Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124322792
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124322792.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/X, XXX
XX F. a matky: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX/XX, XXX XX B., toho času bytom J. K. XX,
B., v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
oodvolaníotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystrica,pracoviskoBreznoč.k.9P/59/2024-114
zo dňa 03.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k. 9P/59/2024-114 zo dňa 03.10.2024
v napadnutých výrokoch I., II., III., IV., V. a v závislom výroku VII. p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k. 9P/59/2024-114 zo dňa 03.10.2024
v napadnutom výroku VI. z r u š u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že

- výrokom I. maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky G. H., nar.
XX.XX.XXXX;
- výrokom II. otcovi C. B., nar. XX.XX.XXXX uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej A. B., nar.
XX.XX.XXXX výživným vo výške 200,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.04.2024, vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa;
- podľa výroku III. zameškané výživné za obdobie od 01.04.2024 do 30.09.2024 v sume 1.200,- Eur
je otec C. B., nar. XX.XX.XXXX povinný zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 6 mesiacov od

právoplatnosti tohto rozsudku;
- výrokom IV. upravil styk otca C. B., nar. XX.XX.XXXX s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec
je oprávnený sa s maloletým dieťaťom stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatku od
17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.;
- podľa výroku V. matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne a včas pripraviť, umožniť otcovi styk
s dieťaťom a v určenom čase pred jej bydliskom maloleté dieťa odovzdať otcovi a otec je povinný po
uplynutí doby stretnutia v určenom čase maloleté dieťa odovzdať matke pred jej bydliskom;

- výrokom VI. návrh otca na zverenie maloletej do jeho starostlivosti zamietol;
- podľa výroku VII. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na návrh otca doručený dňa 13.06.2024 na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A., ktorým žiadal maloletú zveriť do osobnej
starostlivosti, matke určiť výživné a styk neupraviť a jeho zdôvodnenie, ku ktorému sa matka písomne

nevyjadrila a na prvé informatívne stretnutie uskutočnené dňa 31.07.2024.

3. Okresný súd uviedol rozsah vykonaného dokazovania na nariadenom pojednávaní výsluchom otca,
výsluchom matky maloletej, ktorá žiadala maloletú zveriť so svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť
povinnosť platiť výživné aj spätne od marca 2024, styk neupraviť, na oboznámenie sa s prednesom

právneho zástupcu otca maloletej, ako aj s prednesom kolízneho opatrovníka maloletej, s listinnými
dôkazmi, a to Správami kolízneho opatrovníka zo dňa 30.07.2024, 17.07.2024, 03.10.2024, lustráciou
v Sociálnej poisťovni, potvrdením Adient Slovakia, s.r.o. o príjme otca, Správou Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Brezno zo dňa 27.06.2024 o tom, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku
a prídavku na dieťa a z neho zistený stav veci, ktorý právne posúdil za aplikácie § 36 ods. 1, § 24 ods.
5, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, Čl. 5 Zákona

o rodine v spojení s § 2 ods. 1, § 44 CMP, § 232 ods. 3 CSP a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej
časti svojho rozsudku.

4. Okresný súd mal preukázané, že maloletá A. pochádza zo vzťahu rodičov, a to otca C. B. a
matky G. H., ktorí nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Otec maloletej inú vyživovaciu

povinnosť nemá. Matka má okrem maloletej ďalšie 2 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom z
predchádzajúceho vzťahu, a to k maloletej dcére L. H., nar. XX.XX.XXXX a k maloletému synovi M. H.,
nar. XX.XX.XXXX. Rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú výchovu
a výživu maloletej.

5. Vo všeobecnosti okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti na
strane rodičov berie do úvahy, ktorý z rodičov má na výchovu detí vytvorené lepšie podmienky a na
strane detí ich vek, zdravotný stav, pohlavie, vzťah k rodičom.

6. Berúc do úvahy základné zásady Zákona o rodine a vychádzajúc zo správ o šetrení pomerov a

doporučenia kolízneho opatrovníka dospel okresný súd k záveru, že nateraz je v najlepšom záujme
maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky. V konaní bolo zistené, že odkedy rodičia
dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť maloletej až doteraz zabezpečuje matka. Tiež
bolo zistené, že obaja rodičia prejavujú záujem o osobnú starostlivosť maloletej a rovnako majú obaja
vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie výchovy a starostlivosti o maloletú. Považoval však

za potrebné prihliadať na nízky vek maloletej a jej citovú naviazanosť na matku, ktorá jej od narodenia
poskytuje osobnú starostlivosť. Preto okresný súd nemohol preferovať riešenie odovzdania dieťaťa do
starostlivosti otca, ktorý bude na plný pracovný úväzok zamestnaný s tým, že počas výkonu jeho práce
by sa o dieťa starala tretia osoba, a zároveň by matke bolo dieťa vo veku dvoch rokov odobraté zo
starostlivosti,pričomtátomámožnosti,akoajpriestordieťaťuposkytovaťcelodennústarostlivosť.Pokiaľ

