Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201541
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1018201541.1

Uznesenie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnityFilovej,
zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca),
vo veci žalobcu (sťažovateľa): Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici, IČO: 30 781 035, so
sídlomČsl.tankistov134,84106Bratislava,právnezastúpeného:JUDr.MargitaMedveczká,advokátka,
so sídlom Drotárska cesta 68, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor

opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava,
v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka - o povinnosti doručiť žalobcovi rozhodnutie
žalovaného č. Co 18/18-BPR z 1. júna 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č. k. 6S/184/2018-440 z 18. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6
S 184/2018-440 z 18. mája 2023 a vec v r a c i a Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“), rozhodnutím č.
1/2016 ROEP Záhorská Bystrica z 12. októbra 2016 schválil register obnovenej evidencie pozemkov
(ďalej len „ROEP“) v katastrálnom území Y. I. a údaje registra zapísal do katastra nehnuteľností 16.
novembra 2016. Predmetom konania boli pozemky, ktoré neboli zapísané na liste vlastníctva v katastri

nehnuteľností, prípadne neboli uvedené v majetkovej podstate LV alebo pozemky, ku ktorým bolo
evidované vlastnícke právo na LV len v časti, nie v spoluvlastníckom podiele 1/1.
2. Družstvo podielnikov DEVÍN doručilo 12. júla 2017 prvostupňovému správnemu orgánu návrh na
začatie konanie o zmene údajov schváleného registra v katastrálnom území Y. I. v zmysle § 7 ods. 6
zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“), v ktorom žiadalo zmenu údajov o vlastníckom

práve na LV č. XXXX v katastrálnom území Y. I. (zapísaných v prospech fyzických osôb na základe
rozhodnutia o schválení ROEP zo 16. novembra 2016) v jeho prospech (ďalej len „návrh“). Družstvo
podielnikov DEVÍN doručilo 28. septembra 2017 prvostupňovému správnemu orgánu zmenu svojho
návrhu, v ktorom žiadalo zmenu údajov o vlastníckom práve zapísanom v prospech fyzických osôb
nielen na LV č. XXXX, ale aj na LV č. XXXX, avšak len pod poradovými číslami, ktoré má v správe
Slovenský pozemkový fond.

3. Prvostupňový správny orgán vo veci návrhu Družstva podielnikov DEVÍN týkajúceho sa údajov
schváleného ROEP v katastrálnom území Y. I. vydal rozhodnutie č. C-24/2017/ROEP Záhorská
Bystrica z 13. februára 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým v súlade s § 7 ods. 6
zákona č. 180/1995 Z. z. návrhu Družstva podielnikov DEVÍN týkajúceho sa zápisu vlastníckeho práva
k pozemkom registra E KN a C KN v katastrálnom území Y. I. vyhovel a na LV č. XXXX opravil údaje
ROEP tak, že k pozemkom registra E KN s parcelnými číslami XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX zrušil zápis jednotlivých vlastníkov a ako vlastníka zapísal
Družstvo podielnikov DEVÍN. Rovnako tak prvostupňový správny orgán postupoval aj pri LV č. XXXX, naktorom opravil údaje ROEP tak, že k pozemkom registra C KN s parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX zrušil zápis jednotlivých vlastníkov a ako vlastníka

zapísal Družstvo podielnikov DEVÍN. Predmetné konanie sa týkalo zmeny údajov schváleného ROEP
len vo vzťahu k pozemkom nezistených vlastníkov so spoločnými podielmi na spoločnej nehnuteľnosti,
ku ktorým vykonával správu Slovenský pozemkový fond, ktorý bol účastníkom tohto konania.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podalo odvolanie Družstvo podielnikov DEVÍN, namietajúc jeho
neúplnosť, pretože v ňom neboli menovite vypísané všetky dotknuté parcely registra C KN. Žiadalo preto

predmetné parcely registra C KN doplniť, prípadne vydať opravné rozhodnutie.
5. Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podal aj Slovenský pozemkový fond, ktorý okrem iného
namietal, že v prípade vlastníkov pod poradovými číslami 972, 1500, 1501 nie je možné začať konanie
podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., nakoľko došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva
pozemku na inú osobu (osvedčenie o dedičstve D 901/00, žiadosť z 2. decembra 2013). Slovenský
pozemkový fond ďalej vyjadril názor, že v predmetnej veci boli dotknuté práva žalobcu, a preto má byť

