Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoCsp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124283384
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124283384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcu: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X,
D. a 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, D., obaja zast. JUDr. Martin Lukačovič - advokát, s. r. o.,
so sídlom F. Madvu 330/27, Prievidza, IČO: 36 860 247, proti žalovanému: REAL Property Development
s. r. o., so sídlom R. Jašíka 158/8, Partizánske, IČO: 53 743 725, zast. JUDr. Matej Valjent, advokát
so sídlom Jesenského 232, Partizánske, IČO: 42 025 753, o zaplatenie 25 000,- eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. novembra 2024, č. k.
21Csp/48/2024-79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcom
1/ a 2/ sumu 25 000,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 25 000,- eur od
17.04.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcom 1/ a 2/ proti
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa v upomínacom konaní domáhali proti žalovanému
zaplatenia sumy 25 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 25 000,-
eur od 17.04.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci
platobný rozkaz sp. zn. 6Up/878/2024 zo dňa 30.04.2024, proti ktorému podal v zákonom stanovenej
lehote žalovaný odpor.

3. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 27.11.2024, na ktorý sa žalovaný nedostavil, dňa
27.11.2024 podal žalovaný žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že dňa 27.11.2024
splnomocnil advokáta na právne zastúpenie žalovaného, a preto právny zástupca potrebuje čas na
prípravu právneho zastúpenia žalovaného. Súd nevyhovel tejto žiadosti o odročenie pojednávania,
nakoľko prevzatie právneho zastúpenia v deň konania pojednávania, súd nepovažoval za dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania, nakoľko žalovaný nepreukázal existenciu objektívnych skutočností,

brániacichmuzvoliťsiadvokáta vprimeranejlehoteporiadnomdoručenípredvolanianapojednávanie,
pričom súd poukázal na to, že žaloba bola žalovanému doručená 14.05.2024. Preto súd konal v
neprítomnosti žalovaného.4. Súd sa oboznámil so žalobou a k nej pripojenými listinnými dôkazmi a zistil, že na
základe Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2023, sa žalobcovia 1/, 2/ dohodli
so žalovaným uzatvoriť v lehote do 15.03.2024 za podmienok dohodnutých v zmluve riadnu

kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. B., a
to k pozemku parcela registra "C" parc. č. XXX/X v celkovej výmere 228 m2 a k stavbe
rodinného domu, ktorý sa zaviazal žalovaný (budúci predávajúci) vybudovať pre budúcich kupujúcich
manželov - žalobcu 1/ a žalobcu 2/, a to všetko v celkovej kúpnej cene 89 900,-
eur, k úhrade, ktorej sa žalobcovia zaviazali v troch splátkach v rôznych sumách. Žalobcovia uhradili

časť kúpnej ceny v sume 5 000,-eur pred podpisom Zmluvy a časť kúpnej ceny v sume 20 000,- eur v
deň podpisu Zmluvy. Na základe Dohody zo dňa 12.09.2023 o ukončení Zmluvy o uzatvorení budúcej
kúpnej zmluvy zo dňa 21.04.2023 sa žalobcovia so žalovaným dohodli v zmysle bodu 1. čl. I. Dohody
na ukončení platnosti Zmluvy ku dňu 15.08.2023. Žalovaný sa v zmysle bodu 1. čl. II. Dohody zaviazal
žalobcom vrátiť časť kúpnej ceny vo výške 5 000,- eur najskôr do 60-tich dní od uzatvorenia Dohody a
časť zaplatenej kúpnej ceny vo výške 20 000,- eur najskôr do 60-tich dní od uzatvorenia

Dohody. V uvedenom ustanovení bodu 1. čl. II. Dohody žalovaný podmieňoval vrátenie kúpnej ceny
zámenou za iného budúceho kupujúceho. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu vyzvali listom
zo dňa 20.03.2024 žalovaného, aby v lehote najneskôr do 7-ich dní odo dňa doručenia tohto
pokusu o zmier zaplatil žalobcom dlžnú sumu 25 000,- eur. Pokus o zmier bol žalovanému doručovaný
bežnou poštou doporučene na doručenku. Zásielka bola žalovaným neprevzatá v odbernej lehote, a to

ku dňu 09.04.2024 a bola vrátená späť odosielateľovi, teda žalobcom, a to dňom 10.04.2024. Žalovaný
žalobcom doposiaľ dlžnú sumu 25 000,- eur nevrátil.