otec maloletej spochybňoval starostlivosť o maloleté dieťa zo strany matky a bol názoru, že matka nemá
vytvorené vhodné podmienky pre maloletú, toto spochybňovanie starostlivosti matky nebolo zo strany
otca podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi a v priebehu konania sa ani nepotvrdilo. V domácnosti
matkyprišetrenípomerovkolíznymopatrovníkomnebolizistenéžiadnenedostatkyvstarostlivostimatky
o maloletú. Maloletá má matkou napĺňané všetky potreby pre zdravý všestranný vývin. Prostredie je pre

maloleté dieťa bezpečné a stabilné. Matka zabezpečuje maloletej komplexnú starostlivosť na primeranej
úrovni, rozumie jej potrebám a vie na ne aj adekvátne reagovať. Maloletá počas šetrenia pomerov
nejavila známky zanedbanej starostlivosti ani fyzického či psychického zneužívania. Vzhľadom k vyššie
uvedenému preto zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.

7. Z dôvodov, na základe ktorých okresný súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, zároveň
zamietol návrh otca na zverenie maloletej do jeho starostlivosti.

8. Keďže okresný súd rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, zaoberal sa
rozsahom vyživovacej povinnosti zo strany otca. Do úvahy vzal zákonné hľadiská schopností, možností

a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Výdavky týkajúce
sa maloletej vyhodnocoval v tých súvislostiach, že výživným pre maloleté dieťa sa má zabezpečovať
obstarávanie všetkých jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb typu strava, ošatenie, ale
má zahŕňať aj výdavky na všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, čiže náklady na vzdelanie,zmysluplné trávenie voľného času a v neposlednom rade sa prihliada i na zdravotný stav dieťaťa. Deti
sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať
obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.

9. S ohľadom na vykonané dokazovanie okresný súd vychádzal z aktuálneho príjmu otca vo výške
1.100,- Eur mesačne v čistom. Za odôvodnené mesačné výdavky otca považoval výdavky na stravu
150,- Eur mesačne, internet a TV 52,- Eur mesačne, inkaso za byt 220,- Eur mesačne, splátka hypotéky
168,- Eur mesačne, pohonné hmoty 60,- Eur mesačne, ošatenie 60,- Eur mesačne, drogéria 20,- Eur

mesačne, životné poistenie 70,35 Eur mesačne, dôchodkové pripoistenie 60,- Eur mesačne. Okresný
súd neprihliadol na otcom prezentované výdavky titulom splácania pôžičiek na autá s poukazom na
ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pretože tieto výdavky nebolo nevyhnutné vynaložiť a zároveň
výživné má prednosť pred ďalšími výdavkami rodiča.

10. Na strane matky okresný súd vychádzal z aktuálneho príjmu, ktorý predstavuje rodičovský príspevok

vo výške 473,30 Eur mesačne a príjem z činnosti na dohodu vo výške cca 133,- Eur mesačne. Za
odôvodnené mesačné výdavky považoval predovšetkým náklady na bývanie, ktoré uviedla vo výške
350,- Eur za nájom domu, tiež matkou uvádzané primerané náklady pre ňu aj 2 maloleté deti, a to
na stravu 200,- Eur, ošatenie a hygiena 120,- Eur mesačne, mesačné náklady na mobilný telefón 16,-
Eur, životné poistenie 80,-Eur splátka hypotéky 170,- Eur, lieky - výživové doplnky 20,- Eur mesačne.

Tiež za odôvodnené uznal náklady na starostlivosť matky o jej maloletú dcéru L., ktorej matka v
súčasnosti zabezpečuje starostlivosť. Okresný súd aj s prihliadnutím na vek maloletej 2 roky, výdavky na
maloletú uvádzané matkou považoval za opodstatnené a v zásade nevyhnutné, medzi ktoré je potrebné
počítať náklady na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, životné poistenie maloletej, prípadné
voľnočasové aktivity.

11. Okresný súd stanovil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v sume 200,- Eur
mesačne, pretože takto určené výživné je primerané možnostiam a schopnostiam otca a primerané aj
nákladom matky spojených s výchovou maloletej. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Okresný súd prihliadol aj na zákonné kritérium pri určení

výšky výživného v podobe miery starostlivosti jednotlivých rodičov o maloleté dieťa, keď v tomto smere
mal preukázané, že o maloletú sa v rozhodujúcej miere stará matka, a preto je povinnosťou otca ako
rodiča vo zvýšenej miere pokrývať náklady maloletej spojené s jej blahom a rozvojom jej osobnosti.

12. Okresný súd uložil otcovi povinnosť s účinnosťou od 01.04.2024 prispievať na výživu maloletej

výživnýmvovýške200,-Eurmesačnezohľadniacajto,žeotecinúvyživovaciupovinnosťnemá.Počiatok
stanovenia výživného určil dňom 01.04.2024, odkedy rodičia už nežili v spoločnej domácnosti a v tejto
dobe už starostlivosť o dieťa zabezpečovala v rozhodujúcej miere matka a otec maloletej na výživu
maloletej vôbec neprispieval. Pri stanovovaní výšky výživného na maloletú okresný súd vychádzal aj
z Metodiky výpočtu výživného v Slovenskej republike, zistil čistý príjem otca, priradil maloletej životnú

etapu (predškolský vek), zohľadnil počet vyživovacích povinností otca (1 dieťa) a takto v podstate
akceptujúc tabuľku pre výpočet výživného zistil, že výživné na maloletú má byť 18 % zo sumy čistého
príjmu otca (1.100,- Eur), čo je suma 198,- Eur.

