Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119203041
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4119203041.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členov senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcov 1/ maloletej I. N.
(predchádzajúce priezvisko „N."), narodenej P., trvale bytom E., prechodne N., zastúpenej matkou F. N.
(predtým N., rod. N.), narodenou P., trvale bytom E., prechodne N., 2/ W. N., narodeného P., bytom E.,
3/ S. N., narodenej P., bytom E., všetci zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík s. r. o., so sídlom
Žilina, Sládkovičova 13, IČO: 47 232 072, proti žalovaným 1/ Nemocnice s poliklinikami n. o. v likvidácii,
so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 69, IČO: 45 732 205, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Henrich
Dušek, s. r. o., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 162, IČO: 36 740 951, 2/ Fakultná nemocnica Nitra, so

sídlom Nitra, Špitálska 6, IČO: 17 336 007, zast. Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ
s. r. o., so sídlom Nitra, Farská 25, IČO: 36 856 282, o ochrane osobnosti, vedenom na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 12C/21/2019, o dovolaní žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30.
septembra 2021 sp. zn. 9Co/115/2020, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie z a m i e t a .

II.Žalovaný1/ má vočižalobcom1/,2/a3/nároknanáhradutrovdovolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie pred súdom prvej inštancie

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20. mája 2020 č. k. 12C/21/2019-192
- zamietol návrh na prerušenie konania (výrok I.) ako nedôvodný,
- žalobu vo vzťahu k žalovanému 1/ zamietol (výrok II.) z dôvodu premlčania,
- žalovanému 1/ priznal náhradu trov konania v plnej výške (výrok III.),
- konanie vo vzťahu k žalovanému 2/ zastavil (výrok IV.) pre čiastočné späťvzatie a

- žalovanému 2/ náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 3/ nepriznal (výrok V.).

2. Súd prvej inštancie, aplikujúc § 11, § 13 ods. 1 až 3, § 100 ods. 1 až 3, § 101 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“), § 145 ods. 2 a § 163 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), dospel k názoru, že žalobcami uplatnené právo je osobné právo
majetkovej povahy podliehajúce premlčaniu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k poškodeniu
zdravia žalobkyne 1/, a teda k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv malo dôjsť od 7.

augusta 2014 do 20. augusta 2014, preto si žalobcovia mohli po prvý raz uplatniť právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v lehote troch rokov odo dňa nasledujúceho po dni 8. augusta 2014,
prípadne po dni 20. augusta 2014. Žalobcovia nepodali žalobu včas, ale doručili ju súdu až po uplynutí
premlčacej doby, a to dňa 20. marca 2019. Žalovaní 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania, preto súdžalobuzdôvodujejpremlčaniazamietolaztohodôvodusaďalejnezaoberalmeritomveci,t.j.čižalovaní
nesú zodpovednosť za súčasný zdravotný stav žalobkyne 1/.

3. Podľa prvoinštančného súdu neboli splnené podmienky na zohľadnenie dôvodov osobitného zreteľa,
ktorébyodôvodňovalineprihliadnutienanámietkupremlčania,pretožemárneuplynutiepremlčacejdoby
si spôsobili žalobcovia sami.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobcom (ich právnemu zástupcovi) doručený dňa 16. 06. 2020.

II.
Odvolanie

5. Žalobcovia napadli rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním dňa 30. 06. 2020, t. j. včas, a to v časti,
týkajúcej sa výroku II. a závislého výroku III. Namietli nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie v otázke uplynutia premlčacej doby na uplatnenie práva v zmysle § 101 OZ (§ 365 ods. 1

písm. h) CSP).

6. Poukázali na to, že uplatnený nárok žalobcov nevychádza zo škody na zdraví žalobkyne 1/, ale
zo zásahu do práva na súkromie, súkromného a rodinného života medzi blízkymi osobami, ktorého
napĺňaním sa vytvárajú medzi blízkymi osobami citové, morálne, sociálne a iné vzťahy. Ak súd určil

začiatok plynutia premlčacej doby dňom XX. XX. XXXX, kedy sa dieťa narodilo, resp. dňom 20. 08.
2014, kedy skončila neonatologická zdravotná starostlivosť o maloletú, poznamenali, že ani v deň
narodenia ani deň skončenia popôrodnej starostlivosti nebolo známe, že ide o závažné poškodenie
zdravia maloletej a rovnako neboli známe následky poškodenia zdravia. Až v znaleckých posudkoch
z 31. 03. 2016, resp. 8. 06. 2016 znalci vyslovili, že zdravotné následky sú trvalé, bez akejkoľvek