5. Strany konania nemali ďalšie návrhy na dokazovanie a súd vo veci rozhodol na základe
skutkového a právneho stavu, ktorý vyšiel najavo do skončenia dokazovania (sudcovská a zákonná

koncentrácia). Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože žalobcovia preukázali svoje tvrdenia o
tom, že žalovaný bol na základe dohody o ukončení budúcej kúpnej zmluvy povinný vrátiť žalobcom
poskytnutý preddavok v sume 25 000,- eur a naopak, žalovaný neuniesol svoju procesnú obranu. V
konaní nebolo sporné medzi stranami sporu a vyplýva to aj z doložených listinných dôkazov,
že žalobcovia ako budúci kupujúci uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej mal

žalovaný ako budúci predávajúci uzatvoriť v lehote do 15.03.2024 za podmienok dohodnutých v zmluve
riadnu kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. B., a to k
pozemku parcela registra "C" parc. č. XXX/X v celkovej výmere 228 m2 a k stavbe rodinného domu, ktorý
sa zaviazal žalovaný (budúci predávajúci) vybudovať pre budúcich kupujúcich manželov - žalobcu 1/ a
žalobcu2/,atovšetkovcelkovejkúpnejcene89900,-eur,kúhrade,ktorejsažalobcoviazaviazalivtroch

splátkach v rôznych sumách. Nebolo sporné, že žalobcovia uhradili časť kúpnej ceny v sume
5 000,- eur pred podpisom Zmluvy a časť kúpnej ceny v sume 20 000,- eur v deň podpisu. V spore nebolo
sporné, že zmluvné strany (strany sporu) sa dohodli na ukončení predmetnej zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve dňa 12.09.2023 a za týmto účelom uzatvorili písomne dohodu o ukončení budúcej kúpnej
zmluvy zo dňa 12.09.2023, v ktorej sa dohodli v bode. 1 čl. II. Dohody, že žalovaný žalobcom vráti časť

kúpnej ceny vo výške 5 000,- eur najskôr do 60-tich dní od uzatvorenia Dohody a časť zaplatenej kúpnej
ceny vo výške 20 000,- eur najskôr do 60-tich dní od uzatvorenia Dohody. V uvedenom ustanovení bodu
1. čl. II. Dohody žalovaný podmieňoval vrátenie kúpnej ceny zámenou za iného budúceho kupujúceho.
V spore bolo sporné, či mali žalobcovia právo na vrátenie preddavku 25 000,- eur
až po nahradení iným záujemcom o kúpu predmetných nehnuteľností. Súd posúdil ustanovenie bodu

1. č. l. II Dohody o tom, že žalovaný podmieňuje vrátenie kúpnej ceny zámenou za iného budúceho
kupujúcehoažeuvedenádobaminimálne60dnímáslúžiťktomu,abymalmožnosťdojednaťauzatvoriť
zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy s iným kupujúcim za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko mal
za to, že takto uvedené zmluvné dojednanie ohľadne lehoty na vrátenie preddavku spôsobuje značnú
nerovnováhu v práve spotrebiteľa - žalobcov na vrátenie preddavku, kedy žalobcovia ako spotrebitelia

sú v neistom postavení a žalovaný ako dodávateľ si môže takto ľubovoľne posúvať lehotu, v ktorej je
povinný predmetný preddavok vrátiť žalobcom. Preto súd žalobe vyhovel a mal za to, že čas plnenia
nebol z vyššie uvedeného dôvodu platne dohodnutý, a preto žalovaný bol povinný podľa
ustanovenia§563Občianskehozákonníkavrátiťžalobcom1/,2/poskytnutýpreddavokvzmysledohody
oukončenízmluvyobudúcejkúpnejzmluvevsume25000,-eurvlehote,vktorejžalovanéhožalobcovia

písomne vyzvali výzvou zo dňa 20.03.2024, ktorá bola žalovanému doručená dňa 09.04.2024 a od tohto
dňa sa počítala 7-dňová lehota na plnenie, ktorá uplynula dňa 16.04.2024. Odo dňa 17.04.2024 sa tak
žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 25 000,- eur žalobcom 1/, 2/. Na
základe vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný neuniesol svoju procesnú obranu o tom, ževrátenie preddavku bolo podmienené náhradou záujemcu, ktorý uzavrie so žalovaným zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve na kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný tieto skutočnosti ničím nepreukázal
do skončenia dokazovania. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 25 000,- eur. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania, súd priznal žalobcom
1/, 2/ aj požadované zákonné úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty
vo výzve zo dňa 20.03.2024, doručenej žalobcom 1/, 2/ dňa 09.04.2024 na vrátenie preddavku podľa
dohodyoukončenízmluvyobudúcejkúpnejzmluve,kedysanasledujúcideňpouplynutí7-dňovejlehoty
dostal do omeškania, a preto od tohto, t. j. od 17.04.2024 súd v súlade s § 517 OZ a nariadenia vlády

