na trest odňatia slobody v trvaní päť rokov nepodmienečne.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal
alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech, ak tomu nebránia majetkové alebo osobné
pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku

trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho
postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie
peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránenézáujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom
trestného činu - veta druhá, tretia - § 34 ods. 4 Tr.zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to

ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

-10- 42T/67/2024

Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest ako právny
následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu, v čom sa odráža zásada
personálnosti trestu. Ochrana spoločnosti sa pritom uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia,

teda represiou a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru spoločnosťou. V treste je obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to právne, ako aj etické.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu je nutné dôsledne aplikovať práve i ustanovenie § 34 ods.

4 Tr.zák. - vyššie rozvedené (a novelizované) - pretože výmera trestu sa pritom rozumie nielen určenie
trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu
trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu. Rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby umožňuje a
zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženého
trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 Tr.zák. (primerane rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 To/5/2018, zo dňa 30.06.2020) - čo súd i vykonal.

Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4To/7/2013, obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.

1 To/2/2014, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 To/2/2014).
Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom
primeraným.

Záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a

zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a
teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu. Z
toho vyplýva, že keď bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené
trestným činom, nedôjde len k negácii-11- 42T/67/2024

tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane

potrestanému páchateľovi trestného činu.
Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť, pretože neprimeraný
trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivým je vždy len primeraný trest.
Preto požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho

prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu pri rozhodovaní o treste.

Zo správy probačného a mediačného úradníka vyplýva, že obžalovaný spĺňal všetky podmienky na
prípadné uloženie trestu domáceho väzenia s použitím technických prostriedkov, s tým, že tento sa
bude zdržiavať na adrese trvalého pobytu.
V rámci predbežného šetrenia obžalovaný bol poučený o jednotlivých technických prostriedkoch, zložil

písomný sľub, že v prípade uloženia trestu domáceho väzenia sa bude v určenom čase
zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť.

Zabezpečené bolo i preverenie materiálno-technických podmienok a poučenia spolubývajúcich vrátane
súhlasu spolubývajúcich s kontrolou technickými prostriedkami.

S poukazom na uvedené dôvody súd zvažoval najvhodnejší spôsob represie, tak aby trest nebol ani
príliš mierny a ani príliš prísny a aby uložený trest dosiahol naplnenie účelu trestu. Preto mal za to, že
v danom prípade je namieste uložiť obžalovanému trest domáceho väzenia.

Takto uložený trest môže zabezpečiť nielen resocializáciu odsúdeného, ale i jeho sociálnu integráciu.

Trest domáceho väzenia je zakotvený ako trest samostatný v § 32 Tr.zák. a to hneď za trestom odňatia
slobody. Z jeho hierarchického postavenia (hneď za trestom odňatia slobody) možno usudzovať, že trest
domáceho väzenia sa má stať významnou alternativou k nepodmienečnému

trestu odňatia slobody.

Ako vyplýva z charakteru trestu domáceho väzenia ide o alternatívnu formu trestu a to v tom (oproti trestu
nepodmienečného), že pri uložení tohto druhu nedochádza k tak výraznému pretrhávaniu sociálnych
väzieb v takom kontexte ako pri treste nepodmienečnom a že pri treste domáceho väzenia obžalovaný

nie je vo výkone trestu odňatia slobody.

Z uvedeného tak na prvý pohľad rezonuje, že predmetný trest domáceho väzenia nie je v predmetnej
trestnej veci adekvátna náhrada k následku, ktorý bol vo vzťahu k poškodenému spôsobený a teda, že
predmetný trest uložený súdom je neprimerane mierny.

Vzhľadom na vek obžalovaného ako i osobu obžalovaného (ktorá bola komplexne rozvedená) je
rozumné mu dať šancu, aby si uvedomil formou tohto „alternatívneho“ trestu, pri ktorom má zachovaný
kontakt s bežným domácim prostredím, že páchanie trestnej činnosti sa nevypláca. Tento trest popri
povinnostiach, ktoré mu boli rozsudkom uložené, mu tak umožnia, aby si usporiadal svoje hodnoty a

viedol riadny život a aby aj v reále si
-12- 42T/67/2024

uvedomil svoj prísľub, ktorý pred súdom dal, že sa chce zaradiť do riadneho života a plniť si svoje
povinnosti.

V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 53 Tr.zák. a to na skutočnosti, v ktorých prípadoch je
možné uložiť trest domáceho väzenia.
Zákon tak rozlišuje len dôvody, v ktorých prípadoch nemožno ukladať - § 53 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. -
možno v prípade, že páchateľ sa odcudzuje za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej

týmto zákonom neprevyšujúcej desať rokov - viď novela Trestného zákona od 06.augusta 2024.

