Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov – Zmluvy… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoCsp/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219202794
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2219202794.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr.

Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v sporovej veci žalobcu: AKROPOLIS invest, s.r.o., IČO: 36
775 525, Mostná 13, Nitra, zast.: AKMB, s.r.o., IČO: 52 360 458, Štefánikova 9, Nitra, proti žalovanému:
A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. (bez adresy), zast.: C. D. E., F. XXXX/XX, G., za účasti intervenienta: D. H.,
nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/X, A. F., zast.: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., IČO: 36 720 097,
Alžbetínske nám. 328, Dunajská Streda, o určenie, že tu záložné právo je, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 17.08.2023, č. k. 5Csp/67/2019-463 v spojení
s opravnými uzneseniami Okresného súdu Dunajská Streda z 12.07.2024, č. k. 5Csp/67/2019-516

a z 05.09.2024, č. k. 5Csp/67/2019-520, takto

r o z h o d o l :

I. NapadnutýrozsudoksavzneníopravnýchuznesenívovýrokuImenítak,žesaurčuje,žetujezáložné
právo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 k ÚZ č. 123301104SU zo dňa
30.11.2004 uzatvorenou medzi OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318
916, v právnom postavení záložného veriteľa na jednej strane a intervenientom v právnom postavení
záložcu na druhej strane, zabezpečujúce pohľadávku záložného veriteľa na splatenie úveru 300 000
býv. Sk (9 958,18 €) zo zmluvy o bezúčelovom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom

nehnuteľnosťou č. 123301104SU uzavretej dňa 30.11.2004 spolu s jej príslušenstvom, úrokmi a úrokmi
z omeškania a nákladmi spojenými s jej uplatnením, k zálohu – nehnuteľnosti v katastrálnom území A.
F. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda ako:
A. byt číslo XX na 2. p., vo vchode 11 nachádzajúci sa v polyfunkčnej budove (popis stavby: Obytný
dom s obchodmi) so súpisným číslom XXXX na parcelách reg. „C“ č. 138/1, 138/2, 138/3, 138/4, 138/6,
138/7, 138/8 a 138/9,
B. podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 51/2688-ín k
celku,

C. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 51/2688-ín k celku k pozemku – parcelám reg. „C“ č. 138/5,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2, č. 138/7, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 9 m2,
č. 138/8, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2, č. 138/9, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
70 m2 a č. 138/10, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2 a vo zvyšku zamietajúcom žalobu sa
napadnutý rozsudok potvrdzuje.

II. Žiadna zo strán ani intervenient nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I), žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II) a vyslovil, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení (výrokIII). Opravnými uzneseniami opravil výrok II rozsudku tak, že žalovanému a intervenientovi priznal
náhradu trov konania vo výške 100 %, a dátum vydania rozsudku.

2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto:

3. Na základe zmluvy o bezúčelovom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom
nehnuteľnosťou č. 123301104SU uzavretej dňa 30.11.2004 medzi OTP Banka Slovensko, a. s.
v právnom postavení veriteľa a pôvodne žalovanou 1 (teraz intervenient) v právnom postavení dlžníka

poskytol pôvodný veriteľ dlžníkovi spotrebný úver vo výške 9 958,18 €. Splatenie poskytnutého úveru
bolo zabezpečené záložným právom, ktoré bolo zriadené titulom zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti ZZ1 k ÚZ č. 123301104SU z 30.11.2004 uzavretej medzi pôvodným veriteľom v právnom
postavení záložného veriteľa a dlžníkom v právnom postavení záložcu. Záložné právo zaťažovalo
nehnuteľnosti označené v petite žaloby. Pôvodný veriteľ výzvou z 01.06.2009 vyzval dlžníka na
zaplatenie nedoplatku s upozornením o možnosti „zosplatnenia“ dlhu, keď bol v omeškaní s tromi

za sebou idúcimi splátkami, aby tak urobil do 10 dní od doručenia výzvy, ktorú prevzal 10.06.2009.
Z dôvodu, že dlžník si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadne a včas, úver bol
s účinnosťou ku dňu 24.09.2009 vyhlásený za predčasne splatný, oznámenie bolo doručené dlžníkovi
24.09.2009. Napriek tejto skutočnosti bolo ešte dlžníkovi umožnené splácať úver formou mesačných
splátok. Dlžník bol naposledy listom zo 06.04.2010 vyzvaný na okamžité začatie splácania úveru tak, že

