Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 69C/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124212255
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pavlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124212255.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A. XXXX/XX, D. A. D. E., právne zastúpeného spoločnosťou AK VAVRINČÍK
s.r.o., so sídlom Hurbanova 752/1, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818, proti žalovanému A.
A., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom F. XX, D. A. D. E., právne zastúpenému spoločnosťou
AK JUDr. Mária Šupolová, s.r.o., so sídlom Račianska 17, Bratislava, IČO: 56 470 967 o určenie, že
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. D. A. D. E., obec Nové Mesto nad Váhom,
okres Nové Mesto nad Váhom, zapísané na LV č. XXXX ako rodinný dom, súp. č. XXXX postavený na

parcele č. XX, a parcela reg. „C“ č. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 198 m2 nie sú zaťažené
záložným právom v prospech žalovaného zriadeným záložnou zmluvou zo dňa 31.05.2004 uzavretou
medzi žalobcom a žalovaným.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosti v jeho vlastníctve zapísané na

LV č. XXXX pre k.ú. D. A. D. E. nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného zriadeným
záložnou zmluvou uzavretou medzi stranami sporu dňa 31.05.2004.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že mu bola zo strany žalovaného doručená výzva na dobrovoľné
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 04.04.2024, v ktorej sa žalovaný domáha zaplatenia finančných
prostriedkov poskytnutých na základe štyroch zmlúv o pôžičke v celkovej sume 25.625,70 eur
(772.000,- Sk). Poukázal zároveň na uznanie dlhu zo dňa 02.06.2004 a na uzatvorenú záložnú
zmluvu, ktorú uzavreli strany sporu dňa 31.05.2004, žalovaný ako záložný veriteľ a žalobca ako

záložca. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva v prospech žalovaného na
nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. D. A. D. E.. Žalobca adresoval žalovanému
vyjadrenie, v ktorom namieta platnosť uzavretých zmlúv o pôžičke a skutočnosť, že žalovaný
nepreukázal reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalobcovi. Ďalej namietal neprimerane vysokú
výšku sankcií, ktoré boli pri jednotlivých pôžičkách dojednané. Vzniesol námietku premlčania všetkých
záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť z titulu zmlúv alebo bezdôvodného obohatenia ako aj záložnej zmluvy,
ktorá je subsidiárne naviazaná na hlavný záväzkový vzťah. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu

tomuto doručil oznámenie o začatí výkonu záložného práva a výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti, čím
žalobcovi oznámil, že pristúpil k výkonu záložného práva priamym predajom založených nehnuteľností
prostredníctvom realitnej kancelárie. Katastrálny úrad na základe oznámenia žalovaného zapísal na
príslušnom LV v časti poznámky skutočnosť, že došlo k začatiu výkonu záložného práva. Žalobcav podanej žalobe zotrval na svojej argumentácii a označil všetky uzavreté zmluvy o pôžičke za absolútne
neplatné právne úkony z dôvodu, že boli uzatvárané v rozpore s § 39a Občianskeho zákonníka
a obsahujú neprimerane vysokú odplatu, zmluvnú pokutu. Na základe uvedených skutočností ani

uznanie dlhu, ktorého predmetom je uznanie neplatných zmlúv nepožíva žiadne právne účinky. Žalobca
vzniesol námietku premlčania, tak všetkých záväzkov ktoré by mohli vzniknúť z titulu zmlúv o pôžičke
alebo bezdôvodného obohatenia ako aj záložnej zmluvy zo dňa 31.05.2004, ktorá je subsidiárne
naviazaná na hlavný záväzkový vzťah, ktorý sa viaže na absolútne neplatné zmluvy o pôžičke. Ak
by aj tieto zmluvy boli uznané za platné a účinné rovnako ako aj uznanie dlhu z roku 2004, všetky

