Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 24, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 27Csp/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123315384
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:6123315384.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX, D., o zaplatenie 9.481,78 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9.481,78 Eur spolu s úrokom vo výške 3.007,07 Eur, úrokom
z omeškania vo výške 844,79 Eur a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.472,28 Eur od
03.06.2022 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa
27.09.2023 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 9.481,78 Eur spolu s úrokom vo výške 3.007,07
Eur, s úrokom z omeškania vo výške 844,79 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
9.472,28 Eur od 03.06.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §
524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka,

a.s., a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 02.06.2022 postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný bol v čase
postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len
časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca
uzatvoril so žalovaným dňa 10.06.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných

prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a
vo VOP. Žalobca zastával názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému úver za nasledujúcich podmienok:
výška úveru 15.000,- Eur, druh úveru: na splatenie spotrebiteľských úverov, fixná výška úrokovej sadzby:
13,90 % ročne, spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo dňa 10.06.2015, výška splátky a splatnosť:
246,23 Eur k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky: 20.07.2015, počet splátok: 107,
konečná splatnosť úveru: 20.05.2024, RPMN: 15,59 %, priemerná RPMN: 10,39 %, celková čiastka

spojená s úverom: 26.645,80 Eur. Žalovaný neplnil splátky v dohodnutých termínoch v zmysle Zmluvy,
čím sa dostal do omeškania, na základe čoho postupca opakovane vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy, a to aj Treťou upomienkou - pokus o zmier zo dňa 01.06.2020, kedy postupca evidoval nesplatené
splátky vo výške 750,06 Eur. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupcaupozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S
ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3

mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca k 26.08.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,
pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby
nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 13.333,64 Eur, pričom pozostáva
z neuhradenej istiny úveru vo výške 9 472,28 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 3.007,07

Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 844,79 Eur, z neuhradených poplatkov vo výške
9,50 Eur. V súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch
žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa
30.11.2022. Žalobca si v tomto konaní uplatnil aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka počnúc dňom 03.06.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky.

3. Žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: platobná história, oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 09.06.2022, pokus o zmier zo dňa 13.03.2023, podací hárok, Rámcová zmluva
o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 02.06.2022,
príloha k zmluve o postúpení pohľadávok medzi VÚB a.s. a EOS KSI Slovensko s.r.o. zo dňa

02.06.2022, Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXXX
zo dňa 10.06.2015, Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie dlhu, údaj
o hodnote RPMN a o primerenje RPMN k spotrebiteľskému úveru, Žiadosť o flexipôžičku – bezúčelová
zo dňa 04.06.2015, výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 26.08.2020,
fotokópia neprevzatej obálky s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, Všeobecné

obchodné podmienky VÚB a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám – občanom,
Cenník VÚB a.s. Občania, tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 01.06.2020, poštový podací hárok.

4. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 25.10.2023 žalobca podrobne špecifikoval uplatnenú
pohľadávku a uviedol, že žalovaný čerpal dňa 10.06.2015 peňažné prostriedky v celkovej výške 15.000,-

Eur, pričom z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 14.154,95 Eur. Žalobca podal na
súd žalobu dňa 11.05.2023. Uplatnenie práva podľa § 565 OZ nastalo podaním zo dňa 26.08.2020,
pričom v súlade so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj v súlade ust. § 53 ods. 9 OZ
došlo k uplatneniu tohto práva pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola datovaná na 20.05.2020.
K uplatneniu práva podľa § 565 OZ došlo podaním zo dňa 26.08.2020 – a v zmysle platnej právnej

