Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1T/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011695
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Endrődy

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124011695.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1T/73/2024

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Beátou Polyákovou, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
s použitím § 138 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, na hlavnom pojednávaní konanom
v Nitre dňa 25.02.2025, takto

r o z h o d o l :

1T/73/2024
Obžalovaný:

A. B. narodený XX.XX.XXXX C. D.,
trvale bytom E. F. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa 13.04.2024 približne o 10.10 hod. v obci E. F., okr. Topoľčany, na miestnej komunikácii pri rodinnom
dome č. 14, po predchádzajúcom nedorozumení pristúpil k osobnému motorovému vozidlu G.. H. G.,

striebornej farby evidenčné číslo D., v ktorom sedel na mieste vodiča poškodený I. J. B., kde najskôr cez
otvorené okno predného spolujazdca so slovami „Choď do riti, lebo ťa uderím. Podívaj sa ty hovädo“
vkladal do priestoru vodiča ostrie kosy, následne obišiel vozidlo k otvorenému oknu vodiča, cez ktoré
sa opakovane zaháňal ostrím kosy na poškodeného, ktorého zasiahol do hornej časti tela, pričom
poškodenémuI.J.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.,B.XXXX/X,spôsobilzraneniepovrchovúreznúranku
– škrabanec v oblasti horného viečka ľavého oka asi 5 mm dlhú, reznú ranu v dolnej časti ľavého ramena
na zadno-bočnej strane asi 7 cm dlhú, zasahujúcu kožu, podkožné tkanivo, fasciu, ako i trojhlavý sval
ramenavdĺžkeasi1,5cm,reznérankyvoblastikoncovýchčlánkovII.,III.,IV.prstaľavejrukyzasahujúce

do podkožného tkaniva, ktoré si vyžadovalo liečenie a práceneschopnosť v trvaní od 13.04.2024 do
cca konca apríla, začiatku mája 2024, počas ktorej doby bol poškodený obmedzený v bežnom spôsobe
života,
t e d a :

dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania – so zbraňou,

inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l :

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného do
05.08.2024 s použitím § 138 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa§364odsek2Trestnéhozákonaúčinnéhodo05.08.2024,zistiacpoľahčujúceokolnostipodľa§36
písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno

h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 a po
aplikácii § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému, aby nahradil poškodenej C. G. J.,
a. s., K. K.: J. F. X, XXX XX I. – L. M. J., N.: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 775,78 eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému, aby nahradil poškodenej K. J., K.

K.: O. XX. P. M. X P. XX, XXX XX I., N.: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 1.233,80 eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému, aby nahradil poškodenému I. J. B.,
narodenému XX.XX.XXXX, bytom: D., B. XXXX/X, spôsobenú škodu vo výške 1.287,- eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného I. J. B., narodeného XX.XX.XXXX,
bytom: D., B. XXXX/X, so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

1T/73/2024
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch (ďalej len „prokurátor“) zo

dňa 19.11.2024, pod sp. zn.: J. XXX/XX/XXXX, doručenej na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa
20.11.2024, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. B. (ďalej len „obžalovaný“) stíhaného pre
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s použitím §
138 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156
odsek 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.02.2025 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek
1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie
označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3
písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku

prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku
na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo
v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli
naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2
písmeno b) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s použitím § 138 písmeno a) Trestného zákona

v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona
účinného do 05.08.2024. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok
zavinene spáchal práve obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho
bol tento aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku
o treste, ochranného opatrenia a náhrady škody.

Z prečítaných listinných dôkazov postupom podľa § 269 Trestného poriadku súd zistil, že podľa odpisu
z registra trestov (č.l. 189) má obžalovaný evidovaný jeden záznam, rozhodnutím Okresného súdu
Nitra zo dňa 29.09.1971 pod K. G.: XX/XX/XXXX bol uznaný za vinného za poškodzovanie majetku v
socialistickom vlastníctve, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)

roksoskúšobnoudoboudo21.02.1974,naktoréodsúdeniesavzťahovalaamnestiaz23.02.1973,takže
sa na obžalovaného hľadí, ako by nebol odsúdený.

