Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014302
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2122014302.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 364 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.
12T/44/2022-163 zo dňa 18.04.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.01.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. F. XXX/XX,

sa podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spodobžalobyOkresnejprokuratúryTrnavač.4Pv403/16/2207-54zodňa09.04.2018preskutokprávne
kvalifikovaný ako prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 364 ods. 1
písm. a) Trestného zákona a iné na skutkovom základe, že

dňa 01.10.2016 v čase približne od 04:00 hod do 04:15 hod. v D. na Námestí sv. Michala č. 16, na
verejnom priestranstve v blízkosti predajne novín a prevádzky BB burger, po predchádzajúcom fyzickom

konflikte v priestoroch diskotéky ONE CLUB s G. H. a G. D., obžalovaný A. B. spolu s už medzičasom
odsúdenými pre tento skutok I. J., K. K. a G. L. vybehli zvnútra diskotéky za G. H. na ulicu, kde ho
spoločne fyzicky napadli tým spôsobom, že G. H. udierali päsťami do oblasti hlavy a následne ako
spadol na zem, G. H. kopali do oblasti brucha, hrudníka, chrbta, rúk, nôh a hlavy, pričom, keď na miesto
prišiel J. M. a pýtal sa obžalovaného a už medzičasom odsúdených I. J., K. K. a G. L., prečo ho kopú
a čo im urobil, keď už medzičasom odsúdený G. L. sa otočil a podišiel k J. M., ktorého udrel päsťou do
oblasti tváre a kopol do chrbta – hrudníka, v dôsledku čoho J. M. spadol na zem, čím obžalovaný A. B.

s už medzičasom odsúdenými I. J., K. K. a G. L. spôsobili G. H. zranenia otras mozgu s pomliaždením
a krvnými výronmi, odreninami kože, hlavne na pravej strane hlavy – tváre, zlomeninu VII rebra vľavo,
ktoré si vyžiadali dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného v trvaní 4 týždne
až 1 mesiac, ktoré spočívalo v obmedzení fyzickej aktivity, manuálnej práce a psychickej aktivity a už
medzičasom odsúdený G. L. spôsobil J. M. zranenia zlomeninu bočnej – vnútornej steny a spodiny ľavej
očnice, zlomeninu vnútornej a prednej steny čeľustnej dutiny vľavo so zakrvácaním do čeľustnej dutiny,
zlomeninunosovýchkostísposunomkostnýchúlomkov,otrasmozguspomliaždenímakrvnýmvýronom

ľavej strany tváre a pomliaždenie mäkkých tkanív a odreninu kože v oblasti ľavého predlaktia, ktoré
si vyžiadali dobu liečenia, práceneschopnosť a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodenéhov trvaní až do 5 týždňov, t.j. od 01.10.2026 do 05.11.2016 spočívajúce v obmedzení fyzickej aktivity,
náročnej manuálnej práce, sťaženého dýchania cez nos, obmedzenia príjmu a spracovania potravy
v ústach a psychickej aktivity.

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodených:
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874

- J. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., K. XXXX/X,
vo vzťahu k obžalovanému A. B. s nárokom na náhradu škody na c i v i l n ý p r o c e s .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým(vporadídruhým)rozsudkomOkresnéhosúduTrnavač.k.12T/244/2022-163z18.04.2024
bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX/XX, uznaný vinným zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 156 ods. 1 Trestného

zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,

že

dňa 01.10.2016 v čase približne od 04:00 hod do 04:15 hod. v D. na Námestí sv. Michala č. 16, na
verejnom priestranstve v blízkosti predajne novín a prevádzky BB burger, po predchádzajúcom fyzickom
konflikte v priestoroch diskotéky ONE CLUB s G. H. a G. D., obžalovaný A. B. spolu s už medzičasom
odsúdenými pre tento skutok I. J., K. K. a G. L. vybehli zvnútra diskotéky za G. H. na ulicu, kde ho
spoločne fyzicky napadli tým spôsobom, že G. H. udierali päsťami do oblasti hlavy a následne ako

spadol na zem, G. H. kopali do oblasti brucha, hrudníka, chrbta, rúk, nôh a hlavy, pričom, keď na miesto
prišiel J. M. a pýtal sa obžalovaného a už medzičasom odsúdených I. J., K. K. a G. L., prečo ho kopú
a čo im urobil, keď už medzičasom odsúdený G. L. sa otočil a podišiel k J. M., ktorého udrel päsťou do
oblasti tváre a kopol do chrbta – hrudníka, v dôsledku čoho J. M. spadol na zem, čím obžalovaný A. B.
s už medzičasom odsúdenými I. J., K. K. a G. L. spôsobili G. H. zranenia otras mozgu s pomliaždením

