Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 28Csp/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319201546
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2319201546.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou v sporovej veci žalobcu: S. K., L..

XX.X.XXXX, P. J. T. XXX proti žalovanému: Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom
Mlynské Nivy 1, Bratislava, v konaní zastúpeným: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
53 255 739, o určenie neplatnosti úverových zmlúv a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou v znení jej zmeny domáhal, aby súd určil, že: - zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.1.2017 a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
18.9.2017 uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú absolútne neplatné; - neplatná je neprijateľná
podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere XXXXXXXXXX „konsolidácia“ zo dňa 18.9.2017 v bode
9.2 v tomto znení: „Bod 9.2 Vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky Spoločnosť je oprávnená v
prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky
Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je Klient v

omeškaní s úhradou jednej Splátky alebo čiastočného plnenia jednej Splátky počas obdobia dlhšieho
ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.“; -
neplatná je neprijateľná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere XXXXXXXXXX „konsolidácia“
zo dňa 18.9.2017 v bode 9.4 v tomto znení: „Bod 9.4 V prípade, ak dôjde k vymáhaniu pohľadávky
prostredníctvom tretej osoby, súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj Spoločnosťou
skutočne vynaložené náklady na zabezpečenie vymáhania pohľadávky a to maximálne vo výške 14% z
vymoženejdlžnejsumyaDPH.“;-úverzozmluvyospotrebiteľskomúvereXXXXXXXXXX„konsolidácia“

zo dňa 18.9.2017 je bezúročný a bez poplatkov a zároveň žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov
konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.1.2017 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX medzi žalobcom ako spotrebiteľom - dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného
ako veriteľom - dodávateľom, na základe ktorej bol poskytnutý úver 4.000 Eur so splátkou 105,36 Eur
z toho poistenie 3,17 Eur na 60 splátok činí odplatu (105,36 x 60) = 6.321,60 Eur, pričom v zmluve

je uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa sú 2.131,40 Eur a celková čiastka je 6.131 Eur. Sadzba
poistenia je uvedená 3,10 %, pričom RPMN je uvedená 19,90 % spolu je to 23 %. Nesprávne je
vypočítaná odplata za tento úver. Rovnako aj RPMN je nesprávne v zmluve uvedená, preto sa žalobou
domáha určenia neplatnosti tejto zmluvy. Pri výške úveru 4.000 Eur, pravidelnej splátke 105,36 Eur,dobe splácania 60 mesiacov je podľa kalkulačky na výpočet RPMN, RPMN 21,16% a splatená suma
6.321,60 Eur. V zmluve je uvedená odplata 20,85 %, pričom má za to, že ide o neprimeranú odplatu
vzhľadom na úrokové sadzby ECB, ktoré sú dlhodobo od roku 2016 na úrovni 0% p.a. Dňa 18.9.2017

bola uzatvorená zmluva č. XXXXXXXXXX medzi žalobcom ako spotrebiteľom - dlžníkom a právnym
predchodcom žalovaného ako veriteľom - dodávateľom. Podľa predmetnej zmluvy bola poskytnutá
výška úveru 10.000 Eur na dobu 120 mesiacov s mesačnou splátkou 159,72 Eur. Úverovú zmluvu mali
podpísať spolu dvaja členovia predstavenstva. Podľa výpisu OR SR v mene spoločnosti konajú spoločne
dvaja členovia predstavenstva. Zmluvu podpísal sprostredkovateľ a podľa výpisu OR SR za spoločnosť

konajú spoločne predseda a jeden ďalší člen predstavenstva. Žalovaný nedokladoval podpísanie zmluvy
žalobcovi ani podpis zaručeným elektronickým podpisom či pečaťou. Žalobca má za to, že ide o
neplatný právny úkon na strane žalovaného. Predmetné zmluvy tak nemajú písomnú formu a preto je
úver bez úročný a bez poplatkov. Veriteľ (žalovaný) použil nekalé obchodné praktiky: neinformoval ho
ako spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy a nekonal s náležitou
odbornou starostlivosťou, použil predtlačenú formulárovú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený

bez možnosti ovplyvniť jej obsah druhou stranou. V zmluve sú uvedené celkové náklady spotrebiteľa
9.166,40 Eur a celková čiastka 19.166,40 Eur. Fixná ročná úroková sadzba 15,90 % a odplata 16,49
%. RPMN je v zmluve uvedená nesprávne 15,90 %. Pri výške úveru 10.000 Eur, pravidelnej splátke
159,72 Eur, dobe splácania 120 mesiacov je podľa kalkulačky na výpočet RPMN, RPMN 15,77 % a
splatená suma 19.166,40 Eur. Takáto zmluva je nevýhodná a žalobca sa domáha určenia neplatnosti

zmluvy. Doposiaľ žalovanej banke zaplatil na úver vo výške 10.000 Eur: od 20.2.2017 zaplatil 105,36
Eur x 8 = 842,88 Eur, od 20.10.2017 zaplatil 164,67 Eur x 27 = 4.446,09 Eur. Doposiaľ nevie koľko si
zaúčtovalžalovanýzakonsolidáciu.Podľanapádanejzmluvyč.XXXXXXXXXXXideozaplatenie164,67
Eur x 93 splátok, čo je 15.314,31 Eur, pričom žalovaný by mal získať 20.603,28 Eur čo je nepochybne
úžera a rozhodne úroková sadzba ani RPMN nie je správne vypočítaná. Dodávateľ je povinný pred

