Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124011009
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5124011009.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudkýň JUDr.

Evy Kyselovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 17. decembra 2024 prejednal
odvolania podané prokurátorom a obžalovaným A. B. C. proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn.
1T/49/2024 zo dňa 31.7.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn.
1T/49/2024 z 31.7.2024.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného A. B. C., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom D.,
E. XXXX/X, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Ilava,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 20.1.2024 v čase o 01.42 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné
motorové vozidlo zn. F. G., ev.č.: H. XXX H., po ceste I/11A v smere
zo I. na D., kde po prejazde mierne pravotočivej zákruty za výjazdom z tunela C. v D. nezvládol vedenie
vozidla a prešiel s vozidlom do protismerného jazdného pruhu, kde sa čelne zrazil s protiidúcim osobným
motorovým vozidlom zn. Škoda Citigo, ev.č.: J., B. K., ktoré viedol vodič L. M. M., a po zrážke vozidiel
došlo k ich požiaru, čím osobe L. M. M. spôsobil mnohopočetné zranenia, vrátane zlyhania vitálnych
centier mozgu pri zlomeninách spodiny lebky a poranení mozgu s prekrvácaním mozgového kmeňa,

ktorým zraneniam na mieste podľahol, následne sa na miesto dostavila hliadka OO PZ Čadca, ktorá ho
vyzvala, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu a dychovou skúškou mu bolo
namerané o 02.02 hod. - 0,92 mg/l alkoholu v dychu (1,92 promile) a o 02.20 hod. - 0,85 mg/l alkoholu
v dychu (1,77 promile),

t e d a

ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť,
ktorú si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť,

t ý m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 (ďalej „Tr. zák.“).Z a t o h o o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej A. N. M., nar.

XX.X.XXXX v O., trvale bytom D., C. XXX/XX, F. D., škodu v sume 9 637,- eur.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduŽilina,sp.zn.1T/49/2024zodňa31.7.2024bolobžalovanýA.B.C.uznaný

za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. na skutkovom základe, že:

dňa 20.1.2024 v čase o 01.42 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné
motorové vozidlo zn. F. G., ev.č.: H. XXX H., po ceste I/11A v smere
zo I. na D., kde po prejazde mierne pravotočivej zákruty za výjazdom z tunela C. v D. nezvládol vedenie

vozidla a prešiel s vozidlom do protismerného jazdného pruhu, kde sa čelne zrazil s protiidúcim osobným
motorovým vozidlom zn. Škoda Citigo, ev.č.: J., B. K., ktoré viedol vodič L. M. M., a po zrážke vozidiel
došlo k ich požiaru, čím osobe L. M. M. spôsobil mnohopočetné zranenia, vrátane zlyhania vitálnych
centier mozgu pri zlomeninách spodiny lebky a poranení mozgu s prekrvácaním mozgového kmeňa,
ktorým zraneniam na mieste podľahol, následne sa na miesto dostavila hliadka OO PZ Čadca, ktorá ho

vyzvala, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu a dychovou skúškou mu bolo
namerané o 02.02 hod. - 0,92 mg/l alkoholu v dychu (1,92 promile) a o 02.20 hod. - 0,85 mg/l alkoholu
v dychu (1,77 promile).

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 149 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm.

j), l), n) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 5 písm. b) Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej A. N. M. vo
výške 9 637,- eur.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas podali odvolanie prokurátor aj obžalovaný.

Prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného, čo do výroku o treste. Nesúhlasí s jeho
výmerou. Podľa jeho názoru okresný súd dostatočne nevyhodnotil a dostatočne neprihliadol na spôsob

spáchania činu a jeho následok a osobu páchateľa. Je potrebné uviesť, že čin bol spáchaný pod vplyvom
alkoholu, čo je v oblasti trestných činov v doprave zvlášť závažná okolnosť. Z povahy motorových
vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že
následky dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi
časté prípady, pri ktorých dochádza k ťažkým zraneniam poškodených. Páchateľ pod vplyvom alkoholu

postupne stráca svoje pozorovacie a motorické schopnosti, t.j. riadne rozpoznávať situáciu v cestnejpremávke a riadne ovládať svoje motorové vozidlo, čo má za následok vyššiu pravdepodobnosť
spôsobenia dopravnej nehody a s tým spojených deštrukčných následkov nielen na majetku, ale aj
na osobnej integrite osôb. Tento problém je tu neustále, pričom v priebehu vývoja trestnej politiky

boli neustále zvyšované nároky na možnú trestnú zodpovednosť takýchto vodičov, ktorí až nielen
svoje schopnosti postupne strácajú, ale stratia ich úplne. Hodnota 0,472 mg/l alkoholu (1 promile)
je takou hodnotou, pri ktorej podľa lekárskej vedy žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný, vodič
motorového vozidla nie je schopný viesť bezpečne motorové vozidlo, pričom obžalovanému bolo po
nehode namerané 0,92 mg/l, čo je takmer až dvojnásobok spomínanej hodnoty a možno dôvodne

predpokladať, že v čase začatia jazdy mohla byť táto hodnota ešte vyššia. Preto je potrebné na túto
okolnosť pri určovaní výšky trestu zvlášť prihliadať. Navyše obžalovaný nie je v tomto nováčikom,
nakoľko bol za jazdu pod vplyvom alkoholu aj v minulosti priestupkovo postihnutý. Taktiež jeho správanie
predjazdou,kedydokoncapoupozornenízostranytaxikára,abyneviedolvozidlopodvplyvomalkoholu,
napriek tomu, že si do neho sadol a šoféroval vozidlo
po hlavnom a najmä mimoriadne vyťaženom cestnom ťahu, aj keď v nočných hodinách, pričom sa

