Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624010806
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624010806.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., nar.
XX.XX.XXXX v A., o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Senica sp. zn. 22T/63/2024-1047 zo dňa 10.12.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.03.2025
v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. C. D. XXX, t.č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov
od 11.03.2024,

u k l a d á :

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom
na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, §
41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci:
- mobilný telefón zlatisto-bielej farby zn. Apple, model iPhone SE, typ A1723, IMEI:356606088097351,
s výrobným číslom DX3VTJJUHTVR, obsahujúci integrovanú batériu so SIM kartou typu nano SIM s
viditeľným logom operátora 4KA SK a označením 0311001438460.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát - Slovenská republika.

III. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.22T/63/2024-1047z10.12.2024bolobžalovanýA.
B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. C. D. XXX, spoločne s medzičasom právoplatne odsúdenýmiE. F., nar. XX.XX.XXXX a G. H., nar. XX.XX.XXXX, uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, prečinu
obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 183 ods. 1 Trestného zákona,

prečinu nebezpečného vyhrážania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 360 ods. 1 Trestného zákona,
prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 219 ods. 1 Trestného zákona, prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe,

že

v bode 1/
po predchádzajúcej vzájomnej dohode najskôr obvinený A. B. dňa 10.03.2024 v čase asi o 22:00 hod.
písomnou komunikáciou cez aplikáciu WhatsApp pod zámienkou, že sa idú porozprávať vylákal I. A. na
osobné stretnutie, s čím poškodený súhlasil a dňa 11.03.2024 v čase asi o 00:15 hod. nastúpil na J.

ulici v obci H. do vozidla VOLKSWAGEN Passat kombi, ev. č. A., modrej farby, na miesto spolujazdca,
ktoré šoféroval obvinený A. B.. V tejto dobe už bol obvinený E. F. úmyselne schovaný v batožinovom
priestore uvedeného vozidla. Potom spoločne na tomto vozidle odišli z Kútov na diaľnicu D2 v smere do
Českej republiky. Počas jazdy sa obvinený E. F. presunul z batožinového priestoru na zadné sedadlá.
Poškodený ho chcel pozdraviť podaním ruky, na čo mu obvinený E. F. povedal, že mu ju nemá podávať,

lebo mu ju zlomí. Následne s vozidlom zišli v k. ú. obce Brodské, z diaľnice k bývalej colnici a prešli na
druhú stranu diaľnice D2 v smere do Bratislavy, kde sa obaja obvinení I. A. spoločne vyhrážali fyzickou
likvidáciou, obvinený E. F. mu uviedol, že si na neho dlhšiu dobu chutil, mal problém ho vytiahnuť von,
že sa mu to konečne podarilo a že si má užiť túto noc, lebo je jeho posledná, bude si kopať vlastný
hrob a že ho zabijú. Smrťou sa mu vyhrážali obaja obvinení, počas čoho mu prikázali, aby sa pripútal

bezpečnostným pásom a súčasne obvinený A. B. na pokyn obv. E. F. zamkol vozidlo, čím dosiali, aby
im I. A. z neho neušiel. Obvinený A. B. pokračoval v jazde vozidlom až do k. ú. obce C. k rybárskemu
jazeru K. A.. Počas jazdy ho obaja obvinení bili fackami a zároveň ho vyzvali, aby im odovzdal všetky
veci, ktoré má pri sebe. Zo strachu a obavy z ďalšieho násilia zo strany obvinených im I. A. odovzdal svoj
mobilný telefón zn. Apple Iphone 11 64 GB, šedej farby, náramkové hodinky a peňaženku s obsahom:

finančná hotovosť vo výške 22,- eur, občiansky preukaz na jeho meno, vodičský preukaz na jeho meno,
preukaz verejného zdravotného poistenia L. M. na jeho meno, platobná karta č. XXXX XX** **** XXXX
vydaná k účtu poškodeného číslo IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v J. F., M.,
organizačná zložka podniku - N. F., platobná karta s nezisteným číslom vydaná k účtu poškodeného
číslo IBAN:C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v J. F., M., zápisník s heslami a poznámkami