prognózy zlepšenia zdravotného stavu, teda až týmto stanoviskom bolo jednoznačne preukázané, že
maloletá je natrvalo neschopná riadneho občianskeho a rodinného života, nikdy nebude pociťovať
a ani prejavovať prejavy šťastia, lásky a ostatné osobnostné prvky rodinného prostredia
navzájom vo vzťahu k svojim blízkym. Až po takomto zistení, na základe znaleckého posudku doc.
MUDr. Višňovského, CSc. z 31. 03. 2016 mohli žalobcovia v zmysle § 101 OZ prvýkrát podať žalobu

na ochranu osobnosti.

7. Súčasne namietli, že v konaní z opatrnosti navrhovali, aby súd námietku premlčania žalovaného 1/ s
prihliadnutímnaustanovenie§3OZposúdilakopodanúvrozporesdobrýmimravmi.Súdprvejinštancie
svoje stanovisko odôvodnil v bodoch 13. a 14. rozsudku v podstate tým, že žalovaní 1/ a 2/ nenesú

zodpovednosť za to, že žalobcovia nepodali žalobný návrh včas, pričom uviedol, že aj keby prihliadol na
argumenty žalobcov, premlčacia lehota začala plynúť od vypracovania znaleckého posudku doc. MUDr.
Višňovského, CSc., čo bolo 30. 01. 2016 a žaloba bola podaná až po uplynutí troch rokov; uvedený
znalecký posudok však bol vypracovaný dňa 31. 03. 2016 a žaloba bola podaná až po uplynutí troch
rokov - dňa 20. 03. 2019.

8. Súd prvej inštancie sa nezaoberal podstatou otázky, či ide o rozpor s dobrými mravmi a návrh zamietol
len z dôvodu, že žalobcovia nepodali žalobný návrh včas, za čo žalovaní nenesú zodpovednosť, a preto
žalovaným nemôže byť upreté právo na uplatnenie námietky premlčania.

9. Uvedené odvolanie žalobcovia doplnili podaním z 01. 03. 2021, doručeným odvolaciemu súdu (č. l.
219 spisu). Doplnili,
a) že lehota na uplatnenie práva na náhradu škody sa posudzuje podľa § 106 OZ a takú lehotu nemožno
stotožňovať s 3-ročnou premlčacou lehotou podľa § 101 OZ, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať prvý raz, rovnako ani s ustanovením § 16 OZ. K zásahu do osobnostných práv žalobcov nedošlo

dňom pôrodu maloletej XX. XX. XXXX, ale až odo dňa vypracovania znaleckého posudku znalcami -
keďžepodľatýchtozáverovneexistuježiadnaprognózazlepšeniazdravotnéhostavumaloletej,trojročná
premlčacia lehota podľa § 101 OZ začala plynúť až od tohto znaleckého záveru;
b) k námietke premlčania, uplatnenej žalovaným 1/ uviedli, že podľa súdnej praxe je možné výnimočné
posúdenie uplatnenia takejto námietky v rozpore s dobrými mravmi, ak by bola takáto námietka

prostriedkom umožňujúcim značne poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu.
III.
Konanie pred odvolacím súdom10. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 30. septembra 2021 č. k. 9Co/115/2020-240
rozhodol o odvolaní žalobcov tak, že
- rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku vo vzťahu k žalovanému 1/ a

vo výroku o náhrade trov konania žalovaného 1/ potvrdil (výrok I.)
- a žalovanému 1/ priznal vo vzťahu k žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu (výrok II.).

11. Rozsudok odvolacieho súdu bol žalobcom (ich právnemu zástupcovi) doručený dňa 21. 10. 2021.
IV.
Dovolanie žalobcov 1/ až 3/

12. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ až 3/ dňa 15. 11. 2021 dovolanie (ďalej aj
ako „dovolatelia“), ktorého prípustnosť odôvodnili poukazom na § 420 písm. f) CSP. K vade zmätočnosti

došlo podľa dovolateľov v dôsledku nesprávnych záverov súdov nižšej inštancie.

