Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625200982
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625200982.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
D. XXX/XX, E. F. – D., právne zastúpený: JUDr. Peter Svrček, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom
K. A. Medveckého 1503/1, Ružomberok, IČO: 42 224 969, proti strane, ktorej sa má uložiť povinnosť:
F. G., H. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. F. X, o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .

II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 25. 03. 2025 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil
protistrane zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 25/126- iny k pozemku EKN
parc. č. 30 trvalý trávny porast o výmere 186 m2 v k. ú. a obci E. F., zapísanému na liste vlastníctva
č. XXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, a to až do právoplatného

skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k tomuto pozemku. Návrh odôvodnil tým, že na LV č.
XXX, k. ú. E. F. je zapísaný pozemok EKN parc. č. 30 trvalý trávny porast o výmere 186 m2. Ako jeho
spoluvlastníčka s podielom vo veľkosti 25/126 je zapísaná F. G., pričom pri jej údajoch v časti B listu
vlastníctva je vyznačená plomba vyznačená na základe V 685/2025 – kúpna zmluva. Je teda zrejmé,
že menovaná prevádza svoj spoluvlastnícky podiel a Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor
vedie konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uvedený pozemok spolu

s pozemkami EKN parc. č. 31, 32/4 a 33 (predtým išlo o pozemky zapísané v pozemkovej knihe) tvorí
pozemok CKN parc. č. 402 záhrada o výmere 968 m2, ktorý nie je zapísaný na liste vlastníctva. Tento
pozemok dlhodobo užíva navrhovateľ ako svoj vlastný a rovnako ho užívali aj jeho právni predchodcovia
približne od roku 1937. Poloha pozemkov vyplýva z geometrického plánu spoločnosti GEODÉZIA Žilina
a.s. č. 31562388 – 430/00, úradne overeného 16. 01. 2001 pod č. 1621/2000, ako aj mapy z roku 1983.
Pozemky PK parc. č. 30, 31, 32/4, 33, ako aj pozemok EKN parc. č. 31 vlastnil v minulosti J. C., nar.

v roku XXXX. Po ňom ich nadobudli jeho synovia B., nar. v roku XXXX, K., nar. v roku XXXX, L., nar.
v roku XXXX, a D., nar. v XXXX. B. mal syna B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol otcom navrhovateľa.
L. mal dcéru F. I., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zas bola matku protistrany. Niekedy v tridsiatych rokov
dvadsiateho storočia si bratia B., K. a L. reálne rozdelili pozemky. B. pripadla časť pozemkov, čo dnes
zodpovedá pozemku CKN parc. č. 402. Túto časť pozemkov minimálne od reálnej deľby užíval B. C.
(nar. XXXX), po ňom jeho syn B. (nar. XXXX) a po ňom zas navrhovateľ, všetci traja sa na ňom venovali

chovu včiel. Pozemok bol a je od pozemkov vyčlenených pre K. C. a L. C. oddelený plotom. Reálne
rozdelenie pozemkov medzi B., K. a L. C. nebolo zapísané do pozemkovej knihy. Ako prvý riešil situáciu
právnymi krokmi K. C., nar. XX. XX. XXXX (v rozsudku je nesprávne uvedené XXXX), keď podal žalobu
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom EN parc. č. 31/4, 31/5, 31/6 a
33/3, ktoré vznikli odčlenením z pozemkov PK parc. č. 30, 31 a 33 na základe geometrického plánu č.
244-252-0839-83. Okresný súd v Liptovskom Mikuláši žalobe rozsudkom č. k. 7C 124/84-31 z 24. 08.

