Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010235
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010235.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C. D. C., trvale bytom C. D. C., E. XXXX/XX, trestne stíhanému pre čin obžalobou právne posúdený
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona v znení neskorších
predpisov s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zákona v spojení s § 127 ods. 3, ods.

4 Tr. zákona, na verejnom zasadnutí dňa 27. marca 2025 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej
prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. mája 2024, sp. zn.
26T/18/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. mája 2024, sp. zn. 26T/18/2024 bol obžalovaný A. B.

podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Partizánske, sp. zn. Pv 314/23/3305-74 z 11.03.2024, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zákona v spojení s § 127 ods.
3, ods. 4 Tr. zákona, na skutkovom základe, že „dňa 13.11.2023, v presne nezistenom čase od 10.30
hod. do 11.00 hod. v Partizánskom, na ulici Februárová, na parkovisku vedľa bytového domu č. 638, asi

100 m od budovy sídla Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom, počas toho ako sedel
so svojou matkou poškodenou F. B., nar. XX.XX.XXXX v tu zaparkovanom osobnom motorovom vozidle
zn. FORD FOCUS C-MAX, EČV: C., ktoré je vo vlastníctve jeho otca A. B. sa poškodenej F. B. vyhrážal
so slovami, že nebude spokojný, kým niekoho asi nezabije, čím uvedeným konaním obžalovaný A. B.
u poškodenej, svojej matky F. B., nar. XX.XX.XXXX vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, že svoje
vyhrážky naplní“, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti
nemu odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní v neprospech
obžalovaného.

Prokurátor dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie, pričom v úvode poukázal na výrokovú časť

a odôvodnenie napadnutého rozsudku a ďalej uviedol nasledovné:

„S uvedenými závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa sa nemožno stotožniť, rozhodnutie
prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaného A. B. spod obžaloby považujem za nesprávne a
nezákonné, nakoľko podľa môjho názoru z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní i v
prípravnom konaní vyplýva, že obžalovaný A. B. sa dopustil konania uvedeného v obžalobnom návrhu,

teda inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe - príbuznom v priamom pokolení a osobe vyššieho veku, čím spáchalprečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona Č. 300/2005 Z, z.
v znení neskorších predpisov s poukazom na § 139 ods. 1 písm c), písm. e) Trestného zákona v spojení
s § 127 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona.

Mám za to, že súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy v tejto veci jednostranne v prospech
obžalovaného, pričom dostatočne nezohľadnil skutočnosti, ktoré poškodená F. B. uviedla do zápisnice
o trestnom oznámení, a ani skutočnosti, ktoré obvinený uviedol pri jeho výsluchu pred sudcom pre
prípravné "konanie Okresného súdu Prievidza dňa 16.11.2023, z ktorých vyplýva skutkový stav vecí

tak, ako je to uvedené v obžalobnom návrhu. Z trestného oznámenia F. B. vyplýva, že vzťah medzi
obžalovaným A. B. a jeho rodičmi pred skutkom bol konfliktný, obžalovaný sa správal k rodičom pred
skutkom čoraz agresívnejšie, keď mu nespravili po vôli, obžalovaný nikde nepracuje, kradol im veci z
bytu, bez súhlasu otca opakovane zobral z ich chalupy auto, oni mu zobrali kľúče od bytu, nechceli, aby
už u nich prespával. Keď išli s manželom na výsluch na políciu do Partizánskeho, obžalovaný sa im
nasilu natlačil do auta, nechceli ho provokovať, aby tak predišli konfliktu, keď otec obžalovaného odišiel

na výsluch, ostala s obžalovaným v aute sama, on od nej pýtal cigaretu, ona sa robila, že ho nepočuje,
obžalovaný sa potom začal nervózne vzadu mixovať, bol agresívny, mykal operadlom vodiča, pričom
následne tri krát zopakoval, že nebude spokojný dokiaľ niekoho nezabije, on to mohol myslieť len na ňu
s manželom, na nikoho iného, ako to povedal, ona sa veľmi zľakla a len ticho sedela v aute kým nepríde
manžel. Po príchode manžela tomuto povedala, čo jej obžalovaný povedal a že sa bojí a chce ísť podať

