Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821201861
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5821201861.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX, E., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Michal Murina,
advokát so sídlom Nová Doba 497, Nižná, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. XXX/
XX, H., zastúpený splnomocneným zástupcom:
Mgr. Igor Palider, advokát so sídlom Klinec II 215/29, Zubrohlava, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
7C/58/2021-194 zo dňa 12.06.2023 v spojení s opravným uznesením

č. k. 7C/58/21-239 zo dňa 18. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby
súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva so
žalovaným tak, že do jej výlučného vlastníctva prikáže byt zapísaný na LV č. XXXX k.ú. I., okres E., obec

I., a to byt č. XX, nachádzajúci sa na X. p. domu súpisné číslo XXX, vchod č.X, postavený na parcele
č. 2156/19, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 364 m2, pod B22 na meno B. A., J. H., v podiele
1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je 7387/101764-in
a aby do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal, rodinný dom súp. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX,
postavený na F. K. XXXX/XX
o výmere 107 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na katastrálnej mape, vedený pre k.ú. a obec
H., okres E., v podiele 1/1 na mená sporových strán, pozemok CKN parcela č. 1069/13 - zastavaná

plocha a nádvorie vo výmere 107 m2, evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. H. na meno žalobkyne,
pozemok CKN parcela č. 1069/5 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 282 m2, evidovaný na LV
č. XXXX pre obec a k.ú. H., v podiele 1/1 na meno žalobkyne, zostatok pohľadávky vo výške 68.000,-
eur voči dlžníkovi - obchodnej spoločnosti RAKVIEM-FP spol. s r.o. so sídlom Nová Bobrovská 100,
Zubrohlava, IČO: 36 388 106, na základe poskytnutia finančnej výpomoci na kúpu strojného vybavenia,
ktoré patrí dlžníkovi, finančné úspory sporových strán vo výške 350.000,- eur (výrok I. rozsudku).
Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdprvejinštancietak,žežalobkyniuložilpovinnosťnahradiť

žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II. rozsudku).
1.1
Nárok žalobkyne posudzoval podľa § 149 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.1.2 Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa sa domáha vyporiadania BSM,
tvrdiac, že dohoda o vyporiadaní BSM, ktorú uzatvorili so žalovaným dňa 10.05.2021, bola neplatná z
dôvodu, že ju podpísala v omyle a že neodrážala skutočnú vôľu zmluvných strán. Žalovaný uviedol, že

uvedená žaloba bola účelovo vykonštruovaná, keď žalobkyňa voči nemu a jeho spoločnosti RAKVIEM-
FP spol. s r.o. podala na súd prvej inštancie viacero špekulatívnych žalôb. Uvedené konania mali
spojitosť s daným konaním
o vyporiadanie BSM v tom smere, že odporovali obsahu ich písomnej dohody o vyporiadaní BSM zo dňa
10.05.2021. Žalobkyňa sa podľa súdu prvej inštancie na jednej strane domáhala vypratania priestorov,

či stavieb, o ktorých tvrdila, že patrili do BSM a na druhej strane sama priestory a stavby, ktoré podľa
jej výkladu patrili do BSM, využívala pre potreby jej podnikania. Žalovaný ďalej uviedol, že obe sporové
strany mali formou viacerých úkonov vyriešenú otázku vyporiadania ich celého BSM a ako konečné
riešenie z iniciatívy samotnej žalobkyne bola v jej réžii a jej právnym zástupcom vypracovaná dohoda o
vyporiadaní BSM zo dňa 10.05.2021, ktorá aj bola predmetom vkladového konania č. V 3431/2021 pred
Okresným úradom Námestovo, ktoré nebolo doteraz ukončené pre námietky žalobkyne.