nejednalo o krátky presun, ale túto trasu absolvoval z M. P. B. až do D.. Ťažko tieto okolnosti týkajúce
sa osoby vyvážiť kladnými správami o osobe obžalovaného, či už z pracoviska, či záujmových združení.
Taktiež je tu závažný a najmä nezvratný následok konania, a to strata ľudského života, navyše cudzieho
štátneho príslušníka, ktorý bol iba náhodou na nesprávnom mieste, v nesprávnom čase a len okamžitá
smrť ho uchránila od trýznivej smrti uhorením. Je toho názoru, že sú splnené podmienky

na uloženie trestu odňatia slobody vo vyššej výmere, a to minimálne v polovici zákonom stanovenej
trestnej sadzby. Na verejnom zasadnutí prítomný prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnutý
rozsudok zrušil vo výroku o treste odňatia slobody a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží
trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň s poukazom

na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 18/2020 zo dňa 25.9.2024, vyhlásený v Zbierke zákonov
pod č. 341/2024 Z.z., platný a účinný od 10.12.2024, uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel pri strede zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že odvolanie

smeruje voči výroku o treste. Za súdený trestný čin je trestná sadzba stanovená Trestným zákonom
v rozpätí od 4 do 10 rokov. Súd pri ukladaní trestu poukázal
na skutočnosť, že od momentu začatia trestného stíhania, resp. obvinenia v plnom rozsahu
spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorú spoluprácu v podobe priznania potvrdil aj pred
súdom, kde na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku priznal, urobil vyhlásenie o vine. Svoje konanie

oľutoval.Bezprostredneposkutkuzaslalmanželkenebohéholist.Nahradilpoškodenejuplatnenúškodu,
a to v podobe pohrebných nákladov, tu aj nad rámec, škodu na aute patriacom matke nebohého, ako aj
škodu na veciach v poškodenou uplatnenej sume 9 637,- eur a súčasne bezprostredne po skutku zaslal
manželke nebohého sumu 4 000,- eur na zmiernenie vzniknutých následkov. Doposiaľ nebol súdne
trestaný. Je toho názoru, že vzhľadom na jeho osobné, sociálne pomery, ako aj na jeho úprimnú ľútosť

a snahu nahradiť spôsobenú škodu poškodeným, je trest odňatia slobody
vo výmere 5 rokov neprimerane prísny a je namieste aplikácia zmierňujúceho ustanovenia podľa § 39
ods. 1, ods. 5 Tr. zák. Čo sa týka následku, ktorý spôsobil, tento je nepochybne tragický a má dopad tak
na rodinu nebohého, ale aj na jeho rodinu. Táto tragédia ho bude prenasledovať do konca života. Keby
sa dal vrátiť čas, hneď by to spravil, avšak už to nie je možné. Veľmi ho mrzí fatálny následok, ktorý nastal

a ktorý už nemôže vrátiť späť. Cíti zodpovednosť aj za rodinu nebohého. Bezprostredne po skutku zaslal
manželke nebohého list, v ktorom vyjadril úprimnú ľútosť a prosbu o odpustenie. Súčasne jej ponúkol aj
pomoc v materiálnej forme, nakoľko vie si predstaviť, že jeho skutkom dostal rodinu nebohého aj
do ťaživej finančnej situácie. Preto jej poslal poštovou poukážkou sumu 4 000,- eur v snahe aspoň trošku
zmierniť ťažkú situáciu, ktorú im spôsobil. Mrzí ho, že manželka nebohého takto ponúknutú finančnú

pomoc neprijala, ale vie to pochopiť. Suma 4 000,- eur, ktorú ponúkol manželke nebohého, neznamenala
a ani nemala znamenať odškodnenie za život jej manžela. Táto suma jej bola bezprostredne ponúknutá
ako forma pomoci v jej situácii. Nevie a ani v tom čase nevedel, v akej finančnej situácii sa rodina
nebohéhonachádzala.Došlokhroznejtragédii,ktorounastalnezvratnýnásledokaktorousúpoznačené
osudy ľudí na celý život. Závažný následok činu však nie je jediná okolnosť podstatná pre určenie druhu

trestu a jeho výmery, a preto ju nemožno preceňovať a izolovane z nej vyvodzovať závery pre uloženie
trestu.Jesivedomýtoho,žespoločnosťnegatívneapomernecitlivovnímadopravnénehodyspôsobené
nezodpovednými vodičmi, avšak to neznamená, že by mal súd rezignovaťna zákonné kritériá stanovené pre určovanie druhu trestu a jeho výmery. Takýto postup je neprijateľný
a odporujúci zásade individualizácie a spravodlivosti trestu. Pri naznačenom formálnom postupe by
totiž trest prestal byť trestom a stal by sa len obligatórnym zabezpečovacím opatrením. V tomto smere

si dovolí poukázať na jeho osobu. Podľa právnej praxe pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa
treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre
spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v spoločnosti. Nemôže však ísť len o registráciu údajov
o osobe páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu ku ďalším kritériám, ktoré sú
rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery. V rámci hodnotenia osoby páchateľa

nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska prognóz jeho budúceho vývoja správania,
na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom,
vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Okresný súd poukázal na jeho priestupkovú minulosť, keď už
v minulosti spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu. Skutočnosť, že v karte vodiča má deväť
dopravných priestupkov a raz spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, nemôže sama osebe
vytvárať záver, že v jeho prípade ide o tzv. dopravného recidivistu, ktorý by sústavne a závažným

spôsobom ignoroval pravidlá cestnej premávky a tým ohrozoval iných účastníkov na zdraví. Ide u neho
o vodiča, ktorý v prípade posudzovanej dopravnej nehody len vybočil z inak riadneho spôsobu vedenia
života. Dopravná nehoda pod vplyvom alkoholu, na ktorú súd poukazuje, sa mu stala pred viac ako 20
rokmi, kedy bol ešte slobodný, bezdetný, začínajúci šofér, pričom mal v dychu tzv. zostatkový alkohol.
Vodičský preukaz má od roku 2001, t.j. šoféruje už 23 rokov. Ročne najazdil 30 000 km. V tomto smere,

t.j vzhľadom na obdobie a intenzitu šoférovania, pôsobí
9 dopraných priestupkov skôr zanedbateľne ako odstrašujúco. Poukázal aj na závery súdneho znalca
B. K. L., ktorý u neho nezistil závislosť na alkohole a jeho pobyt
na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. Doteraz viedol riadny, normálny a usporiadaný život
v kompletnej rodine, kde spolu s manželkou vychovávali dve deti. Je stále zamestnaný, pričom

zamestnávateľmuposkytujeneplatenévoľno.Veľmihomrzí,žeterazzlyhal.Zaručilsazanehofutbalový
klub a okresný súd sa s touto zárukou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Dňa 12.8.2024 manželke
nebohého zaplatil sumu 9 637,- eur. Uplatnenú škodu nenamietal, túto zaplatil a súčasne sa snažil
zmierniť následky svojho konania vo forme ponúknutej finančnej pomoci. Došlo k hroznej tragédii,
svoju vinu uznal, svoj čin úprimne oľutoval, ospravedlnil sa, uznal a uspokojil všetky nároky všetkých

poškodených a takisto sa snažil zmierniť následky svojho činu. Je si plne vedomý svojho konania, ktoré
tvorilo predmet trestného stíhania, tiež si uvedomuje, že za svoje konanie musí niesť následky. Napriek
tomu však považuje uložený trest odňatia slobody za neprimerane prísny, a preto navrhol, aby krajský
súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a s použitím § 39 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. mu uložil trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky. Zároveň poukázal na to, že

za obžalovaného sa zaručil kolektív spolupracovníkov, aj členovia futbalového klubu.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, ktoré odôvodnil sám, uviedol, že uložený trest považuje
za neprimerane prísny. Poukázal na to, že k trestnému činu sa priznal, urobil vyhlásenie o vine, trestný
čin úprimne oľutoval. Má obrovský pocit viny a neskutočné výčitky svedomia, s ktorými bude žiť do konca

života. Uvedomuje si, že svojím konaním spôsobil veľkú bolesť a neistotu rodine poškodeného. Jeho
snahou je pomôcť rodine poškodeného. Manželke poškodeného napísal list a prosbu o odpustenie.
Zároveň jej poslal sumu 4 000,- eur ako dar na preklenutie ťažkého obdobia, pokiaľ im prídu nejaké
peniaze z poisťovne. Následne uhradil poškodenej aj uplatnenú škodu v celom rozsahu. Plne si
uvedomuje závažnosť svojho konania. Ak by mu jeho trest umožňoval udržať si prácu, chce posielať

rodine poškodeného pravidelné mesačné splátky po celú dobu výkonu trestu. Viedol riadny, bezúhonný
a usporiadaný život, vždy bol oporou a vzorom pre svoju rodinu, venoval sa svojim deťom. Dobrovoľne
sa zapájal do činností rôznych občianskych združení. V práci patrí k zodpovedným a spoľahlivým
pracovníkom a svojím prístupom k práci bol príkladom pre svojich kolegov. Nie je závislý od alkoholu, nie
jenijakonebezpečnýprespoločnosťanikdynebolsúdnetrestaný.Zdopravnejnehodyspred19rokovsa

poučil a viac sa to už nezopakovalo, až teraz. Bol v ťažkej emočnej situácii, týždeň predtým dňa 9.1.2024
muzomrelstrýko,ktoréhomalveľmirád,zobralsiživotprenehozdoteraznepochopiteľnýchpríčin,veľmi
ho to vtedy zasiahlo a bol psychicky na dne. Preto ak by súd zvážil voľbu iného, napr. alternatívneho
trestu domáceho väzenia, mohol by už teraz oveľa viac pomôcť a pomáhať rodine poškodeného, ale aj
jeho rodine, jeho deťom. Na základe uvedených skutočností žiadal prehodnotiť jeho trest, uložiť mu nižší

trest, prípadne trest alternatívny, tak aby to bolo výhodné pre všetky strany, hlavne rodinu poškodeného,
jeho rodinu a pre spoločnosť.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie prokurátora aj obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej §
309 Tr. por. Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade

s § 307 ods. 1 písm. a), b), § 308 ods. 1 Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti podľa
§ 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného
odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1. Krajský súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné; odvolanie obžalovaného
je čiastočne dôvodné, avšak pre iné skutočnosti, než ktoré uviedol vo svojom odvolaní.