uzavretím zmluvy na diaľku súčasne s ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o
dodávateľovi. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. i), k) a y), podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, sa
poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa ustálenej súdnej praxe
je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, ak si dodávateľ za poskytnutie úveru žiada neprimerane

vysoký úrok a uvádza nesprávne vyčíslenú RPMN. Žiada, aby súd rozhodol o neprijateľnosti zmluvných
podmienok vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve č. XXXXXXXXXX „konsolidácia“ zo dňa 18.9.2017
a o ich neplatnosti. Žiada, aby súd určil, tieto neprijateľné podmienky zmluvy za neplatné: „Bod 9.2
Vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného
nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa

stane okamžite splatnou ( vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je Klient v omeškaní s úhradou
jednej Splátky alebo čiastočného plnenia jednej Splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a
to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.“ Má za to, že pred
formulovaná podmienka v bode 9.2 zmluvy je neplatná, pretože ak platí v zmluve podmienka, že si platí
poistenie pre prípad neschopnosti splácať úver a tiež má nárok na odklad splátok najmenej na dobu

6 mesiacov, tak uvedená podmienka je v rozpore s podmienkou o poistení, ktoré upravuje formulár o
dôležitých zmluvných podmienkach uzatváraného poistenia, a to pre prípad pracovnej neschopnosti
poisteného alebo straty zamestnania a následnej nezamestnanosti, ktorá trvá neprerušene viac ako
30 dní, poistné plnenie predstavuje plnenie vo forme mesačných splátok úveru, najviac však 12
po sebe nasledujúcich mesačných splátok a odklade splátok. Táto podmienka je spôsobilá založiť

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože
dochádza ku kolízii. Bod 9.4 „V prípade, ak dôjde k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom tretej osoby,
súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj Spoločnosťou skutočne vynaložené náklady na
zabezpečenie vymáhania pohľadávky a to maximálne vo výške 14% z vymoženej dlžnej sumy a DPH“.
Má za to, že pred formulovaná podmienka v bode 9.4 zmluvy je neplatná, pretože je v rozpore so

zákonom a dobrými mravmi, aby banka si účtovala náklady na vymáhanie pohľadávky prostredníctvom
tretej osoby a to do 14% z vymoženej dlžnej sumy + DPH. Všetky náklady, ktoré prislúchajú Banke
pre prípad omeškania sú úroky z omeškania. Podľa § 11 ods. 1 poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.

d), e), g) až i), 1) a p). Podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch § 11 ods. 4,
spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. V prípade
takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. V danom prípade ideo osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch a to §
53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Žalobca

na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (konsolidácia)
zo dňa 18.9.2017, splátkový kalendár, informáciu o RPMN, informáciu o ochrane osobných údajov,
formulár o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváraného poistenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.1.2017, udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov,

štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informáciu o RPMN.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že má za to, že žalobca nemá na požadovanom
určení naliehavý právny záujem. Nakoľko žalobca zrozumiteľne neuviedol na akom právnom základe
sa určenia neplatnosti zmlúv o úvere dovoláva, žalovaný z podanej žaloby vyvodil, že toto určenie
odvodzuje od nasledujúcich skutočností: - zmluvy o úvere mali podľa názoru žalobcu podpísať členovia

predstavenstva, - neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých zmluvných
ustanovení. Zároveň konštatuje, že zmluvy o úvere obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky -
konkrétnepoukázalvýlučnenadojednanépoistenieúveru,pričomúdajnúneprijateľnosťtejtopodmienky
odvodzuje od skutočnosti, že žalovaný neinformoval spotrebiteľa ani v minimálnom rozsahu o
podmienkach poistenia. Ak spotrebiteľovi vadili niektoré zmluvné klauzuly už v čase prípravy zmluvnej

dokumentácie a v čase predloženia návrhu zmluvy na posúdenie, tak zmluvu vôbec nemusel a nemal
uzavierať (prípadne sa pred podpisom iniciatívne: i) klásť otázky a ii) žiadať „dovysvetliť“ skutočný
význam a zmysel zmluvných klauzúl, ktorým nerozumel). Ak však spotrebiteľ návrh zmluvy prijal a
text zmluvy podpísal bez toho, že by sa snažil predtým porozumieť obsahu predloženého návrhu
zmluvy (prípadne dokonca bez toho, že by si návrh zmluvy prečítal), tak takéhoto spotrebiteľa nemožno

považovať za spotrebiteľa primerane (resp. aspoň priemerne) správne informovaného, všímavého a
obozretného, ktorého legitímne záujmy chráni právo EÚ a rovnako aj právo SR. Žalovaný žalobcovi
nebránil sa so zmluvnou dokumentáciou oboznámiť, tá mu bola riadne pred podpisom odovzdaná,
pričom žalovaný zmluvy o úvere podpisoval v dobrej viere a záujem žalobcu o zmluvy o úvere (žiaľ,
skutočnosť, či si klient zmluvnú dokumentáciu naozaj prečíta alebo nie, už žalovaný nedokáže ovplyvniť.

