Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124206578
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124206578.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu
JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom
C. XXXX/XX, D. E. F.
proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany,
IČO: 36 234 176, právne zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,

so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín o návrhu žalobkyne na obnovu konania vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. 13Csp/19/2020, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k.
20Csp/45/2024-35 zo dňa 8. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žalobu žalobkyne na obnovu konania odmietol
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 23.05.2024

domáhala obnovy konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 13Csp/19/2020. Navrhla,
aby súd v konaní o obnove konania vydal uznesenie, ktorým povolí obnovu konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 13Csp/19/2020. Súčasne navrhla, aby súd po prejednaní veci vydal
rozsudok, ktorým rozhodne, že konanie veriteľa v právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn. 13Csp/19/2020 sa obnovuje a žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

3. Žalobkyňa vo svojej žalobe na obnovu konania uviedla, že okresný súd pripustil nezákonné úžernícke
finančné nároky veriteľa a súčasne, že zmluva medzi veriteľom
a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho je bezúročná a bez poplatkov.
Veriteľ si od nej prostredníctvom súdneho exekútora G. A. H. cez exekučné konanie č. XXX A. XXX/
XX nárokuje neprehľadným, nejasným a nepreukázaným spôsobom finančné prostriedky na úrovni

likvidácie jej osoby. Žalobkyňa ďalej prehlásila, že v zmluvnom vzťahu s veriteľom konala ako spotrebiteľ
a nie je známe, prečo veriteľ klamal súd v tejto právnej veci. Ďalej uviedla, že žalobu podáva z dôvodu
možnosti preukázať, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky,
konanie má právne vady, v súdnom konaní neboli dodržané ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, exekučný titul na základe
rozhodnutia okresného súdu je nespôsobilým exekučným titulom, nikto nemá právo odňať ústavné

právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou SR a predmetné rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa uviedla, že z uvedených dôvodov popiera nárokveriteľa v celom rozsahu a uvádza vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, pričom poukázala aj na
rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5Cdo/232/2012, na rozhodnutie ÚS SR
č.k. IV. ÚS 174/2002, ako aj na rozhodnutie ÚS SR z 24.02.2011, č.k. IV. ÚS 55/11-19. Žalobkyňa

poukázala na to, že žalovaný aj s podporou okresného súdu preukázateľne popiera všetky jej uvádzané
argumenty o nezákonnosti konania žalovaného, a to aj napriek tomu, že exekučný titul mal byť vydaný až
po preventívnej súdnej kontrole o neprijateľnosti zmluvných podmienok veriteľa. Podľa žalobkyne veriteľ
ako navrhovateľ platobného rozkazu nedodržal svoju zákonnú povinnosť o pravdivom informovaní
súdu, čo sa týka výšky pohľadávky, pre ktorý bol navrhnutý platobný rozkaz. Z tohto dôvodu považuje

žalobkyňa konanie súdu, jeho súdneho úradníka a sudcu za neodborné a nekvalifikované. Okrem
toho žalobkyňa vo svojej žalobe poukázala na to, že súd preukázateľne nepristúpil v tejto veci k
praktickej ochrane slabšej strany spotrebiteľa v celom rozsahu, lebo zjavne nepodrobil predmetnú
zmluvnú dokumentáciu medzi veriteľom a spotrebiteľom súdnej kontrole, ani predbežnému právnemu
posúdeniu. Z uvedených dôvodov žalobkyňa súdu navrhla, aby nariadil obnovu konania
v zmysle § 397 a nasledujúcich ustanovení CSP, vyhlásil vo výroku svojho rozhodnutia zmluvné

podmienky za neprijateľné, podrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu medzi veriteľom a spotrebiteľom
súdnej kontrole a navrhol vykonať dôkazy za účelom preukázania vykonaných vzájomných plnení, aj
nevykonaných úhrad. Tiež uviedla, že z vyššie uvedených dôvodov sa možno domnievať, že výkon
súvisiaceho exekučného konania je nezákonný.

4. Keďže podanie žalobkyne malo vady a neobsahovalo všetky náležitosti tak, ako to požadujú
ustanovenia CSP, súd prvej inštancie ju uznesením č.k. 20Csp/45/2024-13 zo dňa 11.07.2024 vyzval
na doplnenie návrhu a konkrétne špecifikoval, v akom smere treba žalobu na obnovu konania doplniť.
Žalobkyňa doručila súdu dňa 24.07.2024 podanie, označené ako "Vyjadrenie žalobcu k výzve súdu zo
dňa 11.07.2024", v ktorom zotrvala na svojich vyjadreniach, tak ako ich uviedla v pôvodnom podaní,

pričom dôvody obnovy konania videla najmä v tom, že v prípade pôvodného konania, ktorého obnovu
žiadala sa jednalo
o spotrebiteľský spor, kedy predmetom sporu bola spotrebiteľská úverová zmluva uzatvorená medzi
stranami sporu, plná neprijateľných zmluvných podmienok. Vyjadrila sa tiež, že veriteľ zatajoval pred
spotrebiteľom aj výšku reálnych vzájomných plnení istiny. Poukázala na to, že Okresný súd Trenčín

pripustil nezákonné úžernícke nároky veriteľa, opätovne sa vyjadrila, že zmluva medzi veriteľom a
spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov
a naviac sa možno podľa žalobkyne domnievať, že výkon exekučného konania vedeného súdnym
exekútorom G. A. H. pod č. XXX A. XX/XX je nezákonný. V ostatných častiach, resp. v požadovanom
rozsahu však žalobkyňa v stanovenej lehote, resp. doposiaľ svoje podanie nedoplnila a vytýkané vady

konania v zmysle uznesenia súdu do dnešného dňa neodstránila. Dňa 23.08.2024 žalobkyňa doručila
tunajšiemu súdu na vedomie podanie zo dňa 21.08.2024 označené ako "Sťažnosť v právnej veci o
zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom G. A. H. pod sp. zn. XXX A. XXX/XX“.