Z výpisu centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č.l. 190-196) súd zistil, že obžalovaný
v uvedenej evidencii má tri záznamy. Obžalovaný sa dňa 15.06.2020 dopustil priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (upravenie nákladu na vozidle), za čo mu bola uloženábloková pokuta 20,- eur, ktorú na mieste zaplatil. Dňa 02.07.2020 sa dopustil taktiež priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (vozidlo technicky nespôsobilé na premávku na pozemných
komunikáciách), ktorý bol vyriešený bokovou pokutou 10,- eur, ktorú na mieste zaplatil a posledný

priestupok spáchal dňa 14.09.2021, opäť proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (otáčanie,
cúvanie), ktorý bol vyriešený blokovou pokutou 50,- eur.

Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne (č.l. 197-199) súd zistil, že obžalovaný bol od 02.03.2023 do
30.11.2024 zamestnaný. Obžalovaný je poberateľom starobného dôchodku vo výške 659,- eur mesačne

aniejepoberateľomnemocenského,úrazovéhopoisteniaanipoisteniavnezamestnanosti.Zpotvrdenia
zo Sociálnej poisťovne zo dňa 19.02.2025 (č.l. 251), ktoré predložil obžalovaný na hlavnom pojednávaní,
ktoré tvorí prílohu č. 5 k zápisnici o hlavnom pojednávaní, bolo preukázané, že obžalovaný je
poberateľom starobného dôchodku vo výške 659,- eur.

ZosprávyG.H.Q.E.F.(č.l.182)súdzistil,žeobžalovanýžijevobciE.F.sosvojoumanželkounaadrese

E. F. M. XX. V minulosti sa aktívne zapájal do spoločenského života obce, bol poslancom v obecnom
zastupiteľstve, hráčom, funkcionárom a trénerom futbalového oddielu. Neboli na neho evidované žiadne
sťažnosti.

Z uplatneného nároku na náhradu škody poškodeného I. J. B. (č.l. 143, 107) vyplynulo, že poškodený

si uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej sume 1.287,- eur. Výška uplatneného nároku na náhradu
škody bola vyhodnotená sumou bodového ohodnotenia zranenia vyplývajúceho zo znaleckého posudku
č. 111/2024 vypracovaného L. L. J. zo dňa 27.05.2024, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu (č.l. 107).

Z uplatneného nároku na náhradu škody poškodenej C. G. J., P. (č.l. 47, 49-50) súd zistil, že poškodená

si v prípravnom konaní uplatnila riadne a včas nárok na náhradu škody podľa § 46 odsek 3 Trestného
poriadku vo výške 775,78 eur, ktorý preukázala rozpisom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
poškodenému I. J. B..

Z uplatneného nároku na náhradu škody poškodenej K. J. (č.l. 73, 75-77) súd zistil, že poškodená

si v prípravnom konaní uplatnila riadne a včas nárok na náhradu škody podľa § 46 odsek 3 Trestného
poriadku vo výške 1.233,80 eur, ktorý vznikol v dôsledku vyplatených dávok nemocenského poistenia
poškodenému I. J. B., ktoré boli vyplatené za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti od 23.04.2024
do 31.05.2024.

Z vyjadrenia poškodenej Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. – neuplatnenie nároku na
náhradu škody (č.l. 78) súd zistil, že si poškodená v prípravnom konaní neuplatnila nárok náhradu škody.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku znalecký posudok znalca
z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia L. L. J., č. 111/24 na č.l. 90-109,

zo záverov ktorých vyplynulo, že poškodený I. J. B. utrpel povrchovú reznú ranku – škrabanec v oblasti
horného viečka ľavého oka, reznú ranu v dolnej časti ľavého ramena, na zadno-bočnej strane, asi 7 cm
dlhú, rezné ranky v oblasti koncových článkov II., III., IV. prsta ľavej ruky zasahujúce do podkožného
tkaniva. V mechanizme vzniku zranenia sa uplatnil pohyb a tlakové pôsobenie ostrého predmetu.
Rezné rany na prstoch ľavej ruky vznikli taktiež priamym pôsobením ostrého predmetu, napr. kosou. Ku