a centrofixy. Obvinený A. B. vzal peňaženku, prezrel si jej celý obsah a vybral z nej finančnú hotovosť
22,- eur. Obvinený E. F. si vzal mobilný telefón, z ktorého čítal obsah súkromných správ. Keď našiel
zmienkuosvojejosobeopätovnefyzickyzaútočilnaI.A.tak,žemudávalfacky.ObvinenýA.B.následne
s vozidlom zastavil v blízkosti jazera Štrkovisko Mláky v k. ú. C., kde obvinený E. F. zo zadnej časti
vozidla opakovane viackrát udrel I. A. päsťami do hlavy. Pridal sa k nemu aj obvinený A. B., ktorý ho

tiež bil päsťami. Potom obvinený A. B. vystúpil z vozidla z miesta vodiča, obišiel vozidlo, otvoril dvere
spolujazdca, kde sedel I. A. a začal ho udierať rukami. Následne vytiahol z vozidla nezistený predmet
podobajúci sa na obušok, s ktorým ho opakovane niekoľkokrát udrel po nohách. Potom sa vrátil späť
do vozidla na miesto vodiča a všetci na ňom odišli smerom do obce Kuklov cez obec Sekule. Na L.
ulici obvinený A. B. telefonoval s A. A., ktorému hovoril, že či chce vidieť I. A. naposledy predtým, ako

sa ho zbavia. Pri dopravnej značke „Stoj, daj prednosť v jazde“ s vozidlom spomalil, čo I. A. využil
a v čase asi o 01:48 hod. slzotvorným sprejom, ktorý mal pri sebe, postriekal oboch obvinených a
následne počas jazdy vyskočil z vozidla. Zo strachu o svoj život kričal o pomoc a utekal od vozidla,
počas čoho ho prenasledoval obvinený E. F., ktorý za ním vybehol z
vozidla. I. A. preskočil plot rodinného domu č. XXX, kde prosil o pomoc a privolanie polície. Obvinený

E. F. sa preto vrátil do vozidla a odišiel s obvineným A. B. na neznáme miesto. Obvinení svojim konaním
spôsobili poškodenému I. A., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom J. XXX/XX, H. ľahké zranenia, škodu vo
výške najmenej 154,- eur a zároveň svojim konaním vzbudili u poškodeného dôvodnú obavu, že svoje
vyhrážky naplnia. Obvinený A. B. viedol motorové vozidlo napriek tomu, že v tej dobe mal uložený zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ktorý mu bol uložený rozhodnutím

o priestupku správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu v Senici, Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Senici, číslo ORPZ-SE-ODI2-2022/004259 (ORPZ-SE-ODI2-2023/000120) zo dňa
28.02.2023, právoplatným dňa 23.03.2023,v bode 2/
obvinený A. B. a obvinený G. H. po predchádzajúcej vzájomnej dohode v presne nezistenom čase od
19.00 hod. dňa 02.11.2023 do 12.00 hod. dňa 03.11.2023 v obci A. C. D. O. P. Q., pred rodinným domom

s popisným číslom XX, odcudzili tu odstavený neuzamknutý prívesný vozík zn. Agricom DAP 20 s ev.
č. C., VIN: P. a následne s ním odišli do obce Kopčany, čím spôsobili Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. C. D. XX škodu vo výške 2.800,- eur,

Za tieto skutky uložil okresný súd obžalovanému podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného od

06.08.2024 s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň obžalovanému uložil podľa
§ 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to mobilný telefón zlatisto-bielej farby
zn. Apple, model iPhone SE, typ A1723, IMEI:356606088097351, s výrobným číslom DX3VTJJUHTVR,

obsahujúci integrovanú batériu so SIM kartou typu nano SIM s viditeľným logom operátora 4KA SK a
označením 0311001438460 a rozhodol, že podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej
veci sa stáva štát - Slovenská republika.

O náhrade škody rozhodol okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku tak, že obžalovaným A.

B. a E. F. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému I. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. XXX/XX, H. spôsobenú škodu vo výške 150,- eur.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 1047-1055.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o uložení trestu prepadnutia veci podal odvolanie obžalovaný, ktoré
písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu na č.l. 1061, a tiež okresný prokurátor čo do výroku o treste
v neprospech obžalovaného, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 1058.