13. Nakoľko okresný súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca spätne od 01.04.2024, vznikol otcovi

za obdobie od 01.04.2024 do 30.09.2024 nedoplatok na výživnom v celkovej sume 1.200,- Eur (t.j. 6
mesiacov x 200,- Eur), keďže otec za uvedené obdobie na výživu maloletej vôbec neprispel. Vzhľadom
na zistené pomery otca maloletej na zaplatenie zameškaného výživného určil otcovi dlhšiu lehotu v
zmysle § 232 ods. 3 CSP a zaviazal otca tento dlh zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Otec je povinný výživné ako aj dlh na zročnom výživnom zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa.

14. Okresný súd poukázal na to, že úprava styku s maloletým dieťaťom je jedným z rodičovských práv,
ktoré patrí tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá zverené do osobnej starostlivosti. Pri úprave tohto styku je
prvoradá dohoda rodičov, a ak sa rodičia nevedia dohodnúť, rozhodne súd.

15. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že komunikácia medzi rodičmi je stále komplikovaná a rodičia
potrebujú mať pevne stanovený čas, resp. rozmedzie času odovzdávania maloletej, aby sa zamedzilo
nerešpektovaniu a narúšaniu plánov druhého rodiča, preto súd upravil aj styk otca s maloletou. Pri
rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou okresný súd prihliadol najmä na záujem maloletej, ktorý jeprvoradý a ktorý musia obaja rodičia rešpektovať. Bol názoru, že pre zdravý duševný vývoj maloletej je
dôležité, aby sa dieťa kontaktovalo so svojím otcom, zachovalo si k nemu pozitívny postoj, udržiavalo
s ním pozitívne citové väzby. Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletej.

Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa.

16.Okresnýsúdupravilstykotcasmaloletoukaždýnepárnykalendárnytýždeňvrokuodpiatkuod17.00
hod. do nedele do 17.00 hod., keď sa priklonil k návrhu otca a mal za to, že takto vymedzený styk otca s
maloletou zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a je aj v prospech maloletého dieťaťa, s ktorou

úpravou styku súhlasila aj matka maloletej, čo vyplývalo z jej vyjadrenia pred kolíznym opatrovníkom
pri šetrení pomerov dňa 02.10.2024. Podľa okresného súdu takto stanovený styk otca s maloletou
napomôže tomu, aby sa udržiavali medzi maloletou a otcom pozitívne citové vzťahy, ktoré sú najmä s
prihliadnutím na vek maloletej v súčasnej dobe nesmierne dôležité pre vývoj maloletej. Takáto úprava
styku otca s maloletou rešpektuje najlepší záujem maloletého dieťaťa a aj emocionálnu väzbu maloletej
na rodičov.

17. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP, pretože v konaní
nezistil okolnosti, s prihliadnutím na ktoré by bolo priznanie náhrady trov konania spravodlivé a ani jeden
z účastníkov sa tejto náhrady trov konania nedomáhal.

18. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Poukázal na to, že po rozchode koncom marca 2024 matka s dcérou
opustila spoločnú domácnosť v F. a nasťahovala sa k rodičom, ktoré rozhodnutie učinila sama a ktoré
musel akceptovať, ak chcel byť v kontakte s dcérou. V priebehu mesiaca apríl si
dcéru striedali v týždňových intervaloch, s ktorým návrhom prišla matka. Bol rád, keďže s dcérou má

veľmi dobrý vzťah a dokáže sa o ňu plnohodnotne postarať. Po mesiaci matka oznámila, že striedavá
starostlivosť jej nevyhovuje, nebude sa realizovať a dcéru si môže brávať každý víkend od piatku do
nedele, ktoré rozhodnutie na súde obhajovala tým, že sa o dieťa nevedel postarať, dával jej ju chorú,
čo je nepravdivé. Matka nepreukázala žiadnymi lekárskymi správami, že dieťa bolo opakovane choré.
Mal vedomosť o bežných zdravotných problémoch dcéry v tomto období, avšak dcéru od matky bral

už prechladnutú. Od mája dcéru pravidelne nevidel. Matka najprv sľúbila, že dcéru si môže brávať
každý víkend, avšak sama to zmenila na každý druhý víkend a neskôr sa s dcérou stretával cca 1
krát do mesiaca. Matka svojvoľne rozhodovala o tom, kde bude dcéra žiť, kto sa o ňu bude starať
a akou mierou sa otec bude podieľať na jej výchove a starostlivosti. Záver okresného súdu, že je to
matka, ktorá sa stará o dieťa od narodenia, že je na ňu fixované, a preto nemožno preferovať riešenie

