Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 7, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725200056
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6725200056.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou v občianskoprávnom spore žalobcu: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX C., občan SR, pr. zast.: AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom
Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, o zaplatenie
809,65 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 809,65 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 809,65 EUR od 07. 02. 2024 do zaplatenia, to všetko v lehote do 15-tich dní
od právoplatnosti tohto rozsudku na účet č. IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote do 15-
tich dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.01.2025 domáhal zaplatenia sumy 809,65
Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody vzniknutej žalobcovi nezákonným rozhodnutím orgánov
verejnej moci. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že uznesením Obvodného oddelenia PZ Zvolen zo dňa
31.07.2021, ČVS: ORP-516/ZV-ZV-2021 bolo rozhodnuté o trestnom stíhaní žalobcu pre podozrenie
zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci. V predmetnej trestnej veci bola na Okresný

súd Zvolen podaná obžaloba, pričom v trestnom konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn.
3T/136/2021 bolo rozhodnuté uznesením súdu o postúpení trestnej veci Okresnému úradu Zvolen na
prejednanie priestupku, nakoľko skutok, ktorý bol predmetom trestného konania, nebol trestným činom.
Žalobca poveril v trestnom konaní na zastupovanie advokáta, ktorému z titulu odmeny za poskytnutie
právnej pomoci zaplatil sumu vo výške 809,65 Eur. Žalobca sa listom zo dňa 25.08.2023, adresovaným
Generálnej prokuratúre SR, domáhal predbežného prerokovania nároku. Dňa 05.02.2024 bolo žalobcovi
zo strany Generálnej prokuratúry SR oznámené, že nárok na náhradu škody uspokojený nebude,

nakoľko obvinený (v predmetnom konaní v postavení žalobcu) nepodal voči uzneseniu o vznesení
obvinenia sťažnosť, čím nebola splnená podmienka podľa § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Keďže nárok žalobcu zo strany Generálnej prokuratúry SR nebol
uspokojený, žalobca podal žalobu na súd na náhradu škody, ktorou si uplatňuje nielen škodu vzniknutú
titulom nezákonného rozhodnutia vo výške odmeny za poskytnutie právnej pomoci advokátom, ale
aj zákonné úroky z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia
žalovaného zo dňa 05.02.2024 a žiada žalovaného zaviazať na náhradu trov konania.

2. Žaloba žalobcu spolu s uznesením súdu, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie, bola
doručená žalovanému dňa 29.01.2025. Na základe vyhovenia žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty
na vyjadrenie doručil žalovaný dňa 20.02.2025 tunajšiemu súdu vyjadrenie, v ktorom nerozporujeexistenciu uznesenia, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie, ani uznesenia, ktorým bola vec
postúpená príslušnému orgánu na prejednanie skutku ako priestupku. Žalovaný však poukazuje na
nemožnosť priznania uplatneného nároku z dôvodu nesplnenia základných podmienok podľa ust. § 6

ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a teda, že poškodený nepodal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny
opravný prostriedok – sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, pričom zákonná úprava aj s
poukazom na dôvodovú správu nepripúšťa žiadne výnimky. Žalobcu neuviedol ani nepreukázal, že by sa
unehojednalooprípadhodnýosobitnéhozreteľa,zasplneniaktorýchsapodanieopravnéhoprostriedku
nevyžaduje.ŽalovanýzároveňpoukázalajnarozhodnutieNSSRsp.zn.7Cdo/78/2022vzmyslektorého

možno zovšeobecniť, že primárnou povinnosťou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je
aktívna obrana poškodeného v podobe podania riadneho opravného prostriedku. Žalobou uplatnený
nárok nemôže požívať právnu ochranu ani z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi, keďže žalobca
sa dopustil protiprávneho konania a v priestupkovom konaní bol aj právoplatne postihnutý. Žalovaný
neuznáva žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 01.04.2025 poukázal najmä na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho
súdu sp. zn. 1VCdo/2/2022 a na ust. § 48 ods. 3 C.s.p., pričom poukázal na kreovanie veľkých senátov
za účelom jednotnosti rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. K rozhodnutiu dovolacieho súdu sp.
zn. 7Cdo/78/2022, na ktoré poukázal žalovaný, žalobca uviedol, že v tomto prípade išlo o špecifický
spor, pričom sporné boli odlišné skutočnosti. Tu to bola otázka výšky škody, ktorá sa ozrejmila až