prvá splátka bude zaplatená vo výške dvoch pôvodných splátok a ďalšie splátky podľa konsolidačného
splátkového kalendára stanoveného pôvodným veriteľom. Dlžník vložil na účet vedený u pôvodného
veriteľa, keď mal zaplatiť dňa 03.05.2010 sumu 210 €, táto však mala byť zaplatená najneskôr do
25.04.2010, dňa 30.06.2010 sumu 105 €, dňa 28.08.2010 sumu 100 €; keď dlžník vynechal splátky
každý druhý mesiac a teda vynechal splátky za mesiac máj 2010 a júl 2010. Zo spisu Okresného súdu

Dunajská Streda sp zn. 7C/405/2010 vyplynulo, že medzi pôvodným veriteľom a spoločnosťou Debt
Collector, s.r.o. bola 22.09.2010 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky z bezúčelového spotrebného
úveru poskytnutého bankou dlžníkovi dňa 30.11.2004 vo výške 9 958,18 € (300 000 býv. Sk), ktorý
úverový vzťah mal byť vyhlásený za predčasne splatný ku dňu 09.09.2009. Predmetom postúpenia
bola pohľadávka 9 634,93 €, ktorá bola zabezpečená záložnou zmluvou v prospech veriteľa. Pôvodný

veriteľ prípisom dňa 22.09.2010 mal oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Doklad o doručení
oznámenia nebol pripojený. Pôvodný veriteľ prípisom dňa 09.09.2010 mal oznámiť dlžníkovi vyhlásenie
úveru za predčasne splatný a súčasne aj začatie výkonu záložného práva, v ktorej výzve banka
špecifikovala výšku pohľadávky. Dlžník výzvu prevzal na adrese I. J. XXXX/XX, A. F. dňa 24.09.2009.
Keďže dlžník neplnil svoj splatný záväzok riadne a včas, záložný veriteľ začal s výkonom záložného

práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, ktorá sa aj uskutočnila. Dlžník následne podal žalobu
o určenie neplatnosti dražby, ktorej Okresný súd Dunajská Streda vyhovel rozsudkom z 15.01.2015, sp.
zn. 7C/405/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 07.03.2017, sp. zn. 26Co/672/2015.
Okresný úrad, katastrálny odbor pod číslom konania Z-5479/17 obnovil vlastnícke právo dlžníka k
zálohu.Záložnéprávoaniostatnézáložnéprávavporadíananenadväzujúcepoznámkyvšakneobnovil.

4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa § 53 ods. 8, § 526 ods. 1. § 565
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len
„ZoB“), § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 37 ods. 1, § 39, § 121 ods.
3, § 151b ods. 1 až 3, § 151c ods. 1, § 151mb ods. 1 OZ takto:

5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že v čase postúpenia pohľadávky z banky na spoločnosť Debt
Collector, s.r.o. bol dlh riadne „zosplatnený“. Keďže žalobca preukázal riadne „zosplatnenie“ dlhu, súd
prvej inštancie následne posudzoval, či bola pohľadávka riadne postúpená z banky na nebankový
subjekt. S odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 09.10.2013, sp. zn. 1MCdo/11/2012

konštatoval, že v prípade nesplnenia notifikačnej povinnosti pred podaním žaloby, môže byť tento
nedostatok zhojený doručením návrhu na začatie konania spolu so zmluvou o postúpení dlžníkovi.
Uvedeným dlžníkovi preukáže postúpenie a nastane účinnosť postúpenia pohľadávky voči nemu. Potom
uzavrel, že napriek absencii oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi je tak v tomto prípade žalobca
aktívne vecne legitimovaný. Žaloba v danej veci je nesporne určovacou žalobou v zmysle § 137 písm.