K výroku o vine

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Žilina
konanom 31.7.2024 urobil vyhlásenie o priznaní viny
ku súdenému skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. (č.l. 430 spisu), čím sa vzdal práva

na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým súdom na hlavnom pojednávaní v časti
prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Išlo o slobodný prejav vôle obžalovaného prijať
vinu podľa obžaloby, ktorý zákon rešpektuje a umožňuje. Uvedeným vyhlásením obžalovaný súčasne
prejavil súhlas, že súd mu uloží trest bez dokazovania viny. Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu
prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší postup súdu, keď nevykonal

dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať,
meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku

o vine v napadnutom rozsudku, nakoľko inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie
skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. alebo podľa § 257 ods. 1 písm. c), ods.
4 Tr. por.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s rozhodnutím
obžalovaného o prijatí jeho vyhlásenia o vine. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.
V okolnostiach danej veci je však podstatné to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní kladne
zodpovedal na zákonom taxatívne stanovené otázky uvedené v § 333 ods. 3 Tr. por., najmä na otázky,
či rozumie právnej kvalifikácii skutku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje

za trestný čin mu kladený za vinu. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva aj
to, že obžalovaný mal v konaní pred súdom svojho obhajcu, ktorý zabezpečoval plné uplatnenie práv
obžalovaného v konaní o prijatí vyhlásenia o vine.

K výroku o treste

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom
odvolacieho prieskumu stal výrok súdu prvého stupňa o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému
A. B. C..

Popreskúmaníobsahuspisusakrajskýsúdnestotožnilsozáveromokresnéhosúdu,pokiaľideovýmeru
trestu odňatia slobody, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému, a čiastočne si osvojil
argumenty obžalovaného o neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti.

Pokiaľ sa prokurátor vo svojom odvolaní podanom v neprospech obžalovaného domáhal

u obžalovaného uloženia trestu odňatia slobody vo vyššej výmere, krajský súd sa s takýmto návrhom
nestotožnil.Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd

zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon,
na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok
represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu

– rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa
prejavujeprvokgenerálnejprevencie(výchovnépôsobenietrestunaostatnýchčlenovspoločnosti).Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu

odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľa o dosiahnutie urovnania

s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným
činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to
nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s
prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a

to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262,
§ 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k
poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu
finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a

právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému
po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej
činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

V okolnostiach danej veci krajský súd považuje trest odňatia slobody uložený obžalovanému za trest
uložený síce v rámci zákonnej sadzby, avšak so zreteľom
na poľahčujúce okolnosti, neexistenciu priťažujúcich okolností, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania

s poškodeným, možnosti nápravy páchateľa, za neprimerane prísny.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdom potrestaný.Z aktuálnej evidenčnej karty vodiča zo dňa 4.10.2024, ktorú si pre potreby trestného konania vyžiadal
krajský súd, vyplýva, že obžalovaný v nej má evidované dva priestupky
na úseku cestnej premávky:

- dňa 28.1.2021 sa dopustil priestupku na úseku cestnej premávky za prekročenie rýchlosti, podľa § 22
ods. 1 písm. h) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur,
- dňa 22.10.2019 sa dopustil priestupku na úseku cestnej premávky za prekročenie rýchlosti, podľa §
22 ods. 1 písm. h) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.

o cestnej premávke, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur.

V evidenčnej karte vodiča má obžalovaný evidovaný aj priestupok (dopravná nehoda pod vplyvom
alkoholu) podľa § 4 ods. 2 písm. b), c) zákona č. 315/1996 Z.z. o cestnej premávke spáchaný dňa
28.3.2005, za ktorý mu bol uložený zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 1 rok.

Podľa § 138a ods.1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len zákona č. 8/2009) evidencia správnych deliktov je informačný systém Policajného zboru podľa
osobitného predpisu, ktorý sa vedie na účely rozhodovania
o správnych deliktoch podľa § 138.
Podľa § 138a ods. 2 zákona č. 8/2009 v evidencii správnych deliktov sa vedú údaje o

a) účastníkovi konania v rozsahu
1. titul, meno a priezvisko, rodné číslo, ak ho má pridelené, alebo dátum a miesto narodenia, ak rodné
číslo nemá pridelené, adresa pobytu, prípadne adresa doručovania, štátna príslušnosť, údaj o doklade
totožnosti, podpis, ak ide o fyzickú osobu,
2. titul, meno a priezvisko, rodné číslo, ak ho má pridelené, alebo dátum a miesto narodenia, ak

rodné číslo nemá pridelené, adresa pobytu, prípadne adresa doručovania, podpis, obchodné meno,
identifikačné číslo, ak bolo pridelené, miesto podnikania a adresa prevádzkarne, štátna príslušnosť, ak
ide o fyzickú osobu - podnikateľa,
3. názov, adresa sídla alebo prevádzkarne, označenie organizačnej zložky a jej umiestnenie a
identifikačné číslo, prípadne adresa doručovania, ak ide o právnickú osobu,

b) právnom zástupcovi, zákonnom zástupcovi, splnomocnencovi, opatrovníkovi, sociálnom
pracovníkovi, oznamovateľovi, svedkovi, tlmočníkovi, znalcovi, držiteľovi vozidla alebo vlastníkovi
vozidla v rozsahu
1. titul, meno a priezvisko, adresa pobytu, prípadne adresa doručovania, údaj
o doklade totožnosti, podpis, ak ide o fyzickú osobu,