prvostupňové rozhodnutie doručované aj jemu ako účastníkovi konania. V opačnom prípade by došlo
k upretiu žalobcových práv.
6. Žalovaný rozhodnutím z 1. júna 2018 č. Co 18/18 BPR vyhovel odvolaniu účastníka konania Družstvu
podielnikov DEVÍN a prvostupňové rozhodnutie zmenil spôsobom, že údaje ROEP na LV č. XXXX
opravil tak, že k pozemkom registra E KN pridal aj pozemky registra C KN (pozn. kasačného súdu

ide o pozemky so 446 parcelnými číslami preto ich kasačný súd jednotlivo nerozpisoval) vo vlastníctve
osôb, ktorých vlastníctvo sa predmetným rozhodnutím zrušilo v prospech Družstva podielnikov DEVÍN a
ktoré prvostupňový správny orgán opomenul uviesť vo výroku prvostupňového rozhodnutia. K námietke
Slovenského pozemkového fondu, že prvostupňové rozhodnutie malo byť doručované i žalobcovi, v
opačnom prípade budú dotknuté jeho práva, žalovaný uviedol, že pozemky zapísané v PKV č. XXX

ako spoločné pastviny bývalých urbarialistov podliehali úprave zák. čl. X/1913 (§ 1 bod 1) a netvorili
majetkové teleso spoločenstva podľa zák. čl. XIX/1898 a nadväzujúceho zákona č. 2/1958 Zb., a preto
nekonanie so žalobcom ako s účastníkom konania bolo správne a zákonné.
II. Správna žaloba opomenutého účastníka konania a vyjadrenie žalovaného
7. Žalobca podal správnu žalobu opomenutého účastníka v konaní vedenom žalovaným pod sp. zn.

Co 18/18-BPR, v ktorej žiadal, aby mu rozhodnutie žalovaného č. Co 18/18-BPR z 1. júna 2018 (pozn.
kasačného súdu bližšie zmienené v bode 4) bolo doručené ako účastníkovi konania. O rozhodnutí
žalovaného sa žalobca dozvedel zo zápisu na LV č. XXXX a č. XXXX, pretože predmetné rozhodnutie
je uvedené ako titul nadobudnutia pre Družstvo podielnikov DEVÍN a zároveň je dôvodom spochybnenia
hodnovernosti údajov katastra o práve k nehnuteľnosti členov žalobcu na LV č. XXXX pod poradovými

číslami 266, 1601, 1602, 1603, 1613, 1614, 1615, 1616, 1617, 1618 a na LV č. XXXX pod poradovými
číslami 266, 1606, 1607, 1608, 1618, 1619, 1620, 1621, 1622, 1623 vzniknutou duplicitou vlastníctva.
8. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní odvodzuje z toho, že je pozemkovým
spoločenstvom v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 97/2013 Z. z.“) a jeho členmi sú spoluvlastníci pozemkov spoločnej

nehnuteľnosti v katastrálnom území Y. I.. Zároveň poukázal na § 16 ods. 2 citovaného zákona v znení
účinnom do 30. júna 2018, ktorý ustanovoval, že výbor koná za členov spoločenstva okrem členov
spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2 pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania
na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného
užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, alebo ich môže zastupovať vo

veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej
nehnuteľnosti.
9. Žalobca vo svojej argumentácii pokračoval a založil ju v podstate na dvoch líniách:
(i) Žalobca bol účastníkom konania ROEP, a preto mal byť aj účastníkom konania o oprave ROEP v
zmysle § 7 ods. 6 zákona č. č. 180/1995 Z. z., v časti týkajúcej sa spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko bol

účastníkom aj viacerých zasadnutí komisie ROEP, ktorá okrem iného posudzovala aj nároky Družstva
podielnikov DEVÍN.
(ii) Oprávnenie Slovenského pozemkového fondu zastupovať nezistených vlastníkov v predmetnom
administratívnomkonanízaniklo,pretožepodľavyjadreniaprvostupňovéhosprávnehoorgánunajneskôr
vo februári 2018 mu bolo doručené osvedčenie o dedičstve 65D 89/2017, D not 44/2017 zo 6.