V rámci uvedených úkonov a dohôd medzi stranami bolo dohodnuté prevzatie firemného majetku tak,
že žalobkyňa prevzala spoločnosť Finik s.r.o. aj s jej aktívami a skladovými zásobami za cca 250.000,-
eur a nehnuteľnosťami a žalovaný prevzal spoločnosť RAKVIEM- FP spol. s r.o. s jej aktívami a
nehnuteľnosťami. Po prevzatí Finik s.r.o. žalobkyňa odpredala reštauračnú prevádzku v Námestove s
názvom „ Reštaurácia L. M. „ za 130.000,- eur. Časť nehnuteľností patriacich do BSM sporové strany

predali, napr. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. F. - rekreačná chata súp. č. XXX a pozemky.
Za uvedené nehnuteľnosti každá sporová strana prevzala 90.000,- eur. Žalovaný z tejto sumy splatil
hypotekárny úver poskytnutý na rodinný dom súp. číslo XXX v k.ú. H. - spolu zaplatil 80.759,89 eur.
Žalovanýtaktoajzažalobkyňuvyrovnalhypotekárnyúveramalvočinejnáhradovúpohľadávkuvovýške
40.379,94 eur. Zavŕšením konečného vyporiadania BSM účastníkov takto už malo byť len vyporiadanie

nehnuteľností, zahrnutých do dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 10.05.2021, kde sa rozdeľovali medzi
účastníkov nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. H. - rodinný dom súp. číslo XXX postavený na
pozemku C KN parcela č. 1069/13 a pozemky zapísané na LV č. XXXX, ako aj nehnuteľnosť zapísaná
na LV č. XXXX pre k.ú. I.. Žalovaný poukázal na to, že v čl. 5 dohody o vyporiadaní BSM bolo výslovne
uvedené, že po splnení povinností podľa čl. 2 až 4 budú účastníci dohody úplne vyrovnaní a nebudú

mať voči sebe žiadne ďalšie nároky. Podľa žalovaného text dohody o vyporiadaní BSM obsahoval
jednoznačnú vôľu a spôsob vyporiadania BSM účastníkov a deklaroval, že ide o konečné majetkové
vyrovnanie.
1.3 Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že predmetom konania bolo vyporiadanie BSM, pričom súd v
prvom rade riešil otázku, či k vyporiadaniu BSM už nedošlo dohodou. Žalobkyňa súdu prvej inštancie

doručila dohodu o vyporiadaní BSM, datovanú 08.07.2020, podpísanú stranami sporu dňa 10.05.2021.
Žalovaný platnosť dohody uznal a tvrdil, že jej uzavretím došlo k vyporiadaniu celého BSM sporových
strán. Žalobkyňa tvrdila, že uvedenú dohodu vyhotovil A. N., ktorého kontaktovala ona, ale kontaktoval
ho aj bývalý manžel - žalovaný; bol to ich rodinný známy. Uviedla, že bolo pravdou, že ona chcela,
aby žalovaný uvedenú dohodu podpísal, pretože on bez nej nechcel ich deťom podpísať pozemky v H..

Žalobkyňa uviedla, že A. N. teda vyhotovil dohodu o vyporiadaní BSM, ktorú pred jej podpisom prečítala
a A. N. sa spýtala, že či bol ten článok 5
v poriadku a on jej povedal, že bol v poriadku, pretože žalovaný jej vyplatí 100.000,- eur a ešte na
ňu osobitnou zmluvou prevedie polovicu stredového pozemku a polovicu stredovej budovy. Ona bola
s uvedeným vysvetlením A. N. spokojná aj preto, lebo uvedených rokovaní sa zúčastňoval aj žalovaný,

a ten tiež súhlasil a ona uvedenú dohodu považovala za čiastkové vyporiadanie BSM; avšak s odstupom
času, keď na žalovaného podávala trestné oznámenie, tak sa rozprávala s A. O. a tá ju upozornila, že
ten článok 5 v dohode o vyporiadaní BSM nemusel byť v poriadku. Ona potom podala žalobu
o vyporiadanie BSM na súd, pričom žalovaný poprel, že by sa so žalobkyňou dohodli nejako ináč, než
bolo uvedené v dohode, poprel aj tvrdenie žalobkyne, že by jej prisľúbil vyplatenie 100.000,- eur a prevod

