Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoE/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121208086
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5121208086.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v konaní o návrhu
oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci maloletých detí: A. A., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako povinná, zastúpených kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina, vo veci oprávneného: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, C., zastúpeného:

JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka so sídlom Kysucká cesta 3, Žilina, proti povinnej: D. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, E. F. G., zastúpenej: JUDr. Ján Páchnik, advokát so sídlom
Mariánske námestie 29/6, Žilina, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k.
30Em/9/2021-230 zo dňa 19. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 30Em/9/2021-230 zo dňa 19. septembra 2024 z r u š u j e a
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) zamietol návrh oprávneného
na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 24.09.2021. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že mal preukázané, že rozhodnutím

Okresného súdu Žilina č. k. 30P/226/2018-378 zo dňa 08.07.2020, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Žilina č.k. 7CoP/10/2021-471 zo dňa 17.03.2021, právoplatným dňa 15.04.2021, súd upravil práva
a povinnosti k maloletým deťom, pričom stretávanie otca s maloletými deťmi A. a A. upravil tak, že
počas 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny týždeň
v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod., v nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky,
pričom matka oznámi otcovi miesto stretnutia 2 dni vopred. Po uplynutí tohto obdobia je otec oprávnený

stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od
10:00 hod. do 18:00 hod. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov
každý nepárny rok dňa 24.12. od 10:00 do 19:00 hod. a každý párny rok 25.12. od 10:00 hod. do 19:00
hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok na Veľkonočný pondelok od 10:00 hod. do 18:00
hod. Maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou. Do júla 2021 prebiehal styk otca s maloletými
deťmi v zmysle rozhodnutia súdu. Avšak v súčasnosti je komunikácia, ako aj vzťahy medzi rodičmi

maloletých detí, narušené a nedokážu spoločne komunikovať. Zároveň žiadny z rodičov nevidí možnosť
nápravy tohto vzťahu. Daná situácia pramení z viacerých konfliktov pri stretávaní sa otca s mal. deťmi
ako aj pri samotnom odovzdávaní, kedy boli viackrát privolané policajné hliadky a podané viaceré trestné
oznámenia. Rodičia sa navzájom obviňujú, osočujú a kladú vinu za rozpad vzťahu otca s maloletými
deťmi, ako aj medzi sebou navzájom, tomu druhému. Súd po zistení týchto skutočností, odmietania detí
styku s otcom, sa snažil pomôcť rodičom pri výkone úpravy styku a j psychologickým poradenstvom.3. Okresný súd uviedol, že z výpovede matky ako aj otca, k realizácii styku v zmysle rozhodnutia súdu
dochádzalo do júla 2021. Po viacerých konfliktoch medzi rodičmi bol styk otca s maloletými deťmi
prerušený, avšak matka sa snažila realizovať styk upravený v rozhodnutí súdu aj naďalej, keď deti na

stretnutia s otcom pripravila, avšak ten bez predchádzajúceho oznámenia matke styk nerealizoval a na
stretnutie neprišiel.

4. Vo všeobecnej rovine okresný súd uviedol, že výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť
maloleté dieťa negatívnym vplyvom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. IV. ÚS 25/03 zo dňa 24. novembra 2004, ako aj na názor Európskeho súdu pre
ľudské práva, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha
(rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva U. vs. Švédsko č. 10465/83) a je potrebné nájdenie
určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme
jeho rodičov. Úlohou súdu je na jednej strane výkonom rozhodnutia naplniť medzinárodný záväzok
rešpektovať súkromný život rodiča, ktorého právo styku s dieťaťom nie je rešpektované, no na druhej

strane má povinnosť zisťovať, či núteným výkonom rozhodnutia nedôjde k porušeniu najlepšieho záujmu
dieťaťa, či práv povinného rodiča vyžadujúc od neho plnenie povinnosti vymykajúcej sa zo sféry jeho
vplyvu.

5. Okresný súd vyjadril názor, že ak sa v danom prípade styk maloletých detí s oprávneným nerealizuje

v rozsahu určenom v rozhodnutí súdu, uvedené nie je spôsobené povinnou, ktorá styku nebráni, ale
tým, že maloletí stretávanie s otcom odmietajú. Súd pri rozhodovaní v konaní o výkon rozhodnutia vo
veci maloletých detí má tak, ako v iných konaniach týkajúcich sa maloletých detí, v prvom rade na zreteli
záujem dieťaťa. S prihliadnutím na vek maloletých detí nie je v ich záujme k stretávaniu ich nútiť, pretože
by to mohlo už i tak narušený vzťah s otcom ešte zhoršiť. Súd mal za to, že otázku, prečo maloletí

otca odmietajú, či je to vinou matky, alebo otca, prípadne dané objektívnymi skutočnosťami, je potrebné
riešiť, pričom poukázal na vyjadrenie psychológa, ktorý po vykonaní poradenstva rodičom uviedol, že
táto situácia vyžaduje zaradenie do rodinnej terapie, jedná sa o dlhodobý a kontinuálny proces, pričom
sa vyžaduje spolupráca oboch rodičov.