priznal žalobcom 1/, 2/ žalované zákonné úroky z omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa §
255 a § 262 CSP a úspešným žalobcom 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému
žalovanému v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho
súdneho úradníka po právoplatnosti tohto konania. V konaní súd nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, na základe ktorej by mal rozhodnúť o trovách konania inak. Ako už bolo uvedené,
na strane žalovaného je dodávateľ - podnikateľ a na strane žalobcov 1/, 2/ je záujemca - spotrebiteľ

fyzická osoba, ktorí si úspešne uplatnili svoj nárok.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že právny názor súdu prvej inštancie
je nesprávny a žalobný návrh žalobcu v tomto konaní považuje v celom rozsahu za nedôvodný,
nestotožňuje sa s tvrdením žalobcu uvedeným v žalobnom návrhu. Podľa článku VI. Zmluvy o uzatvorení

budúcej zmluvy „Zmluvné strany dojednávajú, že dojednaný čas, do ktorého má
byť stavba ukončená, sa predlžuje o čas, po ktorý bola výstavba prerušená v dôsledku okolností
vylučujúcich zodpovednosť, t. j. v dôsledku tzv. vyššej moci, ako aj v prípade, ak postup stavebných prác
bude prerušený v dôsledku rozhodnutí príslušných orgánov, bez zavinenia budúceho predávajúceho
a zhotoviteľa stavby. Skutočnosťami, ktoré majú zmluvné strany podľa tohto bodu na mysli, sú najmä

živelné pohromy, vojny, občianske nepokoje, štrajky, výkon archeologických prieskumov v mieste
výstavby a iné okolnosti, ktoré nastanú nezávisle od vôle budúceho predávajúceho a
zhotoviteľa stavby, bránia v riadnom priebehu výstavby a nemožno rozumne predpokladať, že by budúci
predávajúci v súčinnosti so zhotoviteľom stavby takúto prekážku prekonal. Trvanie okolností podľa tohto
bodu vylučuje omeškanie budúceho predávajúceho s ukončením a odovzdaním stavby.“

Stavebník nemohol vykonávať stavbu z dôvodu nevydania stavebného povolenia, ktoré sa dostalo do
omeškania z dôvodu práceneschopnosti projektanta zodpovedného za stavebné povolenie. Stavebník
nemohol vykonávať stavbu z dôvodu, že Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho
kraja si vyžadovala doplnenie, aby mohla vydať súhlas k predloženej dokumentácii s
realizáciou a vydaním stavebného povolenia na stavby a napojenie na cestu III/1764. Aj keď žalovaný

uzatvoril so žalobcom Dohodu o ukončení Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy dňa 12. septembra 2023,
je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosti uvedené vyššie. Žalovaný pri uzatváraní dohody o ukončení
Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy písomne upovedomil žalobcov, že vrátenie uhradenej
časti kúpnej ceny je možné, ale je podmienené tým, že musí dôjsť k náhrade záujemcu, ktorý uzavrie
so žalovaným Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy na kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Žiaľ,

zhoršeniesituácienarealitnomtrhumázadôsledokpredĺženienaplneniapodmienokdohodyoukončení
Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Žalovaný má za to, že ak bolo žalobkyni umožnené ukončiť
Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, ktorej ukončenie bolo podmienené náhradou iným klientom
a v prípade náhrady jej vrátiť časť kúpnej ceny, je v práve požadovať od žalobcov strpenie, aby došlo zo
strany žalovaného k naplneniu dohody o ukončení Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. V snahe

žalovaného je naplniť dohodu o ukončení Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy k spokojnosti
oboch strán. Má zato, že je zrejmé a pochopiteľné, že zmluvu s určitým klientom je možné
ukončiť len v prípade, ak sa strany dohodnú na náhrade iným klientom. Inak by záujemca
muselpodľazmluvyakceptovaťpredĺženiedojednanéhočasu.Ďalejnamietalvsúvislostisnevyhovením
jeho žiadosti o odročenie pojednávania, že právo na súdnu a inú právnu ochranu patrí medzi základné

