Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/600/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214200497
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2214200497.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci žalobcu: Správca

konkurznej podstaty úpadcu: V. L. - C., IČO: XXXXXXXX, s miestom podnikania M. Č..G. XXX, XXX XX
M., - správca A.. H. L.F., so sídlom H. X, XXX XX Nitra, zast.: JUDr. Claude Trelaj, advokát, Advokátska
kancelária - M. R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanej: H.. F. V., X.. XX.XX.XXXX, L. X. Y.
XXXX/XX, právne zast: CERHA HEMPEL Šiška & Bannert s. r. o., IČO: 36 861 961, so sídlom: Zochova
6-8, 811 03 Bratislava, o zaplatenie istiny 7613,55 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 21.01.2014 sa domáhal na tunajšom súde o zaplatenie 7613,55 eur s
príslušenstvom. Súd dňa 27.08.2014 pod č. 14Ro17/2014-15 vydal vo veci platobný rozkaz, kde zaviazal
žalovanú na zaplatenie spornej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu v zákonnej
lehote žalovaná podala odpor. Podaním odporu platobný rozkaz bol zrušený a vo veci bolo nariadené

ústne pojednávanie. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zo dňa 10.12.2018 zamietol návrh žalobcu
a priznal žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote
žalobca podal odvolanie. Krajský súd v Trnave svojím uznesením zo dňa XX.XX.XXXX pod č. XXCo/
XXX/XXXX - XXX zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom
uznesení uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vyhodnotiť a i riadne zdôvodniť úvahy
súdu o aktívnej legitimácii žalobcu. Je potrebné prihliadnuť na ust. § 2 ods. 3 OZ, vyhodnotiť možnosť
žalobcu vypovedať zmluvu o postúpení pohľadávky a až v prípade, ak príde k záveru o neplatnosti

výpovede, je možné tvrdiť o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Pokiaľ ale príde k záveru v tom,
že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný, je potrebné sa vysporiadať so všetkými argumentmi strán
predostreté v konaní. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej lehoty, bude potrebné vyhodnotiť kedy
sa faktúra stala splatnou a či žalobný nárok bol podaný včas, to je v lehote. Pokiaľ súd zistí, že
nárok premlčaný nie je, bude potrebné sa zaoberať samotnou zmluvou o dielo, to je zistiť čo bolo jej
predmetom (rozsah diela), akým spôsobom mali dohodnutú cenu diela a ďalšie podmienky, prípadne
zistiť skutočnosti ohľadom vád diela, či tieto boli reklamované riadne a včas a v prípade potreby a návrhu

strán vykonať potrebné dokazovanie. Výsledky dokazovania je potrebné vyhodnotiť a vysporiadať sa
s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu, pričom nové rozhodnutie je potrebné v
súlade s § 220 ods. 2 a 3 CSP riadne odôvodniť.2. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, svedkov, oboznámil sa s pripojenými
listinnými dôkazmi a to živnostenským listom žalobcu č.l. 3, faktúrou č. 1/2011 č.l. príjmovým

pokladničným dokladom č. PP/11 č.l. 8, výzvou č.l. 9,10, platobným rozkazom 14Ro17/2014 č.l. 15,
lustráciou SP č.l. 17, lustráciou RO č.l. 19, správou MÚ Dunajská Streda č.l 23, podaním odporom č.l.
28, vyjadrením č.l. 42, písomným podaním PZ žalovanej č.l. 67,104, 169, 242, 282, 345, oznámením
o postúpení pohľadávky č.l. 87,94, všeobecnými podmienkami dražobnej a vymáhacej kancelárie s.r.o.
č.l. 88, písomným vyjadrením žalobcu č.l. 91,167, 311, 316, 331, zmluvou o postúpení pohľadávky č.l.

93,344 záverečným návrhom žalobcu č.l. 167, záverečným návrhom žalovanej č.l. 169, uznesením KS
Trnava č. 23Co/113/2019 čl. 215 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

3. Žalobca v žalobe ako aj na ústnych pojednávaniach uviedol, že sa domáha zaplatenia sumy 7613,55
eur z titulu neuhradenej faktúry č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Uviedol, že žalovaná na základe ústnej

objednávky objednala a on ako žalobca vykonal na základe tejto objednávky kompletnú rekonštrukciu
rekreačnej chaty nachádzajúcej sa v E. Č.. XXX v celkovej hodnote XXXXX,XX eur vrátane DPH.
Žalovaná dňa XX.XX.XXXXX čiastočne uhradila faktúru Č.. X/XX vo výške 5500 eur. Žalovaná bola
písomne vyzvaná na úhradu nedoplatku avšak bezvýsledne. Podaním zo dňa 16.11.2015 oznámil súdu,
že pohľadávku na zaplatenie sumy 7613,55 eur s prísl. odstúpil na jej vymáhanie dňa 04.07.2012