Z predmetného tak vyplýva, že ani sám zákonodarca nemal za to, že by predmetný trest domáceho
väzenia mohol byť uložený len pri prečinoch (teda menej závažných trestných činoch - ale naopak ideaj o zločiny (ako i v prejednávanej trestnej veci - kedy pri oboch predmetných zločinoch trestná sadzba
neprevyšovala desať rokov).

Práve vzhľadom na povahu trestného činu - preto súd uložil trest domáceho väzenia na päť rokov
(najvyššia prípustná výmera) s prihliadnutím na objekty trestných činov - a na druhej strane na osobu
páchateľa (obžalovaného) a jeho pomery - rozvedené v rámci rozsudku - takéto uloženie trestu
domáceho väzenia postačilo - § 53 ods. 1 písm. b/ Tr.zák.
Obžalovaný dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri

výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť - § 53 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. - založené na č. l. 653.

Súd preto nezdieľal názor, že by uložený trest bol mierny (§ 53 ods. 2 Tr.zák. - súd môže uložiť trest
domáceho väzenia na jeden rok až päť rokov, najmenej však na dolnej hranici trestnej sadzby trestu
odňatia slobody, ak je týmto zákonom ustanovená).
Výmera, ktorá bola uložená bola päť rokov (maximálna). Mal tak za to, že takto uložený trest je zákonný,

spravodlivý a adekvátny a splní svoj účel tak, ako to má na mysli Trestný zákon a to tak v rámci jeho
pôsobenia na osobu obžalovaného, ako i z hľadiska jeho pozitívneho vplývania na ostatných členov
spoločnosti, ako i samotného poškodeného.

Predmetný trest je podľa názoru súdu dostatočne represívnym na strane jednej a na strane druhej

prevýchovný a obe tieto funkcie sú riadne vyvážené a naviac predmetná sankcia (výmera päť rokov)
je primeraná, účinná, ale i odradzujúca a to i s prihliadnutím na skutočnosť, že boli vo vzťahu k
poškodenému ohrozené najdôležitejšie hodnoty chránené Trestným zákonom - život a zdravie a vo
vzťahu k spoločnosti - nekontrolovaná držba zbraní a streliva.
V prípade uloženého trestu odňatia slobody nepodmienečného charakteru by

v predmetnej veci prevažovala len represívna stránka.

V tomto smere súd poukazuje - vo vzťahu k právnej úprave trestu ako právnemu následku trestného
činu pritom platí, že nepostačuje len dodržiavanie požiadavky nulla poena sine lege (niet trestu bez
zákona - teda možno uložiť len trest, aký určuje zákon), ale je nevyhnutné, aby zákonom ustanovená

právna úprava druhov trestov, podmienok ich ukladania, ako aj podmienok ich výkonu plne rešpektovala
predovšetkým základné ľudské právo nebyť mučený, ani podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo

-13- 42T/67/2024

trestu, jako i právo, aby bol trest primeraný trestnému činu, za ktorý je tento trest ukladaný (Nález
Ústavného súdu SR, sp.zn. PL. ÚS 106/2011).

Práve predmetná dĺžka trestu domáceho väzenia v trvaní päť rokov je dostatočne dlhým časovým

úsekom na preverenie vhodnosti a účelnosti zvolenej sankcie, zároveň bude pre obžalovaného
predstavovať dostatočne účinný nástroj hrozby nepodmienečného trestu v prípade porušenia
podmienok trestu domáceho väzenia.

Na druhej strane práve predmetná dĺžka trestu domáceho väzenia spĺňa i generálnu prevenciu - teda

odradenie iných od páchania obdobných činov. Nemožno súhlasiť s tým, že predmetný druh trestu
nespĺňa individuálnu prevenciu - práve tým, že obžalovanému súd neuložil nepodmienečný trest mu
vytvoril podmienky na prevýchovu (pretože v nápravnovýchnom
zariadení by toto bolo značne sťažené, resp. nevytvorené). Vo vzťahu k obžalovanému bolo
vykonané morálne odsúdenie spoločnosťou (bol uznaný vinným ako i odsúdeným).

Trest by nemal pôsobiť odstrašujúco na ostatných členov spoločnosti - (ako platilo v stredoveku - „oko
za oko“) a každé jedno protiprávne konanie musí byť posudzované individuálne vo vzťahu ku každému
páchateľovi jednotlivo.

Súd mal za to, že práve osoba obžalovaného - ide o prvotrestanú osobu, ktorá teda nie je náchylná

na páchanie akejkoľvek trestnej činnosti (stále vykonáva väzbu, ktorá svojím spôsobom - najmä
preventívnym - tiež znamenala a zabezpečovala nápravu obžalovaného), osobu vo veku v čase
vyhlasovania rozsudku 24 rokov (v čase dokonania skutku necelých 22 rokov), osoba,
ktorá sa poškodenému ospravedlnila, nahradila škodu - preto mal súd za to, že je to osoba, pri ktorejby sa účel trestu zabezpečil lepšie inak ako prostredníctvom nepodmienečného výkonu trestu odňatia
slobody. Práve predmetný druh trestu významným spôsobom prispieva k tomu, aby v budúcnosti viedol
riadny život.