2. titul, meno a priezvisko, podpis, obchodné meno, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, miesto
podnikania a adresa prevádzkarne, prípadne adresa doručovania, ak ide
o fyzickú osobu - podnikateľa,
3. názov, adresa sídla alebo prevádzkarne, označenie organizačnej zložky a jej umiestnenie a
identifikačné číslo, prípadne adresa doručovania, ak ide o právnickú osobu,

c) správnom delikte v rozsahu
1. miesto, dátum a čas spáchania správneho deliktu,
2. označenie správneho deliktu vrátane príslušného ustanovenia zákona,
3. popis skutku a následok jeho spáchania,
4. údaje o dôkaze o spáchaní správneho deliktu,

d) vybavení správneho deliktu v rozsahu
1. spôsob vybavenia veci,
2. uložená pokuta vrátane údajov o jej úhrade,
3. označenie a sídlo orgánu, ktorý správny delikt vybavoval,
4. dátumy dôležité v konaní o správnom delikte,

5. evidenčné číslo rozhodnutia,
6. informácie o úkonoch, podaniach, rozhodnutiach a opatreniach súvisiacich
so správnym deliktom,
e) veci dôležitej pre konanie o správnom delikte v rozsahu
1. stručný opis, evidenčné číslo,

2. údaje o vlastníkovi a držiteľovi podľa písmena a),
3. údaje o vozidle.
Podľa § 138a ods. 3 zákona č. 8/2009 orgán Policajného zboru, ktorý rozhodolo uložení pokuty za správny delikt, bezodkladne túto skutočnosť zaznamená v evidencii správnych
deliktov.
Podľa § 138a ods. 4 zákona č. 8/2009 informácie z evidencie správnych deliktov sa poskytujú štátnym

orgánom a orgánom územnej samosprávy v rozsahu ich pôsobnosti.
Podľa § 138a ods. 5 zákona č. 8/2009 každému sa v požadovanom rozsahu poskytne informácia o
údajoch, ktoré sa o ňom spracúvajú v evidencii správnych deliktov.
Podľa § 138a ods. 6 zákona č. 8/2009 inej osobe, ako je uvedené v odsekoch 4 a 5, sa poskytne
informácia z evidencie správnych deliktov, ak s tým vopred vysloví súhlas ten, koho sa informácia týka.

Podľa § 138a ods. 7 zákona č. 8/2009 Žiadosť o informáciu podľa odsekov 5 a 6 sa podáva
ktorémukoľvek orgánu Policajného zboru.
Podľa § 138a ods. 8 zákona č. 8/2009 informácia z evidencie správnych deliktov, ktorej obsah je
predmetom utajovanej skutočnosti, sa môže poskytnúť len za podmienok ustanovených v osobitnom
predpise.
Podľa § 138a ods. 9 zákona č. 8/2009 osoba, ktorej sa informácia obsahujúca osobné údaje z evidencie

správnych deliktov poskytla, smie takú informáciu použiť len na účely, na ktoré ju žiadala, a musí
zabezpečiť jej ochranu pred zneužitím a pred jej sprístupnením neoprávnenej osobe.
Podľa § 138a ods. 10 zákona č. 8/2009 údaje podľa odseku 2 sa vedú v evidencii správnych deliktov
päť rokov od uhradenia pokuty za správny delikt; po uplynutí tejto lehoty sa tieto údaje natrvalo zničia.

Podľa § 139f zákona č. 8/2009 evidencia správnych deliktov držiteľov vozidiel je informačný systém
Policajného zboru podľa osobitného predpisu, ktorý sa vedie na účely rozhodovania o správnych
deliktoch držiteľov vozidiel podľa § 139a.
Podľa § 139f ods. 2 zákona č. 8/2009 v evidencii správnych deliktov držiteľov vozidiel sa vedú údaje o
a) držiteľovi vozidla, ktorý porušil povinnosť podľa § 6a, v rozsahu podľa § 111 ods. 2 písm. a) alebo

písm. b),
b) motorovom vozidle, ktorým bola porušená povinnosť podľa § 6a a jeho evidenčnom čísle v rozsahu
podľa § 111 ods. 2 písm. e) a f),
c) právnom zástupcovi, zákonnom zástupcovi, splnomocnencovi, opatrovníkovi
v rozsahu

1. titul, meno a priezvisko, adresa pobytu, prípadne adresa doručovania, údaj
o doklade totožnosti, podpis, ak ide o fyzickú osobu,
2. titul, meno a priezvisko, podpis, obchodné meno, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, miesto
podnikania a adresa prevádzkarne, prípadne adresa doručovania, ak ide
o fyzickú osobu - podnikateľa,

3. názov, adresa sídla alebo prevádzkarne, označenie organizačnej zložky a jej umiestnenie a
identifikačné číslo, prípadne adresa doručovania, ak ide o právnickú osobu,
d) vodičovi podľa § 139h v rozsahu
1. titul, meno a priezvisko,
2. adresa pobytu, prípadne adresa doručovania,

3. údaje o doklade totožnosti,
4. údaje o bankovom účte, na ktorý sa vráti peňažná záruka,
e) správnom delikte držiteľa vozidla v rozsahu
1. miesto, dátum a čas spáchania správneho deliktu držiteľa vozidla,
2. označenie správneho deliktu držiteľa vozidla vrátane príslušného ustanovenia zákona,

3. popis skutku a následok jeho spáchania,
4. údaje o dôkaze o spáchaní správneho deliktu držiteľa vozidla,
f) vybavení správneho deliktu držiteľa vozidla v rozsahu
1. spôsob vybavenia veci,
2. uložená pokuta vrátane údajov o jej úhrade,

3. označenie a sídlo orgánu, ktorý správny delikt držiteľa vozidla vybavoval,
4. dátumy dôležité v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla,
5. evidenčné číslo rozhodnutia,
6. informácie o úkonoch, podaniach, rozhodnutiach a opatreniach súvisiacich
so správnym deliktom držiteľa vozidla.