13. Dovolatelia považujú za zmätočné a neopodstatnené závery súdu prvej inštancie, potvrdené
odvolacím súdom:
- že okamihom začatia plynutia premlčacej doby bol okamih pôrodu a popôrodnej starostlivosti.

S poukazom na znenie § 101 OZ zdôraznili, že svoje právo na ochranu osobnosti mohli uplatniť po
prvýkrát až na základe záverov znaleckých posudkov, z ktorých sa dozvedeli, že došlo k trvalému
poškodeniu zdravia žalobkyne 1/, čo považovali za zásah do ich osobnostných práv.
- že žalobcom nič nebránilo podať žalobu v premlčacej dobe a aj ak by súd počítal premlčaciu lehotu
odo dňa vypracovania znaleckého posudku doc. MUDr. Višňovským, CSc. 31. januára 2016, žaloba by

bola podaná po uplynutí troch rokov.

Dovolatelia namietli, že znalecký posudok doc. MUDr. Višňovského, CSc. bol vypracovaný dňa 31.
marca2016aniedňa30.januára2016,akouviedolsúd,pretopremlčaciadobauplynuladňom31.marca
2016 (správne malo byť zrejme uvedené 31. marca 2019 - pozn. dovolacieho súdu) a žalobný návrh

bol doručený súdu 20. marca 2019, teda v rámci premlčacej doby. Ak súd mienil akceptovať začiatok
premlčacej doby od vypracovania znaleckého posudku doc. MUDr. Višňovského, CSc., zmätočným
uvedením nesprávneho dátumu vypracovania tohto posudku (30. januára 2016), považoval nárok
žalobcov z 20. marca 2019 za premlčaný.

14. K poukazu odvolacieho súdu na rozhodnutia NS SR, napr. sp. zn. 2Cdo/194/2011 (R 58/2014),
5Cdo/265/2009 dovolatelia poznamenali, že v daných prípadoch súdy rozhodovali o náhrade
nemajetkovej ujmy v peniazoch na základe zásahov do osobnostných práv vyplývajúcich z usmrtenia
blízkej osoby pri dopravnej nehode, kedy bolo zrejmé, kedy došlo k usmrteniu a kto za tento
zásah zodpovedá, preto je pochopiteľné, že dovolacie súdy posúdili začiatok plynutia všeobecnej

premlčacej lehoty za deň, ktorý nasledoval po smrteľnej dopravnej nehode, avšak dané závery nemožno
subsumovať na prejednávanú vec.

15. Podľa dovolateľov podstatná právna otázka spočívala v určení, ktorým dňom začína plynúť
všeobecná trojročná lehota podľa ustanovenia § 101 OZ, t. j. odo dňa keď sa právo mohlo vykonať prvý

raz. Pokiaľ odvolací súd vyslovil, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa pôrodu maloletej, v tomto
čase žalobcovia nemali ani vedomosť o tom, že pri pôrode maloletej došlo k zásahu do osobnostných
práv žalobcov, nakoľko 07. 08. 2014 ešte nemali vedomosť o tom, že došlo k zásahu do zdravotného
stavu maloletej (žalobkyne 1/); je vylúčené, aby pôrodom maloletej došlo k zásahu do jej osobnostných
práv, lebo ako novorodenec nemohla oznámiť, že išlo o zásah do jej rodinného a občianskeho života,

pričom je zrejmé, že ani nebola schopná s voje právo na súkromný a rodinný život realizovať -
vedomosť, že došlo k zásahu do osobnostných práv „žalobcu“, vyplývala až zo znaleckého posudku
doc. MUDr. Višňovského, CSc. z 31. marca 2016, v ktorom popísal, aké zranenia utrpela maloletá
pri pôrode a ich následky so záverom, že neexistuje prognóza zlepšenia tohto zdravotného stavumaloletej.Tobolpodľadovolateľovokamihzačiatkuplynutiavšeobecnejpremlčacejlehoty,vrámciktorej
žalobcovia uplatnili svoje právo dňom 20. marca 2019 žalobným návrhom.

16.