5. Z pripojeného spisu sp. zn. 13Csp/19/2020 bolo zistené, že v pôvodnom konaní, v spore žalobcu

Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická
ul. č 7434/147 proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v D.
E. F., C. I. J. XX, o zaplatenie 12.704,97 Eur s príslušenstvom rozhodol
súd rozsudkom č.k. 13Csp/19/2020-93 zo dňa 9.11.2020 v spojení s uznesením KS v Trenčíne
č.k. 5CoCsp/14/2021-138 zo dňa 09.06.2021 a v spojení s rozsudkom súdu

č.k. 13Csp/19/2020-156 zo dňa 19.07.2021, na základe ktorých súd zaviazal žalobkyňu
(v pôvodnom spore žalovanú) uhradiť žalovanému (v pôvodnom postavení žalobcu) spolu sumu vo
výške 10.976,74 Eur s príslušenstvom a v splátkach, tak ako je uvedené v citovaných rozsudkoch
prvoinštančného súdu. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 71,22 %. V predmetnom spore sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na

zaplatenie sumy vo výške 12.704,97 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.886,58 Eur od 15.11.2019 do zaplatenia, titulom nároku
z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom -
spotrebiteľom dňa 09.03.2017. Rozsudok súdu č.k. 13Csp/19/2020-93 zo dňa 9.11.2020 v spojení s
uznesením KS v Trenčíne č.k. 5CoCsp/14/2021-138 zo dňa 09.06.2021 nadobudol právoplatnosť čo do

výroku I. dňa 26.11.2020 a rozsudok tunajšieho súdu 13Csp/19/2020-156 zo dňa 19.07.2021 nadobudol
právoplatnosť dňa 11.08.2021.6. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 397, § 403 ods. 1, § 406 a § 413 ods. 1 CSP a žalobu
žalobkyne ako žalobu neúplnú a zjavne nedôvodnú odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
žalobkyňa ako strana pôvodného sporu v postavení žalovanej vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.

13Csp/19/2020 napadla právoplatný rozsudok, proti ktorému je podanie žaloby na obnovu konania v
zásade prípustné. Po preskúmaní žaloby na obnovu konania v znení jej doplnenia zo dňa 23.07.2024,
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je neúplná, pričom žalobkyňa neodstránila nedostatky
žaloby v súdom stanovenej lehote,
a súčasne je aj zjavne nedôvodná.

7. Obnova konania je v civilnom sporovom poriadku mimoriadnym opravným prostriedkom,
ktorá predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a
nezameniteľnosť právoplatných rozhodnutí. Obnova konania má umožniť, aby došlo k náprave
skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Narušenie princípu
právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená musí byť vyvážené sprísnenými

podmienkami prípustnosti. Možno ňou napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne
stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu
práva podať žalobu na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania musí obligatórne obsahovať
všeobecné náležitosti podania a osobitné náležitosti stanovené zákonom pre žalobu na obnovu
konania. Pod osobitnými náležitosťami treba chápať predovšetkým preukázanie existencie objektívnych

podmienok prípustnosti obnovy konania, čo znamená existencia rozsudku, proti ktorému je návrh na
obnovu konania prípustný, rozsah, v akom sa právoplatné rozhodnutie napáda, zachovanie lehoty, v
rámci ktorej je možné návrh na obnovu konania podať, existencia taxatívne stanoveného dôvodu na
obnovu konania, dôkazy, ktorými sa má preukázať dôvodnosť žaloby, to znamená predovšetkým dôkazy
smerujúce k tomu, že nové rozhodnutie vydané v obnovenom konaní bude pre stranu sporu priaznivejšie

a petit, teda čoho sa žalobca domáha, s tým, že žaloba na obnovu konania obsahuje dva petity, prvý,
ktorý bude znieť na vydanie rozsudku, ktorým sa žaloba povoľuje
a druhý, ktorým bude strana konania žiadať, aby súd v obnovenom konaní vydal konkrétny rozsudok,
ktorý bude pre ňu priaznivejší. V danom prípade súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v žalobe,
a ani vo svojom doplňujúcom podaní neuviedla presný dátum, kedy sa

o dôvodoch obnovy konania, ktoré uvádza vo svojom návrhu dozvedela, neoznačila dôkazy, ktorými
by preukázala dôvodnosť podaného návrhu a ani neuviedla, ako žiada, aby súd rozhodol v spore po
prípadnom povolení obnovy konania. Čo sa týka uvedených nedostatkov žaloby na obnovu konania
súd prvej inštancie poukázal najmä na neuvedenie presného dátumu, kedy sa žalobkyňa o dôvodoch
obnovy konania dozvedela, a teda na nemožnosť posúdenia zo strany súdu, či bola predmetná žaloba

na obnovu konania podaná včas. Jedným z kritérií prípustnosti obnovy konania je dodržanie zákonnej
lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Podľa platnej a účinnej zákonnej úpravy možno žalobu
na obnovu konania podať
vsubjektívnejtrojmesačnejlehoteplynúcejoddňa,keďtenktopodalžalobunaobnovukonaniasamohol
dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby

na obnovu konania je v zásade trojročná a plynie od právoplatnosti rozsudku. Obe lehoty (subjektívna i
objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť a ani odpustiť ich zmeškanie (§
405 CSP). Ak teda žalobca podá žalobu na obnovu konania po uplynutí zákonných lehôt na jej podanie,
súd jeho žalobu obligatórne odmietne. Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať
strana, ktorá obnovu konania navrhuje. V danom prípade však žalobkyňa svoju žalobu na výzvu súdu

riadne nedoplnila, preto súd prvej inštancie nemohol posúdiť zachovanie oboch lehôt na podanie žaloby
na obnovu konania a z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov ďalších chýbajúcich náležitostí žaloby, bez
ktorých nebolo možné pokračovať v konaní, žalobu na obnovu konania v zmysle § 413
písm. d/ CSP odmietol. V uznesení č.k. 20Csp/45/2024-13 zo dňa 11.07.2024 bola žalobkyňa poučená,
že ak v stanovenej lehote podanie nedoplní, súd podanie odmietne.

8.Súdprvejinštancieďalejuviedol,žežalobunaobnovukonaniajenutnéodmietnuťajpodľa§413písm.
e/ CSP, pretože žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná. Súd je vymedzeným dôvodom obnovy
konania v zmysle § 411 ods. 1 CSP viazaný. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nie je daný žiaden
dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm. a/ až f/ CSP, keďže žalobkyňa netvrdí ani nepreukazuje,

že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré žalobca v pôvodnom konaní nemohol bez svojej
viny použiť, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, netvrdí ani nepreukazuje
vykonanie dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a môžu pre neho privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, existenciu trestného činu sudcu, či iných subjektov zúčastnených v konaní, prektorý by bolo rozhodnuté v ich neprospech, a rovnako netvrdí ani nepreukazuje existenciu rozsudku
Európskeho súdu pre ľudské práva, kde by bolo konštatované, že rozhodnutím súdu alebo konaním,
ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody žalobcu, rovnako tak netvrdí

ani nepreukazuje existenciu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo
Komisie, ktoré by bolo pre strany záväzné a tiež nejde o prípad rozhodnutia podľa § 397 písm. f / CSP.

9.Ktvrdeniamžalobkyne,ktorýminamietalanezohľadnenieúžerníckychnárokovveriteľa,neprijateľnosti
zmluvných podmienok, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru

a nesprávne právne posúdenie veci rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 13Csp 19/2020 súd
prvej inštancie uviedol, že návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných
pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto
nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné
prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého žalobou
o obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania (rovnako aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 98/2011 zo dňa 11.8.2011). Tieto námietky mala
žalobkyňa uplatniť v pôvodnom konaní v rámci odvolania. Z obsahu spisu 13Csp 19/2020 však vyplýva,
že žalobkyňa odvolanie proti rozsudku nepodala, odvolala sa iba protistrana.

10. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania

v prípade, že žaloba na obnovu konania je odmietnutá (§ 255 ods. 1 CSP sa použije na prípady, keď súd
žalobe na obnovu konania vyhovie alebo ju zamietne). Preto je nutné o trovách konania rozhodnúť tiež
analogicky podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Predmetné ustanovenie upravuje problematiku svojou povahou
najbližšiu odmietnutiu žaloby na obnovu konania, nakoľko žalobca nedosiahol žalobou sledovaný cieľ

(obnovenie pôvodného konania) rovnako tak, ako keby súd jeho žalobu zamietol, teda nebol úspešný.
Žalovaný by teda mal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovanému v tomto
konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

11. Proti uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a zároveň

námietku zaujatosti konajúceho sudcu podľa § 49 až 57 CSP so zreteľom na jeho vzťah k sporu.
Uviedla, že konajúci sudca Mgr. Peter Hvizdoš vo svojom odôvodnení opísal skutočnosti, ktoré
považoval za potrebné, ale zjavne zámerne a vedome prehliadol mimoriadne dôležité skutočnosti, a
to, že žalobkyňa je v tejto spornej veci spotrebiteľ a súd silne pochybil, konal teda nespravodlivo a
protispotrebiteľsky. Žalobkyňa tvrdila, že dodržala aj objektívnu, ale aj subjektívnu lehotu na podanie

žaloby na obnovu konania. Konajúci sudca odignoroval konanie a podania, ktorými žalobkyňa pred
podaním žaloby preukazovala pochybenia súdu a konajúci sudca tieto neuviedol a žalobkyňu dal do
pozície nezodpovedného občana, ktorý nereagoval na výzvu cez platobný rozkaz. Konajúci sudca
namiesto toho, aby priznal chybu, ktorú spôsobil Okresný súd Trenčín v pôvodnom konaní, podľa
ktorého teraz už intenzívne koná súdny exekútor G. A. H., so sídlom jej úradu: K. X, XXX XX E. B. E.

