Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724201256
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5724201256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci navrhovateľa – manžela: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C. XXXXX/X, XXX XX
E., zastúpeného JUDr. Danielou Paškovou, advokátkou, so sídlom J. Mazúra 4453/20, 036 01 Martin,
a manželky navrhovateľa - matky: E. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C. XXXXX/X, XXX XX
E., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: B. C., nar.
XX.XX.XXXX a E. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí
a rodiny Martin, Novomeského 4, 036 01 Martin, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin

č.k. 17P/86/2024-213 zo dňa 9. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 17P/86/2024-213 zo dňa 9. októbra 2024 v napadnutých
výrokoch IV., V., VI., VII., XIII., XIV., XV., XVI. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd
manželstvo navrhovateľa B. C., G. C., nar. XX.X.XXXX a F. C., G. H., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa

XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E., zväzok č. XX, ročník XXXX, strana
XXX, poradové číslo XXX rozvádza.
O úprave práv a povinností k maloletým deťom B. C., nar. X.X.XXXX a E. C., nar. X.X.XXXX na čas po
rozvode súd rozhodol takto:

II. Maloletý B. nar. XX.XX.XXXX a maloletý E. nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti
matky F. C., nar. XX.X.XXXX.

III. Obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otec B. C., nar. XX.X.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od
piatku od 15.00 hod., keď maloleté deti vyzdvihne z predškolského a školského zariadenia a v prípade
školského voľna v mieste bydliska matky do nedele do 18.00 hod., kedy maloleté deti odovzdá v mieste
bydliska matky.

V.Otecjeoprávnenýstretávaťsasmaloletýmideťmikaždústreduvpárnomtýždnikalendárnehorokaod
15.00 hod., kedy deti vyzdvihne zo školského zariadenia a v prípade školského voľna v mieste bydliska
matky do 18.00 hod., kedy maloleté deti v mieste bydliska matke odovzdá.VI. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v nepárnom kalendárnom týždni v utorok od
15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., kedy maloleté deti vyzdvihne v

predškolskom a školskom zariadení a v prípade školského voľna v mieste bydliska matky a po ukončení
styku maloleté deti v mieste bydliska matke odovzdá.

VII. Otec je oprávnený maloleté deti telefonicky kontaktovať každý párny utorok od 19.00 hod. do 19.15
hod. a matka je povinná tento telefonický kontakt deťom umožniť.

Osobitná úprava styku bude prebiehať nasledovne:

VIII. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny rok počas Veľkonočných
prázdnin od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.

IX. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny rok počas Vianočných
prázdnin od 24.12. od 17.00 hod. do 26.12. do 9.00 hod. a od 30.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho
nepárneho kalendárneho roku do 17.00 hod. Každý nepárny kalendárny rok počas Vianočných prázdnin
od 23.12. od 9.00 hod. do 24.12. do 17.00 hod. a od 27.12. od 17.00 hod. do 30.12. do 9.00 hod.

X. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas letných prázdnin každý kalendárny rok od
1.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 14.8. do 18.00 hod.

XI. Počas osobitnej úpravy styku otec deti vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku
maloleté deti v mieste bydliska matke odovzdá. Počas osobitnej úpravy styku sa všeobecná úprava

styku neuplatňuje.

XII. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

XIII. Otec je povinný platiť výživné na maloletého B. v sume 450,- € mesačne a na maloletého E. v sume

350,- € mesačne vždy do 15 – teho dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom právoplatnosti
výroku o rozvode manželstva.

XIV. Otec je povinný prispievať maloletému B. sumou 100,- € mesačne na tvorbu úspor, na osobitný účet
maloletého B. počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva a maloletému E. sumou 100,- €

mesačne na tvorbu úspor, na osobitný účet maloletého E. počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva.

XV. Matka oznámi otcovi čísla osobitných účtov maloletých detí zriadených matkou za účelom tvorby
úspor ihneď, po doručení rozsudku.

XVI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. Navrhovateľ B. C. návrhom doručeným okresnému súdu dňa 30.04.2024 žiadal, aby okresný súd jeho
manželstvo so F. C. rozviedol, maloleté deti B. a E. zveril do starostlivosti matky a tiež, aby súd rozhodol
o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a úprave styku otca s maloletými deťmi, ako aj

o ďalších právach a povinnostiach rodičov voči maloletým deťom. Navrhovateľ, ako opustil spoločnú
domácnosť prispieval na výživu maloletých detí sumou 600,- Eur mesačne. Súhlasí s tým, aby boli
deti zverené do osobnej starostlivosti matky a aby bol upravený jeho styk s deťmi. Domnieva sa, že k
uzavretiu rodičovskej dohody nedošlo práve z dôvodu výšky výživného, na ktorej sa manželia nevedia
dohodnúť. Navrhovateľ uviedol, že je konateľom stavebnej spoločnosti MARCOM – SK s. r. o., Martin a

uviedol, že mesačne uhrádza poplatky za hypotekárne úvery, ktorými je zaťažená nehnuteľnosť, ktoré
nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve manželky, a to v sume 286,89 Eur a 145,11 Eur. Na uvedenom
sa manželia dohodli v rámci vysporiadania BSM. Do apríla 2024 navrhovateľ uhrádzal aj poplatok za
plyn 53,- Eur mesačne, elektrinu 45,- Eur mesačne, poplatok za Netflix 40,- Eur mesačne, poplatok za
vodu 40,- Eur mesačne, ďalej mal výdavky 400,- Eur na nájom, 300,- Eur na stravu, 100,- Eur mesačne

na naftu, náklady na mobilný telefón 40,- Eur, poplatok za internet 25,- Eur.
3. K návrhu navrhovateľa sa vyjadrila písomne jeho manželka, ktorá uviedla, že s návrhom na rozvod
manželstva súhlasí, manželstvo je dlhodobo nefunkčné. Nezhody boli podľa nej v manželstve počas
celého jeho trvania. Manžel do roku 2016 pracoval mimo E., domov chodil len na víkendy. MaloletéhoB. vychovávala manželka – matka do 6-tich rokov sama, resp. za pomoci svojich rodičov. Manželka
navrhovateľa uviedla, že ona mimomanželskú známosť nemá, ale manžel má priateľku, s ktorou trávi
čas v práci, mimo práce, berie ju na výlety, dokonca na rodinné oslavy ich detí. Manželka navrhovateľa

uviedla, že jej manžel svojich synov „objavil“ pred dvomi mesiacmi, vtedy ich začal brávať na výlety, vodí
ich do reštaurácie, kupuje im hračky. Uviedla tiež, že manžel má veľmi dobré finančné zázemie, firma
MACROM – SK s. r. o. patrí iba jemu. Ona užívala cca 5 rokov staršie auto, ktoré jej aktuálne manžel
zobral s tým, že je písané na firmu a tiež jej zobral aj bicykel, lebo je zakúpený firmou. Ona sama si kúpu,
a to ani ojazdeného auta nemôže dovoliť a manžel sa teší z toho, ako jej skomplikoval každodenný život,

lebo teraz musí cestovať MHD niekoľkokrát denne spolu s deťmi. Manželka navrhovateľa uviedla, že
nie je pravdou, že otec okrem výživného zabezpečuje aj iné potreby detí, napr. že im kupuje oblečenie a
obuv. Je pravdou, že manžel spláca hypotekárne úvery, avšak treba dodať, že tieto finančné prostriedky
boli použité na kúpu bagra, auta a bytu, ktorý patrí spoločnosti MARCOM – SK s. r. o. K svojej
ekonomickej situácii manželka navrhovateľa uviedla, že pracuje v školstve, jej príjem je cca 900,- Eur
v čistom. Čo sa týka nákladov na maloleté deti, tak B. platí stravu v škole 12,- Eur, cestovné MHD 15,-

Eur, školské pomôcky 15,- Eur, pingpong 10,- Eur, vreckové 30,- Eur, kredit na mobil 16,- Eur a ďalej sú
to výdavky spojené s návštevou psychológa, ortopedickej ambulancie, náklady súvisiace s turnajmi v
pingpongu a potom bežné výdavky na stravu, hygienu a ošatenie. Čo sa týka nákladov na maloletého E.,
tak platí 30,- Eur škôlku, stravu v škôlke 60,- Eur, plavecký krúžok 65,- Eur a potom výdavky súvisiace
so stravou, hygienou, ošatením a podobne. Náklady na domácnosť predstavujú elektrina 32,66 Eur,

plyn 52,- Eur, TV a internet 24,90 Eur a strava, hygiena, ošatenie pre manželku navrhovateľa a deti.
Tiež sa vyskytujú mimoriadne výdavky súvisiace, napr. s očným vyšetrením a kúpou okuliarov u B., 2x
ročne u všetkých zubár, rôzne exkurzie, výlety, lyžiarsky, plavecký v škole u B., strojček u maloletého B..
Vzhľadom na tieto výdavky na maloleté deti manželka navrhovateľa žiadala, aby okresný súd prihliadol
na majetkové pomery otca s tým, že keď žili v spoločnej domácnosti všetci, tak výdavky na rodinu

predstavovali 3 – 4 tisíc Eur, o čom predložila do spisu výpisy z účtu s tým, že aktuálne manžel využíva,
okrem toho, že vlastní firmu MACROM – SK s. r. o., v ktorej je jediným spoločníkom, vozí sa na aute
Audi A6 allroad a deti vodí na stavbu rodinného domu, ktorý aktuálne stavia a deťom hovorí, že tam
bude mať bazén, pingpongový stôl a každé z detí tam bude mať svoju izbu, manžel si tiež robí pilotný
preukaz na lietadlo. Vlastní asi 20 ks airsoftových zbraní, zberateľské lego asi 50 ks a vojenské prilby

z 2. svetovej vojny.
4. Vo vzťahu k nákladom na maloleté deti matka uviedla, že maloletému B. diagnostikovali u neurológa
migrénu, kupujú melatonín sprej, ktorý sám stojí 120,- Eur, potom lieky od bolesti. Maloletý E. sa lieči
u imunológa a lieky pre neho, po odrátaní úhrady poisťovňou predstavujú náklady 60,- Eur. Pokiaľ by
navrhovateľ oslovil spoločnosť MARCOM – SK o vyplatenie zisku, ktorý firma dosiahla 96.552,- Eur,

tak nebol dôvod mu tento nevyplatiť. Tiež firma eviduje záväzok voči spoločníkom vo výške 13.489,-
Eur, ktorý sa v budúcnosti bude musieť vyplatiť a jediným spoločníkom v spoločnosti je navrhovateľ.
Spoločnosť nie je predĺžená, ako uvádzal navrhovateľ, naopak, spoločnosť dosahovala zisk. Tiež firma
eviduje účtovnú zostatkovú hodnotu majetku 1.704.970,- Eur a dlhodobý hmotný majetok v sume
655.866,- Eur a vlastní aj nehnuteľný majetok.

5. Okresný súd konštatoval, že v rámci pojednávania rodičia pomerne emotívne diskutovali ohľadne
stykuotcasmaloletýmideťmi.Najednompojednávanísačiastočnedohodlinavšeobecnejúpravestyku,
sporná bola otázka času, kedy si otec bude deti vyzdvihovať, nakoniec sa na nej dohodli, na ďalšom
pojednávaní sa matka vrátila k pôvodnej verzii. Tiež sa nevedeli dohodnúť v rámci všeobecnej úpravy
styku na stretávaní sa otca s maloletými deťmi v rámci pracovného týždňa, čiastočnú zhodu našli rodičia

v rámci osobitnej úpravy styku. Je však potrebné zdôrazniť, že diskusia medzi rodičmi, aj pokiaľ ide o
úpravu styku otca s maloletými deťmi, aj pokiaľ ide o otázku výživného, bola veľmi emotívna, rodičia
nedokázali spolu konštruktívne komunikovať a dospieť k nejakému konsenzu, matka sa dokonca na
pojednávaní rozplakala, okresný súd bol nútený vo veci úpravy práv a povinností vo vzťahu k maloletým
deťom rozhodnúť sám.