Okresnýprokurátorpodalodvolaniečodovýrokuotrestevneprospechobžalovaného,namietajúcvýšku

uloženého trestu vo výmere 3 roky na spodnej hranici trestnej sadzby. S úvahami, na základe ktorých
súd ukladal trest sa nestotožňuje. V predmetnej veci bola trestná sadzba, v rámci ktorej mohol súd
ukladať trest 3 roky až 9 rokov a 8 mesiacov, okrem všeobecných konštatácií súd neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti a okolnosti, ktoré ho viedli k uloženiu trestu na samej spodnej hranici trestnej
sadzby. Je nesporné, že obžalovaný bol 5 krát súdne trestaný, všetko pre úmyselné trestné činy, a to

aj násilné trestné činy. Bol 11 krát priestupkovo postihnutý, z toho v piatich prípadoch išlo o násilné
priestupky. V prípade obžalovaného ide o recidivistu, páchanie trestnej činnosti je zjavne súčasťou
jeho života. Už v minulosti sa dokonca dopustil trestného činu lúpeže a nebezpečného vyhrážania,
z predchádzajúcich odsúdení si nevzal žiadne ponaučenie, odsúdenia naňho nemali žiaden výchovný
vplyv. Poukázal tiež na závery znaleckého skúmania, keď zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že

u obžalovaného je vysoko pravdepodobné, že sa v budúcnosti dopustí trestnej činnosti, a teda prognóza
jeho nápravy nie je priaznivá. S poukazom na osobnosť obžalovaného, jeho trestnú minulosť, postoj
k dodržiavaniu zákonných predpisov je podľa názoru prokurátora nevyhnutné uložiť mu prísnejší trest
vo výmere najmenej 4 roky. Okresným súdom uložený trest nepovedie k náprave odsúdeného, taký
trest je neprimerane mierny, nevhodný a nespravodlivý. Možností na nápravu mal obžalovaný dosť, tieto

nevyužil, predchádzajúce tresty neviedli k náprave. Trojročný trest je pre recidivistu akým obžalovaný je
benevolentný, nespôsobilý obžalovaného odradiť od páchania trestnej činnosti. Benefit v podobe trestu
odňatiaslobodynaspodnejhranicitrestnejsadzbynemôžebyťodôvodňovanýanisnahouobžalovaného
o spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho

výkonu a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol o treste sám tak, že obžalovanému uloží
primeraný, zákonný a spravodlivý trest odňatia slobody.

Obžalovaný v odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu namietal voči uloženiu trestu prepadnutia
veci (mobilného telefónu), a to z dôvodu, že v predmetnom mobilnom telefóne má dôležité dôkazné

materiály súvisiace s podaným trestným oznámením, ktoré svedčia o dohadovaní sa na fyzickej
likvidácií obžalovaného poškodeným s inou osobou. Práve fyzická likvidácia bola dôvodom konania
obžalovaného,ktoréjeprejednávanévtejtotrestnejveci. Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokv časti trestu prepadnutia veci zrušil, resp. rozhodol o postúpení do trestného konania vedeného pod
ČVS:ORP-240/1-VYS-SE-2024.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora podaného prostredníctvom obhajcu JUDr.
Ondreja Dostála uviedol, že uložený trest je preňho ponaučením a trestnej činnosti sa už nedopustí.
Poukázal na zásady na ukladanie trestu, namietal voči odvolaniu a námietke prokurátora o neprimerane
miernom treste. Obžalovaný dobrovoľne prejavil snahu o spoluprácu s OČTK, poskytol relevantné
informácie k inej trestnej, najmä drogovej trestnej činnosti, ktoré boli použité ako relevantné informácie

pre Národnú protidrogovú jednotku. V ďalšom poukázal na totožné ako vo svojom odvolaní.