F. pod č.XXXXX XXX/XX a vymáha výrazne vyššiu čiastku. Žalovaný aj s podporou okresného súdu
preukázateľne popiera všetky žalobkyňou uvádzané cielené argumenty
o nezákonnosti konania veriteľa a to aj napriek tomu, že exekučný titul mal byť vydaný až po preventívnej
súdnej kontrole o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Je povinnosťou súdu
v spotrebiteľských sporoch sa „ex offo“ (z úradnej povinnosti) ako predbežnou otázkou zaoberať

neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, čo od súdu si aj dovoľujem
očakávať. Žalobkyňa poukázala na Rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006
- body 25, 26, 27, 38 a bod 43, ďalej na § 39, § 52 a 53 Občianskeho zákonníka a § 298 a 290 a nasl.
CSP. Aj ESĽP vo viacerých rozhodnutiach sa zaoberal právom na prístup k súdu, napr. Rozsudok ESĽP
vo veci Ashigdane proti Spojenému kráľovstvu z 28.05.1985, sťažnosť č.8225/78, bod.58. Všeobecný

súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní
materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov (§1 OSP). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať
zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevnenie a rozvíjanie (§3 OSP). Prílišný formalizmus pri posudzovaní
úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do

procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú
základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade
s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález Ústavného súdu sp.zn. IV ÚS 1/02z 26.09.2002). Tieto závery sa presadia i za účinnosti Civilného sporového poriadku. Z Uznesenia
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/6/2019 zo dňa 31.januára 2019, podľa bodov 19. a 20.). V danej
veci sa jedná o spotrebiteľský spor, pričom predmetom sporu je spotrebiteľská úverová zmluva medzi

stranami sporu, ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok a následné dlžné plnenia za úver
poskytnutý veriteľom (jeho právnym predchodcom), pričom veriteľ zatajuje pred spotrebiteľom aj výšku
reálnych vzájomných plnení istiny. V tejto právnej veci sa preukázateľne prejavuje právnické barbarstvo
veriteľa a hyenizmus veriteľa voči spotrebiteľovi. Žalobkyňa podala návrh na obnovu konania, ktorý
je dôvodný, nakoľko je možné preukázať, že Okresný súd Trenčín pochybil. Z opatrnosti žalobkyňa

žiadala odpoveď na to, či súd overil existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve veriteľa
so spotrebiteľom (viď. § 3 ods.6 písm. b zákona č. 307/2016 Z.z.). Konanie sudcu žalobkyňa považuje
za rozporné s právom. Najľahšie je pre konajúceho sudcu odvolávať sa na prekážky namiesto toho, aby
od prvej chvíle sa zo strany sudcu a teda súdu spravodlivo postavil k navrhovanej obnove konania aj
testom neprijateľnosti zmluvných podmienok tejto spotrebiteľskej spornej veci. Žalobkyňa poukázala aj
na § 326a Trestného zákona. Konajúci súd sa nevysporiadal s dôvodmi presne popísanými v podaní.

Postupom (aj výsledkom) súdu v tejto právnej veci došlo k zásahu do základných práv garantovaných
Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, predovšetkým došlo k zásahu do základného práva v zmysle
ČI. 46 ods.1 Ústavy SR (základné právo na súdnu ochranu), v zmysle
ČI. 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie), v zmysle ČI. 20 Ústavy SR
a postup (právo na vlastníctvo majetku) a postup súdu prvej inštancie aj predmetné rozhodnutie je

rovnako v rozpore aj s ďalšími ústavnými normami predovšetkým ČI. 1 ods. 1 a 2 Ústavy, ČI. 2 ods.
1 a 2 Ústavy, ČI. 144 ods. 1 Ústavy a ČI. 152 ods. 4 Ústavy). Konajúci súd zjavne neprečítal podania
žalobkyne a zo svojej úradnej moci a úradnej povinnosti ani nepreveril zmluvnú dokumentáciu žalobcu
s veriteľom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že odporuje právnemu úkonu, ktorým bolo klamlivým spôsobom
zo strany veriteľa zneužité postavenie spotrebiteľa na podnikateľa a poukázala na § 42a Občianskeho

zákonníka.Odporovalakonanieveriteľa,ktorýjejužzasiaholdoprávtak,žejejpreukázateľnespôsobuje
ujmu finančnú aj majetkovú. Žalovaný vo svojej zmluvnej dokumentácii so žalobkyňou ešte pred jej
podpisom nastavil veľmi sofistikované právnické pasce, ktoré bežný spotrebiteľ nedokáže identifikovať.
Zmluvu s právnickými pascami, t. j. neprijateľnými zmluvnými podmienkami, dal žalovaný žalobkyni
podpísať s tým vedomím, že zmluva je v súlade so zákonmi. Až teraz žalobkyňa vie, že klamal. Žalovaný

svojim ľstivým krokom chcel poškodiť a chcel obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, čo sa
mu nakoniec žiaľ aj vďaka benevolentnosti súdnych úradníkov a sudcu Okresného súdu zatiaľ aj darí.
Úžernícky veriteľ/žalovaný svojim konaním neprimerane zvýhodnil svoje postavenie na úkor žalobkyne/
spotrebiteľa. Zákonodarca nad rámec
článku 2 písm. b/ Smernice rady XX/XX - A. zo dňa 5.4.1993 definuje za spotrebiteľa aj právnickú

osobu, nakoľko v citovanom článku 2 písm. b/ Smernice je za spotrebiteľa považovaná iba fyzická
osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu. Je potrebné konštatovať že na predmetný zmluvný vzťah sa vzťahuje
zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/92 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý bol následne zrušený
a nahradený zákonom č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Tento zákon vo svojom § 2 písm. a/ definuje

akospotrebiteľafyzickúaleboprávnickúosobu,ktoránakupujevýrobkyalebopoužívaslužbypreosobnú
potrebualeboprepotrebupríslušníkovsvojejdomácnosti.Súdnekonanievpredmetnejvecibolodoteraz
zanedbanévočižalobkyniakospotrebiteľovi.Žalobkyňažiadala,abyodvolacísúduznesenieOkresného
súdu Trenčín v sp. zn. 20Csp/45/2024 v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súčasne navrhla, aby súd prijal návrhy popísané a odôvodnené v prvotnej žalobe o obnovu konania, z