úpravy (§ 565 OZ) tak mohlo dôjsť len v prípade, ak to bolo medzi stranami dojednané (čo bolo v konaní
preukázané) a zároveň pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.05.2020 (v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ)
uplatneniuprávapodľa§565OZdošlozároveňvsúladesustanovením§53ods.9OZ,nakoľkovkonaní
bolo preukázané, že žalovaný bol v dlhšom ako 3 mesačnom omeškaní s platením splátok a súčasne
bol upozornený na možnosť uplatnenia tohto práva. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že podľa jeho

právneho názoru právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný
bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to Treťou
upomienkou zo dňa 01.06.2020 a Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo

dňa 26.08.2020. Z citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možné vyvodiť,
že podmienkami pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sú
nasledovné skutočnosti: banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky,
dlžník musí byť nepretržite viac než 90 v omeškaní s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy na
úhradu. Uvedené podmienky sú podľa názoru žalobcu bez pochybností splnené. Zmluva o postúpení

pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 01.06.2020 a aj výzvou zo dňa 26.08.2020
vyzvaný na splnenie pohľadávky vo výške 10.175,81 Eur. Zároveň je z predloženej platobnej histórie
zrejmé, že žalovaný po doručení tejto zásielky túto sumu neuhradil. Nemožno mať teda pochybnosti o
90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškania trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na
úhradu. Na základe uvedeného považoval za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v

čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané,
že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Podľa názoru žalobcu konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR je ustálená v názore, že oznámenie ovyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru možno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
– a to za predpokladu, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie. Žalobca zároveň poukázal
na to, že obe uvedené výzvy možno bez pochýb považovať za relevantné výzvy postupcu v zmysle

ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca ďalej uviedol, že samotný zákon o bankách v ust. § 92
ods. 8 nedefinuje žiadne osobitné náležitosti výzvy, ale len určuje jej formu, ktorá má byť písomná.
Postupca vyzval žalovaného na splnenie jeho dlhu o. i. i prostredníctvom výzvy zo dňa 27.12.2019 a
výzvy z 13.05.2020, a to bez ohľadu na ich označenie, resp. bez ohľadu na to, že jedným z týchto podaní
došlo aj k účinku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Obe tieto výzvy sú podľa názoru žalobcu

svojim obsahom nepochybne výzvou v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V predmetných
výzvach postupca uviedol žalovanému aktuálnu dlžnú sumu a vyzval ho na zaplatenie dlžnej čiastky
za poskytnuté finančné prostriedky. Žalobca mal preto za to, že na základe tejto výzvy bol nepochybne
postupca oprávnený postúpiť pohľadávku na žalobcu. K preukázaniu doručovania výzvy podľa ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka žalobca k podanej žalobe predložil tretiu upomienku – pokus o zmier zo
dňa 01.06.2020 spolu s podacím hárkom, ktorou bol žalovaný vyzvaný na úhradu omeškaných splátok

vo výške 750,06 Eur a na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný omeškané splátky
neuhradil, čo preukazuje predložená platobná história, a preto postupca podaním zo dňa 26.08.2020
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. V tomto prípade došlo nepochybne k dodržaniu lehoty v zmysle
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K otázke skúmania bonity žalobca uviedol, že existujúce
záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ

mal v čase podania žiadosti 4 existujúce úvery, a to: Spotrebný úver s mesačnou splátkou vo výške 91,-
Eur, Spotrebný úver s mesačnou splátkou vo výške 54,- Eur, Spotrebný úver s mesačnou splátkou vo
výške 95,- Eur, Kontokorentný úver s úverovým rámcom vo výške 600,- Eur, pričom veriteľ pri tomto type
úverového produktu zohľadnil mesačné úverové zaťaženie vo výške 30,- Eur. V žiadosti o úver žalovaný
deklaroval čistý príjem z trvalého pracovného pomeru u špecifikovaného zamestnávateľa vo výške 850,-

Eur. Tento príjem bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne, pričom veriteľ overoval hrubý
príjem vo výške 1.273,- Eur. Takto overený hrubý príjem predstavuje čistý príjem vo výške 953,18 Eur.
V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum
žalovaného,nakoľkopočetčlenovdomácnostiuviedolvžiadostioúvervovýške1,rodinnýstavslobodný
a neuviedol žiadne vyživované osoby. Životné minimum na členov domácnosti žiadateľa o úver bolo

podľa deklarovaných informácií vo výške 198,09 Eur. Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol teda
realizovaný nasledovne: 953,- Eur (príjem) – 121,- Eur (existujúce záväzky) – 198,- Eur (paušálna suma
výdavkov) = 634,- Eur. Disponibilný zostatok je vyšší ako splátka schvaľovaného úveru (244,- Eur).
Žalobca zastával názor, že poskytovateľ úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a zobral do úvahy
všetky informácie, ktoré mu zákon ukladá vziať do úvahy.

5. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanému, ktorý sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovanú
pohľadávku nijako nerozporoval a ani nepoprel.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 06.12.2023, ktorým žalobu

zamietol. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave
uznesením č.k. XXXXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 27.11.2024 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dal do pozornosti súdu prvej
inštanciepotrebuzaoberaťsaotázkou,čižalovanýmalobjektívnumožnosťoboznámiťsasobsahommu
doručovaných výziev, keď z obsahu súdneho spisu sa javí, že výzva zo dňa 26.08.2020 bola žalovanému

doručovanánaadresuuvedenúvzmluveoúvereažalovanýsijuvodbernejlehoteneprevzal.Akadresát
mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho
úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Ďalej je
potrebné v danom prípade v danom prípade zohľadniť aj ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 29/2010 Z.z.
kudňupostúpeniapohľadávky.Povinnosťousúduprvejinštanciejepreskúmaťveczuvedenýchhľadísk,

zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov,
a tým účelom doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť a následne
vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.02.2025 uviedol, že postupca si možnosť

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v bode 5 písm. b) zmluvy o úvere. Postupca
výzvou zo dňa 01.06.2020 vyzval žalovaného v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na úhradu
omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Odoslanie
tejto listiny preukazuje poštový podací hárok, priložený k žalobe. V zmysle priloženého potvrdenia zostránky Slovenskej pošty bola zásielka dňa 09.06.2020 vrátená odosielateľovi s poznámkou „adresát
neznámy“. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný vymedzil sféru svojej dispozície v zmluve o úvere
ako korešpondenčná adresa: E. F. XX, G.. Na túto adresu mu postupca zásielky aj doručoval. V tejto

súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XX/XXXX
zo dňa 15.12.2020. Za deň kedy sa zásielka dostala do dispozičnej sféry adresáta je preto potrebné
považovať deň 09.06.2020, nakoľko v tento deň sa zásielka dostala na adresu vymedzenú v zmluve
o úvere. Nasledujúci deň začala plynúť 15 dňová lehota na plnenie, pričom uplynula dňa 24.06.2020.
Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo v zmysle predloženej Platobnej histórie k úhrade omeškanej

sumy, podaním zo dňa 26.08.2020 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže postupca už
mal vedomosť o tom, že na adrese uvedenej ako korešpondenčnej sa nezdržiava, túto zásielku mu
doručoval na druhú známu adresu – adresu trvalého pobytu, ktorú rovnako vymedzil ako sféru svojej
dispozície priamo v zmluve. Žalobca tak zastával názor, že došlo k dodržaniu postupu podľa ustanovenia
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

8. Na pojednávaní konanom dňa 19.02.2025 právny zástupca žalobcu k otázke platnosti zosplatnenia
uviedol, že treba vychádzať z nesporných skutkových tvrdení. Oznámenie o zosplatnení bolo doručené
žalovanému na adresu trvalého pobytu, z ktorej sa zásielka vrátila banke s poznámkou pošty „neprevzal
v odbernej lehote“. Čo sa týka korešpondenčnej adresy mal za to, že žalovaný uviedol fiktívnu adresu,
na ktorú mu nebolo možné doručovať zásielky. Je otázne, aké úkony mal ešte v tomto smere veriteľ

urobiť. Poukázal na skutočnosť, že zákon nekladie až také prísne podmienky pri doručovaní oznámenia
o mimoriadnej splatnosti úveru ako je tomu pri predchádzajúcej výzve pred zosplatnením. Je toho
názoru, že boli splnené všetky zákonom ustanovené podmienky na zosplatnenie úveru.