februára 2018, ako aj rozhodnutie v ďalšom dedičskom konaní uznesenie Okresného súdu Bratislava
IV, 69D 327/2017, D not 87/2017 právoplatné 17. januára 2018, čo podľa žalobcu znamená, že
dedičia pôvodných členov už neboli nezistenými vlastníkmi, resp. vlastníkmi, ktorých vlastnícke právo
nebolo preukázané. Podľa žalobcu najneskôr týmto okamihom mal prvostupňový správny orgán povolaťžalobcu do predmetného konania, a to v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z., pretože
žalobca je zo zákona oprávnený zastupovať svojich členov.
10. Záverom žalobca doplnil, že žalovaný svojím postupom úplne odignoroval ustanovenie § 7 ods. 7

zákona č. 180/1995 Z. z., podľa ktorého konanie o zmene údajov registra podľa ods. 6 cit. zák. nemožno
začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku alebo dotknutého spoluvlastníckeho
podielu na inú osobu. Podľa žalobcu k prevodu, resp. prechodu vlastníctva došlo ešte pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia, pravdepodobne aj pred začatím samotného konania vo veci, čím je podľa
neho celé konanie nezákonné.

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe spochybnil žalobcovu vecnú legitimáciu v konaní č. Co 18/18-BPR,
majúc za to, že konanie o ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z. z. nie je konaním vo veciach podnikania na
spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania
a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva. Podľa neho predmetom konania podľa
cit. zák. nemôže byť ani nadobúdanie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať
súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, pretože rozhodnutia o schválení ROEP, ako aj o zmene údajov

ROEP, nie sú rozhodnutiami určujúcimi vlastnícke právo osôb k nehnuteľnostiam (rozhodnutiami s
konštitutívnymi účinkami). Ide len o zostavenie údajov vlastníckych a iných práv osôb k pozemkom na
základe podkladov podľa § 6 ods. 1 cit. zák.
12. Navyše podľa žalovaného zákon č. 180/1995 Z. z. jednoznačne rozlišuje medzi členom komisie,
účastníkom konania a pozemkovým spoločenstvom. Pozemkové spoločenstvá môžu byť členom

komisie ROEP, pretože môžu poznať, resp. by mali viesť registre podielových vlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti a pod. Avšak v konkrétnej veci sú účastníkmi konania jednotliví vlastníci podielov na
spoločnej nehnuteľnosti, ktorí sú uvedení v návrhu zostaveného ROEP, v prípade nezistených vlastníkov
s uvedením správcu (Slovenský pozemkový fond), bez ohľadu na to, či v katastrálnom území obce
existuje pozemkové spoločenstvo, resp. či vôbec bolo obnovené.

13. Ďalej žalovaný pokračoval, že osobitné postavenie v rámci novej právnej úpravy pozemkových
spoločenstiev má Slovenský pozemkový fond, ktorý realizuje práva člena pozemkového spoločenstva,
a to predovšetkým v záujme ochrany výkonu vlastníckeho práva a výkonu povinností vyplývajúcich
z vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ako aj vo vlastníctve neznámych,
resp. nezistených vlastníkov. Žalobca neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu vysvetľujúcu dôvod,

pre ktorý by mal byť účastníkom predmetného konania a mal by mať postavenie účastníka podľa §
14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Správny poriadok“). Navyše žalobca nekonkretizoval, ktorých účastníkov, resp. nezistených
vlastníkov sa uvedené dedičské osvedčenia týkali, tiež poradové čísla a číslo LV. Žalobca neuviedol
podľa žalovaného ani ďalšiu skutočnosť, a to či vôbec a kedy boli katastrálnemu odboru tieto dedičské

osvedčenia doručené a kedy mohol a mal mať o ich existencii vedomosť.
14. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že pokiaľ by sa správny súd aj stotožnil s názorom
žalobcu,voveciniejemožnéopätovnekonaťarozhodnúť,vzhľadomnaďalšiuprávnevýznamnúzmenu
- Družstvo podielnikov DEVÍN nakladalo so svojím podielom na nehnuteľnostiach (viď rozhodnutie
katastrálneho odboru č. V-18065/2018 z 29. júna 2018 o zriadení záložného práva).