a nakoľko však táto spoločnosť nekonala, dňa 12.08.2013 došlo k vypovedaniu predmetnej zmluvy
s postupníkom. Čo sa týka jednotlivých položiek faktúry, všetky vyúčtované práce a materiál boli
žalovanej v skutočnosti vykonané a dodané. Nejednalo sa o navýšenie ceny, ale o navýšenie rozsahu
vykonaných prác, ktoré si žalovaná vyžiadala nad rámec pôvodnej dohody. Uviedol ďalej, že oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2012 bolo v zmysle § 526 OZ oznámené žalovanej doporučenou

zásielkou. Nakoľko k žiadnemu plneniu zo strany žalovanej nedošlo a žalovaná dobrovoľne nič neplnila
a vymáhacia kancelária od nej nič nevymohla, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2012
podľa všeobecných podmienok k zmluve o postúpení pohľadávky vypovedal. Stal sa opäť veriteľom
pohľadávky pričom Dražobná a vymáhacia spoločnosť si v zmysle všeobecných podmienok k zmluve o
postúpení pohľadávky vyúčtoval iba administratívny poplatok vo výške 35 eur plus DPH. Vypovedaním

pôvodnej zmluvy o postúpení pohľadávky k žiadnej nosverj resp inej zmluve o postúpení pohľadávky
nedošlo t.j. nemal za povinnosť v zmysle ustanovenia § 526 OZ oznámiť túto skutočnosť žalovanej..
V čase podania žaloby dňa 20.1.2014 bol jediným a legitímnym majiteľom predmetnej pohľadávky.
Poukázal na tú skutočnosť a to na ústnom pojednávaní dňa 02.10.202, že môže súdu predložiť zmluvu
o postúpení pohľadávky medzi Dražobnou a vymáhacou kanceláriou ,s.r.o. ako postupcom a V. L. ako

postupníkom. Uviedol, že predmetný doklad dostal od syna X.. E.. J. a to priamo od syna jeho bývalého
zástupcu, syn neb. zástupcu mu poslal viaceré spisy medzi ktorými spismi našiel predmetnú zmluvu
o postúpení pohľadávky. Čo sa týka predmetnej zmluvy uviedol, že čo sa týka tejto zmluvy zmluvu
dostal tak, že zo strany postupcu už to bolo podpísané, aj tam bola pečiatka, on to potom podpísal, dal
tam pečiatku a dal to do ruky pánovi V.. Na ústnom pojednávaní dňa 20.11.2023 uviedol, že považuje

za jednoznačne preukázané, že k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej na žalobcu jednoznačne
došlo a teda je aktívne legitimovaný a žalovaná nepreukázala, že by jej záväzok podliehal ust. § 525
O.z. a teda jednoznačne platia ustanovenia zakotvené v § 526 O.z. Žalovaná súdu nepreukázala,
že by svoj záväzok splnila Dražobnej a vymáhacej spoločnosti práve naopak priznala, že postupcovi
svoj záväzok neuhradila. Je pravdou, že sa mu podarilo preukázať postúpenie pohľadávky len počas

súdneho konania, ale vzhľadom na to, že žalovaná neuhradil svoj dlh ani s časti má nárok na priznanie
pohľadávky v plnej výške. Neoznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi postupcom nemá vplyv ani
na hmotnoprávne účinky samotnej zmluvy o postúpení a je bez právneho významu. Obsahom nového
záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsahom pôvodného
záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie

dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení
sa však nič na jeho povinnosť dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom ako mu niektorí z účastníkov
zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 O.z., mení len v tom, že
miesto pôvodného veriteľa musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť
pôvodnémuveriteľoviatakýmtoplnenímsazbabízáväzkuajelenvecoudohodypostupcuapostupníka,

kedy a či vôbec dlžníkovi oznámia, že došlo k postúpeniu. To platí aj voči tretím osobám. Dokonca
nemožno vylúčiť ani dohodu, že postúpenie neoznámia vôbec. K platnosti o postúpení pohľadávky sa
nevyžaduje súhlas dlžníka. Má preto za to, že je irelevantné, či dlžníčke bolo postúpenie pohľadávky
oznámené alebo nie plniť svoj záväzok aj tak má. Žalovaná reklamáciu počas trvania reklamačnejdoby voči vyfakturovaným prácam a materiálu nepodala a je na mieste predpoklad, že výšku záväzku
nerozporuje. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal aby súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

4. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na ústnych pojednávaniach ako aj v podanom
odpore uviedla, že pohľadávku žalobcu neuznáva a popiera ju v celom rozsahu. Položky tak ako
sú tvrdené zo strany žalobcu nie sú preukázané a podložené príslušnou dokumentáciou. Poukázala
na to, že nemala hradiť náklady súvisiace s dopravou, žalobca písomne neupozornil ju na potrebu

navýšenia ceny, niektoré položky hradila ona sama a preto nie je jasné, z akého dôvodu ich účtuje
žalobca. Nakoľko žalobca nemá aktívnu legitimáciu a to z dôvodu, že nie je veriteľom pohľadávky,
pohľadávka bola postúpená a v danom prípade a aktívne legitimovaným sa stáva postupník, a to na
spoločnosť: Dražobná a vymáhacia kancelária s.r.o., pričom táto skutočnosť jej bola oznámená listom
zo dňa 04.07.2012 oznámením o postúpení pohľadávky kde sa nachádza vlastnoručný podpis žalobcu.
Od daného času je nový veriteľ ako oprávnená osoba vo vzťahu k pohľadávke. V tom smere poukázala

na § 524 a 526 OZ. Uviedla ďalej, že uhradila žalobcovi sumu 5500 eur a zvyšok nad rámec tejto sumy
považuje za neoprávnene uplatnené nároky nakoľko spornú istinu žalobca uplatňuje bez existencie
akejkoľvek vzájomnej dohody. Pôvodná výška ceny diela bola dohodnutá maximálne 7000-8000 eur,
pričom mala zahŕňať nákup všetkých súčastí/tovarov potrebných na realizáciu rekonštrukcie, náklady na
prácu a súčasne aj cestovné a akékoľvek iné náklady, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s rekonštrukciou

chaty. Napriek tejto dohode žalobca žiada uhradiť sumu až vo výške 13113,55 eur vrátane DPH teda
takmer dvojnásobok dohodnutej ceny. Takáto suma nikdy nebola jej prezentovaná a poukazujúc na §
636 OZ už vôbec nebola vzájomne odsúhlasená. Uviedla, že zostávajúcu časť neuznáva aj z dôvodu,
že ich započítala oproti svojim nárokom z titulu vád diela nevykonaného žalobcom riadne a včas.
Rekonštruované časti chaty bolo potrebné opätovne stavebne upraviť resp. začali sa kaziť hneď po

vykonaní zo strany žalobcu a musela teda vynaložiť ešte ďalšie náklady na opravu chaty.

5. Žalobca nepreukázal, žeby žalovanej doručoval oznámenie o postúpení pohľadávky v zmysle §
526 OZ, ale ani túto skutočnosť netvrdil. Vychádza z mylného právneho záveru, že oznámenie o
postúpení pohľadávky nebolo potrebné. S touto argumentáciou nesúhlasí. Výpoveď ako právny úkon

nie je postačujúcim pre zmenu veriteľa voči dlžníkovi. V tom smere poukázala na § 582 OZ pričom
uviedla, že z predmetného ustanovenia by bolo možné negatívnou aplikáciou vyvodiť záver, že nie je
možné vypovedať zmluvy, ktorých predmetom nie je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť ,
alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Vo všeobecnosti výpoveď ako
taká prináša účinky ex nunc a teda netýka sa vzájomných práv a povinností účastníkov v čase pred

vypovedanímzmluvy.PoukázalanačlánokIXods.5všeobecnýchpodmienokpričomuviedla,ženemala
o tom vedomosti, že zmluva bola vypovedaná, nieto ešte, že žalobca je opätovne jej veriteľom. Túto
skutočnosť sa dozvedela až z podania žalobcu zo dňa 16.11.2015, t.j. skoro dva roky po podaní žaloby.
Zdôraznila, že nato, aby nárok nebol premlčaný musela by byť najneskôr do 25.1.2014 informovaná
o tom, že žalobca je veriteľom pohľadávky, ktorú v tomto konaní uplatňuje. Sám žalobca potvrdil, že

túto skutočnosť jej neoznamoval. Uviedla, že trvá na tom, že žalobca nepreukázal svoje postavenie
veriteľa pohľadávky do uplynutia premlčacej doby do 25.1.2014, keďže sám potvrdil, že oznámenie o
postúpení pohľadávky späť nezasielal. Uplatnila si preto námietku premlčania v zmysle § 100 OZ. Čo
sa týka aktívnej legitimácii žalobcu poukázala na relevantnú rozhodovaciu prax súdov a to konkrétne
na rozsudok K., XOboXX/XXXX. Uviedla, že faktúra č. X/XXXX bola vystavená dňa 25.1.2011 a

splatná 25.1.2011. Dohoda vo veci rekonštrukcie rekreačnej chaty bola uzatvorená ústne a medzi
stranami sporu neexistuje písomná dohoda, poukazujúc na tú skutočnosť, že žalobca žiada priznať
úroky z omeškania podľa ObZ. Čo do premlčania poukazujúc na tú skutočnosť, že splatnosť faktúry
bola styanovená na 25.01.2011 nárok bolo možné uplatniť najneskôr do 25.01.2014, žalobca podal
žalobu dňa 25.01.2014, ale v danom čase žalovanej nepreukázal že je veriteľom pohľadávky. Toto

preukázanie nemožno dovodiť ani zo znenia samotnej žaloby. Aj keby žalobca tvrdil, že žalobou
preukázal spätné postúpenie pohľadávky žaloba na vydanie platobného rozkazu bola jej doručená
až po uplynutí premlčacej doby t.j. J. XX.XX.XXXX, to znamená, že postúpenie by sa stalo voči nej
účinné až v čase, keď už bol nárok premlčaný. Keďže v čase do uplynutia premlčacej doby nedošlo k
riadnemu naplneniu podmienok pre postúpenie pohľadávky, žalobca sa do uplynutia premlčacej doby

nestal aktívne legitimovaný voči nej ako veriteľ pohľadávky a žalobu nebol oprávnený podať.