úradnejmociazúradnejpovinnostipodrobilsúdpredmetnúspotrebiteľskúzmluvnúdokumentáciumedzi
žalobcom a žalovaným súdnej kontrole a podrobil ju predbežnému právnemu posúdeniu, určil a vyhlásil
zmluvné podmienky veriteľa za neprijateľné a za nekalé obchodné praktiky vo výroku svojho rozhodnutia
v súlade so zákonom. Žalobkyňa navrhla vykonať dôkazy a tak za uvedeným účelom uznesením uložil
žalovanémupovinnosťvlistinnejpodobepredložiťstručnévyčíslenievzájomnýchplnenímedzispornými

stranami. Vo vzťahu k podanej námietke zaujatosti konajúceho sudcu so zreteľom na jeho vzťah k sporu
žalobkyňa uviedla, že o zaujatosti sa dozvedela z uznesenia súdu adresovaného žalobkyni (Uznesenie
zo dňa 08.11.2024) a preto si túto námietku uplatnila súčasne aj s odvolaním. Súčasťou práva na
spravodlivýprocesjegaranciatoho,abyvovecirozhodovalnezávislýanestrannýsudca.Konajúcisudca
je voči žalobkyni ako spotrebiteľovi zaujatý. Tento pocit vychádza z toho, že sudca nebral do úvahy

doterajšie argumenty a výhrady voči obsahu žaloby. Žalobkyňa uviedla, že odmieta platiť akékoľvek
náhrady trov konania nemorálnej protistrane. V súlade s platným znením Civilného sporového poriadku
podľa § 262ods. 1 s použitím § 257 CSP žiadala súd prvej inštancie o zabezpečenie nepripustenia povinnosti platiť
akékoľvek súdne trovy úžerníckej protistrane a o zabezpečenie zrušenia jej povinnosti platiť akékoľvek
súdne poplatky a trovy konania.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
suznesenímkonajúcehosúdu,vrátanejehoodôvodneniaamázato,ževdanomprípadenebolnaplnený
anijedenzodvolacíchdôvodovnaktorépoukazuježalobcaanavyše,žedošlojednoznačnekzmeškaniu
lehoty na podanie mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je obnova konania. Žalovaný má za

to, že žaloba bola podaná oneskorene, nakoľko žalobkyňa nedodržala zákonom stanovenú subjektívnu
lehotu troch mesiacov a teda aj týmto žalovaný vznáša námietku premlčania vo vzťahu k podanej
žalobe na obnovu konania. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala o obnovu konania vedeného pod
sp. zn. 13Csp/19/2020 na Okresnom súde Trenčín, ktoré bolo právoplatne ukončené rozhodnutím
– Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 13Csp/19/2020 zo dňa 19.07.2021, ktorý sa stal
právoplatným dňa 11.08.2021. Nakoľko teda obnovou konania napadnuté konanie bolo právoplatne

skončené dňa 11.08.2021 a žaloba na obnovu konania bola súdu doručená dňa 23.05.2024, žalobkyňa
nedodržala zákonom stanovenú subjektívnu lehotu troch mesiacov. Je nesporné, že táto jej začala
plynúť od okamihu kedy sa žalobkyňa mohla dozvedieť o dôvode obnovy konania, najneskôr teda jeho
právoplatnosťou. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že v priebehu samotného konania vedeného pod
sp. zn. 13Csp/19/2020, bola žalobkyňa celú dobu zastúpená advokátom,

v dôsledku čoho je jednoznačne naplnená subjektívna podmienka možnosti, vzhľadom na všetky
okolnosti a pomery, dozvedieť sa o dôvode obnovy konania, najneskôr právoplatnosťou uvedeného
rozhodnutia. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keďže nepreukázala splnenie nevyhnutnej
podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania, t. j. zachovanie zákonnej subjektívnej lehoty na
podanie žaloby. Nakoľko zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je povinná preukázať

strana sporu, ktorá sa obnovy konania domáha
a neunesenie dôkazného bremena má za následok procesný neúspech tejto strany. Ako dôvody obnovy
konania žalobkyňa neustále prezentuje údajné neprijateľné zmluvné podmienky
a bezúročnosť a bezpoplatkovosť pôvodnej zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 09.03.2017, vrátane
zaujatosti konajúceho sudcu a iné. Všetky uvedené tvrdenia vychádzajú z jej subjektívneho vnímania

pôvodne prejednávaného sporu v ktorom nebola úspešná. Žalobkyňa (v danom spore vystupovala na
strane žalovaného), v zastúpení advokátom, počas priebehu vedeného pod sp. zn. 13Csp/19/2020
uplatnila aj opravný prostriedok, nakoľko podala odpor proti Platobnému rozkazu sp. zn. 31Up/297/2020
zo dňa 04.03.2020 a rozhodnutie preskúmal aj odvolací súd. Pôvodné konanie vedené pod sp. zn.
13Csp/19/2020 ako spor spotrebiteľský, bolo dostatočne preskúmané všeobecnými súdmi, ktoré z