Ak dané zmluvné vyhlásenie klient prostredníctvom podpisu zmluvy schválil, znamená to, že s ním
(slobodne a dobrovoľne) súhlasil a že odráža jeho skutočnú vôľu. Z uvedeného dôvodu nie je možné
predpokladať, že žalovaný nekonal pri uzatváraní zmlúv s odbornou starostlivosťou ako tvrdí žalobca.
Žalobca ďalej vo svojej žalobe uvádza z istého pohľadu nedopovedané tvrdenie, že osoby, ktoré v mene
žalovaného zmluvy o úvere podpísali, neboli na to oprávnené. Osoby, ktoré zmluvu o úvere podpísali,

boli na to oprávnené a riadne splnomocnené. Dotknutým osobám bolo riadne udelené plnomocenstvo na
zastupovanie žalovaného. V súvislosti s námietkou ohľadom nepodpísania zmluvy oprávnenou osobou,
žalovaný uviedol, že zmluvu za žalovaného podpisoval D. S., ktorý mal so žalovaným uzavretú Dohodu
o vykonaní práce, na základe ktorej sprostredkovával úvery. Dohody archivovali Ľudské zdroje, avšak
Dohoda s p. S. z r. 2017 už nie je k dispozícii, pretože už uplynula archivačná doba 5 rokov. Zmluva o

úvere je preto záväzná tak pre žalovaného ako aj pre žalobcu. Ak by aj naďalej žalobca spochybňoval
oprávnenie daných osôb konať v mene spoločnosti a na jej účet, poukázal na § 15 Obchodného
zákonníka, z ktorého priamo vyplýva dotknutým osobám oprávnenie konať za a v mene žalovanej pri
úkonoch, akým bolo i uzatvorenie zmluvy o úvere. Žalovaný si v súvislosti s konštatovaním žalobcu o
neprijateľných zmluvných podmienkach uviedol, že poistenie úveru bolo žalovanému poskytnuté na jeho

žiadosť, pričom mal možnosť toto poistenie odmietnuť. Rovnako poukazuje na formulár o dôležitých
zmluvných podmienkach uzatváraného poistenia, ktorý sám žalobca priložil k podanej žalobe a kde bol
podľa názoru žalovaného podrobne informovaný o všetkých podstatných skutočnostiach. Ďalej žalovaný
uvádza, že v prvom rade je žalobca povinný v rámci opisu rozhodujúcich skutočností tvrdiť, ktoré
zmluvnépodmienkysúpodľanehoneprijateľné,zakéhodôvodu,aakýsúvismajúspredmetomkonania,

nestačí len všeobecne konštatovať, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pokiaľ by
sa chcel žalobca domáhať len vyslovenia neprijateľnosti ním označených zmluvných podmienok, resp.
nekalých obchodných praktík nezávisle od okolností konkrétneho prípadu, jednalo by sa o konanie
o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach v zmysle § 301 CSP. V takomto konaní by však
neboli oprávnený podať žalobu, nakoľko takúto žalobu môže v zmysle § 302 CSP podať len právnická

osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.
Žalobca sa vo vyjadrení zo dňa 6.1.2020 dovoláva určenia bezodplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č XXXXXXXXXX zo dňa 18.9.2017 (ďalej ako „zmluva 1“), nakoľko zmluva 1 obsahuje nesprávnu
výšku RPMN a úrokovej sadzby. V súvislosti s tvrdením žalovaného o bezúročnosti a bezpoplatkovostispotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.9.2017 nakoľko obsahuje nesprávnu výšku RPMN,
žalovaný uviedol, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len
samotné nesprávne uvedenie hodnoty RPMN, ale kumulatívne musí byť naplnená aj druhá podmienka,

a to tá, že RPMN musí byť uvedená v zmluve nesprávne v neprospech spotrebiteľa. RPMN úveru je v
neprospechspotrebiteľavtedy,keďjevzmluveuvedenánižšiaRPMN,akojejejvýškavskutočnosti(tzn.
ak spotrebiteľ v skutočnosti ročne "preplatí" viac, ako deklaruje dodávateľ v zmluve). V tomto prípade
žalovaný v zmluve deklaroval, že RPMN zo zmluvy je vo výške 15,90 %, avšak tá bola vo výške 15,77
%. V zmluve teda nebola nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa a v zmysle § 11 ods.

