Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011914
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124011914.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku na verejnom zasadnutí konanom
dňa 27. mája 2025 prejednal odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A. D., t.
č. na slobode, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 5T/76/2024 zo dňa 26.02.2025
a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 5T/76/2024 zo dňa 26.02.2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k §
212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., pretože

po vzájomnej dohode dňa 18.08.2024, v čase o 02:30 hod., na Železničnej stanici
v Trenčíne, na nástupišti č. 1, koľaj 7, pristúpil k poškodenému E. F., rok narodenia XXXX, ktorý v
polosede na lavičke spal s vedľa seba položenou veľkou športovou taškou, bielo-modrej farby, kedy
poškodený mal na tejto taške položenú svoju pravú ruku,
v ktorej držal svoj mobilný telefón zn. Motorolla G24 sivo-modrej farby v hodnote 125,- Eur, pričom
právoplatne odsúdený G. H. a obžalovaný A. B. videli, že mobilný telefón poškodenému vypadol z ruky

pod lavičku a právoplatne odsúdený G. H. mobilný telefón poškodenému zobral a následne obžalovaný
A. B. vytrhol spod tela mu cestovnú tašku bielo-modrej farby s nápisom good vibes only s obsahom 1
ks krabica
od mobilného telefónu, 1 ks zimná čiapka zn. puma zelenej farby, 1 ks - vesta zn. nezistenej, modrej
farby, 1 ks bunda zn. Kappa modrej farby, 1 ks nepremokavá bunda zn. Emporio Armani čiernej farby
spolu s vreckom na bundu, 1 ks 2eurová minca, odznak Unicef, rôzne písomnosti, obaly na bločky, 1 ks

doska na krájanie, 1 ks nožík zeleninový, 4 ks malé plechové lyžičky príborové a rôznymi potravinami
ako chlieb, paprika a konzervované potraviny,
a z miesta činu ušli, pričom vedeli, že poškodený má viac ako 60 rokov, čím spôsobili poškodenému E.
F., škodu vo výške najmenej 125,- Eur.

Bol za to odsúdený nasledovne (citácie):

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37
písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 (slovom: dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Tento rozsudok ale nenadobudol právoplatnosť, pretože ho písomne a v zákonnej lehote obžalovaný
napadol odvolaním, ale bez bližšej špecifikácie, ktorý výrok napadnutého rozsudku odvolaním napáda,
aké chyby vytýka tomuto rozsudku alebo prípadne aj konaniu, ktoré mu predchádzalo.

Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, avšak pri splnení všetkých zákonných
podmienok uvedených v ustanoveniach § 293 ods. 5, ods. 6 Tr. por., keď upovedomenie o verejnom
zasadnutí, v ktorom bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo
za podmienok uvedených v § 292 ods. 5 Tr. por., mu bolo doručené (fikciou) dňa 07.05.2025 na

adresu, ktorú určil v tomto trestnom konaní ako adresu na doručovanie písomností, pričom vyžiadaním si
aktuálnej lustrácie v ZVJS odvolací súd nezistil, že by obžalovaný v čase konania verejného zasadnutia
bolvoväzbečivovýkonetrestuodňatiaslobody,azároveňnešlootrestnýčin,naktorýzákonustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.

Na verejnom zasadnutí konanom o tomto odvolaní navrhol v rámci konečného návrhu prítomný

prokurátor krajskej prokuratúry odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac najskôr dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Svoju prieskumnú povinnosť zameral aj na prípadné chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto svojho postupu dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu prvého stupňa, v tomto

smere odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

V súvislosti s týmto prijatým vyhlásením obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe, odvolací súd len dodáva, že obžalovaný nemôže odvolaním napadnúť výrok o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný (§ 307
ods. 1 písm. b/ Tr. por.), o čom bol obžalovaný súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní aj riadne

poučený, resp. na to upozornený.

Pokiaľ ide o výrok o treste, súd prvého stupňa ho odôvodnil nasledovne (citácie):

Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l) a n) Tr. zák., a to že

obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., teda
že bol za trestný čin odsúdený.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na zákonom sledovaný účel trestu, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na

osobuobžalovaného,jehopomeryamožnosťjehonápravy,taktiežnadobu,ktoráuplynulaodspáchania
trestného činu.

Je nepochybné, že obžalovaný je osobou so sklonmi k páchaniu protiprávnej činnosti, o čom svedčí
odpis z registra trestov i výpis z registra priestupkov. Hoci mu v minulosti bol uložený tak podmienečný

ako i nepodmienečný trest, je zrejmé, že tieto sa minuli účinkom, keď obžalovaný sa opätovne dopustil
trestnej činnosti totožného charakteru. Vzhľadom teda na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy
má súd za to, že uloženie iného trestu ako nepodmienečného by minulo účinkom. Pri určovaní výmery
trestu súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, preto
mu bol uložený trest

na spodnej hranici trestnej sadzby, teda v trvaní dva roky, ktorý trest je podľa názoru súdu vzhľadom na
vyššieuvedenéskutočnostitrestomprimeranýmaspravodlivýmazabezpečísanímzákonomsledovaný
účel trestu.Súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

S vyššie citovaným odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti napadnutého výroku o treste
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a v zmysle jednoty rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa
dodáva nasledovné:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Odvolací súd v prvom rade pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej súdom prijaté vyhlásenie

o vine neznamená „automaticky“ bez zohľadnenia ďalších skutočností dôležitých pre určenie druhu
a výmery trestu povinnosť súdu obžalovanému uložiť taký druh trestu (a v takej výmere), ktorý by inak
nezodpovedal zásadám ukladania trestov (§ 34
Tr. zák.).

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
2 roky bol obžalovanému súdom prvého stupňa uložený v súlade
so zákonnými ustanoveniami uvedenými vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a rovnako i v súlade
s ustálenou súdnou praxou, pričom ho nemožno považovať za neprimerane prísny tak, ako to má na
mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., a to ani vo vzťahu k jeho výmere, najmä z pohľadu

negatívneho hodnotenia osoby obžalovaného a predchádzajúceho spôsobu jeho života.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu len takto uložený trest môže zabezpečiť ochranu spoločnosti pred ním
ako páchateľom tým, že mu najmä zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov. Len takto uložený trest zároveň dostatočne vyjadrí aj jeho morálne odsúdenie

spoločnosťou.

Obžalovaný má z pohľadu trestnej i priestupkovej minulosti jednoznačne sklony k páchaniu rôznorodého
protiprávneho konania, pričom doteraz mu uložené sankcie zjavne nesplnili u neho svoj účel, najmä ho
neviedli k tomu, aby už viedol len riadny život. Možnosti nápravy obžalovaného preto považoval odvolací

súd za podstatne sťažené. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu neprichádzal u obžalovaného do
úvahy iný druh trestu, resp. žiaden iný druh trestu by u neho neviedol k splneniu účelu trestu podľa §
34 ods. 1 Tr. zák.

Napokon bol obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody uložený na samej dolnej hranici

trestnej sadzby podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. (2 až 8 rokov odňatia slobody).

Správne bolo aj zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., keďže
obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu opakovane

vo výkone trestu odňatia pre úmyselnú trestnú činnosť.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.