počas trestného konania po vyvinutí obhajobného úsilia. Žalobca ďalej uvádza, že má právny dôvod
žiadať náhradu škody a tejto zodpovednosti sa žalovaný nemôže zbaviť. Záverom poukázal žalobca,
že sa nejedná v tomto prípade o občianskoprávny – súkromnoprávny vzťah, nakoľko nárok žalobcu na
náhradu škody nemá podklad v súkromnom práve, preto poukaz na §3 Obč. zákonníka je nenáležitý..

4. Žalovaný doručil súdu dňa 23.04.2025 dupliku, v ktorej naďalej zotrval na nedôvodnosti nároku
žalobcu. Žalovaný poukázal na protiprávnosť konania žalobcu, priestupkové postihnutie žalobcu
apriznanienáhradyškodytitulomnákladovnaobhajobuvrozporesdobrýmimravmi.Žalovanýpoukázal
jednak na znenie § 25 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ako aj na postavenie štátu v civilnom
sporovom konaní, kde štát má postavenie súkromnoprávneho subjektu. Žalovaný na základe týchto

skutočností považuje nárok žalobcu za nedôvodný a navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 07.05.2025, predvolanie bolo stranám doručené riadne
a včas. Súd po prednese zástupcov strán sporu, na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením
sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a s listinným dôkazom z priestupkového spisu, a to

rozkazom o uložení sankcie za priestupok .

6. Faktúra č. 20230128 bola vystavená právnym zástupcom žalobcu na sumu 809,65 Eur ako
vyúčtovanie tarifnej odmeny za obhajobu v trestnom konaní vedenom Okresným súdom Zvolen
pod sp. zn. 3T/136/2021. Spolu s faktúrou predložil žalobca do konania aj samotné vyčíslenie trov

obhajoby, ktoré obsahovalo výpočet jednotlivých úkonov právnej služby, ktoré právny zástupca žalobcu
v predmetnom konaní vykonal a doklad o úhrade faktúry zo dňa 09.06.2023.

7. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci zo dňa 25.08.2023 mal súd za preukázané, že žalobca žiadal

Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej žalobcovi
nezákonným rozhodnutím. Žalobca odôvodnil svoju žiadosť tým, že uznesenie o vznesení obvinenia
bolo s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/136/2021 o postúpení spisu na
prejednanie priestupku, nakoľko sa nejednalo o trestný čin, nezákonným rozhodnutím. Žiadal o úhradu
vynaložených trov obhajoby v sume 809,65 Eur.

8. Oznámenie o neuspokojení nároku na náhradu škody zo dňa 05.02.2024, ktorým žalovaný oznámil
žalobcovi, že neboli splnené všetky zákonné podmienky na uspokojenie uplatneného nároku. Žalovaný
v liste poukázal nato, že pre priznanie nároku nebola splnená zákonná podmienka, ktorou je využitie
riadneho opravného prostriedku a zároveň poukázal aj na dôvod hodný osobitného zreteľa, kedy

nepodanieriadnehoopravnéhoprostriedkuspôsobiliskutkovéaleboprávneokolnosti,existenciaktorých
však nebola preukázaná. Namietal aj skutočnosť, že žalobca bol uznaný vinným z priestupku, t.j. dopustil
sa protiprávneho konania, preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi jeho odškodnenie štátom.9. Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/136/2021 zo dňa 15.05.2023 súd postúpil trestnú vec
žalobcu Okresnému úradu Zvolen, odboru všeobecnej vnútornej správy, z dôvodu posúdenia skutku ako
priestupku, nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2023.

10. Podľa rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 26.06.2023 bol žalobca uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti majetku, úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci, na
základe čoho mu bola uložená sankcia – pokuta vo výške 50,- Eur. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené
fikciou, nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2023.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti
za škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

12. Podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

13. Podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa ods.2,
právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu

riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

15. Podľa § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,

a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

16. Podľa § 18 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Podľa

ods. 3, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

17. Podľa ust. § 25 zákona o zodpovednosti za škodu, ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane

predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu.
Medzi stranami nebolo sporné a súd z toho vychádzal ( § 151 ods. 1 C.s.p.), že uznesením Obvodného
oddelenia PZ Zvolen zo dňa 31.07.2021 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre podozrenie
zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci, proti uzneseniu žalobca sťažnosť nepodal.