c) CSP, keďže jej predmetom je určenie existencie záložného práva veriteľa po vyslovení neplatnosti
dražby, na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi pôvodným veriteľom a pôvodne žalovanou 1 (teraz
intervenientom). Žalobca preukázal svoj naliehavý právny záujem na takomto určení. V otázke platnosti
záložnej zmluvy súd prvej inštancie prebral v celom rozsahu právny názor odvolacieho súdu vyslovenýv potvrdzujúcom rozsudku v konaní o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, kde súd vyslovil
neplatnosť dobrovoľnej dražby a odvolací súd konštatoval neplatnosť záložnej zmluvy (body 22 a 23
rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 07.03.2017, č. k. 26Co/672/2015-366 – pozn. odvolacieho súdu)

z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti neurčuje maximálnu, najvyššiu možnú
hodnotu, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje v súlade s § 151b ods. 3 OZ. V prejednávanej veci sa
zabezpečovala pohľadávka, ktorá mala ešte len v budúcnosti vzniknúť, v zmluve bola vymedzená v
článku 1. tak, že zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o spotrebnom úvere z 30.11.2004 úver vo výške
300 000 býv. Sk a z článku 2 vyplýva, že i spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania,

poplatkamiaostatnýmipohľadávkamiazmluvnýmipokutamivyplývajúcimizozmluvyoúvereazodseku
3 vyplýva, že taktiež zabezpečuje pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v záložnej
zmluve a všetky náklady spojené s uplatnením a vymáhaním pohľadávok s príslušenstvom uvedených
v bode 2 a 3 tohto článku. Takto široko koncipovanú pohľadávku bez jasného určenia hodnoty nie
je možné považovať za jasnú, zrozumiteľnú a jednoznačnú. Zákon v ustanovení § 151c ods. 1 OZ
ani v ďalších ustanoveniach týkajúcich sa záložného práva neurčuje, ktoré údaje o zabezpečovanej

pohľadávke sú dostatočné na jej presnú identifikáciu. Občiansky zákonník len uvádza, že hodnota
zabezpečovanej pohľadávky musí byť určitá, resp. kedykoľvek určiteľná. Z judikatúry súdov Slovenskej
republikyvyplýva,žepripeňažnejpohľadávkebudetakýmurčenímobvyklejejvyčíslenie–suma.Okrem
už existujúcej platnej pohľadávky možno záložným právom zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti, pričom požiadavka identifikácie budúcej pohľadávky je splnená, ak je identifikovaná osobou

veriteľa, osobou dlžníka a určitým druhovým vymedzením. V danom prípade súd prvej inštancie dospel
k záveru, že zabezpečená pohľadávka nebola dostatočne určitá, pričom v záložnej zmluve nebola
uvedená najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečovaná pohľadávka zabezpečuje v súlade s §
151 ods. 3 OZ, v dôsledku čoho súd prvej inštancie žalobu o určenie existencie záložného práva žalobcu
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a plne úspešnému žalovanému

a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Včasným odvolaním sa žalobca domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd
žalobe vyhovie. Namietol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP,
pretože súd prvej inštancie v otázke platnosti záložnej zmluvy len prebral právny názor odvolacieho

súdu vyslovený v potvrdzujúcom rozsudku v konaní o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bez
posúdenia podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán. Neuviedol, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie. Náležitosti záložnej zmluvy pritom neboli v priebehu konania
prejednávané a žalovaný ani intervenient nenamietali náležitosti tejto záložnej zmluvy. Odôvodnenie
je taktiež v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR z 26.04.2017, sp. zn. II. ÚS 754/2016, pretože

napadnutý rozsudok je iba upravenou verziou pôvodného zrušeného rozsudku. Jeho odôvodnenie je
nedostatočné a zmätočné. Súd prvej inštancie by mohol rozhodnúť o neexistencií záložného práva s
odvolaním sa na rozhodnutie iného súdu iba v prípade, ak by tento vo výroku rozhodnutia rozhodol o
neplatnosti záložnej zmluvy, čo sa však nestalo. V konaní o určenie dobrovoľnej dražby za neplatnú,
a ani v žiadnom inom konaní, sa súd meritórne nezaoberal platnosťou záložnej zmluvy, ktorou bolo

záložnéprávozriadené,atedažiadnymprávoplatnýmrozsudkomnedošlokvyriešeniuhmotnoprávneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie nemal dôvod sa pridržiavať právneho názoru
vysloveného v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 07.03.2017, č. k. 26Co/672/2015-366,
pretože meritum predmetného konania nebolo určenie platnosti záložnej zmluvy, ale určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby. Pokiaľ ide o samotné odôvodnenie (ne)platnosti záložnej zmluvy, toto je podľa