a krvnými výronmi, odreninami kože, hlavne na pravej strane hlavy – tváre, zlomeninu VII rebra vľavo,
ktoré si vyžiadali dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného v trvaní 4 týždne
až 1 mesiac, ktoré spočívalo v obmedzení fyzickej aktivity, manuálnej práce a psychickej aktivity a už
medzičasom odsúdený G. L. spôsobil J. M. zranenia zlomeninu bočnej – vnútornej steny a spodiny ľavej
očnice, zlomeninu vnútornej a prednej steny čeľustnej dutiny vľavo so zakrvácaním do čeľustnej dutiny,

zlomeninunosovýchkostísposunomkostnýchúlomkov,otrasmozguspomliaždenímakrvnýmvýronom
ľavej strany tváre a pomliaždenie mäkkých tkanív a odreninu kože v oblasti ľavého predlaktia, ktoré
si vyžiadali dobu liečenia, práceneschopnosť a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného
v trvaní až do 5 týždňov, t.j. od 01.10.2026 do 05.11.2016 spočívajúce v obmedzení fyzickej aktivity,
náročnej manuálnej práce, sťaženého dýchania cez nos, obmedzenia príjmu a spracovania potravy

v ústach a psychickej aktivity.

Za tento skutok uložil okresný súd obžalovanému podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s poukazom
na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona,
§ 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49

ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

O náhrade škody rozhodol okresný súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku tak, že poškodených
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874 a J. M.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., K. XXXX/X, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 193-179.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o vine ako aj treste podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom

svojho obhajcu, ktoré písomne odôvodnil na č. l. 225.Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením a závažným porušením
práva na obhajobu obžalovaného. Uviedol, že žiaden z doterajších odsúdených protiprávne konanie

obžalovaného nepopísali. V odôvodnení odvolania obhajoba cituje obsah jednotlivých výpovedí
poškodených, svedkov, či samotného obžalovaného. (Zostručnene) Pokiaľ ide o výpoveď poškodeného
J. M., tento svedok v bare ONE CLUB nevidel obžalovaného, videl určitý počet ľudí prichádzať za
poškodenýchG.H.smeromvonzbaruanáslednevidel,akopribližne3ažštyriaľudiamalipoškodeného
G. H. biť, ich tváre však neopoznal. Pokiaľ ide o výpoveď poškodeného H., v tomto prípade nie je

možné hodnotiť nič, pretože skutok nevidel. Rovnako ani pri poškodenom D. nie je možné nič hodnotiť,
pretože skutok nevidel. Pri podaní trestného oznámenia týmto svedkom ako aj pri prvej výpovedi
o incidente v klube neuviedol nič, až dňa 22.09.2017 sa o skutku podrobnejšie vyjadril, a to až po
vzhliadnutí kamerového záznamu. Pokiaľ ide o svedkyne E., E., C., E., ani jedna zo svedkýň neoznačila
ako útočníka obžalovaného A. B., incident priamo nevideli, počuli o ňom sprostredkovane. Svedkyňa
C. sa zmienila o skupinke mužov, ktorí útočili na poškodeného H., avšak menovite neuviedla práve

obžalovaného. Rovnako svedkyňa N. označila ako osoby, ktoré mali pri prevádzke BB burger útočil
ako K. K., G. L. a I. J., pričom na otázku či na mieste videla útočiť obžalovaného odpovedala, že
ho priamo nevidela. Svedkyňa O. zas mala informácie o skutku z počutia a najmä z kamerového
záznamu, pričom priamo ona sama nevidela žiadne napadnutie. Všeobecne vo vzťahu ku každej
svedeckej výpovedi obžalovaný namietal a poukázal na nezákonnosť postupu pri vyšetrovaní n OO

PZ v Hlohovci, kde došlo k prehrávaniu kamerového záznamu svedkom bez toho, aby táto skutočnosť
bola zaznamenaná v spise. Poukázal tiež na rozpory v trestnom oznámení svedkyne C., ktorá skutok
navyše ani nevidela a všetky skutočnosti vie len z rozprávania, oproti obsahu trestného oznámenia
poškodeného J. M.. Z kamerového záznamu je zrejmé, že za G. H. odchádzalo z diskotéky takmer desať
ďalších ľudí vrátane obžalovaného, avšak nie je zrejmé, že by ho skupinka 4-5 ľudí prenasledovala.