záväzky by stratili vymáhateľnosť v roku 2014 márnym uplynutím premlčacej doby. Pohľadávky zo zmlúv
o pôžičke , ktoré boli predmetom uznania dlhu zo dňa 02.06.2004 a výkon záložného práva sa preto
premlčalinajneskôr03.06.2014.Žalovanýakozáložnýveriteľsineuplatnilvpremlčacejdobesvojeprávo
na zodpovedajúcom orgáne, za takéto uplatnenie nemožno považovať zápis výkonu záložného práva
v katastri nehnuteľností ani oznámenie začatia výkonu záložného práva žalobcovi. Nie je preto možné
pokračovať vo výkone záložného práva pričom na určení neexistencie záložného práva má žalobca

naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že bez tohto určenia bude na nehnuteľnosti naďalej
viaznuť záložné právo v prospech žalovaného, ktoré však bude nevykonateľné. Žalobca nemá žiaden
iný spôsob ako by dosiahol výmaz záložného práva, ktoré ho obmedzuje.
3. Súčasne so žalobou vo veci samej podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
v ktorom žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a zdržať

sa všetkých úkonov smerujúcich k priamemu predaju založených nehnuteľností. Uznesením č.k.
69C/68/2024-33 z 15.08.2024 tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie v ktorom žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX,
evidovanom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom – katastrálny odbor pre k.ú. D. A. D. E., obec
Nové Mesto nad Váhom, okres Nové Mesto nad Váhom ako rodinný dom so súp. č. XXXX postavený

na pozemku C-KN parc.č. XX a pozemok, parcela reg. C –KN, parc. č. XX zastavaná plocha a nádvorie
ovýmere198m2,najmäžalovanémuuložilpovinnosťzdržaťsaúkonovsmerujúcichkpriamemupredaju
týchto nehnuteľností prostredníctvom realitnej kancelárie a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.
4. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená prostredníctvom jeho právnej

zástupkyne dňa 24.10.2024. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že všetky argumenty
žalobcu považuje za vykonštruované, klamlivé, nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný zotrval na tvrdení,
že žalobcovi riadne požičal finančné prostriedky formou pôžičiek, ktoré boli zabezpečené zmluvou
o zriadení záložného práva. Žalovaný namietol, že nevidí dôvod, prečo by inak žalobca uzatváral zmluvu
o zriadení záložného práva. Nakoľko však žalobca vzniesol námietku premlčania súd by sa mal podľa

ustálenej rozhodovacej praxe v prvom rade zaoberať otázkou premlčania. Žalovaný ďalej uviedol, že
si je vedomý skutočností, že k výkonu záložného práva pristúpil s odstupom dlhšieho času ako je
zákonom stanovená premlčacia lehota, preto sa ďalej sa k tvrdeniam žalobcu prezentovaným v žalobe
nevyjadroval.
5.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalobcu,oboznámením listinnýchdôkazov:výzvynadobrovoľné

plnenie zo dňa 04.04.2024, uznania dlhu zo dňa 02.06.2004, záložnej zmluvy zo dňa 31.05.2004, výpisu
z LV č. XXXX pre k.ú. D. A. D. E., vyjadrenia výzve na plnenie zo dňa 24.05.2024, oznámenia o začatí
výkonu záložného práva zo dňa 06.06.2024, výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 18.07.2024,
vyjadrenia k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva zo dňa 22.07.2024. Takto zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že predmetné právne úkony uzatváral vo veľmi
stresujúcom období, teraz by už nič také nepodpísal. Podnikal a mal viacero záväzkov u rôznych ľudí.
Títo k nemu posielali „namakaných“ chlapov, ktorí na neho vytvárali nátlak, aby dlhy uhradil a raz mu aj
zhorelo auto. Žalovaný mu potom uviedol, že za neho uhradil časť jeho záväzkov u tretích osôb. U koho
boli jeho záväzky uhradené a v akej výške, nevedel žalobca uviesť, jemu priamo neboli žiadne peňažne

prostriedky vyplatené. Nikto z jeho veriteľov sa mu už potom neozval. Žalovanému žiadne peniaze
nezaplatil a ani on sa svojho nároku nedomáhal. Až potom, ako ho začiatkom roka 2024 kontaktoval
žalobca s tým, že by chcel vymazať záložné právo viaznuce na jeho dome, žalovaný začal podnikať
kroky na jeho realizáciu.
7. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. A. D. E. je zrejmé, že žalobca je vlastníkom rodinného domu