Podľa § 139f ods. 3 zákona č. 8/2009 orgán Policajného zboru alebo obec, ktorí rozhodli o uložení pokuty
za správny delikt držiteľa vozidla, bezodkladne evidujú údaje
a úkony podľa odseku 1 v evidencii správnych deliktov držiteľov vozidiel.Podľa § 139f ods. 4 zákona č. 8/2009 informácie z evidencie správnych deliktov držiteľov vozidiel sa
poskytujú štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy v rozsahu ich pôsobnosti.
Podľa§139fods.5zákonač.8/2009každémusavpožadovanomrozsahuposkytnepísomnáinformácia

o údajoch, ktoré sa o ňom uchovávajú v evidencii správnych deliktov držiteľov vozidiel.
Podľa § 139f ods. 6 zákona č. 8/2009 inej osobe, ako je uvedené v odsekoch 4 a 5, sa poskytne
informácia z evidencie správnych deliktov držiteľov vozidiel, ak s tým vopred vysloví súhlas ten, koho
sa informácia týka.
Podľa § 139f ods. 7 zákona č. 8/2009 žiadosť o informáciu podľa odsekov 5 a 6 sa podáva orgánu

Policajného zboru príslušnému podľa miesta pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby, ktorej
sa informácia týka.
Podľa § 139f ods. 8 zákona č. 8/2009 informácia z evidencie správnych deliktov držiteľov vozidiel, ktorej
obsah je predmetom utajovanej skutočnosti, sa môže poskytnúť len za podmienok ustanovených v
osobitnom predpise.
Podľa § 139f ods. 9 zákona č. 8/2009 osoba, ktorej sa informácia obsahujúca osobné údaje z evidencie

správnych deliktov držiteľov vozidiel poskytla, smie takú informáciu použiť len na účely, na ktoré ju
žiadala, a musí zabezpečiť jej ochranu pred zneužitím a pred jej sprístupnením neoprávnenej osobe.
Podľa § 139f ods. 10 zákona č. 8/2009 údaje podľa odseku 2 sa vedú v evidencii správnych deliktov
držiteľov vozidiel päť rokov od uhradenia pokuty za správny delikt držiteľa vozidla; po uplynutí tejto doby
sa tieto údaje natrvalo zničia.

V prejednávanej veci nastala dôkazná situácia, že obsahom trestného spisu sú dve evidenčné karty
vodiča. Jedna evidenčná karta vodiča zo dňa 20.1.2024 obsahuje 9 záznamov o spáchaní dopravných
priestupkov zo strany obvineného za obdobie rokov 2005 až 2021. Druhá evidenčná karta vodiča zo dňa
4.10.2024 obsahuje dva záznamy o spáchaní dopravných priestupkov zo strany obvineného v dňoch

28.1.2021 a 22.10.2019; v evidenčnej karte vodiča má obžalovaný evidovaný aj priestupok (dopravná
nehoda pod vplyvom alkoholu) podľa § 4 ods. 2 písm. b), c) zákona č. 315/1996 Z.z. o cestnej premávke
spáchaný dňa 28.3.2005, za ktorý mu bol uložený zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní
1 rok.

V okolnostiach danej veci treba pripomenúť, že zákonom č. 393/2019 Z.z.
z 28. októbra 2019 došlo k zmene a doplnení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, okrem iného
v tom, že za § 138 sa vložil § 138a vyššie citovaný a § 139f sa doplnil odsekom 10, ktorý znie: „údaje
podľa odseku 2 sa vedú v evidencii správnych deliktov držiteľov vozidiel päť rokov od uhradenia pokuty
za správny delikt držiteľa vozidla; po uplynutí tejto doby sa tieto údaje natrvalo zničia“. Tento zákon

v dotknutých ustanoveniach § 138a a 139f ods. 10 nadobudol účinnosť 1. decembra 2019.

Počas poslednej rozhodovacej činnosti sa krajský súd stretáva so situáciou, že aktuálna evidenčná karta
vodiča neobsahuje údaje o správnych deliktoch (priestupkoch) starších ako
5rokov.Krajskýsúdpoukazujeajnaustanovenie§108ods.4zákonač.8/2009Z.z.ocestnej premávke,

podľa ktorého údaje o skutočnostiach uvedených v odsekoch 1 a 2 sa vedú
v evidencii vodičov päť rokov od vykonania sankcie za priestupok, od vykonania trestu
za spáchaný trestný čin a od uplynutia doby ochranného liečenia alebo od skončenia platnosti
inštruktorského preukazu; údaje o porušení pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej
návykovej látky alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na ich zistenie sa vedú 10 rokov. Po uplynutí

tejto doby sa tieto údaje natrvalo zničia. Krajský súd poukazuje aj
na ustanovenie § 89a ods. 7 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého orgán, ktorý vedie
evidenciu priestupkov, likviduje údaje z evidencie priestupkov podľa odseku 3
po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku alebo
od zaplatenia pokuty v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak (osobitným zákonom je

napr. aj zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších
predpisov).