zraneniu mohlo dôjsť napr. obranným mechanizmom poškodeného. Zranenie v oblasti horného viečka
ľavého oka vzniklo priamym kontaktom s tvrdým ostrým predmetom. Nedošlo k priamemu ohrozeniu,
ani ku zraneniu životne dôležitého orgánu ľudského tela. Predmetom, ktorým bolo zranenie spôsobené,
je však možné spôsobiť i ťažké zranenia, resp. i ohroziť životne dôležité orgány ľudského tela. Zranenia
vznikli v priamej súvislosti s incidentom zo dňa 13.04.2024. Zranenia poškodeného si vyžadovali liečbu

približne 2-3 týždne, v danom prípade ako adekvátnu dobu liečenia samotného zranenia považoval
dobu 2-3 týždne, t.z. od 13.04.2024 do cca konca apríla, začiatku mája 2024. Poškodený pre zranenie
bol obmedzený v bežnom spôsobe života. Obmedzenie nastalo v zmysle fyzickej aktivity, manuálne
práce a činnosti vykonávanej ľavou hornou končatinou. Obmedzenie pre samotné zranenie trvá po
dobu liečenia. Zranenie, charakteru ako utrpel poškodený, nezanecháva trvalé funkčné následky. Ako

kozmetický následok zostanú jazvy, ktoré poškodeného nebudú obmedzovať ani v osobnom, ani
spoločenskom a pracovnom živote. Bodové hodnotenie zranenia predstavuje spolu 45 bodov, čo pri
hodnote bodu 28,60 eur v roku 2024, činí v peňažnom vyjadrení sumu 1.287,- eur.Z výsluchu obžalovaného k jeho osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom súd zistil, že žije na
adrese trvalého bydliska E. F. XX v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho syna, má
tri plnoleté deti, syn C. a dcéra R. sú schopní sa samostatne živiť, žijú samostatne. Má ukončené

základné povinné školské vzdelanie. Pracoval od 15.-tich rokov na družstve. Neskôr podnikal na základe
živnostenského oprávnenia v nákladnej doprave. Príjem mal rôzny, na dôchodok išiel v 62 rokoch
a v súčasnosti poberá starobný dôchodok v sume 650,- eur mesačne, iný príjem nemá. Nevlastní žiadne
nehnuteľnosti, vlastní motorové vozidlo, ktorého značku nevedel presne uviesť, predpokladá, že je to G.
K., rok výroby 2018. Nemá vytvorené žiadne peňažné úspory. Zdravotné problémy má primerané jeho

veku – vysoký krvný tlak, problémy so žalúdkom, reuma. Užíva pravidelne lieky na tlak. V minulosti nebol
uznaný za invalidného. Alkoholické nápoje nepožíva, drogy neužíva, hazardné hry nehrá. V minulosti
nebol liečený na psychiatrii. Poškodený bol manželom jeho dcéry, v súčasnosti sú rozvedení. Vždy mu
pomáhal, nikdy s ním nemal žiadny konflikt, len v ten deň skutku.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul poškodeného – svedka I. J. B. k modifikácii výšky uplatnenej

náhrady škody. Poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že liečba jeho zranení, ktoré mu vznikli
v dôsledku konania obžalovaného trvá nepretržite od spáchania skutku až doposiaľ, ešte stále nie je
ukončená. Výška uplatnenej škody mala spočívať v nákladoch na rehabilitáciu a nákladoch na úhradu
zdravotníckeho materiálu v sume 339,08,- eur. Konaním obžalovaného mu vznikla škoda aj titulom
poškodenia vecí: jeho oblečenia a obuvi v sume 208,42 eur. Poškodený na hlavnom pojednávaní