názoru žalobcu nesprávne. S ohľadom na príslušenstvo pohľadávky nie je v záložnej zmluve možné
presným číslom špecifikovať hodnotu pohľadávky, pretože táto sa počas trvania obligačného vzťahu
neustále mení. Uvedené potvrdzuje aj právna doktrína, podľa ktorej pri peňažnej pohľadávke je
výška zabezpečenia určená nominálnou hodnotou istiny zabezpečovanej pohľadávky a nominálnou
hodnotou jej príslušenstva. Príslušenstvo sa vypočíta ku dňu, kedy sa záložné právo vykonalo (deň

predaja zálohu). Z uvedeného vyplýva, že hodnota zabezpečenej pohľadávky sa vždy počíta ku dňu
výkonu záložného práva. V záložnej zmluve bolo jasne špecifikované príslušenstvo zabezpečovanej
pohľadávky, ako aj jej istina, a tak bolo možné v ktoromkoľvek momente trvania tohto vzťahu určiť presnú
hodnotu pohľadávky.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že táto situácia bola spôsobená predchádzajúcim
nesprávnym úradným postupom na Okresnom úrade Dunajská Streda, katastrálny odbor. V rámci
prešetrovania zmien údajov katastra pod č. OU-DS-KO-2019/Kl-250 bolo konštatované pochybenie
okresného úradu pri zápise rozsudku o neplatnosti dobrovoľnej dražby. Prevody nehnuteľností katasterpovolil a v čase prevodov nebola na predmetnej nehnuteľnosti zapísaná žiadna ťarcha ani poznámka
o zmluve o zriadení záložného práva. Žalovaný si žiaden spotrebný úver nevzal a nemal o tejto
predchádzajúcej ťarche intervenienta ani žiadnu vedomosť.

8. V odvolacej replike žalobca zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v odvolaní a predniesol,
že vyjadrenie žalovaného je zmätočné a vôbec nie je zrejmé, čo ním žalovaný sleduje. Vyjadrenie
podala neoprávnená osoba, ktorá nie je účastníkom konania a bolo doručené súdu po uplynutí súdom
určenej lehoty, preto by naň súd nemal prihliadať. Žalobca doložil fotokópie zo spisu 7C/405/2010

vyhotovené 12.07.2021, keď doňho nahliadal. Uviedol, že týmto podaním spresňuje, že výzva zasielaná
pred vyhlásením predčasnej splatnosti poskytnutého úveru podľa § 53 ods. 8 OZ bola zaslaná a dôkaz
o tom sa nachádzal v spise 7C/405/2010 v originály spisu postupcu OTP Banka Slovensko, a.s.

9. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska

vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože na to
neboli splnené podmienky (§ 385 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné.

10. V prvom rade treba dať za pravdu žalobcovi v tom, že napadnutý rozsudok nevyhovuje požiadavkám
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, pretože v ňom súd prvej inštancie v súvislosti s platnosťou záložnej

zmluvy nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán. Odvolací súd
pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe súd nie je povinný poskytnúť odpoveď na všetky
stranami nastolené otázky, ale musí sa vysporiadať s tými, ktoré sú pre rozhodnutie veci podstatné.
V konaní o žalobe o určenie, či tu je záložné právo zriadené zmluvou, predstavuje platnosť samotnej
záložnej zmluvy rozhodujúcu otázku, ktorej je nevyhnutné venovať náležitú pozornosť. Súd prvej

inštancie sa s platnosťou záložnej zmluvy síce zaoberal, veď žalobu zamietol práve z dôvodu, že
záložnú zmluvu považoval za neplatnú, avšak ponechal bez povšimnutia argumenty žalobcu, ktoré
smerovali proti tomuto právnemu záveru. Zo spisu je zrejmé, že platnosť záložnej zmluvy spochybnil
intervenient už na pojednávaní 21.10.2020 a že k tejto otázke sa žalobca podrobne vyjadril krátko na to
v podaní z 30.01.2020. Žalobcom prednesené argumenty však súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia vôbec nevzal do úvahy, hoci sa týkali otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej
inštancie v tejto súvislosti odkázal na právny názor Krajského súdu v Trnave (vyjadrený v rozsudku
sp. zn. 26Co/672/2015), čo síce odvolací súd na rozdiel od žalobcu nepovažuje za a priori neprípustný
spôsob odôvodňovania rozhodnutia, avšak dôležité je, či prevzatý právny názor súdu vyššej inštancie
poskytuje odpoveď aj na relevantnú argumentáciu, ktorú strana predostiera v inom konaní. Tak to v tejto

veci nebolo, preto mal súd prvej inštancie povinnosť osobitne sa zaoberať argumentmi, ktoré žalobca
predniesol na podporu platnosti spornej záložnej zmluvy. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, túto svoju povinnosť si nesplnil, v dôsledku čoho znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva (právo relevantne spochybniť právne posúdenie súdu prvej inštancie
v opravnom prostriedku – odvolaní) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Tým je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Opomenuté argumenty žalobcu odvolací
súd zohľadnil v rámci posúdenia jeho nasledujúcej odvolacej námietky.