6. Z lustrácie zo sociálnej poisťovne okresný súd zistil, že navrhovateľ dosahuje vymeriavací základ v
roku 2024 mesačne 500,- Eur. Matka je zamestnaná v F. I. D. J. a jej vymeriavací základ predstavuje
sumu 1.173,51 Eur. Z LV č. XXXX pre katastrálne územie E. vyplýva, že firma MACROM – SK s. r. o. je
vlastníkom bytu č. X, v polyfunkčnom objekte CT-MT E. a tiež je vlastníkom podielu na pozemku. Tiež
je firma vlastníkom ďalších nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie E., ďalej

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie C.. Otec predložil aj svoj výpis z účtu
v A. C. z apríla 2022, z ktorého je zrejmé, že spláca úver vo výške 128,14 Eur a ďalší úver 150,- Eur.
Navrhovateľ 01.04. zo spoločnosti MARCOM - SK s. r. o. prijal sumu 1.000,- Eur, 12.4. ďalších 1.000,-
Eur, 14.04. sumu 471,78 Eur a ešte 147,93 Eur. Z výpisu manželky navrhovateľa v K. K. vyplýva, ženavrhovateľ jej poukázal 02.03.2024 výživné v sume 646,45 Eur, že na maloletého B. boli uhradené
obedy v sume 10,- Eur a na maloletého E. 55,- Eur, za škôlku mal. E. uhradila manželka navrhovateľa
sumu 30,- Eur. Z vyhlásenia o osobných a majetkových pomeroch manželky navrhovateľa vyplýva,

že táto udáva príjem v čistom 800,- Eur mesačne s tým, že je vlastníčkou rodinného domu na C. a
spláca jeden úver vo výške 145,85 Eur. Z vyhlásenia o osobných a majetkových pomeroch navrhovateľa
vyplýva, že tento udáva svoj príjem 1.500,- Eur mesačne v čistom s tým, že spláca dva úvery, jeden
v sume 145,11 Eur a druhý v sume 286,89 Eur. Je vlastníkom rozostavanej hrubej stavby rodinného
domu v hodnote uvádza sám 100.000,- Eur a je spoločníkom v spoločnosti MARCOM – SK s. r. o. „Z

internetovej stránky sk-finstat.sk je zrejmé, že spoločnosť MARCOM – SK s. r. o. v roku 2023 zvýšila
svoj zisk na sumu 6.449,- €, je vlastníkom dlhodobého hmotného majetku v sume 1.700.000,- €, zásoby
v hodnote 1.933,- €, krátkodobé pohľadávky vo výške 234.080,- €, na finančných účtoch je hotovosť
11.710,- €, základné imanie spoločnosti 5.000,- €, kapitálové fondy 173.905,- €, fondy zo zisku súčet
503,- €, výsledok hospodárenia minulých rokov zisk 96.552,- €.“ Z LV č. XXXX je zrejmé, že navrhovateľ
je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území C..

7. Okresný súd sa oboznámil aj s daňovým priznaním spoločnosti MARCOM – SK s.r.o. za rok 2023 a
zistil skutočnosti totožné, ako uvádzala vo svojom vyjadrení právna zástupkyňa manželky navrhovateľa.
Okresný súd sa oboznámil s daňovým priznaním navrhovateľa za rok 2023, z ktorého vyplýva základ
dane z príjmov 4.884,24 Eur. Právna zástupkyňa manželky navrhovateľa predložila do spisu vyjadrenie
spoločnosti Reality Center Martin k trhovej cene nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne

územie C., parcely č. 830/88, 830/89, 830/101, 830/102, 830/103 s tým, že na parcele č. 830/102
stojí rozostavaná stavba rodinného domu bez súpisného čísla, dosiaľ nezapísaná na LV. Stavba je v
štádiu hrubá stavba so strechou a je postavená v súlade s právoplatným stavebným povolením, v stave
technickom a právnom, v akom sú, „k dnešnému dňu“ môže byť trhová cena 360.000,- Eur až 365.000,-
Eur.

8. Okresný súd s poukazom na § 1 ods. 2 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), § 18 ZoR, § 22 ZoR,
§ 23 ods. 1, 2 ZoR, § 24 ods. 1, 5 ZoR, § 28 ods. 1, 2 ZoR, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 ZoR, § 63 ods.
1, 3, veta 1. ZoR a vykonané dokazovanie rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti jeho
rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom navrhovateľa a jeho manželky mal okresný
súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi ochladli, dochádzalo medzi manželmi ku konfliktom a

následnému odcudzeniu. Obaja zhodne ako príčinu uvádzajú, že navrhovateľ od roku 2008 do roku 2016
pracoval v C., teda nemohol čas tráviť s rodinou a vzťahy medzi nimi sa výrazne zhoršili a nepodarilo
sa ich napraviť ani potom, ako sa navrhovateľ vrátil do E.. Zhodným tvrdením manželov mal okresný
súd preukázané, že spolu nežijú, navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť v auguste 2023, maloleté deti
pochádzajúce z manželstva zostali žiť s matkou, teda aktuálne sa manželia spoločne o deti nestarajú.

Osobným kontaktom okresného súdu s manželmi počas pojednávania dospel k presvedčeniu, že vzťahy
medzimanželmisúnaozajvážnenarušené,manželianedokážumedziseboukomunikovať,vzájomnesa
obviňujú z mimomanželských vzťahov. Obaja manželia sa zhodli, že obnovenie manželského spolužitia
nie je medzi nimi možné a žiadali manželstvo rozviesť. Okresný súd dospel k presvedčeniu, že
manželstvo je nefunkčné, neplní svoj účel definovaný v § 1 ods. 2 ZoR a nerešpektuje povinnosti

stanovené § 18 ZoR, a preto manželstvo rozviedol.
9. Okresný súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol, pričom s rozvodom je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Maloleté deti
po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti zostali žiť s matkou, ktorá sa o deti osobne stará,
naviac maloleté deti s matkou zostali žiť v rodinnom dome, ktorý je ich pôvodným prostredím, na ktoré sú

zvyknuté,apretookresnýsúddospelkpresvedčeniu,žejevnajlepšomzáujmemaloletýchdetí,abytieto
zveril do osobnej starostlivosti matky. Na tomto sa obidvaja rodičia zhodli s tým, že obidvaja rodičia budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. O bežných veciach maloletých detí môže rozhodovať
ktorýkoľvek z rodičov, o podstatných veciach rovnako môže rozhodovať a konať len jeden z rodičov,
avšak v tomto prípade len na základe predchádzajúcej dohody s druhým rodičom a pre perfektnosť

takéhoto úkonu nad rámec bežných vecí sa vyžaduje schválenie súdom.
10. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke, avšak navrhovateľ – otec trval na tom,
aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi, nakoľko podľa jeho vyjadrenia doterajšie stretávanie
s deťmi bolo len sporadické. Uviedol, že chce, aby ostal jeho vzťah so synmi zachovaný, aby sa
upevňoval aj napriek tomu, že nebudú žiť v jednej domácnosti. Synov má veľmi rád. Na druhej strane

matka maloletých detí uvádzala, že manžel sa na výchove a starostlivosti o synov nikdy nepodieľal, že
svojich synov „objavil“ pred dvomi mesiacmi. Nesúhlasila s rozsahom styku, ako navrhoval manžel, otec
maloletých detí a rodičia ani opakovane na viacerých pojednávaniach neboli schopní dospieť k dohode,
a preto okresný súd o styku otca s maloletými deťmi rozhodol.11. Aj keď zákonná úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi preferuje dohodu rodičov, vzhľadom na
komunikáciu rodičov na pojednávaní bolo potrebné autoritatívne rozhodnutie súdu, aby sa tak zabránilo
neskoršiemu dohadovaniu medzi rodičmi a zbytočnej záťaži pre maloleté deti. Treba zdôrazniť, že

rodičovské práva a povinností majú obidvaja rodičia. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na Ústavný
zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako Ústavný zákon (ďalej
len „Listina“), Čl. 4, ods. 4, podľa ktorej je právom dieťaťa byť v starostlivosti obidvoch rodičov a mať s
nimi pravidelný osobný styk, pričom na tomto styku by sa rodičia mali primerane podieľať. Rovnako tak
je právom rodičov starať sa o deti a podieľať sa na ich výchove. Je nepochybné, že otec javí záujem o

svoje maloleté deti, chce sa podieľať na ich výchove a starostlivosti, chce udržiavať a prehlbovať puto
medzi ním a maloletými deťmi a z toho dôvodu okresný súd sa snažil v čo najširšej miere upraviť styk
otca so svojimi maloletými synmi. Pokiaľ ide o všeobecnú úpravu styku, tak je vhodné, „aby sa otec s
maloletými deťmi stretával každý druhý víkend od piatku do nedele, ale aj v rámci pracovného týždňa
tak, že v týždni, v ktorom bude mať deti cez víkend sa v rámci pracovného týždňa môže otec stretnúť s
deťmi v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nasledujúcom týždni, keď deti bude mať v starostlivosti

cez víkend matka, tak otec je oprávnený sa stretnúť s deťmi utorok a v štvrtok vždy od 15.00 hod. do
18.00 hod. Došlo medzi rodičmi ku konfliktu ohľadne času, kedy otec môže deti vyzdvihnúť s tým, že
súd zohľadnil, že otec vyzdvihuje deti zo školského zariadenia a predškolského zariadenia, pričom súd
bral do úvahy, že maloletý E. navštevuje materskú školu, kde je popoludňajší spánok a teda je vhodné,
aby otec ho vyzdvihol až po tomto popoludňajšom spánku a maloletý B. môže mať niekedy 6 hodín a

tiež je vhodné, aby sa stihol naobedovať v školskej jedálni, preto súd stanovil, že otec si vyzdvihne deti
v školskom a predškolskom zariadení v piatok o 15.00 hod. Otec sa dožadoval aj pravidelného kontaktu
telefonického a to denne od 19.00 hod. do 19.15 hod. a súd bol toho názoru, že denný telefonický kontakt
v pravidelnom čase by bol výrazne obmedzujúci ako pre maloleté deti, ktoré môžu mať krúžky, byť s
kamarátmi, pripravovať sa do školy a podobne a bol by výrazne obmedzujúci aj pre matku maloletých

detí, preto súd upravil aj telefonický kontakt otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený maloleté
deti kontaktovať každý párny utorok od 19.00 hod. do 19.15 hod. a tento deň súd starostlivo vyberal,
prihliadol na to, že v rámci párneho týždňa bude otec v kontakte s deťmi od piatku do nedele a naviac
v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a preto mu povolil telefonický kontakt v tomto týždni naviac ešte
v utorok od 19.00 hod. do 19.15 hod.“