odovzdania dieťaťa otcovi, keď je zamestnaný na plný pracovný úväzok, považoval za nesprávny. Počas
partnerského spolužitia matka bola s dcérou na rodičovskej dovolenke a otec finančne zabezpečoval
rodinu. Po rozchode sa situácia zmenila, matka mu svojvoľne odňala možnosť podieľať sa na výchove
a starostlivosti o dcéru tým, že sa presťahovala do iného okresu, iba ona určovala kedy s dcérou bude a
kedy nie. Neprišla so žiadnym relevantným návrhom dohody. Otec má záujem starať sa o maloletú a ako

bolo konštatované, obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na jej výchovu a starostlivosť. Nie je
zrejmé, prečo okresný súd uprednostnil matku pred otcom. Skutočnosť, že pracuje, mu bola na ťarchu,
pretože počas jeho neprítomnosti by sa o dieťa starala cudzia osoba, a to jeho rodičia, avšak aj matka
pracuje. Matka tvrdila, že je zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti, a že pracuje iba cez víkendy.
Mesačne má odpracovať 40 hodín a pracovnú dobu má od 10.00 do 20.00 hod.. Ak by sa okresný

súd dôsledne zaoberal výpoveďou matky, tak bolo nutné vysvetliť, ako môže matka pracovať iba cez
víkendy v mesiaci v trvaní 40 hodín, pokiaľ je jej pracovná doba od 10.00 do 20.00 hod.. Zo skúsenosti
vie, že matka pracuje aj častejšie, ako uvádza a počas jej neprítomnosti sa o dcéru stará priateľka jej
brata. Záver okresného súdu, že dcéra mu nemôže byť zverená do osobnej starostlivosti aj preto, že
pracuje na plný pracovný úväzok a počas jeho neprítomnosti by sa o dcéru starala tretia osoba, je preto

nedôvodný. Ak by starostlivosť poskytovali jeho rodičia, týchto nemožno považovať za cudzích ľudí,
keďžedcéramásnimivynikajúcivzťah.Tvrdeniematky,žedieťajeprihlásenédomaterskejškôlky,ktorú
pre rekonštrukciu aktuálne nenavštevuje, je nepravdivé, nakoľko navštívil predškolské zariadenie, kde
mu riaditeľka potvrdila, že sa matka iba zaujímala o možnosť, či by mohla dcéra predškolské zariadenie
navštevovať, avšak žiadosť podaná nebola. Otec v priebehu konania opakovane uvádzal, že matka

má problémy s alkoholom. Počas spolužitia sa stalo, že matka v jeho neprítomnosti požívala alkohol,
keď bola s dcérou sama. Pri poslednom víkende pri odovzdávaní dieťaťa z nej cítil, že požila alkohol.
Matka ho opakovane kontaktovala telefonicky a SMS správami, z ktorých mal za to, že bola zjavne
pod vplyvom alkoholu. To, že požíva alkohol, bol problém aj v jej predchádzajúcich vzťahoch. Požívaniealkoholu počas doby, ako sa matka stará o dcéru, považoval za neprijateľné, a preto aj nie je vhodné,
aby bola dcéra zverená do jej výchovy a starostlivosti. Ďalej poukázal na to, že matka už druhýkrát
zmenila miesto bydliska, ktorý dôvod zmeny nevysvetlila, ani nebol predložený doklad o platení nájmu za

rodinný dom v sume 350 Eur, napriek tomu uvedený výdavok okresný súd pri výživnom zohľadnil. Matka
nemá zabezpečené riadne bývanie, mení miesto bydliska, čím sa pri zisťovaní pomerov na strane matky
okresný súd nezaoberal. Ak maloletá bude zverená otcovi, je u neho garancia istoty a stability rodinného
prostredia. Žije vo vlastnom byte, ktorý dcéra dôkladne pozná, keďže tam žila a bola vychovávaná.
Otec s určenou výškou výživného, ako aj určením počiatku určenia vyživovacej povinnosti nesúhlasil.

Od 01.04.2024 žije síce s matkou oddelene, ale v priebehu mesiaca apríl 2024 mali dcéru v striedavej
starostlivosti, a preto nie je zrejmé, z akého dôvodu okresný súd určil začiatok vyživovacej povinnosti
od 01.04.2024, čo matka nepoprela a výdavky na dieťa si v tom čase delili. Sumu 200,- Eur, ktorou ho
okresný súd zaviazal na platenie výživného, považoval za nedôvodnú. Okresný súd nevyšpecifikoval,
v akej výške zohľadnil konkrétne odôvodnené výdavky matky na maloletú. Konkrétnu výšku výdavkov
matky považoval za nezdokladovanú. Neakceptoval výdavok na bývanie v sume 350,- Eur, pretože ho