11. Žalobca súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci z hľadiska právnej záväznosti
rozsudkuKrajskéhosúduvTrnavezo07.03.2017,č.k.26Co/672/2015-366azhľadiskaplatnostispornej

záložnej zmluvy.

12. Pokiaľ ide o prvú časť tejto námietky, z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie
vyhodnotil citovaný rozsudok Krajského súdu v Trnave ako právne záväzný aj v prejednávanej veci. Je
pravda, že súd prvej inštancie najprv skonštatoval, že „v otázke platnosti záložnej zmluvy, preberá v

celom rozsahu právny názor odvolacieho súdu“ (bod 46 napadnutého rozsudku) a následne tieto závery
zopakoval (body 47 a 48 napadnutého rozsudku), z toho je však jasné, že sa neopieral ani o § 228 CSP
(v spojení s § 218) CSP, ani o argumenty týkajúce sa právnej záväznosti výroku (prípadne odôvodnenia)
rozhodnutia v inej veci. Súd prvej inštancie sa jednoducho stotožnil (prebral) názor odvolacieho súdu
vyslovený na spornú záložnú zmluvu v inom konaní. Neznamená to teda, žeby použil ustanovenia, ktoré

sa týkajú právnej záväznosti iných rozhodnutí, ani príslušnú súdnu prax vrátane tej, na ktorú žalobca
upozorňoval. V tejto súvislosti preto neobstojí výčitka, že vec súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil.13. Inak to je ale z hľadiska posúdenia otázky platnosti záložnej zmluvy. Žalobca tu nenamieta použitie
nesprávnychprávnychpredpisovnazistenýskutkovýstav,alenesprávneuplatnenieustanovenia§151b
ods. 3 OZ na záložnú zmluvu. Na účel vyhodnotenia tejto odvolacej námietky sa žiada pripomenúť

nesporné skutočnosti vrátane nesporného obsahu záložnej zmluvy:

14. Dňa 30.11.2004 podpísala OTP Banka Slovensko, a.s., ako záložný veriteľ (právny predchodca
žalobcu) a intervenient na strane žalovaného ako záložca zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti, ktorej článok I obsahoval o. i. tieto ustanovenia:

„Čl. I.
Zabezpečovaná pohľadávka

1. Zmluvou o spotrebnom úvere č. 123301104SU zo dňa 30.11.2004 (ďalej len „zmluva o úvere“) sa
Záložnýveriteľzaviazalposkytnúťdlžníkovi:[nasledujúúdajeintervenientanastranežalovaného–pozn.

odvolacieho súdu] (ďalej len „Dlžník“) úver vo výške 300 000,- Sk, slovom: tristotisíc slovenských korún
a Dlžník sa zaviazal splácať tento úver s príslušenstvom v splátkach a termínoch podľa splátkového
kalendára, dohodnutého v zmluve o úvere,…

2. Záložným právom podľa tejto zmluvy sa zabezpečuje pohľadávka Záložného veriteľa na splatenie

uvedeného úveru spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými
pohľadávkami a zmluvnými pokutami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Záložné právo zriadené touto
zmluvou zabezpečuje aj pohľadávku Záložného veriteľa s príslušenstvom voči Dlžníkovi, ktorá vznikne
po odstúpení od zmluvy o úvere, ďalej pohľadávku Záložného veriteľa s príslušenstvom voči Dlžníkovi
na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy

v súvislosti so zmluvou o úvere.