so súp. č. XXXX postaveného na parcele č. XX a pozemku parc.č. XX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 198 m2 v podiele 1/1. Na uvedených nehnuteľnostiach viaznu dve ťarchy. Vecné bremeno
– právo doživotného užívania nehnuteľností v prospech F. C. a záložné právo v prospech žalovaného.
V poznámke je uvedené začatie výkonu záložného práva zavkladovaného dňa 08.07.2004 pod V XXXX/XXXX pre záložného veriteľa – žalovaného, ktorý pristúpil k výkonu záložného práva priamym predajom
založených nehnuteľností prostredníctvom realitnej kancelárie.
8. Z uznania dlhu zo dňa 02.06.2004 je zrejmé, že žalobca ako dlžník uznal čo do dôvodu a výšky svoj

dlh voči žalovanému ako veriteľovi v celkovej výške 772,000,- Sk (25.625,70 eur) spolu s príslušenstvom
z titulu vrátenia zapožičaných finančných prostriedkov na základe nasledovných zmlúv o pôžičke
uzavretých medzi stranami sporu:
- dňa 11.07.2001 na sumu 208.000,- Sk (6.904,33 eur) s lehotou splatnosti do 11. 08.2001 v prípade
omeškania s vrátením boli dohodnuté sankcie za každý začatý mesiac 8.000,- Sk (265,55 eur),

- dňa 18.07.2001 na sumu 310.000,- Sk (10.290,11 eur) s lehotou splatnosti 18.08.2001 a sankciou za
omeškania vo výške 10.500,- Sk (348,53 eur) mesačne,
- dňa 29.10.2001 na sumu 103.500,- Sk (3.435,57 eur) s lehotou splatnosti do 29.12.2001 a sankciou
za omeškania vo výške 3.500,- Sk (116,18 eur) mesačne,
- dňa 06.05.2002 na sumu 150.000,- Sk (4.979,08 eur) s lehotou splatnosti 06.06.2002.
9. Zo záložnej zmluvy zo dňa 31.05.2004 uzavretej medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným

ako záložným veriteľom je zrejmé, že za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného zo zmlúv
o pôžičke uvedených v predchádzajúcom odseku odôvodnenia, strany sporu zriadili záložné právo na
nehnuteľnosti: parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 198 m2 a domu so súp. č. XXXX
postavený na parcele č. XX vo vlastníctve žalobcu. Podľa časti III bodu 1 až 3 zmluvy ak záložca
v dohodnutom termíne neuhradí pohľadávku zabezpečenú touto záložnou zmluvou pristúpi záložný

veriteľ k uplatneniu záložného práva. Záložný veriteľ môže po vyzvaní záložcu predať nehnuteľný
majetok, predmet zálohu prostredníctvom spoločnosti, ktorá má predaj v predmete činnosti (realitná
kancelária). Záložný veriteľ môže predať založený nehnuteľný majetok vyššie uvedeným spôsobom
po uplynutí 14 dňovej lehoty, stanovenej v oznámení o zamýšľanom predaji, ak do predaja nedostane
správu o splnení záväzku.

10. Výzvou zo dňa 04.04.2024 žalovaný vyzval žalobcu, aby v lehote 3 dní od doručenia výzvy uhradil
istinu vo výške 25.625,71 eur, zmluvné pokuty v zmysle dojednaní jednotlivých zmlúv o pôžičkách
a následného uznania dlhu, úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne z jednotlivých dlžných súm od
prvého dňa omeškania do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia vo výške 867,34 eur.
11. Ako vyplýva z odpovede žalobcu na výzvu žalovaného zo dňa 24.05.2024, žalobca žalovanému

uviedol, že nemá za preukázanú reálnosť kontraktov, že zmluvné dojednania odporujú právnej úprave
pre neprimeranú výšku odplaty a vzniesol námietku premlčania. Rovnakú právnu argumentáciu
opakovane uviedol vo vyjadrení k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva zo dňa 22.07.2024, kedy
naviac namietol premlčanie vo vzťahu k výkonu záložného práva.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že v lehote stanovenej žalovaným žalobca svoj záväzok neuhradil,