oznámenie na políciu, manžel ju ale uprosil, aby nešla, potom išli na chalupu do Livinských Opatoviec,
kde obžalovaný keď nemal stále cigaretu tiež vystrájal, búchal tam, vykrikoval, nadával, potom išli do
Bánoviec na byt, manžel povedal obžalovanému, aby počkal pred bytom, že mu dá veci a nech ide kde
chce, pričom obžalovaný odstrčil svojho otca od dverí, vošiel do bytu a začal tam vykrikovať, ona sa
bála, aby v byte niečo nepoškodil aj tých vyhrážok čo povedal a zavolala na políciu. Poškodená si myslí,

že obžalovaný asi berie drogy, aj v ten deň 13.11.2023 si myslela, že je asi pod nejakými drogami, lebo
to na ňom videla, že je taký iný, agresívny, má ho rada, je to jej syn, ale po tom všetkom, čo im dorobil
si naozaj myslí a bojí sa, že by tie vyhrážky zabitím bol schopný naplniť. Toto nie je prvý prípad, čo
sa obžalovaný takto správal, už to trvá rok a stále sa to stupňuje. Z výsledkov analýzy moču, ktorý bol
A. B. odobratý dňa 13.11.2023 o 19.45 h bola v moči obvineného zistená prítomnosť metamfetamínu

a amfetamínu, čo potvrdzuje domnienku poškodenej, že obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom
drog. Mám za to, že poškodená pri podaní trestného oznámenia úplne a pravdivo popísala konanie
obžalovaného v inkriminovaný deň. Vyhodnotením zistených skutočností a okolností za ktorých mal
byť predmetný skutok spáchaný, tiež skutočnosti, ktoré tomuto skutku predchádzali a ktoré nasledovali
bezprostredne po skutku mám za to, že vyššie popísané konanie obvineného bolo spôsobilé vzbudiť u

poškodenej jeho matky F. B. dôvodnú obavu o život a zdravie.
Následné „Čestné vyhlásenie“ poškodenej F. B., hodnotím ako snahu poškodenej pomôcť
obžalovanému vyviniť sa zo spáchaného skutku tým, že sa snaží zľahčovať konanie svojho syna -
obžalovaného, prezentovať seba ako psychicky labilnú, v dôsledku čoho mala byť v inkriminovaný
deň rozrušená, necítila sa dobre, a preto na vzniknutú situáciu reagovala neadekvátne. Uvedený stav

poškodenej však podľa môjho názoru vyplýva práve zo správania sa obžalovaného voči nej a voči jej
manželovi, ktoré poškodená podrobne popísala pri podaní trestného oznámenia.

Vierohodnosti skutočností, ktoré poškodená F. B. uviedla do zápisnice o trestnom oznámení nasvedčuje
výpoveď svedka A. B., z ktorej je zrejmé, že manželka poškodená F. B. mu potom povedala, že počas

toho, ako on bol na výsluchu jej obžalovaný A. B. povedal niečo v tom zmysle, že niekoho zabije, keď mu
to hovorila bola rozrušená a triasla sa, taktiež výpoveď svedka G. E., z ktorej je zrejmé, že poškodená im
povedala, že obžalovaný sa im vyhrážal zabitím a je pravdepodobne pod vplyvom drog alebo alkoholu, a
že sa obaja boja, nakoľko sú už starší a nemajú takú silu, aby sa vedeli brániť, keby ich chcel napadnúť,
nakoľko sa toto nestalo prvýkrát, keď sa ich pýtali, či majú dôvodnú obavu o život a zdravie, obaja

im uviedli, že určite áno, nakoľko je obvinený nepríčetný. Svedok uviedol, že na poškodenej a aj jej
manželovi videl, že sa obžalovaného báli, na poškodenej tiež videl, že nie je v poriadku, čo sa týka
psychiky, poškodená plakala spolu aj s manželom, hovorila im, že to už s obžalovaným nezvládajú,
sú starší, chceli by už taký pokojnejší život, obžalovaný im pokradol aj veci z bytu, keď mu nedajú
cigaretu, je na nich agresívny, cigarety pred obžalovaným schovávali, pokým ich nenašiel, bol agresívny,

sú už starší, preto sa pred ním nevedia ubrániť.Mám za to, že prvostupňový súd pri hodnotení vykonaných dôkazov starostlivo neuvážil všetky okolnosti
prípadu jednotlivo i v ich súhrne, v dôsledku čoho vykonané dôkazy vyhodnotil nesprávne, čím došlo
k porušeniu Trestného zákona.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného
poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/18/2024-320 zo dňa 13.05.2024, a aby
podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu v Prievidza, aby ju v potrebnom
rozsahu znova prejednal a rozhodol.“

Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu k podanému odvolaniu prokurátora písomne vyjadril
nasledovne:

„Obhajoba je názoru, že výsledky dokazovania v prípravnom konaní nepostačovali ani len na podanie
obžaloby, keďže neexistoval (a po hlavnom pojednávaní naďalej neexistuje) jediný dôkaz (ani priamy

ani nepriamy) po vznesení obvinenia, ktorý by dokazoval vôbec len spáchanie skutku, ktorý obžaloba
kladie obžalovanému za vinu.

Odvolaním napadnutý Rozsudok považuje obhajoba za správny, zákonný a spravodlivý, pričom
vyčerpávajúco a logicky samosudca odôvodňuje svoje rozhodnutie. Hoci neexistuje žiadny dôkaz, už

len okolnosti, ktoré sú zrejmé, vylučujú, aby sa skutok stal tak ako je popísaný v obžalobe. Je zrejmé, že
ak by mal niekto obavu o život a zdravie, určite by po incidente, ktorý mal tieto obavy vzbudiť, nesedel v
aute a nešiel ako rodina na chalupu niekoľko hodín pracovať s osobou, z ktorej tento strach údajne má.

Nemožno sa stotožniť s názorom prokurátora, že z dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynuli iné

závery aké reflektuje Rozsudok. Za situácie, že oznamovateľ vôbec nevypovedal po vznesení obvinenia,
ďalší svedok nevypovedal na hlavnom pojednávaní a ďalšie dva výsluchy sa týkali príslušníkov PZ, ktorí
však boli prítomní pri úplne inom incidente ako je ten popísaný v obžalobe, nemožno hovoriť o žiadnom
dôkaze, ktorý by preukazoval, že skutok sa stal tak ako je popísaný v obžalobe.

Prokuratúra argumentuje, že súd mal zohľadniť skutočnosti uvedené v trestnom oznámení poškodenej
(ktorá po vznesení obvinenia nevypovedala). S uvedeným sa nemožno stotožniť. V trestnom konaní
zákonným dôkazným prostriedkom získania toho, čo je osobe okrem obvineného a podozrivého známe
o trestnom čine a o páchateľovi alebo okolnostiach trestného činu, je výsluch tejto osoby ako svedka
postupompodľa§127anasl.Trestnéhoporiadku,pričomobsahtrestnéhooznámenia,nespĺňazákonnú

požiadavku dôkazu získaného z dôkazného prostriedku, vykonaného zákonným spôsobom v zmysle §
119 ods. 3 Trestného poriadku. Vyššie uvedený právny názor je aj v súlade s už dlhodobo ustálenou
súdnou praxou v tejto otázke, podľa ktorej súdnej praxe policajti vykonávajúci odhaľovanie trestných
činov a ich páchateľov, nemôžu byť v trestnom konaní vypočúvaní ako svedkovia k obsahu vysvetlení
k trestným činom a ich páchateľom, poskytnutých im pri plnení služobných povinností, od iných osôb

(viď napr. R 26/1989, R XX/XXXX- H..). Keďže väčšina argumentácie odôvodnenia odvolania spočíva
v skutočnostiach uvedených v trestnom oznámení (pred vznesením obvinenia) nemožno uvedené
vzhľadom na vyššie uvedené považovať za relevantné.

Po vznesení obvinenia však bolo do vyšetrovacieho spisu ako listinný dôkaz (na rozdiel od trestného

oznámenia po vznesení obvinenia) zaradené a na hlavnom pojednávaní ako dôkaz vykonané
"Čestné prehlásenie" poškodenej. Subjektívne hodnotenie obsahu uvedeného Čestného vyhlásenie
prokuratúrou považuje obhajoba v danom kontexte za irelevantné (keďže ide o jediné vyjadrenie
poškodenej po vznesení obvinenia).