III. Argumentácia správneho súdu
15. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 6 S 184/2018-440 z 18. mája 2023
(ďalej len „napadnuté uznesenie“) žalobu opomenutého účastníka odmietol ako podanú neoprávnenou
osobou v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

16. Správny súd v predmetnej veci najskôr skúmal či neuplynula trojročná prekluzívna lehota počítaná
od vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobca žiadal doručiť. Správny súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie bolo vydané 1. júna 2018 a žaloba bola doručená na správny súd 29. októbra
2018, preto bola žaloba podaná včas.
17. Správny súd ďalej pokračoval, že žalobca dostatočne nepreukázal, že žalovaný konal nesprávne,

keď napadnuté rozhodnutie nedoručoval žalobcovi, nakoľko žalobca nepreukázal žiadneho člena
spoločenstva, ktorý bol zároveň vlastníkom dotknutých pozemkov, čím nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu v administratívnom konaní a dôvodnosť žaloby. Podľa správneho súdu žalobca nikde v
žalobe netvrdil ani nepreukázal, či aspoň niektoré parcely opísané v napadnutom rozhodnutí majú podľa
neho byť vo vlastníctve členov spoločenstva. Vo výpise z registra pozemkových spoločenstiev, ktorý bol

žalobcom predložený, nie sú uvedené špecifikácie parciel a podielov, a preto podľa správneho súdu
nemožno ustáliť, že niektorý z nezistených vlastníkov, či vlastník s nezisteným pobytom, je zároveň
členom spoločenstva a že ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť.18. Tvrdenie, že žalobca sa považoval za opomenutého účastníka z dôvodu, že sa pokladal za účastníka
konania o REOP, nemožno považovať za ťažiskový argument, nakoľko pozemkové spoločenstvá sa
síce podieľajú na zostavení podkladov o ROEP, avšak s týmto nemusí byť spojené aj ich účastníctvo v

konaní. Predmet konania rezultujúci rozhodnutím z 12. októbra 2016 bol čo do rozsahu širší a dotýkal sa
širšieho okruhu vlastníkov (pozemkov a účastníkov konania), a preto podľa správneho súdu nie každý
účastník pôvodného konania je automaticky aj účastníkom administratívneho konania o zmene údajov
ROEP podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.
IV. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

19. Žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) podal proti napadnutému uzneseniu správneho súdu kasačnú
sťažnosť, požadujúc jeho zrušenie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) SSP a vrátenie
veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň žiadal priznať odkladný účinok kasačnej
sťažnosti.
20. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti prakticky zopakoval žalobné dôvody a v reakcii na uznesenie
správneho súdu dodal, že ak správny súd posúdil postavenie žalobcu v konaní o oprave ROEP výlučne

v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., teda len ako toho, kto pomáha zostavovať podklady k
zhotoveniu registra, posúdil jeho postavenie nesprávne. Z podkladov, ktoré žalobca pripojil ako dôkazy k
žalobe, podľa neho vyplýva, že žalobca mal postavenie účastníka konania v konaní o ROEP, zastupoval
svojich členov v tomto konaní a správny orgán s ním ako s účastníkom konania konal nepretržite od
roku 2014.

21. Ďalej uviedol, že otázka postavenia účastníka v konaní nie je v zákone č. 180/1995 Z. z. upravená
a legislatívny odkaz pri predmetnom zákone odkazuje na Správny poriadok. Uvedené tak podľa
sťažovateľa znamená, že v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku členovia žalobcu zapísaní na
LV č. XXXX pod poradovým číslom 266, 1601, 1602, 1603, 1613, 1614, 1615, 1616, 1617, 1618
a na LV č. XXXX pod poradovým číslom 266, 1606, 1607, 1608, 1618, 1619, 1620, 1621, 1622,

1623, boli tými, o koho právach, právom chránených záujmoch sa konalo v konaní o oprave ROEP
a koho práva, a právom chránené záujmy boli rozhodnutím priamo dotknuté. Týmto rozhodnutím im,
resp. ich právnym predchodcom, boli odňaté vlastnícke práva k podielom na spoločnej nehnuteľnosti.
Týchto členov nemohol zastupovať Slovenský pozemkový fond, čo sám v predmetnom konaní namietal.
Námietku Slovenského pozemkového fondu nevzal do úvahy ani správny orgán a ani správny súd.