1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné tento úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že poistenie schopnosti splácať úver ako typ zabezpečenia
záväzkov plynúcich zo zmluvy o úvere je v tomto prípade fakultatívne, t.j. ide o možnosť, nie povinnosť
dojednať taký druh poistenia - dané vyplýva z čl. IV zmluvy o úvere (hneď v úvode je vyslovene uvedené,
že poistenie nie je povinné), taktiež to vyplýva z formulára so štandardnými európskymi informáciami o
spotrebiteľskom úvere ( časť 3). Poistenie schopnosti splácať úver nebolo povinné, žalobca ho mohol

odmietnuť. Keďže nebolo povinné (záležalo len od preferencie žalobcu), zmluvu o úvere bolo možné
uzavrieť a úver poskytnúť za rovnakých podmienok aj bez poistenia. Poistné do výpočtu celkových
nákladov (a teda ani RPMN) v takom prípade z dôvodu jeho fakultatívnosti nevstupuje - nie je teda
povinné a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť aj bez dojednaného poistenia.
Takto „fakultatívne“ koncipované poistenie potom v zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských

úveroch nie je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov a teda ani do RPMN - podľa § 2 písm. g) zákona
o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere): ,,Na účely
tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;

do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok“. Pokiaľ ide o
námietku k výške úrokovej sadzby, žalovanému nie je zrejmé akým spôsobom má byť táto úroková
sadzba v nesprávnej výške. Žalobca preto stručne vysvetlil spôsob úročenia úveru. (Umorovaním

nazývame proces vyskytujúci sa pri splácaní úrokovanej pôžičky, teda takej pôžičky, pri ktorej sa
predpokladá, že dlžník vráti veriteľovi podľa dohodnutých podmienok okrem požičanej sumy aj úroky
z tejto sumy. Každá splátka úveru sa skladá z úmoru a z úroku. Umorovacia zložka splátky úveru
postupne znižuje dlžnú sumu (zostatok dlhu). Úroková zložka splátky úveru spláca úrok zo zostatku
dlhu. Postupným znižovaním zostatku dlhu klesá aj veľkosť úrokovej zložky splátok. Podľa charakteru

splácania rozlišujeme 2 možnosti: o platby s konštantnou anuitou - platby sú stále v rovnakej výške (časť
platby ide na úmor úveru a časť na zaplatenie úrokov), o platby s konštantným úmorom - platby nie sú
v rovnakej výške, ale rovnaká je čiastka, ktorá znižuje úver, t.j. úmor. Najbežnejšou formou splácania je
splácanie s konštantnou anuitou (výška splátky sa nemení. Vyššie uvedené sa dá zjednodušene vyjadriť
tak, že každý mesiac sa dohodnutou výškou úrokovej sadzby úročí výška poskytnutého úveru, ktorá

sa vždy znižuje o výšku úmoru z anuitnej splátky. Na začiatku úverového vzťahu vždy vyššia suma
splátky pripadá na úroky a nižšie na úmor. Z uvedeného dôvodu je výška úrokovej sadzby uvedená v
správnej výške pričom úver sa umoroval spôsobom vyjadreným v splátkovom kalendári na strane 9 až
11 Zmluvy 1). Žalobca ďalej uvádza, že zmluva 1 musí obsahovať identifikačné údaje veriteľa, RPMN
a celkovú čiastku úveru. S týmto tvrdením žalovaný súhlasí a dodáva, že tieto náležitosti sú v zmluve

1 bez pochybností prítomné už na prvej strane zmluvy, konkrétne v záhlaví a v čl. III. Žalobca sa v
podanom vyjadrení dovoláva určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyjadrenej v čl. 9.2 Zmluvy 1.
Z podaného vyjadrenia je možné vyvodiť, že žalobca odvodzuje neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky
od skutočnosti, že predmetný úver je poistený. Je potrebné podotknúť, že poistenie úveru sa týka
výlučne taxatívne vymenovaných situácií, avšak k neplneniu povinnosti môže dôjsť z rôznych dôvodov.

Vyslovenie premisy, že poistenie úveru spôsobuje predpoklad nemožnosti vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti prípadne akúkoľvek nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch považuje
žalovaný za logický nezmysel. Ďalej sa žalobca dovoláva určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky
vyjadrenej v čl. 9.4 Zmluvy 1, ktorá stanovuje výšku nákladov v prípade vymáhania pohľadávky treťou
osobou.Žalobcavpodanomvyjadrenínesprávnekonštatuje,žetútoodmenužalovanýstanovilpaušálne

vo výške 14 % z vymoženej sumy. Pri dôslednom čítaní uvedeného ustanovenia je zrejmé, že žalovaný
stanovil za tieto náklady skutočne vynaložené náklady na vymáhanie a pre vylúčenie pochybností
stanovil aj maximálnu výšku takejto odmeny vo výške 14% z vymoženej sumy. Takéto ustanovenie v
žiadnom prípade nemôže spôsobovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stránv neprospech spotrebiteľa, naopak stanovuje maximálnu výšku týchto nákladov aj v prípade reálne
vynaložených nákladov, čo je spotrebiteľovi na prospech. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej ako „ZoOS“) „Od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov

vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene
veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.“ Teda
zmluvná podmienka prevzatá zo zákonnej úpravy nemôže byť neprijateľná. V konkrétnom prípade
ide o § 9a ods. 2 ZoOS, ktoré povoľuje uplatňovanie nákladov za vymáhanie v ich skutočnej výške,
a preto napadnuté zmluvné ustanovenie nemôže byť neprijateľné. Napadnutá zmluvná podmienka

