Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Kyseľová
Legislation area – Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 0T/55/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010391
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5824010391.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v trestnej veci proti
obžalovanému A. B., nar. XX. X. XXXX pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. 12. 2024 v Námestove, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. B., nar. XX. X. XXXX v C. D., trvale bytom C. D., E. D. XXXX/XX, živnostník, ženatý,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
i napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo spisová značka 0T 44/2019 zo
dňa 24. 04. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 05. 2019, mu bol, okrem iného, uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie, dňa 27. 08. 2024 v čase okolo 14.17 hodine
viedol osobné motorové vozidlo značky VW PASSAT evidenčné číslo F. XXX G. po ceste číslo I/78
v obci C. D., C. F., pričom pri predajni COOP JEDNOTA nachádzajúcej sa pri budove C. H., v smere
na Ulicu Družstevnú, bol predpísaným spôsobom zastavovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ
Námestovo, na čo však nereagoval a pokračoval v jazde smerom na Ulicu Pltnícku, z ktorej odbočil do
dvora rodinného domu číslo 1225/12, kde vozidlo zaparkoval a vystúpil z neho, bezprostredne na čo
bol hliadkou PZ opakovane vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky na zistenie alkoholu v dychu, ktorej
sa odmietol podrobiť,
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,
- pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniam na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou,
t ý m s p á c h a l
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona,
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona.
Za to sao d s u d z u j e
Podľa§348ods.1Trestnéhozákona,§41ods.1Trestnéhozákona,§38ods.2,§37písm.m/Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaraďuje obvineného na výkon trestu odňatia slobody
do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 28. 8. 2024 obžalobu Pv 358/24/5507-8 zo dňa
28. 8. 2024 na obv. A. B. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Trestného zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona,
nakoľko obžalovaný i napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo spisová značka
0T/44/2019 zo dňa 24. 04. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 05. 2019, mal okrem iného
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie, dňa 27. 08. 2024 v čase okolo 14.17
hodine viedol osobné motorové vozidlo značky VW PASSAT evidenčné číslo F. XXX G., po ceste číslo
I/78 v obci C. D., C. F., pričom pri predajni COOP JEDNOTA nachádzajúcej sa pri budove obecného
úradu, v smere na Ulicu Družstevnú, bol predpísaným spôsobom zastavovaný hliadkou Obvodného
oddeleniaPZ Námestovo,načovšaknereagovalapokračovalvjazdesmeromnaUlicuPltnícku,zktorej
odbočil do dvora rodinného domu číslo 1225/12, kde vozidlo zaparkoval a vystúpil z neho, bezprostredne
na čo bol hliadkou PZ opakovane vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky na zistenie alkoholu v dychu,
ktorej sa odmietol podrobiť.
Trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo 0T/55/2024 zo dňa 28. 8. 2024 bol obvinený uznaný
vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov
so zaradením obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia. Proti trestnému rozkazu podal obvinený dňa 5. 9. 2024 odpor, ktorý
odôvodnil tým, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu, nespáchal. Navrhol vykonať osobný výsluch
svedkov, ktorí sa v čase, keď malo dôjsť ku skutku, nachádzali priamo na mieste (B. I., J. K., L. M., mal.
A. B., N. J., druhý člen hliadky – príslušníčka PZ).
Uznesením súdu č.k. 0T/55/2024-58 zo dňa 30. 10. 2024 bola podľa § 355 ods. 3 v spojení s § 241
ods. 1 písm. j) Tr. poriadku prijatá obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo pod č. k. Pv
358/24/5507-9 zo dňa 28. 8. 2024 podaná na A. B. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 2 Tr. zákona a zároveň bol určený termín hlavného pojednávania na deň 13. 11. 2024 o 9.00 hod.,
v rámci ktorého bol určený rozsah dokazovania a to výsluch obžalovaného, výsluch svedkov N. J. a O.