1984 vyhovel. Jeho brat L. a synovec B., nar. XX. XX. XXXX (nesprávne je uvedený dátum XX. XX.
XXXX, syn jeho brata B., nar. XXXX, so zrušením spoluvlastníctva súhlasili, pretože každý z nich si nasvojpodielvnehnuteľnostiach,čoužívalK.,nároknerobil,akotovyplývazodôvodneniarozsudku,kdeje
tiež uvedené, že obidvaja uviedli, že oni užívajú iné parcely v susedstve. L. C., nar. XX. XX. XXXX, podal
zas so svojou dcérou F. I., matkou protistrany, a inými žalobcami žalobu o určenie vlastníckeho práva k

pozemkom EN parc. č. 397, 400 a 401, ktoré vznikli odčlenením z pozemkov PK parc. č. 23, 30, 31 a 33
nazákladegeometrickéhoplánuč.244-204-0355-90.L.C.vžalobeuviedol,žepozemkymedzisynovB.,
K., L. a D. reálne rozdelil ešte ich otec J., pričom kúpa podielov v rokoch 1937 – 1940 bola v skutočnosti
už kúpou reálne vydelených častí pozemkov. L. C. vymieňal reálne rozdelené časti pozemkov so svojimi
súrodencami B. a K. a brata D. z jeho podielu vyplatili. Okresný súd v Liptovskom Mikuláši žalobe

rozsudkom č. k. 7C 96/91-21 zo 07. 10. 1991 vyhovel. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaní
K. C., nar. XX. XX. XXXX, syn K., nar. XX. XX. XXXX, a B. C., nar. XX. XX. XXXX, syn B., nar. XXXX,
teda synovci žalobcu, s podanou žalobou vyslovili súhlas, „keď uviedli, že všetky skutočnosti v návrhu
sa zakladajú na pravde, keď medzi účastníkmi, resp. ich právnymi predchodcami došlo k vzájomnému
vysporiadaniu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na základe výmeny a kúpnopredajnej zmluvy,
takžetítoúčastnícisinikdynenárokovalianinenárokujúvlastníckeprávoktýmtonehnuteľnostiam,ktoré,

reálne vydelené, nerušene užíva navrhovateľ najneskôr od r. 1941.“ Navrhovateľ v súvislosti s návrhom
na začatie konania z 11. 09. 1991 poznamenáva, že je v ňom nesprávne uvedený podiel náležiaci B.
C., nar. XXXX, keď v skutočnosti mu náleží aj podiel pod č. 10, teda pod B - 5a, 7, 10 a 12 celkovo
teda 1022/1700, a nie 909/1700, ako je uvedené v návrhu, čo však pre posúdenie dôvodnosti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nemá význam. Tento podiel sa v roku 2005 ešte zvýšil kúpením

podielu o 226/1700 od M. E., ktorý bol v pozemkovoknižnej vložke č. XX vedený na D. C.. Z uvedeného
vyplýva, že K. C. aj L. C. v súdnych konaniach dosiahli zápis vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré
nadobudli na základe reálnej deľby, pričom z obidvoch rozsudkov vyplýva, že na zvyšné časti pôvodných
pozemkovoknižných pozemkov si nárok nerobili. Jedine B. C., nar. XXXX, ani jeho syn B., nar. XXXX,
podobnú žalobu na súd nepodali, avšak B. C., nar. XXXX, otec navrhovateľa, potvrdil reálnu deľbu

pozemkov a užívanie vyčlenených častí svojimi strýkami, avšak aj to, že v nevyčlenenom zvyšku užíval
pozemky on. K. aj L. v žalobe potvrdili, že pozemky boli rozdelené len medzi štyroch bratov B., K., L.
a D. (J. C. mal aj iné deti), pričom D. bol podľa tvrdení K. a L. zo svojich podielov vyplatený. Pozemky
tak reálne užívali len B., K. a L. a ich právni nástupcovia. Je teda zrejmé, že zvyšné časti pozemkov
PK (a následne EKN) parc. č. 30 a 33 patrili B. C., nar. XXXX, a jeho právnym nástupcom. B. C., nar.