Obžalovaný v ďalšom vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora podaného prostredníctvom obhajcu
JUDr. Ondreja Urbana MBA, uviedol, že uložený trest považuje za nezákonný a neprimeraný. V úvode
poukázal na to, že aj napriek tomu, že odvolanie nepodal, súd je povinný preskúmať napadnutý
rozsudok, aj napriek absencii jeho odvolania. Vo vyjadrení namietal zaujatosť konajúceho sudcu,

ktorý vyústil do nesprávneho procesného postupu, a tiež voči výške uloženého trestu v kontexte jeho
spolupráce s OČTK. Navrhol, aby mu odvolací súd uložil podmienečný trest odňatia slobody v trvaní
3 rokov, s uložením skúšobnej doby a probačného dohľadu v trvaní 3 rokov a tiež uložil primerané
obmedzenia a povinnosti, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
nové prejednanie.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 18.03.2025 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajkyne. Odvolacieho konania sa nezúčastnili
poškodení. Zástupca krajskej prokuratúry zotrval na podanom odvolaní. Odvolací súd oboznámil
prítomných s napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním okresného prokurátora, odvolaním

obžalovaného, vyjadreniami k odvolaniu, odpisom registra trestov na obžalovaného, príslušnými
lustráciami na obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Procesné strany nemali žiadne
pripomienky k oboznamovanému spisovému materiálu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry zotrvala na
písomných dôvodoch odvolania, vzhľadom na skladbu trestnej činnosti, početnosť skutkov, agresívne
a násilné konanie obžalovaného považuje trest uložený okresným súdom za neprimerane mierny.

Zotrvala na odvolacom návrhu a uložení primeraného trestu obžalovanému. Obhajkyňa obžalovaného
sa rovnako v celom rozsahu pridržala vyjadrenia k odvolaniu okresného prokurátora ako aj trestu
prepadnutia veci. Uložený trest je neprimerane prísny, nezohľadňuje všetky okolnosti konania, najmä
spoluprácu obžalovaného s OČTK. Navrhla uložil obžalovaného podmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na 5 rokov a probačným dohľadom, alternatívne uloženie

trestu domáceho väzenia. Obžalovaný uviedol, že uložený trest považuje za neprimeraný a nezákonný.
Konajúci sudca sa správal voči obžalovanému zaujato vzhľadom na jeho trestnú minulosť. Ďalej sa
pripojil k vyjadreniu obhajcu.

Odvolací súd zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor a obžalovaný ako oprávnené osoby v

zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne odvolací súd preskúmal
v intenciách § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste
a treste prepadnutia veci (vzhľadom na obmedzený revízny princíp) ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Po uvedenom procesnom

postupe dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie okresného prokurátora bolo v celom rozsahu
dôvodné, a odvolanie obžalovaného bolo potrebné zamietnuť pre jeho nedôvodnosť.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že obžalovaný podal odvolanie aj pokiaľ ide o výrok o treste odňatia
slobody, avšak v odôvodnení odvolania už s uloženým trestom súhlasil a odvolanie obmedzil výlučne

na výkon o treste prepadnutia veci.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.Pokiaľideorozsah,vakombolrozsudokokresnéhosúdunapadnutýodvolanímvtejtosúvislostiodvolací
súd poukazuje, že predmetom odvolacieho konania v predmetnej veci mohlo byť len preskúmanie
rozsudku vo vzťahu k výroku o treste, a to preto, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa

10.12.2024 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo
spáchania skutkov, ktorý sa mu kládli za vinu, preto okresný súd so súhlasom prokurátora vyhlásenie
obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového
stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd nemohol preskúmať tento

výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie
ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012)

K obmedzenému preskúmaniu odvolania v dôsledku vyhlásenia o vine obžalovaného odvolací súd
nad rámec vyššie uvedeného poukazuje aj na to, že na hlavnom pojednávaní okresný súd náležite

poučil obžalovaného, ktorý bol mimochodom zastúpený aj obhajcom, o právnych následkoch takého
vyhlásenia v rozsahu § 257 ods. 2 Trestného poriadku, a to podľa ods. 5 a 8 citovaného ustanovenia.
Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo
skutkov uvedených v obžalobe, alebo urobil vyhlásenie podľa ods. 4, súd v tomto rozsahu postupuje
primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) a zároveň obžalovaného

poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe, čo si okresný súd riadne splnil. Vyhlásenie o tom, že je vinný zo
spáchania skutku je tak neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním
okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písmeno c) Trestného poriadku.