polovice stredového pozemku a stredovej budovy. Podľa žalovaného dohoda o vyporiadaní BSM bola
spísaná tak, ako aj bola dohodnutá.
1.4 Podľa súdu prvej inštancie, čo sa týkalo tvrdenia žalobkyne ohľadne toho, že dohoda
o vyporiadaní BSM neobsahovala ich skutočnú vôľu, pretože ich ústna dohoda so žalovaným bola
odlišná, súd prvej inštancie poukázal na to, že v prípade písomnej formy právnych úkonov sa právne

významným stal len prejav vôle vyjadrený písomne; akékoľvek vedľajšie alebo pravidelné zložky
právneho úkonu, ako aj cieľ a motív v právnom úkone nevyjadrené sa stali právne bezvýznamnými.
Napokon žalobkyňa ani tieto tvrdenia ohľadne rozporu skutočnej a prejavenej vôle nepreukázala -
žalovaný poprel, že by „skutočná„ dohoda medzi ním a žalobkyňou bola odlišná, než tá, ktorá bolauvedená v dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 10.05.2021 a žalobkyňa na preukázanie jej tvrdenia
navrhla vypočuť ako svedka
A. N., ktorý dohodu o vyporiadaní BSM vyhotovil. A. P. N., ktorý je advokátom, však súdu oznámil, že

odopiera vypovedať ako svedok. Uviedol, že obe sporové strany pozná a bol ich dlhoročným právnym
zástupcom, ako aj právnym zástupcom obchodných spoločností, ktoré mali v minulosti v ich vlastníctve.
Z uvedeného dôvodu nedokázal byť nestranný a nezaujatý. Uviedol, že ak by ho aj sporové strany
chceli zbaviť jeho zákonnej povinnosti zachovať mlčanlivosť, tak využije jeho zákonné právo a odmietne
vypovedať, pretože má za to, že porušenie mlčanlivosti by bolo v neprospech účastníkov konania a

mohol by spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania sporových strán. Súd prvej inštancie konštatoval,
že A. P. N. mal v zmysle ust. § 23 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
právo odmietnuť vypovedať ako svedok v danej veci. Súd prvej inštancie preto jeho výsluch nevykonal.
Súd prvej inštancie navyše jeho výsluch ani nepovažoval za potrebný, pretože - ako bolo uvedené vyššie
- vôľa zmluvných strán sa v prípade písomného právneho úkonu zisťovala výlučne z obsahu uvedeného

písomného právneho úkonu.
1.5 Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že dôkazom toho, že dohoda o
vyporiadaní BSM bola neplatná, bola skutočnosť, že na jej základe doteraz nebol povolený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, súd prvej inštancie uvedené tvrdenie nepovažoval za
dôvodné. Skutočnosť, že nebol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe

dohody o vyporiadaní BSM, sama osebe nebola dôkazom o tom, že bola táto dohoda neplatná. Z
dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa, vyplynulo, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností podal žalovaný a uvedené konanie (č. V 3431/2021) bolo prerušené z dôvodu, že
žalobkyňa Okresnému úradu Námestovo doručila návrh na prerušenie konania, v ktorom uviedla, že
bola uvedená do omylu, pretože vyhotoviteľ zmluvy zrealizoval dohodu ako úplnú dohodu o vyporiadaní

BSM, pričom malo ísť len o čiastkovú dohodu. V rozhodnutí o prerušení konania bolo uvedené, že
Okresný úrad Námestovo nebol oprávnený posudzovať platnosť odstúpenia od dohody o vyporiadaní
BSM a vyzval účastníkov, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podali na súd žalobu o
určenie neplatnosti odstúpenia od predmetnej dohody a
v prípade, že tak v uvedenej lehote neurobí, bude to vyhodnotené ako akceptácia platnosti vykonaného