Následne po podaní obžaloby Okresnou prokuratúrou Zvolen na žalobcu bolo vedené trestné konanie
tunajším súdom pod sp. zn. 3T/136/2021. V trestnom konaní bolo uznesením súdu právoplatne
rozhodnuté, že sa trestná vec žalobcu postupuje na Okresný úrad Zvolen, odbor všeobecnej správy
za účelom prejednania skutku ako priestupku. Z pripojeného priestupkového spisu, ktorého súčasťou
je aj vyšetrovací spis a trestný spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/136/2021 bolo preukázané,
že za skutok, ktorý bol pôvodne predmetom obžaloby ( s úpravou výšky škody), bol žalobca uznaný

vinným zo spáchania priestupku proti majetku a bola mu rozkazom uložená sankcia – pokuta vo
výške 50,- Eur za uvedený priestupok. Žalovaná vo svojom vyjadrení nepoprela a ani nerozporovala
nezákonné rozhodnutie, o ktoré opieral žalobca svoj nárok a nenamietala výšku škody, ktorú si žalobca
žalobou uplatňoval. Súd považoval za splnenú podmienku náhrady škody z nezákonného rozhodnutia
vydaného štátnym orgánom, a to uznesenie Obvodného oddelenia PZ Zvolen o vznesení obvinenia

pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci, pričom rozhodnutie súdu
o postúpení trestnej veci žalobcu na prejednanie priestupku má podľa ustálenej judikatúry rovnaké
následky, ako zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť. Judikatúra dospela k záveru, že rovnaký význam,
ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, má tiež zastavenie
trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby, pričom podstata nároku na náhradu škody sa v

tom prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného
stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/53/1993,
sp. zn. 4MCdo/15/2009). Žalovaná však tvrdila, že žalobcovi nárok nepatrí, pretože nesplnil podmienku
podania opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu a teda si trestné stíhanie zavinil sám.
Nepreukázal, že by sa v jeho prípade malo jednať o prípad osobitného zreteľa. Žalobca poukázal,

že v takých prípadov, ako je aj žalobcov prípad, nie je potrebné splnenie tejto podmienky, o čom
bolo rozhodnuté veľkým senátom NS SR ( sp.zn. 1VCdo/2/2022). Žalovaná uviedla, že napriek
rozhodnutiuveľkéhosenátuNSSRzotrvávanasvojejpraxi,spoukazomnazákonnúúpravuadôvodovú
správu, trvá na splnení podmienky podania opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu.
Podľa rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 zo dňa 24.10.2022:

„Splnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov sa
nevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený.“ Z dôvodov rozhodnutia súd
uvádza:
“ 12. Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy v materiálnom právnom štáte je určenie

účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu a identifikácia jej obsahu (m. m. II. ÚS 171/05).
Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti všeobecných súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných
právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej
normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci
ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy

by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu
právneho predpisu.
13. Odlišný právny názor (§ 48 ods. 1 CSP veta druhá) od právneho názoru vysloveného najvyšším
súdom v rozsudku sp. zn. 5Cdo/173/2015 senát 4C odôvodnil jeho nesprávne zvolenou (doslovnou)
interpretáciou ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá: (1) nezohľadňuje okolnosť, že

zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje právo na náhradu škody v prípade trestného stíhania;
(2) nezohľadňuje judikatúrou ustálený názor, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania; (3) má za výsledok také posúdenie práva na náhradu
škody, ktoré ide proti zmyslu a obsahu zákona, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (sp. zn. 4MCdo/15/2009). Doslovný výklad citovaného

ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/173/2015 zdôrazňuje, že
„zákonodarca v tomto ustanovení podmienil priznanie náhrady škody poškodenému voči štátu výslovne
splnením povinnosti zo strany poškodeného spočívajúcej vo využití riadnych opravných prostriedkov
proti nezákonnému rozhodnutiu a keďže zákon v tomto smere nepripúšťa žiadne výnimky, uvedené platíaj pre nezákonné rozhodnutia vydané v trestnom konaní, a to aj vo fáze prípravného konania“, senát
4C považoval v okolnostiach danej veci za formalistický, nezohľadňujúci účel inštitútu náhrady škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V uznesení dovolacieho súdu sp. zn. 9Cdo/65/2020 bol vyslovený právny

názor, ktorý presadzuje opačný (extenzívny) výklad ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a
ktorý sa zhoduje s názormi prezentovanými v prejednávanej veci oboma súdmi nižších inštancií.
14. Vec predkladajúci senát 4C v postupujúcom uznesení svoj odlišný právny názor zrekapituloval ďalej
v nasledovnej právnej argumentácii: Pokiaľ sa vychádza z premisy, že rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má tiež oslobodenie spod obžaloby a

skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na tom nič nemení
a súčasne platí, že podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť
postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok
trestného konania (sp. zn. 3Cdo/194/2010). Potom rozširujúcim výkladom možno dospieť k záveru,
že zrušenie rozhodnutia (uznesenia o vznesení obvinenia) sa stáva bezpredmetným a nadbytočným
v prípadoch, v ktorých rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti splnenia tejto podmienky je neskorší

výsledok trestného konania. Takéto hodnotenie veci potom legitimizuje právny názor, že právo na
náhradu škody možno priznať aj vtedy, ak poškodený nesplnil podmienku vyžadovanú ustanovením
§ 6 ods. 2 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. a nepodal proti uzneseniu o vznesení obvinenia
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov (sťažnosť podľa Trestného poriadku), nakoľko
je namieste vychádzať z extenzívneho výkladu ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vo

všetkých tých prípadoch, ktoré boli zahrnuté do ustanovenia § 6 ods. 1 prostredníctvom extenzívneho
výkladu(jednásaoprípady,ktorésúposudzovanézpohľaduvýsledkutrestnéhokonania).Zarelevantné
považuje, že priznanie náhrady škody v týchto konaniach nie je podmienené neúspešnosťou podanej
sťažnosti proti rozhodnutiu (uznesenie o vznesení obvinenia), ktoré sa neskôr stalo nezákonným a
ďalej to, že v prípade, keď prokurátor podal obžalobu, dal tým najavo svoje presvedčenie o dôvodnosti

a zákonnosti začatého trestného stíhania, preto je možné vychádzať z predpokladu, že obvineného
sťažnosť by bola neúspešná (aj keby ju podal). Pravidlo vyčerpania procesných opravných prostriedkov
vyžaduje, aby poškodený riadne využil tie prostriedky nápravy, ktoré sú dostupné a dostatočné k
dosiahnutiu nápravy tvrdených porušení, pričom poškodený (žalobca) nie je povinný využiť opravné
prostriedky, ktoré sú nedostatočné a neefektívne (rozsudok ESĽP z 8. apríla 2004 vo veci ASSANIDZE

proti Gruzínsku). Nezákonnosť trestného stíhania je spravidla konštatovaná až jeho právoplatným
zastavením alebo oslobodením spod obžaloby, k čomu dochádza zvyčajne po rade procesných úkonov,
vrátane dokazovania, preto nie je možné od poškodeného žalobcu rozumne požadovať, aby namietal
nedôvodnosť a v dôsledku toho i nezákonnosť trestného stíhania už na jeho začiatku. Keďže podstata
nároku na náhradu škody v týchto prípadoch sa neviaže na správnosť postupu orgánov činných v

trestnomkonaní,alelennasamotnývýsledoktrestnéhostíhania,ktorýmjevtýchtoanalogickýchveciach
oslobodzujúci rozsudok, striktná požiadavka na vyčerpaní tohto opravného prostriedku je prepiatym
formalizmom, zakladajúcim porušenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci a ktorý v týchto prípadoch znamená popretie účelu a zmyslu zákona, aby
každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (sp. zn.

4MCdo/15/2009).“
V prípade žalobcu sa podstata jeho nároku na náhradu škody neviaže na nesprávnosť postupu orgánov
činných v trestnom konaní ale na samotný výsledok trestného konania, ktoré skončilo právoplatným
rozhodnutím o postúpení veci na priestupkové konanie, z čoho možno vyvodiť jednoznačný záver
o tom, že trestné stíhanie ( hoci pôvodne vedené zákonne voči žalobcovi ), bolo vedené nezákonne.