Dovolatelia namietli, že súdy oboch inštancií sa otázkou vzniku práva žalobcov na ochranu osobnosti

nezaoberali. Súd prvej inštancie jednostranne vyslovil, že v danej veci počiatok plynutia premlčacej doby
podľa § 101 OZ je viazaný na okamih, keď došlo k neoprávnenému zásahu, nerešpektujúc, že podľa
uvedeného ustanovenia začína plynúť premlčacia lehota okamihom, keď sa právo mohlo uplatniť prvý
raz. Odvolací súd nevyslovil, z akého dôvodu nebral do úvahy pre začiatok plynutia premlčacej lehoty
znalecký posudok doc. MUDr. Višňovského, CSc.

17. V odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovia poukázali na všetky okolnosti začatia
plynutia všeobecnej premlčacej lehoty, pričom odvolací súd vo svojom rozhodnutí nezaujal žiadne
stanovisko k odvolacím námietkam žalobcov a nevyslovil, z akého dôvodu nebral do úvahy pre začiatok
plynutia premlčacej trojročnej lehoty znalecký posudok doc. MUDr. Višňovského, CSc. iba sa stručne
vyjadril v ods. 11. a 13. svojho rozhodnutia, preto sú pre dovolateľov jeho závery zmätočné, protirečivé

a vo svojom súhrne nezrozumiteľné.

18. Podaním, doručeným súdu dňa 13. decembra 2021, t. j. v priebehu lehoty na podanie dovolania,
doplnili dovolatelia dovolanie o dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP aj v otázke zmätočného,
protirečivého a nezrozumiteľného odôvodnenia právneho posúdenia uplatnenia námietky premlčania

pre rozpor s dobrými mravmi odvolacím súdom. K záverom obsiahnutým v ods. 16. až 18. jeho
rozhodnutia dovolatelia poukázali na znenie § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého v rozpore s dobrými mravmi
nesmie byť výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov.

19. Poukázali na to, že žalobcovia nemali možnosť odôvodniť námietku premlčania nároku pre rozpor

s dobrými mravmi, nakoľko vznesenou námietkou sa súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 20.
mája 2020 vôbec nezaoberal, ako žalobcovia namietli v odvolaní, nie že sa ňou zaoberal nedostatočne,
ako uviedol odvolací súd v ods. 16. svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa podľa dovolateľov meritórne
nevyjadril k podstatnej odvolacej námietke žalobcov v tom, že prvoinštančný súd sa návrhom
žalobcov na posudzovanie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi nezaoberal. Z uvedeného

dôvodu považujú dovolatelia daný záver odvolacieho súdu za zmätočný a prekvapivý.

20. Dovolatelia videli porušenie práva na spravodlivý súdny proces aj v tom, že odvolací súd sa vo
svojom rozsudku náležite nevysporiadal s ich relevantnými námietkami a rozsudok odvolacieho súdu
nespĺňa ani kritérium riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností

dovolatelia navrhli, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
nové prejednanie a rozhodnutie.

21. Z vyjadrení žalovaného 1/ a žalovaného 2/ k dovolaniu a jeho doplneniu vyplynulo, že rozhodnutie
odvolacieho súdu považujú za vecne a právne správne, preto navrhli dovolanie zamietnuť, príp.

odmietnuť ako neprípustné.

V.
Konanie o dovolaní

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany zastúpené
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky
dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie je prípustné a v ďalšom sa

zaoberal posúdením dôvodnosti dovolania.

23. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia,
v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a to zakýchkoľvekhľadísk[viďnapríkladrozhodnutianajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo/165/2017,3Cdo/14/2017,
4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017 (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte
odkazuje v zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky);

podobne, pokiaľ sa v zátvorke uvádza „ÚS.“, ide o odkaz na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky príslušnej spisovej značky (ďalej len „ústavný súd“)]. Dovolací súd je viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

24. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu

spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa
na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v
civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže
súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania.
Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017,

8Cdo/99/2017).

25. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne

prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je
skôr reštriktívny výklad (1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017,
8Cdo/73/2017).

26. Vyššie naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.

V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

27. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k
nej došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem
„procesnýpostup“bolvysvetlenýužvoviacerýchrozhodnutiachnajvyššiehosúdutak,žesanímrozumie
faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama

procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej
procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu porovnaj R 129/1999 a
sp. zn. 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017
a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických
osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty

a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

28. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci

procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

29. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať
odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).30. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patríviacerosamostatnýchsubjektívnychprávaprincípov.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyproces
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred

ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov,rozhodol vsúladesjejvôľouapožiadavkami.Jehosúčasťouniejeaniprávoprocesnejstrany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

31. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera
porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla
značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením
práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný

postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú
zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, ktorý zároveň znamená aj porušenie
procesných práv garantovaných ústavou.