9. Súd doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.02.2025 a zápisnicu z pojednávania zo dňa

19.02.2025 s výzvou, aby sa vyjadril k uvedeným listinám s tým, že ak sa nevyjadrí, súd bude mať za
to, že tvrdenie žalobcu ohľadne platnosti zosplatnenia úveru nerozporuje. Žalovaný na uvedenú výzvu
súdu nereagoval.

10. Súd ďalšie pojednávanie nariadil na 24.03.2025, na ktoré sa žalovaný napriek riadne a včas

vykázanému doručeniu opätovne nedostavil, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil
a o odročenie pojednávania nepožiadal. Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči zdôraznil, že
sapridržiavapodanejžaloby,navrholvyhovieťžalobeapriznaťžalobcovináhradutrovkonaniavrozsahu
100 %. Súčasne poukázal na pasivitu žalovaného a jeho postoj k tomuto konaniu.

11. Súd doplnil dokazovanie v odvolacím súdom naznačenom smere, dôkladne sa oboznámil s obsahom
súdneho spisu, najmä so žalobou a jej prílohami (uvedené v bode 3.), vyjadrením žalobcu zo dňa
25.10.2023 a jeho prílohami (informácia zo Slovenskej pošty a.s. k doporučenému listu, dáta dopytu
- čl. 123-136), podaním žalobcu zo dňa 27.11.2023, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 06.12.2023,
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 06.12.2023, odvolaním žalobcu zo dňa

09.01.2024, uznesením odvolacieho súdu č.k. XXXXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 27.11.2024, zápisnicou
zo dňa 19.02.2025, zápisnicou zo dňa 24.03.2025 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

12. Dňa 10.06.2015 pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Eur na splatenie

spotrebiteľských úverov. Úver bol žalovaný povinní splácať v mesačných splátkach (v počte 108) po
246,23 Eur. Ročná úroková sadzba bola 13,90 % a RPMN 15,59 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný
zaplatiť bola vo výške 26.645,80 Eur. Z dôvodu, že žalovaný prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne
a včas, právny predchodca (po viacerých výzvach na plnenie) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
k 26.08.2020. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky mala byť pohľadávka postúpená na žalobcu.

13. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ sospotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu postúpenia pohľadávky
(02.06.2022) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský

úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku,
zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že dňa 10.06.2015 došlo medzi

Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a
zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že predmetný vzťah je spotrebiteľskou zmluvou, pretože právny
predchodca žalobcu zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vystupoval v nej ako

dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril
s právnym predchodcom žalobcu. Túto pohľadávku voči žalovanému získal na základe Rámcovej
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 a následnej žiadosti o postúpenie a prevod zo
dňa 02.06.2022, teda žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky, ale veriteľom sa stal až na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že táto má

zákonom predpísanú písomnú formu, poskytnutý úver je v nej jasne a zrozumiteľne špecifikovaný a sú
v ňom zrozumiteľne špecifikované všetky zákonom predpísané náležitosti. Súd má zato, že predmetná
spotrebiteľská zmluva je vypracovaná v súlade s legislatívou vzťahujúcou sa na obdobie, kedy bola
vypracovaná.

15. Súd ďalej skúmal, či žalobca bol oprávnený pohľadávku zosplatniť s poukazom na § 7 zákona
o spotrebiteľských úveroch, teda či žalobca pri poskytovaní spotrebiteľského úveru žalovanému
posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Pojem odbornej
starostlivosti nie je právnym predpisom definovaný. Opierajúc sa o rozhodovaciu činnosť súdov
Slovenskej republiky ako aj Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok vo veci C-565/12, LCL Le

Crédit Lyonnais proti H. I. zo dňa 27.03.2014 a rozsudok vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid
Bakkaus, J. G., K. C., H. G. zo dňa 18.12.2014 ), súd má za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa
úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť
potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Odbornou nie
je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo

vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú taktiež neodbornou starostlivosťou
potenciálne negatívne ohrozené. V prípade, že veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá,
zákon sankcionuje takéto konanie nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru, a pre prípad, že dôjde k hrubému porušeniu § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, takéto konanie veriteľa je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého

úveru (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).

16. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia,že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do
príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais

proti H. I., C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo
bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný
dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie
veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu
spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti

a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

17. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií

a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté

ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a

usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

18. V rozsudku sp. zn. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa 30.11.2020 Krajský súd v Trnave uviedol,
že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1

zákon o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi
informáciulenovýškesvojichpríjmovavýdavkov,aleodveriteľasavyžaduje,abyposkytnutéinformácie
analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných

výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do
budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je
napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a
pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje

záväzkyriadnesplácať.ZtextuZoSÚvyplýva,žeinformácieprerozhodnutiedodávateľaotom,čizmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť

ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz
o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte

dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci
rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

19. V zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch možno od žalobcu požadovať preukázanie
skúmanie bonity klienta. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, ako veriteľ si svoje povinnosti
vyplývajúce z právnych predpisov, z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, splnil. Súd po
vykonanom dokazovaní mal za to, že žalobca svoju povinnosť skúmať bonitu žalovaného s odbornoustarostlivosťou nezanedbal. Listinnými dôkazmi (č.l. 123-136) totiž žalobca preukázal a vysvetlil akými
úvahami sa riadil pri posudzovaní bonity žalovaného. Príjem žalovaného bol vo výške 953,18 Eur.
Právny predchodca žalobcu ďalej zistil 4 existujúce úvery žalovaného, pričom žiadaný úver bol určený

práve na splatenie dvoch existujúcich úverov. Čo sa týka dvoch ďalších úverov, právny predchodca
počítal s celkovými mesačnými splátkami týchto úverov vo výške 121,- Eur. Žalovaný v čase poskytnutia
úveru bol slobodný a neuviedol žiadne vyživovacie povinnosti. Čo sa týka ďalších mesačných výdavkov
žalovaného, právny predchodca žalobcu počítal so sumou životného minima, t.j. sumou vo výške 198,09
Eur. Pri príjme 953,18 Eur a celkových výdavkoch 319,09 Eur je zrejmé, že voľné zdroje spotrebiteľa

boli v takej výške, z ktorej bol schopný mesačne splácať splátky úveru vo výške 244,- Eur.

20. Podstatou právnej úpravy obsiahnutej v § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
aby veriteľ mohol požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, je splnenie
nasledovných podmienok: (i) musí so spotrebiteľom vopred dohodnúť možnosť zosplatnenia celého
dlhu, (ii) spotrebiteľ musí byť v omeškaní so splácaním aspoň 3 mesiace a (iii) musí aspoň 15 dní

vopred vedieť o tom, že veriteľ hodlá úver zosplatniť, pričom musí mať možnosť odvrátiť výkon tohto
práva veriteľa tým, že zaplatí príslušnú splátku. Keďže ide o kogentné zákonné ustanovenia, akékoľvek
zmluvné nastavenie, resp. nastavenie obchodných podmienok veriteľa, ktoré uvedené nerešpektuje, je
potrebné považovať za rozporné so zákonom.

21. Právo žalobcu ako veriteľa požadovať predčasné splatenie úveru v prípade porušenia zmluvy
nesplácaním úveru bolo dohodnuté v zmluve (v bode 5 písm. b) Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru). Uvedené zmluvné dojednanie súd považoval za individuálne dojednané, s ktorým bol žalovaný
v potrebnom rozsahu oboznámený a s jeho obsahom súhlasil.

22. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný svoju povinnosť v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nesplnil, pričom k zosplatneniu úveru došlo pre nesplnenie splátky splatnej dňa 26.08.2020. Z
výzvy zo dňa 01.06.2020 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie
dlhu zo zmluvy, s ktorým bol v omeškaní. Súčasne ho upozornil, že ak k úhrade nedôjde, bude
požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti. Predmetná

výzva sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu dňa 09.06.2020 s poznámkou pošty „adresát
neznámy“. Z predloženej spotrebiteľskej zmluvy je zrejmé, že žalovaný uviedol právnemu predchodcovi
svoju korešpondenčnú adresu, ako aj adresu trvalého pobytu, čím vymedzil sféru svojej dispozície.
Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že právny predchodca výzvu zo dňa 01.06.2020 doručoval
žalovanému na ním uvedenú korešpondenčnú adresu. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že

uvedená zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, a to konkrétne dňa 09.06.2020. Vo výzve
stanovená 15-dňová lehota na plnenie tak začala plynúť 10.06.2020 a uplynula dňa 24.06.2020.

23. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
XXXX/XX/XXXX zo dňa 15.12.2020 (R 4/2021), v ktorom sa uvádza: „Právna teória i súdna prax takou

možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také
prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta
či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej
zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom
zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho

úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). Teória dôjdenia vychádza z toho, že
z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho
úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním
písomností.Dôjdenímdosféryvplyvupríjemcusarozumienapríkladvhodenielistudoschránkypríjemcu

alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti
možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal
reálnumožnosťoboznámiťsasprejavomvôle,nastávajúprávneúčinkyjednostrannéhoprávnehoúkonu
obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia
prejavu vôle ďalej platí, že prejav vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých

okolností mohol s obsahom prejavu vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol
predpokladať prijatie prejavu. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces
účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný
a nemožno ho jednostranne odvolať. V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovanímprávnych úkonov a iných listín v zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa
ktorej sa zásielka považuje za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia
zásielky) bolo reálne vykonané. ... Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým

doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla
v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého
miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je
dôležité,čisaadresátsobsahomzásielkyzoznámilalebonie.Zpodstatydoručovaniatakpreúčastníkov
zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie

zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu
povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov - zmluvnej strane nemožno
pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola
včas oznámená (z dôvodu právnej istoty v právnych vzťahov možno odporučiť dojednať notifikačnú
povinnosť týkajúcu sa zmien v doručovaní výslovným spôsobom v zmluve). Je neprípustné, aby adresát
porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov

pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým,
čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Pri druhom spôsobe dojednania fikcie doručenia je irelevantné,
či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava - dôležité je to ako vymedzil spôsob prijímania
zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil
svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Opačná

argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná strana by úmyselne uviedla adresu, na
ktorejsanezdržiava,abyznemožnilaúčinnédoručovanie.Taktodojednanúfikciudoručeniamožnoistým
spôsobom považovať za nadbytočnú, nakoľko pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje
reálne prevzatie zásielky adresátom - z toho vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia
sa bude právny úkon považovať za doručený bez ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do

dispozičnej sféry adresáta. Koncepcia Občianskeho zákonníka je postavená na dispozitívnosti väčšiny
jeho ustanovení, pričom v mnohých prípadoch je ponechané na zmluvnej slobode účastníkov, akým
spôsobom pre svoje záväzkové vzťahy zákonnú úpravu modifikujú. V súlade s ustanovením § 2
ods. 3 Občianskeho zákonníka si totiž účastníci môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou
odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva,

že sa od nich nemožno odchýliť. Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie
doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé
vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s
obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu

to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny
úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát
vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej
adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na
požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa

chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť
s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa
adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o
doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby
odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne

preukázať.

24. Opierajúc sa o vyššie uvedený právny názor súd mal za to, že výzva zo dňa 01.06.2020 sa dostala
do dispozičnej sféry žalovaného, teda došlo k riadnemu doručeniu predmetnej výzvy do vlastných rúk
žalovaného, ktorý mal možnosť sa oboznámiť s obsahom tejto výzvy. Keďže žalovaný na výzvu žalobcu

nereagoval, žalobca zosplatnil úver ku dňu 26.08.2020. Aj uvedená listina sa dostala do dispozičnej
sféry žalovaného, a to jej doručením žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu (tak ako je to zrejmé
z predložených listinných dôkazov). Súd z uvedeného uzatvára, že právny predchodca žalobcu platne
vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu po splatnosti a po splnení zákonných podmienok podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil úver za predčasne splatný.