6. Okresný súd teda dospel k záveru, že nerealizácia styku je dôsledkom pretrvávajúcich rodičovských
konfliktov a práce otca maloletých detí v zahraničí. Povinná sa nemôže podrobovať rozhodnutiu,
pretože maloleté deti stretávanie s otcom odmietajú. Deti sa samé vyjadrili prostredníctvom kolízneho
opatrovníka a uviedli, že nemajú vzťah s otcom, nevedia ho popísať a považujú za nutnosť, že musia
chodiť na stretnutia za akýchkoľvek okolností, pričom otec sa na tieto stretnutia nedostaví. Oprávnený by

sa mal vyvarovať vytvárania tlaku na maloletých a tiež prejavovania negatívnych emócií spojených s ich
matkou, ale mal by zvoliť trpezlivý prístup, aby došlo k obnoveniu a upevneniu jeho vzťahu s maloletými.
K vyriešeniu problému podľa okresného súdu môže prispieť tak zmena postoja rodičov, ako aj zmena
postoja maloletých detí. Aj matka by mala myslieť na to, že deti majú oboch rodičov a mali by sa riadne s
otcom stretávať, aby boli na neho zvyknutí a mali s ním vybudovaný normálny a zdravý vzťah, pretože,

ak by nastala situácia, že matka by z akýchkoľvek dôvodov nemohla dlhodobejšie zabezpečovať osobnú
starostlivosť o deti, na jej miesto by v prvom rade nastúpil biologický otec detí.

7. Okresný súd s poukazom na zistenia vyplývajúce z dokazovania a z právnej úpravy § 2 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 370 ods. 1 CMP, § 372 CMP, §

376 ods. 1 CMP, § 377 ods. 1 a 2 CMP a podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. Ministerstva
spravodlivosti SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých detí
účinnej do 1.11.2023, uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 30Em/9/2021-230 zo dňa 19. septembra
2024 podaný návrh oprávneného zamietol.

8. Proti tomuto uzneseniu, v celom jeho rozsahu, podal oprávnený odvolanie, ktorým sa domáhal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie. S vyjadreným názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil a namietal, že konajúci súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Názor okresného súdu nemá oporu v doposiaľ vykonanom

dokazovaní, z ktorého nevyplýva, že by stretnutia s oprávneným odmietali maloleté deti. Povinná sa
v priebehu konania snažila oprávneného vykresliť ako agresívnu osobu, ktorá nemá záujem o maloleté
deti a v konaní uvádzala množstvo neprávd, pričom veľmi závažné bolo nepravdivé obvinenie, že otec
malmieriťzbraňounabrataoprávnenej.Súdprvejinštancienesprávnevyhodnotilsprávanieoprávnenej,keď neskonštatoval, že dlhodobo negatívne pôsobí na maloleté deti a prenáša na ne svoj postoj.
Oprávnený je v tomto prípade bezmocný, nemá možnosť ovplyvniť skutočnosť, že matka maloleté deti
na stretnutie nepripravuje. Ešte v roku 2021 mali maloleté deti pozitívne zážitky zo stretnutí s otcom,

v roku 2024 sú podľa kolízneho opatrovníka v situácii, keď ich matka nie je ochotná pripravovať na
stretnutia s otcom. Aj tento vývoj popiera tvrdenia matky, že deti márne čakali na otca 36-krát pri
bráne a otec na stretnutie neprišiel. Matka nemá záujem, aby sa otec s maloletými deťmi stretával, na
stretnutia spočiatku deti nepripravovala a nedostavovala sa s nimi na ne, následne keď to oprávnený
vzdal, povinná využila túto situáciu a tvrdí, že deti oprávneného pri bráne čakali, čo nie je pravdou.

Okresný súd týmto rozhodnutím nesledoval základné zásady konania o nariadenie výkonu rozhodnutia,
ktoré by mali smerovať k pôsobeniu na matku ako povinného rodiča, aby maloleté deti na stretnutie
s otcom pripravila a stretnutie oprávnenému aj umožnila. Odstup času, ktorý uplynul o podania návrhu
na nariadenie výkonu rozhodnutia, spôsobil, že maloleté deti sa otcovi vzďaľujú, a to bez jeho zavinenia,
čo sú nové dôvody, na základe ktorých mal súd výkon rozhodnutia nariadiť.