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

32. Dovolatelia uplatnili dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, keď prípustnosť dovolania z dôvodu
porušenia práva na spravodlivý proces, ktorým im malo byť znemožnené uskutočňovanie im patriacich

procesných práv, odvodili od tvrdenia, že odvolací súd sa
- náležite nevysporiadal s podstatnou argumentáciu žalobcov vo vzťahu k posúdeniu uplatnenia
námietky premlčania zo strany žalovaného 1/ ako rozporného s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a
- nevysporiadal s otázkou, z akého dôvodu nemožno brať do úvahy pre začiatok plynutia
premlčacej lehoty (§ 101 OZ) znalecký posudok doc. MUDr. Višňovského, CSc.

33. Pokiaľ ide o námietku nevysporiadania sa s otázkou začiatku plynutia premlčacej lehoty odvolacím
súdom, súd prvej inštancie v odôvodnení jeho rozsudku uviedol:
„10. ... Výpočet jednotlivých zákonom chránených zložiek osobnosti je v § 11 OZ uvedený len príkladmo.
Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či

nezavinene, vedome alebo nevedome. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa §
13 ods. 2 OZ je samostatný právny prostriedok ochrany fyzickej osoby. Zadosťučinenie v peniazoch
v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno považovať za občianskoprávny prostriedok
výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho použitie prichádza do úvahy len v tých kvalifikovaných
prípadoch, keď - objektívne posudzované - došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti

vspoločnostivznačnejmiere.Zadosťučinenievpeniazochneslúživžiadnomprípadefunkčneknáhrade
vzniknutej škody, k strate na zárobku a podobne. Táto je svojou podstatou majetková ujma - škoda,
ktorá sa riadi nie právnym režimom § 13 OZ, ale režimom § 16 a § 432, OZ (právna veta z rozsudku
NS SR sp. zn. 5Cdo/202/2009).
11. S poukazom na vznesenú námietku premlčania sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha premlčaniu a ak áno, či vo všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote a dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha
premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Tu súd poukazuje napríklad na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/110/2011 z 13. 10. 2011, 5Cdo/265/2009 zo 17. 02. 2011, kde bolo
konštatované, že právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je zabezpečované radom čiastkových

prostriedkov, na ktoré sa možno pozerať relatívne úplne samostatne. Právo na náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazochpodľaustanovenia§13ods.2Občianskehozákonníkapredstavujejednozparciálnych
a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.
Vznikávtedy,keďmorálnasatisfakcianavyváženieazmiernenienepriaznivýchnásledkovprotiprávneho
zásahu do osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych

osobnostných práv (podobne ako je to v prípade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia alebo
právananáhradunemajetkovejujmyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebonesprávnymúradným
postupom podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentomspôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy. Práve obsah nároku a nie predmet jeho ochrany
je rozhodujúci pre posúdenie, či sa uplatní všeobecný právny inštitút premlčania. Ak obsahom nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty

vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Preto, keďže sa jedná o osobné právo
majetkovej povahy, súd dospel k názoru, že podlieha premlčaniu. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že k poškodeniu zdravia u žalobkyne 1/ došlo dňa XX. XX. XXXX., kedy došlo k pôrodu žalobkyne 1/, v
dňoch 07. 08. 2014 - 20. 08. 2014 jej bola poskytovaná neonatologická zdravotná starostlivosť.
12. Z uvedených skutočností vyplýva, že ak malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných

práv žalobkyne 1/ zo strany žalovaných, stalo sa tak v období od 07. 08. 2014 do 20. 08. 2014,
od tohto dátumu, teda odo dňa nasledujúceho po dni 08. 08. 2014, prípadne po dni 20. 08.
2014 si žalobcovia mohli uplatniť po prvý raz právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
v lehote troch rokov do 08. 08. 2017, prípadne do 21. 08. 2017. Počiatok plynutia všeobecnej
trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka
viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť

osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy
došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v
dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie
istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky
premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže

priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov,
aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje

právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť
stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie
námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej
osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Žalobcovia žalobu včas
nepodali, doručili ju na súd až po uplynutí premlčacej doby, a to dňa 20. 03. 2019 a žalovaní 1/, 2/ vzniesli

námietku premlčania, súd žalobu z dôvodu jej premlčania zamietol, a preto sa ďalej nezaoberal meritom
veci, či žalovaní nesú zodpovednosť za súčasný zdravotný stav žalobkyne 1/.“
34. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu
je vecne správne, súd správne zistil skutkový stav a vec aj po právnej stránke správne posúdil ...
správne prihliadol na žalovaným 1/ vznesenú námietku premlčania, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú (bod

9. odôvodnenia). Ďalej dôvodil:
„10. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v ustanovenej premlčacej
dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu

vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie,
keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva, a tak sa do právnych vzťahov strán
vnáša právna neistota. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že
zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo
patrí bdelým).

11. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka okrem dĺžky premlčacej doby pojednáva i o jej počiatku,
stanovenom okamihom, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Aplikujúc uvedené ustanovenie na
danú právnu vec je potrebné konštatovať, že počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby
náhrady za nemajetkovú ujmu je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne
spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť

dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Takéto ustálené
právne závery boli opakovane judikované rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, v jeho
rozhodnutiach, napr. sp. zn. 2Cdo/194/2011(R 58/2014), 5Cdo/265/2009, a tak pre súd prvej inštancie,
ako ani pre odvolací súd niet žiadneho opodstatneného dôvodu sa od týchto záverov najvyššej súdnej
autority odchýliť.

12. Potom v kontexte prejednávanej právnej veci, vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý poskytoval žalobkyni
1/ zdravotnú starostlivosť počas jej pôrodu, je potrebné ustáliť, že pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že
k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov došlo dňa XX. XX. XXXX, kedy v súvislosti
s pôrodom žalobkyne 1/ došlo zo strany žalovaného 1/ k poškodeniu zdravia žalobkyne 1/ s trvalými avážnymi následkami, takýto záver súdu prvej inštancie je správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje.
Žalobcovia si tak právo na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému 1/ mohli uplatniť v lehote troch
rokov, plynúcej od 08. 08. 2014 do 08. 08. 2017. Žalobcovia však svoju žalobu podali na súd dňa 20.

03. 2019, teda po uplynutí premlčacej doby.“

35. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že uplatnenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými
mravmi, súd prvej inštancie dôvodil:
13. „... Všeobecne platí, že vznesenie námietky premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno

pokladať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto
namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, pretože inštitút premlčania prispieva k istote
v právnych vzťahoch, je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu,
ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo dobrým mravom
len vo výnimočných prípadoch, kedy by bolo výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka,
ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by za tejto situácie zánik nároku

vymáhanej pohľadávky bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním
uplatňovaného práva, a dôvody pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Tieto okolnosti by pritom mali
byť naplnené v takej intenzite, aby odôvodňovali tak významný zásah do právnej istoty. Podmienky, za
ktorých je možné odmietnuť prihliadnutie na premlčanie, t. j. prihliadnuť na premlčanie a zánik nároku
v dôsledku vznesenej námietky premlčania, spočívajú v odstránení mimoriadnej tvrdosti zákonných

účinkov premlčania a súčasne v tom, aby oprávnený presvedčivo dokázal, že svoje právo nemohol
z nejakého relevantného objektívneho dôvodu na súde uplatniť včas, najmä v dôsledku úmyselného
konania dlžníka poškodiť veriteľa.
14. Odôvodnenosť námietky oprávneného a ním argumentovaná neprimeraná tvrdosť zostáva na
posúdení a úvahe súdu, ktorý však prípadný rozpor výkonu práva musí skúmať objektívne. Pri

tomto hodnotení súd musí vychádzať predovšetkým z okolností konkrétneho prípadu, pričom súd
prihliada predovšetkým na to, za akých okolností bola námietka premlčania vznesená, a za akých
okolností k premlčaniu došlo (dôvody, pre ktoré nedošlo k uplatneniu práva), a prípadne samotnú ujmu,
ktorá veriteľovi v dôsledku účinkov premlčania hrozí. Úmysel poškodiť druhého účastníka námietkou
premlčania však nemožno vyvodiť z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku

vyvodzovaný, ale z tých konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená. Tieto
okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak
významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.
Tieto podmienky však v danej veci splnené nie sú, pretože sám žalobca si spôsobil márne uplynutie
premlčacej doby. Žalovaní 1/, 2/ nenesú zodpovednosť za to, že žalobcovia nepodali žalobu v lehote

troch rokov odo dňa, kedy podľa ich tvrdení došlo k neoprávnenému zásahu do ich osobnostných práv zo
strany žalovaných. Žalobcom nič nebránilo podať žalobu v premlčacej lehote, sama matka žalobkyne 1/
podávala prostredníctvom právneho zástupcu žalobu na Okresný súd Nitra už dňa 08. 08. 2017, konanie
je vedené pod sp. zn. 16C/66/2017. Neobstoja potom argumenty, že nemohla podať žalobu skôr, že jej
mohla začať plynúť premlčacia lehota najskôr vtedy keď bolo zistené, že došlo k porušeniu zdravia a

mohla začať plynúť od vypracovania znaleckého posudku doc. MUDr. Višňovským, CSc., čo bolo 30. 01.
2016, pričom aj keby súd počítal premlčaciu lehotu od tohto dátumu, žaloba bola podaná neskoro - po
uplynutí troch rokov aj po 30. 01. 2016 - až 20. 03. 2019. Obaja žalovaní vzniesli námietku premlčania
hneď pri prvom úkone, ktorý im patril, teda vo vyjadrení k podanej žalobe, ktorá im bola doručovaná.
Vyjadrenia žalovaných boli doručené právnemu zástupcovi žalobcov, ešte pred otvorením pojednávania

súd vyslovil svoj právny názor a uviedol, že nárok žalobcov je uplatnený neskoro po uplynutí premlčacej
doby, napriek tomu právny zástupca žalobcov trval na podanej žalobe.“
36. Odvolací súd k tejto argumentácii súdu prvej inštancie doplnil:
„13. I keď je zrejmou skutočnosť, že účinky neoprávneného zásahu žalovaného 1/ do práva žalobcov
na súkromie a rodinný život budú pretrvávať po dlhú dobu, i s ohľadom na trvalé následky poškodenia

zdravia žalobkyne 1/, ktoré v celom komplexe v čase neoprávneného zásahu ešte neboli zrejmé, tak
ako na ne poukázali žalobcovia 1/ až 3/, nič to nemení na skutočnosti, že neoprávneným zásahom
objektívne spôsobilým porušiť alebo ohroziť ich osobnostné práva bolo konanie žalovaného 1/ v
súvislosti s poskytnutím pôrodnej zdravotnej starostlivosti žalobkyni 1/ dňa 07. 08. 2014. Okamihom
určujúcim počiatok plynutia premlčacej doby nebol moment vyhotovenia znaleckého posudku doc.

MUDr. Višňovského, CSc. dňa 31. 03. 2016, tak ako tvrdili žalobcovia, keď tak ako už odvolací súd
konštatoval vyššie, počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemajetkovú
ujmu je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo
ohroziťosobnostnéprávafyzickejosobyatýmtookamihomboloprávekonaniežalovaného1/vsúvislostis ním poskytnutou pôrodnou starostlivosťou žalobkyni 1/, v dôsledku ktorej nastalo vážne poškodenie
jej zdravia, s následkami, ktoré sa pochopiteľne môžu prejaviť až neskôr, resp. ktoré budú pretrvávať
dlhodobo.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že uplatnenie námietky
premlčania by sa priečilo dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, kedy by bolo výrazom
zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, ako i to, že
podmienky, za ktorých je možné odmietnuť prihliadnutie na premlčanie, spočívajú i v tom, že oprávnený
musí presvedčivo dokázať, že svoje právo nemohol z nejakého relevantného objektívneho dôvodu na

súde uplatniť včas, najmä v dôsledku úmyselného konania dlžníka poškodiť veriteľa.
17. K uvedeným záverom odvolací súd poukazuje i na závery prijaté Ústavným súdom SR v jeho
rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 176/2011, v ktorom ÚS SR konštatoval nasledovné: samotná dôvodnosť
vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by
mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t. j. neznalosť plynutia premlčacích
dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva -

vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie
námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi, skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu
s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postupovala s dostatočnou mierou
starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý
zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri

uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich.
18. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že žalovaným
1/ vznesenú námietku premlčania nie je možné vyhodnotiť ako rozpornú s dobrými mravmi, keď okrem
skutočnosti konštatovanej i súdom prvej inštancie, že žalobcovia jednak relevantne nepreukázali, aké
okolnosti im bránili vo včasnom uplatnení ich práva, poukazujúc i na to, že v komplexe nimi uplatnených