matka nepreukázala. Ak by aj súd tento výdavok uznal, potom by predstavoval v 1/3- tine (dcéra) sumu
116,66 Eur, avšak sa domnieva, že matka tento výdavok (ide o dom jej priateľa) nemá. Akceptoval
výdavok na dcéru, a to strava a plienky 100 Eur, ošatenie a hygiena 40 Eur, životné poistenie 26,33
Eur, telefón 5,33 dcéra, pričom po spočítaní by činili výdavky na dcéru sumu 282,32 Eur. Ak by súd
neakceptovalvýdavoknabývanie,výdavkybyčinilisumu171,66Eur,apretourčenávýškavýživnéhonie

je správna, pretože nezodpovedá odôvodneným potrebám dcéry. Podľa otca je rozsudok v časti určenia
výživného nepreskúmateľný, nakoľko chýba konkrétna špecifikácia odôvodnených potrieb maloletej A..
Z listinných dôkazov nevyplýva, že okresný súd mal k dispozícii výdavky matky, ktoré uplatňovala, a
ktoré zohľadnil. Zotrval na pôvodnom návrhu a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť v zmysle petitu
odvolacieho návrhu.

19. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 08.11.2024 boli matka a kolízny opatrovník vyzvaní,
aby sa v lehote 10 dní písomne vyjadrili k odvolaniu otca, ktorú možnosť matka nevyužila.

20. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že v starostlivosti matky nebolo

zistené ohrozenie ani psychické či fyzické zneužívanie. Maloleté dieťa nejavilo známky zanedbávanej
starostlivosti, ku matke má aj vzhľadom na svoj nízky vek vytvorený veľmi blízky citový vzťah.
Rozhodnutie okresného súdu považoval za vecne správne a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

21. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 05.12.2024 boli matka a otec vyzvaní, aby sa v

lehote 10 dní písomne vyjadrili k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ktorú možnosť nevyužili.

22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas a oprávnenou osobou, a to otcom maloletého dieťaťa, preskúmal napadnuté rozhodnutie
v zmysle § 65, § 66 CMP vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez

potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383, § 384 CSP, § 68 CSP) a postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch I., II., III., IV., V. a v závislom výroku VII. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku VI. zrušil podľa Čl. 3
CMP v spojení s § 389 ods. 1 písm. d) CSP a contrario. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere

hlasov 3: 0.

23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie otca maloletého dieťaťa bez
nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/22/2025-171
zo dňa 17.03.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 17.03.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

24. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo

odvolanie podané otcom proti rozsudku okresného súdu, ktorým bola maloletá A. zverená do osobnej
starostlivosti matky, otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej A., rozhodnuté o nedoplatku
na zameškanom výživnom a bol upravený styk otca s maloletou. Podstatou odvolania otca bolanámietka nedostatočne zisteného skutkového stavu, a tým nesprávneho právneho posúdenia veci, ako
aj námietka nedostatočného odôvodnenia rozsudku okresného súdu.

25. Pre posúdenie odvolacích dôvodov otca nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, resp. doplniť
dokazovanie, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané
dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri vyhodnotení odvolacích dôvodov. Potreba ďalšieho
dokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským súdom, a preto bolo vychádzané len
z obsahu spisového materiálu, ak účastníci tohto konania, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz,

potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla
zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č.
64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011). Krajský súd zvýrazňuje, že
okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie. Skutočný stav veci zistený okresným súdom bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie,

následne aj pre posúdenie odvolania, a ak odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo doplneniu
dokazovania, nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces.

26. K tomu, aby krajský súd, ako odvolací súd, mohol vyhodnocovať rozsudok okresného
súdu napadnutý odvolaním, musí mať spôsobilý predmet posudzovania, a to súdne rozhodnutie

s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP. Po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu sa konštatuje,
že k jednotlivým výrokovým častiam okresný súd vyjadril skutkové zistenia, ako aj následné právne
zhodnotenie, t.j. boli zrejmé tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie, ktoré bolo možné
podrobiť prieskumu podľa odvolacích dôvodov s následným posúdením zo strany krajského súdu.
V rozsudku okresného súdu sú zahrnuté vyjadrenia rodičov maloletého dieťaťa, podrobné zistenia a

stanoviská kolízneho opatrovníka, priebeh pojednávania, dokazovania. Ak aj otec v odvolaní namietal,
že v časti určenia výživného je rozsudok nepreskúmateľný, pretože súdom prvej inštancie nebola
vyjadrená konkrétna špecifikácia odôvodnených potrieb maloletej, tak je potrebné zo strany krajského
súdudodať,žeodôvodnenierozhodnutiajepotrebnéposudzovaťvcelomjehoobsahovomznení,apreto
vo výsledku je preskúmateľné, ak po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vyjadril svoje úvahy,

zhodnotenia a skonštatoval závery. Pokiaľ okesný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol dostatočnú
argumentáciu, nie je možné rozsudok považovať za nepreskúmateľný, pretože jeho skutkové a právne
závery nie sú zjavne neodôvodnené.

27. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného stavu a vykonaného dokazovania krajský súd

konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou
relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie
vykonal v dostatočne potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci, ak aj zo Zápisnice o pojednávaní zo
dňa 03.10.2024 (č.l. 97-104 spisu) vyplývalo, že po uvedení predbežného právneho posúdenia veci
okresnýmsúdomazisťovanínávrhovnadoplneniedokazovania....,natovšetciprítomnítakotecdieťaťa

ako aj matka dieťaťa a taktiež aj kol. opatrovník zhodne uvádzajú, že návrhy na doplnenie dokazovania
nemajú žiadne“.... .

28. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo podstatné vyhodnotiť, či vykonané dokazovanie dalo základ
pre záver okresného súdu o zverení maloletej A. do osobnej starostlivosti matky, otcovi určenej

vyživovacej povinnosti, ako aj o úprave styku otca s maloletou. Krajský súd má za to, že súd prvej
inštancie dôsledne a citlivo pristupoval k riešeniu danej súdnej veci, posudzoval všetky skutočnosti, ktoré
v rámci konania vyšli najavo s prihliadnutím na doložené správy, odporúčania kolízneho opatrovníka.

29. Vo všeobecnosti v súvislosti s rozhodovaním o zverení maloletej do osobnej starostlivosti jedného

z rodičov odvolací súd zvýrazňuje, že v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť, je to práve súd,
komu prináleží vyhodnotiť obsah pojmu najlepší záujem dieťaťa komplexne so zohľadnením všetkých
individuálnych okolností toho - ktorého prípadu. Krajský súd poukazuje na to, že vo veciach starostlivosti
o maloleté deti sú súdy povinné prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, nie na záujem
rodičov. Dieťa je prioritou. Ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine aplikovateľné i v danom prípade

ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností sledoval predovšetkým
záujem mal. dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, a tiež schopnosť rodičov
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa a dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičovnesmie byť výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, ktorá sleduje boj o dieťa (Nález Ústavného súdu
ČR sp.zn. III. ÚS 126/09).

30. V danom prípade sa okresný súd zaoberal pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami, zisťoval
všetky okolnosti, prihliadol i na stanovisko kolízneho opatrovníka. Je nepochybné, že matka síce nemá
stabilné bytové pomery - nie je vlastníkom bytu tak, ako otec, avšak je to práve matka, ktorá od narodenia
dieťaťa až do súčasnosti má maloletú v prevažnej starostlivosti (rodičovská dovolenka, odsťahovanie sa
s maloletou od marca 2024, osobná starostlivosť od mája 2024) a dieťa je na tento režim v starostlivosti

matky zvyknuté. Kolízny opatrovník, ktorý nezistil v starostlivosti matky žiadne nedostatky, v priebehu
konania odporučil zveriť maloletú A. do osobnej starostlivosti matky, keďže vzhľadom k veku dieťaťa má
vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu s matkou, ktorá dáva aj základ pre vybudovanie si bezpečného
vzťahu i s otcom. Maloletá je začlenená do prostredia, kde je pre ňu primárna prítomnosť matky, s ktorou
žije. Vek maloletej vyžaduje stabilitu jej výchovného prostredia, prítomnosť osoby, na ktorú je zvyknutá
a ktorá jej poskytuje starostlivosť a bezpečie. Matka náležitým spôsobom zabezpečuje starostlivosť

o maloleté dieťa. Aj napriek tomu, že v domácnosti otca boli zistené vhodné podmienky pre zdravý
fyzický a psychický vývin maloletej, ako aj, že v prípade plnenia si pracovných povinností otcom, by mu
vypomohli jeho rodičia, neboli zistené také skutočnosti, pre ktoré by aktuálne bolo namieste rozhodnutie
o osobnej starostlivosti otca o maloletú. Krajský súd súhlasí so záverom okresného súdu v odseku
32. odôvodnenia, ktorý posudzujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa dospel k záveru, že matka

zabezpečuje maloletej komplexnú starostlivosť na primeranej úrovni, rozumie jej potrebám a vie na ne aj
adekvátne reagovať. Stotožňuje sa aj odvolací súd s rozhodnutím okresného súdu, že v prejednávanej
veci sú za súčasného stavu splnené zákonné podmienky pre zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti
matky, keďže, ako vyplýva z dokazovania, matka sa o maloletú od jej narodenia v prevažnej miere stará,
spolu s maloletou odišla zo spoločnej domácnosti s otcom, maloletá je zatiaľ v nízkom veku, v ktorom

sa vyvíja jej väzba na rodičov, čiže vytvára sa väzba na bezpečné a stabilné prostredie. Pokiaľ otec aj
v odvolaní zotrval v podozrení o užívaní alkoholu matkou, tak krajský súd uvádza, že uvedené zostalo
len v rovine ničím nepodloženého, nepreukázaného tvrdenia, ak aj zo Správ kolízneho opatrovníka
z 30.07.2024, 3.10.2024 zistenia o nevhodnom prostrední matky, resp. o nezabezpečovaní starostlivosti
matky o maloletú vôbec nevyplynuli.

31. Z obsahu prezentovaných námietok otca, voči výroku II. rozsudku (výroku o výživnom), vyplýva,
že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu na túto otázku. Ich preskúmaním
dospel odvolací súd k záveru, že námietky otca proti výške súdom určeného výživného sú nedôvodné.