Na základe rozdielnych rozhodnutí senátov NS SR v takýchto prípadoch NS SR prijal zjednocujúci
výklad vyššie citovaným rozhodnutím veľkého senátu. Zákonodarca zaviedol do slovenského Civilného
sporového poriadku inštitút veľkého senátu z dôvodu inštitucionálneho zabezpečenia princípu právnej
istoty, vyjadreného v C.s.p. Aj keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, normatívnu
silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi

jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Z uvedeného je zrejmé, že v záujme
zachovania základného princípu právnej istoty súd vychádza zo záverov veľkého senátu NS SR, pričom
žalovaná neuviedla žiadne také skutkové či právne dôvody, ktoré by odôvodňovali odklon od rozhodnutia
veľkého senátu NS SR. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/78/2022 zo dňa 30.03.2023,
na ktoré poukázala žalovaná v konaní súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie bolo vydané po

rozhodnutí veľkého senátu NS SR, pričom nebolo postupované podľa § 48 ods. 3 C.s.p., v predmetnom
rozhodnutí sa senát nijako nevysporiadal s vyššie uvedeným rozhodnutím veľkého senátu, jednalo sa
v ňom o odlišné skutkové okolnosti, ktoré individuálne vyhodnotili tam prejednávajúce súdy na všetkých
stupňoch. Súd preto vychádzal z uvedeného rozhodnutia veľkého senátu, a konštatuje, že v tomtoprípade nie je potrebné splnenie podmienky podľa § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, preto
túto námietku žalovanej súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

20. Súd sa v konaní ďalej zaoberal námietkou žalovanej, ktorá v konaní dôvodila nemožnosť priznania
žalovaného nároku z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, a to s poukazom na protiprávne konanie
žalobcu, za ktoré bol právoplatne priestupkovo postihnutý. Žalobca až v trestnom konaní po podaní
obžaloby na základe znaleckého posudku preukázal výšku škody, kedy už prokurátor nemal dosah na
právnu kvalifikáciu skutku. Žalobca namietal, že podstatné v danom prípade je to, že voči žalobcovi

nemalo byť vedené trestné stíhanie vôbec a hoci žalobca od počiatku nepopieral spáchanie skutku,
v danom prípade nebol naplnený jeden z kvalifikačných znakov trestného činu a to výška škody,
táto bola ustálená znaleckým dokazovaním nariadeným súdom. Okrem tohto nárok žalobcu nie je
súkromnoprávny, jeho nárok je daný právnym predpisom, v zásade tak nemôže byť v rozpore s dobrými
mravmi. Súd konštatuje, že nárok žalobcu vyplýva zo špeciálneho zákona o zodpovednosti štátu
za škodu, avšak aj samotný špeciálny právny predpis odkazuje na možnosť použitia všeobecného

predpisu občianskeho práva – Občiansky zákonník ( ďalej aj „OZ“ ). Preto nie je vylúčené aj v takýchto
prípadoch použitie korektívu dobrých mravov podľa § 3 OZ. Nárok žalobcu na náhradu škody je
nepochybne jeho subjektívnym právom a uvedené ustanovenie § 3 OZ dáva možnosť súdu posúdiť, či
výkon subjektívneho práva je v súlade so všeobecne uznávanými pravidlami správania sa, uznávané
v prevažnej miere v spoločnosti ( napr. ÚS SR sp. zn. IV.ÚS/55/2011), v prípade, že tomu tak nie je, súd

má možnosť požadovanú ochranu práva odoprieť. Súd v prvom rade poukazuje na absolútnu objektívnu
zodpovednosť štátu pri náhrade škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím, v zmysle zákonnej úpravy
takto koncipovanej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť, nastáva bez ohľadu na zavinenie. Žalovaná
ako dôvod použitia korektívu dobrých mravov poukázala na to, že skutok, pre ktorý sa viedlo nezákonné
trestné stíhanie bol napokon právoplatne uznaný za priestupok, žalobca sa teda nepochybne dopustil