F. K. a podľa § 269 Trestného poriadku čítanie listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise.
Obžalovaný na pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a vypovedal, že pílil drevo spolu s kamarátmi, išiel do
obchodu, išiel kúpiť nejaké jedlo a cigarety a išli spolu s kamarátmi robiť. Videl, že prešli policajti hore za
kostol cca 1 km, ďalej už nevidel a vracali sa dole cca za 2 min., on s kamarátmi boli ešte pred Jednotou,
potom sa policajti otočili a išli zase hore. Pred jednotou odbočili, tam zastavili, konkrétne videl, že niečo
špekulujú, lebo policajtka vyšla z auta, popozerala, sadla do auta a zase išli hore okolo kostola. Chlapi
dopili pivo, fajčili, potom obžalovaný išiel domov a chlapi dobehli za ním. Na dvore si dali pol deci a v tom
ho niekto začal šarpať a to policajtka ho začala ťahať k autu. On nič nerobil, nechápal, čo sa robí, putá
mu dávali, skákal po ňom policajt, nič nevedel, len skákali po ňom a odviezli ho. Policajt bol arogantný
aj vo vzťahu ku kolegom, ktorí mu boli pomáhať. Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že on išiel
sám do potravín Jednota pešo, vypili tam s kamarátmi pivo jedno, bol tam B. I., L. M. a J. K.. Potom išiel
sám domov, a oni prišli za ním, má to tak 200-250 m domov, chodí tam denne. S kamarátmi sa stretávajú
za tou Jednotou. Už v sobotu sa dohodli, že budú robiť, tak sa tam stretli. On išiel za nimi, keďže sa ich
nemohol dočkať. On má týchto ľudí, s ktorými robí stále, robí s nimi za prácu, kúpi im pivo a cigarety.
Títo všetci pili pivo. Oni prišli po ňom k domu asi jednu-dve minúty. Vôbec neregistroval, ako oni prišli,
nevedel, ako prišli, možno ich niekto doviezol, auto už bolo na dvore. Keď prišiel domov obžalovaný,auto nebolo na dvore, parkovalo pri Jednote, nevedel uviesť, kto ho tam zaparkoval. Najviac jazdí syn,
tak nevedel, či to bol on, lebo na dvore zavadzia. Tí chlapi u neho v ten deň nerobili nič, nestihli, lebo
ho zadržali. Keď prišla hliadka polície, jeho auto bolo na vjazde do dvora jeho rodinného domu. On
nevidel, keď prichádzali policajti. Kamaráti boli v tom čase pri ňom, prideľoval im prácu. Aj u neho vypili,
pretože mu robia za pálenku. Na dvore bol otočený zadkom, išiel s pílou a niekto ho schmatol zozadu
a to tá policajtka ho už viedla dopredu smerom von z dvora. Policajtka ho len ťahala a nepovedala
mu vôbec, že prečo, žiadne výzvy neboli. On sa nebránil. Tri roky nejazdí na aute. V zahraničí jazdí,
v Nemecku v prípade, keď nie je k dispozícii vodič. Na otázky obhajcu a po predložení snímky mapy,
kde je vyznačená trasa z domu obžalovaného k potravinám Jednota, obžalovaný vedel identifikovať, kde
je predajňa Jednota. Uviedol, že on stál pri Jednote, policajti išli z NO, prešli hore okolo kostola, videl
cca 700 m, je tam horizont, ale nazad išli tak za 2-3 až 5 minút, on stále stál pri Jednote, prešli až dole
k zastávke smerom na NO, zase sa otočili a popri Jednote prešli dozadu. Tam vyšla policajtka z auta,
popozerala, zase nastúpili a išli hore smerom ku kostolu. Obžalovaný prešiel pešo k rodinnému domu,
čo je cca 250 a viac metrov. Keď prechádzal od Jednoty k domu, nevidel žiadne policajné auto. Uviedol,
že v minulosti mal konflikt s konkrétnym policajtom N. J.. Keď dcéra obžalovaného bola u policajtov, tak
mali konflikt a on na to dopláca.
Na návrh obhajoby bolo pristúpené k výsluchu svedka N. J., ktorý vypovedal, že v ten deň, myslí, že to
bolo 27. 8. 2024, vykonával hliadkovú činnosť s kolegyňou K., kedy v poobedňajších hodinách, okolo
14.00 hod., spozorovali vozidlo, ktoré patrí obžalovanému. Keďže o tomto vodičovi vedeli, že požíva
alkoholické nápoje a má aj uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, videli, ako
tento odchádza z predajne Jednota v obci Or. Polhora a prechádza krížom cez cestu na ulicu Družstevná
a tam mu dali svetelné znamenie na zastavenie vozidla STOP, na ktoré znamenie vodič nereagoval
a pokračoval v jazde, následne smeroval na ulicu Pltnícka a následne do dvora, kde obžalovaný býva.