úradnej moci skúmali existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. So žalobkyňou namietanými
skutočnosťami, sa teda opakovane vysporiadali viaceré súdne inštancie už v pôvodnom konaní. Navyše,
ani jeden
z uvádzaných dôvodov nemožno platne subsumovať pod dôvody obnovy konania uvádzané
v ust. § 397 CSP. Okresný súd Trenčín náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Na

základe vyššie uvedených skutočností, kedy žalovaný považuje námietky žalobkyne uvedené v odvolaní
v celom rozsahu za nedôvodné, najmä však vzhľadom na vznesenú námietku zmeškania subjektívnej
lehoty na podanie obnovy konania, ktorú súd nemôže odpustiť. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného zopakovala svoje tvrdenia uvedené v odvolaní ako aj námietku
zaujatosti konajúceho sudcu. Žalobkyňa má za to, že dodržala aj objektívnu, ale aj subjektívnu lehotu na
podanie žaloby na obnovu konania. Žalobkyňa poukázala na Rozsudok Súdneho dvora ( ES ) vo veci
C-168/05 zo dňa 26.10.2006 - body 25, 26, 27, 38 a bod 43, na
§ 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a § 39, § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 298 ods. 1, § 298

ods. 2 CSP. Podľa súdnych autorít ale uplatňovanie formalít a podmienok podania a ich výklad nesmú
zamedziť prístup jednotlivca takým spôsobom, alebo v takej miere, že by „právo bolo zasiahnuté
v samej svojej podstate, aj keď právo podať žalobu (návrh) podlieha zákonným podmienkam, súdy sa
musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad
spravodlivého procesu. Taktiež prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov strán sporu a nadmerný

tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov týchto strán, ktoré nemajú základný význam
pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Prvoradou
podmienkou dostupnosti práva na súdnu ochranu je také správanie sa súdu, pri ktorom sa zdrží
akejkoľvek svojej činnosti, ktorou by oprávnenej osobe bez právneho dôvodu sťažoval, či dokonca marilmožnosť konať pred súdom a v medziach platného právneho poriadku uplatňovať svoje hmotné aj
procesné práva (DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava: C.H.Beck, 2015,
s.855). Aj ESĽP vo viacerých rozhodnutiach sa zaoberal právom na prístup

k súdu, napr. Rozsudok ESĽP vo veci Ashigdane proti Spojenému kráľovstvu z 28.05.1985, sťažnosť
č.8225/78, bod. 58. Proti právnemu formalizmu, presadzujúc súčasne myšlienku materiálnej ochrany
strany sporu sa stavia aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp.zn. IV ÚS 1/02 z 26.09.2002.
Podľa žalobkyne ide o sporebiteľský spor, pričom predmetom sporu je spotrebiteľská úverová zmluva
medzi stranami sporu, ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok a následné dlžné plnenia za

úver poskytnutý veriteľom (jeho právnym predchodcom). Žalobkyňa má naliehavý právny záujem (viac o
ňompojednávaUznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.lMCdo1/2009z31.júla2009)nasúdnuochranu
ohrozeného spotrebiteľa, lebo v spotrebiteľskej zmluve podpísanej medzi veriteľom a spotrebiteľom
absentujú náležitosti v súlade so zákonmi účinnými v čase podpisu zmluvy. Žalobkyňa namietla, že súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s jej dôvodmi presne popísanými
v podrobnom podaní. Postupom (aj výsledkom) súdu v tejto právnej veci došlo k zásahu do základných

práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, predovšetkým došlo k zásahu do
základného práva v zmysle ČI. 46 ods.1 Ústavy SR (základné právo na súdnu ochranu), v zmysle ČI. 6
ods.1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie), v zmysle
Čl. 20 Ústavy SR a postup (právo na vlastníctvo majetku) a postup súdu aj
predmetné rozhodnutie je rovnako v rozpore aj s ďalšími ústavnými normami (predovšetkým ČI. 1 ods.

1 a 2 Ústavy, ČI. 2 ods. 1 a 2 Ústavy, ČI. 144 ods. 1 Ústavy a ČI. 152 ods. 4 Ústavy). Žalobkyňa
uviedla, že odporuje právnemu úkonu, ktorým bolo klamlivým spôsobom zo strany veriteľa zneužité
postavenie spotrebiteľa na podnikateľa a odporuje aj konanie veriteľa, ktorý jej už zasiahol do práv tak,
že mi preukázateľne spôsobuje ujmu finančnú aj majetkovú. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd prijal
jej návrhy popísané a odôvodnené v prvotnej žalobe o obnovu konania a z úradnej moci a z úradnej

povinnosti podrobil predmetnú spotrebiteľskú zmluvnú dokumentáciu medzi žalobcom a žalovaným
súdnej kontrole a podrobil ju predbežnému právnemu posúdeniu a určil a vyhlásil zmluvné podmienky
veriteľa za neprijateľné a za nekalé obchodné praktiky vo výroku svojho rozhodnutia v súlade so
zákonom. Zároveň žiadala zrušiť povinnosti platiť akékoľvek súdne poplatky a trovy konania a požiadala
o oslobodenie od súdneho poplatku v súlade s CSP.

14. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že vyjadrenie žalobkyne zo dňa 12.02.2025 má
predtlačený, formulárový charakter a žalobkyňa v ňom neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, na
základe ktorých by mal súd začať konať vo veci navrhovanej obnovy konania. Stotožňujeme sa v
plnom rozsahu s Uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k.: 20Csp/45/2024 zo dňa 08.11.2024 (ďalej

aj ako „uznesenie“), ktorým konajúci súd odmietol žalobu na obnovu konania v celom rozsahu a to z
dôvodu, že mal za preukázané, že žaloba bola nielenže podaná oneskorene ale zároveň je aj zjavne
nedôvodná. Obnovou konania napadnuté konanie vedené pod sp. zn. 13Csp/19/2020 bolo právoplatne
skončené dňa 11.08.2021 a žaloba na obnovu konania bola súdu doručená dňa 23.05.2024. Okresný
súd Trenčín postupoval správne, keď vydal uznesenie, ktorým žalobu na obnovu konania v dôsledku

chýbajúcich náležitostí žaloby (o.i. tiež nepreukázanie dodržania lehoty na podanie žaloby na obnovu
konania) zamietol. Všetky žalobcom uvádzané tvrdenia sú ničím nepodložené a nepreukázané, pričom
vychádzajú iba z jeho subjektívneho vnímania pôvodne prejednávaného sporu v ktorom aj napriek
enormnej snahe nebol úspešný. Vo svojom vyjadrení odkazuje nielen na súdne konanie vedené pod
sp. zn.: 13Csp/19/2020, ale uvádza aj svoje subjektívne vnímanie dôvodov údajnej nezákonnosti

exekučného konania (bližšie popísaného nižšie), ktoré už vôbec nezakladajú prípustnosť podania
mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je obnova konania. V ďalšom žalovaný zotrval na svojich
doterajších tvrdeniach.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané

včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§355ods.2CSP),poskonštatovaní,žeodvolaniemázákonompredpísanénáležitosti(§363CSP)aže
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

16.Predmetomprieskumuodvolaciehosúduboloposúdiť,čisúdprvejinštanciepostupovalsprávne,keď
žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 13Csp/19/2020 odmietolz dôvodu zmeškania trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania zo strany
žalobkyne (podľa § 403 ods. 1 a 2 CSP).

17. Podľa § 403 ods. 1 a 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

18. Po preskúmaní veci, ako aj odvolania žalobkyne, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
postupoval v súlade so zákonom a na žalobu dôvodne aplikoval ustanovenie § 413 ods. 1 písm. a/
CSP, keď považoval žalobu na obnovu konania ako žalobu podanú oneskorene. Napadnuté rozhodnutie
náležite odôvodnil, preto odvolací súd poznamenáva, že odkazuje na jeho odôvodnenie v zmysle § 387
ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

19. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt,
ktoré Civilný sporový poriadok pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu
dvoch druhov lehôt, a to subjektívnej, t. j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom,
keď sa oprávnený subjekt mohol vzhľadom na prihliadnutie na všetky okolnosti a pomery dozvedieť o
dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania

uplatniť a druhou lehotou je lehota objektívna, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného
rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená,
že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od
právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať
strana, ktorá obnovu konania navrhuje. Zmeškanie zákonných lehôt predpísaných Civilných sporovým

poriadkom na uplatnenie žaloby na obnovu konania nemožno odpustiť.

20. V prejednávanej veci žalobkyňa ako dôvod obnovy konania označila najmä to, že
v prípade pôvodného konania, ktorého obnovu žiadala sa jednalo o spotrebiteľský spor, kedy predmetom
sporu bola spotrebiteľská úverová zmluva uzatvorená medzi stranami sporu, plná neprijateľných

zmluvných podmienok. Vyjadrila sa tiež, že veriteľ zatajoval pred spotrebiteľom aj výšku reálnych
vzájomnýchplneníistiny.Poukázalanato,žeOkresnýsúdTrenčínpripustilnezákonnéúžerníckenároky
veriteľa, opätovne sa vyjadrila, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné
podmienky, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov a naviac sa možno podľa žalobkyne
domnievať, že výkon exekučného konania vedeného súdnym exekútorom G. A. H. pod č. XXX A. XX/

XX je nezákonný. V ostatných častiach, resp. v požadovanom rozsahu však žalobkyňa v stanovenej
lehote, resp. doposiaľ svoje podanie nedoplnila a vytýkané vady konania v zmysle uznesenia súdu do
dnešného dňa neodstránila. Dňa 23.08.2024 žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu na vedomie podanie
zo dňa 21.08.2024 označené ako "Sťažnosť v právnej veci o zastavenie exekúcie vedenej súdnym
exekútorom G. A. H. pod sp. zn. XXX A. XXX/XX“.

21. V žalobe na obnovu konania žalobkyňa neuviedla žiaden zákonom stanovený dôvod, ktorý by
odôvodňoval povolenie obnovy pôvodného konania a neuviedla ani žiadne skutočnosti svedčiace o tom,
že žaloba bola podaná včas. Súd prvej inštancie v uznesení
č.k. 20Csp/45/2024-13 zo dňa 11. júla 2024 žalobkyňu riadne poučil, ako má doplniť svoje podanie

označené ako „Žaloba na obnovu konania“, okrem iného vyzval žalobkyňu, aby uviedla presný dátum,
kedy sa o dôvode obnovy konania dozvedela. Žalobkyňa v následnom vyjadrení zo dňa 23.7.2024
doručeným súdu 24.7.2024 neuviedla, kedy sa dozvedela o dôvode obnovy konania.

