Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/170/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124227748
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124227748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a

členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. A., nar. XX.XX.XXXX, pobytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov:
matka B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. D., E. XX, a
otec E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. D., B. F. XX,
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/25/2024 - 167 zo dňa

14.05.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 32P/25/2024 - 177 zo dňa 14.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. m e n í tak, že otec je o p r á v n e n ý
stretávať sa s maloletou A. každý týždeň v stredu, piatok a nedeľu vždy od 15.00 hod. do 18.00 hod.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 32P/25/2024-167 zo dňa 14.05.2024 v spojení s opravným uznesením
č. k. 32P/25/2024-177 zo dňa 14.06.2024, Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“
alebo „prvostupňový súd“) rozhodol nasledovne:

I. Súd maloletú A. A., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z
rodičov je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach samostatne.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 108
eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 28.12.2023.
III. Zročné výživné za obdobie od 28.12.2023 do 14.05.2024 na maloletú A. A., nar. XX.XX.XXXX vo
výške 300,24 eura, súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v 15-eurových mesačných splátkach spolu s
bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti

tohto rozhodnutia.
IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou A. A., nar. XX.XX.XXXX každý týždeň v roku v utorok
od 15.00 h do 17.00 h, štvrtok od 15.00 h do 17.00 h a v nedeľu od 15.00 h do 17.00 h.
V. Otec je o p r á v n e n ý maloletú od matky v stanovené dni a hodiny prevziať pred vchodom do
obytného domu matky a p o v i n n ý maloletú v stanovené dni a hodiny matke odovzdať pred vchodom
do jej obytného domu.
VI. Matka je p o v i n n á maloletú na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletou umožniť.

VII. Matka je p o v i n n á písomne informovať otca o dennom režime maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX
každú nedeľu pri odovzdávaní maloletej otcovi na styk.
VIII. Súd návrh matky vo zvyšku z a m i e t a .Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že rodičia maloletej nikdy nežili
v spoločnej domácnosti, pričom ich vzťah je napätý a narušený, preto sú splnené podmienky podľa §
36 ods. 1 Zákona o rodine o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Nakoľko otázka

zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky nebola medzi rodičmi sporná, táto má vytvorené
vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa a námietky otca ohľadne nedostatočne zabezpečovanej
zdravotnej starostlivosti boli vyvrátené lekárskou správou v konaní vedenom na súde prvej inštancie
pod sp. zn. 32P/23/2024, zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, pričom obom rodičom ponechal
právo zastupovať a spravovať jej majetok samostatne v bežných veciach.

Pri určovaní výživného vychádzal z veku a odôvodnených potrieb maloletej, ktoré zistil v sume cca 177
eur, konštatujúc ich primeranosť. V prípade otca vychádzal z jeho možností, schopností a majetkových
pomerov a potenciálneho príjmu 750 eur brutto/600 eur netto, zistiac, že rozsudkom súdu prvej inštancie
sp. zn. 5T/21/2021 zo dňa 03.09.2021 mu bol uložený zákaz činnosti vykonávať funkciu štatutárneho
orgánu v právnických osobách na dobu 4 rokov, pričom v rámci probačného dohľadu má povinnosť
sa zamestnať. Konštatoval, že nezistil žiadnu objektívnu prekážku, pre ktorú by sa otec nemohol

zamestnávať a dosahovať tak primeraný príjem. Výživné ustálil v sume 108 eur mesačne v súlade
s Metodikou výpočtu výživného prihliadnuc k tomu, že matka poberá rodinné prídavky v sume 60 eur
mesačne. Zohľadnil tiež, že matka z objektívneho dôvodu starostlivosti o dieťa útleho veku si nemôže
zabezpečiť primeraný príjem. Výživné priznal dňom narodenia maloletej, t. j. od 28.12.2023, nakoľko si
otec vyživovaciu povinnosť riadne neplnil.