Oni do dvora nešli, vyšli zo služobného auta a prišli k tomuto vozidlu – WV Passat, ev. č. F. XXX G.,
ktoré bolo zaparkované v zadnej časti dvora, pričom z miesta vodiča vystúpil obžalovaný A. B., ktorého
vyzvali, aby ostal na mieste, prišli k nemu, dali mu putá, reagoval na výzvy. Potom si overili lustráciu
jeho vozidla a skutočne zistili, že má uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Na výzvu na
podrobenie sa dychovej skúške, tento ju odmietol s odôvodnením, že nič neurobil. Na otázky obhajcu
po predložení mapy svedok vypovedal, že išli v smere od štátnej hranice smerom na obec P.. Videli,
ako auto WV Passat prechádza krížom cez cestu. V tú dobu nevideli, kto vozidlo šoféruje, ale vozidlo
poznali. Nevedel uviesť, či vo vozidle bola jedna osoba alebo tam boli aj nejakí spolujazdci. Nevedel
uviesť, či videl obžalovaného, možno peši niekde išiel. V rámci hliadkovej činnosti prechádzali aj okolo
Jednoty, ale keďže vedeli, že mot. vozidlo používa aj manželka obžalovaného a syn, videli, že to auto
bolo odstavené pri Jednote. Oni sa za tým autom presúvali tak, aby ho mali na dohľad, mali zapnutú
svetelnú signalizáciu a aj zvukovú. Auto išlo normálnou rýchlosťou, presúvalo sa, nešlo rýchlo. Keď auto
zastavilo, vystúpili a behom sme išli k nemu a z auta vystúpil obžalovaný. Keď vykonávajú hliadkovú
činnosť, majú kameru vo vozidle, ale v tomto prípade nevedel uviesť, či vozidlo malo kameru a či bola
zapnutá. Na otázky prokurátora svedok vypovedal, že pred týmto skutkom poznal obžalovaného, poznal
ho zo služobnej činnosti, pretože menovanému chodili dávať fúkať a to aj na pokyn PaMÚ. A taktiež
ho viedol do výkonu väzby niekedy minulý rok. Spoznal obvineného v momente, keď vystúpil z vozidla,
dovtedy nevedel, kto vozidlo viedol. Z toho miesta vystúpil p. A. B. a začal kráčať k zadným stavom,
alebo garážam vzadu, vyzvali ho, aby zastavil, ale kráčal ďalej, následne mu nasadili putá. Nachádzali
sa tam aj jeho syn, J. K. – kamarát obvineného a kamaráti toho syna. Sústredili sa na osobu, ktorá
vystúpila z miesta vodiča, a to napríklad z dôvodu, aby nedržala fľašku v ruke a neodôvodňovala to, že
sa napil až potom, čo vyšiel z vozidla, preto nevedel uviesť, či vo vozidle boli aj iné osoby. So svetelným
signálom STOP prešli cca 150 – 300 m, celá ulica Družstevná až k rodinnému domu.
Svedkyňa O. F. K., vypočutá na návrh obhajoby aj obžaloby, vypovedala, že spolu s kolegom vykonávala
hliadkovú činnosť, nachádzali sa v Oravskej Polhore a pri jednote v Oravskej Polhore spozorovali auto
VW Passat do tmavej modro alebo sivej farba až dozlatova a kolegovia jej spomínali, že to je ŠPZ F.