12. Čo sa týkalo osobitnej úpravy styku, tak okresný súd sa snažil upraviť styk otca s maloletými
deťmi, aby bola zachovaná v rámci prázdnin a sviatkov vyváženosť medzi ním a matkou s tým, že
počas veľkonočných prázdnin v každom roku je otec oprávnený stretávať sa so synmi od Veľkonočnej
nedele do Veľkonočného pondelka, ostatné dni veľkonočných prázdnin budú deti tráviť s matkou. Taktiež
upravil styk otca s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov tak, že otec je oprávnený stretávať sa

s deťmi každý párny rok od 24.12. od 17.00 hod. do 26.12. do 9.00 hod. a od 30.12. od 9.00 hod.
do 01.01. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roku do 17.00 hod. s tým, že nasledujúci nepárny
kalendárny rok počas vianočných sviatkov to bude naopak a tieto dni budú deti v starostlivosti matky. Čo
sa týka letných prázdnin, okresný súd rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi
od 01.07. do 14.07. príslušného kalendárneho roka a od 01.08. do 14.08. príslušného kalendárneho

roka napriek tomu, že s dvojtýždňovými intervalmi matka nesúhlasila. Súd tak rozhodol preto, že aj v
prípade plánovania dovoleniek bývajú turnusy 8-dňové a 11-dňové, tak z tohto dôvodu nastavil okresný
súd na leto dvojtýždňové intervaly starostlivosti stretávania sa otca s maloletými deťmi s tým, že počas
osobitnej úpravy styku otec vyzdvihne deti v mieste bydliska matky a po ukončení styku jej tam deti
odovzdá. Matke okresný súd uložil povinnosť deti na styk s otcom riadne pripraviť, pričom zdôraznil, že

nejde len o prípravu oblečenia a iných potrieb na stretnutie, ale ide najmä o prípravu psychickú, pri ktorej
sa budú deti na stretnutie s druhým rodičom tešiť a prijímať ho pozitívne.
13. Vo vzťahu k výživnému okresný súd uviedol, že matka požadovala, aby otec prispieval na mal. B.
sumou 450,- Eur a na mal. E. sumou 350,- Eur s tým, že súčasne bude obidvom chlapcom prispievať na
tvorbu úspor a to sumou 150,- Eur každému. Otec uvádzal, že výživné v takejto výške je neprimerané,

pretože náklady na maloleté deti sú ďaleko nižšie a opakovane otec argumentoval tým, že radšej bude
prispievať maloletým deťom tak, že im priamo potrebné veci kúpi, ale nechce prispievať takouto vysokou
sumou k rukám matky, pretože odmieta financovať milenecký pomer matky. Zdôraznil, že už aj aktuálne
okrem výživného, ktoré posielal v sume 600,- Eur dohromady na obidve deti, tak deťom financoval rôzne
oblečenie,zubáramal.B.atiežsúkromnéhotrénerapingpongupreB..Okresnýsúdzdôraznil,ževýživné

slúži maloletému dieťaťu na zabezpečovanie jeho životných potrieb. Samozrejme, že pri určovaní výšky
výživného súd prihliada na odôvodnené potreby detí, zohľadňuje pri tom vek, zdravotný stav, výživné má
však pokrývať aj ďalšie odôvodnené potreby, ktoré sú podstatné vzhľadom na výchovu a vývoj dieťaťa,
ako vzdelanie, kultúrne a športové vyžitie a podobne. Pokiaľ ide o mal. E., bolo preukázané výpismi zúčtu, že matka platí na mal. E. 30,- Eur poplatok za škôlku za 1 rok, do triedneho fondu 5,- Eur, na ZRPŠ
20,- Eur na školský rok a stravu v škôlke priemerne 35,- Eur mesačne. Tiež matka uviedla, že maloletý
E. navštevuje atletický krúžok v škôlke, kde je poplatok 10,- Eur mesačne a krúžok Lego robotika, kde

je poplatok 95,- Eur za 1 roka. Pokiaľ ide o maloletého B., strava v škole predstavuje náklady 10,- Eur,
cestovné do školy 20,- Eur, mal. B. má svoj mobil, kde mu dobíja matka kredit vo výške 13,- Eur, do ŠKD
je platba 20,- Eur mesačne a B. tiež navštevuje pingpong v škole, kde sa platí 90,- Eur na školský rok.
Ďalšie výdavky sú bežnými výdavkami na stravu, hygienu, ošatenie, školské pomôcky pre maloletého
B., ako aj výlety a voľnočasové aktivity. Odôvodnené potreby maloletých detí nie sú jediným kritériom,

podľa ktorého súd stanovuje výšku výživného. Ďalšími z kritérií sú samozrejme možnosti, schopnosti
a majetkové pomery oboch rodičov. Súd pri tom zohľadňuje, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará, pričom v danom prípade je nepochybné, že osobnú starostlivosť o deti v prevažnej miere
zabezpečuje matka, ktorú skutočnosť bral súd do úvahy pri určovaní výživného.
14. K majetkovým pomerom matky mal okresný súd preukázané, že táto pracuje na pozícii
pedagogického asistenta v F. I. D. J., kde jej príjem sa pohybuje od 980,- Eur do 1.180,- Eur v čistom,

pričom táto suma zahŕňa aj daňový bonus na obidve deti. Je vlastníčkou štvorizbového rodinného domu
na C., ktorý rodinný dom matka nadobudla titulom vyporiadania BSM. Jedná sa o nehnuteľnosť zapísanú
na LV č. XXXX pre katastrálne územie E.. Rodinný dom sa nachádza na parcele č. 1352/15, ktorá
má výmeru 405 m2 a parcele 1352/51, ktorá parcela má výmeru 95 m2. Celkom výmera pozemkov
pod rodinným domov a priľahlých pozemkov predstavuje výmeru 500 m2. Žiadny iný hnuteľný, ani

nehnuteľný majetok matka nevlastní. „Pokiaľ ide o majetkové pomery otca tieto zostali sporné. Otec
sám deklaroval pred súdom svoj čistý príjem 1.500,- €. Rovnakú sumu deklaroval aj pred kolíznym
opatrovníkom. Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že otcov vymeriavací základ predstavuje
iba sumu 500,- € mesačne. Na druhej strane však samotným otcom deklarované výdavky v návrhu
predstavujú v súčte sumu 2.075,- €, ktoré výdavky nezahŕňajú však výdavky na ošatenie a drogériu,

teda reálne výdavky otca sú ešte vyššie. Súd vykonal dokazovanie aj daňovým priznaním otca za rok
2023, z ktorého vyplýva výška základu dane z príjmov 4.884,24 €. Pri otcom deklarovanom príjme nie
je možné pokryť ani tieto bežné výdavky, ktoré sám deklaruje a naviac otec si môže dovoliť stráviť
víkend v hotely v D. K. spolu s deťmi a môže si dovoliť financovať stavbu nie malého rodinného domu,
ktorý doposiaľ nie je skolaudovaný. Je teda zrejmé, že otec sa svoj reálny príjem snaží zatajiť. Otec

bol poučený podľa § 63 ods. 1 ZoR. Rodič, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu na zistenie
ďalších skutočností, potrebných na rozhodnutie. Ak si túto povinnosť rodič nesplní, prezumuje sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima, čo je suma

vyššia než 5.000,- €. Otec deklaroval, že je jediným spoločníkom vo firme MACROM – SK s. r. o.
Otec sa síce vyjadril, že firma je v strate, doslova na pojednávaní uviedol, že za posledné roky firma
nevyliezla do plusových čísel, v kuse je v kontokorentoch, v kuse je v červených. Uvedené tvrdenie sa
však nezakladá na pravde. Z internetového portálu www.finstat.sk bolo zistené, že spoločnosť od roku
2018 dosahovala zisky, naposledy v roku 2023 dosiahla zisk 6.449,- € a tržby predstavovali 1,3 mil. €.

Firma vlastní nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie E. a to dvojizbový byt
a priľahlé pozemky, ďalej vlastní firma pozemky o celkovej výmere 2.577 m2 v katastrálnom území C.,
zapísané na LV č. XXX, naviac z daňového priznania spoločnosti MARCOM – SK s. r. o. bolo zistené,
že firma má vlastné imanie v hodnote 282.409,- € a disponuje nerozdelených ziskom z minulých období
v sume 96.500,- €. Naviac firma je vlastníkom pracovných strojov, keďže vykonáva demolačné práce

a to stroje: JCB 4CX 2019, JCB 3CX 2019, Komatsu PW180-7, JCB 8026 CTS 2015, žeriav AD202T,
MAN TGS 41.440, MERCEDES ACROS 6X4 + hiab 106 XS. K ďalším majetkovým pomerom otca súd
zistil, že tento je vlastníkom pozemkov v katastrálnom území C., zapísaných na LV č. XXXX o celkovej
výmere 1.500 m2, na ktorých stavia rodinný dom, o ktorom sám sa vyjadril, že ide o 10 izbový rodinný
dom, dosiaľ neskolaudovaný, ktorá trhová hodnota nehnuteľnosti podľa vyjadrenia www.realitycenter.sk,

predstavuje sumu 360.000,- € až 365.000,- €. Je zrejmé, že majetkové pomery a ekonomická situácia
otca je neporovnateľne priaznivejšia, ako ekonomická situácia matky, rovnako tak životná úroveň otca
je vyššia niekoľkonásobne, než životná úroveň matky. Otec matke na jednej strane vyčíta, že pracuje
v školstve, o 12.00 hod. je doma, môže si nájsť lepšie platenú prácu, na druhej strane matka študuje,
snaží sa zvýšiť si kvalifikáciu, čo potencionálne jej umožní vyšší príjem a aj túto skutočnosť jej otec

vyčíta. Rovnako je matke vyčítané , že v jednom mesiaci minula spolu s deťmi v reštauráciách 141,-
€, ale na druhej strane stravovanie v reštauráciách, aj v čase, keď má deti otec u seba je pre otca
štandardom. Otec argumentuje tiež tým, že ak on stavia rodinný dom, ktorého hodnota je 365.000,-
tak matka disponuje domom, ktorý má tiež hodnotu zhruba 400.000,- €. Súd zdôrazňuje, že matkanadobudlarodinnýdomtitulomvyporiadaniaBSMaprivyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyoboch
manželov sú rovnaké, teda ak matka získala rodinný dom v tejto hodnote, otec musel získať majetok
rovnakej protihodnoty. Naviac, tento rodinný dom bol postavený z úverov, ktoré sa zaviazal splácať

otec a zabezpečené sú záložným právom, ktoré záložné právo práve na nehnuteľnosti vo vlastníctve
matky viazne, tým pádom sa nehnuteľnosť stáva nepredajnou. Tiež výmera, pozemkov, na ktorých
stojí rodinný dom matky predstavuje len 1/3 pozemkov, ktorými za účelom výstavby rodinného domu
disponuje otec. Tiež súd zdôrazňuje, že neskolaudovaná stavba spolu s pozemkami vo vlastníctve otca
predstavuje hodnotu 360.000,- € až 365.000,- €, avšak ide o hrubú stavbu, to znamená po dokončení a

skolaudovaní bude hodnota nehnuteľností ďaleko vyššia. Ďalším z argumentov, ktoré otec používa je,
že nebude financovať milenecký vzťah svojej manželky. Súd zdôrazňuje opätovne, že výživné slúži na
zabezpečenie životných potrieb detí. Vyživovacia povinnosť by sa mala určovať tak, aby životná úroveň
dieťaťa zostala zásadne zachovaná, čo v reály znamená, že ak je dieťa zvyknuté na nákladnejší život
a pomery rodičov to umožňujú, je potrebné určiť tomu zodpovedajúce výživné. Ak rodičia dosahujú,
resp. jeden z rodičov dosahuje vysokú životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej.