Len zo samotného opustenia diskotéky nie je možné v prípade obžalovaného A. B. vyvodiť akýkoľvek
záver o vine. Ohľadom vierohodnosti svedka D. existuje dôvodná ochybnosť, pretože je zrejmé, že
obžalovaný B. ho nekopol, ale svedok zakopol a prepadol, a keď bol svedok na zemi pri barovom pulte,
za kamerového záznamu nie je zrejmé, že by ho obžalovaný opätovne kopol. Nesúhlasí so záverom
okresného súdu o tom, že procesné strany nemali výhrady k prehratiu kamerového záznamu, pretože

obhajoba na hlavnom pojednávaní výslovne poukázala, že písomný záznam z kamerového záznamu
nekorešponduje s obsahom nahrávky a z toho dôvodu obhajoba sama vyhotovila prepis nahrávky, ktorý
je prílohou odvolania. Ani znalecké posudky dokumentujúce zranenia poškodených nijakým spôsobom
nenasvedčujú tomu, že by ich mal spôsobiť práve obžalovaný a už vôbec nepodporujú vierohodnosť
výpovedí svedkyne O. (ktorá skutok nevidela), svedkov O. (ktorí prišli na miesto incidentu až po skutku

pričom sami uviedli, že osoby by už spätne nevedeli identifikovať) a svedkyne C., ktorá mala informácie
oskutkulenzpočutia.Ďalejpoukázalnao,žeúradnézáznamypolicajta,ktorýpopisovaljednotlivéosoby
na zázname z One clubu, ktorých identita v čase vyhotovenia nebola presne známa je nevieryhodné,
pretože fotografie obžalovaných boli do spisu založené až v roku 2017. Okresný súd ustáli vinu
obžalovaného na základe výpovedi poškodeného M., svedkýň N. a C., s čím sa nestotožňuje. Zápisnica

o rekognícií bola Najvyšším súdom SR vyhodnotená ako nezákonný dôkaz, pričom uvedených svedkov
okresný súd bez náležitého odôvodnenia odmietol vypočuť. Okresný súd vyvodil trestnú zodpovednosť
obžalovaného na základe skutočnosti, že ostatní spoluobžalovaní boli medzičasom odsúdení, preto
nezodpovedal na všetky otázky, ktoré údajne preukazujú trestnú zodpovednosť obžalovaného. Vinu
obžalovaného však nepreukazuje žiadna svedecká výpoveď a teda ani žiadna súvislá a neprerušená

reťaz dôkazov. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu navrhol, aby odvolací súd obžalovaného podľa §
285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 28.01.2025 za prítomnosti zástupkyne Krajskej
prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho novozvolenej obhajkyne. Odvolacieho konania sa
nezúčastnili poškodení, na čo súd vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že verejné zasadnutie
vykoná v ich neprítomnosti. Obžalovaný zotrval na podanom odvolaní. Odvolací súd oboznámil
prítomných s napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním obžalovaného, uznesením tunajšieho

odvolacieho súdu sp. zn. 3To/120/2019, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Tdo/13/2021 zo dňa 20.07.2022, odpisom registra trestov na obžalovaného, príslušnými lustráciami na
osobu obžalovaného ako aj podstatným obsahom spisu. Procesné strany nemali žiadne pripomienky
k oboznamovanému spisovému materiálu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry vyhodnotila odvolacienámietkyobžalovanéhoakonedôvodné,skutkovýstavbolokresnýmsúdomsprávneustálený,vykonané
dôkazy správne vyhodnotené. Rozsudok okresného súdu považuje vo všetkých jeho výrokoch za
správny, odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť ako nedôvodné. Obhajkyňa obžalovaného zotrvala

na odvolacích námietkach prezentovaných v odvolaní. Obžalovaný skutok nespáchal, poškodený M.
sa v konečnom dôsledku vyjadril, že si okolnosti noci nepamätá koľko osôb ho malo napadnúť.
Ani z výpovedí svedkýň N. a C. nevyplynulo, že by mal skutok spáchať obžalovaný. Výpovede
svedkov sú účelové, nakoľko svedkovia vedeli, že obžalovaný pracuje ako príslušník Zboru väzenskej
a justičnej stráže. Ani znalecký posudok, na ktorý poukázal okresný súd nesvedčí o bitke zo strany

obžalovaného. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nerešpektovanie
zásady prezumpcie neviny. V konaní nedošlo k náležitému preukázaniu viny obžalovaného, a preto má
súd rozhodnúť tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodí.
Obžalovaný uviedol, že sa cíti byť nevinný, aktuálne podniká v oblasti gastronómie.