V predmetnej veci tak neexistuje zákonný dôvod, a ani oprávnený nárok obžalovaného na preskúmanie
napadnutého rozsudku vo výroku o vine vrátane námietok vzťahujúcich sa na zaujatosť konajúceho
sudcu, a preto v tomto prípade odvolací súd nebude na odvolacie námietky smerujúce mimo výroku
o treste reagovať.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku zaujatosti, odvolací súd len v stručnosti odkazuje, že jeho námietka
nespĺňala nielen formálne ale ani materiálne podmienky. Námietka bola doručená odvolaciemu súdu
v rámci vyjadrenia k odvolaniu prokurátora novým obhajcom obžalovaného dňa 17.03.2025, t.j. jeden
deň pre nariadeným termínom verejného zasadnutia odvolacieho súdu. Obžalovaný mal možnosť
vzniesť námietku bezodkladne ihneď, čo sa o dôvodoch domnelého vylúčenia dozvedel (§ 31 ods.

5 Trestného poriadku), a o ktorých už s ohľadom na obsah vyjadrenia musel mat vedomosť počas
hlavného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Obžalovaný tak urobil až tri mesiace po
rozhodnutí okresného súdu a zároveň len jediný deň pred nariadeným termínom verejného zasadnutia
odvolacieho súdu, čím nesplnil formálnu podmienku. Na tomto mieste je nutné poukázať na to, že
napadnutý rozsudok bol vyhlásený dňa 10.12.2020, pričom obžalovaný spočiatku prijal uložený trest

ako zákonný a nenamietal procesný postup súdu či zaujatosť konajúceho sudcu. Pokiaľ ide o samotný
dôvod, ktorý spočíval výlučne v procesnom postupe súdu, takýto dôvod nemožno považovať za dôvod
vylúčenia, resp. akejkoľvek pochybnosti o nestrannosti konajúceho súdu. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že námietka zaujatosti musí spočívať na objektívnych skutočnostiach, pričom
osoba vznášajúca námietku musí presne konkretizovať v čom spočíva jeho presvedčenie o zaujatosti.

Nemôže ísť o námietku subjektívneho charakteru, navyše nepodloženú žiadnym relevantným tvrdením.
Odvolaciemu súdu je viac než zrejmé, že obžalovaný (vedomý si uloženia trestu) sa podaním takto
nedôvodnej námietky snažil len oddialiť, resp. spôsobiť prieťah v konaní na strane súdu, čím by si de
facto oddialil výkon uloženého trestu.

V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bolo na základe vyhlásenia o vine v spojení s vykonaným
dokazovaním bezpochyby preukázané, že obžalovaný sa v bodoch 1/ a 2/ obžaloby dopustil spáchania
skutkov - zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, prečinu obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 183
ods. 1 Trestného zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 360

ods. 1 Trestného zákona, prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 ods. 1 Trestného zákona, prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného

činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu) tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Trestného zákona). (citované z uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost/19/2015).

Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže

nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu tzv. sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Práve sudcovskou individualizáciou

trestu má byť naplnené požiadavka primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že
sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej nebezpečnosti, ktorá

je rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje
predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp
úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu účelu
trestu prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe
odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním

vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti,
teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin.
(porovnaj Nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012)

Odvolací súd poukazuje na to, že účel trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona tvorí jednotu, lebo sa

musí vzájomne doplňovať. Záver súdov o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade
s ochranou, ktorú uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred
útokmi páchateľov trestných činov. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali
konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy
a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady,

že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu).

Pokiaľ ide o ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na
všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal

z účelu trestu. Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom okresného prokurátora, že v prípade
obžalovaného splní účel trestu len trest prísnejší, a to s poukazom na okolnosti trestnej činnosti
prejednávanej v predmetnej trestnej veci, osobu obžalovaného v kontexte jeho trestnej minulosti, a tiež
s ohľadom na postoj obžalovaného v tomto konaní.

Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu v rozsahu, v akom bol zistený okresným
súdom, pretože okresný súd zistil všetky podstatné skutočnosti, z ktorých bolo možné a potrebné
vychádzať pri ukladaní trestu. Odvolací súd ponechal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,
pričom obžalovanému vzhľadom na skladbu trestnej činnosti rovnako ukladal úhrnný trest za použitia

asperačnej zásady, a to v trestnej sadzbe 3 roky až 9 rokov a 8 mesiacov. V tomto rozsahu zostal
napadnutý rozsudok nezmenený. K zmene však odvolací súd pristúpil pokiaľ ide o samotnú výmeru
trestuodňatiaslobody,pretožetakakonamietalokresnýprokurátor,zaskutky,ktoréobžalovanýspáchal,
a to po niekoľkých predchádzajúcich odsúdeniach nebolo možné uvažovať o ukladaní trestu na samej
spodnej hranici trestnej sadzby.

Pokiaľ ide o samotný rozsah trestnej činnosti spáchanej obžalovaným a prejednávanej v tejto
trestnej veci, vo vzťahu ku skutku v bode 1/ išlo o mimoriadne závažné konanie spáchané spoločne
s medzičasom právoplatne odsúdeným E. F., ktorým obžalovaný porušil hneď niekoľko zákonomchránených záujmov. Obaja obžalovaní mali rovnaký podiel na trestnej činnosti, obžalovaný A. B. bol
dokonca osobou, ktorá „menežovala“ celé konanie, pretože sám vylákal poškodeného na stretnutie
v nočných hodinách, ukrývajúc pritom inú osobu v kufri svojho vozidla, konali mimoriadne závažným

spôsobom, a to nielen fyzickým útokom, ale aj fyzickým bránením v osobnej slobode, nátlakom či
vyhrážaním sa smrťou, a neoprávneným nakladaním s platobným prostriedkom, všetko v čase, keby
obžalovaný mal strpieť výkon úradného rozhodnutia, ktorým mu bol uložený zákaz činnosti. Pokiaľ
ide o skutok v bode 2/, obžalovaný bol iniciátorom a organizátorom krádeže veci vyššej hodnoty,
a to zo zištného motívu. Obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov, išlo o úmyselné, vopred

plánované a koordinované konanie, pričom v prípade všetkých skutkov išlo o konanie, ktoré vykazovalo
typovo vyššiu závažnosť. Za žiadnych okolností nebolo možné vyhovieť návrhu obžalovaného o uložení
alternatívneho trestu (trestu domáceho väzenia), či podmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný,
aj napriek svojmu mladému veku, bol pred spáchaním tohto skutku 5 krát odsúdený, vo všetkých
prípadoch išlo o vedomú a úmyselnú trestnú činnosť, dokonca typovo totožnú trestnú činnosť. Súdy
mu v prípade predchádzajúcich odsúdení ukladali okrem iného aj alternatívne tresty, tie však k náprave

zjavne neviedli, nakoľko obžalovaný aj naďalej pokračoval v životnom štýle v rámci ktorého páchal
závažnú trestnú činnosť, dokonca v prípade ostatného odsúdenia nebol spôsobilý dodržiavať primerané
obmedzenia a bol mu premenený podmienečný trest odňatia slobody na trest nepodmienečný. Okrem
trestných postihov sa dopustil aj priestupkov, ktoré spočívali vo vyhrážaní sa, ublížení na zdraví, či
priestupkoch na úseku cestnej premávky. História trestnej činnosti, ukladané tresty a ich dopad na

obžalovaného v podobe opakovaného páchania trestnej činnosti svedčia o tom, že v prípade tohto
konania bolo potrebné na obžalovaného pôsobiť výlučne nepodmienečným trestom odňatia slobody,
avšak nie na spodnej hranici trestnej sadzby, ale trestom vyšším, a to vo výmere 5 rokov, tak, ako
rozhodol odvolací súd v tomto konaní. Treba podotknúť, že ide o trest v dolnej polovici trestnej sadzby,
a teda nie trest najprísnejší možný.

Odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť aj na postoj obžalovaného k trestnej činnosti v prejednávanej
veci,kedyuobžalovanéhodošlokrôznymspôsobom,akosavyrovnávalstrestnýmstíhanímaakýpostoj
zaujal k vlastnému protiprávnemu konaniu. Aj napriek vyhláseniu o vine, spočiatku svoju zodpovednosť
prenášal na spoluobvineného F., neskôr aj na poškodeného poukazujúc na údajnú fyzickú likvidáciu

jeho osoby, proti ktorej sa bránil cestou spáchania tak závažných činov, akých sa dopustil v tejto
veci. V odvolacom konaní najprv „prijal“ okresným súdom uložený trest ako trest adekvátny, ktorý mal
byť pre obžalovaného ponaučením s prísľubom vedenia riadneho života, následne prostredníctvom
novozvoleného obhajcu poprel svoj kajúcny postoj a uložený trest namietal ako trest neprimeraný
a nezákonný. Obžalovaný učinil vyhlásenie o vine, z jeho konania však možno badať akúsi kalkuláciu

pokiaľ ide o dĺžku uloženého trestu, ktorá nenasvedčuje tomu, že by trest vo výmere ako ho uložil
okresný súd bol skutočne spôsobilým navodiť u obžalovaného tentokrát už skutočný, vedomý a snaživý
kajúcny postoj. Napokon, aj znaleckým konaním bol preukázané okrem abnormálnej štruktúry osobnosti
obžalovaného, ktorá ho predurčovala konať protiprávne, dôvodnú obavu v pokračovaní v páchaní
trestnej činnosti. Odvolací súd sa tak stotožnil s odvolacou argumentáciou okresného prokurátora

a pristúpil k sprísneniu trestu odňatia slobody. Zároveň odvolacie argumenty obžalovaného vyhodnotil
ako nedôvodné, dokonca nekriticky nazerajúce na spáchanie trestnej činnosti.

Na výkon trestu odňatia slobody odvolací súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, a to nielen s poukazom na jeho ostatný výkon trestu odňatia slobody

v posledných 10 rokoch, ale aj na výrazné pochybnosti o možnostiach nápravy v ústave s minimálnym
stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o deklarovanú spoluprácu obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní
trestnej činnosti v iných trestných veciach, z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno učiniť záver

o tom, že by v prípade obžalovaného išlo o relevantnú a kvalifikovanú spoluprácu, spôsobilú vyhodnotiť
ju v prospech obžalovaného. Samotná skutočnosť, že obžalovaný bol vyťažovaný OČTK bez zistenia
výsledkovtejtospolupráce,resp.rozsahujehopomociorgánomčinnýmvtrestnomkonaníneodôvodňuje
to, aby súd túto domnelú spoluprácu vyhodnotil v prospech obžalovaného uložením mu podmienečného
trestu za tak závažnú trestnú činnosť. Napokon, pokiaľ by mal odvolací súd skutočne preukázanú

spoluprácu obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní, bolo by namieste uvažovať o priznaní
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. o) Trestného zákona, a až následne v obmedzenom rozsahu
o ukladaní miernejšieho trestu.Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k trestu prepadnutia veci, aj v tomto rozsahu vyhodnotil odvolací súd
námietku obžalovaného ako nedôvodnú. V tejto súvislosti treba podotknúť, že v prípade výkonu trestu
prepadnutia veci nejde o urobenie veci neupotrebiteľnou, resp. zničenie veci. Táto veci ostáva naďalej

„živá“, a to aj z dôvodu jej prípadnej a eventuálnej potreby pre iné účely, napr. aj pre potreby vyšetrovania
v inej trestnej veci. Pokiaľ príslušné orgány činné v trestnom konaní vyhodnotia, že prepadnutú vec
(mobilný telefón) je nutné zabezpečiť ako dôkaz pre potreby trestného konania, môžu si uvedenú vec
zabezpečiť od príslušného orgánu a extrahovať údaje z nej ako dôkaz. Trest prepadnutia veci uložený
v tomto trestnom konaní, nijakým spôsobom nebráni tomu, aby bola vec použitá ako dôkaz v inom

trestnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
rozhodol rozsudkom sám tak, ako je uvedené vo výroku II. časti tohto rozhodnutia, a zároveň odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného poriadku výrokom III. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.