Rozdielnosť životnej úrovne rodičov sa musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, z
ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Zhodu v životnej úrovni rodiča a dieťaťa je potrebné hľadať
predovšetkým v samotnom spôsobe života využívaní kultúrnych, športových a spoločenských možností.
Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb
rodiča a dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby

rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou.“ Okresný súd mal za to, že je v možnostiach a v
schopnostiach otca platiť výživné na maloletého B. vo výške 450,- Eur mesačne a na maloletého E. v
sume 350,- Eur mesačne a tiež, že majetkové pomery otca dovoľujú prispievať na výživné svojich detí
za účelom tvorby úspor, pričom tieto úspory je možné považovať za odôvodnené potreby detí a to na
každé dieťa na tvorbu úspor v sume 100,- Eur mesačne. Pri rozhodovaní o výške tvorby úspor okresný

súd zohľadňoval, že táto výška by mala byť v zásade taká, aby umožnila dieťaťu v prvom rade štúdium
a následne snáď aj zabezpečenie určitého typu „štartovacieho bývania“ (Nález Ústavného súdu ČR zo
dňa 16.12.2015, sp. zn. IV. ÚS 650/15). O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
15. Proti tomuto rozsudku podal rozsiahle odvolanie otec v rozsahu výrokov označených v predmetnom

rozsudku ako IV., V., VI., VII., XIII., XIV., XV., a to s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a dôvody
v § 62 ods. 1 CMP. Odvolací súd na tomto mieste odkazuje na celé obsahové znenie rozsiahleho
odvolania. Pokiaľ išlo o výroky označené ako IV., V., VI., tieto napadol, čo do času a rozsahu stretávania
sa s maloletými deťmi. Nesúhlasil s vymedzením času – časového rozhrania stretávania sa s maloletými
deťmi, a to pokiaľ ide o začiatok stretávania sa s maloletými deťmi, resp. čas vyzdvihnutia maloletých

detí, ktorý súd stanovil v rámci všeobecnej úpravy stretávania od 15.00 hod. – každý párny týždeň od
piatku od 15.00 hod., každú párnu stredu od 15.00 hod. a každý nepárny utorok od 15.00 hod. a každý
nepárny štvrtok od 15.00 hod. V podstate po prvom pojednávaní v uvedenej právnej veci, ktoré sa konalo
dňa 03.07.2024, prebiehalo jeho stretávanie s maloletými deťmi tak, že sa stretával s maloletými deťmi
každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 13.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že si

prevzal maloleté deti, počas letných prázdnin v bydlisku matky, resp. maloletého E. v škôlke (po jeho
obednom spánku v škôlke, ak bol v škôlke) a následne v nedeľu vrátil o 18. hod. v bydlisku matky.
Rovnako bolo zachované stretávanie sa s maloletými deťmi v režime:

- každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 13.00 hod. do 18.00 hod.,

- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok a štvrtok od 13.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že
počas letných prázdnin si maloleté deti preberal v bydlisku matky a tam ich aj vrátil a následne po začatí
školského roka 2024/2025 si deti preberá zo školy, resp. škôlky tak, že ide najprv pre maloletého B. do
školy a následne pre maloletého E.. Na uvedenom spôsobe stretávania sa ako rodičia vzájomne dohodli,

pričom poukázal na podania zo strany právnej zástupkyne manželky zo dňa 06.10.2024 a 07.10.2024,
že to bude premietnuté aj do rozhodnutia súdu, dohoda rodičov má prednosť pred autoritatívnou úpravou
zo strany súdu. Navyše čas začiatku stretávania sa od 13.00 hod. prebiehal celé letné prázdniny, ale
už aj počas školského roka 2024/2025 a prebiehal až do pojednávania konaného dňa 09.10.2024.
Stretávanie v rámci všeobecnej úpravy prebieha zväčša tak, že ide najprv pre maloletého B. s tým, že

ho vyzdvihne v škole po jeho poslednej vyučovacej hodine a po tom, ako sa naobeduje v školskej jedálni
a následne idú spolu do škôlky pre maloletého E., kde rovnako rešpektuje jeho spánok v škôlke, aj keď
maloletý E. už poobede nespáva. Počas leta nespával vôbec, vyzdvihoval ho, pokiaľ nebol v škôlke,
v domácnosti matky o 13.00 hod. Dňa 01.11.2024 nastala situácia, kedy bol sviatok a bol oprávnenýs deťmi sa stretnúť, prišiel po maloletých synov prevziať k bydlisku matky. Prišiel o 13.00 hod. Matka
mu umožnila prevziať si len maloletého B. s tým, že mu uviedla, že pre maloletého E. si má prísť o
15.00 hod. a neumožnila mu prevziať si maloletého E. skôr ako o 15.00 hod., a teda musel sa o dve

hodiny vrátiť. Takéto správanie sa matky nie je vôbec v záujme maloletých detí a aj z toho dôvodu podal
odvolanie. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 422/2016-14 a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CoP/152/2016. Pokiaľ sa má s deťmi stretávať až od 15.00 hod., tak by
malpriestortráviťčassdeťmilentrihodiny,čojeveľmimálo,pokiaľrátaajpresunzoškoly,škôlkydojeho
domácnosti a následne už o 18.00 hod. odovzdať maloleté deti matke. Navyše maloletý B. v škole do

15.00 hod ani nie je, a teda by nebolo ani dodržané miesto jeho vyzdvihnutia o 15.00 hod. v škole. Pokiaľ
matka uvádzala, že maloletý E. ešte poobede spáva, tak tento je už predškolák, vo februári 2025 bude
mať 6 rokov, bude už len starší, a teda s postupom času nebude potrebovať poobedný spánok, navyše
počas letných prázdnin nespával a stretávali sa už od 13.00 hod. Navrhol okresnému súdu, aby bolo
rozhodnuté,že„Rodičiasúpovinnívprípade,žestyksazozávažnýchdôvodovnebudemôcťuskutočniť,
oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak k bezprostredne

po jej vzniku, otec má v takomto prípade právo na náhradný termín styku s maloletými deťmi v rozsahu
zodpovedajúcom stretnutiu, ktoré sa z titulu dôvodných prekážok neuskutočnilo“, okresný súd však
uvedené do rozsudku nezahrnul. Z tohto dôvodu trval na tom, aby bol daný výrok súčasťou súdneho
rozhodnutia tak, aby mal možnosť náhradného stretnutia sa s maloletými synmi.
16. V odvolaní otec namietal výrok VII., v zmysle ktorého „Otec je oprávnený maloleté deti telefonicky

kontaktovať každý párny utorok od 19.00 hod. do 19.15 hod. a matka je povinná tento telefonický
kontakt deťom umožniť.“ Poukázal na závery stretnutia, ktoré sa uskutočnilo dňa 08.08.2024 v kancelárii
právneho zástupcu manželky. Dohodli sa, resp. odsúhlasili si s matkou maloletých detí, že bude mať
možnosť, počas niektorých dní, ktoré nebude tráviť s maloletými deťmi, nerušene maloletým deťom
zatelefonovať, a to v čase medzi 19.00 hod. – 19.15 hod. Toto však len na základe dohody rodičov

nefungovalo, bolo na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09.10.2024 a aj v jeho vyjadrení zo dňa
07.10.2024, navrhnuté, aby bolo telefonovanie s deťmi upravené rozhodnutím súdu nasledovne: „Matka
je povinná umožniť otcovi telefonický kontakt s maloletými deťmi každý párny deň v roku v čase od
19:00 -19:15 hod.“ Telefonickú úpravu s maloletými deťmi, tak ako ju upravil okresný súd vo výroku VII.,
považoval za nedostatočnú a minimálnu. Navyše nesúhlasí s dňom, tak ako je uvedený v rozsudku -

každý párny utorok, čo je pred párnou stredou, kedy je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi. Má
za to, že telefonický kontakt s deťmi v rozsahu 15 min. raz za dva týždne je nedostatočný. Pokiaľ ide o
maloletého B., s ním sa vie telefonicky spojiť aj bez nutnosti upraviť uvedené rozhodnutím súdu, nakoľko
maloletý B. má mobilný telefón. S maloletým E. je to náročnejšie, nakoľko tento telefón nemá, a teda je
potrebné, aby kontaktoval matku maloletého. Z doterajších skúseností mu matka nie vždy telefonovanie

s maloletým E. umožnila, resp. predčasne zložila telefón alebo zasahovala do telefonovania hlučnými
poznámkami a z tohto dôvodu navrhoval na pojednávaní, aj v podaní zo dňa 07.10.2024, na ktoré
odkazuje, aby bolo telefonovanie upravené súdnym rozhodnutím na každý párny deň v roku v čase od
19:00 hod – 19:15 hod. Uvedené vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 09.10.2024. Okresný
súd však v odôvodnení rozsudku na strane 11 uvádza, že sa dožadoval pravidelného telefonického

kontaktu, a to denne od 19.00 hod. do 19.15 hod., čo však nie je pravdou. V jeho záujme je kontaktovať
maloleté deti – najmä maloletého E., ktorý nemá vlastný telefón, aspoň každý druhý deň. Rodičovi, ktorý
nemá maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, ale má ich veľmi rád a má záujem na tom, aby
ich vzťah zostal zachovaný a ďalej sa rozvíjal, by malo byť umožnené kontaktovať deti aj telefonicky
minimálne počas dní, počas ktorých s nimi nie je v osobnom kontakte.

17. V odvolaní otec namietal okresným súdom určené výživné. Od času, ako opustil spoločnú
domácnosť, sám dobrovoľne prispieval na výchovu a výživu maloletých detí k rukám matky sumou 600,-
Eur na obe maloleté deti, aj napriek tomu, že v návrhu na rozvod uvádzal sumu 400,- Eur. Okresným
súdom určené výživné v rozsahu 450,- Eur na maloletého B. a v sume 350,- Eur na maloletého E. plus
po 100,- Eur na každého z nich na tvorbu úspor nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí

ani potrebám, ktoré matka v priebehu konania uvádzala. Matka v priebehu konania uvádzala odlišné
výdavky na maloleté deti, resp. uvádzala v mesačných výdavkoch, výdavky, ktoré boli jednorazové, resp.
neaktuálne ako návšteva psychológa u maloletého B. – jednalo sa o jednorazovú návštevu, plavecký
výcvikmaloletéhoE.,ktorýzačalnavštevovaťvjúnianáslednevňomnepokračoval.Vosvojomvyjadrení
k návrhu na rozvod zo dňa 08.06.2024 matka uvádzala výdavky v inej sume, ako uviedla v tlačive

– Vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, a vo vyjadrení zo dňa 06.10.2024
uviedla opätovne odlišné výdavky. Navyše vo vyjadrení zo dňa 06.10.2024 matka uvádzala u maloletého
B. medzi výdavky aj poplatok za ŠKD v sume 20,- Eur mesačne, pritom maloletý B. je na druhom
stupni, kedy už žiaci nenavštevujú školský klub detí a ani maloletý B. nenavštevuje žiadny školskýklub detí, pričom súd v odôvodnení rozhodnutia na tento výdavok B. poukazuje. Priemerné „mesačné
výdavky na maloletého B. predstavujú sumu cca 142,25EUR t.j.: 10EUR strava + 20EUR cestovné
+ 13EUR kredit + 7,50EUR (90EUR /12mesiacov) ping pong + 9,75EUR škola (10EUR hygienické +

potreby 20EUR + 20ZRPŠ + 7EUR divadlo + 50EUR pomôcky + 30 EUR Brno/12mesiacov) + 50EUR
oblečenie + 25EUR lieky + 7EUR výtvarná. Výdavky na maloletého E. predstavujú mesačne priemerne
sumu 142,50EUR pozostávajúce z 35EUR strava v škôlke + 13EUR poplatky v škôlke ( 5EUR poplatok,
5triedny fond, 20EUR ZRPŠ/rok) +10EUR atletika + 9,50EUR lego ( 180EUR na polrok z čoho 95EUR
platil otec) + 25EUR lieky + 50EUR oblečenie.“ Matka ďalej uvádzala výdavky na domácnosť v sume

spolu cca 875,40 Eur mesačne, a to strava 500,- Eur, elektrika 33,- Eur mesačne, plyn 52,- Eur mesačne,
TV a internet v sume 24,40 Eur mesačne, úver v sume 146,- Eur mesačne, drogéria v sume 70,-
Eur mesačne, benzín v sume 50,- Eur mesačne. Pričom uvedenú sumu je potrebné rozdeliť medzi tri
osoby v domácnosti, t.j. na osobu 291,80 Eur. Potom priemerné mesačné výdavky na maloletého B.
predstavujú sumu 142,25 Eur + 291,80 Eur = 434,05 Eur a na maloletého E. sumu 142,50 Eur + 291,80
Eur = 434,30 Eur. Priemerné výživné na obe maloleté deti predstavuje sumu 868,35 Eur mesačne, t.j.