G., že na ňom chodí p. Q., že popíja alkohol, ale nevideli nikoho pri tom aute, nevedeli, kto to auto bude
šoférovať, tak sa tam okolo toho auta motali, okolo Jednoty, okolo obecného úradu a vlastne keď išli
zhora okolo obecného úradu, tak to auto vyšlo od Jednoty a išlo smerom rovno na ulicu Družstevnú a
oni išli za ním, keďže nevedeli, kto to auto šoféruje, a aby si to overili, išli za vozidlom, dali výstražné
znamenie, auto nezastavovalo, išlo ďalej – pokračovali v jazde, preto išli za vozidlom, mali ho na dohľad,
potom odbočilo na ul. Pltnícku, kde má p. B. trvalý pobyt, oni s kolegom autom zastali a začali utekať,
aby zistili, kto bude vodič, z auta vystúpil, z miesta vodiča p. Q., oni tam dobehli a 5 m od auta mu nasadiliputá. Na ďalšie otázky obhajcu svedkyňa vypovedala, že oni išli smerom na štátnu hranicu a smerom
k pumpe a následne sa otočili a videli ako sa vozidlo pohlo smerom k Jednote. Keď zastavilo auto, ona sa
zamerala na vodiča, nevedela uviesť, či ešte niekto iný vystúpil z vozidla, ona sa zamerala na vodiča. Vo
dvore bol chlapec, asi syn a ešte dvaja chlapi, nepoznala ich. Zákrok prebiehal tak, že mu nasadili putá
a vykonali dychovú skúšku, ktorú vodič odmietol. Na aute býva zapnutá kamera, ale nevedela uviesť, či
z toho dňa existuje záznam. Auto bolo sivo až tmavomodrej až zlatej farby, približne takej farby. Oni zapli
svetelnú aj zvukovú signalizáciu, obe signalizácie, auto nezastavilo. Vozidlo mali na dohľad, a videli,
kde vozidlo ide. Na otázky prokurátora svedkyňa vypovedala, že si nepamätá, či jej niečo obžalovaný
vravel, ale keď išli vykonať voči nemu zákrok, vždy vyzývajú, či je ochotný sa podrobiť dychovej skúške,
obžalovaný ju odmietol. Obžalovaný javil známky požitia alkoholu.
Povýsluchusvedkovsúdvsúlades§269Tr.poriadkuoboznámillistinnédôkazy,najmäzápisodychovej
skúške evidovaný na čl. 13, zápisnicu o vydaní veci evidovaná na čl. 25, záznam o skutku na úseku
cestnej dopravy evidovaný na čl. 26-27, evidenčnú kartu vodiča na č.l. 28-34, evidenčnú kartu vozidla
na čl. 35-37 spisu, odpis registrovaného subjektu z registra PO a podnikateľov na čl. 38-40, správy na
obvineného na čl. 41 – 45 (a to konkrétne potvrdenie o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, potvrdenie
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím/držiteľa preukazu fyzickej osoby z ŤZP, resp. ŤZP/S pre fyzickú
osobu so zdravotným postihnutím, potvrdenie či osoba obvineného je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie vystavené z portálu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, záznam o vysvetlení
zo dňa 28.8.2024 podaný R. Q., evidovaný na čl. 46, úradný záznam hliadky evidovaný na č.l. 47,
hlásenie o použití donucovacieho prostriedku evidovaný na č.l. 49, lekárske správy evidované na č.l.
50 – 51, trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/44/2009 evidovaný na č.l. 54, rozsudok
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/44/2009 evidovaný na č.l. 55, rozsudok Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 4T/51/2015 evidovaný na č.l. 56-57, trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo sp.
zn. 6T/14/2021 evidovaný na čl. 57-58, trestný rozkaz Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/27/2014
evidovaný na čl. 59, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR evidovaný na č.l. 60, odpis z registra
trestov evidovaný na č.l. 61-62.
Obhajca obžalovaného navrhol vykonať dôkazy výsluchom ďalších svedkov, ktorí sa v čase, keď sa mal
stať skutok mali nachádzať priamo na mieste – B. I., bytom oravská D., J. K., bytom Or. D., L. M., bytom