Krajský súd pripomína, že dispozícia právnej normy musí byť vykladaná doslovne alebo zužujúco,
pretože v trestnom práve nie je možné právne normy vykladať extenzívne a už vôbec nie v neprospech

obvineného (por. II. ÚS 792/2014). V neprospech obvineného sa nemôže vykladať ani osobitný zákon
(v danom prípade zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke). Preto ak ustanovenia § 138a ods. 10 a §
139f ods. 10 zákona č. 8/2009 Z.z. dostatočne a určito stanovujú, že ...údaje podľa odseku 2 sa vedú
v evidencii správnych deliktov 5 rokov od uhradenia pokuty za správny delikt; po uplynutí tejto lehotysa tieto údaje natrvalo zničia..., je potrebné uvedenú právnu normu vykladať tak, že údaje o správnych
deliktoch (priestupkoch) po uplynutí lehoty 5 rokov za splnenia zákonných podmienok sa musia úplne
zničiť, t.j. úplne zlikvidovať a odstrániť z informačného systému. V zmysle

§ 108 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. údaje o porušení pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo
inej návykovej látky alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na ich zistenie sa vedú 10 rokov. Po
uplynutí tejto doby sa tieto údaje natrvalo zničia.

V okolnostiach danej veci nie je možné prihliadať na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil deviatich

priestupkov na úseku cestnej premávky v rozmedzí rokov 2005-2021. Krajský súd uvádza, že ak by
príslušné orgány v zákonnej lehote „natrvalo zničili“ údaje o priestupkoch, nemal by o nich vedomosť
ani samotný prokurátor a aj on by vychádzal len z aktuálneho stavu.

Krajský súd pri rozhodovaní neprihliadol na priestupky, o ktorých bolo rozhodnuté pred piatimi rokmi,
resp. pred desiatimi rokmi v prípade priestupku spáchaného dňa 28.3.2005.

Ku každému prípadu dopravnej nehody so smrteľným následkom je potrebné pristupovať individuálne
a nie paušálne, preto v okolnostiach danej veci vzhľadom na osobu obvineného aj vzhľadom na povahu
a závažnosť spáchaného činu, mieru, akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, primeraným
a spravodlivým trestom v prípade obžalovaného je trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom

ustanovenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 4 roky. Je nesporným faktom, že obžalovaný doposiaľ
viedol riadny život a doteraz sa nedopustil žiadneho trestného činu, dopustil sa vyššie uvedeného
priestupku na úseku cestnej premávky. Obžalovaný sa k spáchanému trestnému činu priznal, svoje
konanieúprimneoľutoval.Nahlavnompojednávaníurobilvyhlásenieopriznanívinyksúdenémuskutku.
Je tiež nepochybné, že obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu

a nahradil poškodenej škodu spôsobenú trestným činom. Podľa názoru krajského súdu pri posudzovaní
všetkých skutočností rozhodujúcich pre ukladanie druhu a výmery trestu treba v rovnováhe vyhodnotiť
všetky skutočnosti, na podklade ktorých súd rozhoduje o druhu a výmere trestu. Aj pri rozhodovaní
o druhu a výmere trestu je potrebné posúdiť všetky okolnosti skutkového charakteru v prejednávanej
veci. V tejto súvislosti považuje krajský súd za významné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný viedol

pod vplyvom návykových látok motorové vozidlo a z nedbanlivosti spôsobil poškodenému L. M.. M. smrť.
Obžalovaný tak svojím nezodpovedným konaním, keď pod vplyvom alkoholu (dychovou skúškou mu
dňa 20.1.2024 o 02.02 hod. bola nameraná hodnota 0,92 mg/l alkoholu v dychu) bezdôvodne a nelogicky
použil motorové vozidlo, vystavil účastníkov cestnej premávky ohrozeniu na zdraví a živote. V konečnom
dôsledku spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k smrti poškodeného.

Záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom
a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou,
a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu.
Z toho vyplýva, že keď bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené

trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové
bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát
a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť
spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať
za spravodlivý. Spravodlivým je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho

individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni
mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Krajský súd konštatuje, že u obžalovaného je potrebné zvýšiť účinnosť trestu v záujme dosiahnutia jeho
účelu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), a to nielen z dôvodu individuálnej prevencie, ale aj z dôvodov generálnej

prevencie, a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu
je potrebné prevýchovu obžalovaného zabezpečovať výkonom trestu vo forme nepodmienečného
odsúdenia. Obžalovaný jazdil bezohľadne pod vplyvom alkoholu a ako vodič motorového vozidla
spôsobil poškodenému smrť. Je potrebné zdôrazniť, že vedenie motorových vozidiel, motocyklov pod
vplyvom alkoholu patrí medzi prejavy arogancie

a bezohľadnosti vodiča voči ostatným účastníkom cestnej premávky, chodcom a vždy je to iba vecou
náhody, či takýto vodič nespôsobí dopravnú nehodu, pri ktorej dôjde k spôsobeniu ublíženia na
zdraví iných účastníkov cestnej premávky, chodcov, prípadne k spôsobeniu nenapraviteľným následkov.
Nepodmienečný trest odňatia slobody aj trest zákazu činnosti má ochrániť spoločnosť pred tými, ktoríriadeniemotorovéhovozidlanezvládliavpríčinnejsúvislostistýminémuublížilinazdravíalebospôsobili
smrť, či už z dôvodu svojho opakovaného ľahkovážneho alebo arogantného prístupu k tejto činnosti,
z dôvodu požitia alkoholu alebo iných návykových látok pred jazdou.