25. K platnosti zosplatnenia úveru súd dodáva, že „v spotrebiteľských vzťahoch môže veriteľ žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní nauplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody
splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva,
že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo

splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že
upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa§ 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že
veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije.
Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou

dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
zákonodarcavýslovneneupravuje,čimôžuplynúťsúbežnealebočiuvedenáminimálne15-dňoválehota
môžezačaťplynúťažpouplynutítrojmesačnejdoby.Z§565vetadruháObčianskehozákonníkavyplýva
iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v

čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula
lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. V tejto súvislosti najvyšší súd zastáva názor,
že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť
zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva

nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok. ... Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom,
ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť
podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení
konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste
viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou

(skutkovou otázkou nesporne je označenie takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom
zosplatnení; ak však tieto listiny vymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely
začatia počítania premlčacej doby len právnym konštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ
sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania
účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie §

565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou
splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.“ (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 30.01.2024 a sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo
dňa 25.01.2024). V súdenej veci z listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní viac ako tri
mesiace so splátkou splatnou dňa 20.05.2020, pričom právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu

predčasnej splatnosti úveru ku dňu 26.08.2020. Žalobca tak využil právo po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením omeškanej splátky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Súd teda
v danom prípade nezistil rozpor s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

26. Súd zároveň posudzoval aj otázku platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu, pričom v tomto

smere v plnom rozsahu poukazuje na závery odvolacieho súdu vyjadrené v uznesení č.k. XXXXXXX/X/
XXXX-XXX zo dňa 27.11.2024, v ktorom sa uvádza, že „odvolací súd zastáva názor, že predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB je, aby banka dlžníka na jej
splnenie písomne vyzvala a aby bol dlžník ohľadom tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní. Ak tieto
predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ďalej niet žiadneho dôvodu odkláňať

sa od názorov vyjadrených v citovanom judikáte R 60/2018 a vyžadovať, aby výzva banky adresovaná
dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB obsahovala ďalšie osobitné náležitosti než tie, explicitne
vyjadrené. 21. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom Najvyššieho súdu SR vyjadreným práve
v uznesení sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 27.09.2023, na ktoré poukazoval aj žalobca v podanom
odvolaní a v zmysle ktorého (ods. 36, 37): „Zákon ale pre výzvu v zmysle cit. ustanovenia nestanovuje

žiadne osobitné obsahové náležitosti. Z citovaného znenia sporného ustanovenia výslovne vyplýva len
to, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku, ak je napriek písomnej výzve banky jej klient/dlžník
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzkuvočibanke.Zpredmetnéhoustanoveniavšakpripoužitížiadnejzvýkladovýchmetódnevyplýva
povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na

tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať resp. informovať klienta/dlžníka
na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku
na inú osobu. Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej
sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručeniamusí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na
omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak
dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek

pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Dovolací súd v tejto
súvislosti poukazuje, že uvedenú otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, z
ktorého vyplýva, že za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno
považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na
zaplatenie pohľadávky.“ 22. V predmetnej právnej veci postúpil právny predchodca žalobcu Všeobecná

úverová banka, a.s. na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 (č. l. 14
spisu) v spojení s následnou Žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 02.06.2022 (č. l. 30 spisu) na
žalobcu pohľadávku voči žalovanému zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo
dňa 10.06.2015. K účinnosti postúpenia pohľadávky teda malo prísť až dňa 02.06.2022. Na č.l. 43 spisu
jezaloženávýzvaprávnehopredchodcužalobcu(VÚB,a.s.)zodňa26.08.2020adresovanážalovanému
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Z obsahu tejto listiny vyplýva, že banka

oznamuje klientovi vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vrátane príslušenstva a zároveň ho vyzýva
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom vyčísleného celkom v sume 10.175,81 eura (z
toho istina 9.472,28 eura, úroky 694,03 eura, poplatky 9,50 eura), v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto
výzvy. K tejto listine je pripojená i kópia doručenky potvrdzujúca zaslanie predmetnej výzvy na adresu
dlžníka s tým, že zásielka sa vrátila banke dlžníkom neprevzatá v odbernej lehote. ... Žalobca súdu ďalej