Odvolací súd následne odročil verejné zasadnutie na deň 30.01.2025 za účelom vyhlásenia rozhodnutie

vo veci.

Odvolací súd zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to
proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne odvolací súd preskúmal v intenciách § 317
ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj konanie

ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Po uvedenom
procesnom postupe dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je v celom rozsahu
dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil
v celom rozsahu a vo veci sám rozhodol.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Odvolací súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 322 ods. 3 Trestného poriadku konštatuje,
že skutkový stav tak ako bol zistený okresným súdom poskytoval dostatočný podklad pre rozhodnutie
odvolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu potom vzhľadom na zistené pochybenia spočívajúce v tom, že
okresný súd svojim rozhodnutím porušil ustanovenie Trestného zákona, vo veci sám rozhodol.

Primárne je nutné uviesť, že v predmetnej veci už bolo tunajším odvolacím súdom rozhodnuté, a to
uznesením sp. zn. 3To/120/2019 z 05.12.2019, ktorým bolo odvolanie obžalovaného zamietnuté.
Vpodrobnostiachodvolacísúdodkazujenadôvodycitovanéhouzneseniaodvolaciehosúdubezpotreby
ich duplicitného opakovania.

Následne obžalovaný A. B. podal dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 1Tdo/13/2021 z 20.07.2022 tak, že vo vzťahu k obžalovaného A. B. (citácia):

Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/120/2019 z 5.

decembra 2019, a rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/27/2019 z 19. marca 2019 a konaním,
ktoré im predchádzalo bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku

p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach § 2 ods. 12, § 30 ods. 1, ods. 2, § 119 ods. 3, § 126 ods. 1, § 138, § 269 a § 319
Trestného poriadku v neprospech obvineného A. B..II. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
3To/120/2019,z5.decembra2019vovýrokovejčastitýkajúcejsaobvinenéhoA.B.azrušjesarozsudok
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 1T/27/2019, z 19. marca 2019 v časti – vo výroku o vine, výroku o treste

a vo výroku o náhrade škody týkajúcich sa obvineného A. B..

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

III. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému súdu Trnava prikazuje, aby vec v potrebnom
rozsahu, vo vzťahu k obvinenému A. B. znovu prerokoval a rozhodol.

IV. Podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie obvineného I. J. zamieta.

Pokiaľ ide o porušenia, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky identifikoval vo vzťahu k dovolaniu

obžalovaného A. B., aj v tomto rozsahu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, v ktorom podrobným spôsobom svoje závery o zistených porušeniach
rozviedol.

Okresný súd Trnava, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vo veci opätovne konal, nariadil

hlavné pojednávania, na ktorých vykonával dokazovanie (nakoľko obžalovaný nedal súhlas so zmenou
zákonného sudcu/senátu), a po vyhlásení dokazovania za skončené vyhlásil rozsudok, ktorým uznal
obžalovaného vinným, a ktorý je predmetom prieskumu odvolacieho súdu v tomto konaní.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Jedinýmvšeobecnýmpravidlomurčujúcimrozsahdokazovaniajezásadavyjadrenávovyššiecitovanom
ustanovení podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu
veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Primárnym cieľom tejto

zásady je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom trestného konania a jeho
účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov, spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie
spravodlivého procesu. (Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013).

Na preukázanie toho, či sa skutok pre ktorý bola osoba obžalovaná sa stal, ako i na preukázanie viny

obžalovaného musí súhrn priamych i nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu
navzájom sa doplňujúcich dôkazov a skutočností, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú
všetky okolnosti žalovaného skutku, t.j. či sa skutok stal, či z jeho spáchania obžalovaného spoľahlivo
usvedčujú a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného právneho záveru. Výrok o vine môže byť
založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je predmetom

trestného stíhania sa stal. Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že ani vysoký stupeň podozrenia sám
o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. V trestných veciach musia byť dôkazy totižto
nad slnko jasnejšie (lat. In criminalibus probationes debent esse luce clariores).

Každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s uvedenou zásadou spoľahlivo

preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať žiadnu pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci
preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky
dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť
iného alebo opačného záveru. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnostio niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod
obžaloby pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To/8/2018 z 20. februára 2019).