Nedoplatok na výživnom určil v sume 300,24 eur a povolil ho otcovi splácať v 15-eurových
mesačných splátkach.
Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu matky, neupraviť styk otca s maloletou pre nesplnenie podmienok
stanovených v ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, keďže otec s neupravením styku nesúhlasil. Mal
preukázané, že styk otca s maloletou sa začal realizovať až na základe intervencie súdu prvej

inštancie, po nariadení neodkladného opatrenia. Podľa jeho názoru upravený styk pomôže predísť
nedorozumeniam, konfliktom a zároveň bude stanovená právna istota pre všetkých účastníkov. Stotožnil
sa s argumentáciou otca, podľa ktorej by mal byť styk s maloletou upravený trikrát do týždňa v utorok,
štvrtok a nedeľu tak, aby nešlo o dni za sebou, pričom zohľadnil vek maloletej (4 mesiace), a tým pádom
potrebu častého, ale časovo kratšieho styku otca s maloletou. Prihliadol k tomu, že v čase od 15.00

do 17.00 hodiny sa maloletá nekojí, ale matka ju kočíkuje. Zohľadnil aj schopnosť otca postarať sa
o dieťa počas 2 hodín trikrát do týždňa, nakoľko podľa tvrdení samotnej matky sa maloletá od otca
vracia prebalená a čistá a otec pozná jej režim i zdravotný stav; súčasne mal overené vhodné bytové
podmienky u otca. Apeloval na matku, že si nemôže uzurpovať absolútnu moc nad maloletou, nakoľko
otec má rovnaké rodičovské práva a povinnosti. Miestom preberania a odovzdávania určil vchod do

obytného domu matky v zhode s dosiaľ nariadeným neodkladným opatrením a v súlade s rozhodnutím
týkajúceho sa zákazu priblíženia otca k matke.
Matkeuložilpovinnosťinformovaťotcaodennomrežimedieťaťa,ktorýsavzhľadomnajehovekaktuálne
často mení, preto, aby styk otca s maloletou prebiehal bezproblémovo.
O trovách konania nerozhodoval, nakoľko neboli uplatnené.

2. V zákonom ustanovenej lehote podala proti výroku IV. uvedeného rozsudku odvolanie matka
dôvodiac, že má záujem dohadovať sa s otcom na styku s maloletou a tento sa aj uskutočňoval už od
jej narodenia. Uviedla, že do nariadenia neodkladného opatrenia sa otec styku dožadoval a požadoval
od nej informácie denne; súčasne sa k matke správal agresívne a neúctivo, nadával jej a vyhrážal

sa. Poukázala tiež na to, ako otec ju rôznymi formami verejne očierňoval a tiež veci riešil cez políciu,
takže musela stále chodiť vypovedať; vzhľadom k tomu sa aj ona začala brániť návrhmi na neodkladné
opatrenie a trestnými oznámeniami. Tvrdila, že jej ide len o pohodlie, pokoj a správny telesný a duševný
vývoj dieťaťa, pričom poukázala na to, že otec je stíhaný pre nebezpečné prenasledovanie a porušuje
zákaz priblíženia, ako aj, že bol trestne odsúdený pre podvody. Mala za to, že otec sa nevie postarať

o dieťa, vychovávať ho v dobrých podmienkach a učiť správnym hodnotám. Uviedla, že nemá podľa
čoho posúdiť starostlivosť otca o maloletú, nakoľko ju o tom neinformuje. Poukázala na to, že ju vrátil
so škrabancami na nohe, dával ju sedieť a držal ju nevhodným spôsobom (neistil jej hlavu ani chrbát),
bez jej vedomia jej dal umelé mlieko; taktiež ju nerešpektoval pri príkrmoch dieťaťa, často ju priviedol
unavenú, vyčerpanú a uplakanú, pričom sa jemu nedarí ju upokojiť. Podľa jej názoru nemá s dieťaťom

vybudovaný taký vzťah, ako by mal, pretože sa jej poriadne nevenuje, nerešpektuje jej režim. Keďže
kvôli úprave styku matka musí maloletú často budiť a kojiť, tvrdila, že je z toho maloletá nervózna
a nespokojná, pričom za každé oneskorenie pri odovzdávaní ju otec zvozí; vytýkal jej i iné údajné
nedostatky v jej starostlivosti. Poukázala tiež na to, že nemá žiaden záujem prispieť na dieťa nad rámecvýživného. V ďalšom matka opísala aj iné nezhody, ktoré s otcom maloletej majú, namietajúc, že jej otec
zamlčiava veci, klame a postupuje svojvoľne. Žiadala nariadiť vykonanie psychologického posudku na
otca aj z dôvodu jeho predošlých psychickým problémov, nakoľko je narcistickou osobnosťou a matka

mu nedôveruje. Taktiež vyjadrila obavu, keďže otec dlží ľudom peniaze, aby sa niekto nepomstil na ich
dcére. Navrhla upraviť styk otca s maloletou na každý týždeň v stredu a v nedeľu od 15. do 17. hod. V
doplnení odvolania poukázala na to, že otec starostlivosť nezvláda bez pomoci iných osôb.

3. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu vyjadril tak, že dieťa je útleho veku a je potrebné, aby sa s otcom

stretávalo na krátky čas a čo najčastejšie a postupne si tak k nemu vytvorila pocit istoty a bezpečia.
Podľa jeho názoru otec pozná denný režim dieťaťa, jeho zdravotný stav, má vhodné bytové podmienky
pre stretávanie s dieťaťom.
Odporučil napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zotrvala na predchádzajúcej argumentácii
s tým, že správanie otca vytvára napätú a stresujúcu atmosféru, ktorá na maloletú môže negatívne

pôsobiť a ohroziť jej zdravý emocionálny vývoj.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na tvrdenia matky v konaní, podľa ktorých sa o dieťa príkladne
stará, čo vo svojom odvolaní aktuálne neguje. Tvrdil, že matka mu maloletú napriek neodkladnému
opatreniu niekoľkokrát nedala, podľa neho z rôznych vymyslených dôvodov, vzhľadom k tomu avizoval

podanienávrhunavýkonsúdnehorozhodnutia.Poukázalnato,žematkamudávadennýrežimmaloletej
vytlačený, avšak nemá záujem komunikovať a poskytovať mu informácie o zdravotnom stave dieťaťa
a jeho vyšetreniach a správa sa k nemu vulgárne. Tvrdil, že v jeho domácnosti má maloletá všetko
zabezpečené a kúpil jej aj zlaté náušnice, avšak matka sa rozhodla pre iné. Zdôraznil, že mu ide
len o maloletú a nemá záujem o spolužitie s matkou. Poukázal na to, že sám žiadal počas konania

preskúmanie duševného zdravia matky, pre obavu z požívania návykových a psychotropných látok,
konštatujúc, že sama matka hodnotí svoj psychický stav ako zlý. Podľa jeho názoru matka nemá dobrý
vplyv na dieťa a nevenuje mu dostatočnú pozornosť, ponecháva ju v starostlivosti 85-ročnej starej matky.
Predložilfotografieotom,akosmaloletoutrávičas.Tvrdil,žematkahoobviňujezvymyslenýchtrestných
činov, pretože chce mať dieťa iba pre seba. Uviedol, že výživné platí dobrovoľne napriek tomu, že

rozsudok nie je právoplatný a zabezpečuje dieťaťu aj iné potreby. Poprel, že by matku sledoval. Keďže
matka žiada, aby mal maloletú len dvakrát do týždňa a nie tri, mal za to, že ide len o dôvody na strane
matky a nejde o dobro maloletej. Navrhol odvolanie zamietnuť.

6. K vyjadreniu otca matka uviedla, že nenegovala svoje tvrdenia, avšak podľa neskôr zisteného je

maloletá prebalená a čistá vďaka inej osobe (otcovej súčasnej priateľke), a nie vďaka samotnému otcovi.
Poprela, že by otca neinformovala ohľadne návštevy lekárov a výsledkov z vyšetrení, poprela aj svoje
údajne vulgárne reakcie na jeho snahu o komunikáciu. Uviedla, že ak aj maloletej zakúpil veci v hodnote
2.500 eur za obdobie posledných 8 mesiacov, tieto veci nikdy nevidela; otec toto nepreukázal. Poukázala
na to, že otec uhrádza len minimálne výživné, aj keď si má plniť vyživovaciu povinnosť podľa rozsudku.

Záujem otca o dieťa vyhodnotila ako nie zdravý a normálny či prirodzený. Celé konanie otca hodnotila
ako účelové. Tvrdila, že ona je s dcérou neustále a trávi s ňou všetok čas, len občas ju kočíkuje jej matka
alebo stará matka. Opätovne namietala, že ju otec neinformuje o príkrmoch, ktoré dieťaťu poskytuje.
Zotrvala na návrhu na zmenu súdneho rozhodnutia, ako aj na vyšetrení duševného stavu otca.