434,05 Eur + 434,30 Eur. Pokiaľ prispieva na výživné sumou 600,- Eur, uvedené pokrýva viac ako 2/3
priemerných mesačných nákladov na maloleté deti. Nakoľko vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia,
nielen povinný rodič, má za to, že výživné spolu v sume 600,- Eur s ohľadom na vyššie uvedené výdavky
na maloleté deti je dostatočné. Na matku následne pripadá suma 268,35 Eur mesačne (868,35 Eur –
600,- Eur) na výživné na obe maloleté deti. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.

zn. 17CoP/12/2016 a na príjem matky, ktorá mesačne disponuje sumou cca 1.900,- Eur, ktorá je zložená
z čistého mesačného príjmu z pracovného pomeru v sume cca 900,- Eur mesačne, 600,- Eur výživné,
120,- Eur rodinné prídavky a daňový bonus v sume 260,- Eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené
priemerné mesačné výdavky je zrejmé, že matka svoju časť výživného na maloleté deti v sume cca 270,-
Eur dokáže pokryť takmer celú z daňového bonusu a rodinných prídavkov. Poukázal na rozhodnutie

NajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/88/2017„Súdpriurčovanívýškyvýživnéhonamaloletédieťaprihliada
aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z dávok štátnej sociálnej podpory, nevynímajúc
dávky platené zo zahraničia.“ Matka vo svojom podaní zo dňa 06.10.2024 vyčíslila mesačne výdavky
za mesiac september 2024, ktoré predstavovali sumu 1.768,- Eur. Jej príjem za mesiac september
predstavoval sumu 1.869,- Eur (príjem zo zamestnania, výživné, daňový bonus a prídavky na deti). Z

uvedenéhojezrejmé,žeajvčase,keďmalazvýšenévýdavky,akosamauvádzala,dokázalatietopokryť.
Súd sa však uvedeným nezaberal aj napriek tomu, že na uvedené na pojednávaní zo dňa 09.10.2024
poukazoval. V jeho záujme nie je neprispievať na maloleté deti, chce len aby výživné bolo určené
spravodlivo, aby bol do úvahy braný podiel na výžive aj zo strany matky maloletých detí. Má obavu, že
matka podstatnú časť svojho príjmu využíva na svoj voľný čas, kedy nie je s maloletými deťmi, ale s

priateľom.Matkinpriateľjenadennejbázevichdomácnosti,ajtátoštvrtáosobasamápodieľaťnachode
domácnosti a prispievať na jej chod. Pokiaľ sa s matkou aj snažili dohodnúť na výške výživného, ešte
počas prebiehajúceho súdneho konania na prvom stupni, matka často argumentovala, že aj ona chce
deťom dopriať dovolenku pri mori aspoň raz do roka, resp. víkendový pobyt, že aj to je jeden z dôvodov,
pre ktoré požaduje výživné vo vyššej sume ako je suma 600,- Eur na obe maloleté deti. Výživné slúži

potrebám maloletých detí a nie na zabezpečenie dovolenky pre matku maloletých detí. Tiež matka často
argumentuje, že si musí požičiavať od rodičov, aby deťom zabezpečila štandard, na aký sú zvyknuté,
resp. aký im bol zabezpečený v čase spolužitia v jednej domácnosti. Pričom matka uvádzala v podaní zo
dňa 08.06.2024, že na hradenie výdavkov rodiny, v čase spolužitia, minuli 3.000,- - 4.000,- Eur mesačne.
Je podľa otca úplne prirodzené, že rozpadom rodiny – resp. rozvodom manželstva sa pomery zmenia,

nakoľko z jednej domácnosti vzniknú dve. Zhodu v životnej úrovni rodiča a dieťaťa je potrebné hľadať
predovšetkýmvsamotnomspôsobeživota,využívaníkultúrnych,športovýchaspoločenskýchmožností.
Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania
potrieb rodiča a dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak
budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Súd v odôvodnení rozhodnutia

uvádza, že matke bolo vyčítané, že počas jedného mesiaca minula v reštauráciách 141,- Eur. On však
chcel poukázať na to, že matka na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 08.08.2024, uviedla súdu, že:
„ ...ja si to nemôžem dovoliť stravovať sa v reštauráciách, alebo tie denné výlety...“ Pritom z výpisu,
ktorý doložila k svojmu vyjadreniu zo dňa 06.10.2024, je zrejmé, že za mesiac september minula v
reštauračných zariadeniach a zariadeniach na zabezpečenie si stravy cca 140,- Eur. Prevažne išlo

o dni, resp. čas, kedy nebola s deťmi. Okresný súd poukázal na § 63 ods. 1 ZoR. Z odôvodnenia
rozhodnutia prvostupňového súdu je zrejmé, že okresný súd vychádzal z toho, že si povinnosť uvedenú
v predmetnom ustanovení nesplnil a následne vychádzal z toho, že jeho priemerný mesačný príjem
predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Mal za to, že svoju povinnosť splnil a okresnémusúdu predložil všetky požadované doklady. Podaním zo dňa 30.07.2024 bolo z jeho strany doručené
súdu Potvrdenie o príjme zamestnanca a Daňové priznanie z príjmov fyzickej osoby za rok 2023.
„Následne podaním zo dňa 08.10.2024 boli súdu, na základe výzvy doručené nasledovné dokumenty:

Účtovná závierka spoločnosti MARCOM-SK, s. r. o. k 31.12.2023 s potrebnými prílohami, Dlhodobý
majetok s vyznačením majetku obstaraného formou finančného leasingu, Zostatok na bankovom účte
(povolenie prečerpanie – kontokorentný účet), Bankové úvery, Záväzky z leasingu, Záväzky z úverov
od iných subjektov ako banky, Záväzky z obchodného styku. Vzhľadom na uvedené nemožno aplikovať
ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine a v tejto súvislosti poukazujem na Uznesenie Krajského súdu

Prešov sp.zn. 21CoP/6/2024 zo dňa 28.05.2024“. V odôvodení rozhodnutia sp. zn. 17P/86/2024 je zo
strany súdu poukazované na skutočnosti zrejmé z ním predložených dokumentov ako napríklad, že
obchodná spoločnosť disponuje nerozdeleným ziskom z minulých období, že je vlastníkom strojov a iné
skutočnosti. Je síce pravdou, že firma disponuje nerozdeleným ziskom z minulých období, má však za
to, že tento môže byť v budúcnosti použitý na krytie prípadných strát, resp. na preklenutie nepriaznivého
obdobia spoločnosti. Z účtovnej závierky je zrejmé aj to, že spoločnosť zaznamenala pokles, pokiaľ ide

o obrat aj výnosy hospodárskej činnosti za posledné účtovné obdobie. Pokiaľ ide o stroje, ktorých je
spoločnosť vlastníkom, je potrebné uviesť, že tieto sú vo vlastníctve firmy a nie v jeho vlastníctve a
sú určené na výkon predmetu činnosti spoločnosti, aj vďaka čomu môže výživné uhrádzať. Súd síce
poukazuje na záložné právo, ktoré viazne na nehnuteľnostiach vo vlastníctve matky a že nehnuteľnosť
sa stáva nepredajnou. S uvedeným sa nemožno stotožniť, nakoľko pri predaji danej nehnuteľnosti by

došlo k vyplateniu úverov, resp. je možné uvažovať aj o možnom prenesení záložných práv na iné
nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o rodinný dom, ktorý stavia, tak tento dom stavia najmä z dôvodu, že sa chce
rovnakým dielom podieľať na osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktoré budú mať v predmetnom dome
vlastné detské izby a v budúcnosti, teda po dostavaní, skolaudovaní a zariadení domu, chce podať
návrh na striedavú osobnú starostlivosť. Rodinný dom stavia pre maloleté deti. Výživné, ktoré platil k

rukám matky od augusta 2023 v sume 600,- Eur na obe maloleté deti, je dostatočné, nakoľko výživné
v tejto sume dokáže pokryť všetky matkou uvádzané odôvodnené potreby maloletých detí. Navyše je
potrebné uviesť aj to, že mimo výživného v sume 600,- Eur na obe maloleté deti maloletým synom
zakupuje oblečenie, obuv, platil športovú aktivitu – pinpong staršiemu B. – osobného trénera. Nie je teda
pravdou, že by sa maloleté deti nepodieľali na jeho životnej úrovni. Pri určení vyživovacej povinnosti je

však potrebné prihliadať jednak na odôvodnené potreby maloletých detí, majetkové pomery rodičov, ale
aj na osobnú starostlivosť každého z rodičov.
18. Pokiaľ ide o výroky o tvorbe úspor označené v rozsudku ako XIV. a XV. s uvedenými sa odvolateľ
v odvolaní nestotožnil a nesúhlasil s nimi. Bežné výživné k rukám matky je nadštandardné a nie je
dôvod pre ďalšiu tvorbu úspor. Pokiaľ by mal súd za to, že je tu dôvod na tvorbu úspor pre maloleté

deti, má za to, že je potrebné určiť nižšie výživné k rukám matky, ktoré bude zohľadňovať skutočné
potrebymaloletýchdetí,skutočnosť,žeajonsapodieľanaosobnejstarostlivostiomaloletédeti.Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie, alternatívne zmenil, v rozsahu odvolaním napadnutých výrokov nasledovne: „Otec B. C.,
nar. XX.X.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatku od 13.00

hod., keď maloleté deti vyzdvihne z predškolského a školského zariadenia a v prípade školského voľna
v mieste bydliska matky do nedele do 18.00 hod., kedy maloleté deti odovzdá v mieste bydliska matky.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú stredu v párnom týždni kalendárneho roka od
13.00 hod., kedy deti vyzdvihne zo školského zariadenia a v prípade školského voľna v mieste bydliska
matkydo18.00hod.,kedymaloletédetivmiestebydliskamatkeodovzdá.Otecjeoprávnenýstretávaťsa

s maloletými deťmi v nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 13.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od
13.00hod.do18.00hod.,kedymaloletédetivyzdvihnevpredškolskomaškolskomzariadeníavprípade
školského voľna v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloleté deti v mieste bydliska matke
odovzdá. Otec je oprávnený maloleté deti telefonicky kontaktovať každý párny deň v roku od 19.00
hod. do 19.15 hod. a matka je povinná tento telefonický kontakt deťom umožniť. Rodičia sú povinní v

prípade,žestyksazozávažnýchdôvodovnebudemôcťuskutočniť,oznámiťsinavzájomtútoskutočnosť
najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku, otec má v takomto prípade
právo na náhradný termín styku s maloletými deťmi v rozsahu zodpovedajúcom stretnutiu, ktoré sa z
titulu dôvodných prekážok neuskutočnilo. Otec je povinný platiť výživné na maloletého B. v sume 350,-
€ mesačne a na maloletého E. v sume 250,- € mesačne vždy do 15 – teho dňa v mesiaci k rukám matky

vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.“
19. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že súd prvej inštancie vychádzal
zo správneho posúdenia veci a na základe vykonaného dokazovania správne a úplne zistil skutkový
stav veci a prejednávanú vec po skutkovej a právnej stránke správne posúdil. V potrebnom rozsahusa súd prvej inštancie so všetkými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie vo veci vysporiadal a z
týchto dôvodov považuje matka rozsudok napadnutý odvolaním otca za v celom rozsahu vecne správny,
zákonný a spravodlivý. Otec spochybňuje rozhodnutie prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa úpravy

stretávania sa otca s maloletými deťmi, kedy sa dožaduje v stanové dni, možnosti stretávania sa
s maloletými deťmi už od 13:00 hod. namiesto od 15:00 hod. Maloletý E. stále navštevuje predškolské
vzdelávanie, a preto nastavenie stretávania otca s maloletým E. už od 13:00 hod. narúša denný režim
maloletého E. nastavený práve predškolským zariadením, čo si však otec zjavne neuvedomuje. Otec
argumentuje, že uvedený čas realizácie styku s maloletými deťmi by chcel tráviť aktívne, a preto chce