preto nespĺňa základný predpoklad jej vyhlásenia za neprijateľnú, a to ten, že nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže zmluvná
podmienka vyjadrená v čl. 9.2 Zmluvy 1 predstavuje dojednanie v zmysle § 565 a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a zmluvná podmienka vyjadrená v čl. 9.4 Zmluvy 1 dojednanie v zmysle § 9a
ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. sú obe vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľnosti. Žalobca ďalej vo
vyjadreníkonštatuje,žezmluvaospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa24.1.2017neobsahuje

správny údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa a výške RPMN. V tejto súvislosti opätovne uvádza,
že nakoľko bolo poistné plnenie fakultatívne a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient
uzatvoriť aj bez dojednaného poistenia. Takto „fakultatívne“ koncipované poistenie potom v zmysle § 2
písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov a teda ani do
RPMN. K tvrdeniu, že odplata dohodnutá v zmluve je v neprimeranej výške žalovaný len stručne uvádza,

že maximálna výška odplaty platná pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.11.2016 do
15.2.2017 bola pre tento typ produktu stanovená na 24,68 %. Nakoľko zmluvne dojednaná odplata
predstavuje 20,85 %, nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu. Žalovaný v zmysle vyššie uvedeného
navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

4. Rozsudkom sp. zn.: XXCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 10.6.2019 tunajší súd rozhodol tak, že I. výrokom
žalobu zamietol a II. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Predmetný rozsudok sp. zn.: XXCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 10.6.2019 napadol odvolaním žalobca.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením sp. zn.: 26CoCsp/61/2021 - 403 zo dňa 30.11.2022
rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 24.1.2017 došlo k uzavretiu Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a dňa 18.9.2018 k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX. Zmluva o úvere je upravená v § 497 Obchodného zákonníka a z obsahu uzavretej
zmluvy vyplýva záväzok veriteľa poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi bezúčelový úver v dojednanej sume,

a záväzok žalobcu vrátiť veriteľovi istinu úveru spolu s dojednanou odplatou, úrokom. Predmetný spor
je spotrebiteľským sporom, keďže žalobca je v oboch zmluvách, od ktorých odvodzuje svoj žalobný
nárok,identifikovanýakofyzickáosoba-nepodnikateľ,atietozmluvyuzavrelžalovaný,resp.jehoprávny
predchodca v rámci predmetu svojho podnikania.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 18.9.2017, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.1.2017, štandardnými
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciou o RPMN, informáciou o ochrane
osobných údajov, formulárom o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváraného poistenia, udelením
súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie

č. P/0437/07/11 zo dňa 7.3.2012, rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/0436/07/11
zo dňa 15.3.2012, odpoveďou MS SR zo dňa 4.6.2018, informáciou o najvyššej prípustnej výške
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 3. štvrťrok 2016, informáciou o najvyššej prípustnej
výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2017, súhrnnými informáciami o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2017, súhrnnými informáciami o

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2016 a zistil nasledovný skutkový
stav: žalobca dňa 24.1.2017 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový úver vo výške 4.000
Eur so základným súborom poistenia, o ktorý žalobca v zmysle predmetnej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru žiadal a súhlasil s poistením v rozsahu základného súboru poistenia, a

teda výška mesačnej splátky predstavovala sumu 105,36 Eur, z toho poistenie 3,17 Eur, celkové
náklady spotrebiteľa 2.131,40 Eur, celková čiastka 6.131,40 Eur, priemerná RPMN 16,06 %, RPMN
19,90 %, fixná ročná úroková sadzba 19,90 %, odplata 20,85 %, s počtom splátok 60, splatnosť
1. splátky 20.2.2017, termín konečnej splatnosti 20.1.2022, splatnosť splátky 20. deň v mesiaci,najvyššouprípustnouvýškouodplaty24,68%.Dňa18.9.2017uzatvorilžalobcasprávnympredchodcom
žalovaného zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX konsolidácia, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 10.000 Eur so základným súborom poistenia, o ktorý žalobca v

zmysle predmetnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žiadal a súhlasil s poistením v rozsahu
základného súboru poistenia, a teda výška mesačnej splátky predstavovala sumu 164,67 Eur, z toho
poistenie 4,95 Eur, ktorý úver sa žalobca zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach so splatnosťou
1. splátky 20.10.2017, ďalšie splátky splatné 20. deň v mesiaci, termín konečnej splatnosti 20.9.2027,
pri priemernej RPMN 8,96 %, RPMN 15,90 %, najvyššia prípustná miera odplaty 18,16 %, fixná

ročná úroková sadzba 15,90 % odplata 16,49 %. Súčasťou zmlúv bol taktiež splátkový kalendár s
rozpisom splátok, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informácia o RPMN a
priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, informácie v zmysle zákona č. 122/2013 Z.z. o
ochrane osobných údajov, formulár o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváraného poistenia a
udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov.

7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej ako ,,OZ“),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

9. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí

peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej ako ,,ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: odplatu podľa osobitných predpisov.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov

a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: názov a adresu príslušného orgánu
dohľadu podľa § 23.

15. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných

prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.16. Súd mal za preukázané, že predmetné úverové zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami a zmluvné
vzťahy na základe týchto zmlúv sú vzťahmi spotrebiteľskými. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym

obchodným vzťahom (§ 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka) a z
uvedeného dôvodu sa záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere spravuje bez ohľadu na povahu
účastníkov ustanoveniami Obchodného zákonníka. V tomto prípade však ide o spotrebiteľské úverové
zmluvy a z uvedeného dôvodu je na predmetnú vec potrebné aplikovať aj ustanovenia predpisov
upravujúcich spotrebiteľské zmluvy najmä ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je ZoSÚ, účinný

ku dňu uzatvorenia predmetných úverových zmlúv, teda k okamihu vzniku zmluvného vzťahu. Nakoľko
zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods.
2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9
ods. 2 ZoSÚ.

17. Žalobca sa domáhal žalobou v znení jej pripustenej zmeny viacerých žalobných nárokov. Súd

musel najprv preskúmať, či je daná procesná prípustnosť jednotlivých žalobných nárokov vzhľadom
na § 137 písm. a) až d) CSP. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 24.1.2017 a zo dňa 18.9.2017 a súčasne určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru zo dňa 18.9.2017. Žalobca teda žiadal určiť právnu skutočnosť, medzi ktoré patrí určenie
platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade tento druh žaloby o určenie neplatnosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň aj právny záujem na takomto určení vyplýva (a tým je
splnená podmienka procesnej prípustnosti žaloby) priamo z § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.

18. Súd vykonaným dokazovaním nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mali byť zmluvy o spotrebiteľských
úveroch zo dňa 24.1.2017 a 18.9.2017 úkony absolútne neplatné. Neplatnosť právneho úkonu môže
nastať len z dôvodov uvedených v zákone. Neplatný právny úkon nevyvoláva právne účinky. Žalobca
bol v čase uzatvárania zmlúv o spotrebiteľskom úvere spôsobilý na právne úkony pričom opak

nebol žiadnou zo strán tvrdený. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že právny predchodca
žalovaného bol oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu poskytovania
spotrebiteľských úverov. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že veriteľ (právny predchodca
žalovaného) bol v čase uzavretia Zmluvy zastúpený sprostredkovateľom - D. S.. Žalovaný uviedol, že
so sprostredkovateľom uzavrel Dohodu o vykonaní práce, na základe ktorej sprostredkovával úvery.

Predmetnú dohodu z roku 2017 však žalovaný už nevedel predložiť, pretože už uplynula archivačná
doba 5 rokov. Podľa výpisu z obchodného registra predsedom predstavenstva právneho predchodcu
žalovaného bol ku dnu uzavretia zmlúv o úvere W.. I. T., ktorý bol oprávnený konať za spoločnosť spolu
s ďalším členom predstavenstva a bol oprávnený v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka splnomocniť
tretiu osobu na zastúpenie pri tomto právnom úkone. Právny predchodca žalovaného tak nemal

pochybnosť o platnosti uzavretých zmlúv (uzavretých prostredníctvom sprostredkovateľa), keďže na
základe uzavretých zmlúv žalobcovi plnil. Z konania žalobcu tiež nevyplývalo, že by o uzavretí zmlúv
mal pochybnosť alebo že by nechcel byť viazaný zmluvou, keďže poskytnutý úver čerpal a na základe
uzavretej zmluvy aj uhrádzal. Zmluvy o úvere tak uzavreli obe zmluvné strany slobodne a vážne, žalobcu
nikto k uzatváraniu zmlúv o úvere nenútil, prejavil slobodnú vôľu o poskytnutie úverov v dohodnutej

výške a zaviazal sa úvery splácať za dohodnutých podmienok. Predmetné zmluvy o úvere spĺňajú
podmienku určitosti a zrozumiteľnosti, keďže z ich obsahu jasne vyplýva, v akej výške sa veriteľ zaviazal
poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi peňažné prostriedky, sú v nich uvedené aj úrok a iné náklady, ktoré sa
zaviazal dlžník zaplatiť veriteľovi, ako aj podmienky splácania úveru. Platnosť zmlúv žalobca spochybnil
až podaním žaloby, pričom uvedené sa javí súdu ako účelové. Súd tak vzhľadom na uvedené a zároveň

v súlade s preferenciu výkladu v prospech platnosti a nie neplatnosti právneho úkonu (nález Ústavného
súdu SR z 1.4 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014) neplatnosť dojednaných zmlúv nezistil.