Výsluch svedka A. B. potvrdzuje úvahy samosudcu, keď popisuje priebeh po údajnom incidente, ktorý
logicky nasvedčuje tomu, že skutok sa nestal tak ako je popísaný v obžalobe. Svedecká výpoveď A. B.
v žiadnom rozsahu (relevantnom pre skutok popísaný v obžalobe) nepotvrdzuje skutočnosti uvedené v
trestnom oznámení, ale tieto naopak vyvracia.

Ostatná časť odôvodnenia sa týka vyhodnocovania výpovede, ktorá je sprostredkovaná a naviac
žiadnym spôsobom nesúvisí so skutkom popísaným v obžalobe (výpoveď svedka G. E.).Obhajoba súhlasí, že správanie obžalovaného voči svojím rodičom nie je príkladné ani etické, avšak z
uvedeného dôvodu ho nemožno uznať vinným za skutok, ktorý nepreukazujú absolútne žiadne dôkazy.

Na základe vyššie uvedeného navrhujeme odvolanie prokuratúry ako nedôvodné v zmysle ust. § 319
Trestného poriadku zamietnuť.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, prokurátor zotrval na podanom odvolaní, ako
jehopísomnýchdôvodochanavrholrozhodnúťpodľapetituvpísomnýchdôvodochpodanéhoodvolania.

Obžalovaný navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku.

Krajský súd, ako odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr.
por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade odvolania
prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú

povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania
svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku
okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s
dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Z vyššie citovaného obsahu dôvodov odvolania prokurátora nepochybne vyplýva, že prokurátor

namietal spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom pri ustálení skutkového stavu veci
a považoval ho za rozporné s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., v dôsledku čoho podľa jeho záveru
napadnutý rozsudok trpí vadou v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Keďže konkrétne vecné námietky
prokurátora v dôvodoch odvolania smerovali len voči správnosti zistenia skutkového stavu okresným
súdom, podľa názoru odvolacieho súdu prokurátorom formálne namietaná existencia chýb napadnutého

rozsudku aj v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. nemá oporu v konkrétnom obsahu dôvodov podaného
odvolania.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných

dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých

dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov

dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým

výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých

smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné
pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. bez

akýchkoľvek pochybností nepreukázali konanie obžalovaného voči poškodenej tak, ako mu to kládla
obžaloba za vinu.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v

nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných
zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Z vyššie citovaného
obsahuodôvodneniaodvolaniaprokurátoraodvolacísúdkonštatuje,žeprokurátorvdôvodochodvolania
ani nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia

iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má
vyvodiť z vykonaných dôkazov, svedčiacich výlučne v neprospech obžalovaného (ustáliť skutkové
závery o spáchaní činu obžalovaným). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených
úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení
dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd, ako bolo uvedené už vyššie, nemá

právomoc udeľovať okresnému súdu záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo
prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z
vykonaných dôkazov vyvodiť).

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu

spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne
odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svoj
záver o nepreukázaní skutku, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, má úplnú oporu v celom obsahu

vykonaného dokazovania.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe svojho postupu pri
hodnotenídôkazovvsúladesustálenousúdnoupraxouvovzťahukpožiadavkepreukázaniavinydospel
k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy nie sú podľa jeho názoru dostatočné na to,

aby mohol na týchto dôkazoch založiť svoje neochvejné a nespochybniteľné rozumné presvedčenie
o vine obžalovaného zo spáchania skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Okresný súd
podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o
argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky
vykonaného dokazovania nepresvedčili bez akýchkoľvek rozumných pochybností o preukázaní, že

sa stal skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba. Preto odvolací súd z uvedených
dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia §
2 ods. 12 Tr. por. a o nesprávnej aplikácii zásady v pochybnostiach v prospech obvineného okresným
súdomprihodnotenídôkazovvykonanýchnahlavnompojednávaní,tedaodvolacísúdnezistilexistenciu
odvolaním prokurátora namietaných vád napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371

ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je

dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.