C. D., mal. A. B. (syn), bytom D. XXXX/XX C.. D..
Samosudkyňa návrh na výsluch ďalších svedkov odmietla. Súd tieto návrhy nepovažoval za dôvodné,
nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť zistené z navrhnutých dôkazov boli získané dosiaľ vykonanými
dôkazmi a súd ich považoval za dostatočné. Pritom vykonal dôkazy nielen na návrh obžaloby, ale
aj na návrh obhajoby. Totiž, výsluch svedka N. J. a O. F. K. (druhého člena hliadky), navrhli obe
strany trestného konania, prokurátor v obžalobe a obvinený v podanom odpore a na pojednávaní, súd
nimi navrhnuté dôkazy vykonal. Na návrh obhajoby vyžiadal aj kamerový záznam z 27.8.2024, ktorý
aj vzhľadom na to, že sa uchováva len určitý obmedzený čas, nebol k dispozícii, preto nemožno
súhlasiť s argumentáciou obhajoby, že súd vykonával dôkazy len na návrh obžaloby. Pre spravodlivé
rozhodnutie veci sa dokazovanie vykonáva len do miery potrebnej a nevyhnutnej pre trestné konanie.
Navrhnutí svedkovia mali vypovedať ku skutočnostiam, ktoré sú zistiteľné z iných dôkazov a ktoré už
boli vykonané na hlavnom pojednávaní, súd považuje vykonané dokazovanie výsluchmi svedkov za
konzistentné s ostatnými dôkazmi. Súd teda zisťoval s rovnakou starostlivosťou skutočnosti svedčiace
proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Ďalšie dôkazy vrátane výsluchu mal.
osoby – syna obžalovaného, preto nevykonal.
Prokurátor v záverečnej reči navrhol uznať obžalovaného vinným zo súdeného skutku, pretože je
usvedčovaný výpoveďami svedkov – príslušníkmi polície, ktorí boli prítomní pri zákroku a ktorí zhodne
popísali priebeh skutku. Vina obžalovaného bola preukázaná aj obsahom listinných dôkazov, že
obžalovaný má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidla, teda maril výkon úradného rozhodnutiu.
Aj keď obžalovaný popieral spáchanie skutku, v jeho výpovedi boli rozpory, či už v prípravnom konaní
pri rozhodovaní o väzbe alebo na hlavnom pojednávaní a tieto nevedel rozumne vysvetliť, kto mal auto,
komu auto dal, kto vozidlo viedol. Poukázal na minulosť obžalovaného, ktorý bol za obdobné konanie
odsúdený. Žiadal, aby súd rozhodol o uznaní viny v zmysle podanej obžaloby a uložil mu úhrnný trest
odňatia slobody v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením pre výkon tohto trestu do
ústavu so stredným stupňom stráženia.Obhajca v záverečnej reči navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. a/ Tr.
poriadku. Mal za to, že daný skutok sa nestal, obžalovaný nie si je vedomý toho, že by jazdil na
motorovom vozidle a porušil zákaz viesť motorové vozidlá. Postupom súdu bola jeho obhajoba výrazne
sťažená. Súd vykonal dokazovanie podľa návrhu prokurátora, nevykonal výsluch 6 svedkov, ktorých
obhajoba navrhla už v podanom odpore, a ktorý mali byť prítomní pri spáchaní skutku. Obžalovaný
namietal zaujatosť príslušníkov PZ a aj z toho dôvodu trval na výsluchu ostatných priamych účastníkov
udalosti. Títo svedkovia vrátane jeho maloletého syna by potvrdili, že na motorovom vozidle nejazdil
a vykonával práce doma. O tom, že skutok sa nestal svedčí aj to, že polícia odmietla vydať kamerový
záznam z daného incidentu, vedome zavádza, že záznam bol premazaný. O tom, že postup súdu je
v rozpore s Trestným poriadkom, osobitne § 2 ods. 10, svedčí aj rozsudok NS SR z 19.06.20212, sp.
zn. 4Tdo 15/2012, v zmysle ktorého OČTK a súdy s rovnakou starostlivosťou objasňujú skutočnosti
svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch
vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie, obdobne aj uznesenie Najvyššieho
súduSRz28.11.2019sp.zn.6To/11/2018.Súdsiselektívnevybral,ktorýchsvedkovvypočuje,čímúplne
zmaril obhajobu a potom nemôže dôjsť ku konfrontácii výpovedi ostatných priamych účastníkov skutku
s výpoveďami svedkov, ktorí boli vypočutí. Žiadal obžalovaného oslobodiť spod obžaloby a prepustiť ho
na slobodu, nakoľko väzobné stíhanie nie je potrebné.
Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že svedkyňa O. K. malo všetko naštudované, svedok A. Q.
vypovedal len 6 pravdivých slov, nevedel popísať spôsob jazdy podľa nimi popísanej trasy. Nič neurobili
na to, aby vozidlo v ďalšej jazde zablokovali, pokračovali jazde až do dvora, kde vošlo jeho auto. On
vyšiel v kľude z auta, šiel si do dielne a nič nevidel. Pripadá mu to ako v rozprávke. Je profesionálny
šofér a neurobil by to, aby sa dal policajtom chytiť. Je nevinný a žiadal, aby ho súd oslobodiť.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
prebraté, mal tak súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný ako
trestne zodpovedná osoba sa dopustil konania popísaného v skutkovej vete, teda že aj napriek
uloženému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie trestným rozkazom Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 0T/44/2019 zo dňa 24.4.2019, právoplatným 31.5.2019, dňa 27.8.2024 viedol
osobné motorové vozidlo značky VW Passat, ev. č. F. XXX G. po ceste č. I/78 v obci C. D., pričom bol
zastavený hliadkou, na čo nereagoval a pokračoval v jazde smerom na Ulicu Pltnícku, z ktorej odbočil
do dvora rodinného domu č. XXXX/X, kde vozidlo zaparkoval a z neho vystúpil, bezprostredne na čo
bol hliadkou opakovane vyzvaný na vykonanie dychovej skúšky na zistenie alkoholu v dychu, čomu sa
odmietol podrobiť. Konanie vykazuje znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 2 Tr. zákona a marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona.
Prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten kto marí
alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva
činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.
Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na riadnom a ničím nerušenom výkone rozhodnutí
súdov alebo orgánov verejnej moci (§ 348 TZ).
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust.
§ 15 Tr. zákona.Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona sa podobne ako
v ods. 1 dopustí ten kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne
podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným
testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi
alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo
spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Objektom trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako ja majetku.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. §
15 Tr. zákona, ale k následku vo forme poruchy na zdraví alebo majetku stačí zavinenie z nedbanlivosti
v zmysle ust. 16 Tr. zákona.
Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v
tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo b) vedel,
že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s
tým uzrozumený (nepriamy úmysel).
Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona,
pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu osobou obžalovaného, ktorý už bol v minulosti odsúdený za rovnaké trestné
činy – ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a marenia výkonu úradného rozhodnutia, tiež hroziacim
následkom konania obžalovaného, objektom súdených trestných činov je riadny a ničím nerušený výkon
rozhodnutí súdu a aj ochrana ľudského života a zdravia pred tými, ktorí nerešpektuje uložený zákaz
a ktorí v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú zamestnanie
alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto látkou mohli ohroziť život alebo zdravie
ľudí, v tomto konkrétnom prípade ostatných účastníkov cestnej premávky.
Vina obžalovaného bola bezpečne preukázaná dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní.
Spáchanie skutku obžalovaným preukazujú výpovede svedkov N. J. a O. F. K., ktorí zhodne a podrobne
popísali konanie obžalovaného v rámci nimi vykonávaného služobného zákroku v obci C. D.,
konkrétne, že pri obchodnom dome Jednota spozorovali vozidlo VW Passat, o ktorom vedeli, že patrí
obžalovanému, keď sa vozidlo pohlo a išlo smerom na ulicu Družstevnú, išli za ním, zhodne potvrdili, že
nevedeli, kto vozidlo šoféruje, a aby túto skutočnosť preverili, išli za vozidlom, dali výstražné znamenie
svetelné a zvukové, na ktoré vodič nereagoval, pokračoval v jazde, vozidlo a miesto vodiča mali na
dohľad,videli,kdevozidloide,vozidloodbočilonaulicuPltníckuanáslednedodvora,kdemáobžalovaný
trvalý pobyt, keď auto zastavilo začali utekať smerom k vodičovi, z auta vystúpil obžalovaný, začal kráčať