Súd je názoru, že osobu páchateľa je potrebné vždy hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení
konkrétneho páchateľa - v tomto prípade obžalovaného - treba posúdiť nielen negatívny, ale aj pozitívny
význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania
savspoločnosti.Nemôževšakísťlenoregistráciuosobnýchúdajovbezhlbšiehorozborujehoosobnosti

vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery. V
rámci hodnotenia osoby nemožno obísť ani možnosti jeho správania, najmä z hľadiska určenia prognóz
jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so
spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry.

Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom

primeraným.

Práve i s prihliadnutím, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj
individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť
vyvážené.

Preto je potrebné primárne nevyhnutné uviesť, že vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržiavať
princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu.

-14- 42T/67/2024

Súd v tomto smere akceptuje potrebu zvolenia optimálnej miery represie, keďže ani príliš prísny, ale ani
príliš mierny trest nepôsobia výchovne.

Naviac generálna prevencia sa má vždy uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa

teda páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom
spoločnosti, ktoré správanie je nežiadúce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom
možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Vo vzťahu ku predmetným žalovaným trestným činom bola základná trestná sadzba štyri roky až desať

rokov (§ 155 ods. 1 Tr.zák.) a tri roky až osem rokov (§ 294 ods. 2 Tr.zák.). Pokiaľ išlo tak o predmetné
trestné sadzby tieto sú prísne, čo je i logické a to z hľadiska samotného objektu tohto trestného činu.

Práve primeranosť trestu (nemajúc na mysli trestu, ktorý spoločnosť požaduje, ale trestu, ktorý
je náležite vysvetlený) je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia jeho výchovnému účinku, keďže

základným predpokladom prevýchovy je akceptovanie trestu ako spravodlivého a zákonného následku
jeho nezákonného konania.

Pri ukladaní tohto druhu trestu bol súd názoru, že nie je potrebné prevýchovu obžalovaného, ktorý v čase
vyhlasovania rozsudku bol vo veku 24 rokov zabezpečovať tvrdou drakonickou výmerou - uloženie

nepodmienečného trestu odňatia slobody a to práve s ohľadom na osobu obžalovaného ako i na
samotné pomery obžalovaného.

Predmetná dĺžka - výmera trestu domáceho väzenia v trvaní päť rokov, je dostatočne dlhým časovým
úsekom na preverenie vhodnosti a účelnosti zvolenej sankcie, zároveň bude pre obžalovaného

predstavovaťdostatočneúčinnýnástrojhrozbynepodmienečnéhotrestuvprípadeporušeniapodmienok
trestu domáceho väzenia a na druhej strane takáto výmere má vplyv na osobný a pracovný život
obžalovaného, jeho rodinu a na možnosti začleniť sa primerane opäť do spoločnosti.

Okrem toho, že jeho povinnosťou počas predmetného trestu domáceho väzenia viesť riadny život,

zároveň je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami (§ 53 ods. 3 Tr.zák.).Znamená to tak, že obžalovaný bude kontrolovaný technickými prostriedkami, monitorovaný v jeho
pohybe nepretržite v čase od 00:00 hod. do 24:00 hod. v byte a k nemu prináležiacich vonkajších
priestorov.

Znamená to tak, že počas predmetného trestu domáceho väzenia - počas piatich rokov - bude celý čas
„online“ pod predmetnou technickou kontrolou - tým mu bude tak zabránené v páchaní ďalšej trestnej
činnosti. Zároveň sa vytvoria podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Predmetné obydlie bude môcť opustiť s výnimkou - premiestnenia sa do a z miesta výkonu pracovnej

činnosti, ako i jej výkonu (zamestnanie) - aby tak obžalovaný mohol vykonávať zárobkovú činnosť a
teda zaradiť sa do pracovného pomeru - a ide tak o riadnu profesnú socializáciu. Predmetná povinnosť
zamestnať sa (ako bolo uložená i v rozsudku) je preto významná - pretože keď obžalovaný bude
zamestnaný a teda bude pracovať - nebude
-15- 42T/67/2024

pod tlakom i nepriaznivej finančnej situácii, - ide tiež o prevýchovu osoby obžalovaného (súd nevidel
dôvod predmetnú povinnosť neukladať a to i napriek tomu, že protiprávne konanie obžalovaným nebolo
majetkového charakteru), tým je prospešný i pre spoločnosť a nežije na úkor spoločnosti.