ľudské práva a vychádza priamo z Ústavy Slovenskej republiky, a preto si žalovaný
má právo kedykoľvek v priebehu súdneho sporu zvoliť právneho zástupcu. Súd prvej inštancie porušil
základné ústavné právo žalovaného a odňal žalovanému ako strane sporu právo konať pred súdom, a to
z dôvodu, že bez dôležitého dôvodu neakceptoval ospravedlnenie žalovaného na pojednávaní, ktoré sa
uskutočnilo dňa 27. novembra 2024. Uvedené konanie súdu prvej inštancie je nepochybne porušením

základného ústavného práva žalovaného a porušenie práva na spravodlivý súdny
proces a právo konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného
súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde.Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby
bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok
ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1

ústavy) (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012). Reálne uplatnenie základného
práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v
zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí
v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV.
ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012). Výklad a aplikácia zákonných predpisov

zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu,
ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno
obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV.
ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012). Výklad právnej normy súdmi nemôže byť svojvoľný,
ale musí rešpektovať základné metódy výkladových pravidiel podľa všeobecnej teórie práva, pričom

v tomto prípade súd prvej inštancie si osvojil výklad právnej normy, ktorý je v rozpore so základnými
metódami výkladových pravidiel právnej normy. Z uvedených dôvodov preto súd vec nesprávne právne
posúdil, čo má za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci samej. Ďalej považuje týmto odvolaním
napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnený, odôvodnenie rozsudku je nejasné, nezrozumiteľné a
zmätočné. Takáto vada je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky najmä Ústava Slovenskej republiky a početné medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská
republika viazaná. Súd sa nedostatočne vysporiadal s výsledkami vykonaného
dokazovania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že považujú odvolanie žalovaného
za účelové iba s cieľom oddialiť svoju povinnosť určenú súdom zaplatiť žalobcom žalovanú istinu s
prísl., ako aj trovy konania. Žiadne z tvrdení žalovaného obsiahnuté v odvolaní právne nemôžu obstáť,
žalovaný sa počas celého súdneho konania opiera pri uplatňovaní svojej obrany proti žalobe o rôzne

nezmyselné vágne dôvody, ktoré mu znemožnili uspokojiť žalobcov v zmysle Dohody o ukončení zmluvy
o BKZ, ako napr. nevydanie stavebného povolenia, či zhoršenie situácie na realitnom trhu. Pokiaľ ide
o namietanie žalovaného, týkajúce sa údajného porušenia jeho základného ústavného práva konať pred
súdom, žalobcovia sa plne stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým súd nevyhovel žiadosti
žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu toho, že došlo v deň pojednávania k prevzatiu právneho

zastupovania žalovaného advokátom. Majú za to, že žalovaný skutočne nepreukázal súdu
existenciu objektívnych skutočností, ktoré by mu bránili zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom
doručení predvolania na pojednávanie. Žalobcovia považujú zvolenie si advokáta žalovaným
ku dňu konania pojednávania za iba účelový irelevantný procesný pokus žalovaného oddialiť samotné
pojednávania vo veci, na ktorom sa malo o veci rozhodnúť. Taktiež namietajú tvrdenie žalovaného, podľa

ktorého je rozsudok súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnený, či až nejasný, nezrozumiteľný a
zmätočný. Bez akýchkoľvek pochybností považujú rozsudok vo veci za dostatočne zdôvodnený
na viacerých stranách odôvodnenia rozsudku, ako aj zrozumiteľný. Súd rozhodol vo veci
na základe viacerých relevantných dôkazov založených do súdneho spisu, z ktorých je nárok žalobcov
na zaplatenie žalovanej istiny s prísl. preukázaný, a teda žalobcovia namietajú tvrdenie

žalovaného, podľa ktorého sa súd nedostatočne vysporiadal s výsledkami vykonaného dokazovania.
Vzhľadom k vyššie uvedenému považujú odvolanie podané žalovaným za neodôvodnené, irelevantné,
s účelom oddialiť svoju povinnosť uhradiť im žalovanú istinu s prísl., a preto žiadali odvolací súd,
aby odvolaniu žalovaného nevyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného k znášaniu náhrady trov
odvolacieho konania vo výške 100 %.

8. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1
CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na

vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a
v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/a 2/ sumu 25 000,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 25 000,- eur od 17.04.2024
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

10. V prvom rade odvolací súd uvádza, že námietku žalovaného uvádzanú v odvolaní, že súd prvej
inštancie porušil jeho základné ústavné právo a odňal mu ako strane sporu právo konať pred súdom, a
to z dôvodu, že bez dôležitého dôvodu neakceptoval ospravedlnenie žalovaného na pojednávaní, ktoré
sa uskutočnilo dňa 27. novembra 2024, nepovažoval za opodstatnenú.

11. Právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené v čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť v jej
neprítomnosti, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie
tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená predovšetkým v ustanovení § 178 ods. 2 CSP, ktoré
súdu ukladá predvolať stranu sporu alebo jej zástupcu na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na
prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Strana sa

pritom na pojednávanie predvolá len vtedy, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch, inak predvolá súd len
jej zástupcu (§ 195 ods. 1, ods. 2 a § 178 ods. 1 CSP).

12. K odročeniu pojednávania je možné pristúpiť aj na návrh strany sporu alebo jej zástupcu. Aj
v takom prípade ale platí, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu,

t. j. ak sa strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie
a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Posúdenie
dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností
prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti
o odročenie termínu pojednávania (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková

J., Tomašovič M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, komentár k § 183).

13. Právna úprava civilného procesu odročovanie pojednávania spája so sprísnenými podmienkami
a výnimočnosťou odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179 CSP (pojednávanie vedie
súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

a účel tohto zákona). Ambíciou takejto úpravy je výrazne zredukovať aplikačné problémy súvisiace
s dĺžkou súdnych konaní, a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie.

14. Odročenie pojednávania podľa CSP je viazané nielen na existenciu dôležitého dôvodu u strany alebo
jej zástupcu, ale (kumulatívne) aj na nemožnosť spravodlivo od nich žiadať, aby sa nechali zastúpiť.

Ak je dôvodom odročenia nepriaznivý zdravotný stav strany, možno vždy spravodlivo žiadať, aby bola
zastúpená na ďalšom nariadenom pojednávaní inou osobou (§ 183 ods. 1, 2 CSP). Dôvod odročenia
pojednávania je strana povinná súdu oznámiť bezodkladne (§ 183 ods. 3 CSP).

15. V danej veci je z obsahu spisu zrejmé, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na

deň 27.11.2024, na ktorý sa žalovaný nedostavil, pričom dňa 27.11.2024 (teda v deň pojednávania)
podal žalovaný žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že dňa 27.11.2024 splnomocnil advokáta
na právne zastúpenie žalovaného, a preto právny zástupca potrebuje čas na prípravu právneho
zastúpenia žalovaného. Súd prvej inštancie mailom aj telefonicky dňa 27.11.2024 oznámil právnemu
zástupcovi žalovaného, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, nakoľko prevzatie

právneho zastúpenia v deň konania pojednávania, súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, nakoľko žalovaný nepreukázal existenciu objektívnych skutočností, brániacich mu zvoliť
si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, pričom súd poukázal
na to, že žaloba bola žalovanému doručená 14.05.2024. Preto súd konal v neprítomnosti žalovaného.

16. Odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR, sp. zn. 1Obdo/19/2014, podľa ktorého, ak účastník
konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta
vprimeranejlehoteporiadnomdoručenípredvolanianapojednávanie,niejemožnéakceptovaťudelenie
plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, príp. v deň pojednávania ako
dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred

súdom. Teda subjekt sporu je sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta včas a advokát je zodpovedný
za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom
pojednávaní, pričom v tomto prípade žalovaný bol na pojednávanie predvolaný včas, predvolanie mu
bolo doručené ešte dňa 07.11.2024, a teda mal dostatok času zvoliť si právneho zástupcu.17. V okolnostiach rozhodovaného sporu je teda odvolací súd názoru, že postup súdu prvej inštancie
neodporoval zneniu ustanovenia § 183 CSP. Žalovanému bolo predvolanie na termín

pojednávania 27. novembra 2024 doručené dňa 7. novembra 2024, teda v dostatočnom predstihu
v súlade s ustanovením § 178 ods. 2 CSP, aby sa mohol žalovaný pripraviť na predmetné pojednávanie,
prípadne si zabezpečiť právne zastúpenie. Odvolací súd zároveň uvádza, že dôležitým dôvodom pre
odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 CSP nie je, ak strana, ktorej bolo predvolanie
na pojednávanie doručené v súlade s ustanovením § 178 ods. 2 CSP (t. j. najmenej päť dní predo dňom

jeho konania), v období menej ako päť dní predo dňom konania pojednávania udelí splnomocnenie na
zastupovanie v konaní advokátovi. Uvedené platí aj vtedy, ak takto zvolený advokát sa
nemôže zúčastniť pojednávania, napr. z dôvodu, že si nestihol naštudovať súdny spis. V takejto situácii
sa totiž nejedná o dôvod, ktorý nastal u advokáta krátko pred pojednávaním, ako to predpokladá znenie
ustanovenia § 183 ods. 2 CSP a nemožno sa ani odvolať na to, že strana trvá na osobnom
zastúpení takto (oneskorene) splnomocneným advokátom. K uvedenému záveru odvolací súd uvádza,