32. Odvolací súd uvádza, že zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má zabezpečiť
uspokojenie všetkých životných potrieb dieťaťa, ktorých uspokojenie je potrebné pre jeho všestranný
telesný a duševný vývoj. Za týmto účelom zákonodarca v § 62 ods. 5 Zákona o rodine stanovil,
že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Určenie rozsahu vychádza
z dvoch základných hľadísk. Prvým aspektom sú odôvodnené potreby dieťaťa a druhým aspektom sú

individuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Odôvodnené potreby sú
najmä náklady spojené s jeho výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady
so vzdelávaním a výchovou. Pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného
z rodičov je pravidlom určovanie rozsahu vyživovacej povinnosti vo výroku súdneho rozhodnutia len
tomu rodičovi, ktorý maloleté dieťa v osobnej starostlivosti nemá, a je preto povinný nedostatok osobnej

starostlivosti nahrádzať vo forme všeobecného ekvivalentu, ktorým sú peniaze, ktoré slúžia na úhradu
potrieb maloletého dieťaťa.

33. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení výživného
dostatočne zistil skutočný stav a na základe neho rozhodol vecne správne, pričom zohľadnil všetky

zákonné aspekty vyplývajúce z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

34. Tým, že súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou
200,- Eur mesačne počnúc dňom 01.04.2024, realizoval splnenie primárnej zákonnej podmienky
pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie oprávnených potrieb maloletého dieťaťa. Súd prvej

inštancievyhodnotilmajetkové,osobnépomerymatky,osobnépomeryotca,zohľadnilvýdavkysúvisiace
s výživou maloletého dieťaťa. V odsekoch 7., 9., 11., 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd
prvej inštancie popísal výšku výdavkov v súvislosti s výživou a potrebami maloletého dieťaťa, na ktoré
prihliadol, a to strava, hygiena, oblečenie, plienky, Sunar, pomerná časť životného poistenia, úveru,mobilného kreditu, a ktoré bolo možné ustáliť vo výške tak, ako to akceptoval aj otec v odvolaní na sumu
cca 172,- Eur, ku ktorým bolo potrebné priradiť aj náklady na bývanie, ktoré matka tvrdila v sume 350,-
Eur mesačne. Ak aj otec v odvolaní výdavok matky na bývanie namietal ako nepreukázaný, tak uvádza

odvolací súd, že predsa je to matka, na ktorej je bremeno zabezpečenia bytovej otázky po odchode
zo spoločnej domácnosti, s ktorým zabezpečením sú bezpochyby spojené výdavky, čo je aj všeobecne
známa skutočnosť (§186 CSP), a preto bolo na mieste, aby takýto výdavok bol zahrnutý medzi potreby
odôvodnené. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že matka je na rodičovskej dovolenke, poberá
rodičovský príspevok a prídavok na maloleté dieťa, má príjem z činnosti na dohodu v sume 133,- Eur

a má dve vyživovacie povinnosti. Otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. V odsekoch 10.,12.,34.
odôvodnenia rozsudku okresný súd poukázal na zistený príjem otca v sume 1.100,- Eur netto, a
jeho odôvodnené mesačné výdavky na stravu 150,- Eur mesačne, internet a TV 52,- Eur mesačne,
inkaso za byt 220,- Eur mesačne, splátka hypotéky 168,- Eur mesačne, pohonné hmoty 60,- Eur
mesačne, ošatenie 60,- Eur mesačne, drogéria 20,- Eur mesačne, životné poistenie 70,35 Eur mesačne,
dôchodkové pripoistenie 60,- Eur mesačne.

35. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že určená výška výživného nie je správna a nezodpovedá
odôvodneným potrebám maloletej, tak krajský súd poukazuje na to, že i v prípade, ak sa preukáže, že
by možnosti rodičov ako povinných boli približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí súd
zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará na plnenie miery vyššej, než zodpovedá polovici

preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich vlastných potrieb. Nie je preto prípustná taká disproporcionalita, keď rodič s vyšším
príjmom, vo vzťahu k tomu aj vyššími nákladmi na svoj život by hradil dieťaťu výživné v takej výške,
aby boli zabezpečené iba jeho základné bežné výdavky, pretože v takom prípade by išlo o zjavný

nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ktorý je v rozpore s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine,
ale aj v rozpore s Čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa. Z uvedeného a za aplikácie ust. § 62 ods. 4
veta prvá Zákona o rodine bol okresný súd povinný zohľadniť aj výkon osobnej starostlivosti matky,
ktorý sa aj v zmysle súdnej praxe chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže
nebrať do úvahy. Pokiaľ sa aj v zákonnom znení používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť

nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Najvýznamnejší podiel predstavuje pri
deťoch nižšieho veku, kde je osobná starostlivosť náročnejšia, kedy osobná starostlivosť môže úplne
vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. Ak aj z tejto zákonnej úpravy
vychádzalokresnýsúdavýlučnúosobnústarostlivosťmatkyomaloletédieťazohľadnilapremietol,resp.
vyjadril kompenzáciu v určitej hodnote pri určovaní výživného otcovi maloletého dieťaťa, tak tento postup