Naviac po predmetnú dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť svoje obydlie

len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka a len z naliehavého dôvodu a
na nevyhnutne potrebný čas.
Znamená to tak, že i takýmto spôsobom dôjde k zásahu do obvyklého spôsobu života obžalovaného.

Súd vo vzťahu k obžalovanému aplikoval i ustanovenia 53 ods. 4 Tr.zák. - t.j., že obžalovanému súd

uložil naviac povinnosti - a to v príkaze zamestnať sa alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie,
ako i v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému poradenstvu.

Práve s prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho vek, predmetný skutok, ktorý bol jeho osobou

vykonaný mu bola uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Práve predmetný výcvik alebo výchovné poradenstvo by malo odstrániť príčiny, ktoré viedli
obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti a pôsobiť na najmä na odstránenie kriminogénnych faktorov
zoživotaobžalovaného.Takétovýcvikyprobačnéhoamediačnéhoúradníkasúzameriavanénaodborné

vedenie a pomoc obžalovanému a to i v sprostredkovaní mu súčinnosti probačného a mediačného
úradníka s iným orgánom, inštitúciami ohľadom predmetného programu (výchovné poradenstvo),
ktorými práve probačný a mediačný úradník disponuje a tým, že predmetný probačný a mediačný
úradník je v prvom kontakte s obžalovaným tento vie presne zabezpečiť odborníka programu sociálneho
výcviku, ktorý sa vie komplexne a presne zamerať na pomoc obžalovanému a to vzdelávacími,

psychologickými programami. Preto súd nemal za to, aby sa obžalovaný podrobil psychoterapii
alebo psychologického poradenstva - pretože vo vzťahu k obžalovanému je na neho potrebné vplývať
individuálne a nie kolektívne.

Práve v priebehu plynutia trvania trestu domáceho väzenia spôsobom svojho života, svojím správaním

a plnením uložených povinností a obmedzení obžalovaný preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez
jeho premeny na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Súdobžalovanémutakuloženímtohtodruhutrestuposkytolpriestor,abypočasvýkonutrestudomáceho
väzenia svojim životom preukázal, že je schopný, ale najmä ochotný viesť riadny život a nedopúšťať

sa ďalšej trestnej činnosti (najmä počas povoleného opustenia obydlia).

Zároveň súd obžalovaného poučuje a teda upozorňuje, že ak odsúdený neplní obmedzenia alebo
povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia alebo marí výkon kontroly technickými prostriedkami,
súd trest premení na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že nevykonaný deň trestu domáceho

väzeniasarovnájednémudňunepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody,azároveňrozhodneospôsobe
výkonu tohto trestu -

-16- 42T/67/2024§ 53 ods. 6 Tr.zák.
Hrozba možnej premeny na nepodmienečný trest odňatia slobody byt tak malo byť pre obžalovaného

dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho správania.

Znamená to tak, že obžalovaný počas celého obdobia - piatich rokov je kontrolovaný práve probačným
a mediačným úradníkom či trest domáceho väzenia ako i uložené povinnosti plní a rešpektuje a ako
súd vyššie uviedol - obžalovaný je tak takýmto spôsobom obmedzovaný na osobnej slobode a naviac

je nad ním vykonávaná kontrola technickými prostriedkami (a to i napriek tomu, že nie je výkone trestu
odňatia slobody).

Znamená to tak, že predmetným dohľadom probačný a mediačný úradník vykonáva pravidelný osobný
kontakt s obžalovaným u ktorého sa predmetná realizácia ako i kontrola vykonáva. Tým, že probačný
a mediačný úradník bude sledovať a kontrolovať správanie obžalovaného - tento v prípade zistenia

negatívu (neplnenie povinností vyplývajúcich z trestu domáceho väzenia, marenia kontroly technickými
prostriedkami, neplnenie príkazov) zo strany obžalovaného ihneď upozorní na predmetné súd a tento
ako je vyššie uvedené - vykoná premenu trestu domáceho väzenia na trest nepodmienečný.

Súd si uvedomuje, že spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma prípady, kde ide o takýto druh

trestnej činnosti, avšak to neznamená, že súdy môžu rezignovať na zákonné kritériá stanovené pre
určenie druhu a výmery trestu a iba formálne ukladať pri takýchto trestných činoch nepodmienečné tresty
odňatia slobody. Takýto formalistický postup by bol neprijateľný, i z hľadiska zásad individualizácie a
spravodlivosti trestu vo vzťahu ku každému jednému obžalovanému.

Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok
štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné vyvodiť, že „sloboda môže byť
zachovanájedinetak,žesasňoubudenakladaťakosnajväčšímprincípom,ktorýnesmiebyťobetovaný
účelnosti a jednotlivým výhodám“ (Hayek, F.A.: Právo, zákonodarstvo a slobody. I. diel. Praha: Academia
1991, s. 56).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.