odstúpenia od dohody a okresný úrad katastrálne konanie zastaví. Rozhodnutím Okresného úradu
Námestovo č. V 3431/2021 zo dňa 31.11.2022 Okresný úrad Námestove zastavil konanie o návrhu na
vklad s odôvodnením, že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad,
prípadne jeho príloh. V odôvodnení rozhodnutia bolo ešte uvedené, že správny orgán konanie zastavil
z dôvodu, že účastníci konania nedostatky návrhu na vklad a jeho prílohe v zmysle rozhodnutia o

prerušení konania zo dňa 27.10.2021 neodstránili v stanovenej lehote. Súd prvej inštancie konštatoval,
že v rozhodnutí o prerušení konania orgán správy katastra (nesprávne) označil za odstúpenie od
zmluvy odlišný právny úkon a to dovolanie sa relatívnej neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM, ktoré
žalobkyňa doručila žalovanému aj Okresnému úradu Námestovo. Súd prvej inštancie, ako bolo uvedené
v predošlom odôvodnení, uvedené dovolanie sa relatívnej neplatnosti dohody vyhodnotil ako neplatné,

pretože žalobkyňa do omylu nebola uvedená. Vo vzťahu k prejednávanej veci bolo teda úplne bez
právneho významu, že správny orgán zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe
dohody o vyporiadaní BSM. Keďže súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že BSM
sporových strán už bolo vyporiadané dohodou zo dňa 10.05.2021, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
1.6 Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľaust.§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,

keď ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný.
2. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. f), keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania
k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) kedy napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že v odôvodnení rozsudku sa súd

opieral o to, že medzi bývalými manželmi bola dohoda
o BSM, pričom súdu neprináležalo riešiť súdnou cestou BSM, keď tu existovala dohoda. Poukázala tiež
na to, že zo skutkového stavu vyplýva, že dňa 08.07.2020 podpísala žalobkyňa dohodu o vyporiadaní
BSM, pričom žalovaný ju podpísal až 10.05.2021. Bývalí manželia podali návrh na vklad, ktorého
predmetom bola práve táto dohoda o vyporiadaní BSM. Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor

pridal k tomuto konaniu číslo V 3431/2021.
Na Okresný úrad Námestovo, katastrálny odbor bol doručený návrh na prerušenie konania
č. V 3431/2021, v ktorom žalobkyňa uvádzala, že bola uvedená do omylu. Následne katastrálny odbor
vyzval žalovaného, aby sa v lehote 60 vyjadril, či súhlasí s odstúpením od zmluvy zo strany žalobkyne.Žalovaný márnym plynutím času sa k výzve katastrálneho odboru do dnešného dňa nevyjadril.
Katastrálny odbor konanie V 3431/2021 zastavil. Žalobkyňa má za to, že dohoda o vyporiadaní BSM zo
dňa 08.07.2020 resp. 10.05.2021 bola nezapísateľná a preto na ňu súd nemôže prihliadať. V predmetnej

dohode o vyporiadaní BSM sa okrem iného uviedlo, že jej predmetom boli nehnuteľnosti: 1069/13 o
výmere 107 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a 1069/5 o výmere 282 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
zapísané na LV XXXX, k. ú. a obec H., okres E.. Uvedené nehnuteľnosti boli nadobudnuté výlučne
žalobkyňou, z jej prostriedkov, čo žalovaný nikdy nespochybnil. Boli to nehnuteľnosti, ktoré patrili do
vlastníctva predka žalobkyne. Predmetné nehnuteľnosti nemohli byť predmetom vyporiadania BSM.

Uvedené parcely 1069/13 a 1069/5 previedla žalobkyňa na jej plnoletú dcéru, pretože uvedené dve
parcely patrili do jej výlučného vlastníctva. Ďalej poukázala na to, že súd na svojom prvom pojednávaní
uviedol, že žaloba bola dôvodná a bude sa ňou zaoberať, následne na ďalšom pojednávaní uviedol, že
keďže existuje dohoda o vyporiadaní BSM, žaloba bola nedôvodná. Mala preto za to, že uvedený postup
súdu bol v rozpore so zákonnou úpravou a súd mal riešiť merito veci. Uviedla, že v čl. 5 predmetnej
dohody o vyporiadaní BSM bolo uvedené, že po splnení povinností podľa čl. 2 až 4 búdu účastníci