Za dôvodnú pochybnosť možno pritom považovať takú pochybnosť, ktorá by spôsobila, že sudca alebo
orgán činný v trestnom konaní po dôkladnom, nestrannom zhodnotení všetkých dostupných dôkazov
by bol tak nerozhodný, že by nemohol povedať, že získal ustálené presvedčenie o vine obžalovaného.
Je to teda taká pochybnosť, ktorá by u rozumnej osoby zapríčinila, aby zaváhala alebo zastala pri

vybavovaní dôležitej životnej záležitosti. Nízke požiadavky na istotu zvyšuje nebezpečenstvo justičných
omylov a naopak požiadavka istoty skutkového zistenia bez dôvodných pochybností potom podstatne
zvyšuje autoritu práva, pretože rozsudok opretý len o pravdepodobné zistenie viny nemá náležitú
morálnu váhu a nie je spoločnosťou hodnotený ako akt spravodlivosti. Preto požiadavku bezpečného
skutkového zistenia bez dôvodných pochybností nie je možné zamieňať s nebezpečnou teóriou, že stačí
pravdepodobné usvedčenie páchateľa.

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo
dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého, v poradí už druhého rozsudku okresného súdu v kontexte

vykonanéhodokazovaniazistilakonštatuje,žeokresnýsúddospelnazákladevykonanéhodokazovania
k nesprávnym skutkovým záverom, v dôsledku čoho uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 156 ods. 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Nemožno uprieť okresnému súdu, že po zrušení napadnutého rozsudku a vrátení veci na nové
prejednanie Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo veci opätovne vykonal dokazovanie, a svoje
rozhodnutie sa snažil náležite odôvodniť. Aj napriek uvedenému sa však nepodarilo dôjsť k bezpečnému
a nespochybniteľnému záveru, že skutku sa dopustil (okrem medzičasom odsúdených) aj obžalovaný

A. B..

Odvolací súd sa v podstate s menšími výhradami stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
v častiach, v ktorých okresný súd poukázal na okolnosti, ktoré predchádzali fyzickej potyčke pred
prevádzkou BB burger, a to fyzickému konfliktu už v prevádzke diskotéky ONE Club v D.. Z doposiaľ

vykonaného dokazovania totižto vyplynulo, že už v priestoroch diskotéky ONE Club došlo k fyzickej
potyčke, a to medzi poškodeným G. H. a K. K., keď poškodený H. prvý fyzicky zaútočil na medzičasom
odsúdenéhoK.K.,čobolozrejmeprimárnoupríčinoupotyčky,ktorásaodohralavblízkostiprevádzkyBB
burger. Z kamerového záznamu vyplynulo, že poškodený H. udrel päsťou odsúdeného K., na to sa strhla
roztržka, do ktorej sa zapojilo okrem odsúdeného G. L. aj viacero ďalších osôb. Z kamerového záznamu

tiežvyplýva,žeodsúdenýK.udreldooblastihrudníkasvedkaG.D.,ktorýpadánazemaK.hokopne.Čo
je však podstatné je to, že na kamerovom zázname v tomto momente pristupuje obžalovaný A. B., ktorý
však svedka D. ležiaceho na zemi nekopol a v momente, kedy svedok D. ležal na zemi (nie v dôsledku
úderuodobžalovanéhoA.B.)medzinímaobžalovanýmkfyzickémukontaktuneprišlo.Záverokresného
súdu, ktorý urobil z kamerového záznamu preto nie je správnym, jeho konštatovanie nie je v súlade

s dejom zachyteným na kamerovom zázname. Je síce pravdou, že medzi obžalovaným a svedkom D.
prišlo k potyčke, avšak z kamerového záznamu vyplynulo, že obžalovaný B. sotil svedka D., ktorý sa
prepadol medzi viacerých ľudí. Ďalej nie je zrejmé, či konflikt medzi obžalovaným B. a akoukoľvek inou
osobou pokračoval, resp. či obžalovaný B. akýmkoľvek spôsobom fyzicky útočil v bare.

Vykonaným dokazovaním teda bolo ustálené, že ešte pred samotným skutkom (bitke pri prevádzke
BB burger) predchádzala potyčka viacerých osôb vo ONE Clube. Okresný súd však mal zamerať
svoju pozornosť nielen na ustálenie potyčky na diskotéke, pretože v konečnom dôsledku tá nebola
predmetom trestného stíhania ale mala len dotvárať skutok, resp. motiváciu obžalovaných zaútočiť
na poškodených pred diskotékou v blízkosti prevádzky BB burger. Aj napriek pomerne rozsiahlemu