žalovaný písomnosťou zo dňa 06.06.2024 žalobcovi oznámil, že pristúpil k výkonu záložného práva
priamym predajom založených nehnuteľností prostredníctvom realitnej kancelárie.
13. Z výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 18.07.2024 vyplýva, že žalovaný vyzval žalobcu,
aby uspokojil jeho pohľadávku v celkovej výške 51.915,29 eur, spolu so všetkými nákladmi, ktoré mu
vznikli, s upozornením, že v opačnom prípade bude realizovať priamy predaj predmetu záložného práva

prostredníctvom realitnej kancelárie. Za týmto účelom vyzval žalobcu, aby mu poskytol súčinnosť pri
ohodnotení predmetu dražby do stanoveného termínu a za týmto účelom mu oznámil možné termíny
sprístupnenia nehnuteľnosti.
14. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len
vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom
možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Keďže nedošlo k zániku záložného práva z niektorého zo
zákonom predpokladaných spôsobov, žalobca nemá žiadnu inú zákonnú možnosť domôcť sa výmazu
predmetného záložného práva ako záznamom na základe rozhodnutia súdu. Naviac je postavenie

žalobcu neisté a ohrozené tým, že žalovaný napriek námietkam uplatneným žalobcom pokračoval
vo výkone záložného práva až do nariadenia neodkladného opatrenia. Uvedenými skutočnosťami je
podľa názoru súdu dostatočne odôvodnený naliehavý právny záujem na určení rozhodujúcej skutočnosti
v zmysle žalobného návrhu.
15. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do

dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.17. Podľa 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 .
18. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka § 110 ak právo dlžník písomne uznal čo
do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní
uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
21. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
22. Podľa § 151j ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných

zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa
uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
23. Podľa § 1 ods. 1 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“ ) kataster

nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom
bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo
správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných
právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo

k nehnuteľnosti“).
24. Podľa § 22 ods. 1 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam,
rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave
chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
25. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,

zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklepomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje

i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.
26. Záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, pretože nejde o majetkové právo, ktoré
by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Predmetom premlčania je právo záložného veriteľa na
uspokojenie sa z predmetu záložného práva - zálohu. Začiatok premlčania záložného práva je

zjednotený s počiatkom premlčania zabezpečenej pohľadávky. Premlčanie záložného práva je spojené
s momentom splatnosti pohľadávky (§ 101 Občianskeho zákonníka), kedy záložný veriteľ môže po prvý
krát pristúpiť k uspokojeniu svojho práva (začať s výkonom záložného práva). Záložné právo podlieha
premlčaniu v 3 -ročnej premlčacej dobe. Premlčanie záložného práva ako akcesorického práva voči
hlavnej (zabezpečovanej pohľadávke) je podmienené premlčaním pohľadávky, ktorú záložné právo

zabezpečuje. Záložné právo sa nepremlčuje skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 tretia
veta Občianskeho zákonníka). V prípade, že záložné právo bolo záložným dlžníkom písomne uznané čo
do dôvodu a výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, alebo, ak bola v uznaní
uvedená lehota na plnenie, od uplynutia tejto lehoty (§ 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka).
27. Vzhľadom na vykonané dokazovanie po právnom posúdení prejednanej veci súd dospel k záveru,

že žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne. V uznaní dlhu zo dňa 02.06.2004 boli uvedené
štyri zmluvy o pôžičke, pričom ani jedna z nich nemala uvedený neskorší dátum splatnosti ako deň
vyhotovenia uznania dlhu, premlčacia doba preto uplynula 02.06.2014. V tento deň došlo zároveň aj
k premlčaniu záložného práva. Súd mal teda za preukázané, že v danej veci obe premlčacie dobyuplynuli a žalobcom bola vznesená námietka premlčania. Vznesením námietky premlčania záložného
práva žalobcom žalovaný ako záložný veriteľ stráca možnosť domáhať sa proti vôli žalobcu ako záložcu
uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané, pričom toto premlčanie žalobca

namietal. Teda je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nebude môcť domáhať predaja alebo iného
speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu
a teda záložné právo nemôže byť v ďalšom, resp. do budúcna spôsobilým právnym prostriedkom pre
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Súd preto žalobe vyhovel a rozhodol tak, že na predmetných
nehnuteľnostiach neviazne záložné právo v prospech žalovaného.