predmetnej dohody úplne vyrovnaní a nebudú mať voči sebe žiadne ďalšie nároky. Mala za to, že k
splneniu povinností nedošlo, a preto nemožno aplikovať čl. 5 uvedenej dohody, pričom poukázal na to,
že žalovaný zostal pasívny a jeho pasivitou sa sporové strany dostali do právnej neistoty. Okrem toho
poukázala na tú skutočnosť, že ak by odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, tak na sporové strany
by sa aplikoval § 149 ods. 4 OZ. Uvedený spôsob usporiadania vzťahov by bol v rozpore s princípami

právneho štátu. Čo sa týka zmluvy samotnej, zákon 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov v § 5
ods. 1 písm. c) okrem iného vyžadoval aj určenie priľahlého pozemku, pričom uvedená povinnosť
v predmetnej dohode absentovala. Uvedená dohoda bola podľa nášho názoru neplatná, a nemôže ju
katastrálny odbor zapísať. Splnenie povinností v čl. 2-4 nebolo možné, a preto nemožno aplikovať čl.
5 dohody o vyporiadaní BSM, a preto mal súd prvej inštancie konať. Súd prvej inštancie argumentoval

tým, že ako sa prepísali obchodné spoločnosti FINIK s. r. o. a RAKVIEM-FP spol. s r. o., tieto obchodné
spoločnosti nemali nič spoločné s vyporiadaním BSM, a taktiež ani nemali nič spoločné s finančnými
prostriedkami,ktorétietoobchodnéspoločnostizískali.Napokonpoukázalanato,žezamietnutímžaloby
sa dostala do právne zložitej situácie, kde dohoda o vyporiadaní BSM bola nezapísateľná a súd prvej
inštancie návrh na vyporiadanie BSM zamietol. Uvedená skutočnosť mohla viesť k tomu, že sporové

strany nebudú mať vyporiadané BSM. Preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zaviazal žalovaného ku zaplateniu trov
súdu prvej a druhej inštancie v rozsahu 100 %.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny
potvrdil a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Poukázal

na to, že v konaní bolo preukázané, že to bola žalobkyňa, ktorá bez akýchkoľvek pochybností vždy,
teda aj v samotnej dohode o vyporiadaní BSM uzavretej účastníkmi 10.05.2021, ako aj v jej žalobnom
návrhu doručenému súdu 26.10.2021 radila okrem iného majetku do masy BSM aj pozemky, CKN
parc. č. 1069/13 zast.pl. 107 m2 a CKN parc.č.1069/5 zast.pl. 282 m2, k.ú. H. a to s plným vedomím
si skutočnosti, že nadobúdanie uvedených pozemkov bolo financované za trvania manželstva zo

spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM účastníkov. Uvedené podľa žalovaného takto
platilo bez ohľadu na to, aký nadobúdací úkon (napr. osvedčenie o vydržaní Z 457/98) uviedla žalobkyňa
pri spisovaní listín o nadobúdaní označených pozemkov na jej meno. Žalobkyňa sama, v súčinnosti s
jej právnymi zástupcami, sa podieľala na sformovaní textu Dohody
o vyporiadaní BSM z 10.05.2021 ako aj na sformovaní textu žaloby na vyporiadaní BSM a vôbec

neurobila spornou skutočnosť, či uvedené pozemky mali, resp. nemali patriť do BSM. Podobne
ani žalovaný nikdy nespochybnil, že uvedené pozemky patrili do BSM, a teda súd nemal uvedenú
skutočnosť za spornú. Žalobkyňa podľa žalovaného ani v priebehu súdneho konania počas jej osobnej
výpovede pred súdom nevylúčila uvedené nehnuteľnosti z masy BSM. Za daného dôkazného stavu
nevznikol ani náznak spornosti ohľadne skutočnosti, či predmetné pozemky mali alebo nemali tvoriť