k zadným stavom, vyzvali ho, aby zastavil, kráčal ďalej, dobehli k nemu a nasadili mu putá a vyzvali na
vykonanie dychovej skúšky, ktorú obžalovaný odmietol. Zhodne potvrdili, že sa zamerali na osobu, ktorá
vystúpilazmiestavodiča.SvedokN.J.tiežpotvrdil,žeobžalovanéhopoznalihneďakovystúpilzvozidla,
poznal ho zo služobnej činnosť, keďže v minulosti na pokyn probačného a mediačného úradníka ho
podroboval kontrole na alkohol a aj z toho, že ho dodával do výkonu väzby minulý rok. Toto tvrdenie
svedka je v súlade s obsahom rozhodnutí, ktorými bol obžalovaný už v minulosti odsúdený a to aj na
trest odňatia slobody. Niet potom pochýb o tom, že vozidlo VW Passat viedol obžalovaný. Následne bol
predvedený a zadržaný, čo deklaruje Zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej
osoby zo dňa 27.8.2024 a bol umiestnený do policajnej cely. Bol podrobený dychovej skúške, ktorá bola
pozitívna. Výpovede oboch svedkov korešponduje so zápisom o dychovej skúške zo dňa 27.8.2024,
kde obžalovanému bola v čase od 20.39.13 hodine uvedeného dňa namerané 0,49 mg/L alkoholu,
t.j. od spáchania stíhaného skutku o 14.17 hodine dňa 27.8.2024 uplynul dostatočný čas na pokles
hladiny alkoholu a aj napriek tomu obžalovaný po podrobení sa dychovej skúške mal pozitívny výsledok.V neposlednom rade všetky takto získané dôkazy sú konzistentné aj zo zápisnicou o vydaní veci zo dňa
27.8.2024, ktorým obžalovaný dobrovoľne vydal vec – vozidlo Volkswagen Passat 3C, šedej metalízy
tmavej, ev. č. F. XXX G.. Obsahom listiny – trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Námestovo
zo dňa 24.04.2019 sp. zn. 0T/44/2019, mal súd preukázané, že obžalovaný má uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie, napriek tomu viedol dňa 27.8.2024
motorové vozidlo Volkswagen Passat 3C, šedej metalízy tmavej, ev. č. F. XXXXX, čím maril výkon tohto
súdneho rozhodnutia.
Súd na základe vyššie uvedeného nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal a skutok spáchal
obžalovaný. Obrane obžalovaného súd neuveril. Obžalovaný rozporuplne uvádzal skutočnosti týkajúce
sa vedenia vozidla. V rámci výsluchu konaného za účelom rozhodovania o návrhu na vzatie do väzby
obžalovaný nejednoznačne odpovedal na otázky týkajúce sa odovzdania vozidla jeho kamarátom B. I.
a L. M. za účelom kúpy cigarety, nevedel uviesť, ktorý z nich vozidlo pýtal za účelom kúpy cigariet, kto
ho viedol, kto vozidlo zaparkoval vo dvore. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
potom, čo chlapi dopili pivo, fajčili, on išiel domov a chlapi dobehli za ním, na dvore si dali pol deci,
na otázky prokurátora uvádzal, že neregistroval ako kamaráti prišli za ním, tvrdil, že auto už bolo vo
dvore. Keď prišiel domov, auto ešte nebolo na dvore, parkovalo pri Jednote, nevedel uviesť, kto ho
tam zaparkoval. Keď prišla hliadka polície, jeho auto bolo na vjazde do jeho dvora. Tieto rozporuplné
tvrdenia obžalovaného nie sú spôsobilé spochybniť hodnovernosť výpovedi svedkov, ktoré sú v súlade
s dôkazmi získanými obsahom listín. Skôr naopak, spochybňujú obranu obžalovaného o to viac, ak
zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 28.8.2024 v prípravnom konaní po využití svojho práva
odmietnuť vypovedať, v rámci jeho vyjadrenia sa ohľadom motorového vozidla vyplýva, že mal povedať,
že ho to mrzí, čo sa stalo, má záujem o dohodu o vine a treste s prokurátor. Možno usudzovať, že
obžalovaný si bol vedomý skutku, ktorý spáchal, inak by nepovedal, že ho niečo mrzí a nemal dôvod
uzatvárať ani dohodu o vine a treste, jeho obrana je spochybnená. Vo svojej záverečnej reči uviedol „ja
som vyšiel v kľude z auta, šiel som do dielne a nič som nevidel“. Všetky tvrdenia obvineného dávajú
záver o tom, že jeho obrana je len účelová a jeho výpoveď nie je súladná s dôkazmi vykonanými na
hlavnom pojednávaní. Nehodnoverne vyznieva aj jeho obrana vo vzťahu k absencii výzvy po tom, čo mu
mali byť nasadené putá. Obrana žalovaného bola vyhodnotená ako účelová, vykonštruovaná v snahe
vyhnúť sa trestnej zodpovednosti vrátane trestu. Pravdivosť výpovede obžalovaného spochybňuje aj
fakt, že tento už bol v minulosti štyri krát súdne trestaný za rovnakú trestnú činnosť – prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky a jeden krát aj za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Obrane
obžalovaného súd preto neuveril.