okresného súdu nepredstavoval nesprávne právne posúdenie veci. Predsa s prihliadnutím k tomu, že
maloleté dieťa je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, tak táto musí byť aj
príslušným spôsobom finančne kompenzovaná. Podľa názoru odvolacieho súdu súdom prvej inštancie
určené výživné zabezpečí oprávnené potreby maloletého dieťaťa v rozsahu primeranom životnej úrovni
povinného rodiča, teda otca so zohľadnením jeho príjmu. Dodáva sa, že zmyslom právnej úpravy

výživného je zaistiť dieťaťu porovnateľné podmienky s takými podmienkami, aké by malo, keby rodičia
žili spolu a riadne sa o dieťa starali. V takýchto prípadoch potom súd nezasahuje do starostlivosti o dieťa
tým, že by rodičom určoval výšku výživného.

36. Odvolací súd súhlasí s postupom okresného súdu, ktorý pri určovaní výšky výživného okrem

individuálnych okolností prípadu vychádzal aj z Metodiky pre výpočet výživného zverejnenej
Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, avšak jeho
zámerom je práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej
agende, z ktorej vyplýva, že v prípade vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu v rozhodujúcom
čase vo veku cca 2 rokov u maloletej A., predstavuje primerané výživné cca 18% z priemerného čistého

mesačnéhopríjmuotca 1.100,-Eur,čižepokiaľbraldoúvahyakopomocnékritériumuvedenúmetodiku,
je treba považovať okresným súdom určené výživné v sume 200,- Eur za primerané.

37. Odvolacia argumentácia otca o nesprávnom určení začiatku vyživovacej povinnosti, a to od
01.04.2024 bola posúdená ako nedôvodná, pretože bolo preukázané, že rodičia maloletej od

marca 2024 nežijú v spoločnej domácnosti, od ktorého času rozhodujúcu starostlivosť o maloletú
zabezpečovala matka a otec na maloletú výživným dobrovoľne neprispieval. Bez vplyvu na určený
počiatok zostalo tvrdenie otca o dohode s matkou o striedaní sa v starostlivosti o maloletú v týždenných
intervaloch, ktorá však reálne naplnená nebola.38. Za vecne správny a v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine odvolací súd posúdil aj výrok III.
o zameškanom výživnom za obdobie od 01.04.2024 do 30.09.2024, ktoré výživné predstavuje výživné

za už uplynulý čas, ktoré už matka na potreby maloletého dieťaťa reálne vynaložila. Okresný súd pri
zameškanom výživnom zohľadnil, že pomery otca mu neumožňujú uhradenie zameškaného výživného
jednorazovo, pričom zároveň boli splnené podmienky na určenie dlhšej lehoty na plnenie (§ 232 ods. 3
CSP), a to do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

39. Otec podaným odvolaním napadol aj výrok IV. o úprave styku s maloletou, ku ktorému však osobitné
odvolacie dôvody neuviedol. Napriek tomu však krajský súd považuje za potrebné uviesť, že súhlasí
s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu k tomuto výroku vyjadrenému v odseku 36.
odôvodnenia, keď práve pri zverení maloletej A. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je aktuálne pre
dieťa primárnou vzťahovou osobou, upravil styk otcovi tak, aby s dieťaťom sa stretával pravidelne.
Dopĺňa krajský súd, že styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť udržiavanie rodičovského vzťahu

a upevňovanie citového puta dieťaťa k obom rodičom tak, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere
pociťovalovýchovuvneúplnejrodine,tedapociťovalodôsledkyrozpaduvzťahurodičov.Ksplneniutohto
cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na
existenciu rozpadu ich vzťahu. Nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorenie dobrých citových
vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento

citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom.
Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považoval určenú úpravu styku otca s maloletou A. za
takú, ktorá je v jej najlepšom záujme. Je nespochybniteľné, že otec má o maloleté dieťa záujem, má
k nemu vytvorený pozitívny citový vzťah a pre dieťa je dôležité, aby malo vytvorené všetky príležitosti
na to, aby rozvíjalo vzťah ku každému z rodičov, teda nielen k svojej matke, ktorá zabezpečuje osobnú

starostlivosť o maloleté dieťa a predstavuje pre neho primárnu osobu, ale aj vzťah k svojmu otcovi, ktorý
je pre dieťa nielen dôležitým rodičom, ale aj vzorom.

40. Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku krajského súdu, ktorým došlo k zrušeniu výroku VI., ktorým
bol návrh otca na zverenie maloletej do jeho starostlivosti zamietnutý, odvolací súd poukazuje na to, že

v zmysle ust. § 111 a nasl. CMP konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností patrí medzi
mimosporové nenávrhové konanie patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloletých, a preto výrok VI.
rozsudku okresného súdu, je výrokom nadbytočným.

41.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniakrajskýsúdrozhodolpodľa§396ods.1CSPvspojení

s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli
zistené dôvody postupu podľa § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.