že povinnosťou súdu je postupovať v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
(čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku) a zároveň je jeho oprávnením odmietnuť
a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné
a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, prípadne vedú k nedôvodným prieťahom v konaní
(čl. 5 Základných princípov Civilného sporového poriadku).

18. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené dospel k záveru, že správnym bol postup súdu prvej
inštancie, ktorý takejto žiadosti advokáta žalovaného o odročenie pojednávania nevyhovel, a to z dôvodu
nepreukázania naplnenia zákonných predpokladov na odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov
(§ 183 ods. 1 CSP). Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred
súdom, keď vec prejednal bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.

19. Odvolací súd ďalej preskúmaním zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne
vo veci rozhodol.

20. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že
na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že
žalovaný bol na základe dohody o ukončení budúcej kúpnej zmluvy povinný vrátiť žalobcom poskytnutý
preddavok v sume 25 000,- eur a naopak, žalovaný neuniesol svoju procesnú obranu. V konaní nebolo

sporné medzi stranami sporu a vyplýva to aj z doložených listinných dôkazov pred súdom prvej
inštancie, že žalobcovia ako budúci kupujúci uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe
ktorej mal žalovaný ako budúci predávajúci uzatvoriť v lehote do 15.03.2024 za podmienok dohodnutých
v zmluve riadnu kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. B., a
to k pozemku parcela registra "C" parc. č. XXX/X v celkovej výmere 228 m2 a k stavbe

rodinného domu, ktorý sa zaviazal žalovaný (budúci predávajúci) vybudovať pre budúcich kupujúcich
manželov - žalobcu 1/ a žalobcu 2/, a to všetko v celkovej kúpnej cene 89 900,- eur, k úhrade, ktorej sa
žalobcovia zaviazali v troch splátkach v rôznych sumách. Rovnako nebolo sporné, že žalobcovia uhradili
časť kúpnej ceny v sume 5 000,- eur pred podpisom Zmluvy a časť kúpnej ceny v sume 20 000,- eur v
deň podpisu a že zmluvné strany sa dohodli na ukončení predmetnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

dňa 12.09.2023 a za týmto účelom uzatvorili písomne dohodu o ukončení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa
12.09.2023, v ktorej sa dohodli v bode. 1 čl. II. Dohody, že žalovaný žalobcom vráti časť kúpnej ceny vo
výške 5 000,- eur najskôr do 60-tich dní od uzatvorenia Dohody a časť zaplatenej kúpnej ceny vo výške
20 000,- eur najskôr do 60-tich dní od uzatvorenia Dohody. V uvedenom ustanovení bodu
1. čl. II. Dohody žalovaný podmieňoval vrátenie kúpnej ceny zámenou za iného budúceho kupujúceho.

Súd prvej inštancie správne posúdil ustanovenie bodu 1. č. l. II Dohody o tom, že žalovaný podmieňuje
vrátenie kúpnej ceny zámenou za iného budúceho kupujúceho a že uvedená doba minimálne 60 dní
má slúžiť k tomu, aby mal možnosť dojednať a uzatvoriť zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy s iným
kupujúcim za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko mal správne za to, že takto uvedené zmluvné
dojednanie ohľadne lehoty na vrátenie preddavku spôsobuje značnú nerovnováhu v práve spotrebiteľa

- žalobcov na vrátenie preddavku, kedy žalobcovia ako spotrebitelia sú v neistom postavení a žalovaný
ako dodávateľ si môže takto ľubovoľne posúvať lehotu, v ktorej je povinný predmetný preddavok vrátiť
žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd prvej inštancie správne žalobe vyhovel
a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 25 000,- eur spolu s prísl..21. V súvislosti so žalovaným prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom okresného súdu
odvolací súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude
spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so
zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,
preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené bolo.

22. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam.Akovyplývaajzjudikatúryústavnéhosúdu,ibaskutočnosť, žeodvolateľsasprávnymnázorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 188/06).

23. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový
stav a správne rozhodol, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalovaného uvádzané v odvolaní za

opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/ a 2/ odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).