predložil i listinu z 01.06.2020 adresovanú žalovanému (č.l. 57 spisu), ktorej obsahom bolo oznámenie
výšky pohľadávky banky po lehote splatnosti (celkom 750,06 eura), ako aj výzva banky žalovanému
na okamžité zaplatenie dlžnej sumy v zmysle zmluvy o úvere, s poučením o možnosti pristúpiť k
zosplatneniuúveru.Podľapoštovéhopodaciehohárku,bolatátoskoršiavýzvazasielanážalovanému....
Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 ZoB môže byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, za

predpokladu, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie konkrétnej (špecifikovanej) pohľadávky,
ktorú má dlžník uhradiť. V danom prípade takéto podmienky spĺňa výzva na predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 26.08.2020 (č. l. 43 spisu). Zároveň je zrejmé, že od vydania
tejtovýzvy(26.08.2020)dookamihupostúpeniapohľadávky(02.06.2022)uplynulalehota90dní.Právny
záver súdu prvej inštancie, že žalobca v spore nepredložil výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB je teda

nesprávny“.

27. Opierajúc sa o vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu, vyslovený v predmetnom konaní súd
uzavrel, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, keďže boli splnené podmienky podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách a žalobca je tak aktívne vecne legitimovaný v spore. Zároveň súd zdôrazňuje, že

zohľadnil taktiež aj ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 v znení účinnom ku dňu postúpenia
pohľadávky,pričommalzato,žeajvtomtosmerebolpostupprávnehopredchodcužalobcusprávny.Súd
vtejtosúvislostiosobitnezdôrazňuje,žeprávnypredchodcaskúmalbonitužalovanéhopredposkytnutím
spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou a po porušení zmluvných povinností žalovaným
zosplatnil úver v súlade s ustanoveniami § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

28. V konaní bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 15.000,-
Eur,akoajto,žežalovanýsipovinnostivyplývajúcezvyššieuvedenejzmluvy-platiťsplátkyúveruriadne
a včas nesplnil. Žalovaný uhradil celkovo sumu 14.154,95 Eur (z ktorých na istinu bola započítaná suma
5.527,72 Eur, na úroky suma 8.261,16 Eur, na sankčné úroky suma 8,07 Eur a na poplatky suma 300,-

Eur). Z výsledkov dokazovania je nesporné, že žalovaný si svoju povinnosť splatiť dlžnú sumu ani po
zosplatnení úveru nesplnil. Žalovaný v konaní bol nečinný, skutočnosti tvrdené žalobcom nerozporoval.
Osobitne sa žiada zdôrazniť, že súd aj po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie a rozhodnutie
opätovne vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k tvrdeniam žalobcu a osobitne ho upozornil, že ak sa
v súdom stanovenej lehote nevyjadrí, súd bude mať za to, že tvrdenia žalobcu ohľadne zosplatnenia

úveru nerozporuje. Žalovaný aj napriek tejto výzve súdu, sa nevyjadril a nedostavil sa ani na súdom
nariadené pojednávania. Súd mal tak preukázané tvrdenia žalobcu a preto žalobe vyhovel v plnom
rozsahu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 9.481,78 Eur spolu so zmluvným úrokom
vo výške 3.007,07 Eur, úrokom z omeškania vo výške 844,79 Eur. Zároveň, keďže sa žalovaný dostal
do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
9.472,28 Eur od 03.06.2022, t.j. od prvého dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky,
do zaplatenia.29. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplýval dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie, súd s poukazom
na § 232 ods. 3 CSP rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť priznanú sumu (tak ako je uvedené vo

výroku rozsudku) do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

32. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

33. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Súd o nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspešnosti strán v
konaní. V rámci trov konania rozhodoval súd i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, ods. 3
CSP). Keďže ide o jednotné prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom
samostatné celky, súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného

úspechu strán v konaní. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému. Dôvody hodné osobitného zreteľa
pre prípadný postup podľa § 257 CSP súd na strane žalovaného nevzhliadol a ich existencia ani
nebola žalovaným tvrdená a preukázaná. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.