konania v rozpore so zákonom, preto by mu štát nemal uhrádzať škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím. Naviac aktívnu obranu uplatnil až v konaní pred súdom, preto si trestné stíhanie zavinil
sám.Tusúduvádza,žespáchanieskutkužalobcaodpočiatkunepopieral,priznalsa,pričomprivznesení
obvinenia skutkové okolnosti ako aj ustálenie právnej kvalifikácie skutku je vecou orgánov činných
v trestom konaní, ktoré konajú z úradnej povinnosti tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie

sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej
povinnosti. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
protiobvinenému,akoajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie ( § 2 Tr. poriadku – základné zásady trestného konania ).
Z uvedeného vyplýva, že je vecou OČTK preukázať podozrivému ev. obvinenému vinu v trestnom

konaní, vrátane naplnenia všetkých kvalifikačných znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktoré mu
kladú za vinu. To, že až v konaní pred súdom sa preukázalo po tom, čo sa žalobca ako obžalovaný obrátil
na právnu pomoc profesionála – advokáta, že nie sú naplnené všetky znaky prečinu poškodzovania
cudzej veci tak, ako to bolo uvedené v uznesení o vznesení obvinenia ( ako aj v podanej obžalobe ),
nemožno hodnotiť v neprospech žalobcu, naopak, znamená to, že v konaní pred súdom sa OČTK

nepodarilo preukázať, že žalobca spáchal trestný čin, pre ktorý bol obžalovaný, pre ktorý mu bolo
vznesené obvinenie. Naviac je zrejmé, že právna pomoc v trestnom konaní bola účinná a odôvodnená,
preto nepriznanie jej náhrady by naopak bolo popretím účelu zákona o zodpovednosti štátu za škodu.
To, že skutok bol napokon právoplatne posúdený ako priestupok, v danom kontexte je bez právneho
významu k uplatnenému nároku žalobcu. Samotné vedenie priestupkového konania, výsledkom ktorého

bolo uloženie sankcie žalobcovi za priestupok, nemožno posudzovať za rozpor s dobrými mravmi
a poprieť nárok žalobcu na náhradu škody, keďže všetky podmienky vyžadované zákonom žalobca
splnil. Vzhľadom na uvedené ust. súd námietku žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú.

21. Zo súdneho spisu mal súd preukázané, že žalobca pred podaním žaloby zaslal žalovanej žiadosť

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody o zaplatenie sumy 809,65 Eur titulom náhrady
škody za uhradené trovy obhajoby v trestom konaní. Žalovaná oznámila žalobcovi listom zo dňa
05.02.2024, že nárok žalobcu neuspokojí. Náhradu škody si žalobca uplatnil na súde vo výške
vyčíslených trov obhajoby, ktoré mu v trestnom konaní vznikli, ktoré preukázal vyčíslením a uhradením
obhajcovi. Samotnú výšku náhrady žalovaná nespochybnila. Žalobca si súčasne s vyčísleným nárokom

uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne zo žalovanej sumy, a to odo dňa
nasledujúceho po doručení oznámenia žalovanej o neuspokojení nároku, t. j. od 07.02.2024. Keďže
výška zákonného úroku uplatnená žalobcom bola v zákonnom rozsahu v súlade s ust. § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., počiatok omeškania v súlade s ust. § 16 ods. 4 zákonazodpovednosti za škodu, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v ním uplatnenom rozsahu.
S poukazom na uvedené súd mal za preukázanú dôvodnosť žaloby, a preto žalobe v celom rozsahu
vyhovel a uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu titulom náhrady škody do 15 dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 07.05.2025
požiadala súd o predĺženie zákonnej 3-dňovej lehoty na plnenie, čo odôvodnila procesom administrácie
vyžadujúcim si potrebný čas pri plnení priznaného nároku. Súd takto koncipovanú žiadosť žalovanej
považoval za plne odôvodnenú a žiadosti žalovanej o predĺženie lehoty na plnenie v vyhovel ( § 232
ods. 3 C.s.p. ).

22. Výrokom II. súd žalovanú zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100% do 15 dní od
právoplatnosti uznesenia o ich výške ( § 232 ods. 3 C.s.p.). Súd pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov
konania postupoval a rozhodoval podľa zásady úspechu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní. Keďže žalobca bol v konaní
plne úspešný, súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.