Sťažovateľ je naďalej presvedčený, že oprávnenie Slovenského pozemkového fondu zaniklo, pretože
dedičia pôvodných členov už neboli nezistenými vlastníkmi alebo vlastníkmi, ktorých vlastnícke právo
nebolo preukázané, a to s poukazom na osvedčenie o dedičstve 65D 89/2017, D not 44/2017 zo 6.
februára 2018 a uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, 69D 327/2017, D not 87/2017 právoplatné
17. januára 2018.

22. Argumentácia správneho súdu, že žalobca nepreukázal, že by niektorý jeho člen bol zároveň
vlastníkom dotknutých pozemkov, vychádza podľa sťažovateľa z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Sťažovateľ je pozemkovým spoločenstvom, ktorého činnosť je upravená zákonom č. 97/2013
Z. z. a v jeho zmysle sťažovateľ ako pozemkové spoločenstvo spravuje pre svojich členov spoločnú
nehnuteľnosť, nakoľko jeho členovia sú podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. Spoločná

nehnuteľnosť ako jedna nehnuteľná vec môže pozostávať z viacerých pozemkov a môže byť zapísaná
aj na viacerých listoch vlastníctva v zmysle § 9 ods. 5 zákona č. 97/2013 Z. z. V tomto kontexte
sťažovateľ pripomenul, že v jeho prípade je spoločná nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom napadnutého
rozhodnutia, zapísaná na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre katastrálne územie Y. I.. Ako
dôkaz predložil predmetné listy vlastníctva, spolu s výpisom z registra pozemkových spoločenstiev, ktoré

preukazujú správu spoločnej nehnuteľnosti.
23. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na rozhodnutia kasačného súdu, od ktorých
sa mal správny súd v napadnutom uznesení odkloniť, a to konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) sp. zn. 1
Vs 1/2021 z 24. februára 2022, ktoré sa týkalo kompetenčnej kontinuity v rozhodovacej činnosti medzi

Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) a Najvyšším správnym súdom. V
nadväznosti na to poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžrk 5/2017 z 18. októbra 2017,
v ktorom sa Najvyšší súd venoval otázke oprávnenia pozemkového spoločenstva podať správnu žalobu
vo veci preskúmania rozhodnutia správneho orgánu, týkajúceho sa pozemkových úprav a právomoc
pozemkového spoločenstva zastupovať všetkých členov spoločenstva v danom konaní. Posledné

rozhodnutie, na ktoré sťažovateľ poukázal, bolo taktiež rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs
4/2020 z 13. júla 2021, ktoré sa venovalo postaveniu opomenutého účastníka v konaní vo veci ochrany
životného prostredia.
24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.V. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
25. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu 20. decembra 2023 a ten o veci rozhodol v
zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia.

26. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),
oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439
SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
27. Spornou otázkou, v zmysle napadnutého uznesenia správneho súdu a kasačnej sťažnosti, k

vyriešeniu ktorej bol kasačný súd sťažovateľom v predmetnej veci vyzvaný, je posúdenie, či žalobca
preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní o žalobe opomenutého účastníka domáhajúc sa doručenia
rozhodnutia žalovaného č. Co 18/18-BPR z 1. júna 2018.
28. Sťažovateľ svoju žalobnú aj kasačnú argumentáciu uvádza tým, že je pozemkovým spoločenstvom,
fungujúcim podľa zákona č. 97/2013 Z. z., v zmysle ktorého pozemkové spoločenstvo spravuje pre
svojich členov spoločnú nehnuteľnosť, nakoľko jeho členovia sú podielovými spoluvlastníkmi spoločnej

nehnuteľnosti. V správnej žalobe upriamil pozornosť na § 16 ods. 2 cit. zák. v znení účinnom do 30.
júna 2018. Na žalobnú argumentáciu správny súd reagoval poukazom na to, že sťažovateľ nikde v
žalobe netvrdil ani nepreukázal, či aspoň niektoré parcely zapísané v napadnutom rozhodnutí majú byť
vo vlastníctve členov spoločenstva a špecifikácie parciel, resp. podielov nie sú uvedené ani vo výpise
z registra pozemkových spoločenstiev, predloženého žalobcom. Preto podľa správneho súdu nebolo