Pokiaľ obžalovaný namietal pravdivosť výpovedi svedkov súd len zopakuje, že tieto boli konzistentné
s ostatnými dôkazmi, naopak jeho výpoveď bola rozporuplná. Výpoveď svedkov nemohla spochybniť
ani skutočnosti týkajúce sa smeru, či okruhu vykonávania hliadkovej činnosť predtým, že nasledovali
vozidlo obžalovaného, pretože nie trasa polície v rámci hliadkovej činnosti je dôležitá pre toto konanie
ale je rozhodné to, v akom smere a či obžalovaný vozidlo viedol, na znamenanie (ne)zastavil, pokračoval
v jazde a odmietol sa podrobiť dychovej skúške, a teda vozidlo viedol aj napriek súdom uloženému
zákazu.SúdnepochybovalaniopravdivostisvedkyneO.F.K.vovzťahukfarbemotorovéhovozidla,táto
farbu vozidla opísala ako „tmavo sivej až zlatej farby, blížne takej farby“, a vozidlo v zápisnici o vydaní
veci je uvedené, že vozidlo je tmavo šedej farby a má metalízu (čo je pozlátené prevedenie). Svedkyňa
tvrdila farbu zodpovedajúcu odovzdanému vozidlu.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného,
jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V tomto prípade súd konštatuje,
že u obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti a bola zistená priťažujúca okolnosť
a to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). Súd pri ukladaní trestu
obžalovanému vychádzal z trestnej sadzby, na hranici jej polovice. Pri ukladaní trestu prihliadol na osobu
obžalovaného a z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za rovnaký
trestný čin a to Trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/44/2019 zo dňa 24.4.2019,
právoplatným 31.5.2019 na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s určením
skúšobnejdoby30mesiacovazákazomčinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvekdruhunadoživotie.
Skutok spáchal dňa 22.4.2019 tak, že viedol motorové vozidlo a odmietol sa podrobiť dychovej skúške
a to aj napriek tomu, že už predtým bol dvakrát odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 2, konanie bolo kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný bol taktiež odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 6T/14/2021-136 zo dňa 10.3.2021, právoplatným dňa 29.3.2021, na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a to za prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ a za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a bolo mu uložené aj protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Na ostatných 6 záznamov ako na priťažujúcu okolnosť súd neprihliadol, keďže odsúdenia sú zahladené
a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Jeden krát bol priestupkovo stíhaný za priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu § 49 ods. 1 písm. d) za iné hrubé správanie, za čo mu bola uložená
bloková pokuta. Súd potom obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom
stanovenej trestnej sadzby vo výmere 10 mesiacov so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.
zákona, keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pre spáchaním tohto činu vo výkone trestu
odňatia slobody. Obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil aj napriek tomu, že už v minulosti mu bol za
prečin ohrozenia návykovej látky uložený trest odňatia slobody a aj napriek tomu, že mal uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu. Rovnakú činnosť páchať neprestal. Uložený
nepodmienečný trest súd preto považuje za primeraný zohľadňujúci všetky zásady ukladania trestov
dané v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona (t.j. primeranosť vo vzťahu k spáchaniu trestného činu, minulosť
obžalovaného a to, že už bol za takýto čin viackrát odsúdený).
Vzhľadom na to, že obžalovaný má uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akékoľvek
druhu Trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/44/ na doživotie, tento trest opätovne
neukladal.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.