odôvodneniuokresnéhosúdu,jenutnékonštatovať,žesotázkoupriamejúčastiobžalovanéhonaskutku
(odvolací súd podotýka, že tým má na mysli fyzickú potyčku v blízkosti prevádzky BB burger) sa okresný
súd vysporiadal všeobecne, možno prisvedčiť námietke obhajoby o tom, že vinu obžalovaného založil
na skutočnosti, že za skutok boli medzičasom právoplatne odsúdené osoby, s ktorými obžalovaný nadiskotékuprišiel,zdržiavalsavpriestorochONEClubu,asktorýmizdiskotékyodišiel,atýmautomaticky
prezumoval účasť obžalovaného A. B. na bitke. Záver o priamej účasti obžalovaného A. B. na skutkoch,
a to fyzickom útoku na poškodeného G. H. však nesvedčí žiaden dôkaz.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané len to, že obžalovaný A. B. bol spoločne s medzičasom
odsúdenými osobami na diskotéke ONE Club, kde došlo k potyčkám medzi viacerými osobami.
Obžalovaný fyzicky zaútočil v priestoroch diskotéky strčením na svedka D., ďalšia aktivita obžalovaného
nebola nielen výpoveďami svedkov ale ani kamerovým záznamom zachytená. Obžalovaný bol na

kamerovom zázname zachytený následne (a to poslednýkrát) až v momente, kedy opúšťal priestory
diskotéky spoločne s G. E., a za ním nasledovali odsúdení L., K. a J.. Po tomto momente už prítomnosť
obžalovaného pri bitkách a ani akýkoľvek útok vedený voči poškodenému G. H. nebola žiadnym
dôkazom preukázaná. Nevplývalo tak ani z kamerového záznamu monitorujúceho miesto, na ktorom sa
mala bitka odohrať (kamerový záznam zachytil až tú časť skutku, kedy už bolo po bitke, poškodený G.
H. sa opieral o stenu budovy, poškodený J. M. ležal nehybne na zemi, pričom obom poskytovali pomoc

svedkyne C. a N.).

Z výpovedí medzičasom odsúdených pre tento skutok, a to G. L., K. K. a I. J. vyplynulo, že svedkovia
buď popreli účasť a spáchanie skutku obžalovaným B., alebo si na jeho účasť a prítomnosť na skutku
nevedeli spomenúť. Ani z ďalších svedeckých výpovedí nebolo zrejmé, de facto ani jeden svedok

priamo neoznačil ako páchateľa skutku – osobu, ktorá mala fyzicky útočiť na poškodeného G. H. práve
obžalovaného B..

Svedkyne O., E., E., E. ako zamestnankyne diskotéky ONE Club vypovedali len pokiaľ ide o potyčky
v priestoroch diskotéky (ktoré neboli predmetom trestného stíhania), pričom neuvideli žiadne mená,

neviedli žiadne podrobnosti priebehu a okolnosti potyčiek na diskotéke, informácie mali sprostredkovane
jedna od druhej a opísať skutok vedeli až po vzhliadnutí kamerového záznamu. Tieto svedkyne sa
žiadnym spôsobom nevyjadrovali k bitke, ktorá sa mala odohrať pri prevádzke BB burger. Svedkovia –
poškodení G. H. ako aj J. M. si na okolnosti skutku, nespomenuli, ani jeden neoznačil ako páchateľa
obžalovaného A. B.. Poškodený J. M. označil obžalovaného ako osobu, ktorá mala byť pri bitke

prítomná, avšak nie spontánne sám, ale ako uviedol, po skutku ho kontaktovalo viacero osôb, ktoré
mu uvádzali mená osôb, ktoré ho mali napadnúť a medzi nimi aj meno obžalovaného B.. Pokiaľ ide
o svedkov O. (majiteľov prevádzky BB burger), tí vypovedali len o okolnostiach, o ktorých sa dozvedeli
sprostredkovane od svedkýň C. a N., a tiež vypovedali o udalostiach po skutku (príchod sanitky,
prítomnosť poškodeného H. v prevádzke), neboli priamymi svedkami bitky.

Pokiaľ okresný súd konštatoval, že vina obžalovaného A. B. bola preukázaná kamerovým záznamom,
svedeckými výpoveďami poškodeného J. M., A. N. a P. C., išlo o nesprávny skutkový záver, ktorý nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní.

