Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123368608
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123368608.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zast. Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému: A. B.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX, o zaplatenie 1.000,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 16Csp/36/2023 zo dňa 19. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje vo výroku II. a III. a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom sp. zn.
16Csp/36/2023 zo dňa 19. 04. 2024, rozhodol tak, že

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 24. 06. 2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 84 %, a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania žalobcu.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.000,- Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Súd prvej inštancie uznal žalobu žalobcu za dôvodnú v časti uplatnenej istiny a úrokov z omeškania.
V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
88,71 Eur titulom predžalobnej výzvy, súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno ohľadne skutočného vynaloženia ním tvrdených nákladov. Vynaloženie uvedených nákladov
zostalo iba v rovine tvrdení, že takýto náklad údajne žalobcovi mal vzniknúť, a preto súd prvej inštancie
žalobcom uplatnený nárok v tomto rozsahu považoval za nepreukázaný. Súd prvej inštancie žalobu
žalobcu v tejto časti zamietol.

3. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom právneho

zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) zákonač. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného aj k zaplateniu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 88,71 Eur. Žiadal tiež priznať náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania

v plnom rozsahu. Žalobca namietal nesprávne zistený skutkový stav. Žalobca sa nestotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že predmetné náklady spojené s uplatnením pohľadávky nepreukázal. Žalobca
k žalobe priložil predžalobnú výzvu (Pokus o zmier) spolu s podacím hárkom, ktorý svedčí o doručení
predmetného podania do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne
posúdenie. Tvrdil,

že záver súdu prvej inštancie o tom, že nárok na náhradu, ktorý si žalobca uplatnil nemožno považovať
za náklady spojené s uplatnením pohľadávky, nie je vecne správny. Žalobca mal za to, že náklady
vo výške 88,71 Eur, ktoré mu vznikli za vykonaný úkon právnej služby – predžalobná výzva – vznikol
nepochybne v súvislosti s uplatnením pohľadávky
(v predsúdnom štádiu) zmierlivou cestou. Takýto úkon je možné považovať za účelne vynaložený.
V súdnom konaní si uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 88,71 Eur podľa

ustanovenia § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s ustanovením § 10 ods. 1, § 15 písm. a) a § 18 ods. 3
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
V neposlednom rade namietal porušenie práva na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok označil za
svojvoľný, zmätočný a šikanózny.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania (§ 379
CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia

pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného v odvolaním napadnutej časti zrušil
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7.Prirozhodovaníodvolaciehosúduoodvolaníprotinapadnutémurozsudkujeodvolacísúdviazanýako

rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim
dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu,
preto odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok len v rozsahu viazanosti odvolania a jeho dôvodmi.

8. Žalobca sa žalobou, okrem iného, domáhal priznania príslušenstva uplatnenej pohľadávky – nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky titulom úkonu právnej služby (hmotnoprávny nárok), a to vo
výške 88,71 Eur. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca nepreukázal vynaloženie ním tvrdených
nákladov, preto žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. Žalobca závery súdu prvej inštancie rozporoval.
Predmetom odvolacieho prieskumu sú tak žalobcom namietané nedostatky napadnutého rozsudku.

9. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením.

10. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené náklady,

ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie vec považoval žalobcom uplatnený nárok na náhradu
nákladov titulom úkonu právnej služby – predžalobnej výzvy – za nedôvodný z dôvodu, že takýto nárok
nemožno v konaní uplatniť a priznať ako hmotnoprávny nárok

nie je dôvodná. Uvedená námietka žalobcu je irelevantná, pretože žalobcom namietané skutočnosti
z napadnutého rozsudku nevyplývajú.12. Pre úplnosť však odvolací súd poukazuje na rozdiel medzi trovami konania a náhradou nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky. Trovy konania sú výdavky, ktoré vždy musia vzniknúť v priebehu
konania. Časový interval, v rámci ktorého možno uvažovať o trovách konania, je striktne ohraničený

začatím konania (§ 156 CSP) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Na
druhej strane náklady spojené s uplatnením pohľadávky nie sú trovami konania v zmysle ustanovenia §
251 CSP. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky možno definovať ako trovy vzniknuté v súvislosti
s uplatnením pohľadávky, spravidla za úkony vykonané pred podaním žaloby, t. j. pred začatím konania
(napr. zaobstaranie znaleckého posudku, cestovné, predžalobná výzva, atď.). Tieto náklady sa musia

týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne a preukázateľne vynaložené na to, aby sa dali úspešne
uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Výnimočne môžu byť
totožné s trovami súdneho konania, čo sa však netýka prejednávanej veci. V súdnom konaní sa zásadne
uplatňujú v žalobe ako príslušenstvo pohľadávky (porovnaj sp. zn. 3 M Obdo 2/2010, I. ÚS 207/2019
a IV. ÚS 253/2020).

13. Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie žalobcovi uplatnený nárok
nepriznal, pretože žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
vynaloženia ním tvrdených nákladov (hmotnoprávneho nároku). Odvolací súd sa so záverom súdu prvej
inštancie nestotožnil. Uvedený záver súdu prvej inštancie v tejto časti nie je správny.

14. Z obsahu prvoinštančného spisu odvolací súd zistil, že žalobca si v žalobe uplatnil, okrem iného, aj
náklady spojení s uplatnením pohľadávky, a to titulom vykonaného úkonu právnej služby – predžalobnej
výzvy. Výšku vynaložených nákladov vypočítal v zmysle
§ 10 ods. 1, § 13 ods. 1 písm. d), § 15 písm. a) a ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky,
a to v celkovej výške 88,71 Eur s DPH, pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby (predžalobnej

výzvy) vo výške 73,69 Eur s DPH a jedného režijného paušálu (za rok 2023) za vykonaný úkon právnej
služby vo výške 15,02 Eur s DPH.