masu BSM a za uvedeného stavu je úplne v súlade s princípmi CSP, že označené pozemky museli byť
predmetomBSMasúdnemalotejtoskutočnostipochybnosť.Žalobkyňavjejodvolaníuplatnilavrozpore
s pôvodným znením a argumentáciou v žalobe tvrdenie, že sporné pozemky, CKN parc.č.1069/13
zast.pl. 107 m2 a CKN parc.č.1069/5 zast.pl. 282 m2, k.ú. H. nemajú tvoriť BSM . Podľa presvedčenia
žalovaného išlo zo strany žalobkyne o svojvoľné zneužitie práva a neprípustnú novotu v odvolacom

konaní na ktoré tvrdenie žalovaný ani nemal možnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany. Žalovaný preto dôvodil, že v konaní išlo
o skutočnosť, ktorá nebola sporná a takto ju súd prvej inštancie vo vzťahu k obsahu Dohodyo vyporiadaní BSM aj správne posúdil, že uvedené pozemky správne patrili do masy BSM. Podľa
žalovaného, ak následne žalobkyňa vykonala prevod týchto pozemkov na jej dcéru, po vyhlásení
rozsudku 7C/58/2021 z 12.06.2023 a pred rozhodnutím odvolacieho súdu

o podanom odvolaní, išlo o právny úkon, ktorý bol zneužitím práva vo vzťahu k žalovanému i a hraničil
s možnosťou spáchania trestného činu marenia spravodlivosti. Uvedený postup žalobkyne mal viesť
len k vyfabrikovaniu odvolacieho dôvodu o údajnej nezapísateľnosti textu dohody o vyporiadaní BSM
účastníkov z 10.05.2021 a k novému odvolaciemu dôvodu proti rozsudku 7C/58/2021 z 12.6.2023.
Poukázal tiež na to, že aj vo vzťahu k prevodu predmetných nehnuteľností sa žalovaný riadne

voči úkonu darovacej zmluve V 1951/2023, vklad povolený 18.07.2023 dovolal relatívnej neplatnosti
uvedených úkonov a to písomnosťami z 13.09.2023 adresovanými tak na meno darkyne A. B. ako aj
obdarovanej N. B. s poukazom na úpravu § 40a OZ v spojení s úpravou § 145 OZ. Na pripojených
poštových doručenkách bolo zrejmé, že uvedené dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu zo strany
žalovaného prevzala N. B. dňa 22.09.2023 a A. B. dňa 29.09.2023. Žalovaný nepovažoval za dôvodný
ani odvolací argument žalobkyne, že vo vkladovom konaní V 3431/2021 o povolenie vkladu dohody

o vyporiadaní BSM malo dôjsť k dôvodnému zastaveniu konania pre nečinnosť žalovaného. Žalovaný
len doplnil, že súd prvej inštancie v bode 8. odôvodnenia rozsudku správne vyhodnotil uvedený záver,
že dovolanie sa relatívnej neplatnosti žalobkyne bolo neplatné, lebo žalobkyňu nikto do žiadneho
omylu neuviedol a kataster konal v danej veci nezákonne a predčasne. Navyše samotný Okresný úrad
Námestovo, katastrálny odbor ani nepostrehol, že žalobkyňa sa

v danom konaní domáhala len prerušenia konania V 3431/2021 s poukazom na prebiehajúce súdne
konanie o vyporiadaní BSM. Žalovaný naďalej poukazuje na to, že samotná Dohoda o vyporiadaní
BSM účastníkov z 10.05.2021 obsahovala všetky zákonné náležitosti a je takto vkladu schopná listina
pre zápis v katastri nehnuteľnosti, a to v lehote do 3 rokov od jej uzavretia.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania

žalobkyne v rozsahu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.
5. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi

predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
7. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobkyne
formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Krajský súd zároveň poukazuje na

zodpovednosť odvolateľky za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (ustanovenie § 380 ods. 1 CSP).
8. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok,
a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie.
9. Žalobkyňa svoje odvolanie v podstate odôvodnila tým, že obsahom predmetnej dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo, že jej predmetom boli aj nehnuteľnosti, a to CKN
parcela č. 1069/13 o výmere 107 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a CKN parcela č. 1069/5 o výmere
282 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie obec H., okres
E.. Podľa žalobkyne boli predmetné nehnuteľnosti nadobudnuté výlučne žalobkyňou z jej prostriedkov,čo žalovaný nikdy nespochybnil, išlo o nehnuteľnosti, ktoré podľa žalobkyne patrili do jej výlučného
vlastníctva, keďže patrili do vlastníctva jej predka. Poukázala tiež na to, že predmetné nehnuteľnosti
nemohli byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom predmetné

parcely previedla na plnoletú dcéru, a to z dôvodu, že patrili do jej výlučného vlastníctva. Zo spisového
materiálu nevyplýva, že by žalobkyňa predmetné námietky vznesené v rámci odvolacieho konania
uplatňovala aj v konaní pred súdom prvej inštancie. V rámci konania pred súdom prvej inštancie bolo
preukázané, že žalobkyňa bez akýchkoľvek pochybností vždy, teda aj v samotnej dohode o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj v žalobe, uplatnila okrem iného majetku do majetku

bezpodielového spoluvlastníctva aj pozemky CKN parcela č. 1069/13 o výmere 107 m2 – zastavaná
plocha a nádvorie a CKN parcela č. 1069/5 o výmere 282 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, zapísané
na LV č. XXXX pre katastrálne územie obec H., okres E., a to s plným vedomým skutočnosti, že
nadobúdanie uvedených pozemkov bolo financované za trvania manželstva zo spoločných finančných
prostriedkov patriacich do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov (strán sporu). Žalobkyňa sa
podieľala sama, ako aj v súvislosti s jej právnym zástupcom, na formovaní textu dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v priebehu konania neurobila spornou skutočnosť, že
predmetné pozemky mali, resp. nemali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pritom
ani žalovaný nikdy nespochybnil, že predmetné pozemky patrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, a teda ani súd prvej inštancie nemal uvedenú skutočnosť za spornú. Podľa odvolacieho súdu
žalobkyňa ani v priebehu súdneho konania pred súdom prvej inštancie (počas jej osobnej výpovede)

nevylúčilapredmetnénehnuteľnostizmasybezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Pretozadaného
stavu nedošlo k spornosti ohľadne uvedenej skutočnosti (či predmetné pozemky mali, resp. nemali tvoriť
masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a za daného stavu bolo úplne v súlade s princípmi
CSP, že označené pozemky museli byť predmetom masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
pričom súd prvej inštancie nemal o tejto skutočnosti pochybnosť. Žalobkyňa v rámci odvolania namietla,

že predmetné pozemky nepatria do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na pojednávaní
konanom dňa 12.06.2023 neboli vznesené ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania predtým, ako
vyhlásil súd dokazovanie za skončené. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať
na ust. § 154 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Predmetné ustanovenie

znamená, že konanie v prvej inštancii a odvolacie konanie predstavuje jeden celok, pričom uvedenú
zákonnú dikciu treba chápať tak, že vyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania pred súdom prvej
inštancie je moment, po ktorom už (na účely ďalšieho – čiže odvolacieho – konania) nebudú (v
zásade) nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. V materiálnom
zmysle zákonná koncentrácia je totožná s neúplnou apeláciou, čo znamená, že prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie.
Z uvedeného je zrejmé, že predmetné ustanovenie o koncentrácii konania dáva žalobkyni možnosť
predkladať tvrdenia a dôkazy do momentu vyhlásenia dokazovania vo veci samej za skončenie, nie však
po tomto momente v rámci podaného odvolania. Takéto nové tvrdenia (nový procesný útok) predstavuje
zo strany žalobkyne aplikáciu tzv. novôt v odvolacom konaní.