Ako už bolo uvedené vyššie, poškodený J. M. sa spontánne nezmienil a neidentifikoval ako osobu
útočníka obžalovaného A. B.. Ako útočníka (resp. osobu, ktorá na skutku mala participovať) ho v rovine
pravdepodobnosti označil až po tom, ako ho kontaktovali iné osoby, ktoré mu mali uvádzať viaceré mená
osôb, ktoré zaútočili naňho ako aj na poškodeného G. H.. Svedkyňa C. (priateľka poškodeného J. M.),
ktorá podávala trestné oznámenie na neznámych páchateľov, počas výsluchu neoznačila pochopiteľne,

keďže nebola priamym svedkom osobu obžalovaného. Táto svedkyňa mala všetky informácie o skutku
od svedka G. D. a až následne od poškodeného J. M., pričom ani jeden z nich neoznačil ako útočníka
obžalovaného. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne N. (v dovolacom konaní bola jej výpoveď z prípravného
konania pred vznesením obvinenia obžalovaného vyhodnotená ako dôkaz zákonný), tá označila ako
útočníkov štyri osoby, a to K. K., G. L. a ďalšími dvoma si nebola istá. Uviedla, že si nepamätá, či pri

napadnutom bol aj obžalovaný B., nepamätala si presne ani to, či v tú noc videla obžalovaného B.. Vo
výpovedi na hlavnom pojednávaní označila ako útočiace osoby K. K., G. L. a I. J., avšak opätovne nie
obžalovaného B.. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne C. (okresný súd správne nepoňal do reťaze dôkazov
výsledky rekognície svedkyňou, nakoľko rekognícia ako dôkaz bola v predmetnej veci Najvyšším súdom
SR v zrušujúcom rozsudkom vyhodnotená ako nezákonný dôkaz) táto svedkyňa uviedla, že videla ako

poškodeného G. H. na zemi kopalo 5 ľudí. V tom čase bola v prevádzke BB burger, kde pracovala spolu
so svedkyňou N., ktorá mužov poznala z videnia, ona však nie. Pri výsluchu jej ukazovali fotografie,
pričomopoznaladvochalebotrochútočníkov.ZoskupinypiatichľudíkopalipoškodenéhoH.možnotraja
(a teda aj keby bol obžalovaný B. priamym účastníkom, resp. priamo prítomný, nič nenasvedčuje, žesa na skutku aktívne podieľal). Pokiaľ ide o opoznanie obžalovaného B. svedkyňou C., oproti dôkaznej
situácií, ktorá bola známa v čase vydania prvého odsudzujúceho rozsudku nastala zmena, a to po tom,
ako Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Tdo/13/2021 z 20.07.2022 zrušil v poradí

prvý rozsudok okresného súdu, pričom vyhlásil vykonanú rekogníciu svedkyňou, pri ktorej ako páchateľa
označila obžalovaného A. B., za nezákonný dôkaz. Týmto momentom sa dôkazná situácia významne
zmenila, a to v prospech obžalovaného v tom, že tento dôkaz výrazne oslabil celú reťaz ďalších dôkazov.
Pokiaľ ide o kamerové záznamy, v tomto smere odvolací súd poukazuje na svoje odôvodnenie vyššie.

Vo všeobecnosti možno vo vzťahu k skutkovým záverom okresného súdu skonštatovať, že okresný súd
v odôvodnení hodnotil vierohodnosť výpovedí svedkov, opisoval okolnosti, ktoré predchádzali skutku
a nastali po skutku, stotožňoval prítomné osoby pri prevádzky BB burger na základe kamerového
záznamu, avšak vo vzťahu k vyhodnoteniu a následnému záveru o tom, či na mieste skutku bol a ak áno,
akým spôsobom mal útočiť na poškodeného G. H. práve obžalovaný A. B. pristúpil menej dôkladne,
a to zjavne z dôvodu, že žiaden dôkaz o priamej účasti obžalovaného na skutku nesvedčí.

Vinuobžalovanéhonemožnoodvodzovaťanizkamerovéhozáznamuzdiskotéky,pretožetenzachytáva
udalosti, ktoré skutku, pre ktorý je vedené trestné stíhanie predchádzali, nie skutku samotného. Rovnako
nemožno, a to ani dedukciou vyvodiť záver o vine len s poukazom na to, že z kamerového záznamu
z diskotéky ONE Club vyplýva, že krátko po tom, ako opustil diskotéku poškodený G. H. opustil diskotéku

spoločne s ďalšími najmenej 5 osobami aj obžalovaný B.. Ten síce mohol z priestorov diskotéky odísť
krátko po poškodenom, dokonca sa mohol nachádzať v blízkosti či priamo pri skutku – útokoch na
poškodeného H., uvedené však bez priamych dôkazov neusvedčuje obžalovaného z toho, že by práve
on útočil na poškodeného H.. Obžalovaný sa síce v opise toho, čo sa dialo po opustení diskotéky
rozchádzal, v skoršej výpovedi uviedol, že bol svedkom konfliktu pri prevádzke BB burger, pričom