možné ustáliť, že niektorý z nezistených vlastníkov, či vlastník s nezisteným pobytom, je zároveň členom
spoločenstva a že ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. S touto argumentáciou správneho
súdu sa kasačný súd nestotožnil.
29. Z ustanovenia § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2018
jasne vyplýva taxatívny výpočet údajov a ich zmien, ktoré sa do registra pozemkových spoločenstiev

zapisujú. V takto vymedzenom výpočte údajov sa však špecifikácia parciel, resp. vymedzenie podielov
jednotlivých vlastníkov, ktorí sú členmi pozemkového spoločenstva, tak ako to žiadal správny súd vo
svojom uznesení, nenachádza. Preto argumentácia správneho súdu, že v predmetnom výpise nie sú
uvedené špecifikácie parciel a podielov, nie je dôvodná. Z výpisu z registra pozemkového spoločenstva
sťažovateľa, ktorý bol priložený k žalobe, vyplýva názov katastrálneho územia a čísla LV, na ktorých je

v katastri nehnuteľností zapísaná predmetná spoločná nehnuteľnosť. Medzi číslami jednotlivých LV sa
nachádzajú aj sťažovateľom namietané LV č. XXXX a č. XXXX. Sťažovateľ následne potom v správnej
žalobe uviedol konkrétne poradové čísla na predmetných LV č. XXXX a č. XXXX, ktorých sa zmena
súvisiaca s osvedčeniami o dedičstve mala týkať. Nesedí tak potom argumentácia správneho súdu, že
žalobca nepreukázal, či aspoň niektoré parcely zapísané v napadnutom rozhodnutí žalovaného majú

byť vo vlastníctve členov spoločenstva, nakoľko z predmetných LV č. XXXX a č. XXXX vyplýva, že ide
o spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z. vo vlastníctve spoluvlastníkov, ktorí sú práve
členmi sťažovateľa ako pozemkového spoločenstva.
30. V prejednávanej veci totiž Družstvo podielnikov DEVÍN iniciovalo konanie o zmene údajov
schváleného ROEP v katastrálnom území Y. I. v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. a vo svojom

návrhu požadovalo zmeniť vo svoj prospech údaje o vlastníckom práve fyzických osôb k pozemkom na
LV č. XXXX a na LV č. XXXX pod poradovými číslami, ktoré má v správe Slovenský pozemkový fond.
31. Na konanie podľa zákona č. 180/1995 Z. z. sa v zmysle § 5 ods. 1 tohto zákona vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní (pozn. kasačného súdu v zmysle legislatívneho odkazu sa tým myslí
Správny poriadok), ak nie je v predmetnom zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú

osobitné predpisy okrem postupov pri zostavovaní zjednodušeného registra. Keďže predmetné výnimky
z ustanovenia § 5 ods. 1 cit. zák. sa na konanie o zmene údajov schváleného registra podľa § 7 ods. 6
cit. zák. nevzťahujú, konanie o zmene údajov schváleného registra sa spravuje Správnym poriadkom,
a to vrátane určenia účastníkov konania.
32. Pokiaľ tak správny orgán dospeje k záveru, že schválený ROEP obsahuje údaje o pozemkoch a

právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. a
začne konanie o zmene údajov schváleného ROEP v zmysle § 7 ods. 6 cit. zák., podľa kasačného súdu
je nevyhnuté, aby si správny orgán ustálil okruh účastníkov konania v zmysle § 14 ods. 1 Správneho
poriadku. Z uvedeného však platí výnimka, na ktorú zákon č. 180/1995 Z. z. pamätá priamo v ustanovení
§ 13 v spojení s § 8 ods. 1 písm. c) a d), keď s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy alebo ktorých

vlastník síce je známy, ale miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe a ktoré sa na základe
registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), nakladá podľa
tohto zákona a podľa osobitných predpisov Slovenský pozemkový fond.33. Podstatnou námietkou sťažovateľa v správnej žalobe, ako aj v kasačnej sťažnosti, ktorou sa
však správny súd vo svojom uznesení nezaoberal, pretože nesprávne vyhodnotil otázku, že žalobca
nepreukázal, že niektorý jeho člen je spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, bolo, že oprávnenie

Slovenského pozemkového fondu zastupovať nezistených vlastníkov v predmetnom administratívnom
konaní zaniklo. Sťažovateľ upriamil pozornosť na osvedčenie o dedičstve 65D 89/2017, D not 44/2017
zo 6. februára 2018, ako aj uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, 69D 327/2017, D not 87/2017
právoplatné 17. januára 2018, keď podľa názoru sťažovateľa dedičia pôvodných členov už neboli
nezistenými vlastníkmi, resp. vlastníkmi, ktorých vlastnícke právo nebolo preukázané.