XXXX, pôvodne vlastnil k pozemku PK (neskôr EKN) parc. č. 31, zapísanému vo vložke č. 37, podiely
2/20 po otcovi B. a matke N. F. a 1/10 vedenú na O. C., čiže celkovo 115,2 m2, pričom v súčasnosti na
podiel navrhovateľa pripadá len 2,80 m2. Ako bolo uvedené vyššie, F. G. je vnučkou L. C., nar. XXXX. V
konaní vedenom pod spis. zn. 7C/96/91 vystupovala ako žalobkyňa aj jej matka F. I., dcéra L.. Napriek
uvedeným skutočnostiam nadobudla podiel k pozemku EKN parc. č. 30 na základe darovacej zmluvy

a rozhodnutia o povolení vkladu č. V 1036/1999. Navrhovateľ chcel dať po smrti svojho otca do súladu
reálny stav užívania a právny stav vlastníctva pozemkov, ktoré užívali ako vlastné jeho predkovia, pričom
oslovil protistranu, K. C. nar. XXXX, P. C., nar. XXXX, matku E. F., H. C. a P. C., v tom čase neplnoletých.
F. G. v čestnom vyhlásení zo 16. 02. 2005 uviedla, že sa „dobrovoľne, vedome a bez náhrady vzdávam
vlastníckeho podielu 226/3400, ktorý je na mňa zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, a vlastníckeho

podielu 25/126, ktorý je na mňa vedený na liste vlastníctva č. XXX, (do)týkajú sa intravilárnej parcely
registra „E“ č. 33 a 30, podľa nového číslovania parcela 402 v katastri obce Liptovské Matiašovce M.,
v prospech B. C., nar. XX. XX. XXXX. Podiel na mňa vedený na parcele 402 je uvedený omylom. Pri
spracovaní ROEP nebol zohľadnený rozsudok okresného súdu 7C/96/91, v ktorom sa pojednáva o
vzájomnej dohode a vyrovnaní. Pri predaji rodičovského domu a pozemkov pod domom a záhradou v

Lipt. Matiašovciach Vyšných sa môj už zomrelý starý otec L. C., nar. XX. XX. XXXX, a moja matka F.
I. dohodli už so zomrelým B. C., narodeným XX. XX. XXXX, že on sa vzdá svojho podielu na parcele
30, 31 a 33, podľa nového číslovania na parcelách 397 až 401, v čiastkach, ktoré sme pripravovali na
odpredaj podľa geometrického plánu č. 244-204-0355-90 zo dňa 28. 08. 1990. Bratia a ich následníci v
minulosti užívali majetok tak, ako je plotmi rozdelený i v súčasnosti, na základe dávnej prerozdeľovacej

dohody bratov B. P., K. P. a L..“ Toto čestné vyhlásenie potvrdzuje i rodinné vzťahy, ako ich vyššie
popísal navrhovateľ. Navrhovateľ taktiež predkladá potvrdenie obce Liptovské Matiašovce, že pozemok
CKN parc. č. 402 od dávnej minulosti užíval zomrelý B. C. a jeho manželka F. H. Q. bez akýchkoľvek
zásahov a nárokov pôvodných vlastníkov, prípadne ich právnych nástupcov. Z uvedeného je zrejmé,
že protistrana si je dobre vedomá toho, že v minulosti došlo k reálnej deľbe pozemkov v Liptovských

Matiašovciach, pričom jej starý otec aj jej matka v konaní vedenom pod spis. zn. 7C 96/91 dosiahli
zvýhodnené a nie úplne pravdivé vysporiadanie vlastníckeho práva k tým pozemkom, čo na základe
reálnej deľby užívali. Je si teda dobre vedomá toho, že zvyšné časti (teda tie, čo neužíval K. a jeho
právni nástupcovia) pôvodných pozemkovoknižných pozemkov boli užívané B. C., nar. XXXX, a jehoprávnymi nástupcami. Napriek tomu uzavrela kúpnu zmluvu na podiel k pozemku EKN parc. č. 30,
hoci dobre vie, že jej vlastnícke právo k nemu nepatrí. Napriek tomu, že si je vedomá neexistencie
svojho vlastníckeho práva k pozemku EKN parc. č. 30, uzavrela kúpnu zmluvu na svoj podiel k nemu.