6. Čo do spornej istiny uviedla, že kalkulácia ktorá je prílohou faktúry neobsahuje náležitý výpočet
jednotlivých položiek a sumy uvedené pri jednotlivých položkách sú nereálne a pri porovnaní s bežnýmitrhovými cenami iba iluzórne navrhnuté, nakoľko nikdy neodsúhlasila nákup materiálu za vyššiu cenu.
Žalobca nepreukázal, že tovar nakúpil za ceny, ktoré si voči nej uplatnil. Kalkulácia vôbec nezohľadňuje
tovary a služby, na ktoré sa žalobca zaviazal a ich nedodal, resp. nezohľadňuje fakt, že niektoré

zabezpečila sama na vlastné náklady ako napr. kúpa krbovej vložky a dlaždíc, ktoré boli nakoniec
zabezpečenézostranyjejsynavhodnotecca2000eur.Rovnakonebolazostranyžalobcuzabezpečená
kúpa a montáž bezpečnostných dverí tak ako bolo pôvodne dohodnuté a ktorých cena bola dohodnutá
ako súčasť ceny. Vyúčtovanie cestovných nákladov nad rámec ceny taktiež nemôže akceptovať, keďže
preplatenie cestovných nákladov nikdy nemalo byť predmetom samostatného vyúčtovania, ale tieto

náklady boli zahŕnuté do ceny. Samotnú rekonštrukciu sa žalobca zaviazal vykonať najneskôr do konca
júna 2010. Napriek tomu bol v omeškaní splnením svojich povinností a rekonštrukciu ukončil až v januári
2011 t.j. bol v omeškaní v rozsahu 7 mesiacov. Poukázala ďalej na § 636 OZ pričom uviedla, že v danom
prípade cena bola určená v maximálnej výške 7000/8000 eur. V prípade, ak zhotoviteľ v danom prípade
žalobca zistil, že bude treba cenu podstatne prekročiť by bol povinný na to ju bezodkladne písomne
upozorniť a oznámiť jej novourčenú cenu, inak nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene. Žalobca

nikdy neoznámil potrebu zvýšenia dohodnutej ceny a tým pádom nie je možné uznať jeho nárok na jej
zaplatenie. O týchto námietkach informovala žalobcu už v minulosti ale ten ich odmietol zohľadniť a
pohľadávku postúpil na nový tretí subjekt na vymáhanie. S týmto subjektom rovnako komunikovala, ale
praktiky nového veriteľa sa vymykali hraniciam slušného správania nakoľko nový veriteľ sa jej vyhrážal
trestným stíhaním a snažil sa nátlakom vymôcť finančné prostriedky , na ktoré neexistuje právny nárok.

Žalobca teraz tvrdí, že svojim úkonom zabezpečil spätné postúpenie pohľadávky na seba a pohľadávku
si uplatňuje sám v tomto konaní. O tejto skutočnosti však ju neinformoval, dozvedela sa o nej až v
roku 2015. Uviedla že uhradila časť ceny žalobcovi avšak nebolo by spravodlivé požadovať od nej
úhradu skoro dvojnásobku dohodnutej ceny a to bez dohody resp. minimálne riadneho preukázania
vzniknutých nákladov. Čo do zmluvy o postúpení pohľadávky ktorý predložil PZ žalobcu na pojednávaní

dňa 02.10.2023 uviedol, že nevie si vysvetliť akým spôsobom sa mohol J. L. J.K. sa dostať k dokladom
zástupcu žalobcu, pričom uviedol, že tento doklad bol získaný nezákonne a došlo k porušeniu zákona.
Poukázal ďalej aj na nezrovnalosti pri výpovedi žalobcu, kedy uviedol, že zmluvu ktorú predložil na
pojednávaní dostal už podpísanú a až následne pripojil svoj podpis, nezrovnalosti jeho výpovedi
sú aj v tom, že najskôr tvrdil, že zmluvu, ktorú podpísal posielal Dražobnej spoločnosti a následne

tvrdil, že ju odovzdal osobne J. R. z dátumu na zmluve však vyplýva, že zmluvu najskôr podpísal J.
L. a až následne pripojil svoj podpis zástupca Dražobnej a vymáhacej spoločnosti. Uviedla, že má
pochybnosti o pravosti a platnosti tejto listiny aj z dôvodu opakovaných nezrovnalostí vo výpovedi
žalobcu. Ilustračne poukázal na tvrdenie žalobcu, kedy tvrdil, že spätné postúpenie pohľadávky oznámil
žalovanej spoločne so svojou manželkou pani L.Ó., kde ona uviedla, že spätné postúpenie žalovanej