Iný, miernejší trest odňatia slobody, resp. alternatívny trest domáceho väzenia, ktorého sa obžalovaný
domáhal v písomných dôvodoch odvolania, v prípade obžalovaného neprichádzal vôbec do úvahy.
Krajský súd zároveň konštatuje, že nezistil dôvody pre mimoriadne zníženie trestu podľa ustanovenia §
39 ods. 1 Tr. zák., aplikáciu ktorého obžalovaný navrhol vo svojom odvolaní, ani podľa § 39 ods. 5 Tr.

zák.,atoajnapriektejskutočnosti,žeobžalovanýpredokresnýmsúdomurobilvyhlásenieovinepodľa§
257ods.1písm.b)Tr.por.,ktoréokresnýsúdprijal.Kodvolacímnámietkamtrebauviesť,ževslovenskej
spoločnosti je úplne bežné, že deti, manželka sú závislé na príjme otca. Pokiaľ existuje takáto situácia
aj v rodine obžalovaného, nejde teda o žiadnu mimoriadnu situáciu, ktorá by bola v populácii neobvyklá,
a preto nemôže byť dôvodom pre mimoriadne zníženie dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej
sadzby pri trestnom čine, ktorý obžalovaný nepochybne spáchal. Krajský súd neuznal opodstatnenosť

ponúknutých záruk v zmysle § 4 Tr. por. (kolektív spolupracovníkov, členovia futbalového klubu), nakoľko
neuvažoval o uložení trestu odňatia slobody nespojeného s jeho výkonom.
Po zvážení všetkých okolností potom krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm.
d), e), ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu a sám s poukazom na § 322 ods. 3 Tr. por. uložil
obžalovanému podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

4 roky. Po splnení podmienok stanovených § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. krajský súd obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský
súd zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel vo výmere 5 rokov, a to s poukazom na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS
18/2020 zo dňa 25.9.2024, vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 341/2024 Z.z. 10.12.2024. Ústavný súd

Slovenskej republiky predmetným nálezom rozhodol o tom, že ustanovenie § 61 ods. 5 písm. b) zákona
č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších právnych predpisov, t.j. obligatórny doživotný
trest zákazu činnosti nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Takto uložený trest spolu s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel

vo výmere 5 rokov považuje krajský súd za dostatočný, zákonný, postačujúci na prevýchovu
obžalovaného. Takto uložené tresty zároveň nie sú neprimerané a sú odôvodnené porušením povinností
obžalovaného ako vodiča. Uložený trest je potrebné chápať ako súhrn všetkých trestov, ktoré boli
obžalovanému uložené, pričom trest odňatia slobody aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel komplexne pôsobia na obžalovaného ako prevýchovná forma individuálnej a generálnej

prevencie aj ako potrestanie za spáchanú trestnú činnosť, ktorej sa dopustil obžalovaný svojím
protiprávnym konaním. Podľa názoru krajského súdu uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
v kombinácii s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý patrí k najúčinnejším
prostriedkom ochrany bezpečnosti cestnej premávky, splní u obžalovaného účel trestu vymedzený
v ustanovení § 34 Tr. zák. Krajský súd pevne verí, že obžalovaný počas výkonu nepodmienečného

trestuodňatiaslobodyavýkonutrestuzákazučinnostivedeniamotorovýchvozidielpochopínesprávnosť
svojho konania a už nikdy nebude viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Netreba zabúdať ani
na to, že aj trest zákazu činnosti má generálne preventívny aspekt.

K odvolacej námietke prokurátora o neprimeranosti trestu odňatia slobody z hľadiska generálnej

prevencie senát krajského súdu uvádza, že záujem generálnej prevencie nemôže odôvodňovať
ukladanie„prísnych“trestovbezzohľadneniaskutočnéhozáujmuindividuálnejprevencie.Krajskýsúdsa
preto nestotožnil s odvolacími argumentmi prokurátora, že u obžalovaného je potrebné zvýšiť účinnosť
trestu v záujme dosiahnutia jeho účelu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) a je potrebné mu uložiť prísnejší trest,
pokiaľ ide o jeho výmeru, keď podľa názoru odvolacieho súdu nie je potrebné prevýchovu obžalovaného

zabezpečovať vyššou výmerou nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Na záver treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali

v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv
a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi.
Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov
spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie.Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom
spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom
možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

V okolnostiach danej veci krajský súd dospel k záveru, že z hľadiska ukladania trestu je priaznivejší
Trestný zákon účinný od 6.8.2024 a vzhľadom na znenie § 2 ods. 1 Tr. zák. bolo nevyhnutné podľa tohto
zákona posúdiť aj stíhaný trestný čin, ktorého znaky sa nezmenili. Postup súdu podľa jedného Trestného
zákona, ktorý bol priaznivejší, bol dôvodom zrušenia aj výroku o vine a úpravy právnej vety, nakoľko
nie je možné o vine rozhodovať podľa jedného zákona a o treste podľa ďalšieho zákona. Z ďalšieho

zdôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že vykonaná zmena vo výroku o vine mala len
formálny charakter. Preto na podklade odvolania obžalovaného z dôvodu uvedeného v ust. § 321 ods. 1
písm. d), e) Tr. por. pristúpil k zrušeniu celého rozsudku prvostupňového súdu, aby zosúladil rozhodnutie
prvostupňového súdu s platným stavom zákona v čase rozhodovania odvolacieho súdu o opravných
prostriedkoch.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku,
a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.