10. Opravný prostriedok s právom tzv. novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy,
čo znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli doteraz použité, ale len vtedy ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
CSP). Odvolací súd v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 CSP pre
použitie novoty zo strany žalobkyne v odvolacom konaní.
11. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo
znamená,žeprávoodvolateľapoužiťvodvolacomkonaníprostriedkyprocesnéhoútokualeboprocesnej

obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali
totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a súdom
prvej inštancie boli poučené tak o sudcovskej koncentrácii konania ako aj zákonnej koncentrácii konania.
Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len
v prípade taxatívne stanovených výnimiek, ktorými sú skutočnosti poukazujúce na nedostatok

podmienok konania, na vylúčenie sudcu alebo na nesprávne obsadenia súdu, na vady konania, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo ktoré odvolateľka bez svojej viny
nemohla uplatniť pred súdom prvej inštancie. Na tomto základe, keďže posudzovaná výhrada žalobkyne
k skutkovým záverom súdu prvej inštancie sa netýkala procesných podmienok konania, vylúčenia sudcualebo nesprávneho obsadenia súdu a nesmerovala ani k preukázaniu vady konania, odvolací súd
posúdil odvolacie námietky žalobkyne vystavané na nových tvrdeniach, za námietky ktoré nemožno
v odvolacom konaní použiť. Naviac žalobkyňa ani netvrdila dôvody, pre ktoré nemohla predmetnú

argumentáciu použiť bez vlastnej viny už v rámci prvostupňového konania. Je povinnosťou odvolateľky
preukázať, že nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré uvádza až
v odvolacom konaní, nemohla v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobkyňa pritom
žiadne takéto dôkazy nepredložila. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie
novôt v odvolacom konaní neboli splnené, odvolací súd na predmetné tvrdenia žalobkyne nemohol

prihliadnuť. Vychádzal preto len z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej
inštancie.
12. Nad rámec uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa bola v konaní zastúpená
kvalifikovaným právnym zástupcom. Pokiaľ žalobkyňa mala ambíciu vytýkať, že predmetné pozemky
nemali tvoriť masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nejednalo sa o vadu, na ktorú by súdy
prihliadali z úradnej povinnosti. Žalobkyňa naviac s kvalifikovaným právnym zástupcom mohli takúto

námietku vzniesť už počas konania pred súdom prvej inštancie, pričom ani nešpecifikovali dôvody, ktoré
by im v takomto postupe bránili. Odvolací súd tak nevzhliadol dôvody na postup v zmysle § 366 CSP,
teda, že by sa jednalo o novoty v odvolacom konaní a odvolateľka ich bez svojej viny nemohla uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Aj v tomto prípade je možné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila
už v rímskom práve, a síce „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. práva patria len bdelým.

13. Neobstojí ani námietka žalobkyne týkajúca sa toho, že účelom civilného procesu je spory vyriešiť
(rozhodovať o nich) a prinášať spravodlivosť a nie ich zamietať, keďže vždy môže žalobkyňa využiť
procesný nástroj žaloby o určenie vlastníckeho práva.
14. Ďalšie argumenty žalobkyne v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované
len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.

zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
15. Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu
zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu

byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami
a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu,
nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných
základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú

zjavne protirečivé, alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom

dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľky boli
neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

17. Ako nadväzujúci výrok bol posudzovaný aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ku ktorému
odvolateľkanevymedzilažiadnukonkrétnunámietku.Potvrdenierozhodnutiavmeritórnejčasti,odktorej
je výrok o trovách konania priamo závislý, tak zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne
podmienenéhovýrokuonárokunanáhradutrov.Lennaokrajkrajskýsúddopĺňa,žeokresnýsúdnáležite
aplikoval zásadu úspechu v spore.

18. Možno zhrnúť, že v odvolacom konaní žalobkyňa neprodukovala žiadne skutkové ani právne
argumenty, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštanciev jej prospech. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP, s ktorým sa stotožňuje.

19.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane
nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady
trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V Žiline, dňa 30. apríla 2025
JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu(z dôvodu čerpania dovolenky JUDr. Vladimír Topoľančík nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia
podpísať /§ 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)

JUDr. Eva Malíková

člen senátu