nijak neoznamovali ani písomne ani ústne. Vzhľadom na čas, kedy sa táto listina zázračne objavila
a z okolností súvisiacich z ich získaní a z ich nezrovnalostí medzi výpoveďou žalobcu a obsahom
listiny má za to, že existujú dôvodné pochybnosti o platnosti a pravosti tejto listiny, je však nepochybné,
že táto listina bola získaná nezákonne. Na ústnom pojednávaní dňa 20.11.2023 poukázal na to, že
žalobcovi sa nepodarilo preukázať svoju aktívnu legitimáciu v čase podania žaloby a má za to, že v

konaní existujú dôvodné pochybnosti o tom, či vôbec a kedy bola uzavretá zmluva o spätnom postúpení
pohľadávky a v danom prípade poukázal opätovne na nezákonný spôsob získania predloženého dôkazu
žalobcom na pojednávaní. Je celkom zrejmé, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať oznámenie o
spätnom postúpení pohľadávky žalovanej. Práve naopak zo svedeckej výpovede svedkyne na strane
žalobcu jednoznačne vyplynulo, že spätné postúpenie žalovanej neoznamovali. Táto výpoveď je v

rozpore s tvrdením žalobcu, ktorý tvrdil, že spätné postúpenie bolo žalovanej oznámené na predmetnom
osobnom stretnutí o ktorom vypovedala svedkyňa. Rovnako sa žalobca pokúša tvrdiť, že písomnosť,
ktorá bola doručovaná žalovanej zo strany Dražobnej a vymáhacej spoločnosti bola oznámením o
spätnompostúpení.Zobsahulistínvšakvyplýva,žesajednalooospravedlneniepredmetnejspoločnosti
za agresívny a nemorálny postup pri vymáhaní postúpenej pohľadávky. S poukazom na vyššie uvedené

skutočnosti, má preto za to, že v konaní nebolo preukázané zo strany žalobcu, že k uzavretiu zmluvy
o spätnom postúpení vôbec došlo a ak áno, kedy, kde a opätovne zdôraznil nezrovnalosti v dátumoch
uvedených na predloženej listine a už vôbec sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že žalovanej doručil
oznámenie o spätnom postúpení on alebo ktokoľvek iný. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti
žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Svedkyňa A.. H.. F. L. a manželka žalobcu uviedla, že žalovaná si objednala prácu u žalobcu v čase
keď ešte bývali Y. M.. Žalovaná bola niekoľkokrát u nich s pánom V. O., ktorého poznala už dávnejšie.
Prítomný bol aj syn žalovanej. Má vedomosti o tom, že boli vykonané práce pre žalovanú a časťtýchto prác bola uhradená. Čo sa týka neuhradenej časti žalobca to posunul na dražobnú spoločnosť.
Zmluva však bola vypovedaná s dražobnou spoločnosťou po uplynutí jedného roka. O tejto skutočnosti
telefonicky upovedomila žalovanú s tým, že chce to vyriešiť. Mohlo to byť v septembri 2013, nikto okrem

žalobcu a jej prítomný nebol. Žalovaná vtedy uviedla aby sme ju nekontaktovali v tejto veci. Uviedla
ďalej, že osobné stretnutie so žalovanou po odstúpení od zmluvy nebolo.

8. Svedok A.. Y. V. syn žalovanej uviedol, že má vedomosti o tom, že žalobca mal vykonať prácu pre

žalovanú a táto práca bola uhradená. V celosti bola uhradená suma 5500-6000 eur avšak na presnú
sumu sa už nepamätá. Na začiatku žalobca dostal zálohu vo výške 1500 eur a ostatné osobne nosil pre
žalobcu do F.. Práce sú už ukončené a po ukončení prác žalobca poslal faktúru na sumu 12000-13000
eur. Táto suma však uhradená nebola. Má vedomosti o tom, že táto suma bola postúpená na inú
spoločnosť. Túto informáciu má od svojej matky. Uviedol ďalej, že bol v domácnosti žalobcu raz v
prítomnosti žalovanej a pána O.. Predmetom návštevy bol výber sanity pričom žalobca to mal v garáži.

Poukázal ďalej na to, že nemá o tom vedomosť, že dražobná spoločnosť pohľadávku vrátil žalobcovi.
Na ústnom pojednávaní dňa 30.09.2021 uviedol, že pozná V. L., dohodli sa s matkou na rekonštrukciu
chatky kde bol prítomný aj on. S pánom L. navštívili chatu, aby mohol robiť cenovú ponuku. Dohodli sa na
cene pre kompletnú rekonštrukciu a na základe toho sa vyplácala záloha. Platilo to v častiach nie naraz
spolu to bolo 5500 eur v hotovosti na príjmový doklad. V tom čase žiadna faktúra nebola vystavená.