Navrhovateľ sa o tom dozvedel len náhodou, keď si minulý týždeň pozeral na internete listy vlastníctva
založené k iným pozemkom, pričom si otvoril aj list vlastníctva č. XXX. Ihneď podal na Okresný úrad
Liptovský Mikuláš potrebné dokumenty, avšak nepredpokladá, že by bez súdneho rozhodnutia zabránil
povoleniu vkladu na základe kúpnej zmluvy. V danej situácii je potrebné bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami, keďže nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu by sa tretia osoba mohla domáhať

ochrany svojej dobromyseľnosti odkazom na hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností. Sťažila by sa
tým ochrana vlastníckeho práva navrhovateľa na základe žaloby vo veci samej (o určenie vlastníckeho
práva). Preto sa navrhovateľ domáha, aby súd uložil protistrane povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
nakladania so svojím podielom k predmetnému pozemku. F. G. síce so svojím podielom už nakladala
(uzavrela kúpnu zmluvu), ale okresný úrad skúma oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou v
čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu, a teda ak by bola protistrana na základe rozhodnutia súdu

povinná zdržať sa nakladania, nemohlo by dôjsť k povoleniu vkladu vlastníckeho práva. Pokiaľ by malo
platiť, že požadované neodkladné opatrenie je možné nariadiť len do uskutočnenia právneho úkonu
znamenajúceho nakladanie s ním, prakticky by sa tým obmedzilo jeho použitie iba na prípady, keď sa
niekto iným spôsobom (nie z verejného zdroja) dozvie o zamýšľanom prevode, ktorý by mal navyše
problém súdu preukázať. Urýchlený zásah zo strany súdu je odôvodnený plynutím lehoty na rozhodnutie

o návrhu na povolenie vkladu (tridsaťdňová a možno len pätnásťdňová lehota v prípade žiadosti o
urýchlený vklad). Podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva by nemalo žiaden vplyv na prebiehajúce
katastrálne konanie a povoleniu vkladu by nezabránilo. Naviac by pravdepodobný nadobúdateľ D. I., E.
F. XXX (navrhovateľ sa domnieva, že len on ako sused môže mať záujem nadobudnutie podielu), mohol
požiadaťSlovenskýpozemkovýfondoodkúpeniezvyšnéhospoluvlastníckehopodielunapozemkuEKN

parc. č. 30, čím by vzniknutú situáciu ešte viac skomplikoval. Navrhovateľ uvádza, že D. I. sa snaží
vysporiadať podiel na tomto pozemku len z dôvodu snahy o likvidáciu chovu včiel na tomto pozemku,
aj keď tento chov tam má ideálne podmienky, má dodržané vzdialenosti od susedných pozemkov,
orientáciu letáčov a nepretržite trvá od roku 1937. D. I. zmenil nejaký čas po kúpe domu L. C. orientáciu
obytnej časti domu a teraz obýva pôvodné humno rodinného domu. Z uvedeného možno konštatovať,

že by nebol dobromyseľným nadobúdateľom pozemku. Ak by navrhovateľ nehájil svoje práva, napriek
reálnemu vlastníctvu pozemkov pôvodne zapísaných v pozemkovoknižných vložkách č. 37 a 88 vo
výmere 871 m2 by mu zostalo len 389 m2. Ako bolo uvedené vyššie, navrhovateľ, jeho otec i starý otec
na predmetnom pozemku chovali včely nepretržite od roku 1937. Dáva preto do pozornosti súdu výrok
J. K.: „Keby včely zmizli z povrchu Zeme, ľudstvu by zostali už len štyri roky života. Žiadne včely, žiadne

opeľovanie, žiadne rastliny, žiadne zvieratá, žiadni ľudia.“

2. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom mal súd osvedčený nasledovný skutkový stav :

3. Z výpisu LV č. XXX, k. ú E. F., má súd osvedčené, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcely registra

„E“ evidovaná na mape určeného operátu parcelné č. 30 o výmere 186 m2 – trvalý trávny porast,
je D. I. v spoluvlastníckom podiele 59/126-ín, C. P. (v správe Slovenského pozemkového fondu) v
spoluvlastníckom podiele 42/126-ín a F. G. v spoluvlastníckom podiele 25/120-ín, pri ktorej mene je
vyznačená plomba na základe V 685/2025 – kúpna zmluva a zároveň poznámka o prebiehajúcom
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Z čestných vyhlásení z roku 2005 K. C., F. G., P. C. mal

súd osvedčené, že pri predaji rodičovského domu a pozemkov pod domom a záhradou v E. F. sa už
so zomrelým B. C., nar. XX. XX. XXXX, dohodli, že sa vzdá svojho podielu na parcele č. 31 a 33, v
častiach podľa nového číslovania a žiadajú, aby podiely vedené na LV č. XXX J. R. XXX, k. ú. E. F., boli
prepísané na navrhovateľa. Z potvrdenia obce Liptovské Matiašovce mal súd osvedčené, že parcelu EN
402 vytvorenú pozemno-knižnými parcelami č. 30, 33 a 34 tak, ako je zakreslená v geometrickom pláne