9. Kolízny opatrovník v reakcii na podané odvolanie doručil súdu podanie, v ktorom vyjadril súhlas
s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. K tvrdeniam uvedeným v odvolaní sa
nevyjadril.

10. K podanému odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadrila povinná, v ktorom uviedla, že

rozhodnutie okresného súdu považuje za správne, a to po stránke právnej ako aj vecnej, a za
riadne odôvodnené. Dala do pozornosti, že oprávnený sa nezúčastňoval na konaniach, ktorých bol
aj sám paradoxne iniciátorom a na plnení vyživovacej povinnosti (povinná bola v minulosti nútená
podať návrh na exekúciu výživného), čo sa nedá vnímať inak ako nezáujem o riešenie problémov
týkajúcich sa maloletých detí, pričom nie je zanedbateľný negatívny vplyv týchto konaní na deti.

Nesúhlasila s tvrdením, že by odmietla spolupracovať so psychológmi, k poradenstvu nedošlo z dôvodu
nemožnosti zosúladenia termínov oprávneného s ÚPSVaR. V podaní zo dňa 07.11.2023 uviedla,
že poradenstvo nemá význam, pretože otec nemá skutočný záujem stretávať sa s deťmi. Otec sa
pravidelne a dlhodobo nedostavoval a nedostavuje v určenom čase na stretnutia s deťmi. Napriek tomu
povinná deti pravidelne pripravovala, ale k stretnutiu nedošlo z dôvodu neospravedlnenej absencie

oprávneného, čo zdokladovala kamerovými dôkazmi, že deti pripravené boli a on ich nechal čakať aj
v zlých poveternostných podmienkach, bez ospravedlnenia sa. Poukázala na správu z poradensko-
psychologického procesu, že na stretnutí s oprávneným mu bolo navrhnuté dyadické stretnutie,
o ktoré neprejavil záujem a z toho dôvodu túto možnosť nenavrhli ani povinnej. Vzhľadom na to, že
oprávnený nemá skutočný záujem stretávať sa s deťmi, na jeho prácu v zahraničí, ako aj na postoje detí

k stretávaniu sa s otcom, mala za to, že nie sú dôvody na nariadenie výkonu rozhodnutia. Dôvody, pre
ktoré nedochádza k realizácii styku sú dané nie na strane povinného, ale práve na strane oprávneného
a samotných detí. Ospravedlniteľným dôvodom na strane povinného rodiča je, napríklad, keď v rámci
konania o výkone rozhodnutia o styk súd zistí, že maloleté dieťa sa odmieta stretávať s oprávneným
rodičom a táto nevôľa spočíva aj, alebo iba, v osobe oprávneného rodiča. Vzhľadom na najlepší záujem

dieťaťa by mal súd rešpektovať vôľu maloletého a nútený výkon neuskutočniť, čo prvoinštančný súd
správne vyhodnotil a dostatočne zdôvodnil.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a) CMP)
po zistení, že odvolanie uplatnil v zákonnom stanovenej lehote na to oprávnený účastník konania (§

362 CSP, § 7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 366 CMP) dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 377 ods. 2 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o

zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

14. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia
vo veciach maloletých, účinnej od 01.11.2023 súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia(§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktorým sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona) pred
vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.

15. Podľa § 374 ods. 1 CMP súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.

16. Podľa § 374 ods. 2 CMP pojednávanie netreba nariadiť, ak ide o výkon rozhodnutia
a) o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní,
b) o nariadení ústavnej starostlivosti,

c) o uložení výchovného opatrenia, ktorým súd nariadil maloletému pobyt v zariadení podľa osobitného
predpisu, alebo
d) o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 365, § 367 ods. 2 alebo § 368.

17. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že oprávnený (otec) sa návrhom doručeným súdu
prvej inštancie 24.09.2021 domáhal nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.

30P/226/2018-378 zo dňa 08.07.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
7CoP/10/2021-471 zo dňa 17.03.2021, ktorými súd upravil stretávanie otca s maloletými deťmi A. a A.
počas 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 18:00
hod., v nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky, pričom matka oznámi otcovi miesto
stretnutia 2 dni vopred. Po uplynutí tohto obdobia je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi

každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. Otec
je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov každý nepárny rok dňa 24.12.
od 10:00 hod. do 19:00 hod. a každý párny rok 25.12. od 10:00 hod. do 19:00 hod., počas veľkonočných
sviatkov každý nepárny rok na Veľkonočný pondelok od 10:00 hod. do 18:00 hod.

18. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je upravené
v štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku. Podrobnosti predmetného konania bližšie upravuje
vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z. v platnom znení, ktorou
sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Z návrhu oprávneného (otca)
je zrejmé, že napriek úprave stanovenej právoplatnými rozhodnutiami k stretávaniu oprávneného

s maloletými deťmi nedochádza z dôvodov na strane povinnej, ktorá maloleté deti na stretávanie
nepripravuje a v čase, keď má prísť k odovzdaniu maloletých, ich nedovedie. Skutočnosť, že sa styk
v zmysle právoplatnej úpravy nerealizuje, potvrdila vo svojich vyjadreniach aj povinná, ktorá však
odmietla, že by dôvody, pre ktoré nedochádza k realizácii predmetného rozsudku, spočívali na jej
strane. Okresný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že ak sa v danom prípade styk oprávneného

s maloletými deťmi nerealizuje v rozsahu určenom v rozhodnutí súdu, uvedené nie je spôsobené
povinnou, ktorá styku nebráni, ale tým, že maloletí stretávanie s oprávneným odmietajú, pričom
vo svojom rozhodnutí poukazoval aj na ospravedlniteľné dôvody vyplývajúce z § 3 ods. 1 vyhlášky
účinnej do 31.10.2023, ktorá bližšie upravuje postup súdu pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu
rozhodnutia. Zdôraznil potrebu zohľadnenia záujmu maloletých detí a pri rozhodovaní bral na zreteľ

zistený názor maloletých, ich najlepší záujem, ako aj správanie sa oprávneného a povinnej.

19. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie pri jeho odôvodňovaní
vychádzal z § 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia
vo veciach maloletých, ktorá bola účinná do 31.10.2023, čiže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie

už bolo v platnosti nové znenie § 3 ods. 1 predmetnej vyhlášky. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanovením neúčinným v čase jeho vydania, a teda aplikoval nesprávnu právnu normu, čo
zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP v spojení s § 65 a § 66 CMP.

20. Vo vzťahu k vyššie uvedenému odvolací súd dopĺňa, že právo účastníkov (teda aj povinného

z exekučného titulu), záujem maloletých detí a individuálnosť každého prejednávaného prípadu
zákonodarca v dostatočnej miere zohľadnil v právnej úprave účinnej do 31.10.2023, ktorá ukladala súdu
povinnosť pred nariadením výkonu rozhodnutia zisťovať existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre
ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu (§ 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z. v znení účinnom do
31.10.2023). Bola prijatá vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 16.10.2023

č. 413/2023 Z. z., ktorou došlo s účinnosťou od 01.11.2023 k zmene § 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z.
Zmena spočívala v tom, že súd už po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1
CMP) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP), pred vydaním uznesenia
o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje len to, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu. Zákonodarca tedaupustil od právnej úpravy tzv. ospravedlniteľných dôvodov, pri ktorých bol súd povinný zohľadňovať
správanie sa povinného pri plnení povinností, správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich
z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého dieťaťa, to znamená všetky tie skutočnosti, ktoré

okresný súd uvádzal v odôvodnení rozhodnutia ako nosné dôvody vedúce k zamietnutiu podaného
návrhu. Tieto citované vyhlášky majú charakter procesného predpisu a vyhláška č. 413/2023 Z. z.
neobsahuje prechodné ustanovenia, to znamená, že keďže je tu absencia intertemporálnych ustanovení
právneho predpisu, odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL
ÚS 107/2011 zo dňa 22.10.2024, ako aj nález ústavného súdu II. ÚS 469/2021-38 zo dňa 03.02.2022,

podľa ktorých, pokiaľ ide o oblasť procesného práva, platí, že nová právna úprava sa uplatní na všetky
prebiehajúce konania, iba že zákon neustanovuje inak. Teda pre procesné právo vo všeobecnosti platí,
že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj
v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Za výnimky vyplývajúce z citovaných
rozhodnutí možno považovať ochranu nadobudnutých práv, ktorá by mala vyplývať z čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, to znamená, že pre dané konanie, ktoré bolo začaté za účinnosti § 3 vyhlášky č.

207/2016 Z. z. v znení účinnom do 31.10.2023 platí s účinnosťou od 01.11.2023 nová právna úprava
prijatá v čl. I. vyhlášky č. 413/2023 Z. z., ktorou sa mení § 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z.

21. Všetky vyššie uvedené procesné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd nemal možnosť
napraviť. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ CSP

a v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2
CSP, bude vec opätovne prejednať a postupovať v súlade so zákonom a vyhláškou účinnými v čase
jeho rozhodovania a upravujúcimi procesný postup a podrobnosti pri výkone rozhodnutia vo veciach
maloletých.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.