3.ZáložnéprávozriadenétoutozmluvouzabezpečujetiežpohľadávkuZáložnéhoveriteľavočiZáložcovi
na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v tejto záložnej zmluve a všetky náklady spojené s uplatnením
a vymáhaním pohľadávok s príslušenstvom uvedených v bode 2. a 3. tohto článku.“

15. Súd prvej inštancie k záložnej zmluve zaujal konkrétne názor, že zabezpečovala pohľadávku,
ktorá mala ešte len v budúcnosti vzniknúť, v zmluve bola vymedzená v čl. I. tak, že zabezpečuje
pohľadávku zo zmluvy o spotrebnom úvere z 30.11.2004 úver vo výške 300 000 býv. Sk a z článku
2 vyplýva, že i spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými

pohľadávkami a zmluvnými pokutami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere a z odseku 3 vyplýva, že taktiež
zabezpečuje pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v záložnej zmluve a všetky náklady
spojené s uplatnením a vymáhaním pohľadávok s príslušenstvom uvedených v bode 2 a 3 tohto článku.
Takto široko koncipovanú pohľadávku bez jasného určenia hodnoty nie je možné považovať za jasnú,
zrozumiteľnú a jednoznačnú. Náležitosťou zmluvy malo byť i určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej

sa pohľadávka zabezpečuje a to v súlade s § 151b ods. 3 OZ. Vzhľadom na to, že záložná zmluva
neurčuje maximálnu, najvyššiu možnú hodnotu, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, je neplatná.

16. Odvolací súd právny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti záložnej zmluvy ako celku považuje
za nesprávny. Predovšetkým je zrejmé, že účelom záložnej zmluvy nebolo zabezpečiť jednu „široko

koncipovanú pohľadávku“, ale viaceré pohľadávky (pohľadávku z úveru, pohľadávku zo zmluvnej pokuty
zo zmluvy o úvere, pohľadávku zo zmluvnej pokuty zo záložnej zmluvy, a pod.). Odvolací súd považuje
zaprípustné,abyzáložnéprávoplatnezabezpečovaloviacerépohľadávky,pretožetopovahazáložného
práva a ani súvisiaca právna úprava nevylučuje. Požiadavka, aby predmetom zmluvy bola jednotlivá
vec, právo alebo majetková hodnota, musí zo zákona výslovne vyplývať. Keďže to zo zákona nevyplýva,

zabezpečiť jednou záložnou zmluvou a jedným zálohom možno aj viaceré pohľadávky naraz. Tomu
inak zodpovedá aj právna prax, v ktorej je bežné, ak sú predmetom zmluvy viaceré veci, práva alebo
o majetkové hodnoty podobnej alebo rovnakej povahy. Napríklad predmetom kúpnej zmluvy môžu byť
viaceré nehnuteľnosti alebo hnuteľné veci, predmetom nájomnej zmluvy môže byť nájom viacerých
nehnuteľností, ale aj hnuteľných vecí, prípadne súboru vecí (nehnuteľných i hnuteľných). Na podporu

tohto názoru možno dodať, že aj záloh môže tvoriť súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt,
podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Z ustanovenia § 151b ods. 3 OZ však zároveň treba
vyvodiť, že ak ide o zabezpečenie viacerých pohľadávok, každá zabezpečovaná pohľadávka by mala
mať v záložnej zmluve určenú svoju hodnotu, prípadne najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávkazabezpečuje. To zároveň znamená, že pohľadávka sa môže zabezpečiť aj v hodnote nižšej, než je
hodnota jej istiny.

17. V prejednávanej veci bolo súdu prvej inštancie (ale aj Krajskému súdu v Trnave v konaní so
sp. zn. 26Co/672/2015) zrejmé, že záložné právo „zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o spotrebnom
úvere z 30.11.2004 úver vo výške 300 000 niekdajších Sk“. Ani odvolací súd v tunajšom konaní nemá
pochybnosti o správnosti tohto záveru. Zo záložnej zmluvy je jasné, že záložné právo zabezpečuje
pohľadávku z úveru z konkrétnej úverovej zmluvy, pretože tá bola identifikovaná dátumom uzavretia a

označením strán, ktoré ju podpísali. Pojem úver pritom nemôže znamenať nič iné, než sumu peňažných
prostriedkov, ktoré veriteľ dlžníkovi poskytuje, teda istinu pohľadávky. Z ustanovenia § 121 ods. 3 OZ,
na ktoré odkázal aj súd prvej inštancie, vyplýva, že súčasťou úveru nie sú úroky, tie sú príslušenstvom
úveru. Je teda zjavné, že ak záložná zmluva označuje „pohľadávku z úveru vo výške 300 000 (býv.
Sk)“, označuje hodnotu istiny zabezpečenej pohľadávky. Uvedená suma zodpovedá výške úveru podľa
úverovej zmluvy a keďže záložná zmluva neobsahuje nižšiu sumu, je len logické, že pohľadávku z úveru

zabezpečuje v celej výške. V rozsahu pohľadávky z úveru teda záložná zmluva obsahuje najvyššiu
hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.