s maloletými deťmi realizovať styk o dve hodiny dlhšie, avšak ani na to určený čas otec netrávi s
deťmi plnením si povinností, ktoré maloleté detí majú. Otec absolútne ignoruje najmä školské povinností
maloletého B., ktoré sú nevyhnutné pre jeho ďalšie štúdium a maloletý B. sa pravidelne od otca vracia
bez domácich úloh a nepripravený na ďalšie vyučovanie. Ďalej otec vo svojom odvolaní tvrdí, že
prvostupňový súd neurčil a neupravil inštitút „náhradného stretávania sa" maloletých detí s otcom. Otec
však toto svoje tvrdenie nepodložil reálnou situáciou, kedy by matku žiadal o náhradné stretnutie, ale

považuje za potrebné ho mať určené. Rovnaká situácia nastáva aj v prípade povinného telefonovania
maloletých detí s otcom, ktorý chce mať možnosť si s nimi volať každý jeden deň, avšak matka nemá
za to, že by sa im otec pokúšal volať aj v iné dni a matka by mu nevyhovela, ak maloleté deti, teda
maloletý E. nemal iný program. Otec si doslovne maloleté deti kupuje drahými darmi a výletmi, napriek
tomu, že ním bola niekoľkokrát rôzne tvrdená finančná situácia neumožňujúca mu platiť vyššie výživné

na maloleté deti. Maloletý E. má rád stavebnice LEGO, a preto otec neváhal mu vytvoriť jeho vlastný
malý „Legoland". Maloletý B. je už vo veku teenegera, ktorému doteraz otec v živote veľmi chýbal
a odrazu sa objavil aj s dostatkom financií, aby mu splnil akýkoľvek, aj keď nezodpovedný sen, ako
napríklad šoférovať jeho luxusné autá. Čo sa týka argumentácie otca vo veci výživného na maloleté
deti, matka má za to, že vzhľadom na aktuálnu situáciu a dramatický nárast cien pripadá do úvahy

aj zvýšenie výživného na maloleté deti, ktoré je v otcových finančných možnostiach. Sám otec sa na
pojednávaniach, z ktorých sú vyhotovované a dostupné zvukové záznamy, pochválil tým, že svoj životný
štandard dokáže uspokojiť najmä zo stavieb, ktoré nefakturuje a nazýva ich tzv. čiernymi stavbami.
Práve odvolanie otca je len ďalším spôsobom, ako matke spôsobovať ďalšie príkoria aj po ich rozvode a
autoritatívne uprednostniť svoje priority bez záujmu o najlepší záujem maloletých detí. Matka považuje

rozhodnutie prvostupňového súdu za rozhodnutie, ktoré pre tento čas zohľadňuje najlepší záujem a
potreby maloletých detí, ktoré zohľadnilo v plnom rozsahu vykonané dokazovanie.
20. K doručenému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že pokiaľ išlo o čas začatia
stretávania sa s maloletými synmi na 13.00 hod., tak odkázal na všetky skutočnosti uvádzané v odvolaní
zo dňa 19.11.2024. Odmieta matkou tvrdené skutočnosti o ignorovaní školských povinností B.. Pokiaľ

išloonáhradnýtermínstretávaniasasmaloletýmideťminauvedenom,takzotrvalnapodanomodvolaní.
K právu udržiavať telefonický kontakt s deťmi sa vyjadril tiež v odvolaní, na ktoré poukázal. K zjavne,
podľa otca, ironickému tvrdeniu matky o tom, ako si uvedomuje dôležitosť otca v živote maloletých
detí, najmä počas obdobia, kedy mala suplovať jeho rolu, že pokiaľ sa v domácnosti počas určitého
obdobia nachádzal možno menej, tak to bolo z dôvodu, že sa snažil rodinu finančne zabezpečiť a najmä

zabezpečiť vlastné bývanie, aby sa mohli osamostatniť. K hračkám, legu a iným potrebám sa vyjadril
v odvolaní. K bodom týkajúcim sa vyživovacej povinnosti v plnom rozsahu odkázal na skutočnosti,
argumenty, ako aj rozhodnutia a judikáty uvedené v odvolaní. Počas letných prázdnin budú maloleté deti
v domácnosti matky a v jeho domácnosti tráviť takmer rovnaký čas, čo ho teší, ale má za to, že aj tieto
skutočnosti je potrebné pri rozhodovaní o výživnom brať do úvahy. Pokiaľ ide o podieľanie sa na životnej

úrovni otca, zotrváva na všetkých skutočnostiach uvedených v odvolaní zo dňa 19.11.2024, pričom
poukázal aj na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015, v zmysle ktorého
pri zohľadňovaní odôvodnených potrieb je nutné prihliadať aj na výchovnú úlohu výživného a nie je
možné ho len limitovať na ekonomickú kategóriu. Vyššia životná úroveň umožňuje napĺňať odôvodnené
potreby vo väčšej miere. Dieťa môže študovať na finančne náročnejšej škole alebo sa venovať viacerým

voľnočasovým aktivitám, môže mať zdravšiu a pestrejšiu stravu, kvalitnejšie oblečenie. Na druhej strane
však z tejto potreby nie je možné predpokladať povinnosť rodičov dopriať deťom bez ďalšieho vyššiu
životnú úroveň, akú majú alebo mali oni sami (bez ohľadu na výšku príjmu rodiny). Pri určovaní výšky
výživného je potrebné zvážiť aj zmysel a účel výživného. V prípade výnimočne vysokých príjmov
povinného rodiča sa nedá postupovať mechanicky podľa pravidla, že životná úroveň rodičov a detí má

byť v zásade rovnaká. Nie je možné zabúdať na skutočnosť, že je právom a aj povinnosťou rodičov
naučiť dieťa chápať hodnotu peňazí a riadnemu hospodáreniu s nimi. V prípade určenia neprimerane
vysokého výživného, ktoré dieťaťu i po dokončení prípravy na povolanie umožní dlhodobý a možno aj
trvalebezprácnyživot,môžebyťnielenvrozporesnajlepšímizáujmamidieťaťa,alemôžetiežporušovaťprávo rodiča vychovávať svoje dieťa, čo je mu pritom garantované v Čl. 32 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 17P/86/2024 zo dňa
09.10.2024 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne zmenil,

v rozsahu odvolaním napadnutých výrokov nasledovne: „Otec B. C., nar. XX.X.XXXX je oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatku od 13.00 hod., keď maloleté deti vyzdvihne
z predškolského a školského zariadenia a v prípade školského voľna v mieste bydliska matky do nedele
do 18.00 hod., kedy maloleté deti odovzdá v mieste bydliska matky. Otec je oprávnený stretávať sa s
maloletými deťmi každú stredu v párnom týždni kalendárneho roka od 13.00 hod., kedy deti vyzdvihne

zo školského zariadenia a v prípade školského voľna v mieste bydliska matky do 18.00 hod., kedy
maloleté deti v mieste bydliska matke odovzdá. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v
nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 13.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 13.00 hod. do 18.00
hod., kedy maloleté deti vyzdvihne v predškolskom a školskom zariadení a v prípade školského voľna
v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloleté deti v mieste bydliska matke odovzdá. Otec je
oprávnený maloleté deti telefonicky kontaktovať každý párny deň v roku od 19.00 hod. do 19.15 hod. a

matka je povinná tento telefonický kontakt deťom umožniť. Rodičia sú povinní v prípade, že styk sa zo
závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín
pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku, otec má v takomto prípade právo na náhradný
termín styku s maloletými deťmi v rozsahu zodpovedajúcom stretnutiu, ktoré sa z titulu dôvodných
prekážok neuskutočnilo. Otec je povinný platiť výživné na maloletého B. v sume 350,- € mesačne a

na maloletého E. v sume 250,- € mesačne vždy do 15 – teho dňa v mesiaci k rukám matky vopred,
počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, bez povinnosti platiť výživné na tvorbu úspor
maloletých detí.“
21. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že s vyjadrením otca matka
v plnom rozsahu nesúhlasí a odmieta dookola vyvracať otcom tvrdené klamstvá. Je až poľutovania

hodné moralizovanie otca o mravnej výchove maloletých detí zo strany matky, ak od leta 2024 začala
udržiavať novú známosť, zatiaľ čo otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval už vtedy k novej
partnerke, s ktorou v lete trávil aj s maloletými deťmi dovolenku a dnes si s ňou zakladá novú rodinu,
nakoľko maloletým deťom otec oznámil, že otcova partnerka je tehotná. Matka zotrvala na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach ako už aj v prvostupňovom konaní a len v krátkosti uviedla, že maloletý

B. končí vyučovanie o 13:20 hod. a následne má obed, a teda aktuálne odchádza zo školy približne o
13:45 hod. K tejto skutočnosti matka predkladá aj rozvrh hodín maloletého B.. Maloletý E. má každý
štvrtok až do 16:00 hod. atletiku, pričom osobný styk s otcom realizuje až od 16:00 hod., no otec ani
raz vo svojich vyjadreniach tieto skutočnosti neuviedol. Maloletý E. síce za viac ako polroka nastúpi do
prvej triedy na základnej škole, avšak rovnako ako jeho starší brat aj on chce mať mimoškolské aktivity,

tzv. krúžky priamo po vyučovaní a z tohto dôvodu matka považuje rozhodnutie prvostupňového súdu,
ktorý určil stretávanie maloletých detí s otcom od 15:00 hod., za správne a upravujúce vzťahy aj do
budúcnosti. Otec, ktorý vo svojom vyjadrení uvádza ako veľmi chce byť súčasťou života maloletých
detí a prežiť s nimi každú situáciu, v čase keď mal maloletý E. na prelome mesiacov január až február
2025 obojstranný zápal pľúc a bol tri týždenne chorý, tak ani raz nenavrhol, že sa o maloletého E.

postará. Preto túto situáciu matka musela zas riešiť zo svojimi rodičmi, nakoľko s maloletým E. mohla
pre svoje pracovné povinnosti ostať doma len dva týždenne a následne sa o maloletého E., v čase
keď bola matka v práci, starali starí rodičia. Matka len podotýka, že obaja starí rodičia ešte stále
pracujú a nie sú v dôchodcovskom veku. Táto situácia zasiahla do rodinného rozpočtu matky, nakoľko
počas dvoch týždňov matka nepoberala príjem, ale tzv. ošetrovné, ktoré je iba vo výške 55% denného

vymeriavacieho základu. Práve matka je tá, ktorá vždy ostáva s deťmi doma počas ich choroby bez
výnimky a nemá možnosť v tomto období si zabezpečiť dostatočný príjem, aby bola schopná samostatne
pokryť všetky náklady na výchovu a výživu maloletých detí. Práve výživné by malo pokrývať potrebné
náklady na výchovu a výživu maloletého dieťaťa a jeho výška sa odvíja od viacerých faktorov, akým
je čistý príjem rodičov, zohľadnenie nákladov na maloleté dieťa a rovnako sa výška výživného môže

určovať aj percentuálnym podielom z príjmu rodiča, ktorý má výživné uhrádzať. Podľa zaužívanej súdnej
praxe výška výživného býva vo výške 20 % z čistého mesačného príjmu pre dieťa vo veku do 6 rokov
a vo výške 25 – 30 % pre dieťa vo veku 6 - 15 rokov. Pre deti nad 15 rokov sa tento percentuálny
podiel môže pohybovať vo výške 30 – 35 % z čistého mesačného príjmu rodiča. Čo sa týka čistého
mesačného príjmu, tak nejde iba o príjem, ktorý rodič, v tomto prípade otec, sa pokúsil preukázať, pričom

otcom priznané výdavky ďaleko presahovali ním priznaný príjem, nakoľko, ako sám priamo potvrdil na
pojednávaniach, že má množstvo tzv. čiernych stavieb, ktoré do príjmov a ziskov svojej spoločnosti
nepriznáva. Uplatňuje sa aj princíp potenciality príjmov. Odvolanie otca považuje v celom rozsahu za
nedôvodné a žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom -
účastníkom - otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby

zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
23. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
24. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v

konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
25. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a

ktorébyspĺňaliprocesnépodmienkyuvedenév§366CSP.Akajotec(mimoiného)vodvolanípoukazuje
na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné
dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z

ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie,
odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom
otca, v ostatnom opätovne poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387
ods. 2 CSP).
26. Otec podľa obsahu odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky

vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
27. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
(ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak (ods. 2).

28. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné
dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd

rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
29. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok

hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúcenajmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní

nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
30. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako
okresný súd.

31. Otec v odvolaní namietal vymedzenie času – časového rozhrania stretávania sa s maloletými deťmi,
a to pokiaľ ide o začiatok stretávania sa s maloletými deťmi, resp. čas vyzdvihnutia maloletých detí,
ktorý okresný súd stanovil v rámci všeobecnej úpravy stretávania od 15.00 hod. – každý párny týždeň
od piatku od 15.00 hod., každú párnu stredu od 15.00 hod. a každý nepárny utorok od 15.00 hod.
a každý nepárny štvrtok od 15.00 hod. V odvolaní otec v tejto rovine poukázal na to, „že manželia
dospeli len k čiastkovej dohode pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletými deťmi s tým, že čas

začatia stretávania sa otca s maloletými deťmi, resp. čas kedy som oprávnený deti vyzdvihnúť, bol aj
zo strany matky v podaní zo dňa 06.10.2024 uvádzaný na 13.00 hod. Rovnaký časový údaj vyplýva aj
z nášho podania – vyjadrenie do konania zo dňa 07.10.2024, na ktoré zároveň poukazujem a v ktorom
zhodne uvádzam čas začatia stretávania sa s maloletými deťmi o 13.00 hodine. a to každý párny piatok,
párnu stredu a nepárny utorok a nepárny štvrtok. Mal som za to, že sme sa na uvedenom ako rodičia

dohodli, pričom zhoda je zrejmá aj z našich podaní zo dňa 06.10.2024 a 07.10.2024“. V súvislosti s touto
argumentáciou otca odvolací súd konštatuje, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti
matke, avšak navrhovateľ – otec trval na tom, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi, nakoľko
podľa jeho vyjadrenia doterajšie stretávanie s deťmi bolo len sporadické. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd síce uviedol, že zákon preferuje dohodu rodičov,

avšak bol toho názoru, že je potrebné autoritatívne rozhodnutie súdu, aby sa tak zabránilo neskoršiemu
dohadovaniu medzi rodičmi a zbytočnej záťaži pre maloleté deti, s ktorým záverom vzhľadom na
obsah spisového materiálu a výsledky vykonaného dokazovania odvolací súd súhlasí. Pri tomto závere,
tak okresného súdu, ako i odvolacieho súdu sa zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinností majú
obidvaja rodičia. Pokiaľ v odvolaní otec namietal a žiadal čas začatia stretávania sa s maloletými deťmi

o 13.00 hodine pri všeobecnej úprave styku, tak okresný súd zohľadnil, „aby sa otec s maloletými
deťmi stretával každý druhý víkend od piatku do nedele, ale aj v rámci pracovného týždňa tak, že v
týždni, v ktorom bude mať deti cez víkend sa v rámci pracovného týždňa môže otec stretnúť s deťmi
v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nasledujúcom týždni, keď deti bude mať v starostlivosti
cez víkend matka, tak otec je oprávnený sa stretnúť s deťmi utorok a v štvrtok vždy od 15.00 hod.

do 18.00 hod.“, ktorý záver považoval odvolací súd za vecne správny a zodpovedajúci najlepšiemu
záujmu maloletých detí. Východiskom tohto záveru bola skutočnosť, ktorú konštatoval i okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku, otec ju osobitne nenamietal, že „Došlo medzi rodičmi ku konfliktu
ohľadnečasu,kedyotecmôžedetivyzdvihnúť“.Akokresnýsúdpovykonanídokazovania,nazeraniacez
prizmu najlepšieho záujmu maloletých detí, zohľadnil, že otec vyzdvihuje deti zo školského zariadenia

a predškolského zariadenia, pričom okresný súd bral do úvahy, že maloletý E. navštevuje materskú
školu, kde je popoludňajší spánok, a teda je vhodné, aby otec ho vyzdvihol až po tomto popoludňajšom
spánku a maloletý B. môže mať niekedy 6 hodín a tiež je vhodné, aby sa stihol naobedovať v školskej
jedálni a stanovil, že otec si vyzdvihne deti v školskom a predškolskom zariadení v piatok o 15.00
hod., tak odvolací súd mal za to, že takto boli správne zohľadnené nielen možnosti otca, ale najmä

potreby maloletých detí. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu tvrdenie otca v odvolaní, že nie je zrejmé,
z akého dôvodu okresný súd rozsah stretávania skrátil o dve hodiny, pričom okresný súd toto svoje
rozhodnutie dostatočne odôvodnil, v tejto rovine poukazuje odvolací súd primerane a podporne na
odôvodnenie napadnutého rozsudku s dôrazom na ods. 42. cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP. Len
pre úplnosť a nad rámec uvedeného posúdenia odvolacím súdom sa žiada uviesť, že pokiaľ i maloletý

v materskej škôlke v čase popoludňajšieho spánku by aj nespal, tak čas určený na spánok plní funkciu
dôležitej psychohygieny. Ak otec v tejto rovine poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
422/2016-14, tak len samotný poukaz a citácia tohto rozhodnutia, bez toho, aby uviedol, v čom sú závery
okresného súdu, ktorý bral do úvahy, že maloletý E. navštevuje materskú školu, kde je popoludňajší
spánok, a teda je vhodné, aby otec ho vyzdvihol až po tomto popoludňajšom spánku a maloletý B.

môže mať niekedy 6 hodín a tiež je vhodné, aby sa stihol naobedovať v školskej jedálni nesprávne
prípadne nerešpektujúce najlepší záujem maloletých detí, potom nepredstavoval priestor na odklon
od záverov okresného súdu. Otec v odvolaní poukázal v tejto rovine aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7CoP/152/2016, z ktorého citoval časť najmä, že „Zákon o rodine priorizuje dohodurodičov o úprave styku a len v prípade, ak rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na úprave styku, upraví
styk autoritatívne súd“, odvolací súd na tomto mieste potom cituje ďalšiu časť z tohto rozhodnutia,
z ktorej vyplýva „.....pričom prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý

psychický a fyzický vývoj, zohľadňuje vek dieťaťa a jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku,
mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov a podobne tak, aby aj
z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom
nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať

so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o
výkone ich rodičovských práv a povinností.“, ktoré postuláty boli v rozhodnutí okresného súdu dodržané,
pričom sa primerane odkazuje v tejto rovine na najmä na ods. 42. napadnutého rozsudku cez úpravu v
§ 387 ods. 1, 2 CSP, ako i na ostatné časti napadnutého rozsudku.
32. Otec v odvolaní namietal, že okresný súd nezahrnul do výrokovej časti svojho rozhodnutia, napriek
tomu, že to navrhoval výrok „Rodičia sú povinní v prípade, že styk sa zo závažných dôvodov nebude

môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak k
bezprostredne po jej vzniku, otec má v takomto prípade právo na náhradný termín styku s maloletými
deťmi v rozsahu zodpovedajúcom stretnutiu, ktoré sa z titulu dôvodných prekážok neuskutočnilo.“ Pokiaľ
aj otec vzniesol takýto návrh v prvoinštančnom konaní a okresný súd o ňom osobitne nerozhodol a ani
v odôvodnení napadnutého rozsudku mu nevenoval osobitnú pozornosť, tak uvedené nepredstavuje

dostatočnýpriestornaingerenciuodvolaciehosúdu,keďžeokresnýsúdrozhodovalvdostatočnomrámci
o styku otca s maloletými, s akcentom na skutočnosť, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov a zákon
neukladá povinnosť rozhodnúť o náhradných termínoch, takže zvolenému postupu okresného súdu,
vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, odvolacím súdom niet čo vytknúť.
33. V odvolaní otec namietal výrok VII. napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého „....Otec je oprávnený

maloleté deti telefonicky kontaktovať každý párny utorok od 19.00 hod. do 19.15 hod. a matka je povinná
tento telefonický kontakt deťom umožniť.“ V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého vyplýva, že otec sa dožadoval aj pravidelného
kontaktu telefonického a to denne od 19.00 hod. do 19.15 hod. a okresný súd bol toho názoru, že
denný telefonický kontakt v pravidelnom čase by bol výrazne obmedzujúci ako pre maloleté deti, ktoré

môžu mať krúžky, byť s kamarátmi, pripravovať sa do školy a podobne a bol by výrazne obmedzujúci
aj pre matku maloletých detí, preto upravil aj telefonický kontakt otca s maloletými deťmi tak, že otec
je oprávnený maloleté deti kontaktovať každý párny utorok od 19.00 hod. do 19.15 hod. a tento deň
okresný súd starostlivo vyberal, prihliadol na to, že v rámci párneho týždňa bude otec v kontakte s
deťmi od piatku do nedele a naviac v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., a preto mu povolil telefonický

kontakt v tomto týždni naviac ešte v utorok od 19.00 hod. do 19.15 hod. Odvolací súd mal za to, že
takéto odôvodnenie je dostatočné a vecne správne. Na uvedenom závere nič nemenia ani tvrdenia otca,
že sa dožadoval telefonického kontaktu každý párny deň a že telefonický kontakt s deťmi v rozsahu
15 min. raz za dva týždne je nedostatočný, keďže otec pri svojich záveroch v tejto rovine nezohľadnil
argumentáciu okresného súdu, že otcom navrhnutý interval telefonického kontaktu čase by bol výrazne

obmedzujúci ako pre maloleté deti, ktoré môžu mať krúžky, byť s kamarátmi, pripravovať sa do školy
a podobne a bol by výrazne obmedzujúci aj pre matku maloletých detí, to všetko s prihliadnutím na
situáciu, že bol okresným súdom upravený osobný styk otca s maloletými deťmi. Ak otec v odvolaní
tvrdil, že by mu malo byť umožnené kontaktovať deti aj telefonicky minimálne počas dní, počas ktorých
s nimi nie je v osobnom kontakte, čo má byť v záujme maloletých detí, tak odvolací súd uvádza

vo vzťahu k posudzovanej problematike, vo svetle jej riešenia a s ohľadom na aktuálnu situáciu, s
prihliadnutím nato, že žiaden rodič nie je schopný dať dieťaťu širokospektrálne všetko, čo dieťa pre svoj
život potrebuje (čím odvolací súd nemá na mysli materiálnu stránku zabezpečenia dieťaťa), a pokiaľ
tomu nebránia významné okolnosti, rovnocenná participácia každého rodiča na výchove a starostlivosti
o každého maloletého už od jeho narodenia je veľmi významná a nezastupiteľná, okresným súdom

bolo na tieto skutočnosti v jeho rozhodnutí prihliadané. Nepochybne najvhodnejším spôsobom, akým
je možné vzájomné vzťahy dieťaťa s rodičmi v situácii, keď rodičia už spolu nežijú (ako je tomu tiež v
posudzovanej veci), rovnocenne rozvíjať, je nastavenie takej formy výkonu osobnej starostlivosti o mal.
deti a ich výchovného prostredia a na to nadväzujúcej úpravy stretávania s rodičom, ktorému deti neboli
do osobnej starostlivosti zverené, ktorá na to vytvorí čo možno najlepšie podmienky, čo je obyčajne

možné dosiahnuť predovšetkým dohodou rodičov, ktorí v kolízii a so zreteľom na záujem mal. detí sú
nositeľmi rodičovskej zodpovednosti na takej vyžadovanej úrovni, že sú schopní podriadiť niekedy aj
vážnymspôsobomvzájomnenarušenévzťahyvyššiemuprincípu,ktorýmjenepochybnezáujemichmal.
detí a ich ochrana, nepreferujúc tak svoje vlastné záujmy a predstavy o spôsobe usporiadania výkonurodičovských práv, k naplneniu čoho však zjavne v podmienkach posudzovanej veci nedochádza. Keďže
neexistuje žiadna šablóna, podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované, že úprava styku rodiča
s maloletými deťmi podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v ich najlepšom záujme,