7. Matka podaním doručeným odvolaciemu súdu 24.02.2025 doplnila odvolanie v tom smere, že od
rozhodnutia uplynul značný čas, maloletá má aktuálne 1 rok, jej režim dňa a potreby sa prirodzene
zmenili, preto by zvládla dlhší, ale menej častý styk s otcom. Poukázala na to, že štvrtok jej nevyhovuje
z dôvodu pravidelnej aktivity – kurzu plávania, ktorý navštevujú už niekoľko mesiacov o 14.30 hod.
a chceli by v ňom pokračovať. Navrhla preto namiesto 3 dní po 2 hodiny upraviť čas na dva dni po 3

hodiny s ponechaním pôvodných dní streda a nedeľa v čase od 15.00 do 18.00 hod. V ostatnom zotrvala
na argumentácii uvedenej v odvolaní.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec v intenciách
ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a

contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. o úprave
styku otca s maloletou zmenil podľa § 388 CSP.9. Preskúmaním napadnutého rozsudku, obsahu spisu a obsahu odvolania, ako aj vyjadrení odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal potrebné dokazovanie a v
dostatočnomrozsahuzistilskutočnostipotrebnéprerozhodnutie,pričomnásledneohľadneúpravypráva

styku otca s maloletou dospel v zásade aj k správnym skutkovým a právnym záverom, keď styk upravil
trikrát týždenne po 2 hodiny.
10. Odvolací súd sa v tejto časti stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať, avšak za súčasného konštatovania, že od podania odvolania (vydania
napadnutého rozhodnutia) došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú iné právne posúdenie veci.

11. Odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre
starostlivosť o dieťa, o styk s dieťaťom má aj záujem a podľa obsahu spisu tento aj využíva. Vzhľadom
k tomu, že je maloletá v útlom veku, skutočne je najvhodnejšie, aby styk prebiehal po kratší čas (teda
nie súvisle niekoľko dní), avšak častejšie, aby si mohla maloletá k otcovi vytvoriť pevné citové väzby.
Odvolací súd súhlasí aj s tým, aby tento styk prebiehal v pravidelných intervaloch trikrát do týždňa

v dňoch, ktoré nenasledujú po sebe. Na rozdiel od súdu prvej inštancie považoval však za správne, aby
nová úprava styku nadviazala na úpravu styku nariadenú neodkladným opatrením sp. zn. 32P/23/2024 -
110 zo dňa 12.03.2024, t. j. v stredu a v nedeľu. Zároveň ako ďalší nenadväzujúci deň určil odvolací súd
piatok. Tým sa vyhovie odvolacej námietke matky, podľa ktorej vo štvrtok sa venujú aktivite plávania,
ktoré odvolací súd vyhodnotil ako vhodnú pre zdravý vývoj dieťaťa.

12. Nakoľko samotná matka v doplnení odvolania uviedla, že dieťa je spôsobilé stráviť s otcom už dlhší
čas, považoval odvolací súd za vhodné, ba až nevyhnutné rozšíriť rozsah styku na 3 hodiny tak, aby
otec mohol s dieťaťom tráviť čas plnohodnotne (pripraviť mu dlhší program). Čo sa týka času od 15.00
hod. do 18.00 hod., prihliadol k návrhu matky ako aj k napadnutému rozhodnutiu (dovtedy prebiehal styk

od 14.00 hod. do 16.00 hod.). Vzhľadom k uvedenému bol zmenený napadnutý výrok rozsudku tak, ako
je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

13. Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa k skutočnostiam a námietkam uvedeným v odvolaní, resp. vo
vyjadrení otca k odvolaniu, že tieto považuje za irelevantné a za dôsledok narušeného vzťahu medzi

matkou a otcom. Pokiaľ obaja rodičia vznášajú pochybnosti o vzájomnej rodičovskej kompetencii, avšak
na druhej strane otec od počiatku konania súhlasí so zverením dieťaťa matke a matka navrhuje upraviť
pravidelne styk s otcom, a teda nenavrhuje ho obmedziť, len upraviť ho v iných dňoch, nie je možné
vyjadreniarodičovvyhodnotiťinakakoúčelové.Užsúdprvejinštanciekonštatovalnarušenývzťahmedzi
rodičmi a apeloval na nich, aby sa vzájomne rešpektovali. Ich argumentácia bola preto vyhodnotená

ako účelová a ovplyvnená ich vzájomnou animozitou; vzhľadom k tomu nebolo namieste ani nariadiť
znalecké skúmanie ich duševného stavu. Podľa názoru odvolacieho súdu sú obaja rodičia spôsobilí
osobne sa postarať o dieťa v rozsahu úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností a v tomto rámci
bolo aj dokazovanie dostatočne vykonané na súde prvej inštancie.

14. Výroky I., II., III., V., VI., VII. a VIII. zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

15. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2
CSP v spojení s § 52 CMP za súčasného konštatovania, že nezistil výnimočné okolnosti, pre ktoré by
priznanie ich náhrady niektorému z účastníkov bolo spravodlivé.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).