18. Pokiaľ ide o označenie príslušenstva pohľadávky v záložnej zmluve, z § 151b ods. 3 OZ vyplýva,
že záložná zmluva bude v tejto časti spĺňať náležitosti stanovené zákonom (v dôsledku čoho bude

aj dostatočne určitá), ak okrem identifikácie osoby veriteľa, osoby dlžníka a druhového vymedzenia
pohľadávky bude obsahovať najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Príhodný
v tomto smere je aj žalobcov odkaz na § 151mb ods. 1 OZ, ktorý sa síce týka zálohu, avšak možno
z neho vyvodiť (najmä z pojmu „dlžné úroky“), že z hľadiska určitosti právneho úkonu sa nevyžaduje
presné vyčíslenie príslušenstva, ktoré sa v čase mení.

19. Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd uzatvára, že záložná zmluva vyhovuje požiadavke
§ 151b ods. 3 OZ (ale aj § 151c ods. 1 OZ) v časti, v ktorej sa týka zriadenia záložného práva na
zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa na splatenie úveru zo zmluvy o bezúčelovom spotrebnom
úverepreobyvateľstvozabezpečenomnehnuteľnosťouč.123301104SUuzavretejdňa30.11.2004spolu

s jeho príslušenstvom, úrokmi a úrokmi z omeškania a nákladmi spojenými s jej uplatnením.

20. Pokiaľ ide o ostatné pohľadávky, na ktoré záložná zmluva odkazuje (poplatky a ostatné pohľadávky
a zmluvné pokuty vyplývajúce zo zmluvy o úvere, pohľadávka záložného veriteľa s príslušenstvom
voči dlžníkovi, ktorá vznikne po odstúpení od zmluvy o úvere, ďalej pohľadávka záložného veriteľa

s príslušenstvom voči dlžníkovi na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. na vrátenie plnenia
uskutočneného podľa neplatnej zmluvy v súvislosti so zmluvou o úvere a pohľadávka záložného veriteľa
voči záložcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej záložnej zmluve a všetky náklady spojené
s uplatnením a vymáhaním týchto pohľadávok s príslušenstvom), záložná zmluva neurčuje ich hodnotu,
ani najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa príslušná pohľadávka zabezpečuje. V tomto rozsahu súd prvej

inštancie záložnú zmluvu správne posúdil, pretože skutočne nespĺňa požiadavky ustanovenia § 151b
ods. 3 OZ, čo spôsobuje jej neplatnosť v tejto časti podľa § 39 v spojení s § 41 OZ.

21. Napokon sa žiada sa dodať, že pokiaľ ide o otázku prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c)
CSP, možno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že postavenie žalobcu je neisté, pretože

po obnovení vlastníckeho práva dlžníka v katastri nehnuteľností (po vyhlásení dobrovoľnej dražby
za neplatnú) v katastri nehnuteľností napriek snahe žalobcu vyvinutej pred okresným úradom nie je
zapísané záložné právo, ktoré vzniklo na základe spornej záložnej zmluvy. Tento stav neistoty môže
odstrániť práve určujúci výrok súdu. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na dôvody, ktoré súd prvej
inštancie zhrnul v bodoch 37 až 40 napadnutého rozsudku.

22. Vzhľadom na všetky tieto úvahy odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako sčasti opodstatnené,
a v preto napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že určil existenciu záložného práva vo vyššie
opísanom rozsahu a vo zvyšku napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil
(výrok I).

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods.
1 a 2 CSP vychádzajúc z toho, že žalobca dosiahol vďaka svoju odvolaniu čiastočnú zmenu rozsudku
len v rozsahu určenia existencie záložného práva zabezpečujúce konkrétne pohľadávky zo zmluvyo bezúčelovom úvere, nie však v rozsahu záložného práva, ktorého existenciu tvrdil v súvislosti so
zabezpečením iných pohľadávok uvedených v spornej záložnej zmluve. Vzhľadom na takýto čiastočný
úspech žalobcu v konaní o určovacej žalobe, ktorej predmet nemožno kvantitatívne vymedziť, bolo

potom namieste vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo (výrok II).

24. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať
v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V

dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej
značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže

ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.