umožnenie styku rodiča s maloletými deťmi v primeranej miere a za adekvátnych podmienok je závislé
vždy od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností.
K uvedenému, podľa výsledkov odvolacieho prieskumu, napriek odvolaniu otca, došlo. Rozhodujúcim
v tejto odvolacej právnej veci bolo posúdenie konkrétnych okolností prejednávanej veci a najlepšieho
záujmu maloletých detí a tomu zodpovedá rozhodnutie okresného súdu. K rozsahu styku v podobe

uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia odvolací súd uvádza, že takto upravený a aj reálne vykonávaný
rozsah styku môže byť prínosom pre vytvorenie a rozvinutie vzájomných vzťahov maloletých detí s
otcom a aj zvyknutia si na aktuálne pomery. Úprava styku otca s maloletými v určenom rozsahu má za
cieľ nevystavovať maloleté deti psychickej záťaži, nevyhrocovať situáciu medzi rodičmi, má maloletým
deťom zabezpečiť kontinuitu poskytovanej starostlivosti, tak zo strany matky, ako aj otca, a to práve s
prihliadnutím na vek maloletých. Krajský súd dodáva, že úlohou súdu pri rozhodovaní o takejto veci nie je

prioritne chrániť a preferovať záujmy niektorého z rodičov, ale prioritne zohľadňovať záujmy maloletých
detí, čomu zodpovedá úpravy nosného pravidelného osobného styku otca s maloletými vo väzbe na
okresným súdom upravený telefonický styk. Samotná skutočnosť, že telefonický styk otca s deťmi,
z dôvodov uvádzaných okresným súdom, nebol upravený podľa návrhu otca, pričom otec má súdnym
rozhodnutím zabezpečený osobný styk s maloletými deťmi, nemožno potom, bez ďalšieho, vyhodnotiť

ako rozhodnutie, ktoré je v rozpore s najlepšími záujmami maloletých detí.
34. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca v rovine výživného odvolací súd predovšetkým pripomína,
žeZákonorodine(§62ods.2a§75ods.1,§78ods.1vetaprvá)zakotvujepovinnosťrodičovprispievať
na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa (ďalej je potrebné
chápať, že toto označenie v prejednávanej veci zahŕňa obe deti) má právo podieľať sa na životnej

úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným
potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri
hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho
majetkové pomery.
35. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada
sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zákon priamo v § 62 ods. 4
ZoR prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V

tomto smere je osobná starostlivosť postavená na roveň finančným plneniam, čím sa poskytuje ochrana
majetkovým nárokom osoby zabezpečujúcej svojou prácou fungovanie rodiny a spoločnej domácnosti
na úkor vlastnej zárobkovej činnosti.
36.Otecvodvolaníuviedol,ajžezvýpisu,ktorýmatkadoložilaksvojmuvyjadreniuzodňa06.10.2024,je
zrejmé, že za mesiac september minula v reštauračných zariadeniach a zariadeniach na zabezpečenie

si stravy cca 140,- Eur. Prevažne podľa otca išlo o dni, resp. čas, kedy nebola s deťmi, pričom okresný
súd vo svojom rozhodnutí poukázal na § 63 ods. 1 ZoR a vyčítal okresnému súdu, že z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že vychádzal z toho, že si povinnosť uvedenú v predmetnom ustanovení nesplnil
a následne vychádzal z toho, že jeho priemerný mesačný príjem predstavuje dvadsaťnásobok sumy
životného minima. Odvolací súd vo vzťahu k tejto argumentácii poukazuje na odôvodnenie napadnutého

rozsudku okresného súdu najmä na ods. 43 odôvodnenia, z ktorého vyplývajú dôvody aplikácie § 63 ods.
1 ZoR, od ktorých nemal odvolací súd sa vzhľadom na základe odvolacej argumentácie otca odkloniť,
pričom je potrebné uviesť, že otec v odvolaní namietal len ním zvýraznené skutočnosti, ktoré skutočnosti
boli okresným súdom vyhodnocované v kontexte ďalších tam uvedených skutočností, ktorým však už
otec v odvolaní nevenoval žiadnu pozornosť, napriek tomu, že tvorili dôvody rozhodnutia okresného

súdu, za ktorej situácie odvolací súd vo vyvolanom odvolacom konaní nemal priestor na to, aby prijal
v tejto rovine iné závery než tie uvádzané okresným súdom.
37. Ak otec v odvolaní poukazoval, „aj na príjem matky, ktorá mesačne disponuje sumou cca 1.900 EUR,
ktorá je zložená z čistého mesačného príjmu z pracovného pomeru v sume cca 900 EUR mesačne, 600
EUR výživné, 120 EUR rodinné prídavky a daňový bonus v sume 260 EUR mesačne“ a na rozhodnutie

Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/12/2016, tak odvolací súd na tomto mieste uvádza,
že 600,- Eur, ktoré uvádzal otec ako príjem matky, je výživné na maloleté deti, ktoré predsa nie je
príjmom matky, pričom odvolaciemu súdu je zrejmé, že aj ten rodič, ktorý má maloleté deti zverené,
má samozrejme voči nim vyživovaciu povinnosť. Výška príjmu „druhého“ rodiča (spravidla rodiča, ktorýmá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti - v konkrétnom prípade matky) ovplyvňuje výšku
vyživovacej povinnosti výživou povinnej osoby (v tomto prípade otca) len veľmi okrajovo (rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline 30.04.2019, sp.zn. 10CoP/22/2019) a v prejednávanej veci boli rozhodné

skutočnosti uvádzané okresným súdom s dôrazom na celé obsahové znenie ods. 43. napadnutého
rozsudku okresného súdu.
38. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie prijatým záverom zdôrazňuje, že zmyslom a účelom bežného
výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej § 62 ZoR , pričom ide o vyjadrenie, tzv.
spotrebného charakteru bežného výživného. Súd preto určuje výživné v takej výške, ktorá bude slúžiť na

mesačné výdavky potrebné na uspokojenie potrieb dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie
finančné rezervy. Inými slovami výživné nemá slúžiť na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce
ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho súčasnú „spotrebu“. Z tohto dôvodu zákonodarca v
následnom § 63 ods. 3 ZoR umožnil aj určenie výživného na tzv. tvorbu úspor, ktoré predstavuje výnimku
zo zásady spotrebného charakteru bežného výživného. Hoci sa platí tiež v pravidelných časových
intervaloch popri bežnom výživnom, má odlišný účel, ako aj ďalšie osobitosti, ktoré je nevyhnutné brať

do úvahy pri jeho určovaní súdom.
39. Výživné určené na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa
spravidla za účelom zabezpečenia nákladov na budúce bývanie, štúdium, či zdravotnú starostlivosť
aleboinéosobitnévýdavkypresahujúcebežnúspotrebudieťaťa.Ďalšímpodstatnýmprvkomodlišujúcim
výživné určené na tvorbu úspor od bežného výživného je platobné miesto a spôsob nakladania s týmito

peňažnými prostriedkami. Kým bežné výživné sa platí k rukám rodiča, ktorý s ním v podstate nakladá
podľa svojho uváženia, tak nakladať s úsporami, ktoré sú určené dieťaťu, ukladajú sa na účet dieťaťa,
je možné len so súhlasom súdu. Súd môže rozhodnúť o povinnosti rodiča platiť výživné na tvorbu úspor
len za predpokladu, že dospeje k záveru o takých priaznivých majetkových pomeroch rodiča, ktoré
okrem bežného spotrebného výživného umožňujú rodičovi platiť dieťaťu finančné prostriedky navyše,

nad rámec bežného výživného, t.j. na vytvorenie úspor pre budúce výdavky. Preto musí v konaní
skúmať majetkové pomery rodiča a zdôvodniť, že tieto pomery sú tak nadštandardné, že umožňujú
aj tvorbu úspor nad rámec bežného výživného a súčasne musí skúmať aj existenciu odôvodnených
potrieb dieťaťa vyžadujúcich si určenie takéhoto výživného (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Cdo/19/2021). Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že na strane otca súd

dané majetkové pomery, ktoré umožňujú vytváranie úspor pre obe maloleté deti, ktorý záver považoval
odvolací súd za vecne správny, a to na každé dieťa na tvorbu úspor v sume 100,- Eur mesačne. Ak
okresný súd správnosť týchto záverov, pri preukázaných majetkových pomeroch otca a zohľadnení, že
ich výška by mala byť v zásade taká, aby umožnila dieťaťu v prvom rade štúdium a následne snáď
aj zabezpečenie určitého typu „štartovacieho bývania“ s poukazom na Nález Ústavného súdu ČR zo

dňa 16.12.2015, sp. zn. IV. ÚS 650/15, tak odvolací súd nemal dôvod sa od týchto záverov odkloniť.
Pokiaľ v odvolaní otec uvádzal skutočnosti z Nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa
16.12.2015, tak odvolací súd považuje za podstatné poukázať na ods. 31. tohto rozhodnutia, v zmysle
ktorého „30. Stejná životní úroveň neznamená, že děti musí mít k dispozici kupříkladu stejné množství
finančních prostředků jako rodiče. Zde je nutno si uvědomit, že vyšší příjem rodičů je zpravidla spojen

s náročností jejich práce a s tím, jakou odpovědnost nesou. Naproti tomu pro dítě by se jednalo o
bezpracnýpříjem,kterýsizasluhujejentím,žejedítětemsvýchrodičů.Shoduvživotníúrovnimezirodiči
a dětmi je proto třeba hledat především v samotném způsobu života, využívání kulturních, sportovních
a společenských možností. Stejná životní úroveň musí dítěti umožňovat žít takovým stylem života,
který by je ve srovnání s ostatními členy rodiny nevylučoval z jejího celku, nebo který by nevytvářel

neodůvodněné rozdíly mezi rodiči a dětmi“, ktoré skutočnosti zobral do úvahy okresný súd pri svojom
rozhodnutí najmä v ods.43, 44 odôvodnenia. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie okresného súdu
v časti výšky výživného - úspor vo výroku XIV. spĺňa i kritériá ods. 34. Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn.
IV. ÚS 650/15, v zmysle ktorého „Vytvoření finančních rezerv, či úspor by tak mělo být v zásadě takové,
aby dítě nepřišlo o přirozenou životní motivaci nutící člověka drát se o svůj vlastní úspěch a místo v

životě. Je zcela pochopitelné, že by se měl rodič snažit být svému dítěti oporou, nicméně tato by se v
konečném součtu dober neměla stát pomyslnou duchovní žebráckou holí, odsuzující relativně mladého
člověka k životu odtrženého od reality“.
40. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnajnapríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
v odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

41. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení
poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak
takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. so závermi
vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie

českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne
konformný výklad ustanovenia“.
42. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol

vlastnú argumentáciu.
43. Vychádzajúc z prezentovaných úvah, sa odvolací súd stotožnil s určujúcimi závermi súdu prvej
inštancie, ktoré uviedol v napadnutej výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové
okolnosti okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti,
špecifiká v prejednávanej veci, preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch

potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP, v podrobnostiach odkazuje na
dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa
názoru odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia
zmyslu a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.
44. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
45. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí, vychádzajúc z § 52 CMP, § 55 CMP, zásada,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si
teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle §

55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu,
pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať.
Zákonodarcakonštatoval,žemateriálnykorektívspravodlivéhopožadovanianáhradytrovkonaniamôže
súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre
aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom na tieto uvedené

teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle
§ 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod
na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani nespochybnil
a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.
46. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy

odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
47. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.