Uviedol, že za žalovanou prišla vymáhacia spoločnosť, búchali na jej dvere a o tejto skutočnosti sa
dozvedelodžalovanej.Chceliodnej12.000alebo13.000eurzarekonštrukciuchatky.Uviedol,žepotom
zavolal otcovi, povedal mu, čo sa stalo matke, pričom mu povedal, že postup nie je v poriadku a on
potom zavolal do tejto spoločnosti. Pani povedala, že toto nie je bežný postup a potom sa k tomu vyjadrí.
Potom vlastne došiel list s ospravedlnením od tejto spoločnosti. Predtým žalovaná dostlala list, že začnú

s vymáhaním vo výške, čo už spomenul, avšak na obsah sa už nepamätá.

9. Svedok K. V., ktorý bol vypočutý dožiadaným súdom a to Okresným súdom Skalica dňa XX.XX.XXXX
uviedol, že Dražobná a vymáhacia kancelária používala štandardizované zmluvy ktoré boli vopred
pripravené, dopisovali len údaje a veriteľovi a dlžníkovi a percentuálnej odplate nakoľko táto bola vždy

iná. Zmluvy mali niekoľko strán preto ju nemohli vystavovať pre každý prípad. Pokiaľ došlo zo strany
pôvodného postupcu k odstúpeniu od zmluvy či práva k pohľadávky prešli na pôvodného postupcu
uviedol, že keď postupca zaslal výpoveď, týmto pre nich končilo. Uviedol, že to vybavoval právnik pán
V. a ešte jeden právnik, pričom uviedol, že si myslí, že je to rovnaký postup ako u exekútora. Na otázku,
kedy sa fakturoval administratívny poplatok na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že nevie

ako sa to fakturovalo, nakoľko to robili pracovníčky v kancelárii a on bol inkasný pracovník - vymáhač.
Ak dlžník poslal peniaza na ich účet, províziu si nechali a zvyšok išiel veriteľovi, čiže nevie o aký poplatok
má ísť. V spoločnosti skončil cca 2015/2016 a nemá k dispozícií článok IX ods. 2 VOP, tieto nemá ani
doma a nevie, že o aký článok ide. Uviedol, že strany sporu nepozná, nevie o koho ide.

10. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

11. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

12. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpení pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

13. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

14. Podľa § 631 OZ zmluvou o diele zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu dielo bolo zadané (zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.15. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 2 ods. 3 OZ účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti
upraviťdohodouodchylneodzákona,aktozákonvýslovnenezakazujeaakzpovahyustanovenízákona
nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

17. Postúpení pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzatvorenej medzi doterajším veriteľom
a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za
odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom. Výslovne sa vyžaduje písomná forma
zmluvy o postúpení (§ 40 ods. 1). Postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná.

18. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Zmluva môže byť uzavretá

aj bez jeho vedomia, resp. aj proti jeho vôli (s výnimkou § 525 ods. 2 so zreteľom na § 526). Zmena v
osobe veriteľa sa totiž nedotýka jeho práv a povinnosti,. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia
v právnom postavení všetkých účastníkov. Postupca stráca postúpenú pohľadávku vymáhať a prijímať
od dlžníka plnenie. Postupník sa stane veriteľom, nadobúda pohľadávku, aj so všetkými námietkami,
ktoré možno proti nej uplatniť. K týmto námietkam môžu pribudnúť aj iné námietky vzniknuté z nového

pomeru medzi dlžníkom a novým veriteľom. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka.

19. Zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (§ 111). Na platnosť postúpenia
pohľadávky síce nie je potrebný súhlas dlžníka, musí však byť o postúpení vyrozumený. Inak môže

plniť pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaviť záväzku. Oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávky je
ustanovené najmä v záujme dlžníka. Oznámenie dlžníkovi je jednostranný právny úkon adresovaný
dlžníkovi. Zákon výslovne vyžaduje oznámenie, nestačí, ak sa dlžník po postúpení dozvedel inak.

20. Povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky sa ukladá pôvodnému veriteľovi a to bez

zbytočného odkladu. Ak pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej povinnosti, môže nový veriteľ
privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že preukáže k postúpeniu pohľadávky. V
takomto prípade nestačí iba oznámenie o tom, že došlo k postúpeniu. Nový veriteľ tak môže urobiť najmä
preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá musí mať písomnú formu (§ 524). Oznámením
alebo preukázaním postúpenia vzniknú právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi a jeho povinnosť plniť

novémuveriteľovi.Dotejtodobydlžníksúčinkamizbaveniasazáväzkumôžeplniťpôvodnémuveriteľovi
a tento nemôže plnenie odmietnuť. Ak pôvodný veriteľ postúpenie pohľadávky dlžníkovi už oznámil, ten
už nemôže požadovať od nového veriteľa, aby preukázal zmluvu o postúpení a je povinný mu plniť.
Prípadná neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemá vplyv na právne postavenie dlžníka.