vzhľadom na to, že v uvedenom čase bol príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže vyhodnotil
situáciu tak, že sa podobným situáciám musí vyhýbať a z miesta odišiel, v neskoršej výpovedi uviedol, že
spozoroval bitku pred BB burgrom, išiel sa pozrieť na miesto, nikoho tam nevidel, a preto odišiel. Tento
rozpor vo výpovedi však nemožno pričítať v neprospech obžalovaného, o to viac, keď z kamerového
záznamu ONE Clubu v čase po spáchaní skutku vyplynulo, že do prevádzky diskotéky sa už ale

obžalovaný B. spolu s medzičasom odsúdenými skutočne nevrátil, a teda vyvstáva pochybnosť, či bol
prítomný pri bitke pri BB burgri.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom nemožno akceptovať ani záver okresného súdu o tom, že
zranenia,ktorévzmysleznaleckéhoposudkuč.132/2015znalcaMUDr.MariánaPamulu,poškodenému

G. H. spôsobil spoločným konaním aj obžalovaný A. B.. Znaleckým dokazovaním boli ustálené
a objektivizované zranenia vo vzťahu k obom poškodeným, avšak príčinnú súvislosť medzi vznikom
zranení a konaním obžalovaného znalec neskúmal (a ani skúmať nemohol), a príčinná súvislosť nebola
zabezpečenými dôkazmi ani preukázaná.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že odôvodnenie výroku o vine musí
byť výrazom úplne jednoznačného, dôvodné pochybnosti nevzbudzujúceho záveru, že skutok, pre ktorý
bolo vznesené obvinenie sa stal, že tento skutok vykazuje znaky niektorého trestného činu uvedeného v
osobitnej časti Trestného zákona a tento spáchal obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba. Rozsudok
opretý len o pravdepodobné zistenia nemá náležitú morálnu váhu a nie je spoločnosťou hodnotený ako

akt spravodlivosti. Prezumpcia neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní konkrétne
dôkazné bremeno, pričom je to nakoniec súd, na ktorom spočíva zodpovednosť za náležité objasnenie
veci.

Opierať výrok o vine iba o nepriame dôkazy možno, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom

súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov, vzájomne sa doplňujúcich
a na seba nadväzujúcich, ktoré v celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti,
ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver
a súčasne vylúčiť možnosť iných záverov – to však v danom prípade absentuje. Nepriame dôkazy
vedúce síce k podozreniu voči obžalovanému, nevylučujúce ale reálnu možnosť, že páchateľom mohla

byť i iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie viny obžalovaného (judikát R 38/1970-I).

Závery vykonaného dokazovania v danom prípade však nevytvárajú dostatočný súvislý rad skutočností
na seba nespochybniteľne nadväzujúcich, ktoré by vinu obžalovaného preukazovali bez relevantnýchpochybností; táto v danom prípade ostala po vykonanom dokazovaní iba v rovine pravdepodobnosti či
možnosti, ktorá však nevylučuje možnosť spáchania skutku inou osobou ako samotným obžalovaným,
to všetko za skutočnosti, že obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu.

Odvolací súd v predmetnej veci nenadobudol jednoznačný záver o tom, že skutok, pre ktoré bolo
obžalovanému vznesené obvinenie spáchal obžalovaný tak, ako sa mu kladie za vinu, pričom svoj záver
nemohol oprieť ani o skutočnosť, že obžalovaný sa v čase skutku nachádzal v priestoroch diskotéky
ONE CLUB či v blízkosti miesta, na ktorom už právoplatne odsúdení I. J., K. K. a G. L. fyzicky napadli

poškodeného G. H. a J. M.. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nemohol súd rozhodnúť
inak ako obžalovaného podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodiť spod obžaloby, pretože
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný spáchal aj
obžalovaný A. B..

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Výrok o náhrade škody ma vždy oporu vo výroku o vine (to zn. bez výroku o vine niet odsúdenej osoby,
ktorej by protiprávnym konaním vznikla povinnosť nahradiť škodu poškodenému). Pokiaľ ide o nárok

na náhradu škody, odvolací súd vzhľadom k tomu, že obžalovaného oslobodil spod obžaloby, rozhodol
podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku tak, že poškodených Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874 a J. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., K.
XXXX/X, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.