č. 1621/2000, zo dňa 16. 01. 2001, od dávnej minulosti užíval zomrelý B. C. a jeho manželka F., H. Q.,
bez akýchkoľvek zásahov a nárokov pôvodných vlastníkov, prípadne ich právnych nástupcov.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.6.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, nakoľko nemal osvedčenú jeho dôvodnosť. Podľa zákonného ustanovenia § 325 ods. 1

CSP základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je:
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami;navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti); že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; že právne účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí skúmať naplnenie
formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Úspech navrhovateľa,

ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho
nároku (práva) medzi stranami ohľadne, ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie
nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej, dočasnej úpravy. Samotný nárok teda
nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne
osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru

neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je potrebné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy. Neodkladným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa

ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi
účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo
inej ujmy, ak k nej došlo a k jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady
vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade
jeho nariadenia nedôjde k neuváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť

primeranosť zásahu, ktoré predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Neodkladné opatrenie predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho
charakteru, ktorého účelom bolo zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej
súdnej ochrany a prichádza do úvahy v situácii, kedy nie je možné čakať na skončenie konania vo veci

samej, pretože existuje opodstatnená hrozba, že rozhodnutie, ktorým sa konanie skončí, už nebude
mať pre daný hmotnoprávny vzťah procesných strán materiálny význam, ak nedôjde k jeho nariadeniu.
Požadované neodkladné opatrenie musí mať povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo
vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Jeho nariadenie prichádza
do úvahy v prípade, ak by bolo účelné a dôvodné, aby sa okruh subjektov konania nemenil, ak je potreba

zachovať skutkový a právny stav, príp. aby sa ďalším prevodom nezasiahlo do práv a povinností tretích
osôb.

11. Súd dospel k záveru, že v predmetnej veci návrh na nariadenie neodkladného neopatrenia
neobsahoval zdôvodnenie, ani osvedčenie potreby okamžitého zásahu súdom. Okrem prebiehajúceho

vkladového konania v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú navrhovateľom uvádzané
iné rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ
neosvedčil, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť
ochranu jeho práva, inak povedané, navrhovateľ neosvedčil, že by sa nenariadením neodkladného
opatrenia zhoršilo jeho právne postavenie do takej miery, že by sa zmenou v osobe spoluvlastníka

nemohol domáhať konečnej súdnej ochrany. Zmenou v osobe podielového spoluvlastníka predmetnej
spornej nehnuteľnosti totiž nedôjde k zmene právneho postavenia navrhovateľa. Zmena v osobe
spoluvlastníka nebráni navrhovateľovi, aby si podal určovaciu žalobu. Súd tak nemal za splnené vyššie
uvedené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.12. Na záver dáva súd do pozornosti, že navrhovateľ dlhodobo akceptuje stav vedený v katastri
nehnuteľnosti a to zápis vlastníckeho práva osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia smeruje, ako i ostatných spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XXX, k. ú. E. F.. Doposiaľ
žalobu o určenie vlastníckeho práva, resp. žalobu, že jeho právny predchodca bol ku dňu svojej smrti
vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nepodal. Súdu pritom predložil listinné dôkazy datované už v roku
2005. Vzhľadom na takýto dlhotrvajúci skoro dvadsaťročný stav by sa navrhovaným neodkladným
opatrením zasiahlo do vlastníckych práv protistrany nad nevyhnutnú mieru.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. Keďže týmto rozhodnutím sa končí konanie o neodkladnom opatrení, súd rozhodol o nároku
na náhradu trov konania tak, že navrhovateľovi ako neúspešnej strane sporu náhradu trov konania

nepriznal.