19. Žalobca ďalej tvrdil, že predmetné zmluvy neobsahujú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm.
j), k) a y) ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmlúv súd zistil, že

v zmluvách o úveroch sú uvedené všetky povinné údaje v zmluve § 9 ods. 2 ZoSÚ, preto ich
nemožno z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ považovať za bezúročné a bez poplatkov.
Čo sa týka odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, táto tvorí úrok, poplatky a
akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskejzmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí
peňažných prostriedkov. V zmysle § 2 písm. g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou

o spotrebiteľskom úvere s výnimkou však poistného, ktoré bolo dojednané dobrovoľne. Žalobca mal
podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.9.2017 a súčasne i podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
24.1.2017 možnosť odmietnuť uzatvorenie poistenia, teda toto bolo dobrovoľné a právny predchodca
žalovaného ho z uvedeného dôvodu nezahrnul do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
Veriteľ tak nebol povinný poistné do celkovej čiastky zahrnúť, vzhľadom na to, že uzatvorenie poistenia

bolo dobrovoľné, nebolo ním podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za
ponúkaných podmienok. Teda celková čiastka za poskytnutie úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.9.2017
pri odpočítaní výšky mesačného poistného 4,95 Eur od mesačnej splátky 164,67 Eur, suma, ktorú bol
žalobca povinný platiť (okrem poistného) predstavuje 159,72 Eur mesačne čo pri 120-tich mesačných
splátkach predstavuje 19.166,40 Eur. Celková čiastka za poskytnutie úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa
24.1.2017 pri odpočítaní výšky mesačného poistného 3,17 Eur od mesačnej splátky 105,39 Eur suma,

ktorú bol žalobca povinný platiť (okrem poistného) predstavuje 102,19 Eur mesačne čo pri 60-tich
mesačných splátkach predstavuje 6.131,40 Eur. Celková čiastka za poskytnutie peňažných prostriedkov
sú v zmluvách uvedené a sú uvedené správne. Súd ďalej preskúmaním náležitostí zistil, že zmluvy
o spotrebiteľských úveroch č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX obsahujú RPMN a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Súd pri prepočte

RPMN vychádzal z údajov zistených pri prepočte RPMN pomocou interaktívnej kalkulačky Ministerstva
financií SR na výpočet RPMN. Výška RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
predstavuje 15,90 %, pričom výška RPMN zistená pomocou kalkulačky na výpočet RPMN predstavuje
14,74 Eur. Výška RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX predstavuje 19,90 %
pričom výška RPMN zistená pomocou kalkulačky na výpočet RPMN predstavuje 24,60 %. Za RPMN

uvedenú v neprospech spotrebiteľa je možné považovať taký prípad, keď je v zmluve uvedená nižšia
RPMN ako je jej skutočná hodnota. V konkrétnych prípadoch RPMN uvedená v zmluvách nespĺňa tento
predpoklad, a preto poskytnuté úvery nie je možné považovať za bezúročné a bez poplatkov. Zmluvy
teda neobsahujú výšku RPMN, ktorá je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Súd tak má za to, že aj
táto náležitosť, ako aj predpoklady na výpočet ako aj celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť

sú náležitosťami zmlúv. Čo sa týka namietanej informácie o názve a adrese orgánu dohľadu, aj táto
náležitosť je súčasťou predmetných zmlúv a je obsiahnutá v bode 13.1. zmluvy č. XXXXXXXXXX a bode
14.1 zmluvy č. XXXXXXXXXX. Žalobca ďalej poukázal na to, že veriteľ nekonal pri uzavretí zmluvy s
náležitou odbornou starostlivosťou, pričom ale nekonkretizoval, ktorú konkrétnu svoju povinnosť veriteľ
opomenul. Pokiaľ žalovaný nekonkretizoval, v čom konkrétne veriteľ nekonal s náležitou odbornou

starostlivosťou, súd nemôže a nevie posúdiť, v čom konkrétne došlo k pochybeniu veriteľa pri uzatváraní
zmluvy. Preto na takúto námietku žalovaného nie je možné prihliadnuť.

20. Čo sa týka výšky namietanej úrokovej sadzby za úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.9.2017, úroková
sadzba vyplývajúca zo zmluvy predstavuje 15,90 %. Súd poukazuje na to, že dotknutá výška úrokovej

sadzby nie je neprimeraná či právnym predpisom odporujúca (§ 53 ods. 6 OZ, Nariadenie č. 87/1995
Z.z.). Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Najvyššia
prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v % (§ 1a ods. 1, § 1 ods. 4 Nariadenia
č. 87/1995 Z.z.), platná pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. augusta 2017 do 15.

novembra 2017, t.j. v čase uzavretia predmetnej zmluvy pre úvery so splatnosťou nad 5 do 10 rokov bola
vo výške 18,16 %, teda vyššej ako je úroková sadzba dohodnutá v predmetnej zmluve a to 15,90 %. Čo
sa týka úrokovej sadzby za úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.1.2017, úroková sadzba bola uvedená vo
výške 19,90 %. Súd poukazuje na to, že ani táto výška úrokovej sadzby nie je neprimeraná či právnym
predpisom odporujúca, keďže najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru

platná pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. novembra 2016 do 15. februára 2017, t.j.
v čase uzavretia predmetnej zmluvy pre úvery so splatnosťou nad 1 do 5 rokov bola vo výške 24,68
%, teda vyššej ako je úroková sadzba dohodnutá v predmetnej zmluve a to 19,90 %. Výška úrokových
sadzieb tak nie je v rozpore s dobrými mravmi. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované

aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny. V
súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny)
za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným(obvyklým) spôsobom. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Pokiaľ teda zákon umožňoval žalovanému
dojednať odplatu v dohodnutej výške, súd zastáva ten názor, že takéto konanie nemôže byť zároveň

považované za rozporné s dobrými mravmi. Rovnaký stav nemôže byť zároveň stavom právnym i právu
sa priečiacim. Na uvedenom základe súd uzatvára, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXXX uzatvorené medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného tak nie sú v časti
dohodnutých úrokov z omeškania pre rozpor s kogentným ustanovením § 39a OZ absolútne neplatným
právnym úkonom.