predložil súdu doklady preukazujúce výšku týchto výdavkov – príloha č. 2 k zápisnici o hlavnom
pojednávaní, zároveň predložil súdu kompletnú zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s liečením zranenia
prstov vrátane jeho práceneschopnosti od 13.04.2024 do 31.04.2024 – príloha č. 3 k zápisnici o hlavnom
pojednávaní, zároveň predložil fotodokumentáciu jeho zranení - príloha č. 4 k zápisnici o hlavnom
pojednávaní. Zranenia, ktoré mu boli spôsobené ho mali obmedzovať v obvyklom spôsobe života

a možno bude mať aj trvalé následky (nevie písať na klávesnici, má poškodené nervy, nevie zovrieť
prsty, má problémy dvíhať ťažké predmety, v chlade ho prsty bolia, tiež ho bolia na dotyk). Vyčíslené
náklady poškodeného nie sú ešte konečné, budú sa navyšovať.

Súd v nadväznosti na výsluch poškodeného, ktorým modifikoval výšku uplatnenej náhrady škody,

podľa § 269 Trestného poriadku čítal listinné dôkazy predložené poškodeným na hlavnom pojednávaní.
Z vyčíslenia nákladov spojených s liečbou poškodeného, vrátane pokladničných dokladov (príloha č. 2,
č.l. 217-226) vyplynulo, že výška vzniknutých nákladov: zdravotnícky materiál, liečivá, poplatok spojený
s vyšetrením, taxislužba – odvoz do NsP, úhrada rehabilitácií, obuv Adidas, tričko Hugo, nohavice, mala
predstavovať škodu vo výške 547,50 eur. Z lekárskych správ poškodeného a potvrdenia o jeho dočasnej

pracovnej neschopnosti (č.l. 227-243) vyplynulo, že poškodený bol od 13.04.2024 do 31.05.2024
práceneschopný. Lekárske správy obsahujú priebeh liečenia poranenia.

Podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku súd oboznámil obrazové záznamy, fotodokumentáciu, ktorú
na hlavnom pojednávaní predložil poškodený, ktorá tvorí prílohy č. 4 k zápisnici o hlavnom pojednávaní

(č.l. 244-250), ktoré zaznamenávali priebeh liečenia poškodenej ruky.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a

možnosť jeho nápravy.

Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je

pre páchateľa priaznivejší. Medzi spáchaním činu a vynesením rozhodnutia nadobudol dňa 06.08.2024
účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z. (Trestný zákon) v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. 215/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. Prijatím novelizovaného
Trestného zákona bola odstránená povinnosť úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Keďže u obžalovaného prevažovali poľahčujúce okolnosti (§ 36

písmeno j/ Trestného zákona – viedol pred spáchaním riadny život; § 36 písmeno l/ Trestného zákona –
priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval; § 36 písmeno n/ Trestného zákona
– napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) nad priťažujúcimi okolnosťami ( §
37 písmeno h/ Trestného zákona – spáchal viac trestných činov) v pomere 3:1, podľa Trestného zákonaúčinného v čase spáchania činov prichádzalo do úvahy ukladanie trestu postupom podľa § 38 odsek 3
Trestného zákona, kde sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenie trestnej sadzby o jednu tretinu.

Obžalovaný je stíhaný pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s použitím § 138 písmeno a) Trestného zákona, za ktorý je
možné potrestať páchateľa trestom odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky
v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona účinného
do 05.08.2024, za ktorý je možné potrestať páchateľa trestom odňatia slobody na 6 mesiacov až 2

roky. Nakoľko súd odsudzuje páchateľa za dva a viac trestných činov, postupoval podľa § 41 odsek 1
Trestného zákona a ukladal obžalovanému úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, t.j. podľa § 364 odsek 2 Trestného zákona účinného
do 05.08.2024, kde zákon upravuje trestnú sadzbu 6 mesiacov až 3 roky. Súd ukladal obžalovanému
trest, v upravenej trestnej sadzbe 6 (šesť) mesiacov až 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.

Pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu podľa trestného zákona účinného od 06.08.2024 –
v čase rozhodovania súdom prvého stupňa, prichádzalo do úvahy ukladanie trestu v zmysle § 364
odsek 2 Trestného zákona, za ktorý bola uznaná vina obžalovaného, v základnej trestnej sadzbe, ktorú
zákonodarca stanovil na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov až 3 (tri) roky, avšak
vypustil možnosť zníženia trestu s prihliadnutím na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Je

teda zrejmé, že Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom od 06.08.2024 bol pre obžalovaného
priaznivejší, preto podľa neho súd posudzoval trestnosť činu a ukladal trest.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestu odňatia slobody.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži

najmä uloženie peňažného trestu.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a
to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste,pričomtrebamaťnazretelidôležitosťvzájomnéhopomerumedzitrestnourepresiouaprevenciou.

Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna
prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život.
Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchaniatrestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste
je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak

právne, ako aj etické. Osobu obžalovaného treba hodnotiť vždy vo všetkých súvislostiach. V rámci
hodnotenia osoby obžalovaného nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Zásada proporcionálnosti
trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Z hľadiska dosiahnutia účelu
trestujeprincípproporcionalityzaloženýhlavnenavhodnosti,resp.dodatočnedôležitomcieliarozumnej
väzbe medzi aplikovanou právnou normou a cieľom, na zisťovaní kritéria nevyhnutnosti, potrebnosti

či použitia najmenej drastických - šetrnejších prostriedkov, a na proporcionalite (úmernosti) v užšom
zmysle slova. Nemožno opomenúť, že v treste, ako najvýznamnejšom prostriedku štátneho donútenia,
nemôže absentovať zásada humanizmu, v zmysle ktorej treba dodržať princíp úmernosti represie, aby
táto zrejme neprekročila mieru, nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu, pretože účel trestu neplní ani príliš
mierny trest, ale ani príliš tvrdý trest (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL-ÚS 106/2011, z 28.11.2012).
Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka obžalovaného a možnosti jeho nápravy.

Súd aplikujúc skôr rozvedené právne úvahy pri ukladaní trestu a jeho výmery prihliadol na poľahčujúce
okolnosti uvedené v § 36 písmeno j/ (viedol pred spáchaním skutku riadny život), priznal sa k spáchaniu
skutku a tento aj úprimne oľutoval (písmeno l). Priznanie uskutočnil prostredníctvom vyhlásenia podľa
§ 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a na hlavnom pojednávaní uviedol, že svoje konanie

ľutuje, pričom z výpovede obžalovaného z prípravného konania tiež vyplýva, že sa priznal ku skutku,
čo súdu umožňovalo prihliadnuť aj na poľahčujúcu okolnosť uvedenú pod písmenom n), keďže týmto
postojom obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní
ako aj súdu. V danom prípade obžalovaný totiž vyhlásením o vine a odpovedaním na otázky podľa
§ 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g), h) Trestného poriadku umožnil prevziať výsledky dokazovania

z prípravného konania, čím napomohol súdu v urýchlenom rozhodnutí vo veci samej bez toho, aby
výsledky dokazovania z prípravného konania boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom
pojednávaní, ktoré by bolo časovo náročnejšie ako je tomu v prípade, keď súd nevykonáva dokazovania
v otázke viny. Z priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil okolnosť uvedenú v § 37 písmeno
h) Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov (prečin výtržníctva podľa § 364

odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s použitím § 138
písmeno a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek
1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024).

Trest odňatia slobody bol v prípade obžalovaného jasne určený trestnou sadzbou uvedenou v osobitnej

časti § 364 odsek 2 Trestného zákona, nakoľko obžalovanému súd ukladal úhrnný trest podľa § 41 odsek
1 Trestného zákona, teda za najprísnejšie trestný z trestných činov, keďže za prečin výtržníctva podľa §
364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona je možné potrestať páchateľa trestom
odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky; za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného
zákona je možné potrestať páchateľa trestom odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky. Pre prevládajúci

pomer poľahčujúcich okolností súd znížil o jednu tretinu hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody z 3 rokov na 26 mesiacov podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona.