21. V danom prípade súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení ako aj v priebehu
súdneho konania nepreukázal, že by žalovanej doručoval oznámenie o postúpení pohľadávky v zmysle
§ 526 O.z. pričom uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávky nebolo potrebné. Výpoveď ako právny
úkon nie je postačujúcim právnym úkonom pre zmenu veriteľa voči dlžníkovi. Výpoveď je len právny
úkon smerujúci k ukončeniu právneho vzťahu, ktorý sa vypovedá. Ako taký sám o sebe nezakladá ďalšie

právne vzťahy, neprináša ďalšie právne skutočnosti okrem prípadu, ak sa tak zmluvné strany dohodnú,
resp. ak to vyplýva z právneho predpisu. Nemožno teda povedať, že právnym úkonom smerujúcim k
ukončeniu vzájomného vzťahu dvoch subjektov dochádza automaticky. V tom smere súd poukazuje na
§ 582 O.z. ktorý hovorí, že ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na
pretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok držať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť

a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote
3 mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Podľa § 582 ods. 2 výpoveď je však neúčinná ohľadne
záväzku zdržať sa určitej činnosti, ak z jeho povahy alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo
neobmedzený. Z predmetného ustanovenia by bolo možné negatívnou aplikáciou vyvodiť záver, že
nie je možné vypovedať zmluvy, ktorých predmetom nie je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú

činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Ak by sme prijali tento
záver, bolo by možné konštatovať že žalobca nemal vôbec oprávnenie zmluvu o postúpení pohľadávky
vypovedať. Avšak občianskoprávnych vzťahoch platí záver, že je dovolené všetko, čo nie je zakázané.
Vo všeobecnosti výpoveď ako taká prináša účinky ex nunc, a teda netýka sa vzájomných práv apovinností účastníkov v čase pre vypovedaním zmluvy. V praxi to znamená, že aj keď sa výpoveďou
zmluva končí, nemenia sa právne vzťahy ňou založené. V tomto smere súd poukazuje na článok 9
ods. 5 VOP spoločnosti Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o., podľa ktorého „ ak nedôjde k splneniu

pohľadávky zo strany dlžníka alebo iných osôb postupníkovi do doby trvania tejto zmluvy, tak ako je
uvedené vyššie, už zrealizované právne účinky tejto zmluvy spočívajúce v zmene veriteľa pohľadávky
pominú a veriteľom pohľadávky sa stane postupca. Túto zmenu v osobe veriteľa pohľadávky je postupca
povinný oznámiť dlžníkovi v súlade s príslušným ustanovením občianskeho zákonníka“. Znamená to,
že aj v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky s prihliadnutím na VOP spätné postúpenie bolo možné,

ale žalobca mal povinnosť spätné postúpenie žalovanej oznámiť. Avšak toto neučinil. Žalovaná nemala
vedomosť o tom, že zmluva bola vypovedaná a že žalobca je opätovne jej veriteľom. Túto skutočnosť
sa dozvedela až z podania žalobcu dňa 16.11.2015 t.j. skoro 2 roky po podaní žaloby.

22. Ďalej v danom prípade súd zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o diele. Podľa

úvahy súdu pre uzatvorenie zmluvy o dielo nie je predpísaná osobitná forma, čo znamená, že môže
byť uzavretá aj ústne. Pokiaľ sa však objednávateľ so zhotoviteľom dohodnú na písomnom uzavretí
zmluvy, je zmluva pre nedodržanie formy neplatná. Táto neplatnosť je však iba relatívna (§40a). Na
základe ústne uzavretej zmluvy o dielo žalobca vystavil faktúru pre žalovanú a to faktúru Č.. X/XXXX
dňa 25.01.2011 na sumu 13113,55 eur (č.l. 4). Žalobca v žalobe žiadal od žalovanej uhradenie istiny vo

výške 7613,55 eur nakoľko uviedol že žalovaná dňa 07.02.2011 čiastočne uhradila sumu vo výške 5500
eur. V priebehu konania z odporu žalovanej súd zistil, že žalobca predmetnú pohľadávku postúpil na
nového veriteľa v roku 2012. Túto skutočnosť žalobca žalovanej oznámil listom zo dňa XX.XX.XXXX. Zo
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2012 (č.l. 93) súd zistil, že žalobca postúpil na Dražobnú
a vymáhaciu kanceláriu s.r.o. so sídlom L., V. M. XX, predmetnú pohľadávku vo výške7613,55 eur

s príslušenstvom na základe splatnej faktúry č. X/XXXX splatnej 25.01.2011 za vykonané stavebné
práce a dodaný materiál. Z článku III predmetnej zmluvy súd zistil, že za postúpenie pohľadávky sa
postupník zaväzuje zaplatiť postupcovi odplatu vo výške 60% zo všetkých čiastok, ktoré dlžníkom z titulu
pohľadávky jej príslušenstva či iných práv súvisiacich s touto pohľadávkou postupníkovi uhradí.