34. Uvedená skutočnosť má podľa kasačného súdu zásadný vplyv na ďalšie právne posúdenie veci
a na ustálenie účastníctva v konaní o zmene údajov schváleného registra podľa 7 ods. 6 zákona č.
180/1995 Z. z., nakoľko ak by správny súd vyhodnotil, že dedičia po pôvodných členoch sťažovateľa
skutočne viac neboli nezistenými vlastníkmi, aplikácia ustanovenia § 13 v spojení s § 8 ods. 1 písm. c) a
d) zákona č. 180/1995 Z. z. by neprichádzala do úvahy. Slovenský pozemkový fond by viac nemal právo
takýchto vlastníkov v konaní zastupovať a dotyk na ich právach, resp. právom chránených záujmoch v

zmysle § 14 Správneho poriadku, by bol napadnutým rozhodnutím žalovaného nepochybný. Za takýchto
okolností by bolo nevyhnutné, aby sa správny súd zaoberal aj ďalšou nadväzujúcou otázkou, ktorú
sťažovateľ v prejednávanej veci nastolil, a to, či sťažovateľ bol oprávnený zastupovať svojich členov v
konaní o zmene údajov schváleného registra, nie z titulu jeho účastníctva v konaní o ROEP, ale práve
z titulu § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2018. V zmysle predmetného

ustanovenia výbor za členov spoločenstva koná pred súdmi a orgánmi verejnej správy v zákonom
ustanovených prípadoch, resp. ich môže za zákonom ustanovených podmienok zastupovať. Správny
súd by sa mal následne teda zaoberať tým, či predmetná vec je takou vecou, pri ktorej sa predpokladá
konanie pozemkového spoločenstva, vzhľadom na účel a zmysel uvedenej právnej normy (v tomto
smerekasačnýsúdupriamujepozornosťsprávnehosúdunanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky

sp. zn. III. ÚS 425/2023 z 8. februára 2024).
VI. Záver
35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd má za to, že napadnuté uznesenie správneho súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP (bližšie pozri
bod 28 tohto uznesenia), čo odôvodňuje záver, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Kasačný

súd preto napadnuté uznesenie správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona
č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho
Krajského súdu v Bratislave.
36. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v tomto uznesení.

Opätovne komplexne posúdi námietky sťažovateľa v správnej žalobe a dôsledne sa vysporiada s jeho
argumentáciou, pričom pokiaľ opätovne dospeje k názoru, že námietky sťažovateľa sú nedôvodné, tento
svoj záver primerane premietne do nového rozhodnutia. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu
je správny súd v zmysle § 469 SSP viazaný.
37. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté v

zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z
rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, pričom
ak bolo podanie (žaloba) odmietnuté napr. pre neoprávnenosť osoby alebo vylúčenie napádaného
aktu zo súdneho prieskumu, takéto odmietnutie sa skúma primárne ako otázka správneho právneho
posúdenia, čo platí aj pre tu posudzovanú vec (pozri v tomto smere rozhodnutie tunajšieho súdu sp.

zn. 2 Asan 25/2019 z 30. septembra 2021, bod 37, alebo rozhodnutie sp. zn. 5 Svk 12/2023 z 22. júna
2023, bod 28).
38. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako
nedôvodný z povahy samotnej veci, nakoľko v zmysle § 447 ods. 1 SSP kasačný súd môže kasačnej
sťažnosti priznať odkladný účinok iba v prípade, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia

správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom. Vzhľadom na to, že správny súd žalobu opomenutého účastníka odmietol, jeho rozhodnutím
nemohol byť navodený taký právny stav pokračovaním, ktorého by mohli hroziť následky závažnej ujmy,
resp. účinky ktorého by mohli byť pozastavené.
39. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods.

3 SSP).
40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.