žalôb v súvislosti s vážnym poškodením zdravia žalobkyne 1/ boli ďalšie dve žaloby uplatnené v
premlčacejdobe,akoitrebakonštatovať,ževzásadevkonanípredsúdomprvejinštancieanirelevantne
netvrdili, ktoré sú tie výnimočné okolnosti danej veci, pre ktoré je potrebné námietku premlčania
vznesenú žalovaným 1/ považovať za rozpornú s dobrými mravmi. Je nespochybniteľnou skutočnosť,
že mimoriadne vážne a trvalé následky poškodenia zdravia žalobkyne 1/ sú takého charakteru, ktoré

každý človek nesporne považuje za výnimočné a za situácie včasného uplatnenia nároku by konajúci
súd na výnimočnosť a okolnosti danej veci pri meritórnom rozhodovaní prihliadal. Avšak len táto
nespochybniteľná výnimočnosť veci a fatálne doživotné následky poškodenia zdravia žalobkyne 1/ bez
ďalšieho nemôže odôvodňovať konštatovanie, že žalovaným 1/ uplatnená námietka premlčania je v
rozpore s dobrými mravmi, keď v kontexte prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcovia v súvislosti s

takto prezentovanou argumentáciou v zásade relevantne ani neargumentovali, prečo by tomu tak malo
byť, ako ani to, prečo svoje právo formou podanej žaloby neuplatnili včas.“

37. Pokiaľ žalobcovia v dovolaní namietali, že nemali možnosť odôvodniť námietku premlčania
nároku pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko vznesenou námietkou sa súd prvej inštancie na

pojednávaní dňa 20. mája 2020 vôbec nezaoberal, podľa dovolacieho súdu je táto dovolacia námietka
nedôvodná, lebo žalobcom nič nebránilo uplatniť takú námietku v odvolaní, pričom toto právo aj využili.

38. Vzhľadom na to, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom sa v celom rozsahu
stotožnil s jeho odôvodnením a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody, dovolací súd

odôvodnenie oboch rozsudkov považoval za jeden kompletizujúci celok a z tohto hľadiska posudzoval
aj dôvodnosť dovolania podaného z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Dospel k záveru, že
v uvedenom odôvodnení (v jeho kompletizujúcej jednote) sa odvolací súd vyčerpávajúcim spôsobom
vyporiadal s podstatnými tvrdeniami žalobcov v otázke začiatku plynutia premlčacej lehoty na
uplatnenie nemajetkovej ujmy v rámci namietaného zásahu do práva na ochranu osobnosti,

keď z odôvodnenia je zrejmé, prečo neodvodil začiatok plynutia premlčacej lehoty odo dňa podania
znaleckého posudku znalcom doc. MUDr. Višňovským, CSc. K rovnakému záveru dovolací súd
dospel aj vo vzťahu k tvrdeniu dovolateľov o nedostatočnom zodpovedaní záveru odvolacieho
súdu o tom, že uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi.

39. Závery odvolacieho súdu v tomto ohľade sú dostatočné, jasné, logické a zrozumiteľné. Nesúhlas
stranysporu,resp.jejpolemikasvyhodnotenímskutkovýchzisteníaodôvodnenímsúdnehorozhodnutia
neodôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP; taktiež námietka nesprávneho právneho
posúdenia nie je prípustným dôvodom dovolania uplatneného podľa § 420 písm. f) CSP.40. Z uvedených dôvodov dovolací súd preto dospel k záveru, že dovolanie žalobcov 1/ až 3/ z dôvodu
podľa § 420 písm. f) CSP nie je dôvodné, preto ho podľa § 448 CSP zamietol.

41. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol vzhľadom na úspech
žalovaného 1/ v tomto konaní v súlade s § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.