28.Záveromsúduvádza,žepriustálenívyššieprezentovanéhoprávnehozáveruvychádzalzposúdenia
uznania dlhu zo dňa 02.06.2004 ako platného právneho úkonu nakoľko žalobca neprodukoval v
dostatočnej miere dôkazy, ktoré by umožnili jednoznačný záver o opaku, t.j. absolútnej neplatnosti
tohto právneho úkonu. Ďalšie dokazovanie o tejto medzi stranami spornej otázke, ako ani v otázke
spornej reálnosti záväzku, či výške dojednaného príslušenstva pohľadávky súd nepovažoval vzhľadom
na zásadu hospodárnosti konania za potrebné, nakoľko medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že

hlavná zabezpečovaná pohľadávka ako aj záložné právo ako akcesorický záväzok sú premlčané.
29. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci.

31. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Žalovaný navrhol, aby súd v súlade s ustanovením § 257 žiadnej zo strán nepriznal nárok na

náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca nevrátil žalovanému ani len časť finančných
prostriedkov,ktorémužalobcapožičal.Žalobcadlhérokyvedelotom,ženehnuteľnostivjehovlastníctve
sú zaťažené záložným právom a túto skutočnosť nijako neriešil ani nerozporoval do momentu, kedy
sa žalovaný rozhodol vyzvať žalobcu k vráteniu dlžnej sumy a následne k výkonu záložného práva.
Žalobca pred podaním žaloby nemal snahu urovnať spor mimosúdnou cestou, len si začal vymýšľať

argumenty typu, že u žalobca finančné prostriedky nepožičal, že uznanie dlhu je neplatným právnym
úkonom a pod. Aj v prípade ak by žalovaný nepristúpil k výkonu záložného žalobca mal možnosť ako
docieliť výmaz ťarchy záložného práva z listu vlastníctva to dohodu so žalovaným. K dohode by však
zrejme nedošlo nakoľko žalobca žalovanému pôžičku nevrátil a nemal ani ochotu ju vrátiť. Žalovaný
by bol takejto dohode naklonený, ak by žalobca žalovanému vrátil istinu pôžičky bez dohodnutého

príslušenstva. Žalobca s uvedeným návrhom nesúhlasil, pričom uviedol, že žalovanému už z predsúdnej
komunikácie musela byť zrejmá skutočnosť, že žalobca sa v prípade, ak žalovaný bude pokračovať
v realizácii záložného práva bude domáhať ochrany svojich práv na súde. Napriek tejto skutočnosti
pokračovalvosvojichsnaháchspeňažiťmajetokžalobcu,ktorýtaknemalinúmožnosťakopodaťžalobu.
34. Po preskúmaní okolností prejednávanej veci súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú

naplnené predpoklady, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 C.s.p. Súd
sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že takouto skutočnosťou by mal byť fakt, že žalobca nevrátil
žalovanému ani len istinu (inak medzi stranami nesporná skutočnosť). Žalovaný neuviedol žiadne
mimoriadne okolnosti, ktoré by mu od roku 2004, kedy došlo k uzavretiu záložnej zmluvy a uznaniu dlhu
do roku 2024, keď žalobcovi doručil výzvu na dobrovoľné plnenie bránili podniknúť príslušné kroky na

ochranu svojich práv. Súd pritom poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria
len bdelým" teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. O trovách konania preto
súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa miery úspechu v spore a žalobcovi ako v konaní plne
úspešnej strane priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.