15. Žalobca spoločne so žalobou predložil listinný dôkaz označený „Pokus o zmier“ zo dňa 18. 10. 2022,
ktorou vyzval žalovaného, aby dobrovoľne splnil omeškanú povinnosť, ako aj výšku omeškanej

povinnosti, a to najneskôr do dňa 28. 10. 2022 a upozornil ho, že pokiaľ tak v uvedenej lehote
nespraví, bude nútený pristúpiť k uplatneniu predmetnej pohľadávky s príslušenstvom na súde (č. l.
23). Odvolací súd zastáva názor, že ide o klasickú predžalobnú výzvu. Predžalobnou výzvou je totiž
formálne oznámenie (formálny úkon) zaslané dlžníkovi pred začatím súdneho konania, s cieľom vyriešiť
situáciu s dlhom mimosúdnou cestou a upozorniť dlžníka na možné súdne vymáhanie. Uvedený

právny úkon žalobcu, nazvaný ako „Pokus o zmier“ tieto atribúty spĺňa. Predžalobná výzva, ako
všeobecný pojem daného právneho úkonu, môže byť však žalobcom nazvaný rôzne. Pokiaľ súdu
bol predložený a preukázaný právny úkon spred podania žaloby, ktorý mal charakter predžalobnej
výzvy, mal ho súd vyhodnotiť. Pokiaľ by mal pochybnosti o stotožnení úkonu, nič by mu nebránilo
vyzvať za týmto účelom žalobcu. Žalobca preukazoval doručenie predmetného úkonu do dispozičnej

sféry žalovaného prostredníctvom podacieho hárku (č. l. 24) pred podaním žaloby. Okresný súd však
tento riadne preukázaný predžalobný úkon žalobcu nevyhodnotil. Z napadnutého rozsudku nevyplýva,
že by súd prvej inštancie žalobcom navrhnuté dôkazy vykonal, hoci z nich vyplývajú skutočnosti
relevantné pre jeho rozhodnutie, resp. že predmetný úkon právnej služby bol právnym zástupcom
žalobcu preukázateľne vykonaný.

16. Ako to vyplýva i z podaného odvolania, predžalobná výzva zo svojej podstaty sleduje mimosúdne
vysporiadanie sporu. Riadne vykonaná predžalobná výzva je podľa názoru odvolacieho súdu
bezpochyby účelne vykonaným úkonom právnej služby, resp. účelne vynaloženým nákladom. Výšku
vzniknutých nákladov odvodzoval žalobca od príslušných ustanovení vyhlášky. Vyhláška upravuje

spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za
právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom;
odmena advokáta sa určuje na základe dohody alebo ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene (§ 1 ods.
2, 3 vyhlášky). Z obsahu prvoinštančného spisu odvolací súd nezistil, že by pri uzavretí dohody o plnej
moci došlo medzi žalobcom (klientom) a jeho právnym zástupcom k osobitnej dohode o odmeňovaní

za vykonané úkony právnej služby. V tomto smere je potrebné uviesť, že žalobcovi (klientovi) vznikla
vo vzťahu k jeho právnemu zástupcovi povinnosť zaplatiť mu odmenu a náhradu hotových výdavkov
(náklad) spojených s vyhotovením a doručovaním (vykonaním) úkonu právnej služby – predžalobnej
výzvy. Odvolací súd preto zastal názor, že na určenie výšky vynaložených nákladov je potrebnéaplikovať príslušné ustanovenia vyhlášky. Výška vynaložených nákladov v danom prípade vyplýva
priamo z predmetných ustanovení vyhlášky, ako uviedol i žalobca, a nie je potrebné ju preukazovať
osobitným spôsobom.

17. Nadväzujúc na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na
spravodlivý proces. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať
tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (pozri napr. III. ÚS 107/07). Súd síce nie je povinný

vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranou sporu, avšak musí rozhodnúť o relevantných návrhoch
a námietkach strán sporu, a pokiaľ nevyhovie dôkazným návrhom strany sporu, musí uviesť, z akých
dôvodov navrhnuté dôkazy nevykonal, resp. ich neprevzal za skutkový základ svojho rozhodnutia. Súd
prvej inštancie tak nekonal, konkrétne dôvody nevykonania žalobcom navrhnutého dôkazu neuviedol,
a preto treba napadnutý rozsudok a jemu predchádzajúci procesný postup považovať za rozporný s čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

(porovnaj sp. zn. I. ÚS 243/07). Ustálená judikatúra ESĽP uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a
zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,
Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti
vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal
stanovisko, že za porušenie práva na spravodlivý proces treba považovať aj nedostatok riadneho a

vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
neuviedol jasne a zrozumiteľne dôvody, pre ktoré nepriznal žalobcovi ním riadne uplatnenú náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, tak napadnutý rozsudok inherentne trpí aj „vadou“
nezrozumiteľnosti.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 389
ods. 1 písmena b) CSP v napadnutom výroku II. a závislom výroku o trovách konania (III.) zrušil,
keďže súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi),
aby tá uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Zároveň odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude s prihliadnutím
na závery odvolacieho súdu opätovne konať a rozhodnúť o žalobcom uplatnenom hmotnoprávnom
nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Súd prvej inštancie sa v novom
rozhodnutí zameria na aspekt presvedčivosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie
rozhodne na podklade náležite vykonaného dokazovania, ustáleného skutkového stavu a právneho

posúdenia veci. Záverom odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie aj na skutočnosť, že žalobca si
uplatnil režijný paušál vo výške prislúchajúcej úkonom právnej služby vykonaným v roku 2023. Úkon
právnej služby bol však vykonaný v roku 2022.

19. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne

o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(§ 396 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie

začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 CSP a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.