22. Žalobkyňa v žalobe na obnovu konania hlavne uvádza dôvody, pre ktoré nie je spokojná s pôvodným

rozhodnutím, ktorého obnovu žiada. Uvedené dôvody bolo potrené uplatniť v riadnom opravnom
prostriedku (odvolaní), resp. v mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní), čo žalobkyňa neurobila.
V pôvodnom konaní bola aj právne zastúpená, teda bola jej poskytnutá právna pomoc a ochrana. Proti
pôvodnému rozsudku č.k. 13Csp/19/2020-93 zo dňa 9.11.2020, ktorým bola vo výroku I. žalovaná (v
predmetnom konaní žalobkyňa) zaviazaná na zaplatenie sumy 4.484,- Eur v pravidelných mesačných

splátkach, vo výroku II. bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a výrokom III. bolo rozhodnuté
o nároku žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 28,88 %, nebolo podané voči výroku I. odvolanie
a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2020. Následne po podaní odvolania čo
do výroku II. bol Krajským súdom v Trenčíne ako súdom odvolacím rozsudok vo výroku II. a výrokuIII. zrušený a vrátený súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd
prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 13Csp/19/2020-156 zo dňa 19.7.2021, ktorým bola vo výroku I.
žalovaná (v predmetnom konaní žalobkyňa) zaviazaná na zaplatenie sumy vo výške 6.492,74 Eur s 5

% úrokom z omeškania zo sumy 11 822,73 Eur od 15.11.2019 do 31.07.2020, zo sumy 11 789,33 Eur
od 01.08.2020 do 17.11.2020, zo sumy 11 776,74 Eur od 18.11.2020 do 15.01.2021, zo sumy 11
576,74 Eur od 16.01.2021 do 26.04.2021, zo sumy 11 176,74 Eur od 27.04.2021 do 17.06.2021
a zo sumy 10 976,74 Eur od 18.06.2021 do zaplatenia, a to
v pravidelných mesačných splátkach po 200 Eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci

od právoplatnosti rozsudku vždy do 20. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok. Výrokom
II. súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 71,22 %. Žalovaná (v tomto konaní žalobkyňa) sa proti rozsudku neodvolala
a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2021.

23. V konaní, v ktorom sa rozhoduje, či súd povolí obnovu pôvodného konania, teda, či je žaloba

na obnovu konania prípustná, skúma konajúci súd zákonom stanovené dôvody povolenia obnovy (§
397 CSP), subjekty oprávnené podať takúto žalobu (§ 400 CSP) a zákonom stanovenú lehotu na
podanie návrhu na povolenie obnovy konania (§ 403 CSP). Ustanovenie § 403 CSP upravuje
subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej je potrebné podať žalobu na obnovu konania. Subjektívna
lehota je trojmesačná a subjektu oprávnenému na podanie žaloby na obnovu konania plynie odo

dňa, keď sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, kedy mohol dôvod obnovy uplatniť.
Žalobkyňou tvrdené dôvody obnovy konania sa týkajú len dôvodov, vo vzťahu k pôvodnému konaniu.
Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k totožnému
záveru, že v súdenej veci žalobkyňa nepreukázala splnenie objektívnej podmienky prípustnosti návrhu
na obnovu konania, t. j. zachovanie zákonnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu. V tejto súvislosti je

nutnézdôrazniť,žezachovanielehotynapodaniežalobynaobnovukonaniajepovinnápreukázaťstrana
sporu, ktorá sa obnovy konania domáha a neunesenie dôkazného bremena má za následok procesný
neúspech tejto strany. Takisto sa odvolací súd stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že
žalobkyňa netvrdila ani nepreukázala, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom
konaní nemohla bez svojej viny použiť a mohli by privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

ďalej netvrdila ani nepreukázala vykonanie dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní
a môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, existenciu trestného činu sudcu, či iných
subjektov zúčastnených v konaní, pre ktorý by bolo rozhodnuté v ich neprospech, a rovnako netvrdila ani
nepreukazovala existenciu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, kde by bolo konštatované, že
rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo

slobody žalobkyne, rovnako tak netvrdila ani nepreukazovala existenciu rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré by bolo pre strany záväzné a tiež nejde o
prípad rozhodnutia podľa § 397 písm. f / CSP.

24. Vo vzťahu k vznesenej námietke zaujatosti konajúceho sudcu B. C. L., ktorého žalobkyňa napáda

a uvádza rôzne invektívy, všetko však len vo vzťahu k jeho rozhodnutiu a odôvodneniu rozhodnutia,
odvolací súd uvádza, že žalobkyňou uvádzané námietky sa týkajú len procesného postupu sudcu
a jeho rozhodovacej činnosti, aj napriek tomu, že žalobkyňa tvrdí jeho vzťah k sporu, čo však žiadnym
spôsobom nekonkretizovala a ani nepreukázala. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, a teda v konaní o prejednávanom

spore alebo
v jeho rozhodovaní v iných sporoch. Pomer k sporu môže byť dôvodom vylúčenia sudcu, ak sú tu
pochybnosti o tom, že sudca by mal mať určitý záujem na spôsobe skončenia sporu, na výsledku sporu
je teda sám zainteresovaný alebo dokonca je sám stranou sporu. Odvolací súd v zmysle ustanovenia §
49 ods. 3 CSP na uvedené námietky neprihliadal a o námietke zaujatosti nerozhodoval.

25. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.
ako aj v závislom výroku II. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§
393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).