23. Žalovaná namietala aktívnu legitimáciu žalobcu, pričom uviedla, že pohľadávka uplatnená v tomto
konaní bola v roku 2012 postúpená na iný tretí subjekt a vyššie uvedená skutočnosť bola jej oznámená
listom zo dňa 4.7.2012. Žalobca tvrdí, že je momentálne veriteľom pohľadávky opätovne on, a teda že
mal oprávnenie podať žalobu na jej vymoženie z titulu vypovedania zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 4.7.2012. K ukončeniu zmluvy malo dôjsť výpoveďou zo dňa 12.8.2013. Súd v danom prípade

však poukazuje na § 524 ods. 1 a na § 582 OZ. V danom prípade vystupoval ako veriteľ pohľadávky
od 4.7.2012 nový veriteľ a to spoločnosť Dražobná a vymáhacia kancelária s.r.o. Preto na to aby došlo
k opätovnej zmene osoby veriteľa tak ako tvrdí žalobca, a teda aby sa on stal opätovne veriteľom
pohľadávky, museli by byť splnené všetky podmienky stanovené pre postúpenie pohľadávky podľa
§ 524 a nasl. OZ. Musela by existovať písomná zmluva medzi ním a novým veriteľom o spätnom

postúpení pohľadávky z nového veriteľa na žalobcu. Súd v danom prípade poukazuje na § 524 ods.
1 OZ, podľa ktorého postúpenie pohľadávky musí mať písomnú formu. Žalobca predložil súdu na
ústnom pojednávaní dňa 02.10.2023 zmluvu o postúpení pohľadávky medzi postupcom Dražobná a
vymáhacia kancelária, s.r.o., a medzi postupníkom : V. L. - C.. Z predmetnej zmluvy súd zistil, že medzi
zmluvnými stranami bola dňa 04.07.2012 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky vo výške 7613,55

eur s príslušenstvom, ktorej právnym dôvodom bolo čiastočné nezaplatenie splatnej faktúry Č.. X/XXXX
splatnej 25.01.2011 za vykonané stavebné práce a stavebná materiál / rekonštrukcia rekreačnej chaty.
Z hora uvedenú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2012 zmluvné strany dohodou ukončujú a
spoločnosť Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o., ku dňu podpisu tejto zmluvy postupuje pohľadávku
s príslušenstvom a všetkými s ňou spojenými právami späť na pôvodného veriteľa : V. L. - C., ktorý

pohľadávku prijíma do svojho vlastníctva a stáva sa dňom podpisu tejto zmluvy jediným oprávneným
veriteľompohľadávkyspoluspríslušenstvomapatriamuvšetkyprávasňouspojené.Predmetnúzmluvu
( čl. 344) podľa zistenia súdu podpísala Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o., ako postupca dňa
04.12.2013 a V. L.- C. ako postupník dňa XX.XX.XXXX.24. Žalobca súdu preukázať túto skutočnosť nevedel t.j., že postúpenie pohľadávky oznámil bez
zbytočného odkladu písomne žalovanej, teda nepreukázal spätné postúpenie predmetnej pohľadávky.

Tým pádom postúpenie, tak ako ho tvrdí žalobca nie je voči žalovanej podľa úvahy súdu stále účinné
a teda neexistuje povinnosť žalovanej plniť žalobcovi. Keďže v danom prípade žalobca svoje tvrdenie
preukázať nevedel súd je toho názoru že v danom prípade žalobca nemá ani aktívnu legitimáciu a v
prípade ak by aj mal, súdu nevedel preukázať spätné postúpenie predmetnej pohľadávky písomnou
formou. Súd ďalej poukazuje na § 100 OZ podľa ktorého práva sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon požaduje vykonanie práva na
to, aby sa toto nepremlčalo. V danom prípade ohľadne spätného postúpenia pohľadávky zo spoločnosti
Dražobná a vymáhacia spoločnosť, s.r.o., na súčasného žalobcu spočíva vykonanie práva v dvoch
skutočnostiach a to oznámenie spätného postúpenia dlžníkovi ako „ aktivovanie“ postúpenia pohľadávky
späť na žalobcu v zmysle § 526 OZ a súčasne podanie žaloby na súd a to všetko v zákonom stanovenej
premlčacej dobe. Preto pokiaľ jedna zo skutočnosti nenastala v zákonom stanovenej premlčacej dobe

právo sa premlčala. V tomto prípade premlčacia doba uplynula XX.XX.XXXX. Do tejto doby žalovanej
nikto spätné postúpenie neoznámil. Preto možno konštatovať, že právo nebolo zo strany žalobcu
vykonané v zákonom stanovenej dobe a podľa úvahy súdu je preto premlčané. Poukazujúc na vyššie
uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

25. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ako aj o § 262 ods. 2 CSP podľa ktorého o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúdeprotiktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 CMP).

Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 CMP).