U obžalovaného súd zistil, že je hodnotený kladne, ide o bezúhonného človeka, v odpise registra trestov
má síce jeden záznam, na ktorý však súd neprihliadal, nakoľko obžalovaný bol účastný amnestie a hľadí

na neho ako keby nebol odsúdený, doposiaľ sa dopustil troch priestupkov na úseku cestnej premávky,
ktoré boli vyriešené v blokovom konaní uložením blokových pokút, ktoré súd vyhodnotil ako menej
závažné. Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, ako aj všetky
okolnosti prípadu, najmä že obžalovaný napadol poškodeného s kosou, t.j. skutok spáchal závažnejším
spôsobom konania so zbraňou (§ 138 písmeno a/ Trestného zákona), dospel súd k záveru, že tak v

oblasti generálnej, ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu u obžalovaného
dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, t.j. na samej dolnej hranici trestnej
sadzby. Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky uvedené v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona, súd mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného
zákona určil skúšobnú dobu na 1 rok. Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody na samej spodnej

hranicispresvedčením,žetaktouloženýtrestjedostatočnýaprimeraný,atotaknaochranuspoločnosti,
ako aj na jeho nápravu, ktorý zároveň rešpektuje aj zákonnú požiadavku, aby trest postihoval len
páchateľa, tak aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Súd posudzoval osobu páchateľa aj vzhľadom na možnosť uloženia alternatívneho trestu v podobe
trestu povinnej práce alebo peňažného trestu. Nakoľko obžalovaný je v dôchodkovom veku (tento rok
dovŕši 84 rokov), uloženie trestu povinnej práce by bol zjavne neúčelný. Obžalovaný je poberateľom

starobného dôchodku v sume 659,- eur, nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok s vyššou hodnotou,
preto uložením peňažného trestu by došlo k jeho nevykonateľnosti.

Čo sa týka nároku na náhradu škody poškodených, ktorí si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnili
nárok na náhradu škody, pričom v konaní bola preukázaná ich špecifikácia a hodnoverným spôsobom

preukázali výšku spôsobenej škody a zároveň škoda bola zistená aj prostredníctvom znaleckého
skúmania, súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť uhradiť
poškodenej C. G. J., P., K. sídlom: J. F. X, XXX XX I. – L. M. J., N.: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo
výške 775,78 eur; poškodenej K. J., K. K.: O. XX. P. M. X P. XX, XXX XX I., N.: XX XXX XXX, spôsobenú
škodu vo výške 1.233,80 eur; poškodenému I. J. B., narodenému XX.XX.XXXX, bytom: D., B. XXXX/
X, spôsobenú škodu vo výške 1.287,- eur, ktorého so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na

civilný proces podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku, nakoľko v čase rozhodovania súdu liečenie
poškodeného stále pretrvávalo a škoda spôsobená na odeve a obuvi poškodeného nebola v prípravnom
konaní uplatnená a rozsah dokazovania vo vzťahu k reálne spôsobenej škode by výrazne presahoval
dokazovanie v trestnom konaní. Poškodená G. C. K., P., S. G. E. X, S., N.: XX XXX XXX, v prípravnom
konaní neuplatnila nárok na náhradu škody, preto samostatným výrokom o nej súd nerozhodoval.

Súd postupom podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku odmietol návrh poškodeného na doplnenie
dokazovania vykonaním dôkazu - dokazovanie k výške škody doplnkom k znaleckému posudku L. L. J.
k č. 111/24 k modifikácii výšky bolestného s poukazom na doposiaľ trvajúcu liečbu zranení poškodeného,
nevyhovel ako dôkazu nadbytočného, ktorý by viedol k zbytočným prieťahom v konaní.

Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na to, že skutková veta bola v obžalobe prokurátora špecifikovaná
v rámci dĺžky doby liečenia v zmysle znaleckého posudku od 13.04.2024 do cca konca apríla, začiatku
mája 2024 a v konaní pred súdom došlo k vyhláseniu v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného
poriadku, súd bol povinný prebrať skutkovú vetu tak, ako bolo uvedené v obžalobe prokurátora, bez

ďalšej možnej úpravy doby liečenia (jasné, určité a zrozumiteľné vyjadrenie v prospech obžalovaného).
Tento nedostatok prokurátora nebolo možné napraviť.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

1T/73/2024
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.