21. Žalobca zároveň požadoval určiť ako neprijateľnú podmienku uvedenú v bode 9.2 zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 18.9.2017 v znení: „Vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky, Spoločnosť je
oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok Pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej
pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je
Klient v omeškaní s úhradou jednej Splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia

dlhšiehoako3mesiaceatozapodmienokustanovenýchv§53ods.9a§565Občianskehozákonníka.“.
Žalobca ďalej požadoval určiť ako neprijateľnú podmienku uvedenú v bode 9.4 zmluvy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 18.9.2017 v znení: „V prípade, ak dôjde k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom tretej osoby,
súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj Spoločnosťou skutočne vynaložené náklady
na zabezpečenie vymáhania pohľadávky a to maximálne vo výške 14% z vymoženej dlžnej sumy

a DPH.“. Súd k námietke žalovaného ohľadne kauzálnej nepríslušnosti súdu z dôvodu, že ide o
konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských vzťahov uvádza, že v tomto spore nie sú splnené
podmienky pre takéto konanie. Tento spor je konkrétnym sporom medzi dodávateľom a spotrebiteľom
s účinkami inter pares. Čo sa však týka samotného rozsahu prieskumnej činnosti súdu vzhľadom
na napadnuté zmluvné podmienky súd považuje za opodstatnené a dôvodné preskúmavanie len

tých zmluvných podmienok, ktorými dochádza ku konkrétnemu porušeniu práva spotrebiteľa, teda ak
posudzuje zmluvné ustanovenie napríklad v súvislosti s nárokom dodávateľa na plnenie, s nárokom
spotrebiteľanavydaniebezdôvodnéhoobohateniaalebonanáhraduškody,alebosidodávateľuplatňuje
voči spotrebiteľovi nároky vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne koná voči
spotrebiteľovi v rozpore s ustanoveniami predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Podľa názoru

súdu spotrebiteľ nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti tých zmluvných podmienok,
ktoré sú síce obsahom spotrebiteľskej zmluvy, ale dodávateľ si na ich základe žiadne nároky voči
spotrebiteľovi nikdy neuplatňoval, resp. nerealizoval oprávnenia v nich dojednané. V takomto prípade
sa pozitívnym určovacím výrokom postavenie spotrebiteľa nijako nezmení. Opačný výklad by viedol k
prípustnosti množstva žalôb a konaní, ktoré nemajú v zásade praktický význam. Ak by sa malo jednať o

všeobecnú preventívnu ochranu, na takýto cieľ je určený inštitút abstraktnej kontroly v spotrebiteľských
veciach. Súd však nad rámec k napadnutej zmluvnej podmienky ohľadne možnosti zosplatnenia
úveru uvádza, že podmienka nespĺňa základný predpoklad na určenie nepravidelnosti, a to zhoršenie
postavenia spotrebiteľa. Len v prípade, ak je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy
nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve, je možné dospieť k

záveru, že došlo k naplneniu predpokladu značnej nerovnováhy. V prípade ak by žalovaný túto zmluvnú
podmienku nedojednal, nedošlo by k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť možno za totožných podmienok aj v zmysle OZ. Napadnutá zmluvná podmienka, preto
ani teoreticky, nemôže byť vyhlásená za neprijateľnú. Rovnako súd uvádza, že zmluvná podmienka,
ktorou žalovaný stanovil maximálnu výšku skutočne vynaložených nákladov na vymáhanie pohľadávky

maximálnevovýške14%zvymoženejsumynespôsobujehrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, s poukazom na § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa nie je neprijateľnou nakoľko takto dohodnutá úhrada nákladov je v súlade
s predmetným ustanovením keďže veriteľ v prípade vymáhania pohľadávky prostredníctvom tretej
osoby požaduje len skutočne vynaložené náklady za vymáhanie pohľadávky a túto dokonca ohraničil

maximálnou výškou 14 % z vymoženej sumy.

22. Súd tak vzhľadom na vyššie uvedené nezistil dôvody: absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 24.1.2017 a zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.9.2017, neplatnosti
zmluvných podmienok uvedených v bode 9.2 a v bode 9.4. zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a

bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.9.2017 a preto žalobu zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania na súde I. a II. inštancie, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako ,,CSP“) a § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 262ods. 1 CSP. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní na súde I. inštancie plný úspech, súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca bol v konaní na súde II. inštancie

úspešnýavznikolmunároknanáhradutrovkonania.Keďžealežalobcovivsúvislostiskonanímnasúde
II. inštancie preukázateľne a účelne nevznikli žiadne výdavky, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.